B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Hurban.
J. Hurban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže prostredníctvom rokovania výborov aj prostredníctvom gestorského výboru dochádza k nepriamej novelizácii zákona o dani z príjmov, dovoľujem si znovu predložiť pozmeňujúci návrh a doplňujúci návrh, ktorý sa týka Vysokých Tatier.
Samotné znenie pozmeňujúceho návrhu. Za čl. III sa vkladá nový čl. IV v tomto znení.
Čl. IV - zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z prímov v znení zákona č. 43/2004 Z. z. a zákona č. 177/2004 Z. z., č. 191/2004 Z. z., č. 391/2004 Z. z., č. 538/2004 Z. z., č. 539/2004 Z. z. a č. 650/2004 Z. z. sa mení takto:
1. V § 11 nezdaniteľné časti základu dane v odseku 1 sa za písm. b) vkladá nové písm. c) v tomto znení: "c) suma zodpovedajúca výške peňažných darov alebo vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na odstránenie následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004 a na obnovu postihnutých oblastí Vysokých Tatier najviac vo výške 2 % zo základu dane dosiahnutého v zdaňovacom období".
2. Za § 14 sa vkladá nový § 14a, ktorý znie:
"§ 14a Nezdaniteľná časť základu dane
Základ dane sa znižuje o nezdaniteľnú časť, ktorou je suma zodpovedajúca výške peňažných darov alebo vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na odstránenie následkov živelnej pohromy z 19. novembra 2004 a na obnovu postihnutých oblastí Vysokých Tatier najviac vo výške 2 % zo základu dane dosiahnutého v zdaňovacom období."
Doterajší čl. IV sa označuje ako čl. V.
Odôvodnenie: Predložený návrh zákona rieši problém finančných a vecných darov poskytovaných mestu Vysoké Tatry na obnovu flóry a fauny v zničených oblastiach Vysokých Tatier v dôsledku prírodnej katastrofy zo dňa 19. novembra 2004. Nie je možné očakávať príliš veľkú iniciatívu zo strany daňových poplatníkov, pokiaľ ich dary, ktoré poskytujú aj na obnovu alebo chceli by poskytnúť na obnovu Vysokých Tatier, podliehajú 19-percentnej dani z príjmu.
Chcem znovu zdôrazniť, že hoci to nie je celkom systémové opatrenie, táto iniciatíva je mimoriadna, vzťahuje sa na konkrétnu udalosť z 19. novembra 2004 a je časovo obmedzená do odstránenia následkov živelnej pohromy. Zdôrazňujem, že tento návrh zákona zabezpečuje využite darov len pre Vysoké Tatry, a preto sa vzťahuje iba na dary poskytované mestu Vysoké Tatry a nie ďalším podnikateľským subjektom či neziskovým organizáciám.
Predložený návrh zákona môže mať určitý vplyv na štátny rozpočet, ťažko je však možné vyčísliť presne tento vplyv, pretože sa nedá predpokladať, koľko daňových subjektov túto možnosť využije a v akej výške. Na druhej strane z poskytnutých darov budú realizované a financované projekty na obnovu postihnutých oblastí, čo sa následne prejaví zvýšením príjmov do štátneho rozpočtu vo forme priamych i nepriamych daní. Zároveň je možné očakávať zníženie nezamestnanosti v oblasti Vysokých Tatier.
Na porovnanie: tento návrh je odlišný od samostatného návrhu, ktorý som predkladal nedávno na schôdzi Národnej rady, v tom, že táto sadzba je zmenená z 5 % na 2 %. K takémuto riešeniu som dospel z toho dôvodu, že aj súčasné legislatívne znenie hovorí o 2 %, aby teda tie možnosti boli vyrovnané, hoci toto je špecifické pre Vysoké Tatry.
