P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán navrhovateľ ma informoval, že ešte chce vystúpiť ako navrhovateľ na konci rozpravy. Pýtam sa teda, či budeme hlasovať alebo necháme hlasovanie na 17.00 hodinu. (Odpoveď z pléna.) Na 17.00 hodinu. Takže budeme hlasovať o 17.00 hodine o tomto návrhu. (Reakcia z pléna.) Ale dostanete, pani poslankyňa.
A teraz bude mať faktickú poznámku pán poslanec Ďaďo a potom pán poslanec Cuper.
Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.
V. Ďaďo, poslanec: Pani poslankyne, páni poslanci, predovšetkým by som chcel skonštatovať jednu vec, ktorá väčšine tohto auditória odišla alebo ktorú ste nezachytili. A to je to, že ten zákon má zdôrazňovať postavenie, že je o ľuďoch, a nie proti ľuďom. To tu bolo zdôraznené.
Druhá vec, ktorú chcem povedať. Tento zákon je o tom, aby sme zabránili, aby o ľuďoch, ktorí sú verejne aj médiami škandalizovaní, obžalovaní z toho, čo nerobili, takejto situácii. Zoberte si štátneho tajomníka, ktorý využije možnosť a bude podávať na súd obžalobu za obhajobu svojej osoby. Ak súd rozhodne a nedokáže mu túto vinu, tak to bude stáť a môže to stáť daňových poplatníkov Slovenskej republiky značné poplatky. Ide tu ani nie tak o finančné ako o morálne záležitosti, ktoré dokážu médiá v niektorých prípadoch veľmi a veľmi zneužiť u ľudí, ktorí ani nemajú potuchy o tom, že niekedy so Štátnou bezpečnosťou spolupracovali, resp. že boli nejakí donášači alebo tí, ktorí by boli ubližovali niekomu ďalšiemu. O to ide v podstate v návrhu tohto zákona.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Cuper.
J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem povedať pánovi Kaliňákovi, že s ním hlboko nesúhlasím, a to z niekoľkých dôvodov. Pán kolega Kaliňák, ja som bol vtedy z opozície hádam jeden z mála, kto zahlasoval môjmu priateľovi Langošovi za jeho zákon o pamäti národa. Takže mám právo k tomu aj hovoriť. V každom prípade si ale myslím a súhlasím, že je to o ničom, je to naháňanie čarodejníc. Nikdy v živote tajné služby nerobili na informáciách, ktoré by boli jednoznačné a pravdivé, viď pred nedávnom irackú krízu a informácie, koľko sa tam vyrába atómových a ja neviem bakteriologických alebo iných zbraní. Nakoniec sa zistilo, že to bol hon na čarodejnice, nič viacej, nič menej. Sám z vlastnej praxe viem, aká pravdivosť bola v Mitrovej správe, ktorú tu prednášal o Slovenskej informačnej službe počas pôsobenia Ing. Ivana Lexu. Je v nej iba bľabotanie a výmysly, ktoré mali poslúžiť na politické diskreditácie. Takisto tieto zoznamy ŠtB sa môžu donekonečna zneužívať a budú zneužívať najmä pred voľbami. Zoberme si prípad. Ak jeden predstaviteľ politickej strany je ministrom a je v zoznamoch ŠtB vedený ako agent niekoľko razy a štátny tajomník, ktorý je sporný, musí z funkcie odísť, tak ani tu nie je rovnaký meter, pán Kaliňák, narábania s informáciami. Ďakujem za pozornosť. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, nevyrušujte. Pán poslanec, Jasovský, pani poslankyňa Plháková, prosím vás, aby ste nerušili pánov poslancov.
Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.
R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Možnože si v niektorých veciach nerozumieme úplne dostatočne dobre. Jedna vec sú spravodajské informácie, pán poslanec, druhá vec sú zoznamy spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, kde si musíme uvedomiť, že v tom čase boli zostavované na základe objektívnej skutočnosti a potreby registrovať ľudí, ktorí so Štátnou bezpečnosťou spolupracovali. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cagala, prosím vás.
R. Kaliňák, poslanec: To znamená, že nie v tej súvislosti boli, že by chceli niektorých očierniť po roku 2005, v čase, keď vedia, že socializmus existovať nebude. To znamená, poďme ešte raz odvolávať sa na neobjektivitu tamtých zoznamov. Nie je úplne vhodná argumentácia.
Súhlasím s tým, že tie zoznamy nemusia byť kompletné. Ale ak hovoríme o veľkých rybách, pani poslankyňa Bollová Dagmar, chcem povedať, že veľké ryby sú na zozname ministerstva vnútra ako dôstojníci ŠtB, nie ako spolupracovníci. Tu sa bavíme o spolupracovníkoch.
To, čo mne chýba v Ústave pamäti národa ako posledná kompletizačná zložka, sú zoznamy spolupracovníkov vojenskej kontrarozviedky, ktorých bol rovnaký počet ako spolupracovníkov Štátnej bezpečnosti, a preto ten obraz ešte nemáme objektívny. Čiže ja som, naopak, skôr za pritvrdzovanie tejto časti ako umožňovanie toho, že sa budeme vyviňovať z historického dátumu.
