V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa bola ako jediná písomne prihlásená. Prosím, teraz ústne kto sa hlási do rozpravy. Mám, áno, už je to opravené. Pani poslankyňa Černá, pán poslanec Madej, (Hlas v sále.) nuž tak teda som si nevšimol, končím možnosť prihlášok do rozpravy a pán spravodajca, s faktickou poznámkou môže teraz reagovať. Zapnite mikrofón pánovi Brockovi.

J. Brocka, poslanec: Ja som pani kolegyňa tiež mal viacero otázok a výhrad, ale myslím si, že v tej veci medzinárodnoprávneho strediska na ochranu detí, tam sa asi nezhodneme, lebo argumenty, ktoré ste používali, ja napríklad používam práve s opačným zmyslom. Ak sa práve ľudia na celom Slovensku alebo ktokoľvek v rôznych situáciách, ako ste spomínali, či únosov, či záujmu o adopciu, alebo záujmu dostať dieťa zo zahraničia do vlasti v rôznych situáciách, no tak sa mi zdá byť jednoduchšie, že všetci vedia, že na to je tu orgán jeden jediný - Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré má v každom okresnom alebo pomaly obvodnom meste svoju pobočku alebo úrad a nemusia hľadať úrad, o ktorom mnohí nevedia, kde sídli, či vôbec existuje, čiže ak sme sa snažili integrovať viacero úradov s jedným zámerom, aby občania našli čo najviac vecí pod jednou strechou, tak to aj v takomto prípade si myslím, že bude lepšie, keď to bude pod Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny. Čiže ak sme sa snažili integrovať viacero úradov, s jedným zámerom, aby občania našli čo najviac vecí pod jednou strechou, tak v takomto prípade si myslím, že bude lepšie, keď to bude pod Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak nech sa páči, pani poslankyňa Černá.

E. Černá, poslankyňa: Ďakujem veľmi pekne za slovo, ja by som rovno teda nadviazala na pána predsedu sociálneho výboru Brocku a povedala mu, že teda pani Martináková v tomto neostane osamotená, v tomto názore, ani kolegyňa z nášho sociálneho výboru za Smer pani Angyalová, pretože zdieľam ten istý názor a myslím si, že nás bude podstatne viacej v našom výbore aj v parlamente, ktorí si myslia, že Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, ktorý funguje na Slovensku na ministerstve a ako samostatná inštitúcia od roku 1993 urobila kus užitočnej roboty v rámci vymáhania medzinárodného výživného, len za posledné tri roky, pán predseda, sa podarilo vybojovať okolo 30 miliónov korún pre rodičov na Slovensku, ktorí ostali bez akýchkoľvek finančných prostriedkov, kde druhý partner neplatil po tom, čo opustil našu krajinu, navyše za posledné tri roky toto centrum eviduje okolo 8 000 prípadov špeciálne tohto náhradného výživného, okrem tých peňazí. Navyše chcem povedať, že teda naozaj sme išli pomerne s dosť veľkým humbugom pred dvoma rokmi ako poslankyne za sociálny výbor na prieskum do tohto centra, ktoré bolo naozaj veľkým predmetom našej kritiky, ale najmä preto, že sme najmä z vonkajších radov počúvali úžasne veľa kritiky, že okrem toho, že robili vymáhanie, okrem toho, že robili medzinárodné únosy, tak im v roku 2001 pribudla táto agenda medzinárodných osvojení a musím povedať, že keď sme tam prišli, tak toto fungovalo rok, musím povedať, že sme to naozaj veľmi kritizovali, ale museli sme si nechať vysvetliť a uznať, že len porovnávanie právnych poriadkov medzi krajinami s ktorými sme podpísali dohovor aj my, trvá do 6 do 8 mesiacov, museli sme uznať, že to bol začiatok, že to bola ťažká práca s 15 ľuďmi, s finančne poddimenzovaným centrom, a k dnešnému dňu sa táto skutočnosť javí asi v 129 deťoch, ktoré opustili našu krajinu a našli domov v zahraničí. Treba však povedať jednu veľmi vážnu vec. Že v každom prípade si myslím, že iste máme všetci spoločný záujem jeden, aby tie deti, ktoré sa von dostanú, pretože treba povedať, že centrum registruje deti, ktoré už nikto na Slovensku nechcel, tak treba povedať, že asi tým záujmom nás všetkých, ktorí sme tu, je, aby tie deti našli tú správnu rodinu. Teda nie je to súťaž o tom, ktorá krajina vyvezie za hranice čo najviac detí, ale v prvom rade o tom, aby sa ocitli v skvelej rodine, v skvelej a milujúcej rodine. A teda aj ja zastávam ten názor, že je veľkou chybou akokoľvek "škrabať" centrum, ktoré funguje 13 rokov, ktoré vykonáva dobre svoju prácu s 15 ľuďmi, čo nie je bohviečo, ale si myslím, že teda majú dôvod na oslavu. Majú "dobré úspechy", treba im pomôcť, poprípade im treba dať naviac niekoľko zamestnancov, ak sa to dá, ale v každom prípade by som chcela, aby sme si uvedomili jeden veľmi dôležitý fakt, že aj zahraničie, a navyše keď vidím kolegov z SMK, chcem povedať, že práve Edit Bauerová, naša kolegyňa, ktorá je už v europarlamente a nemôže tu predniesť svoju reč, bola jednou z tých, ktorá stála pri zrode centra. Takže chcem povedať, že najmä aj z tej zahraničnej oblasti je veľmi citlivé akokoľvek "škrabať" existenciu tohto centra, kdekoľvek ho posúvať, presúvať, meniť čísla, kontakty, faxy, ľudí a podobne. Je to citlivé. Viem si predstaviť, že by sme menili centrum za iný názov, inú adresu, iných ľudí v prípade, že prejde tadiaľto cunami, si viem predstaviť, že je to dôvod. V prípade, že sme tesne po druhej svetovej vojne a dávame dohromady inštitúcie takéhoto charakteru, si viem predstaviť, že by sme to menili, ale za daných okolností fakt nevidím, a nielenže ja, ja tu nie som pani Múdra, sú to iní múdrejší odo mňa, experti na rodinnú politiku, ktorí vedia, ktorí vedia presne pomenovať dôvody, prečo by sa nemalo s centrom hýbať a že musí ostať samostatným orgánom, samostatným ústredným orgánom, ktorý zastrešuje samozrejme štát. Pretože ani "mimovládky", ani krajské úrady ani nikto iný než náš štát je zodpovedný za to, čo sa stane s týmito deťmi. A musím povedať jednu vec, prečo si vážim prácu centra, ešte, je skutočnosť, že do roku 2001, pokiaľ sme nepristúpili k dohovoru, áno, naše deti cestovali kdekoľvek do sveta, ale nemáme na nich žiadnu spätnú väzbu a to, si myslím, je dosť vážna vec. Nemáme kontakty na deti, ktoré našu krajinu opustili do roku 2001, ale chcem povedať a veľmi zdôrazniť a obhájiť existenciu centra ako takého, že o každom jednom dieťati, ktoré dali do zahraničia, to je približne tých 129 detí, máme informácie. To je veľmi dôležité. Veľmi dôležité.

