P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Zubo.
S. Zubo, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán predseda vlády, vážení páni ministri, kolegyne, kolegovia, v zmysle platných právnych predpisov a rokovacieho poriadku Národnej rady predkladám dve interpelácie.
Prvá interpelácia na ministra zdravotníctva pána Zajaca.
Vážený pán minister, z viacerých zdrojov som získal informácie, že ministerstvo zdravotníctva predložilo vláde na prerokovanie vyhlášku a vláda tento návrh aj schválila, podľa ktorej sa 1. januára 2005 rušia doteraz priznané výhody nositeľov preukazu občana s ťažkým zdravotným postihom pri poskytovaní zdravotnej pomoci.
Pán minister, mám na vás dve otázky:
1. Sú tieto informácie pravdivé?
2. Čo ministerstvo zdravotníctva tým sleduje? A ak sú pravdivé, ako chce kompenzovať stratu určitých výhod v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti pre občanov zdravotne postihnutých?
Druhá interpelácia na ministra spravodlivosti pána Lipšica.
Vážený pán minister, pri konštituovaní Úradu pamäti národa bolo zákonom určené sprístupnenie a zverejnenie zväzkov Štátnej bezpečnosti od roku 1938. Pán minister, prečo sa to tak nestalo k dnešnému dňu a kedy môžu občania Slovenska postihnutí orgánmi Štátnej bezpečnosti v období rokov 1938 až 1945 takéto zverejnenie očakávať?
Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Fajnor.
K. Fajnor, poslanec: Veľmi pekne ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v súlade s § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov interpeloval ministra kultúry Slovenskej republiky pána Rudolfa Chmela.
Vážený pán minister, rozpredaj majetku, ktorý bol vytvorený občanmi tohto štátu v minulom zriadení, sa z dôvodu vyrabovania hospodárskej sféry preniesol už aj do oblasti kultúry. Rovnako ako Slovenský rozhlas, aj Slovenská televízia ako verejnoprávna kultúrna a vzdelávacia inštitúcia sa rozhodla predávať svoj majetok. Namiesto toho, aby riešila vážny problém, keď sa stupňuje zo strany verejnosti kritika na obsah vysielania, rozhodla sa správa takzvane trhovo a urvať ďalšie stovky miliónov tentoraz z predaja výškovej budovy, v ktorej sídli.
Vážený pán predseda, poprosím... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím, rešpektujme sa navzájom. Nech sa páči, pán poslanec.
K. Fajnor, poslanec: Generálny riaditeľ pán Rybníček priam trestuhodne dopredu vydláždil cestu na zníženie ceny, keď vyhlásil, že budova je v katastrofálnom stave. Ja sa pýtam: Kto ju do tohto katastrofálneho stavu dostal a kto je za tento stav zodpovedný... (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci...
K. Fajnor, poslanec: ... keď ešte v roku 1989 bola budova výkladnou skriňou televízie? Overený scenár ponovembrových žralokov dostať fungujúci majetok na dno, predať stratovo a zisk krátkodobo premrhať na svoje záujmy platí, žiaľ, aj v tomto prípade.
Pred niekoľkými dňami bol schválený vyrovnaný návrh rozpočtu STV na rok 2005 s nákladmi a výnosmi vo výške zhruba 2 235 mil. Sk. V tomto megarozpočte sa už ráta nielen s odpredajom spomenutej výškovej budovy Slovenskej televízie, ale aj výnosom z predaja ďalšieho nepotrebného majetku v hodnote 335 mil. Sk. O akú časť areálu ide, ešte vedenie Slovenskej televízie nešpecifikovalo. Generálny riaditeľ Rybníček nemá problémy zaplatiť niekoľko desaťtisíc na objednávku vyrobeným rýchlokvaseným tzv. celebritám za pár hodín účinkovania v komerčných aktivitách Slovenskej televízie, ktoré nespĺňajú kritériá verejnoprávnosti a predstavujú nulovú umeleckú hodnotu. Ako to má vnímať občan, ktorý za celý mesiac driny dostane za svoju prácu sotva desatinu?
Vážený pán minister, žiadam vás, aby ste ma informovali, aké opatrenia urobíte, aby ste zachránili majetok Slovenskej televízie, ktorý slúži vo verejnom záujme, a aké kroky urobíte, aby Slovenská televízia zabezpečovala úlohy v súlade so zákonom. Čakám vaše meritórne a zásadné vyjadrenie z pozície ministra kultúry. Nezaujíma ma argument, že STV je nezávislá verejnoprávna inštitúcia. Je financovaná občanmi formou koncesionárskych poplatkov, a preto občania majú nárok vedieť pravdu.
Vážené kolegyne, kolegovia, druhá interpelácia. A druhú interpeláciu smerujem na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča.