No môžeme spochybňovať rovnako všetky historické údaje, aj ľudí, ktorí dnes už nežijú. Toto je čistá náhoda, že dnes ešte teda ľudia z týchto zoznamov existujú a žijú, pretože sme sa veľmi skoro vrátili k svojej histórii. A báť sa zhodnotiť svoju históriu, si myslím, tak to je ten návrat, ktorý práve nechceme.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ sa chce vyjadriť k rozprave. Nech sa páči.
K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky. Dámy a páni, ja by som veľmi krátko v troch bodoch reagoval na rozpravu.
V prvom bode by som chcel povedať niečo o zločinoch ŠtB, o ktorých sa tu veľa hovorí. Socialistická ŠtB bola rozdelená na tri zložky. Zhruba každá zložka mala jednu tretinu. Prvá zložka sa starala o ochranu socialistickej ekonomiky. Táto zložka ŠtB svoju prácu si konala vynikajúco. Keď si pozrieme úspechy socialistickej ekonomiky v priemysle, stavebníctve, poľnohospodárstve, tak môžem povedať že zložka ŠtB, ktorá sa starala o ekonomiku, svoju úlohu splnila. Ja neviem, či niekoho pri tom zastrelila, zabila a tak ďalej. Keď toto porovnám so súčasnou štátnou bezpečnosťou po roku 1989, ktorá sa mala starať o ekonomiku Slovenska, môžem len povedať, že získala nulové ohodnotenie. Nestarala sa o nič. Dovolila, aby Slovensko rozkradli. Tak toto je jedna zložka ŠtB. A aj týchto členov socialistickej ŠtB ideme súdiť, obviňovať a hádzať ich do jedného koša s inými členmi ŠtB. Druhá zložka ŠtB ochraňovala štát proti cudzím rozviedkam. Neviem posúdiť, či to robila dobre alebo zle, ale skôr si myslím, že to robila úplne štandardne, ako to robili všetky štáty. Všetky štáty to robia doteraz, len my si musíme aj o tejto zložke povedať negatívum. Bola tu tretia zložka ŠtB, a to je tá najdôležitejšia, ktorá chránila štát proti vnútornému nepriateľovi a mala na starosti vnútorné spravodajstvo. Vlastne tam je ten pes zakopaný, že mnohí členovia tejto zložky ŠtB, ktorých môže byť len 30 % z celého počtu pracovníkov ŠtB, sa dopustili neprávosti. A ja som za to, aby sme našli tie neprávosti a jednotlivo ich odsúdili.
V druhom bode by som chcel povedať, že socialistická ŠtB mala podobné právomoci a podobné metódy ako mnohé štátne bezpečnosti v iných štátoch sveta. Dovolím si povedať, že pracovníci socialistickej ŠtB mali menšie právomoci, ako v súčasnosti majú pracovníci bezpečnostných zložiek v Spojených štátoch amerických. V súčasnosti legislatíva Spojených štátov amerických povoľuje bezpečnostným zložkám v Spojených štátoch amerických kohokoľvek vo svete, neviem nájsť to správne slovo, fyzicky zlikvidovať alebo uniesť a držať v koncentračnom tábore bez vznesenia obvinenia, bez oznámenia o tom rodine a tak ďalej. Toto je súčasný stav ŠtB v Spojených štátoch amerických, ktorá chráni ekonomiku, politický systém v Spojených štátoch amerických.
V treťom bode by som chcel povedať, prečo tu vlastne máme Ústav pamäti národa. Poviem to veľmi jednoducho a veľmi krátko. Po roku 1989 Slovensko je politicky, ekonomicky a duchovne kolonizované a súčasť tohto kolonizačného štandardu je Ústav pamäti národa. My si musíme, neviem nájsť to správne slovo, ale prepáčte mi za výraz, okydať všetko, čo sme do roku 1989 spravili, to je súčasť nášho kolonizačného štandardu. Aj našu štátnu bezpečnosť, neviem nájsť vhodnejšie slovo, aj naše školstvo, aj náš priemysel, aj naše poľnohospodárstvo, aj naše právo, ktoré sme tu mali, si musíme očierniť. Význam Ústavu pamäti národa je jediný, aby sme už nikdy si nepomysleli mať vlastné továrne, vlastnú ekonomiku, vlastné banky, vlastné poisťovne. Je to vlastne už tak zapísané v učebniciach a deti sa to tak učia v školách. Nemáme sa vrátiť do systému, kde sme ozaj samostatne si vedeli budovať svoju vlasť. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Nagy.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, táto krátka rozprava ma utvrdila v tom, že som urobil správne rozhodnutie, keď som navrhoval, aby táto novela zákona nepostúpila do druhého čítania. Mám na to dva dôvody.