Ja chcem povedať, že je veľmi veľa dobrých momentov v tomto novom zákone o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, navyše, samozrejme, je tam ešte niekoľko momentov, s ktorým by som bola veľmi rada, keby sme sa pohrali v druhom čítaní, či to bude výkon sociálnej kurately alebo to budú výchovné opatrenia a v každom prípade si myslím, že vás nechcem už teraz zdržiavať, pretože po mne idú ďalší, ale toto je asi ten ústredný moment, ktorý som chcela povedať okrem tých ostatných, že som za to, aby centrum existovalo a nikam nebolo posúvané, aby ostalo zachované. Ďakujem!

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová...

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Chcem podporiť stanovisko poslankýň, ktoré predo mnou vystúpili v otázke centra. Bola som ministerkou spravodlivosti, keď sa rušilo celofederálne centrum, ktoré bolo v Brne a vznikalo nové centrum v Bratislave. Viem, aké problémy bolo treba prekonať, spolu s ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, ako bolo treba nastaviť legislatívu a viem, ako sme skúmali celú kompetenciu centra. Centrum je subjekt, ktorý prezentuje kontakty Slovenskej republiky so zahraničím. Je to zaužívaný subjekt, subjekt, ktorý sa osvedčil. Neviem pochopiť v čej hlave vznikla geniálna myšlienka toto rušiť. Som zástankyňou situácie, že Slovenská republika má nadpočet ústredných orgánov, nezmyselne povytváraných, a stále sa vytvárajú ďalšie ústredné orgány, napriek tomu, že sa uvádza, že sa znižuje administratívna náročnosť a počet osôb, ale práve začať rušiť tento orgán, ktorý skutočne nepracuje len dovnútra, ale predovšetkým navonok a tie momenty, ktoré tu boli o zmenách uvedené, skutočne, či už adresy faxov a tak ďalej a organizačných vzťahov, tak tie sú hodné zreteľa a ja verím, že tento parlament neodsúhlasí začlenenie tohto centra do ministerstva.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Brocka a končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