Vážený pán minister, interpelujem vás:
1. V uplynulých dňoch ste podpísali zakladateľskú listinu Národnej diaľničnej spoločnosti. Týmto ste dali priechod vzorovému ožobračovaniu tejto spoločnosti. Výška základného imania Národnej diaľničnej spoločnosti je viac ako 90 mld. Sk, výška nepeňažného vkladu je viac ako 100 mld. Sk a prioritný infraštrukturálny majetok je takmer 53 mld. korún. Je to skutočne najväčší socializmus vytvorený pre pár osôb. Ministerstvo dopravy pripravuje zmluvu medzi štátom a spoločnosťou, ktorá jej bude kompenzovať to, že sa stará o údržbu a opravy zverených ciest. Transfer by sa mal ročne pohybovať okolo 1 mld. Sk. Spoločnosť sa bude podieľať aj na zabezpečovaní výstavby diaľnic zo súkromných zdrojov a splácať investorom stavebné náklady. V prípade, že by spoločnosť skrachovala, tak cesty a infraštruktúra sa vrátia späť do rúk štátu, ako pre masmédiá potvrdil generálny riaditeľ sekcie cestnej infraštruktúry ministerstva dopravy pán Peter Barek. Musím konštatovať, že toto je vrchol nehanebnosti. Aj podpredseda vlády a minister hospodárstva Pavol Rusko musí pri vás blednúť závisťou a cítiť sa urazený. Doteraz si myslel, že je najväčší odborník na okrádanie tohto štátu. Dopredu kalkulujete, ako majetok po krachu prevezme štát.
Vážený pán minister, ďakujem vám aspoň za to, že týmto krokom ste potvrdili, že štát môže byť dobrým vlastníkom. Som presvedčený, že vaše experimenty vám občania už skoro spočítajú. Žiadam vaše záruky, že štát vytvorením a prevádzkovaním Národnej diaľničnej spoločnosti zhodnotí svoj doterajší majetkový a finančný podiel, ktorý má v rezorte dopravy.
2. V súvislosti so spôsobom, akým rakúska letecká spoločnosť Austrien Airlines získala majoritu v Slovenských aerolíniách, vás žiadam, aby ste mi predložili vaše zásadné vyjadrenie k týmto otázkam:
- Po prvé, prečo sa znížilo základné imanie Slovenských aerolínií koncom roka 2004, keď sa majetok po rozhodnutí valného zhromaždenia zredukoval a znížil o 693 mil. Sk, aby vzápätí došlo k zvýšeniu imania Slovenských aerolínií tak, že Austrien Airlines získala 62-percentný podiel v tejto spoločnosti?
- Po druhé, ako bola vyčíslená cena majetku a na akom základné zaplatila rakúska letecká skupina v prepočte 114 mil. Sk za uvedený 62-percentný balík akcií?
- Po tretie, prečo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky umožnilo získať Austrien Airlines rozhodujúcu majoritu v Slovenských aerolíniách bez výberového konania?
- Po štvrté, ako bude štát realizovať svoje vlastnícke práva v Slovenských aerolíniách, keď sa podiel rezortu dopravy znížil na 34 %, a aký postup ďalej prijme k Slovenským aerolíniám?
- Prečo nebolo zrealizované výberové konanie, ktoré ste vy osobne ako minister dopravy avizovali ešte v roku 2004?
- Prečo rezort dopravy umožnil skrytú privatizáciu Slovenských aerolínií bez výberového konania a informovania verejnosti?
- Či ako minister vôbec riadite svoj rezort a či viete, čo riadite, keď listom zo 17. januára tohto roku ma informujete, že ministerstvo navrhuje privatizovať majetkový podiel štátu spoločnosti Slovenské aerolínie, pričom v tom čase z médií už boli známe horeuvedené fakty?
- Aká je vaša záruka, že cez vstup Austrien Airlines do Slovenských aerolínií neprídeme o ďalší majetok, ktorý sa týka aj lukratívneho letiska vo Vajnoroch?
Vážený pán minister, v prípade, že na tieto otázky mi nedokážete uspokojivo a zodpovedne odpovedať, žiadam vašu odpoveď aspoň na jednu jedinú otázku: Kedy odstúpite z funkcie ministra, pretože vám zverený rezort nie ste schopný profesionálne a hlavne v záujme občanov tohto štátu riadiť?
Ďakujem všetkým pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Hamarčák. Nech sa páči, pán poslanec.
I. Hamarčák, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov sa obraciam s interpeláciou na ministra výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Ing. Lászlóa Gyurovszkého.
Vážený pán minister, v rámci úspešného projektu Clean water river bed Poprad & Dunajec z alokovaných finančných prostriedkov vo výške 2 400-tisíc EUR neboli vyčerpané prostriedky vo výške 402 835 EUR, z toho podiel prostriedkov PHARE 75 %, t. j. 302 126 EUR. Dôvodom nevyčerpania bola nižšia ponuka úspešného uchádzača vo výberovom konaní.