Ukázalo sa, že nič takého neodznelo, čo by v rozprave potvrdilo to, že nešlo v prípade Štátnej bezpečnosti o zločineckú organizáciu, ktorá bola zameraná proti civilnému obyvateľstvu. Nič nenasvedčovalo tomu, že by zodpovední pracovníci a Správna rada alebo Dozorná rada Ústavu pamäti národa za pravdivosť mali niesť trestnoprávnu zodpovednosť za hodnovernosť týchto dokumentov.
Po druhé si myslím, že preto som navrhoval správne riešenie, lebo potvrdilo sa to, že keď sme schvaľovali pôvodný zákon ústavnou väčšinou a sme sa rozhodli, že dáme prednosť ústavnému právu na informácie v tomto prípade pred ústavným právom ochrany súkromia, sme urobili správne.
Jednu poznámku dovoľte ešte na adresu pána predkladateľa pána poslanca Ondriaša. Ja vôbec si nemyslím a myslím si, že málokto si myslí o Ústave pamäti národa, že by bol súčasťou nejakého kolonizačného záujmu alebo nejakého iného záujmu. Naopak, ja som presvedčený, že Ústav pamäti národa je zrkadlom našich dejín, ktoré niekedy boli aj smutné. A myslím si, že je správne nastaviť správne zrkadlo, že prišiel čas už na to. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Odporúčam, aby sme prerušili teraz rokovanie schôdze na obedňajšiu prestávku.
Ďakujem pánom poslancom Ondriašovi, Nagyovi.
Vyhlasujem obedňajšiu prestávku do 14.00 hodiny.
Prosím pánov predsedov osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti SIS, osobitného kontrolného výboru na kontrolu Vojenského spravodajstva, výboru pre obranu a bezpečnosť, aby sa dostavili na krátku poradu.
(Prerušenie rokovania o 11.51 hodine.)
(Pokračovanie rokovania o 14.04 hodine.)
Tretí deň rokovania
40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
3. februára 2005 o 14.04 hodine
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán premiér, členovia vlády Slovenskej republiky, prosím, aby ste sa dostavili, páni poslanci, do rokovacej sály.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky pravidelným bodom programu
hodina otázok
na členov vlády, generálneho prokurátora.
V prvej časti tohto bodu programu bude pán premiér vlády Slovenskej republiky odpovedať na otázky, ktoré poslanci položili jemu a členom vlády Slovenskej republiky.
Poprosím pána premiéra, aby informoval Národnú radu o tom, kto za neprítomných členov vlády bude odpovedať na položené otázky.
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Dobrý deň.
Vážený pán predseda Národnej rady, pani poslankyne, páni poslanci, chýbať by mali iba dvaja ministri, ktorí sú chorí, a to je pán minister Palko a pán minister Liška, siloví ministri ochoreli, ale nemajú otázky.
P. Hrušovský, predseda: Ďakujem pekne, pán predseda vlády.
Pristúpime teraz k odpovediam na otázky, ktoré položili páni poslanci vám.
Máme iba jednu otázku, ktorú položila pani poslankyňa Tóthová, ktorá sa vás pýta: "Kedy vláda SR vypracuje a do NR SR predloží trestnú politiku SR, keďže ministerstvo spravodlivosti zužuje túto otázku len na trestnú represiu a domnieva sa, že svoju trestnú politiku vláda vyjadrila a do NR SR predložila v trestných kódexoch."
Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne.
Vážená pani poslankyňa, zásady trestnej politiky si vláda stanovila vo vládnom programe, ktorý, ako iste si pamätáte...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán premiér. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci, páni ministri, pán minister Mikloš. (Smiech v sále.)
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ministri sú disciplinovaní, to len poslanci.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci. Nech sa páči, pán premiér.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Teda vláda svoju trestnú politiku vyjadruje a vyjadrila predovšetkým prostredníctvom legislatívnych návrhov, ktoré predkladá na prerokovanie a schválenie do Národnej rady Slovenskej republiky. Tak to bolo napríklad v súvislosti s predložením vládneho návrhu zákona, ktorým sa novelizoval Trestný zákon a ktorým bola do nášho trestného systému zakotvená zásada trikrát a dosť. Vláda Slovenskej republiky predložením napríklad tohto zákona jednoznačne dala najavo, že nemieni tolerovať opakované páchanie násilných trestných činov zo strany páchateľov, a preto bolo navrhnuté a Národnou radou napokon aj schválené, aby zákon umožnil pre takýchto páchateľov potrestanie dostatočne prísnymi trestami.
Vláda Slovenskej republiky svoju trestnú politiku vyjadrila aj predložením vládnych návrhov nových rekodifikovaných trestných kódexov, Trestného zákona a Trestného poriadku. Ich cieľom bolo reagovať na nové skutočnosti trestnej politiky, ktorými bolo nevyhnutné sa zaoberať. Vypracovaním návrhov poveril podpredseda vlády Slovenskej republiky a minister spravodlivosti pán Lipšic Komisiu pre rekodifikáciu trestného práva. Členmi tejto komisie boli okrem predstaviteľov ministerstva spravodlivosti aj zástupcovia ministerstva vnútra a Policajného zboru. Jej úlohou bolo spracovanie nových návrhov trestných kódexov, ktoré zohľadnia najnovšie poznatky a budú reagovať na vývoj kriminality, najmä prejavy terorizmu, organizovaného zločinu, vznik organizovaných skupín napojených na zahraničie, stav korupcie, rozširovanie obchodu s drogami aj s ľuďmi.
