(Po skončení 39. schôdze NR SR pokračovala 40. schôdza NR SR.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, teraz budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, ktorú som včera prerušil pred hlasovaním o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Teraz dávam hlasovať o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady.

Ešte pred hlasovaním chcem informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Hanzel a pani poslankyňa Mušková. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Tibor Mikuš.

Operátori techniky hlasovacieho zariadenia ma poprosili o dvojminútovú technickú prestávku, aby mohli zmeniť schôdze Národnej rady v poradí tak, ako boli zvolané. Prosím o dvojminútovú prestávku.

(Technická prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, technici hlasovacieho zariadenia oznámili, že je pripravené na hlasovanie o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady.

Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme. O návrhu programu 40. schôdze!

Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem pätnásťminútovú prestávku. Po 15 minútach zopakujeme hlasovanie o programe 40. schôdze Národnej rady. Pätnásťminútová prestávka.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály. Páni poslanci, poslankyne...

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali svoje miesta v rokovacej sále, čas na prestávku uplynul, pristúpime k hlasovaniu o návrhu programu 40. schôdze Národnej rady so schválenými zmenami tak, ako ich Národná rada odsúhlasila pri bode programu zmeny a doplnenie programu 40. schôdze. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) 78 prítomných, 78 za návrh. (Potlesk.)

Páni poslanci, dávam procedurálny návrh, aby sme o jednotlivých prerokovaných bodoch programu každý deň hlasovali vždy o 11.00 a o 17.00 odpoludnia. Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 114 prítomných, 99 za návrh, 12 proti, 3 sa zdržali.

Návrh sme schválili.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k rokovaniu o jednotlivých bodoch programu 40. schôdze Národnej rady, poprosím teraz pána ministra Kaníka, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona 369/2004 Z. z. (tlač 1005).

Návrh prerokúvame ako tlač 1005, návrh na pridelenie a na prerokovanie výboru má tlač 1008. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, účelom predkladaného vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 553/2003 odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je zmeniť doterajší spôsob určovania tarifných platov pedagogických zamestnancov. Touto zmenou sa má posilniť odmeňovanie predovšetkým mladých pedagogických zamestnancov tak, aby ich to motivovalo vykonávať prácu, na ktorú získali kvalifikáciu a aby neodchádzali vykonávať iné práce, ktoré sú pre nich finančne zaujímavejšie. Navrhuje sa nový spôsob určenia tarifného platu pedagogickým zamestnancom, ktorý by mal byť dvojzložkový, má ho tvoriť platová tarifa a zvýšenie platovej triedy. Platové tarify pre platové triedy 6 až 12 sú uvedené v novej prílohe č. 8.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj! Páni poslanci!