Hodnotiaca komisia pre Projekt SR 0101.02 listom č. 389/2003 požiadala Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Agentúru na podporu regionálneho rozvoja zo dňa 7. 11. 2003 o povolenie použiť ušetrenú sumu na realizáciu a financovanie stavieb kanalizácií, ktoré sú pokračovaním projektu a na ktoré existujú vydané stavebné povolenia, pričom celkový náklad na realizáciu uvedených stavieb bol vyšší ako disponibilný rozpočet projektu. Následne sa na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja obrátilo aj Združenie obcí rieky Dolný Poprad, ktoré listom SR 0101.02/393 z roku 2003 zo dňa 21. novembra 2003 žiadalo o súhlas na použitie rozdielu medzi maximálnym a disponibilným rozpočtom Projektu SR 0101.2 Clean water river bed Poprad & Dunajec. Na túto žiadosť podľa mojich informácií ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja dodnes neodpovedalo.
Vážený pán minister, obraciam sa na vás s otázkami, z akých dôvodov nebolo vyhovené týmto odôvodneným žiadostiam, pričom hodnotiaca komisia objektívne vyhodnotila opodstatnenie a aj potrebu pokračovať v uvedenom projekte, ktorý bol projekčne a aj stavebne pripravený. A taktiež ako sa naložilo a na aký účel boli použité prostriedky, ktoré sa na uvedený úspešný a potrebný projekt nevyčerpali. Ďakujem za odpoveď.
A interpeláciu včítane dvoch príloh, kópie listu hodnotiacej komisie a kópie listu združenia, odovzdávam pánovi predsedovi Národnej rady. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Vážny.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predseda vlády, páni ministri, dovoľte mi, aby som sa v zmysle § 130 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku vyjadril k odpovedi na moju interpeláciu na predsedu vlády, ktorú máte pred sebou v tlači 1002.
Spracovateľ odpovedí k nim pristúpil podľa môjho názoru tendenčne, zahmlieva skutočnosť, tvrdí polopravdy, a čo je najhoršie, zavádza aj predsedu vlády Slovenskej republiky, ktorému takéto podklady pripravil a predkladá mu na podpis texty, ktoré v zásade nie sú odpoveďami na položené otázky.
K vlastnej otázke. Doterajšia činnosť Telekomunikačného úradu viedla k tomu, že na Slovensku neexistuje v oblasti poskytovania telefónnej služby na pevnej sieti konkurencia, ktorá by viedla k tlaku na znižovanie cien a k vyššej dostupnosti služieb pre obyvateľstvo Slovenskej republiky vo všetkých regiónoch Slovenska. To je princípom regulačného rámca Európskej únie. Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky v minulosti neplnil ustanovenia zákona č. 195/2000 o telekomunikáciách a neplní ustanovenia ani zákona č. 610/2003 o elektronických komunikáciách. Jednotlivé body boli uvedené v interpelácii.
Vedenie Telekomunikačného úradu v dnešnej podobe existuje od konca roku 2000. Jeho základnou úlohou bolo zabezpečiť reguláciu telekomunikačného prostredia smerom k ukončeniu monopolu Slovak Telecomu a vytvoreniu podmienok na podnikanie, čo sa vôbec nestalo. Preto je potrebné, aby bola vyvodená zodpovednosť, určený vinník a prijaté opatrenia na vykonanie nápravy. Napriek výpočtu aktivít Telekomunikačného úradu, uvedených v odpovedi, tieto neboli účinné a nezabezpečili vytvorenie podmienok na podnikanie. Analýzy relevantných trhov neviedli k určeniu podnikov s významným vplyvom na trhu.
Predseda Telekomunikačného úradu v týchto dňoch na svoju obhajobu vytiahol novú zbraň, ktorou je strach z rozhodovania, pretože štátny úradník ručí celým majetkom. Štátny úradník však dostáva od štátu mzdu, ktorá by mala byť adekvátna všetkým rizikám spojeným s výkonom funkcie. Preto by sme mali použiť a držať sa slovenského príslovia, starého dobrého slovenského príslovia, "ak nechceš oberať, tak z hrušky dolu". Preto by mal takýto úradník zvážiť svoje pôsobenie vo funkcii a odovzdať ju tomu, kto sa nebojí. Na základe uvedeného nepovažujem odpoveď za dostatočnú.
Tiež je potrebné uviesť, že informácia o 7. mieste Slovenska v počte notifikácií v rámci celej Európskej únie je správna, len autor zabudol uviesť tie rebríčky, v ktorých je Slovensko na poslednom mieste a ešte dlho bude. Slovensko je jediná krajina Európskej únie, v ktorej nie je prepojovacia zmluva. Neexistuje služba výberu operátora, prenositeľnosti čísla a máme najvyššie navrhované ceny za prepojenie sietí a najnižšiu penetráciu širokopásmových služieb, a to v rozhodujúcej miere vďaka tomu, že neexistuje konkurenčné prostredie, ktoré má zabezpečiť štát prostredníctvom svojho Telekomunikačného úradu.