J. Brocka, poslanec: Veľmi krátko. Aj po vystúpení pani kolegyne Černej tu vzniká dojem a videl som, že pani poslankyňa Tóthová tak aj reagovala, ako keby sme rušili náplň úradu alebo inštitúcie, tú, ktorú doteraz ten úrad vykonával. Pani kolegyňa, ja chcem povedať, že ten úrad svoje funkcie bude naďalej plniť, tú inštitúciu začleňujeme pod Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. A ja by som preto odporúčal, aby sme nediskutovali o ochrane jedného centra, že by sme mohli viac diskutovať o ochrane tých ohrozených detí.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Černá s reakciou na vystúpenia s faktickými poznámkami.

E. Černá, poslankyňa: Pán predseda môjho sociálneho výboru, chcem len dať do pozornosti, že zákon, § 98 zákona, o ktorom sa bavíme, hovorí jasne: Centrum sa ruší. Keď sa niečo ruší, nastáva zmena, niečo iné. Iné, tak ako sme si už tu povedali, absolútne niečo iné. Samozrejme, že tú prácu budú vykonávať, ale ja stále hovorím, nemeniť, nemeniť zabehaný systém, ktorý 13 rokov funguje. Nie je to dobré vysvedčenie pre nás smerom do zahraničia. Je to zneistenie všetkých, ktorí pristúpili k Dohovoru o právach dieťaťa. Pričom, samozrejme, nie sme proti tomu, aby pristúpili k tomu "endžíovky", aby spolupracovali, aby pomáhali deťom, poprípade úradníkom, ide o to, aby centrum ostalo zachované. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej (vyslovené s ď), ako posledný vystúpi v rozprave k tomuto bodu programu. Madej, (vyslovené s d) správne, pán Madej, tak je to natvrdo.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja sa dovolím pridať k argumentácii k tomuto návrhu zákona, v ktorom sa snaží predkladateľ zrušiť Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Môžem povedať, že politická strana Smer - Sociálna demokracia s takýmto návrhom nesúhlasí z toho dôvodu, že máme veľký problém uvedený návrh zákona posunúť do druhého čítania, keďže nemáme zatiaľ záruky, že takéto rušenie bude z návrhu zákona vypustené. Centrum má úlohy stanovené zákonom č. 195/1998, plní úlohy prijímajúceho a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného. Ja osobne mám s centrom dobré skúsenosti, pretože na centrum nadväzuje aj schválený zákon o náhradnom výživnom. Centrum ďalej poskytuje právnu pomoc a poradenstvo, pomáha, je ústredným orgánom v zmysle dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosoch a detí a pomáha taktiež, je ústredným orgánom pri zahraničných adopciách. Ja si myslím, že naozaj je to štandardný, osvedčený a vyskúšaný spôsob spolupráce zmluvných štátov, kde je celoeurópsky a celosvetový trend vytvárania špecializovaných organizácií alebo samostatných súčastí rezortov zodpovedných za vykonávanie týchto medzinárodných zmlúv a plnení špecifických úloh. Ja si myslím, že centrum ako také malo dobrú a jednoduchú komunikáciu medzi týmito organizáciami tak po Európe alebo vo svete a aj dobrú komunikáciu s našimi vnútroštátnymi orgánmi. Podľa mňa sú aj lepšie možnosti špecializácie, keď centrum je špecializované, má zákonom stanovené úlohy, ktoré má vykonávať. Ja sa pýtam predkladateľa, možno to zaznelo aj v rozprave, prečo iné samostatné organizácie, ktorých zrušenie na rozdiel centra sa nepredpokladá, prečo sa s takýmito organizáciami ako napríklad Stredisko pre štúdium práce a rodiny predkladateľ vysporiada, a že môžu existovať a prečo sa dobre fungujúce Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže musí rušiť. Okrem toho, čo už bolo povedané, že centrum ako také je zárukou stability aj na medzinárodnej úrovni. Pretože centrum je určené ako ústredný orgán a podľa jednotlivých dohovorov a nie je naozaj dôvod na to, aby sme išli do Haagu a rušili, respektíve menili ústredný orgán pre tieto úkony. Argumentácia, ktorú sme počuli zo strany ministerstva, okrem toho pán predkladateľ ani nezdôvodnil podrobne, prečo sa navrhuje rušiť toto centrum, ale už ktorú sme počuli, si myslím, že veľmi, ale veľmi nedostatočné. Nikto nehovorí čo v súčasnosti centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže robí zle. Nikto nehovorí po kvantitatívnej stránke, ja sa pýtam, či ste nespokojní s počtom medzinárodných adopcií, či naozaj teraz naším záujmom je čo najviac exportovať deti, samozrejme, alebo či ste nespokojní s kvalitatívnou stránkou tohto procesu a tu sa pýtam, naozaj, čo robí centrum zle. To som doteraz naozaj v diskusiách s ministerstvom nepočul. Hovorí sa, že nie je zodpovednosť, ale ja sa pýtam, akože nie je zodpovednosť, keď za činnosť a prácu centra zodpovedá riaditeľ, ktorého, mimochodom, menuje a odvoláva minister práce, sociálnych vecí a rodiny. Ja sa pýtam, prečo skôr potom ministerstvo nekomunikuje s centrom aj napríklad pri tomto návrhu zákona, keď sa to možno dozvie s medzirezortného pripomienkového konania, respektíve z médií, že takáto vec sa ide udiať, zrušiť Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Ja sa pýtam, keď sú argumenty zo strany ministerstva, že proces adopcií do zahraničia je proces, za ktorý de facto nikto nebude zodpovedný, ja sa pýtam, že ak má centrum svojho riaditeľa, ktorého niekto menuje a odvoláva, ja sa pýtam: Akože tam nie je zodpovednosť? Ako môže byť takýto argument použitý, keď neexistuje jediný argument alebo výhrada voči kvalite alebo kvantite práce Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.