Chcem poprosiť kolegov, ktorí, minule chýbalo na to, aby prešiel zákon do druhého čítania, 5 hlasov, chcem poprosiť tých kolegov, ktorí hovorili aj o tom, že nemohli tu byť alebo že celkom presne nevedeli, o čom hlasujú, alebo že chceli podporiť a nepodporili, chcem ich teda poprosiť o podporu. A tu, kolegovia, máme vlastne možnosť túto svoju chybu napraviť. Ďakujem vám pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horák. Nech sa páči.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som predniesol k tomuto návrhu zákona i ja pozmeňujúci návrh a je to k čl. I, bod 3 znie:
3. V § 12 ods. 1 znie:
"(1) Neprimeranú cenu nesmie dohodnúť
a) predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru, pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu alebo prostriedky štátnych fondov,
b) predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa10) pri predaji tovaru."
Odôvodnenie: Posudzovanie uplatňovania neprimeraných cien podľa § 12 zákona o cenách sa navrhuje ponechať z dôvodu zachovania postavenia Ministerstva financií Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy v oblasti cien v kompetencii tohto orgánu. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa pristaviť pri deregulácii nájomného, čo je podstatná náležitosť tejto novely zákona. Programové vyhlásenie vlády uvádza v časti Bytová politika nasledujúci zámer: "Vláda prijme opatrenia na dereguláciu nájomného do času predpokladaného vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie. Regulačné opatrenia v oblasti nájomného sa po tomto termíne budú sústreďovať iba na nevyhnutné zmeny súvisiace s reálnym vývojom nákladov."
Predloženou novelou zákona č. 18 o cenách chce vláda Slovenskej republiky naplniť svoje programové vyhlásenie zrušením výnosu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z 22. 12. 2003, ktoré má číslo V-1/2003 o regulácii cien nájmu bytov. Zároveň sa problematika regulácie a kontroly cien v oblasti nájomného presúva z kompetencie ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja na Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
Dôvodová správa k návrhu novely zákona č. 18 uvádza, že "presunom kompetencií sa zjednoduší správne konanie za porušenie cenovej disciplíny pri dohadovaní cien nájmu". Podotýkam "porušenie cenovej disciplíny". V § 17, ktorý určuje, čo je porušením cenovej disciplíny, je v podmienkach deregulácie nájomného relevantný len ods. 4, v ktorom sa uvádza, že porušením cenovej disciplíny je "aj nedodržanie ustanovenia § 3 ods. 2 a 3 a dohodnutie neprimeranej ceny podľa § 12". Paragraf 3 ods. 2 sa týka záväzného vymedzenia tovaru názvom, vymedzením tovaru dohodnutými podmienkami a vo vzťahu k výške nájomného nie sú relevantné. Neprimeraná cena podľa § 12 sa týka vývozu a spätného dovozu tovaru, na ktorý sa poskytuje dotácia zo štátneho rozpočtu, a pri dominantnom postavení podnikateľa. Pri tomto sa ešte neskoršie zastavím.
Mne z toho vyplýva, že správne konanie o nedodržaní cenovej disciplíny v podmienkach deregulovaného nájomného nemôže vzniknúť. Preto kladiem prvú otázku pánovi ministrovi, o aké správne konanie pôjde v podmienkach deregulovaného nájomného? Pokiaľ to správne chápem, Ministerstvo financií Slovenskej republiky nebude po zrušení výnosu č. V-1/2003 vykonávať žiadne regulačné opatrenia a nebude mať žiadne kompetencie vstupovať do vzťahov prenajímateľov bytov a nájomcov.
Problém regulácie nájomných vzťahov nie je novým problémom. Základným problémom modernej štátnej bytovej politiky je hľadanie rovnováhy medzi princípom ochrany vlastníctva a princípom ochrany nájomníkov. Ochrana nájomníkov bola prítomná už v prvej Česko-slovenskej republike a kontinuálne prešla aj do súčasnej slovenskej legislatívy. Bola zahrnutá v zákone č. 275/1920, č. 130/1922, nebudem menovať ďalšie normy, a v podstate je zahrnutá v dnešnom Občianskom zákonníku.