Z odpovede ďalej vyplýva, že zodpovedným funkcionárom na riešení tohto stavu nezáleží a zakrývajú lajdáctvo, nerozhodnosť, diskrimináciu a hrajú neférovú hru v prospech monopolu, za ktorým stojí štátna firma inej krajiny. Telekomunikačná politika na roky 2000 až 2002 a národná politika elektronických komunikácií - hodnotiace správy Európskej komisie konštatujú, že je potrebné zabezpečiť úplnú, teda aj finančnú nezávislosť Telekomunikačného úradu. Túto úlohu viackrát schválila vláda Slovenskej republiky a úspešne ju viackrát neplní. Vami uvádzaný materiál o spoločnom regulačnom orgáne pre oblasť elektronických komunikácií nie je schválený preto, lebo odborníci ho nepovažovali za vhodný z pohľadu krátkodobých riešení. Azda v budúcnosti v horizonte 5 až 10 rokov je možné takýto model uplatniť. Z krátkodobého hľadiska je však potrebné postaviť Telekomunikačný úrad na nohy, zabezpečiť dostatok zdrojov na jeho činnosť, dostatok odborníkov, zdroje na our sourcing, fungujúce štruktúry a finančná a celková nezávislosť. To sú nástroje na riešenie problematiky a nie vymýšľanie nezmyselných nových molochov, ktoré nikdy nebudú fungovať. Terajší stav len potvrdzuje neochotu problémy riešiť a snahu zabrániť transparentnosti a vyplávaniu na povrch špiny z minulosti.
Z odpovede vyplýva, že ministerstvo dopravy mieni, alternatíva I - vyňať zamestnancov spod štátnej služby, alternatíva II - zlúčiť Telekomunikačný a Poštový úrad, alternatíva III - zahrňuje aj regulátorov z ministerstva kultúry, alternatíva IV - komplexne riešiť s ministerstvom spravodlivosti. Len v tejto odpovedi sú štyri koncepcie, ktoré rezonujú už jeden rok, a čas uteká a problémy sa hromadia a neriešia. Ak vieme riešiť menej závažné problémy, resp. nepodstatné veci, prečo neriešime rázne tento problém? Alebo je to len naschvál a chceme naďalej nechať bezzubý Telekomunikačný úrad pod vplyvom štátneho akcionára? Prečo vláda neprijme jednoznačné a razantné kroky?
Po tretie. V tej odpovedi na moju interpeláciu takisto musím konštatovať, že odpoveď je nedostatočná. Štát iba deklaruje prioritu riešenia, v skutočnosti však doteraz v tomto smere nič neurobil. Máme zákon o elektronických komunikáciách, ktorý sa neplní. Máme telekomunikačnú politiku štátu, ktorá sa tiež neplní. Prijali sme projekty Europe 2003 a Europe plus i Europe 2005, ktoré tiež neplníme.
Podľa analýzy denníka SME, ktorému dávam veľa za pravdu, teda tým analýzam, nie denníku SME, ale v tomto prípade tým analýzam áno, bolo minulý rok skutočne naplnených len 13 zo 42 úloh, ktoré si táto vláda predsavzala splniť. To je splnenie na 32 %. Tieto úlohy boli definované dostatočne konkrétne a možno ich plnenie hodnotiť. Nesplnených zostalo 55 % úloh s plánovaným termínom dokončenia najneskôr v decembri 2004. Za čiastočne splnené možno považovať 14 % úloh. Z úst ministra dopravy sme sa viackrát dozvedeli, že štát zabezpečil prijatie zákona o elektronických komunikáciách a tým sa to skončilo. Ostatné musí zabezpečiť trh. To je hlboký omyl! Pretože štát prostredníctvom ministerstva dopravy má regulačnú povinnosť v oblasti určovania telekomunikačnej politiky štátu. Údaje v odpovedi nie sú odpoveďou na predloženú otázku. Najvýznamnejšia podpora konkurencie - zákon č. 610, ale dodnes nemáme žiadnu zmluvu o prepojení, t. j. zároveň je bezzubý a treba urýchlene riešiť v týchto dvoch okruhoch: prvý okruh legislatívne, je to nový zákon, na ktorom sa pracuje, a druhý okruh účinným využívaním toho, čo máme. A tu je na neriešený problém namierená moja kritika, pretože odpoveď je nedostatočná. Povolenie síce alternatívni operátori majú, ale ak nemajú zmluvu o prepojení, tak je to o ničom. Keď si dovolím povedať paralelu, nejaký príklad, predstavte si, že štát vám dá možnosť prevádzkovať železničnú osobnú dopravu, dá vám oprávnenie na prevádzkovanie železničnej osobnej dopravy, ale zmluvu o tom, že máte prístup na koľajnice, vám nedá. To znamená, na čo vám je takéto oprávnenie? A na to práve narážam.