Výsledkom práce komisie sú návrhy nových trestných kódexov predložené na rokovanie Národnej rady. Je to téma výsostne aktuálna. Návrhy týchto zákonov úplne novým spôsobom upravujú trestné konanie a reagujú na zmenenú spoločensko-politickú situáciu zavedením nových skutkových podstát alebo aj vypustením niektorých skutkových podstát.
Nemôžem súhlasiť s tým, že vláda vyjadrila svoju trestnú politiku iba úpravou kódexov. Myslím si, že nie je celkom pravdou, že trestná politika je reprezentovaná iba trestnou represiou. Môžem a chcem vás ubezpečiť, pani poslankyňa, že vláda nezužuje trestnú politiku iba na oblasť trestnej represie. Súbežne s rekodifikáciou trestných kódexov sa realizuje aj druhá časť trestnej politiky, ktorá sa týka prevencie kriminality, o ktorú sa aj vy zaujímate. Chcel by som vás upozorniť, že pri ministerstve vnútra je zriadená Rada vlády pre prevenciu kriminality ako poradný, iniciatívny a koordinačný orgán vlády Slovenskej republiky pre oblasť prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti.
Na základe jej činnosti minister vnútra ako predseda rady ešte v júni v roku 1999 nadväzne na programové vyhlásenie vlády predložil Stratégiu prevencie kriminality v Slovenskej republike. Jej schválením vláda nadviazala na vyššej kvalitatívnej úrovni na celospoločenskú koncepciu prevencie kriminality a inej protispoločenskej činnosti z roku 1997. Pripomínam, že následne bola v apríli v roku 2003 vo vláde schválená aktualizácia tejto stratégie na roky 2003 - 2006, najmä úlohami uznesenia v tejto stratégii sa v praxi realizuje tá časť trestnej politiky, na absenciu ktorej vo svojej otázke, myslím, narážate.
V oblasti prevencie kriminality pôsobí na Slovensku niekoľko úrovní koordinačných orgánov. Na národnej úrovni rada vlády, na úrovni ministerstiev tzv. pracoviská prevencie, na úrovni miestnej štátnej správy a miestnej úrovni špecializované komisie. Na všetkých týchto úrovniach sa realizujú úlohy stratégie prevencie prispôsobené špecifickým podmienkam. V spolupráci s občianskym združením Pomoc obetiam násilia zastúpeným v rade pre prevenciu boli vo všetkých krajských mestách v koordinácii s krajskými úradmi a samosprávami zriadené poradne pre obete trestných činov. A napokon uznesenie k aktualizácii stratégie navyše zaviazalo ministra vnútra zabezpečiť vypracovanie návrhu zákona o prevencii kriminality a inej protispoločenskej činnosti a predložiť ho na rokovanie vlády do 30. júna tohto roku.
Návrh tohto zákona je vypracovaný, ako ma informovali, má už podobu paragrafovaného znenia. Je reálny predpoklad, že týmto návrhom zákona sa bude Národná rada zaoberať v druhom polroku tohto roku. Jeho schválením a schválením trestných kódexov bude komplexne vyjadrená trestná politika Slovenskej republiky v právnych normách. Práve príprava tohto návrhu zákona, o ktorom som sa zmienil, nakoniec je dôkazom, že vláda Slovenskej republiky nezužuje otázku trestnej politiky iba na trestnú represiu, ale aj na zákonnú úpravu prevencie kriminality.
Takže toľko z mojej strany, pani poslankyňa.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda vlády.
Pani poslankyňa, nech sa páči. Prosím pánov poslancov, ktorí nie sú členmi vlády, aby sedeli na miestach, ktoré im patria v rokovacej sále. Páni poslanci.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán predseda vlády, ja som si rada vypočula to, čo ste hovorili, ale zrejme vo vláde nemáte ujednotené stanoviská medzi tými členmi vlády, ktorým tieto otázky patria. Pán minister Lipšic viackrát pre tlač uviedol, a jeho hovorca to zopakoval, že vlastne trestná politika je zahrnutá v dvoch kódexoch, ktoré boli dané do parlamentu. Jednoznačne, podľa môjho názoru, tam je zahrnutá len trestná represia. Som rada, že ste povedali, že sa pripravuje návrh zákona o prevencii kriminality.