Pán minister, existencia Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže je aj istotou pre zúčastnených, pre tých, pre ktorých už centrum pracuje doteraz. Je to aj istota, právna istota v zahraničí, kde nebudeme poukazovať na neustále a neodôvodnené zmeny. Tak ako nám tu bujnie množstvo právnych predpisov, ktoré urobí parlament naozaj nekvalitne a musí ich znovu novelizovať, mimochodom, ministerstvo práce je v tomto expertom, že sa právne predpisy počas roka niekoľkokrát novelizujú, tak aspoň v prípade, ak nechceme zrušiť centrum, nedáme verejnosti respektíve zahraničiu najavo, že sa tu robia zmeny, ktoré nie sú odôvodnené, nie sú zmysluplné a sú absolútne zbytočné.

Ja ešte chcem povedať, že s Centrom pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže nepočítajú len medzinárodné dohovory, že to nebudú ťažkosti, len čo sa týka určenia nového ústredného orgánu v zahraničí pre ostatné inštitúcie, ale počítajú s ním aj iné zákony ako napríklad zákon o náhradnom výživnom a ďalšie. A, pán minister, kvalita legislatívy je o tom, že návrh zákona musí zohľadňovať aj tieto nevyhnutné a potrebné zmeny. A ja tu nevidím novelizáciu v ďalších článkoch týchto právnych predpisov, ktoré priamo poukazujú na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Nie je v súlade s princípom právnej istoty, aby ste do tohto zákona dali právne nástupníctvo a v ostatných zákonoch mali uvedené centrum, veď tak sme mali aj zákon o rodine, ktorý dlho počítal s národnými výbormi. Určite to nie je tak dobre. Takže uvedený návrh zákona v tejto časti nie je ani po legislatívnej stránke dobre naformulovaný, navrhnutý a určite nie je vecne dobre odôvodnený a zmysluplný. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej bol posledný v rozprave. Končím rozpravu. Pán minister požiadal ako navrhovateľ o slovo. Nech sa páči.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Len veľmi stručne. Tu si niekto pero zabudol. K tejto diskutovanej téme, len naozaj také upokojenie. Bude koniec koncov naozaj dostatočný priestor na diskusiu, ale tak ako už pán spravodajca povedal, nejde o zámer zrušiť centrum, aj keď je to napísané v danom paragrafe, ktorý pani poslankyňa Černá spomínala, ale sú to prechodné ustanovenia, kde sa mení, že súčasná právna podoba sa ruší, ale ide o začlenenie tohto centra do štruktúry Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, pretože toto ústredie pokrýva všetko, čo sa týka detí, čo sa týka rodiny, čo sa týka celých politík, ktoré toto vykonávajú, spravuje, riadi, vlastní detské domovy, napríklad, ktoré sú zdrojom vlastne tých detí, ktoré sú poskytované na medzinárodnú adopciu. Takže ide len o prepojenie týchto záležitostí s cieľom lepšej efektivity, lepšej funkčnosti a aj keď by to povedzme nebolo teraz v tomto znení dokonale napísané, ale môžeme o tom rozprávať, viem si predstaviť bez zmeny názvu, bez zmeny telefónnych čísiel, bez akýchkoľvek ďalších vonkajších zmien, ktoré tu boli spomínané ako argumenty, že by sa to dalo zrealizovať, ale myslím si, že je to logické, aby to bolo usporiadané tak, aby to patrilo pod jednu strechu, ktorá komplexne rieši všetky tieto otázky. Ale, samozrejme, priestor na diskusiu tu bude a môžeme o tom diskutovať. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie? Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalším bodom programu je prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov (tlač 994).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač číslo 994. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí číslo 1002, prosím ministra výstavby a regionálneho rozvoja, aby zastúpenia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií pána Gyurovszkého, aby uviedol vládny návrh zákona.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Ďakujem, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Z poverenia vlády Slovenskej republiky predkladám na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. Obsahom predkladaného návrhu zákona je úprava nových oprávnení príslušníka Železničnej polície. Ide o oprávnenie na predvedenie osoby na základe žiadosti, oprávnenie používať služobných psov na pachové práce ako aj oprávnenie používať nový donucovací prostriedok a to spútavací opasok vzhľadom na potrebu zastaviť určité nebezpečné konanie osôb. Návrh zákona ďalej upravuje aj nové ustanovenie o skrátenom vyšetrovaní a tiež sa spresňujú niektoré ustanovenia, ktoré v praxi prinášali problémy. Zároveň sa niektoré ustanovenia aktualizujú vzhľadom na právne úpravy vykonané inými právnymi predpismi.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, zároveň teda vás žiadam o prijatie predloženého vládneho návrhu zákona a schválenie na postúpenie do druhého čítania, ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre obranu a bezpečnosť, poslancovi Jánovi Patakymu. Nech sa páči.