Po ďalšie. Musím zareagovať na časť odpovede ohľadne konfliktu záujmov. Konflikt záujmov na ministerstve je jednoznačný a zrejmý. Sedí na dvoch stoličkách. Jedna je v Slovak Telecome, kde spravuje 49 % majetku a je v jeho záujme zachovanie monopolu, a druhé je v jeho úlohe tvorcu telekomunikačnej politiky v záujme otvorenia trhu, čo je v rozpore so záujmami Slovak Telecomu. Tento stav vytrvalo kritizuje Európska únia a napriek tomu vláda súhlasí so zachovaním status quo. Európska komisia viackrát uviedla, naposledy 10. správa o implementácii regulačného rámca, že nepovažuje existujúcu úpravu inštitucionálnej závislosti výkonu akcionárskych práv od výkonu regulácie ako za dostačujúcu. Otázka znela, ako sa odstráni konflikt záujmov a nie, ako sa to nedá. Zatiaľ nám vláda odpovedala, iba ako sa to nedá.
Ďalším problémom je utajenie privatizačnej zmluvy a to je možno koreň celého problému. Slovensko sa zaviazalo splniť podmienky Deutsche Telekomu, a preto dnes nemôže otvorene priznať dôvody kladenia prekážok vytvorenia konkurenčného prostredia. Preto dnes Telekomunikačný úrad je taký, aký je, to je bezzubý, a preto sa nenapĺňa ani regulačný rámec. Preto nebola ochota novelizácie legislatívy v roku 2002, 2003, a preto nemožno pustiť Telekomunikačný úrad z uzdy ministerstva dopravy. Otázka znela, prečo nie je možno zmluvu odtajniť a nie, prečo je tajná? Odpoveď bola, prečo je tajná.
Záverom musím vyjadriť hlboké sklamanie v tejto oblasti aj hlboké sklamanie z odpovede na moju interpeláciu na adresu predsedu vlády. Znovu ste potvrdili snahu o neriešenie, o odloženie tohto problému, pán predseda vlády, čo si myslím, že nie je správny prístup. Telekomunikačný trh a informatizácia spoločnosti a tržby z neho predstavujú 10 až 12 % HDP tejto krajiny. To je suma, ktorú si musíme všímať aj z hospodárskeho, aj z ekonomického hľadiska. Preto vás vyzývam, pán premiér, vyzývam aj vládu Slovenskej republiky, aby ste začali razantne riešiť uvedené problémy, pretože zanedbávaním tejto oblasti úmyselne dehonestujete vaše reformy a pomerne dobré meno Slovenska v Európskej únii, v oblasti telekomunikačného trhu a informatizácie už nestagnujeme, už kráčame možno dva kroky dozadu pred vyspelou Európou. Ďakujem.
Ešte mi dovoľte, vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, reagovať takisto v zmysle § 130 rokovacieho poriadku na moju interpeláciu na ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Prokopoviča, ktorú takisto máte pred sebou v tlači 1002.
V uvedenej interpelácii som sa vás, pán minister, pýtal na problém kontroly nápravových tlakov nákladných vozidiel na našom území. Vaša odpoveď ma ešte viac utvrdila v presvedčení, že tejto problematike ministerstvo nevenuje dostatočnú pozornosť. Potvrdzujú to aj čísla, ktoré v nej uvádzate. Ak zoberieme do úvahy fakt, že ročne cez naše územie tranzituje cca 700-tisíc nákladných vozidiel a na vnútroštátnych úsekoch bola v roku 2004 za 46 dní vykonaná kontrola 315 vozidiel, nedá mi, aby som takéto konanie v štátnych orgánoch nenazval inak ako diletantstvo. Jednoduchou matematikou je možné si vypočítať, že na jeden deň výkonu kontroly tak v roku 2004 pripadlo len 6,8 kontrolovaného vozidla. Nebudem sa teraz zaoberať efektívnosťou práce kontrolórov, ktorí tieto kontroly vykonali. Zo štatistiky je zrejmé, že preťažených bolo skoro 10 % kontrolovaných vozidiel. Pri počte 700-tisíc tranzitujúcich vozidiel dostávame hrozivé číslo nákladných vozidiel, ktoré pravdepodobne prechádzajú cez naše územie preťažené, nehovoriac už o ich technickom stave, ktorý sa nekontroluje vôbec. Na moju otázku, aké dôsledky boli voči vodičom, resp. majiteľom preťažených nákladných vozidiel vyvodené, ste mi odpovedali, že tieto prípady boli postúpené na ďalšie riešenie na príslušné krajské úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie.