Len som veľmi smutná, že tie orgány, ktoré ste menovali a ktoré majú prevenčnú kompetenciu, že ich nie je vôbec cítiť v praxi. Totiž nemôžeme ísť cestou len znižovania trestnej zodpovednosti mladistvých, na tomto úseku to budem akosi ilustrovať, a nič nerobiť pre to, aby sme eliminovali kriminalizujúce prvky v našej spoločnosti. Psychológovia už dávno poukázali na to, že vysielanie programov v televízii s násilím, poprípade filmy, kazety, nechcem sa rozširovať, aký majú vplyv na mladú generáciu. Je preto veľmi smutné, keď som dala otázku dvom ministrom, len jeden z nich povedal, že sa touto otázkou bude zaoberať. Druhý mi odpovedal, že sa tým zaoberať nebude, lebo treba vypnúť televízor. Takže si myslím, asi moja interpelácia bude aj smerovať v tom smere, že požiadam vládu, aby prezentovala, čo tie...
(Prerušenie vystúpenia časomierou.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán predseda vlády.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj. Páni poslanci.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Myslím si, že aj vaša doplňujúca otázka svedčí o tom, že som sa pridŕžal obsahu vašej otázky, že som dokumentoval na konkrétnych skutočnostiach, že vskutku nám nejde iba o represiu, ale máme záujem aj o prevenciu. Teraz ste, samozrejme, ten záber rozšírili aj na konkrétne dosahy, ak sa budete touto témou naďalej zaoberať akoukoľvek formou alebo akýmkoľvek spôsobom, vrátane interpelácií, tak, samozrejme, ja alebo vecne príslušní ministri budeme na to radi reagovať a vždy si vaše príspevky aj radi prečítame, alebo vypočujeme. Ja osobne som tiež prestal všetky tieto násilnosti pozerať okrem Winnetoua. Verím, že blahodarný vplyv môjho rozhodnutia v parlamente ste si už časom aj všimli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi premiérovi vlády za odpovede na otázky a doplňujúcu otázku, ktorú položila pani poslankyňa Tóthová, ktorá bola jediná poslankyňa, čo využila možnosť položiť v pravidelnom bode programu hodina otázok premiérovi vlády svoju požiadavku.
Teraz pristúpime k odpovediam na otázky poslancov členom vlády Slovenskej republiky.
Znovu pani poslankyňa Tóthová ako jediná využila možnosť položiť otázku jednému členovi vlády, a to pánovi ministrovi Zajacovi, ktorého zároveň prosím, aby odpovedal na prvú z dvoch položených otázok pani poslankyne Tóthovej: "Pán minister", pani poslankyňa Tóthová sa vás pýta, či "ste spokojný s tým, že v Bratislave pôsobí jediná pohotovostná služba pre deti a v čakárni sa tiesnia mamičky aj 2 - 3 hodiny s detičkami vo vysokých teplotách?"
Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať na otázku.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Nie som spokojný, ale neviem to veľmi ovplyvniť, pretože zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti, nákup zdravotnej starostlivosti vo dne i v noci, teda 24 hodín je úlohou zdravotnej poisťovne a nakupuje ich pre svojich poistencov u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Lekárska služba prvej pomoci bola významným spôsobom zneužívaná, pretože v Bratislave ešte do októbra minulého roku pôsobili 4 detské pohotovosti, kde častokrát chodili mamičky s deťmi, pretože to bolo pre ne výhodnejšie ako chodiť cez deň k svojim pediatrom. V tejto chvíli v Bratislave funguje iba alebo je v prevádzkyschopnom stave jedna súkromná detská pohotovosť v Detskej nemocnici na Kramároch, podľa mojich informácií, s tým, že príslušný cenový výmer, ktorý je vydaný a ktorý je v kompetencii môjho rezortu, ako aj práva a povinnosti poskytovateľa poisťovne, hovorí, že ak vznikne potreba väčšieho počtu pohotovostí, musí ich zabezpečiť zdravotná poisťovňa.
Budem citovať riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Svätopluka Hlavačku, ktorý povedal, keď mu príde prvý podnet, aby mohol konať, začne konať a viem o tom podľa vyjadrenia predsedníčky Úradu pre dohľad, že takýto podnet už majú a konať budú.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči doplňujúcu otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán minister, z vašej odpovede ma len jedna veta uspokojila. A síce, že nie ste s tým spokojný. Všetko ostatné nemôžem brať. Ak hovoríte, že to neviete ovplyvniť, vy ste minister, ktorý má v rukách legislatívu v odvetví zdravotníctva. Tak urobím takú legislatívu, aby takéto spoločensky neúnosné veci bolo možné riešiť. Veď čo je to za situáciu, keď minister zdravotníctva nad takouto škandalóznou situáciou krčí plecami. Tak potom zrušme ministerstvo zdravotníctva, nech to riadia len poisťovne a Úrad pre dohľad nad zdravotnou službou a nepotrebujeme ministerstvo zdravotníctva.