Podstatou cenovej regulácie v oblasti nájomného je obmedzenie istej skupiny vlastníkov bytov zo strany štátu voľne dohodovať cenu nájmu. Štát obmedzoval voľnú dohodu prenajímateľa v situácii, keď trh s nájomnými bytmi nevytváral tlak na znižovanie cien nájmov, naopak, umožňoval vlastníkom bytov dohodovať excesívne ceny. Hľadanie rovnováhy medzi ochranou vlastníctva a ochranou nájomníkov teda nie je nový problém a nie je to problém slovenský. Sú však situácie, keď existujú po určitý čas pri hľadaní takéhoto riešenia, takejto rovnováhy, len samé zlé riešenia a podľa mňa slovenská exekutíva je v tejto situácii.
Pokúsim sa opísať zložitosť slovenskej situácie. Štát dvakrát zlyhal v bytovej politike.
Katastrofálne v roku 1948, keď vo väčších mestách znárodnil časť bytového fondu spôsobom, ktorý civilizovaný svet môže len odsúdiť. Do znárodnených bytov nasťahoval nových občanov a začal uplatňovať novú paradigmu v oblasti bytovej politiky. Nešlo o vzťah nájomný, ale zaviedlo sa užívanie bytu. Poznáme ho z tzv. dohôd o užívaní bytu. Nízke nájomné nebolo súčasťou bytovej politiky, ale bolo súčasťou sociálnej politiky štátu. Dá sa povedať, že trh nájomných bytov bol úplne zlikvidovaný. Z toho vznikol pocit občanov, že majú nárok na byt so sociálnym nájomným bez ohľadu na príjem a tento pocit je prítomný aj v súčasnosti.
Druhé zlyhanie štátu, i keď nie až také katastrofálne, bolo pri privatizácii štátnych podnikov, keď bola časť bývalých podnikových bytov odpredaná takpovediac aj s nájomníkmi súkromným subjektom za smiešne ceny a nájomníci v týchto bytoch nemali možnosť prevodu vlastníctva bytov v režime zákona č. 182.
Kým do roku 1945 bola vykonávaná regulácia cien nájomného v trhovom prostredí, nájomné bolo trhové, regulovalo sa najmä zvyšovanie nájomného, po roku 1989 sa reguluje netrhové nájomné, a to len pre časť nájomných bytov. Najväčším porušením, tak ako to ja vnímam, rovnováhy medzi ochranou vlastníctva a ochranou nájomníkov je to, že dotácie na nízke ceny nájmov nedáva štát, ale vlastníci reštituovaných domov. Teda paradoxne dnes socialistickú sociálnu politiku prostredníctvom nízkeho nájmu štátu núti štát vykonávať vlastníkov bytov. Bez dlhých rečí možno konštatovať, že dnešný právny stav je nevýhodný pre vlastníkov a vytvára dve kategórie vlastníkov bytov: vlastníkov bytov, ktorých vlastnícke práva sú štátom obmedzené, a vlastníkov bytov, ktorých štát neobmedzuje. Ale zároveň vytvára aj dve kategórie nájomníkov: nájomníkov s regulovaným nájmom a nájomníkov s trhovým nájmom. Som presvedčená, že tento stav je na hrane ústavnosti.
Súčasný stav deformuje trh s bytmi a vytvára podmienky na vznik čierneho trhu s bytmi. To, čo som doteraz uviedla, podporuje snahu Ministerstva financií Slovenskej republiky o zrušenie regulácie nájomného.
Existujú však aj zásadné argumenty proti. Uvediem tri.
Prvým je podiel nákladov na bývanie nízkopríjmových skupín obyvateľstva na ich celkových príjmoch. Odhaduje sa, že vo veľkých mestách tvoria náklady na bývanie až 40 %. Ministerstvo práce, sociálnych vecí Českej republiky pri riešení podobného problému vykonalo prepočet a analýzu, podľa ktorej by úplnou dereguláciou nájomného stúpli náklady na bývanie v nájomných bytoch na 77 % všetkých príjmov. Pripomínam, že v slovenských domácnostiach dôchodcov potraviny tvoria 31,1 %, to znamená, že nájomné na bývanie by ohrozovalo kúpu potravín u dôchodcov. Reguláciou ceny nájomného sa teda sleduje najmä sociálna ochrana skupín nájomníkov, ktoré si vzhľadom na svoju kúpyschopnosť nemôžu dohodnúť cenu nájmu na úrovni trhových cien nájmov bytov. Dereguláciou nájomného môže vzniknúť sociálne napätie, ktorého veľkosť neviem odhadnúť.