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Platová tarifa sa zamestnancovi zvýši vždy k 1. júlu kalendárneho roku o navrhované percento za každý celý rok započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol k 30. júnu bežného kalendárneho roka. Navrhuje sa ustanoviť dve rôzne percentuálne zvýšenia platovej tarify v závislosti od dĺžky započítanej praxe, ktorú pedagogický zamestnanec dosiahol. Za každý celý rok započítanej praxe do 16 rokov započítanej praxe sa platová tarifa zvýši o 1%, za každý ďalší rok až do 32 rokov praxe vrátane sa platová tarifa zvýši o pol percenta. Pri započítanej praxi 33 rokov a viac sa už platová tarifa nebude ďalej zvyšovať. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pani poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby z poverenia výboru pre sociálne veci a bývanie Národnú radu informovala o stanovisku výboru k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Pani poslankyňa Ľubica Navrátilová, nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona má určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 50. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z toho vplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zmeniť spôsob určovania tarifných platov pedagogickým zamestnancom. Dopady návrhu zákona na štátny rozpočet rozpočty vyšších územných celkov a obcí sú vyčíslené v doložke finančných ekonomických vplyvov na zamestnanosť a podnikateľské prostredie. Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú s § 73 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 1008 z 13. januára 2005 prideliť návrh zákona, ktorý máme ako tlač 1005, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, prerokovať ho v lehote do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005. Ďakujem za slovo, pán predseda, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, poprosím vás, naozaj, páni poslanci, ktorí, páni poslanci, poprosím vás, aby ste boli trošku zhovievaví voči kolegom a kolegyniam, poslancom, ktorí vystupujú, pretože naozaj v takomto prostredí sa potom veľmi ťažko rokuje. Otváram rozpravu o tomto bode programu, do rozpravy som nedostal písomné prihlášky, ústne sa do rozpravy hlási pani poslankyňa Angyalová, končím možnosť ďalších prihlášok, nech sa páči, pani poslankyňa máte slovo.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem, pán predseda. Vážené kolegyne, kolegovia, väčšinou si tieto veci zvykneme povedať najmä na sociálnom výbore, ale keďže som na poslednom zasadnutí nemohla byť, lebo som bola na pracovnej ceste, tak som sa rozhodla využiť aj tento priestor a nie príliš dlho, ale trošku širšie poňať túto novelu. Na začiatok chcem povedať, že my sme sa rozhodli túto novelu podporiť, samozrejme, ale chcela by som predsa len uviesť niekoľko argumentov, ktoré, si myslím, stoja za zamyslenie.

Táto novela prináša podstatné zlepšenie vzhľadom k aktuálnemu vzťahu, ktorý máme v odmeňovaní učiteľov, dopad sa, samozrejme, znižuje vekom, pretože nosnou ideou tejto novely je zvýhodniť mladých učiteľov a umožniť mladým absolventom, aby naozaj nastúpili na povolanie, na ktoré sa pripravujú, dokonca v 11. platovej triede, tam, kde sa nachádza väčšina učiteľov, približne 40 000 pedagógom tejto krajiny sa navrhuje zvýšenie tarifného platu o vyše 12 %. Je to veľmi pozitívne z hľadiska percent, keď sa na to dívame, keď sa na to pozrieme z hľadiska reálnych čísel, tak to už, žiaľ, nie je také ružové. V 9. platovej triede to znamená zvýšenie o 560 korún, v 10. o 1 040 a v 11. o 1 390 približne. Keby sme urobili priemer z hľadiska toho, ak medzi mladých učiteľov zaradíme tých, ktorí majú do 5 rokov praxe, tak potom ide o priemerné zvýšenie platov okolo 1 100 korún, u starších pedagógov, nad 25 rokov praxe je to približne o 600 korún. Vravím, je to pomerne slušné zvýšenie vzhľadom na to, čo je dnes, ale keď si zoberieme základný plat bez nárokovateľných zložiek platu v najvyššej platovej triede po 25 rokoch praxe, tak ešte stále - a to hovoríme o hrubom plate -, je to menej ako 18 000 korún, čosi pod 18 000 korún. Pritom, ako som povedala, väčšina učiteľov sa nachádza v 11. platovej triede, kde je teda hrubý plat navrhovaný vo výške 13 970 korún, aj keď si vezmeme štandardného učiteľa povedzme s 10 rokmi praxe, tento plat, samozrejme, bez nárokovateľných zložiek nedosahuje ani priemer v národnom hospodárstve.

Pri tomto by som sa trošku chcela zastaviť, ak si totižto zoberieme štatistiku a pozrieme sa na to, ako sa vyvíjal priemerný plat v národnom hospodárstve a ako sa vyvíjal priemerný plat v tomto odvetví školstva, tak prídeme na to, že približne od roku 1997 vždy tam boli isté nožnice roztvorené, ale približne v roku 1997 sa tie nožnice rozvárajú pomerne vážnym spôsobom. Zhodnocujú to napríklad analýzy ústavu informácie a prognóz školstva, ale niektoré analýzy OECD, ktoré hovoria o tom, že v roku 2002 v 11 odvetviach národného hospodárstva, kde bola meraná priemerná mzda, bola v školstve druhá najnižšia priemerná mzda. Pritom percentuálne v tomto odvetví pracuje najviac ľudí, vysokoškolsky vzdelaných.

