D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády upravuje v súlade s čl. 120 ods. 2 ústavy zákon č. 19/2002 Z. z., ktorý tiež vymedzuje oblasti, v ktorých je možné takéto nariadenia vlády vydávať. Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku minulého roku a o zámere ich prijímania...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, netelefonujte v rokovacej sále.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: ... v roku 2005 na rokovanie Národnej rady predkladám na základe § 4 citovaného zákona.
Tento zákon ukladá vláde povinnosť informovať polročne Národnú radu o vydaných aproximačných nariadeniach za uplynulý polrok a o ďalšom zámere ich prijímania. Súčasťou tejto informácie sú dve prílohy, v ktorých sú tabuľkovo spracované prehľady o požadovaných údajoch. V prílohe č. 1 sú uvedené aproximačné nariadenia vlády vydané v II. polroku minulého roku v počte 15 aproximačných nariadení. V prílohe č. 2 sú uvedené návrhy aproximačných nariadením, ktoré vláda predpokladá vydať v I. polroku 2005 v počte 8 návrhov.
Pokiaľ ide o zámer prijímania aproximačných nariadení vlády v tomto roku, treba uviesť, že vláda okrem uvedeného počíta aj s prijatím veľkého počtu aproximačných nariadení vlády v oblasti dopravy, asi 103 návrhov, z ktorých prevažná časť bude prijatá pravdepodobne už v I. polroku 2005.
Toľko veľmi stručný úvod k informácii. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím teraz poverenú členku ústavnoprávneho výboru poslankyňu Janu Laššákovú, aby podala informáciu o výsledku prerokovania materiálu vo výbore. Nech sa páči.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister a podpredseda vlády, panie poslankyne, páni poslanci, predseda Národnej rady rozhodnutím č. 1029 z 28. januára tohto roku pridelil informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v II. polroku 2004 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v I. polroku 2005, ktoré máte ako tlač 1027, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Povinnosť vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch písomne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o vydaných aproximačných nariadeniach v uplynulom období a zároveň o zámere na najbližší polrok vyplýva z ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Platný zákon vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a tiež kontrolný mechanizmus. Uvedená povinnosť vlády je súčasťou kontrolného mechanizmu parlamentu. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona. Predložená informácia obsahuje údaje o počte vydaných aproximačných nariadeniach v II. polroku 2004, ktorých bolo 15, a o zámere na I. polrok tohto roku. V danej súvislosti treba povedať, že vláda Slovenskej republiky podľa predmetnej informácie počíta prijať v roku 2005 oveľa väčší počet aproximačných nariadení vlády.
Výbor prerokoval predmetnú informáciu 2. februára tohto roku na svojej 86. schôdzi a uznesením č. 742 odporúča Národnej rade informáciu vziať na vedomie.
Pán predsedajúci, prosím, skončila som, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Nasleduje druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (tlač 918).
Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Slovenskej republiky Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, novela tzv. kompetenčného zákona, ktorú vám predkladám v mene vlády, bola vypracovaná na základe zmien a doplnení jednotlivých zákonov upravujúcich pôsobnosť a kompetencie ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.
Vzhľadom na to, že sa niektoré kompetencie menili a dopĺňali, bolo potrebné na tieto zmeny reagovať aj v tzv. kompetenčnom zákone. Podklady na vypracovanie tejto novely predložili samotné ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy. Okrem zmeny a doplnení kompetencií obsahuje predložený návrh aj niektoré legislatívno-technické upresnenia a doplnenia predmetného zákona.
Vzhľadom na to, že nebola v gestorskom výbore schválená spoločná správa, rád by som skonštatoval, nemôžem sa tým pádom vyjadriť k žiadnym pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom, len chcem upozorniť, že v návrhu zákona je potrebné vykonať jednak zmenu účinnosti a takisto zmeny v štyroch bodoch v súvislosti so schválenou zdravotnou reformou, ktorá bola schválená po predložení tohto návrhu na rokovanie Národnej rady.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre verejnú správu poslancovi Pavlovi Abrhanovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1410 zo 14. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Vládny návrh zákona prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady Slovenskej republiky takto: Národnej rade Slovenskej republiky ho odporúča schváliť s pripomienkou Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, uznesenie č. 285 z 25. januára 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu neprijal platné uznesenie, keďže podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesenia výboru Národnej rady Slovenskej republiky uvedeného pod bodom III tejto správy vyplýva nasledujúci pozmeňujúci a doplňujúci návrh. V čl. III slová "1. február 2005" nahradiť slovami "1. apríl 2005". Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo, gestorský výbor, neprerokoval, gestorský výbor nebol uznášaniaschopný, a preto o spoločnej správe nerokoval. Počet členov výboru 13 poslancov, prítomní 4 poslanci.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu a hlásim sa do nej ako prvý.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy ústne? Pán spravodajca. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, pán minister, vo svojom úvodnom slove som už spomenul problematiku zdravotnej reformy a potreby predloženia pozmeňujúceho návrhu, preto by som chcel predložiť tieto štyri pozmeňujúce návrhy plus piaty, ktorý sa týka zmeny účinnosti.