Druhým argumentom je trh s nájomnými bytmi. V súčasnej situácii trh s nájomnými bytmi takmer neexistuje a prenajímatelia nájomných bytov majú isté monopolné postavenie. Obmedzený je najmä nájomný sektor s cenovo dostupnými bytmi a spravidla nájomník v byte s regulovaným nájomným nenachádza na trhu iné nájomné bývanie zodpovedajúce jeho možnostiam.
Tretí argument. V existujúcom trhovom prostredí s charakteristickým nedostatkom nájomného bývania vznikne tendencia k excesívnym cenám nájomného bývania v bytoch s dnešným regulovaným nájomným. Obávam sa, že súčasní nájomníci, najmä dôchodcovia, budú z týchto bytov postupne vytlačení a môžeme mať novú kategóriu bezdomovcov. Stanú sa nimi len preto, že mali smolu v živote, ktorá spočíva v tom, že im za socializmu bol pridelený byt v reštituovanom dome alebo bývali v podnikovom byte, ktorý bol predaný vo veľkej privatizácii.
Pre mňa teda otázka je: zrušiť alebo nezrušiť reguláciu nájomného? Zdá sa mi alibistické odsunúť účinnosť zákona, tak ako viem, že sa chystá účinnosť zákona v časti Regulácie na rok 2007 bez toho, aby boli zrejmé opatrenia do času účinnosti regulácie. Riešenie bytových potrieb občanov je záujmom súkromným, ale aj verejným. A nie som presvedčená, že je ho v súčasnosti možné ponechať pôsobeniu nerozvinutého trhu s nájomnými bytmi. Dereguláciu nájomného je potrebné spojiť s realizáciou celkovej koncepcie bytovej politiky štátu, ktorej prvým krokom by podľa mňa malo byť odstránenie nespravodlivosti, ktorá na trhu s bytmi je.
Preto si dovoľujem predložiť návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý znie: "Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby na septembrové rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh opatrení na dereguláciu nájomného s kvantifikáciou počtu rodín bývajúcich v nájomných bytoch a analýzu zvýšenia nákladov na bývanie po deregulácii nájomného."
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Demeterová. Nech sa páči.
M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, môj pozmeňujúci návrh sa týka, podávam ho v mene skupiny poslancov, ktorí sú zväčša členmi sociálneho výboru. Tak ako moja predrečníčka avizovala, tento pozmeňujúci návrh sa týka deregulácie nájomného.
Pani poslankyňa Navrátilová, kolegyňa z výboru, pomerne podrobne analyzovala túto problematiku. Ja sa možno s ňou nestotožňujem iba v tom, že náš výbor sa ujal akejsi funkcie gestora nad pracovnou skupinou, ktorá by, skôr ako sa nájomné dereguluje, našla riešenie, ktoré by bolo vyhovujúce pre ohrozené skupiny občanov najmä z bytov, ktoré sú z reštitučných domov, pretože predovšetkým tohto problému sa táto deregulácia týka. Preto navrhujem v mene skupiny poslancov nové znenie článku VI. Znenie by bolo:
"Tento zákon nadobúda účinnosť 1. marca 2005 okrem 9. bodu v článku I, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2007", s tým, že do tohto termínu by mal byť konštruktívne vyriešený ten problém, o ktorom sme tu hovorili. A tá pracovná skupina, ktorú som spomínala, sa už aj stretla so zástupcom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja, ministerstva financií a zástupcom nášho výboru. Ďalšie stretnutie navrhujeme so zástupcami samosprávy spolu s touto skupinou a dúfame, že sa nám podarí nájsť priliehavé riešenie, teda gestorovať zistenie pripraveného riešenia. Odôvodnenie tohto môjho pozmeňujúceho návrhu máte v laviciach, čiže to nebudem opakovať, ani tú analýzu, ktorú pani poslankyňa Navrátilová predniesla.