Keď si pozrieme dnešný stav, žiaľ, napriek niektorým zmenám napríklad v roku 2003, v súvislosti s vysokoškolskými pedagógmi sa situácia nezmenila, v roku 2003 v národnom hospodárstve bola priemerná mzda - hovorím o nominálnych mzdách -, 14 365, v školstve 11 984 včítane vysokoškolských pedagógov. Keď sa pozrieme na prvé tri kvartály roka 2004, ja čerpám z údajov štatistického úradu, tak v školstve - prvý kvartál 11 648, národné hospodárstvo - 14 541, druhý kvartál - 12 254, národné hospodárstvo - 15 472, nebudem hovoriť tretí kvartál, je to podobné, podstatné je však, že okrem toho, že tie nožnice sú roztvorené, okrem toho sa ešte zvyšuje pomer, akým percentom, akým menším percentom rastie mzda v školstve, o to vlastne vyšším percentom rastie priemer v národnom hospodárstve, tak teda ten pomer, prvý kvartál 2004, mzdy v školstve, hovorím aj s vysokoškolskými mzdami, "porástli" o 7,1, nominálne, národné hospodárstvo o 11,2, pomer je obdobný v ďalšom kvartáli, 15,6 ku 9,6. O čosi lepší je tretí kvartál, 8 ku 8,8. No v každom prípade nožnice to trvalo roztvára a to hovoríme o priemerných mzdách, pritom keby sme si zobrali mzdy v učiteľskom stave, tak deje sa približne to, čo sa deje v priemere v celom národnom hospodárstve, to znamená, určitá skupina ľudí, ktorá poberá pomerne vysoké platy v tom sektore, potom zvyšuje ten priemer, ale väčšina ľudí tam poberá menej, ako je priemer v školskom sektore. Z tohto všetkého potom, keďže učitelia nemajú priemerné platy, ani len priemerné platy v národnom hospodárstve, v hrubom, vyplýva jedna vec, ich postavenie je také, že si musia na mnohých miestach hľadať vedľajšie zamestnanie. Budem citovať ďalej tú správu, ktorú som spomenula, ústavu informácie prognóz školstva, ktorá hovorí, že mapovala tú situáciu, že aké vedľajšie zamestnanie si tí učitelia hľadajú, sú to napríklad distribútori, ľudia, ktorí spracúvajú doma objednávky, ďalej je to upratovanie, čo zvyknú robiť, opatrovanie detí, administratívne práce, v menšom rozsahu obchod a služby. Bola tam aj ďalšia zaujímavá informácia, totiž že 20 % učiteľov približne 4 týždne dovolenky, ktorú majú podľa zákonníka práce na zotavenie, používa na hľadanie vedľajších príjmov a na prácu vo vedľajšom nejakom prostredí, pretože, jednoducho, im príjmy nestačia. Ešte tam bola jedna zaujímavá informácia, ak sa učiteľ rozhodne z učiteľského stavu odísť, takmer nikdy sa nevracia, u žiadnych skupín sa nepotvrdilo, okrem jednej, a to boli ženy na materskej.