Prvý pozmeňujúci návrh. V bode 6 [§ 7 ods. 2 písm. c)] sa vypúšťajú slová "zdravotným poistením".
Podľa zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov dohľad nad verejným zdravotným poistením je vo výlučnej pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Druhý pozmeňujúci návrh. Za bod 20 sa dopĺňa nový bod 21, ktorý znie:
V § 19 písm. c) sa slová "zdravotné poistenie" nahrádzajú slovami "verejné zdravotné poistenie".
Body 21 až 28 sa označujú ako body 22 až 29.
Ide o zosúladenie so zákonom č. 580 o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Tretí pozmeňujúci návrh. V novooznačenom bode 22 [§ 19 písm. f)] sa vypúšťajú slová "vrátane oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov".
V tomto pozmeňujúcom návrhu ide o zosúladenie pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov. Pôsobnosť ministerstva zdravotníctva v oblasti ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov je premietnutá v § 19 písm. d).
Štvrtý pozmeňujúci návrh. Novooznačený bod 23 (navrhovaný § 19 ods. 2) sa vypúšťa.
Body 24 až 29 sa označujú ako body 23 až 28.
Podľa zákona č. 581 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov dohľad nad verejným zdravotným poistením je vo výlučnej pôsobnosti Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
A posledný, piaty pozmeňujúci návrh. V čl. III navrhujem slová "1. február 2005" nahradiť slovami "1. apríl 2005".
Vzhľadom na termín prerokúvania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky je potrebné zmeniť túto účinnosť zákona.
Ďakujem za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Pán spravodajca? Tiež nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A v rokovaní pokračujeme druhým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. (tlač 874).
Prosím teraz podpredsedu vlády Slovenskej republiky pána Csákyho, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči, pán podpredseda.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, predmetom dnešného rokovania je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov v znení zákona č. 602/2003 Z. z. a zákona č. 576/2004 Z. z., ktorý v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004 pripravil Úrad na ochranu osobných údajov.
Ide o novelu zákona, ktorá rešpektuje poslednú hodnotiacu správu Európskej komisie z novembra 2003, kde sa v oblasti ochrany osobných údajov požaduje úplné zosúladenie zákona o ochrane osobných údajov so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 95/46 o ochrane jednotlivcov pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov. Návrh sa dotýka aj Dohovoru Rady Európy č. 108 o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov a jeho Dodatkového protokolu, ktoré sú pre Slovensko záväzné. V tejto súvislosti sa zákon dopĺňa o nové pojmy v súlade s textom smernice. Upresňuje sa aj vymedzenie už použitých pojmov a ide o požiadavku experta Európskej komisie, aby sa nové členské krajiny dôsledne vysporiadali so všetkými článkami smernice č. 95/46 vo svojich národných zákonoch.
Novela prináša aj prehľadnosť a účelnosť vymedzenia základných povinností prevádzkovateľa v rámci jedného paragrafu, čo umožní ľahšiu aplikáciu jednotlivých ustanovení zákona v praxi. Boli zapracované aj špeciálne ustanovenia týkajúce sa ďalšieho spracúvania osobných údajov v nevyhnutnom rozsahu na historické, vedecké a štatistické účely. Ustanovenia zákona o cezhraničnom toku osobných údajov boli upresnené vzhľadom na ich voľný pohyb medzi členskými štátmi Európskej únie. Významne boli doplnené ustanovenia o dohľade nad ochranou osobných údajov u prevádzkovateľov, ktoré vykoná tzv. zodpovedná osoba, referent vymedzený v zákone v súlade s čl. 18 ods. 2 smernice č. 95/46.