A že sa zneužívalo? Vy nepoznáte malé deti, ktorým prevažne zvyšuje sa teplota po 17.00 hodine? Kde nájdete lekára, keď po 17.00 hodine sa začne zvyšovať prudko, čo je u detí bežné, teplota? A matka, ktorá má ísť na druhý deň do roboty, predsa musí vedieť, v akom stave je dieťa, tak teda sa obráti na pohotovostnú službu. Občania si podľa ústavy platia zdravotné poistenie a majú plný nárok na to, aby zdravotná starostlivosť bola aj pre deti. Je to hanba, opakujem, pán minister, je to hanba národa a vaša tiež, keď Bratislava má jednu ordináciu, kde skutočne tie matky s chorými deťmi sú v zúfalom stave. Choďte sa tam, prosím vás, pozrieť, ja som tam bola.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Pani poslankyňa povedala svoj názor, súhlasím s jej názorom, treba zrušiť ministerstvo zdravotníctva a robíme všetko pre to, aby sme to stihli ešte počas tejto vlády, pretože post ministerstva sme postavili na zodpovednosti poisťovní, pani poslankyňa, zodpovednosti poskytovateľov a zodpovednosti občanov. Ministerstvo zdravotníctva vytvorilo všetky legislatívne podmienky, aby bola zabezpečená zdravotná starostlivosť v zmysle čl. 40 ústavy. Súhlasím s vami a neprekvapuje ma to. Na druhej strane vaše znalosti o tom, o ktorej hodine stúpa teplota detičkám, sú veľmi zaujímavé a rád som si ich vypočul, ale myslím si, že mám iný názor a dovolím si s vaším názorom o čase, kedy deťom stúpa teplota, láskavo nesúhlasiť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister, pani poslankyňa Tóthová položila aj druhú otázku vám a chce od vás, aby ste jej odpovedali na otázku: "Pán minister, ste spokojný s tým, že sa rušia protialkoholické záchytné izby, keď bola rozbehnutá akcia Piata žena ako boj proti domácemu násiliu, že samosprávy nemajú na ich prevádzku financie?"
Pán minister, nech sa páči.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ako ja oceňujem, že pani poslankyňa sa zaujíma, s čím som spokojný, ale úprimne povedané, izby opilcov ma nijakým spôsobom nevzrušujú, pretože si nemyslím, že práve verejné zdroje z verejného zdravotného poistenia by sme mali dávať na to, aby sme zbierali opitých ľudí.
Samozrejme, uvedomujem si, že existuje tu istý legislatívny problém a ten problém je daný tým, že v zákone č. 219/1996 Z. z. je uvedená povinnosť v § 6 a 7 pre rezort zdravotníctva, aby v spolupráci s obcami zriaďoval izby opilcov a súčasne, aby si potom náklady na izby opilcov od obce vyúčtoval. Ako pani poslankyňa správne konštatovala, obce na to nie sú ochotné uvoľňovať prostriedky, preto rezort zdravotníctva má len dve možnosti, alebo budeme za peniaze daňových poplatníkov a za peniaze poistencov zbierať opitých a ukladať ich do izby opilcov, alebo fiskálna decentralizácia a daňová politika miest a obcí umožní, aby financovali, následne aby financovali izby opilcov. Ale úprimne povedané, gestorom tohto zákona je ministerstvo vnútra. Ten zákon hlavne hovorí, za akých podmienok, kedy a ako môžu byť títo ľudia tam deportovaní a čo robiť, keď sú v takom stave. A musím povedať, že rezort zdravotníctva v tejto chvíli nemá možnosti ovplyvniť túto spoločenskú situáciu. Ja si uvedomujem aj to, čo dodatočne doložil pán poslanec Mikloško, ale ja som presvedčený, keď on skončil v izbe opilcov, vždy si tento pobyt zaplatil z vlastného poslaneckého platu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Skončili ste s odpoveďou, pán minister.
Nech sa páči pani poslankyňa Tóthová, chcete položiť, áno, doplňujúcu otázku. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán minister, áno, vy ste to pekne postavili, čo budeme financovať, či spoločensky nutnejšie aktivity, alebo tú, na ktorú som poukázala, povinnosť. Ale nedá sa nič robiť, podľa § 6 spomínaného zákona nie je formulované, že ministerstvo môže zriaďovať, ale zriaďuje, a to je zákonná povinnosť, pán minister. Či sa vám to ľúbi, alebo nie, ja uznávam gradáciu spoločenských záujmov, ale aj na túto aktivitu treba nájsť určité financie tam, kde je nevymožiteľné a realizovať ten systém, ktorý je v zákone, pretože od týchto osôb možno vymáhať zaplatenie pobytu v izbe opilcov. Je to len otázka lenivosti príslušných orgánov, že nevymáhajú to, čo im zákon dáva a systémová súvislosť zákona s ochranou pred domácim násilím vlastne potom je anulovaná aktivita, ktorá je tam zakotvená a určité oprávnenie ženám, keď takáto inštitúcia nefunguje. Potom ustanovenia zákona o boji proti domácemu násiliu sú obsolétne, lebo sa to v praxi nedá riešiť, pán minister. Takže treba vidieť právny poriadok aj v týchto súvislostiach a treba nájsť systém ako sčasti prifinancovať a ako sčasti vymôcť od toho, kto to má platiť, pretože pobyt si musí zaplatiť ten, kto je daný do izby.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno, pani poslankyňa, budem presne citovať § 6, lebo myslím si, že právo je exaktné: "Protialkoholickú záchytnú izbu (ďalej len "záchytná izba") zriaďuje a jej spádové územie určuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky po dohode s obcou, pre ktoré územie je určená."