Pokiaľ viem, tieto úrady sú priamo riadené vaším ministerstvom, a preto pre vás nemôže byť problém poskytnúť mi konkrétne údaje spolu s vyčíslením sumy vybraných pokút, resp. sumár iných dôsledkov, ktoré tieto úrady voči vodičom vyvodili. Alebo je pravdou fakt, že takýmto vodičom sa nič nestalo a aj naďalej beztrestne porušujú predpisy? Asi aj preto sa o Slovensku medzi prepravcami z rôznych krajín hovorí ako o Eldoráde, kde možno bez postihu jazdiť s preťaženými kamiónmi v zlom technickom stave z dôvodu, že tento stav a jeho neriešenie pretrváva už neúnosnú dobu. Ak však pred nimi spomenieme napr. Rakúsko, každý z nich vám potvrdí, že tam by si to dovoliť nemohol. Je faktom, že turecké kamióny cez rakúske územie idú dva, na rakúsko-slovenských hraniciach preložia náklad na jeden a jeden pokračuje v tranzitovaní cez Slovenskú republiku. Dôsledok takéhoto konania je zrejmý. Na našich cestách, kde sú aj tak vyjazdené válovy a pri daždi všetci vodiči, čo myslím si, že všetci zažívajú, čo je to aquaplaining. Nie je problém prejsť... Takýto laxný prístup, žiaľ, svedčí o tom, že vám je pravdepodobne ľahostajné, aj ministerstvu, riešenie tohto problému.
Na záver musím konštatovať, že doterajší výkon kontroly nápravových tlakov nákladných vozidiel vo vnútrozemí, ako aj následný postih tých, ktorí predpisy porušujú, je absolútne nedostatočný a v plnej nahote odkrýva skutočnosť, že medzi ministerstvom dopravy a ministerstvom vnútra neexistuje koordinovaná súčinnosť. Aj preto v najbližšom čase zvolám na pôde komisie pre transformáciu dopravy, pôšt a telekomunikácií pri výbore pre hospodárstvo rokovanie, na ktorom by sa mali zúčastniť zástupcovia oboch ministerstiev a na ktorom sa budeme zaoberať ďalším postupom, ktorý by viedol k razantnejšiemu riešeniu tejto problematiky.
Na záver, pán minister, mi dovoľte požiadať vás, aby ste mi v budúcnosti na moje otázky odpovedali nie všeobecne, ale konkrétne, hlavne ak vás žiadam o údaje o skutočnostiach, ktoré sú v priamej kompetencii a právomoci vášho ministerstva.
Ďakujem vám za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Vážny bol posledný prihlásený do bodu programu interpelácie na členov vlády Slovenskej republiky. Vyhlasujem rokovanie o tomto bode programu za skončené.
Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov, ktoré boli podané do 5. januára 2005 a ktoré ste dostali ako tlač 1002.
(Rokovanie o písomných odpovediach členov vlády Slovenskej republiky na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky písomne podané predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky do 5. januára 2005, tlač 1002.)
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chce sa niekto k odpovediam na interpelácie vyjadriť? Nie. Vyhlasujem preto rozpravu za skončenú a konštatujem, že sme prerokovali písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem 5-minútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať ďalšími bodmi programu 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte predtým vás chcem informovať, panie poslankyne, páni poslanci, že rokovanie o vládnom návrhu zákona Trestného poriadku a Trestného zákona, hlasovanie o týchto bodoch programu bude na budúci týždeň v utorok ráno o 9.00 hodine z toho dôvodu, že prebiehajú politické rokovania medzi navrhovateľom a poslaneckými klubmi. Chceme, aby sme odstránili isté nedorozumenia, resp. rozdielne názory na predkladaný vládny návrh Trestného zákona, ale aj Trestného poriadku, preto považujem tento čas do utorka za dostatočne dlhý na to, aby sme všetky rozpory, resp. rozdielne názory si mohli prekonzultovať.
Päťminútová prestávka, panie poslankyne, páni poslanci.
(Päťminútová prestávka.)
(Po prestávke.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán podpredseda Národnej rady Veteška, prosím, aby ste zaujali svoje miesto za predsedníckym stolom. Páni poslanci, chcem vás informovať, že došlo k istému problému pri návrhu uznesenia, ktorým by sme mali určiť výbor pre obranu a bezpečnosť, ktorý by mal vykonávať kontrolnú činnosť nad dodržiavaním informačno-technických prostriedkov spravodajských služieb. Navrhovateľ tohto uznesenia výbor pre obranu a bezpečnosť, ale aj predseda výboru pre kontrolu spravodajských služieb a vojenského obranného spravodajstva ma požiadali, aby sme odložili rokovanie o tomto návrhu uznesenia. Pýtam sa, či je všeobecný súhlas s tým, aby sme prerokovali neskôr tento bod programu. (Reakcia pléna.)
Ďalej ma poprosil pán minister životného prostredia Miklós po dohode s pánom ministrom financií... (Reakcia z pléna.) Nie.