J. Pataky, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením č. 328 z 1. februára 2005 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 57/ 1998 Z. z. o Železničnej polícii v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam o prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 5. januára 2005 číslo 1002 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005. Pán predsedajúci, skončil som.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu nikto neprihlásil. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto sa nehlási do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1006).

Vládny návrh ste dostali ako tlač č. 1006, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1010. Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pána Martina Fronca, aby vládny návrh zákona uviedol.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov vypracovalo ministerstvo školstva na základe Programového vyhlásenia vlády a uznesenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v predkladacej správe tohto materiálu a reaguje na zmeny vyplývajúce z účasti Slovenskej republiky v Európskom výskumnom priestore.

Predložený návrh zákona rieši legislatívne zmeny, ktoré vyplývajú z trojročného uplatňovania doterajšieho zákona č. 132/2002 o vede a technike v znení neskorších predpisov. Predmetom návrhu zákona je utvárať efektívne fungujúci systém na podporu výskumu a vývoja a na podporu Agentúry pre podporu výskumu a vývoja. Slovensko ak chce budovať modernú konkurencieschopnú spoločnosť, nevyhnutne potrebuje v oblasti výskumu a vývoja reformu, ktorá pomôže Slovensku napĺňať okrem iného aj ciele Lisabonskej stratégie. Nový zákon o štátnej podpore výskumu a vývoja mení nasledujúce: Zjednodušuje spôsob poskytovania štátnej podpory pre vývoj a výskum, sprehľadňuje systém financovania výskumných projektov, posilňuje súťaživosť a zavádza konkurenciu. Nový systém má za cieľ efektívne využívať prostriedky štátneho rozpočtu. Návrh predloženého zákona je v súlade s ústavou a nie je v rozpore s ostatnými zákonmi Slovenskej republiky. Takisto nie je v rozpore s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie alebo medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaná úprava nebude mať priamy vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov. Z hľadiska dôsledkov vyplývajúcich zo zlepšenia podmienok pre uskutočňovanie výskumu a vývoja by však v pomerne krátkom časovom horizonte mal byť jeho vplyv na ekonomiku a na štátny rozpočet pozitívny. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi predsedovi výboru, poslancovi Ferdinandovi Devínskemu. Nech sa páči.

F. Devínsky, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ako spravodajca výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady zo 14. januára 2005 č. 1010 prideliť vládny návrh zákona o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 1006, v druhom čítaní na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

Vážený pán predsedajúci, skončil som, ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán poslanec, otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil do rozpravy nikto. Ústne prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Polka, pani poslankyňa Tkáčová. Nikto viac, končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Prvý vystúpi pán poslanec Polka, pripraví sa pani poslankyňa Tkáčová.