Z uvedeného je zrejmé, že základným poslaním predkladanej novely zákona o ochrane osobných údajov nie je iný cieľ ako ešte väčšie zblíženie nášho právneho poriadku v oblasti ochrany osobných údajov s právom platným v členských štátoch Európskej únie, čo si vyžiadalo prvý významnejší zásah do obsahu zákona. Odborná verejnosť si je tejto skutočnosti vedomá.
Vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, predkladaný návrh zákona mení a dopĺňa zákon, ktorého hlavným poslaním je chrániť základné práva a slobody občanov pri spracúvaní ich osobných údajov. Za rovnako dôležité považujem upozorniť na to, že v tomto prípade ide o všeobecný zákon platný pre celú legislatívu Slovenskej republiky pre oblasť ochrany osobných údajov, ktorý nemôže zohľadňovať parciálne záujmy niektorých skupín prevádzkovateľov. Ak sa ukáže, že je nevyhnutné takéto požiadavky právne upraviť, potom riešenie môže byť právna úprava prostredníctvom osobitných zákonov, čo zákon o ochrane osobných údajov umožňuje.
V nadväznosti aj na vyhodnotenie dosiahnutého stavu aproximačného procesu v Slovenskej republike si vás dovoľujem, vážení páni poslanci, vážené pani poslankyne, požiadať o schválenie návrhu zmeny zákona v takom znení, ako ho predkladá gestorský výbor.
Ďakujem za pozornosť. Ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz prosím predsedu výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien pána poslanca Lászlóa Nagya, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Pán predseda výboru, nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi v súlade s § 79 rokovacieho poriadku predložiť vám spoločnú správu výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Návrh novely zákona ste dostali ako tlač 874.
Predmetný návrh zákona Národná rada svojím uznesením č. 1254 z 20. októbra 2004 pridelila na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre európske záležitosti a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien ako gestorskému výboru. Uvedené výbory návrh prerokovali v určenej lehote. Výbor pre európske záležitosti odporúčal návrh zákona schváliť bez pripomienok. Ústavnoprávny výbor odporúčal návrh vrátiť navrhovateľovi na dopracovanie. Výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien odporúčal návrh schváliť s pripomienkami. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská od poslancov tých výborov, ktorým návrh zákona nebol pridelený na prerokovanie.
Pripomienky, ktoré vyplývajú z uznesení výborov, sú uvedené v časti IV spoločnej správy. Gestorský výbor navrhuje hlasovať spoločne o pripomienkach, ktoré odporúča schváliť, a spoločne o pripomienkach, ktoré odporúča neschváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 282 z 27. januára 2005.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, ešte pred otvorením rozpravy mi dovoľte ako spoločnému spravodajcovi podať krátke vysvetlenie k počtu a štruktúre pripomienok uvedených k časti IV spoločnej správy. Akiste neuniklo vašej pozornosti, že všetky pripomienky boli prijaté na rokovaní výboru pre ľudské práva. Okrem vyslovene legislatívnotechnických pripomienok ide v podstate o dva okruhy pozmeňujúcich návrhov:
- Jedna skupina týchto návrhov reaguje na výhrady legislatívneho odboru Kancelárie Národnej rady; tie odporúčame schváliť.
- Druhá skupina návrhov pochádza z dielne Asociácie finančných spoločností. Asociácia týchto spoločností prezentovala svoje výhrady k návrhu zákona pred poslancami na úplnom konci legislatívneho procesu na úrovni výborov, keď už nebolo možné zo strany navrhovateľa sa k nim kvalifikovane vyjadriť.
Väčšina členov výboru napriek tejto situácii považovala stanovisko asociácie za také významné, že ňou sformulované pripomienky boli schválené bez porovnania s prvou skupinou pripomienok. Výbor pre ľudské práva a národnosti túto situáciu potom riešil pri schvaľovaní spoločnej správy tak, že prostredníctvom svojich odporúčaní vyselektoval vzájomne sa vylučujúce pripomienky. Toľko na vysvetlenie.
Vážený pán podpredseda, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, zaujmite miesto pre spravodajcov, prosím.
Otváram všeobecnú rozpravu. Informujem vás, že písomné prihlášky k tomuto bodu programu som nedostal žiadne. Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Plháková. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok. (Reakcia z pléna.) Á, tak sa prihláste, pán Heriban. Pán Heriban. Dobre.