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Otázka deregulácie nájomného je nesmierne citlivá sociálna otázka. Myslím, že na tom sa zhodneme. Keď si pozrieme stanovisko Eurostatu, ktoré nedávno bolo odpublikované, kde sa hovorí, že Slovensko má slabú sociálnu ochranu, tak ak prijmeme dereguláciu hneď teraz, tak ako je to navrhované, tak ju budeme mať ešte slabšiu. Vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že tu nebol trh s bytmi, že nie každý má také bytové zabezpečenie, aké je primerané jeho finančným možnostiam, nie je možné urobiť dereguláciu bez toho, že by sme neprijali prechodné obdobie a nejaké opatrenia, ktoré by zmiernili túto dereguláciu. Pretože veľká časť sociálne slabých občanov sa nám ocitne v situácii, že ich situácia bude sociálne neúnosná. Preto opakujem, upozorňujem na stanovisko Eurostatu, ktoré robilo porovnanie sociálnej ochrany v jednotlivých štátoch a konštatovalo, že na Slovensku je najslabšia sociálna ochrana. My nemôžeme ísť touto cestou, vážení, pretože nie sú ani preukázané dosahy na konkrétne prípady v praxi. Už netlačme našich občanov pod neúnosnú situáciu, do ktorej by sa mohli vzhľadom na toto dostať. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Navrátilová.
Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcem reagovať na pani Demeterovú. Jedno nevylučuje druhé. Podľa mňa konečné slovo bude mať exekutíva. To, že bude existovať nejaká pracovná skupina a začne sa rozprávať o tom, že dereguláciu nájomného treba urobiť. Ja tvrdím, že ju treba urobiť. Len treba urobiť nejaké opatrenie a zásadný postoj je tam ministerstva financií, lebo podľa mňa táto deregulácia bude mať nejaký dosah na štátny rozpočet. A zato som navrhla septembrové rokovanie, aby sme ešte do zostavovania štátneho rozpočtu mohli nejakým spôsobom kvantifikovať, najprv vecne povedať a potom kvantifikovať dosahy z dôsledkov deregulácie na štátny rozpočet. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pani poslankyňa, procedurálny? Procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu, nech sa páči.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Chcem sa spýtať, prečo rokujeme o tejto otázke, keď včera v médiách prebehla informácia, že vláda zastavila na dva roky dereguláciu cien nájomného? Neviem, či mám...
B. Bugár, podpredseda NR SR: No toto nie je procedurálna otázka. Takže, pán minister, pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete reagovať.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ja na ňu odpoviem hneď na začiatku, pani poslankyňa, keby ste boli počúvali pani poslankyňu Demeterovú, tak by ste tú otázku nepoložili, pretože vláda nerozhodla o ničom, vláda predložila vládny návrh, ale zároveň koaličná rada, čiže koalícia rokovala o tom, že je to problém, to, čo zaznelo z úst pani poslankyne Navrátilovej, pani poslankyne Demeterovej, a preto sme sa politicky dohodli, že poslanci vládnej koalície podporia ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Demeterová, že účinnosť deregulácie zrušenia regulácie nájomného sa posunie na 1. júla 2007.
Dovoľte mi teraz reagovať na vystúpenia pani poslankýň a pánov poslancov. Pán poslanec Šulaj požiadal o podporu dvoch návrhov, ktoré sú zahrnuté aj v spoločnej správe gestorského výboru s odporúčaním odsúhlasiť, čiže chcem podporiť tieto dva návrhy, ako aj všetky návrhy, s ktorými gestorský výbor odporúča súhlasiť. A zároveň chcem podporiť aj pozmeňujúci návrh, ktorý predniesol pán poslanec Horák, a ten, ktorý predniesla pani poslankyňa Demeterová.
Veľmi stručne. Návrh pána poslanca Horáka vlastne posilní kompetenciu alebo ponechá kompetenciu z hľadiska možnej regulácie cien proti zneužitiu dominantného postavenia aj na ministerstve financií, aj na Protimonopolnom úrade. Čiže ide o posilnenie oproti pôvodne navrhovanému stavu, čo si myslím, že tá situácia, ktorú máme najmä na trhu s pohonnými látkami, odôvodňuje, prečo je dôležité neoslabovať, ale posilňovať kompetencie v tejto oblasti.