L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte mi niekoľko poznámok k predloženému vládnemu návrhu zákona o organizácii podpory výskumu a vývoja a o zmene a doplnení niektorých zákonov, parlamentná tlač 1006.

Podľa predloženej dôvodovej správy návrhom zákona sledujeme, citujem: "Dosiahnuť vyššiu efektívnosť využitia finančnej podpory výskumu a vývoja s cieľom prispieť k rozvoju ekonomiky, kultúry a spoločnosti Slovenskej republiky." Toľko citát. Asi všetci budete súhlasiť, že dosiahnutie takto definovaného cieľa je pre prosperitu slovenského hospodárstva, ktoré musí smerovať k rýchlejšiemu presadeniu znalostnej ekonomiky, otázkou zásadnou. Jedna vec však je takýto cieľ "deklarovať", druhá je vytvoriť skutočne také legislatívne podmienky, ktoré budú garantovať, že dosiahnuté výsledky nebudú produkované len pre uspokojenie akademickej obce, ale prejavia sa vo väčšej miere vo zvýšení konkurenčnej schopnosti našej ekonomiky na domácom a hlavne na svetovom trhu. Inými slovami, popri rozširujúcom sa podiele základného výskumu na slovenskom výskume, ktorého hlavným cieľom je podľa definície v predloženom zákone získavanie nových poznatkov bez ohľadu na možnosti praktického či priameho využitia vzhľadom na reálne potreby našej ekonomiky, musíme podľa môjho názoru zabezpečiť podporu aj v tej časti výskumu, ktorá zabezpečuje svojimi výsledkami priamy rozvoj našej ekonomiky. Pre podloženie tohto tvrdenia oproti roku 2000 je podiel základného výskumu alebo vzrástol postupne do roku 2003 o viac ako 12 % na terajších 37,3 % oproti aplikovanému výskumu, ktorého podiel poklesol asi o 8 % na terajších, z 52,3 na 44,7 %. Obdobne zhruba o 4 % klesol podiel vývoja na terajších 18 %. Bez najmenšieho pokusu znevažovať význam základného výskumu, ale možno asi budete so mnou súhlasiť, že nemôže byť jediným kritériom úspešnosti výskumu počet článkov a citácií v zahraničných časopisoch. Možno uviesť, alebo nerád by som uvádzal vulgarizovaný prípad alebo príklad, že asi nebude v súčasnom záujme Slovenska napriek deklarovanej podpore slobody bádania podporovať z verejných prostriedkov výskum nejakého možného unikátneho motýľa na Barme či Sumatre. Veľmi starostlivo som sa snažil pochopiť zásadnú myšlienku predloženého návrhu zákona a na základe tohto štúdia musím konštatovať, že predložený návrh legislatívnej úpravy organizácie štátnej podpory má vôbec nepresvedčil o zabezpečení dosiahnutia vyššej efektívnosti využitia štátnej finančnej podpory výskumu a vývoja. I keď v rámci prvého čítania nie je dostatočný priestor na podrobné pripomienky, rád by som pre ilustráciu uviedol aspoň niektoré zásadné výhrady.

Predložený návrh zákona v rozpore so schválenou koncepciou vednej a technickej politiky rozširuje podiel inštitucionálneho a znižuje podiel účelového financovania výskumu a vývoja.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím vás, vypnite si mobilné telefóny.

L. Polka, poslanec: Pokiaľ v minulosti, respektíve podľa teraz platného zákona o vede a technike rozsah inštitucionálneho financovania nejakej organizácie bol podmienený pravidelným pozitívnym hodnotením dosiahnutých výsledkov a predložením výskumného zámeru na ďalšie obdobie, nový zákon už takého hodnotenie pre ďalšie použitie štátnych zdrojov nepredpokladá. Návrh zákona navyše uvažuje zriadiť zo zákona nové výskumné ústavy ako súčasť vysokých škôl na porovnateľnom postavení, aké majú fakulty, čo pri veľkom počte našich vysokých škôl bude znamenať nemalé prostriedky nielen na ich zriadenie, ale predovšetkým na ich budúcu prevádzku. Zámer predkladateľa bude vypuklejší, ak uvediem, že i podľa súčasného zákona č. 131/2002 o vysokých školách je v právomoci rektora podmienenosť schválenia akademického senátu. Takto zriadený ústav by však zrejme musel byť financovaný z rozpočtu vysokej školy alebo z vlastnej podnikateľskej činnosti. Ak však bude takýto výskumný ústav zriadený zákonom, bude mať nárok, ako predpokladá prerokovaný návrh zákona, na inštitucionálne financovanie. Toto financovanie bude prebiehať navyše bez akejkoľvek kontroly kvality výsledkov činnosti takto ustanoveného ústavu. Vytváranie takejto výskumnej organizácie rozpočtového charakteru zo zákona nielen zvyšuje požiadavky na rozsah inštitucionálneho financovania, ale je aj v rozpore s výsledkami auditu štátnej správy, ktorým sa požadovalo zásadné zníženie počtu takýchto štátnych rozpočtových alebo príspevkových organizácií.