V tom nie je žiadny problém, my máme zriadené, určili sme a máme zriadené, ale v § 7 sa hovorí: "Prevádzku záchytnej izby zabezpečuje riaditeľ tohto zdravotného zariadenia", čo je v poriadku. A ďalej sa hovorí v § 11 ods. 1: "Náklady na prevádzku záchytnej izby uhrádza zdravotníckemu zariadeniu tá obec".
Problém je, že neuhrádza, problém je, že sa nevieme dohodnúť s obcami a ak nesplníme zákonnú podmienku, aby sme sa podľa § 6 dohodli na nových, pretože obce ich nechcú, my ich chceme a, žiaľbohu, zákon, ktorý vznikol počas vašej éry, dáva podmienku splnenia, ministerstvo zriaďuje, ak sa dohodne s obcami. Pani poslankyňa, čo ak sa nedohodne s obcami, ako budeme interpretovať § 6? No že ho nemôže zriadiť, pretože to musí byť, je to zákonná podmienka.
Ale ja by som tú otázku dal do širšieho kontextu. Častokrát sa stretávam s veľmi vážnou otázkou. Je v poriadku, že platíme liečbu cirhózy pečene alkoholikom? To stojí rádovo 200 - 300 tisíc, tá liečba je neúspešná. Je v poriadku, že z verejného zdravotného poistenia financujeme napríklad liečbu toxikomanov, a to len substitučnú? Pretože už sú takí závislí, že ich nevieme zbaviť tohto návyku. Je v priadku, že sme nezvýšili poplatky za zdravotnú starostlivosť fajčiarom, ktorí si s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou privodia rakovinu pľúc? A správna odpoveď je, lebo ľudia žijú takýmto spôsobom života, a teda my financujeme liečbu. A teda, či už chceme, alebo nechceme, nemáme potom na iné ochorenia, nemáme na detičky, lebo musíme platiť aj liečbu cirhózy alkoholikom, aj liečbu rakoviny pľúc fajčiarom, musíme dokonca platiť aj spoločenské škody, ktoré spáchajú ľudia, mladí ľudia pod vplyvom omamných látok.
Ale už nebudeme platiť z verejného zdravotného poistenia, aby sme zbierali opilcov a ukladali ich v zdravotníckych zariadeniach, na to už peniaze určite nemáme. A my sme opakovane požiadali ministerstvo vnútra, ktoré je gestorom tohto zákona, aby sme túto pasáž v spolupráci s obcami uviedli do príslušného stavu, to znamená, aby zodpovednosť bola tak, ako určuje zákon, na obciach, ktoré sú motivované. Obce majú svojich voličov, primátorov, a nevidím žiadny problém, prečo by si izby opilcov, keď už to mám takto nazvať, nemali zriaďovať. Takže si myslím, že ja radšej budem bojovať za zrušenie ministerstva zdravotníctva a za liečbu rakoviny ako za opilcov.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne... Skončili ste, pán minister?
R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán minister, mimo rokovacej sály si to môžete vybaviť s pani poslankyňou.
(Bod programu sa skončil o 14.30 hodine.)
Panie poslankyne, páni poslanci, viac otázok na členov vlády poslanci nepredložili, preto sa chcem opýtať, keďže v zmysle rokovacieho poriadku je od 14.00 do 15.00 hodiny každý štvrtok vyhradený na odpovede na otázky poslancov na predsedu vlády, členov vlády a generálneho prokurátora, sme čas nevyčerpali, či je všeobecný súhlas, aby sme pokračovali v rokovaní Národnej rady ďalším bodom programu, ktorým sú... Je všeobecný súhlas, páni poslanci? (Súhlasná reakcia pléna.) Áno. ... ktorým sú, ďakujem pekne, interpelácie poslancov a písomné odpovede členov vlády na interpelácie poslancov.
Otváram bod rokovania
interpelácie poslancov.
Chcem informovať pánov poslancov, ktorí chcú interpelovať členov vlády, aby v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nepovažovali v zmysle zákona za predloženú interpeláciu, ktorá ich nezbavuje povinnosti predložiť túto interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady. Chcem vás informovať, že som dostal písomne dve prihlášky do tohto bodu programu: pán poslanec Fajnor za poslanecký klub Komunistickej strany Slovenska a pán poslanec Kolesár za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudová strana.
Nech sa páči, pán poslanec Kolesár, Fajnor, nie je prítomný. Nech sa páči, pán poslanec Kolesár, máte slovo.