Pani poslankyňa Plháková vystúpi ako prvá. Pripraví sa pán poslanec Heriban. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Z. Plháková, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona o ochrane osobných údajov v rámci harmonizácie s legislatívou Európskej únie mení a dopĺňa viaceré ustanovenia. Chcem poukázať na skutočnosť, že v určitých prípadoch by uplatnenie zákona spôsobovalo v praxi problémy.
V obchodnej praxi je totiž celkom bežné, že pri poskytovaní úverov, poistiek a splátkového predaja, finančného prenájmu, spotrebiteľských úverov viaceré činnosti vykonávajú osoby so živnostenským oprávnením pre spoločnosti finančného sektora, samozrejme, na základe zmluvy a písomného splnomocnenia. Vykonávajú aj určité úkony pri zbere údajov pre prevádzkovateľa, avšak dikcia zákona toto neumožňuje, hoci to umožní napríklad osobám, ktoré sú v pracovnom pomere s prevádzkovateľom. Aby sa toto mohlo vykonávať rovnakým spôsobom pri porovnateľnej činnosti, ktorú živnostenský zákon umožňuje, navrhujem dať možnosť výkonu niektorých povinností sprostredkovateľa aj tretím osobám pri zachovaní plnej zodpovednosti, samozrejme, prevádzkovateľa za dodržanie zákona.
Zákon nemôže priznávať predsa väčšiu právnu ochranu porušovateľom zákonov než tým, ktorí zákony tohto štátu rešpektujú a dodržiavajú. Ide o osoby, ktoré individuálne alebo v organizovaných skupinách pripravujú a páchajú trestnú činnosť namierenú proti majetku občanov a spoločností. Preto navrhujem zo spoločnej správy vyňať bod 15 na osobitné hlasovanie a zároveň podávam pozmeňujúce návrhy a navrhujem o nich hlasovať spoločne.
Prvý pozmeňujúci návrh sa týka § 5 ods. 2, na konci sa pripája táto veta: "Sprostredkovateľ je oprávnený spracovať osobné údaje len v rozsahu a za podmienok dojednaných s prevádzkovateľom alebo so súhlasom prevádzkovateľa aj so sprostredkovateľom v písomnej zmluve alebo v písomnom poverení."
Druhý pozmeňujúci návrh sa týka § 7 ods. 4 písm. g), ktoré znie: "spracovanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených záujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracovaní osobných údajov prevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje zákonné práva a právom chránené záujmy dotknutej osoby".
Návrh novely terminologicky a právne nepresne implementuje smernicu do slovenského právneho poriadku, pričom nereflektuje terajšiu ústavnoprávnu ochranu základných práv a slobôd v Slovenskej republike. Návrh hovorí o základných právach a slobodách, pričom na iných miestach návrh hovorí už o právach alebo o právom chránených záujmoch. Požiadavka smernice uvedená v čl. 7 bod 7 písm. f) je splnená tým, že naše súdnictvo dohliada na zachovávanie základných práv a slobôd jednotlivca a nie je z ústavného hľadiska potrebné rozširovať kompetenciu patriacu do súdnictva aj na exekutívny orgán.
Tretí pozmeňujúci návrh sa týka § 17 odsek 1, v prvej, druhej a tretej vete sa za slovo "prevádzkovateľ" pripájajú slová "alebo sprostredkovateľ" a vypúšťa sa § 17 ods. 2.
Pôvodné ustanovenie by spôsobilo nadbytočnú duplicitu v povinnosti poučiť oprávnené osoby o právach a povinnostiach ustanovených týmto zákonom a o zodpovednosti za ich porušenie, ako aj duplicitu v povinnosti viesť záznam o poučení.
Prijatím týchto pozmeňujúcich návrhov sa odstránia nejasnosti, zjednodušia sa požadované administratívne úkony a udelia sa práva a povinnosti pre všetky zúčastnené strany v rovnakej a plne vyváženej miere. V rámci preventívnych opatrení sa zároveň zníži možnosť páchania podvodov a kriminálnej činnosti, čím sa zníži aj značná preťaženosť orgánov činných v trestnom konaní. V roku 2004 bolo podaných cca 7 000 trestných oznámení za podvody, spreneveru a podobne, a to len v oblasti lízingu a splátkového predaja. A poctiví občania získajú lepší prístup k ponúkaným finančným a iným službám.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz dávam slovo pánovi spravodajcovi Nagyovi, ktorý požiadal o vystúpenie. Pán spravodajca môže vystúpiť v súlade s rokovacím poriadkom, kedykoľvek o to požiada, a potom vystúpi pán poslanec Heriban.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predložil veľmi krátky legislatívnotechnický pozmeňujúci návrh. Jeden odkaz vypadol pri prepisovaní textu. Návrh znie takto: K čl. II. V čl. II sa za slová "č. 602/2003 Z. z." vkladá čiarka a doplňujú sa slová "zákonom č. 576/2004 Z. z.".