Druhou oblasťou, ktorú návrh zákona neodstránil, je nerovnosť postavenia rôznych subjektov výskumu. Podľa návrhu zákona je nepredstaviteľné, aby mohla byť napríklad inštitucionálne financovaná iná organizácia ako štátom alebo zo zákona zriadená organizácia. Napríklad český zákon o podpore vedy a techniky takúto nerovnosť subjektov odstránil a umožnil, aby po splnení určitých kritérií mohla byť aj podnikateľská výskumná organizácia inštitucionálne financovaná. Nie je to len jediný príklad nerovnosti postavenia, ktorú nový zákon neodstraňuje. Rozdiely sú i v prípade podnikateľského subjektu aj v administrácii udeľovania štátnej podpory. Okrem už uvedených príkladov nerovnosť postavenia štátneho vysokoškolského a podnikateľského sektora výskumu vyplýva aj z predpokladaného nerovnomerného zastúpenia v orgánoch posudzujúcich, prípadne rozhodujúcich o udeľovaní finančnej podpory, respektíve Rady vlády pre vedu a techniku. Aj napriek všeobecne známej skutočnosti, že podnikateľský sektor sa na financovaní výskumu a vývoja podieľa už dnes 50 % a v časovom horizonte niekoľkých rokov sa má tento podiel zvýšiť na 75 %, zastúpenie podnikateľskej sféry je v niektorých orgánoch vyjadrené nejasným slovom "primerane", v iných je garantované tretinovým zastúpením. Tieto skutočnosti návrh zákona nerešpektuje, keď účasť výdavkov alebo podiel výdavkov na vedu a výskum v jednotlivých orgánoch sa potláča v najlepšom prípade na jednu tretinu. Ak štát prispieva na výskum dnes 50 % a podnikateľská sféra rovnako 50 %, zdá sa celkom logické, že o použití prostriedkov by mali rozhodovať paritne. Navrhovaný stav je nezdôvodniteľný ani tvrdením, že návrh zákona predkladá, hovorí iba o štátnej podpore výskumu a vývoja. Som toho názoru, že výskum a vývoj treba chápať komplexne a nie z hľadiska iba organizácie štátnej podpory. Tendencie, o ktorých som sa zmienil, nachádzajú svoje vyjadrenie v jednotlivých častiach zákona. Nesúhlas s filozofiou zákona alebo predloženého materiálu zo strany vedecko-technickej komunity, ale aj orgánov štátnej správy viedol v rámci medzirezortného pripomienkového konania k neobvyklému veľkému počtu pripomienok. Záver pripomienkového konania prebehol neštandardne, bez možnosti diskusie a text zákona, uvažovaného zákona bol v niektorých aspektoch takmer tajný.

Vážený pán predsedajúci, ako som už na tomto mieste niekoľkokrát uviedol, vzhľadom na skutočnosť, vzhľadom na istou formou neštandardný priebeh medzirezortného pripomienkového konania navrhujem pre zvýšenie kvality vrátiť tento návrh na prepracovanie predkladateľovi zákona. Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová bude pokračovať.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy a páni, dovoľte mi, aby som požiadala plénum Národnej rady o pridelenie predmetného návrhu zákona na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, vy ste skončili už s vystúpením? (Hlas v rokovacej sále. Smiech.) Končím všeobecnú rozpravu. Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec otvoril veľa otázok, ja si myslím, že nebolo by dobré, keby som teraz reagoval na všetky z nich, že budeme o nich diskutovať jednak pri rozprave vo výboroch a nakoniec aj v druhom čítaní. Rád by som však podotkol, že áno, ten zákon bol pripravovaný dlho, ale prebehol vcelku štandardným spôsobom. Pripomienky boli postupne odstránené a prebehlo strašne veľa rokovaní s mnohými rezortmi, aj preto trvalo pripomienkové konanie príliš dlho a zákon bol normálne zverejnený, takže nemyslím si, že by tam došlo k niečomu, čo nebolo v poriadku, a čo sa týka financovania a nášho výskumu, len jednu vec by som rád povedal, že dnes je už situácia taká, že keď hovoríme o podiele z hrubého domáceho produktu, ktorý ide na výskum, ide z verejných zdrojov viac ako zo súkromných, zatiaľ čo všeobecne dohodnutá tendencia je, že by malo ísť v pomere 2:1 zo súkromných zdrojov, teda dvojnásobok čo z verejných. V tomto je ako aj náš problém vôbec financovaní výskumu a nijakým spôsobom sa neuzatvára šanca ako financovať výskum aplikovaný cez rezorty zmenou kompetenčných pravidiel, ktoré sú, a dnes si jednoducho príslušný rezort vyhlási potrebný program a správca kapitoly rozhodne, kde pôjdu tieto peniaze, na aký výskum, s tým, že tak, ako ste správne povedali, že čo sa týka otázok inovácií a inovačného výskumu, tam je práve aj po dohode s ministerstvom hospodárstva dohoda, že do toho sme nesiahali a práve pre oblasť inovácií pripraví nový návrh zákona ministerstvo hospodárstva. Toľko som chcel aspoň stručne na vysvetlenie. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov (tlač 1008).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1009, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1020. Prosím ministra školstva Slovenskej republiky pána Fronca, aby návrh zákona uviedol.