K tomu, čo hovoril pán poslanec Hurban. Pán poslanec Hurban povedal, že je to trochu nesystémové, no musím povedať, že je to úplne a absolútne nesystémové. Chcem vás preto poprosiť naopak, ako poprosil on, on poprosil tých, ktorí to nepodporili a mohli by, aby to podporili, ja chcem poprosiť aj tých, ktorí to podporili predtým, aby to nepodporili. Je to nesystémové v tom zmysle, že to naozaj zakladá deformácie v daňovom systéme. Podarilo sa nám daňový systém zjednodušiť, stransparentniť, zneutrálniť. Máme ho dnes taký, že naozaj nám ho závidí celý svet. A toto by bol veľmi nebezpečný precedens. Pretože nesystémovým spôsobom by sme zaviedli daňovú úľavu bez ohľadu na to, o aký dobrý účel ide. Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami a ja nespochybňujem tento úmysel ako taký, len hovorím, ak chceme pomôcť viac, tak hľadajme priame verejné výdavky. Neriešme to deformovaním daňového systému. Navyše chcem povedať, že tento návrh pána poslanca Hurbana je nad rámec tých zmien, ktoré predkladateľ v tomto navrhuje. Takže vznášam aj túto námietku predkladateľa ohľadom toho, že tento pozmeňujúci návrh je nad rámec pôvodného návrhu zo všetkého, čo z toho vyplýva.
S analýzou pani poslankyne Navrátilovej súhlasím, je to naozaj problém a chcem, aby zaznel aj hlas druhej strany, lebo všetko, čo ste povedali, aj čo povedala pani poslankyňa Tóthová ohľadom toho, že by to mohol byť problém, je v zásade pravda. Aj preto sme znovu otvorili tento problém a snažíme sa ho riešiť pozmeňujúcim návrhom pani poslankyne Demeterovej. Ale zároveň je pravda, že vlastníci domov, v ktorých tieto byty sú, už 12 alebo 13 rokov, odkedy dostali tieto domy reštituované často aj v zlom stave, vlastne doplácajú na túto reguláciu tak, že nájomné, ktoré dostávajú od nájomníkov, im nepokrýva náklady ani na jednoduchú reprodukciu a ich majetok sa znehodnocuje. Čo, celkom určite uznáte, je problematické, pretože tým je minimálne narušené právo na vlastníctvo a na slobodné užívanie súkromného vlastníctva. Takže je to problém, ktorý má viacero dimenzií a je celkom určite potrebné ho riešiť.
Tá dohoda je taká, to by som rád zdôraznil, ja si nemyslím, súhlasím s takmer všetkým, čo povedala pani poslankyňa Navrátilová, ale nemyslím si, že potrebujeme nejaké aktívne opatrenia zo strany štátu. Po prvé si to nemyslím preto, že bytová politika prešla aj v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou, myslím teraz sociálne byty a sociálne bývanie, do kompetencií územných a regionálnych samospráv, najmä územných samospráv. Štát má isté nástroje cez Štátny fond rozvoja bývania, ktorými, samozrejme, môže pomáhať aj samosprávam, ale aj jednotlivcom, aby si bytovú problematiku riešili. Čiže, a zároveň fiškálna decentralizácia posilňuje, najmä výhľadovo posilňuje postavenie najmä veľkých sídel. Asi sa zhodneme na tom, že toto nebude problém obcí, ale bude to problém miest, najmä veľkých miest, že tam sa budú vyskytovať takéto reštituované domy. Pretože aj z hľadiska počtu, chcem povedať, dnes na Slovensku máme 5 % zhruba bytov s regulovaným nájomným, pričom však absolútna väčšina týchto bytov je v obecnom vlastníctve, kde zrušenie regulácie nevytvára tento problém, lebo tam už dnes si výšku nájomného určuje obec a obec ju väčšinou neurčuje na trhovej úrovni, pretože ide o verejný subjekt. Tých bytov alebo obytných domov, ktorých by sa ten problém týkal, je len zlomok, neviem presne koľko, ale zlomok z tých 5 %. Čím nechcem povedať, že to nie je problém, len to nie je problém takého rozmeru, ako sa niekedy uvádza. A aj preto si myslíme, že to riešenie je v tom, že sme vytvorili priestor tým posunutím deregulácie od 1. 7. 2007 a že teda samosprávy majú dostatočný priestor, aby postavili sociálne byty pre tých, ktorí naozaj by sa jednoducho dostali do neriešiteľnej situácie, aby im mohli ponúknuť iné bývanie. Pričom existuje možnosť, a minister výstavby to potvrdil, že prednostne budú takéto domy samosprávy na riešenie tejto situácie riešené z hľadiska Štátneho fondu rozvoja bývania. Aj preto sme ten termín dali až na 1. 7. 2007, aby sa stihlo toto vyriešiť.