Teda chcem zopakovať, ide o legislatívnotechnickú pripomienku, a preto vás prosím, aby ste podporili zákon. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Heriban, nech sa páči.
J. Heriban, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vyňal na osobitné hlasovanie zo spoločnej správy body 39 a 40. A chcel by som váženej snemovni navrhnúť, aby sme pri týchto bodoch, aj keď výbor odporúčal, aby sme tieto body schválili, aby sme ich neschválili. Krátko by som chcel vysvetliť, o čo ide.
Vo vládnom návrhu sa uvádza, že predseda úradu alebo vrchný inšpektor môže uložiť prevádzkovateľovi alebo sprostredkovateľovi povinnosť zverejniť skutočnosti v rozsahu podľa ods. 1 písm. c) v hromadných informačných prostriedkoch. Situácia je taká, že ak prevádzkovateľ alebo sprostredkovateľ poruší zákon, tak predseda úradu týmto spoločnostiam uloží povinnosť, aby informovali vo verejných hromadných informačných prostriedkoch, že porušili zákon, aby sa mohli ľudia brániť alebo aby mohli reagovať. Ak prevádzkovateľ túto povinnosť nesplní, tak môže dostať pokutu až do výšky jedného milióna korún. Toto bola konštrukcia vo vládnom návrhu zákona.
V spoločnej správe vzniká iná konštrukcia, kde sa hovorí, že predseda úradu alebo vrchný inšpektor môže požiadať o zverejnenie skutočnosti šéfredaktora hromadného informačného prostriedku. A šéfredaktor musí túto požiadavku splniť. To znamená, aby vznikla situácia, že predseda úradu by priamo komunikoval so šéfredaktormi denníkov a televízií a rozhlasov, aby im dával vlastne za úlohu, aby oni museli takúto skutočnosť zverejňovať. Ja si myslím, že pôvodný návrh, ktorý bol vo vládnom návrhu, bol presný. Takto sa to deje aj pri iných príležitostiach, napríklad, keď televízia Markíza poruší zákon, tak rada jej uloží, aby zverejnila porušenie zákona. A ak akákoľvek televízia nedodrží túto povinnosť, tak dostáva pokutu.
To znamená, chcem vás poprosiť, aby sme v hlasovaní túto zmenu, ktorá bola navrhnutá vo výbore, opravili a aby prešiel pôvodný návrh, ktorý je vo vládnom návrhu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou - pán poslanec Lintner.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja by som chcel podporiť to, čo hovoril pred chvíľou pán poslanec Heriban, aj z pohľadu mojej predchádzajúcej praxe. Myslím si, že pôvodná dikcia vo vládnom návrhu bola veľmi správna a je správna. Vlastne hovorí o istej sankcii, ktorá je naplňovaná ešte tým, že si dotknutý alebo prevádzkovateľ musí objednať, samozrejme, priestor v masmédiu a aj ho finančne hradiť. Takto, ako to prešlo v tej spoločnej správe a ako to prešlo vo výbore, je to dikcia, ktorá hovorí o tom, alebo ukladá povinnosť šéfredaktorom a tá, myslím si, nie je celkom správna. Preto podporujem návrh, ktorý vyslovil pán poslanec Heriban.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
P. Csáky, podpredseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ak dovolíte, veľmi stručne. Som si plne vedomý toho, že ide o veľmi citlivý návrh zákona. Osobné údaje sú údaje, ktoré sa týkajú života každého z nás, a, samozrejme, na túto problematiku môžeme mať rôzne názory, ako aj niektoré inštitúcie majú rôzne názory.
My sme sa snažili dodržiavať všetky zásadné prvky smernice Európskej únie, a preto tá novela je taká, aká je, pričom nevylučujem, že v prípade potreby v budúcnosti ešte môžeme pristúpiť k ďalším možno opravám v tejto oblasti.