M. Fronc, minister školstva SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vláda Slovenskej republiky opätovne predkladá do Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416 o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, prvýkrát bol tento návrh zákona predložený do Národnej rady v apríli minulého roka, vládny návrh zákona bol vtedy príslušným rezortným ministrom v druhom čítaní stiahnutý. Dôvodom tohto kroku bolo schválenie pozmeňujúceho návrhu k § 2 ods. 3 zákona č. 416, ktorý sa mal vypustiť dátum, ktorý z hľadiska času uskutočnenia nezákonného vývozu vymedzuje kultúrne predmety. Treba povedať, že tento zákon je predkladaný tak, aby bol v súlade so smernicami Európskej únie, kde Slovensko je na základe prístupovej zmluvy zaviazané implementovať tieto smernice a podľa nich postupovať, členský štát teda nemôže jednostranne svojím vnútroštátnym právnym poriadkom rozšíriť okruh kultúrnych predmetov, ktorých navrátenia sa môže domáhať v inom členskom štáte v režime návratného konania upraveného smernicou. Nemôže preto ani jednostranne inému členskému štátu uložiť povinnosť navracať aj tie kultúrne predmety, ktoré boli nezákonne vyvezené pred 1. januárom 1993 a v zmysle článku 14 smernice môže členský štát len rozšíriť svoj záväzok navrátiť iným členským štátom kultúrne predmety, ktoré boli z ich územia nezákonne vyvezené pred týmto dátumom.

Predloženým návrhom zákona sa do vnútroštátneho poriadku preberajú dve smernice, ktoré menili a dopĺňali smernicu o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty, nezákonne vyvezených z územia členského štátu. Návrh zákona upravuje aj povinnosť ministerstva kultúry informovať členské štáty Európskej únie o začatí súdneho konania, ktoré inicioval žiadajúci členský štát. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou návrh zákona v prílohe rozširuje a upresňuje jednotlivé kategórie kultúrnych predmetov, na ktoré sa zákon vzťahuje. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Vážená Národná rada, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, pánovi poslancovi Galbavému.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo, ctené dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 109, v prvom čítaní. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených predmetov, tlač 1009, predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Národnej rade Slovenskej republiky rozhodnutím z 17. januára 2005 č. 1020 na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Za gestorský výbor predseda Národnej rady Slovenskej republiky navrhol Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá. Vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu skupiny poslancov ma určil výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá svojím uznesením z 1. februára 2005 č. 331. V súlade so zákonom o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. To znamená, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu. Ďalej konštatujem, že zo znenia návrhu je zrejmé, čo sa ním má dosiahnuť. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje vyjadrenie súladu návrhu s ústavou, s medzinárodnými záväzkami, ktorými je Slovenská republika viazaná, dôvodov potreby novej právnej úpravy, hospodárneho a finančného dopadu a vplyvu na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Po ďalšie, návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, ktorá spĺňa predpísané náležitosti. S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. januára 2005, č. 1020, prideliť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 416/2002 Z. z. o navrátení nezákonne vyvezených kultúrnych predmetov, tlač 1009, v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a média, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol predmetný návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 10. marca 2005 a v gestorskom výbore do 11. marca 2005.

Vážený pán predsedajúci, ja som skončil, dúfam, že aj vy. Ďakujem.