Čiže nechceme sa dostať do situácie, že len posunieme problém o rok a pol a o rok a pol budeme stáť presne v tej istej situácii, v ktorej sme, ale chceme vytvoriť, chceme jasne povedať, že vytvárame priestor, počas ktorého samosprávy, zdôrazňujem samosprávy, najmä mestá aj s pomocou štátu cez prostriedky zo štátneho fondu by mali tento problém vyriešiť vybudovaním dostatočných náhradných bytových kapacít, ale zase nie nadštandardných, ale štandardných alebo podštandardných tak, aby tí, lebo aj v tých nájomných súkromných domoch býva len časť ľudí, ktorá býva, by sa dostala do problému pri trhovom nájomnom.
Takže toto je riešenie, preto podporujem aj ten návrh pani poslankyne Demeterovej, aj návrh pána poslanca Horáka. A napriek súhlasu teda s takmer všetkým, čo pani poslankyňa Navrátilová povedala, si nemyslím, že je potrebné k tomu prijímať nejaké špeciálne analýzy alebo nejaké opatrenia, pretože si myslím, že v tej lehote rok a pol, ktorá vznikne, samosprávy budú schopné tento problém vyriešiť.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé a tretie čítanie o
návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovej vlády Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií (tlač 963).
Návrh vlády odôvodní podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky Ivan Mikloš, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií.
Táto dohoda je významný medzinárodný zmluvný dokument a predstavuje jednu zo štandardných dohôd. Za účelom vytvorenia prostredia, ktoré bude podporovať zakladanie spoločných podnikov, priame zahraničné aj portfóliové investície, bola dňa 30. januára 1996 v Belehrade podpísaná Dohoda medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovou vládou Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Ide o prezidentskú medzinárodnú zmluvu. Táto dohoda nadobudla platnosť 16. júla 1998 a je uverejnená v Zbierke zákonov.
Jednou z priorít prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bolo splnenie záväzku týkajúceho sa zosúladenia medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy dohodou o podpore a vzájomnej ochrane investícií. Z tohto dôvodu bolo potrebné modifikovať bilaterálnu investičnú dohodu so Srbskom a Čiernou Horou.
Táto dohoda je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a so všeobecne uznávanými zásadami medzinárodného práva. Keďže ide o zmenu bilaterálnej medzinárodnej zmluvy prezidentskej povahy, v zmysle Ústavy Slovenskej republiky pre oblasť medzinárodných zmlúv sa pri zmene takejto zmluvy postupuje rovnako ako pri uzatváraní, a teda vyžaduje to súhlas Národnej rady a ratifikáciu prezidentom Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz prosím určeného spoločného spravodajcu z výboru pre financie, rozpočet a menu poslanca Eduarda Kolesára, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu vo výboroch. Nech sa páči.
E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, predkladám spoločnú správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi vládou Slovenskej republiky a Radou ministrov Srbska a Čiernej Hory o zmene Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a Zväzovej vlády Zväzovej republiky Juhoslávie o podpore a vzájomnej ochrane investícií v druhom čítaní.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 972 z 26. novembra 2004 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh dohody. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s predmetnou dohodou stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, podané v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnej dohode zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky s návrhom vysloviť súhlas - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 547 z 25. januára a ústavnoprávny výbor uznesením č. 736 z 25. januára. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky s predmetnou dohodou vysloviť súhlas.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu na vyslovenie súhlasu s predmetnou dohodou bola schválená uznesením gestorského výboru č. 551 z 27. januára. Týmto uznesením ma výbor určil za spoločného spravodajcu výborov. Návrh uznesenia, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s predmetnou dohodou, je prílohou spoločnej správy a poslanci ho dostali do lavíc.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy k tomuto bodu programu. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode za skončenú.