E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predseda, vážení členovia vlády, panie poslankyne, páni poslanci, podľa § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov podávam interpeláciu na ministra zdravotníctva vlády Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca takéhoto znenia:
Podľa platného zákona č. 581/2004 o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1. 11. 2004, sa môžu doterajšie zdravotné poisťovne v zákonom stanovených termínoch transformovať na akciové spoločnosti. Pri tých zdravotných poisťovniach, ktoré sa rozhodli transformovať, mali podľa zákona (§ 68) v termíne do 30 dní od nadobudnutia účinnosti zákona, teda do 30. novembra 2004, rozhodnúť zhromaždenia zriaďovateľov o vypracovaní transformačného projektu. V zákone je stanovená povinnosť vypracovať transformačný projekt do 30 dní od schváleného rozhodnutia o jeho vypracovaní, to znamená najneskôr do 30. decembra 2004.
V tejto súvislosti sa pýtam, pán minister, aký je súčasný stav, ktoré zdravotné poisťovne už majú schválený transformačný projekt a ako postupujú práce na ďalších krokoch transformácie? Ďalej, či už bola založená akciová spoločnosť niektorou doterajšou zdravotnou poisťovňou. A ďalej, či už bola niektorou zdravotnou poisťovňou predložená na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť žiadosť o vydanie povolenia na výkon verejného zdravotného poistenia.
Na internetovej stránke Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky sú predložené na medzirezortné pripomienkové konanie návrhy materiálov súvisiace s transformáciou Všeobecnej zdravotnej poisťovne, teda návrh zakladateľskej listiny i návrh stanov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, s tým, že podľa návrhu uznesenia ich má schváliť vláda Slovenskej republiky. Zákon č. 581/2004 však v žiadnom ustanovení nepredpokladá takýto postup. Transformáciu zdravotnej poisťovne podľa zákona zabezpečuje zhromaždenie zriaďovateľov a doterajšia zdravotná poisťovňa.
Pýtam sa vás teda, pán minister, z akých právnych noriem ste vychádzali, resp. aké ste mali dôvody na to, že ste zvolili postup schvaľovania základných materiálov transformácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorej zriaďovateľom je podľa § 68 ods. 6 zákona ministerstvo zdravotníctva, vládou Slovenskej republiky?
Za odpovede na otázky vám vopred ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, pán poslanec bol prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu písomne. Teraz sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto k tomuto bodu programu prihlásiť ústne. Pani poslankyňa Tóthová, Zubo, Hamarčák, pán poslanec Vážny. Končím možnosť podania ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážení kolegovia, kolegyne, ja som vlastne dnes nechcela vystúpiť v interpeláciách, keď som už mala také šťastie pri otázkach, že som mohla položiť tri na hodine otázok, ale pán minister zdravotníctva svojou odpoveďou na moju otázku mi dal vlastne dôvod na interpeláciu.
Pán minister zdravotníctva tu zriaďovanie izieb opilcov veľmi emotívne uviedol, či budeme na to dávať peniaze, veď máme iné dôležitejšie diagnózy, cirhózy, neviem presne, ktoré diagnózy ďalšie uviedol, aby som mu niečo nepripisovala, čo nepovedal, ale ja si myslím, že pán minister neporozmýšľal o odpovedi v širokom komplexe. Predovšetkým zabudol, že z alkoholických nápojov sa platia spotrebné dane. A ja si myslím, že tie spotrebné dane nie sú malé, a ďalej si myslím, že z týchto daní je možné financovať, resp. prispieť obciam na financovanie príslušných, nazvime to v krátkosti, izieb opilcov.
Pán minister, ja sa vás pýtam, koľko - a to vám pán podpredseda vlády Mikloš presne určite poskytne - koľko financií dostáva štátny rozpočet zo spotrebných daní z alkoholických nápojov? Veď aj spotrebné dane z cigariet idú do štátneho rozpočtu a prečo by práve aj z týchto daní nemohli byť špeciálne liečení ľudia s tuberkulózou pľúc a podobne? Ale táto otázka ma natoľko nezaujíma ako tá, ktorá bola predmetom mojej otázky na hodine otázok a na ktorú nadväzujem svojou interpeláciou. Navyše, pán minister, ak si dobre pamätám, tak obce mohli dávať ďalšie príplatky na predaj alkoholických nápojov a vy ste, teda vláda túto možnosť obciam v súčasnosti odňala. Znovu sa pýtam, nemohli byť tieto peniaze účelovo určené na financovanie izieb opilcov? Ako sa má realizovať ochrana pred domácim násilím, keď násilník pod vplyvom, pod silným vplyvom alkoholických nápojov príde domov a nie je možné ho nikam odviesť? Tu trpia rodiny, tu trpia deti, tu trpí psychika ľudí, ktorá sa odráža na ich zdravotnom stave a opätovne znamená väčšie náklady pre zdravotníctvo.
Preto prosím, pán minister, aby ste mi odpovedali na otázku v tejto súvislosti a jasne mi odpovedali, či nie je možné časť spotrebných daní z alkoholických nápojov, ktorá nie je malá, využiť práve na financovanie týchto záchytných izieb opilcov?
Ďakujem za pozornosť.