Čo sa týka troch návrhov pani poslankyne Plhákovej, dal som analyzovať z odborného hľadiska tieto návrhy. Zdá sa, že by boli v rozpore s príslušnými európskymi smernicami, takže sa prikláňam k tomu, aby sme ich nepodporili. A za seba, vlastne nemôžem sa stotožniť s týmito návrhmi.
Čo sa týka technickej požiadavky pána predsedu výboru, tam, samozrejme, súhlasím.
A čo sa týka návrhu pána Heribana, tak nebudem to rozporovať. Myslím si, že je dobré, že budete o tom hlasovať zvlášť, a viem akceptovať návrh pána poslanca Heribana.
Ďakujem pekne, pán predseda.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani kolegyne, páni kolegovia, tiež sa vyjadrím len krátko.
Ukázalo sa, že nakoniec sa nám podarilo vypracovať spoločnú a spracovať spoločnú správu, ktorá skvalitní predlohu vládneho návrhu zákona. Neprichodí mi ako spoločnému spravodajcovi hodnotiť to, čo bolo z vecného hľadiska povedané v rozprave, takže nebudem môcť sa vyjadrovať k tomu, čo povedal pán poslanec Heriban, ako spravodajca.
Ale z hľadiska legislatívno-právneho musím zaujať stanovisko k tomu, čo povedala pani kolegyňa Plháková. Žiaľ, musím povedať, že jej prvé dva návrhy nie sú takým spôsobom spracované, že sú v súlade so smernicou Európskej únie č. 95/46. Z hľadiska legislatívneho ide o nedokončené a nedobre spracované návrhy. A tretí návrh je z hľadiska legislatívneho tiež zmätočný.
Ak budete hlasovať tak, ako je to odporúčané v spoločnej správe, s malou výnimkou, myslím si, dokážeme vyhovieť nie iba Európskej únii, Európskej komisii, ale v prvom rade skvalitníme úroveň obhajoby a chránenia osobných údajov našich občanov.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona o, pardon, pardon, pardon, dobre, môžeme, druhému čítaniu o
vládnom návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach.
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 906. Spoločnú správu máte ako tlač 906a.
Prosím ministra vnútra Slovenskej republiky pána Vladimíra Palka, aby vládny návrh zákona odôvodnil.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o politických stranách a hnutiach.
Návrh reaguje na uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky i odporúčanie Rady Európy a jeho hlavným cieľom je zabezpečiť prehľadnosť a legálnosť príjmov a výdavkov politických strán a hnutí. Navrhovaný zákon o politických stranách a politických hnutiach nahradí doterajší zákon o združovaní v politických stranách a hnutiach. Predmetom úpravy návrhu zákona je vznik a zánik strán a hnutí, ich hospodárenie a financovanie zo štátneho rozpočtu.
Politické strany a hnutia sú právnické osoby a vznikajú zápisom do registra strán. Zákon ustanovuje registračné konanie, ako aj konanie o zmene údajov zapísaných v registri. Registrovým orgánom bude naďalej ministerstvo vnútra a politickým stranám a hnutiam sa zabezpečuje súdna ochrana. Samozrejme, stranám sa ustanovujú práva a zároveň sa ukladajú povinnosti, ktorých nesplnenie je sankcionované pokutami a môže byť ustanovená aj sankcia najvyššia, a to rozpustenie strany Najvyšším súdom. Politické strany a hnutia zanikajú výmazom z registra strán, ktorému predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie. Aj v súvislosti so zrušením a zánikom sú zákonom ustanovené práva a povinnosti.