Pristúpime k druhému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o cenách č. 18/1996, ktorý ste dostali ako tlač 905, a aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán podpredseda vlády.
(Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z. z. o cenách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 905.)
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženom návrhu zákona sa ustanovuje vypustenie kompetencií ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja v oblasti regulácie a kontroly cien za nájom bytov. Súčasne bude s účinnosťou od 1. februára 2005 zrušená regulácia cien v uvedenej oblasti, aj keď tu dodávam, že zároveň bude predložený pozmeňujúci návrh na základe dohody, ku ktorej došlo po koaličnej rade, aby to bolo ešte časovo posunuté s tým, že medzitým by sa ten problém mal vyriešiť v pôsobnosti najmä jednotlivých miest.
Novelou zákona o cenách sa zužuje pôsobnosť orgánov v oblasti cien za účelom zabezpečenia jednotnosti riešenia cenovej problematiky a tiež za účelom nezvyšovania počtu pracovníkov pre cenovú oblasť v ďalšom rezorte. Súčasťou navrhovanej novely zákona o cenách je ďalej rozšírenie kompetencií ministerstva zdravotníctva v regulácii a kontrole cien v oblasti služieb a ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. V čl. II. sa navrhuje novela zákona o daňových poradcoch a Slovenskej komore daňových poradcov v znení neskorších predpisov a zrušenie vyhlášky ministerstva financií o odmenách daňových poradcov. V čl. III sa navrhovanou novelou zákona o ochrane hospodárskej súťaže v znení neskorších predpisov spresňuje doteraz platné ustanovenie o zneužití dominantného postavenia, podľa ktorého zneužitím dominantného postavenia podnikateľa je vynucovanie neprimeraných obchodných podmienok, čím sa rozumie aj vynucovanie neprimeraných cien. Táto zmena je dodaná aj v súvislosti s potrebou zvýšiť efektívnosť zamedzovania a sankcionovania zneužívania dominantného postavenia, pretože cena je určite jednou z obchodných podmienok, len doteraz nebola explicitne v zákone pomenovaná tak, aby aj Protimonopolný úrad mohol v tejto oblasti konať a zamedzovať zneužívaniu dominantného postavenia, ako sme toho, obávam sa, svedkami v jednom prípade jedného dominantného subjektu.
Ďakujem pekne. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za odôvodnenie návrhu.
Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Horákovi, ktorého poveril výbor pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, ako aj o návrhoch výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený na prerokovanie.
Nech sa páči, pán poslanec.
V. Horák, poslanec: Áno, pán predseda, ďakujem za slovo. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1409 zo 14. decembra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 o rokovacom poriadku. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi - Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, takisto neprijal platné uznesenie ani Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Z uznesení týchto výborov vyplynulo celkom 16 pozmeňujúcich návrhov. V spoločnej správe je uvedené, ktoré gestorský výbor odporúča schváliť, ktoré neschváliť, pred hlasovaním konkrétne uvediem tieto konkrétne návrhy, ako odporúča gestorský výbor hlasovať.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento vládny návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Zároveň ma určil ako spoločného spravodajcu a poveril ma predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch a o predmetnom vládnom návrhu zákona hlasovať ihneď po ukončení rozpravy.
Ďakujem, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa prihlásil písomne pán poslanec Murgaš. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Murgaš, poslanec: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky prijala v roku 1996 zákon o cenách, ktorý postupne prešiel rôznymi zmenami. Dnes prerokúvame návrh na ďalšie zmeny tohto zákona, dovoľte mi preto uviesť stanovisko poslaneckého klubu strany Smer k predloženému návrhu.
Predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, citujem: "Novelou zákona sa zužuje pôsobnosť orgánov v oblasti cien za účelom zabezpečenia jednotnosti riešenia cenovej problematiky v uvedených oblastiach a tiež za účelom nenavyšovania počtu pracovníkov pre cenovú oblasť v iných rezortoch." Koniec citátu. Z hľadiska riadenia a efektívneho vynakladania verejných prostriedkov je tento dôvod korektný. Ďalej sa v dôvodovej správe konštatuje, citujem: "Ukázalo sa, že po presune kompetencií v oblasti regulácie a kontroly cien na ďalšie rezorty zostalo problematické vybudovanie orgánov cenovej kontroly najmä v rezorte Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky." Koniec citátu.
Dozvedáme sa teda nepriamo, že pán minister Gyurovszky nezvládol svoju úlohu v danej oblasti výkonu štátnej správy, preto je potrebné mu odňať určité kompetencie a priradiť ich inému ministrovi. Z hľadiska riadenia správny krok, ale neúplný. Po nezvládnutí časti kompetencií totiž neboli vyvodené žiadne personálne konzekvencie. Navyše v dôvodovej správe sa nedočítame, o koľko sa z titulu odňatia časti výkonu štátnej správy zníži počet pracovníkov dotknutého ministerstva. No ale na tieto praktiky si už občan za súčasnej vlády musel zvyknúť.