Budeme pokračovať druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (tlač 929).
Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby vládny návrh zákona uviedol.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetom právnej úpravy tohto zákona je zosúladiť právny stav v tejto oblasti, ktorý sa vytvoril po prijatí Kartágenského protokolu o biologickej bezpečnosti k Dohovoru o biologickej diverzite, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady príslušného čísla a zákona č. 527/2003 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon o správnom konaní, čiže Správny poriadok.
Prijatie navrhovaného zákona nepredpokladá finančné, ekonomické ani environmentálne vplyvy, ani vplyv na zamestnanosť. Dúfam, že navrhovaný zákon po prerokovaní schválite.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Viliamovi Soboňovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu zákona vo výboroch. Nech sa páči.
V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorského výboru pri prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov (tlač 929), informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady Slovenskej republiky k tomuto návrhu zákona, o návrhoch a stanovisku gestorského výboru, obsiahnutých v spoločnej správe k uvedenému vládnemu návrhu zákona, uvedenej ako tlač 929a. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona bola schválená uznesením gestorského Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody č. 187 dňa 1. februára 2005.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1396 z 10. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo a Výboru Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, nedostal žiadne stanovisko od poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol materiál pridelený na prerokovanie.
Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi výbory: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, uznesenie č. 284 z 25. januára 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo, uznesenie č. 190 z 20. januára 2005, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, uznesenie č. 182 z 20. januára 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokoval 25. januára 2005, ale neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodmi 1 až 21 v časti IV spoločnej správy 929a. Z tohto dôvodu ich nebudem osobitne čítať, stanovisko gestorského výboru je však uvedené pri každom z pozmeňujúcich návrhov. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať spoločne o bodoch 1 až 21 s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 151/2002 Z. z. o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov, v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť.
Súčasne uvádzam, že Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody ako gestorský výbor svojím uznesením č. 187 z 1. februára 2005 ma poveril ako spoločného spravodajcu v súlade s § 79 ods. 5 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na predloženie prípadných návrhov podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 1 a § 86 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Toto oprávnenie prípadne bude použité, ak by bolo potrebné zabezpečiť vecnosť a hospodárnosť rokovania.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Hajduk ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne a kolegovia, podávam pozmeňujúci návrh k čl. I. Za bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:
V § 7 ods. 1 písm. b) sa bodka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová "pestovanie poľných plodín nie je zámerným uvoľňovaním, ak obsah geneticky modifikovaných organizmov je menší ako 1 %".
Doterajšie body 9 až 50 sa označujú ako body 10 až 51.
Krátke odôvodnenie: V problematike čistoty osív sa akceptuje, že 100-percentná čistota nie je možná. Dôvodom je to, že rastliny sú pestované v otvorených priestoroch na poliach, cudzoopelenie je prirodzeným fenoménom, k čomu prispieva vietor, pohyb hmyzu a podobne. Napríklad certifikované osivo jednej odrody sóje môže obsahovať až 1 % semien inej odrody sóje. Podobné limity existujú aj na prítomnosť napríklad nebezpečných organizmov. Tieto nečistoty sú následkom cudzoopelenia, rozmnoženia inej odrody pri zbere, transporte a skladovaní. Prijatím predloženého návrhu sa predíde porušovaniu zákona č. 151/2002 Z. z. o sankciách vyplývajúcich pre porušenie pestovateľov poľných plodín.
Ďakujem za pozornosť, to je všetko.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chce sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A budeme pokračovať
informáciou o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005 (tlač 1027).
Informáciu uvedie podpredseda vlády a minister spravodlivosti Slovenskej republiky Daniel Lipšic. Nech sa páči.