Navrhovaným zákonom sa upravuje aj hospodárenie a financovanie strán a hnutí. V súčasnosti máme zaregistrovaných 120 politických strán a hnutí, z ktorých mnohé si neplnia zákonom stanovené povinnosti týkajúce sa hospodárenia. Podpora strán a hnutí zo strany štátu je výlučne v podobe peňažných prostriedkov. Ide o príspevky na činnosť a príspevky na mandáty podľa navrhovaného zákona, ako aj príspevky za hlasy získané vo voľbách do Národnej rady, ktoré však ustanovuje iný zákon a to je zákon o voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky. Tieto príspevky do štátneho rozpočtu bude naďalej vyplácať ministerstvo financií, a to za podmienok ustanovených zákonom. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevkov zo štátneho rozpočtu budú kontrolovať správy finančnej kontroly. Správy politických strán a hnutí týkajúce sa finančnej problematiky a hospodárenia budú sprístupňované na internetovej stránke, čím sa zabezpečí aj kontrola zo strany verejnosti.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste tento návrh zákona podporili. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Jozefovi Miklušičákovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto návrhu zákona a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 906) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach (ďalej len "gestorský výbor") podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky z 15. decembra 2004 uznesením č. 1415 pridelila vládny návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach (tlač 906) na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 549 z 27. januára 2005, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu uznesením č. 263 z 26. januára 2005 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 276 z 25. januára 2005. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, pretože predložený návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva celkom 15 pozmeňujúcich, doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch takto: spoločne o bodoch 2 až 7 a 10 až 14 s návrhom gestorského výboru schváliť; spoločne o bodoch 1, 9, 15 s návrhom gestorského výboru neschváliť a bez odporúčania gestorského výboru o bode 8.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o politických stranách a politických hnutiach vyjadrených v ich uznesení pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona podľa § 79 ods. 4 písm. f) a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o politických stranách a politických hnutiach schváliť.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán spravodajca.
Chcem otvoriť rozpravu a aj otváram rozpravu, ale prosím administrátora z rokovacej sály, nedoniesol mi písomné prihlášky do rozpravy. Ak neboli písomné prihlášky žiadne, tak otváram možnosť podania ústnych prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Brocka, ďalej pán poslanec Madej, poslanec Hopta, Federič. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu.
Ako prvý vystúpi pán poslanec Brocka.
J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, mám dva pozmeňujúce návrhy.
Ten prvý - vyňať zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie body 1 a 9.
Môj druhý pozmeňujúci návrh sa týka výdavkov politických strán na volebnú kampaň. Navrhujem v § 21 za odsek 6 vložiť nový odsek 7, ktorý znie: "Strana môže na účely volieb vynaložiť najviac 50 miliónov korún vrátane dane z pridanej hodnoty. Do tejto sumy sa započítavajú čiastky, ktoré strana uhradila alebo má uhradiť vrátane čiastok, ktoré uhradili alebo sa zaviazali za stranu uhradiť tretie osoby. Ak sa reklama, inzerát alebo sponzorovaná relácia zverejnili alebo odvysielali bezplatne alebo za zníženú cenu, započítava sa do uvedenej sumy ich obvyklá cena."
Poznámka pod čiarou znie k odkazu: "Zákon č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov."
Doterajší odsek 7 sa označuje ako odsek 8.
S týmto pozmeňujúcim návrhom súvisí legislatívnotechnická úprava, a to v § 31 ods. 2 písm. a) v treťom bode sa slová "§ 21 ods. 7" nahrádzajú slovami "§ 21 ods. 8".
Dámy a páni, dnes v platnej legislatíve je limit výdavkov politických strán na volebnú kampaň 12 mil. korún. Vo vládnom návrhu zákona žiaden limit neexistuje. Tento limit vypadol zo zákona zo známych dôvodov. Ten jeden, že v praxi sa zákon aj tak nedodržiaval, a ten druhý, že sa veľmi ťažko dalo preukázať porušenie zákona. Myslím si, že keď to príslušné štátne orgány majú problém preukázať, tak verejnosť tento problém nemá a vie veľmi ľahko posúdiť, kto zákon v tomto ohľade dodržiava alebo nedodržiava. A druhý argument, takisto neberiem, že v praxi sa to aj tak dalo veľmi ťažko preukázať, resp. že sa tento zákon aj tak nedodržiaval, no ak by sme tento prístup uplatnili aj v iných oblastiach, tak neviem, kam by sme prišli, napríklad v polícii, ich by možno potešilo, keby sme z Trestného zákona niektoré paragrafy vyhodili. A ja si vôbec myslím, že porušovanie zákonov sa všeobecne ťažko preukazuje.
Dámy a páni, dnes sa volebná kampaň aj tak výrazne liberalizuje. A myslím si, že určité hranice v kampani by mali byť najmä v oblasti výdavkov na kampaň. Vyžaduje si to požiadavka určitej regulárnosti politickej súťaže, ale aj zmyslu pre zodpovednosť politických strán a istú mieru pri používaní prostriedkov daňových poplatníkov. Ak tento pozmeňujúci návrh schválime, určite nám to nebudú mať za zlé.
Ďakujem za vašu podporu.