Vládny návrh zákona bol na rokovanie vlády Slovenskej republiky predložený dňa 6. októbra 2004. Tento pôvodný návrh nepočítal s rozšírením kompetencií Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky v oblasti regulácie a kontroly cien služieb a ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Až na žiadosť ministra zdravotníctva sa do aktuálneho návrhu dostalo rozšírenie kompetencií ministerstva zdravotníctva v uvedenej oblasti. Takže jednému ministerstvu kompetencie odoberáme, lebo ich nevie uplatniť, a druhému ich prideľujeme bez toho, že by existovali záruky o efektívnom výkone štátnej správy ministerstva zdravotníctva v oblasti cien. A pritom jedným dychom hovoríme o potrebe jednotnosti riešenia cenovej problematiky. Nuž toto sa v lepšom prípade dá nazvať nesystémový prístup a v horšom prípade schizofrénia. "Zaujímavé" je aj riešenie, prostredníctvom ktorého sa novelizuje zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže. Zdá sa mi logická snaha vlády o riešenie problému cenového zneužívania monopolného výrobcu na trhu s pohonnými hmotami. Prečo to však navrhovateľ narieši priamo novelou zákona o ochrane hospodárskej súťaže?
Dámy a páni, z uvedených dôvodov poslanecký klub strany Smer predložený vládny návrh zákona nepodporí. Ďakujem vám za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy. Preto sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy? Áno, takže ústne sa hlásia štyria. Pani poslankyňa Demeterová, tiež do rozpravy? Ústne sa hlásia piati do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová, s faktickou poznámkou, nie do rozpravy?
Takže, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej. Zároveň končím možnosť prihlásiť sa s faktickými.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Murgaš poukázal na presun kompetencie z hľadiska neplnenia určitých úloh, ja s ním plne súhlasím, pretože v súčasnom volebnom období dochádza k rôznym posunom kompetencií, v tomto prípade aspoň je tu zákon, ale veľakrát je to vládne uznesenie. Táto vláda si neuvedomuje, že stanovenie kompetencie orgánov štátnej správy možno len zákonom a len zákonom možno zmeniť kompetenciu. A skutočne nie je metódou riadenia a metódou plnenia úloh, keď ten, kto si neplní kompetenciu, je to riešené tým, že sa kompetencia presunie na iný subjekt. Vedela by som tu dať viacero príkladov, keď napríklad aj otázka územného usporiadania, ktorá bola zo zákona kompetenciou ministerstva vnútra, sa presunula na pána Nižňanského, ktorý mal vypracovať celú koncepciu, a ešte za situácie, že ani neuplynula lehota, ktorú malo ministerstvo vnútra.
Vážení, keď sa takýmto chaosom rieši kompetencia, jej presuny na úrovni vlády, tak potom ako to má vyzerať v miestnej správe? Preto súhlasím, že takto to riešiť nemožno a najmä nemožno už jedným zákonom nesystematicky vstupovať do iných, čo sa stalo obvyklou legislatívnou praxou.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže pristúpime k ústnym prihláškam. Pán poslanec Šulaj, nech sa páči, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Hurban.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, možnože teraz začnem trošku komplikovanejšie, uvedomujem si, že novelou zákona o cenách vstupujeme aj do iných zákonných noriem a je to problematické z hľadiska metodiky tvorby zákona. I napriek tomu by som chcel poprosiť a požiadať všetkých poslancov, aby zvážili dva pozmeňujúce návrhy, ktoré sa nachádzajú v spoločnej správe:
Prvý sa týka Slovenskej komory daňových poradcov a vyhlášky o odmeňovaní. Sám som istého času zakladal túto komoru daňových poradcov, poznám celú tú vyhlášku, preto odporúčam, aby tento pozmeňujúci návrh prešiel.
Druhý sa týka novely zákona o dani z príjmov. Možnože tí niektorí, ktorí ste tu boli o deviatej ráno, asi viete, že som vystupoval so samotnou novelou zákona o dani z príjmov, kde som vysvetľoval problematiku odpisovania nehmotného investičného majetku, ktorý má v prenájme nájomca a nemôže si odpis uplatniť ani prenajímateľ, ani nájomca. Tento pozmeňujúci návrh, ktorý vyplýva z obsahového znenia mojej novely, sa dostal aj do spoločnej správy, myslím si, že má svoje opodstatnenie, má svoju logiku.
Ak sme neprijali novelu zákona v prvom čítaní, s ktorou som vystupoval, chcem vás pragmaticky požiadať, aby ste zvážili odsúhlasenie aj tohto pozmeňujúceho návrhu, pretože je v súlade s podnikateľskou logikou a je vôbec v súlade so zdravou logikou všetkých poslancov, ktorí tu momentálne sedia. Takže ďakujem za pozornosť.