Čo tým všetkým ja chcem povedať vlastne. Ja považujem za pozitívne, že sa konečne vážnejším spôsobom ako len kozmeticky zvyšujú platy, tarifné platy. Ale keď sa pozriem na to, aké sú vlastne dopady, hoci aj takéhoto zvýšenia, ktoré stále nepovažujem za dostatočné, pretože učiteľ nebude mať ani len priemer v národnom hospodárstve, tak v roku 2005 to má byť podľa doložky vplyvov okolo 660 miliónov, v roku 2006 a 2007 okolo 1,4 miliardy. Ak by sme sa teda mali pokúsiť dorovnať tie platy aspoň na takú úroveň, aby väčšina učiteľov poberala priemer v národnom hospodárstve, ja som to prepočítavala, vychádzali rôzne ukazovatele, ale skoro dvojnásobok týchto verejných zdrojov by bolo treba. A ja absolútne verím, že v tejto chvíli štátny rozpočet na to nemá. No ale v tejto chvíli, aj keď je to smutné, skúšam sa skôr zamyslieť nad tým, či bude mať tento štátny rozpočet na to v budúcnosti. A musím vám povedať, že si myslím, že nie. A myslím si, že nie preto, lebo bola nastúpená daňová politika, aká bola nastúpená. Rovná daň je čosi, čo je, naozaj, zdá sa populárne a čo prináša pozitívny imidž tejto vláde a ja teraz to zbytočne nechcem rozoberať, ale jedno je isté, daň je najprv platba od občana, ktorú, povedzme si úprimne, nedobrovoľne, ale zo zákona dáva štátu, ale na druhej strane tá istá daň je potom príjmom štátneho rozpočtu. A spolu dane tvoria sumu verejných zdrojov, z ktorých sa všeličo financuje. A preto si myslím, že ak dnes štátny rozpočet nemá na to, aby učiteľský stav dostal do pozície, že budú poberať aspoň priemerné mzdy v národnom hospodárstve, vzhľadom na to, že daňová reforma bola urobená na princípe daňovej neutrality, si nemyslím, že trend je možné zmeniť. Nemyslím, že tento trend je možné zmeniť. A preto aj keď sme teraz touto novelou, zdvihneme tarifné platy, ak nedotiahneme tých učiteľov, tak znova sa tie nožnice zase začnú pekne roztvárať. A toto je čosi, čo ja nepovažujem za pozitívne a hoci, hovorím, budeme hlasovať za túto novelu, nemyslím si, že by bolo treba o nej rozprávať, že je obrovským prínosom, je stále na veľmi vážne zamyslenie, ako to je s postavením učiteľov, keď im ani len priemernú mzdu v národnom hospodárstve nie sme schopní z verejných zdrojov zabezpečiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Hopta. Končím možnosť prihlášok s poznámkami, faktickými.

I. Hopta, poslanec: Ja by som chcel v stručnosti reagovať na poslankyňu strany Smer. Ja si myslím, že štátny rozpočet má na to, aby sme zvýšili finančné príspevky alebo platy učiteľom oveľa viac, ako zvyšujeme. Ak by sme neinvestovali zbytočne do niektorých záležitostí, ako je Irak, tak by sme tie peniaze naozaj našli. To je po prvé. Po druhé, myslím si, že naozaj ide iba o symbolické zvýšenie, pretože naši učitelia si naozaj zaslúžia oveľa viac. Správne povedala, že je to skupina ľudí, kde je najviac vysokoškolsky vzdelaných ľudí a mnohí túto prácu vykonávajú už nie pre peniaze, ale robia to ako svoje celoživotné poslanie. Po druhé, musíme sa zamyslieť aj nad tým, že čím ďalej tým viac v učiteľskom zbore je menej mužov. Mužov preto, lebo finančné prostriedky, ktoré poberajú za túto prácu, sú nedostačujúce a nemôžu živiť svoje rodiny. Ja mám obavy, že aj keď navonok zvýšime tie platy učiteľom, tak ak sa budú snažiť samosprávy, respektíve právne subjekty dodržať tieto platové tabuľky, bude musieť dôjsť k zníženiu počtov zamestnancov, pretože, jednoducho, viac peňazí na žiaka nepríde a bude možné rozdeliť len tie finančné prostriedky, ktoré dostanú na počet žiakov. A keďže počet žiakov zásluhou vládnej politiky, ktorá tu existuje od roku 89, neustále klesá, takže peňazí v podstate nebude viacej. Čiže to zvýšenie bude papierové a doplatia na to mnohí učitelia prepustením. Zvlášť sa to bude týkať materských škôl, kde už teraz je situácia katastrofálna a tá situácia sa ešte zhoršuje potom, čo ministerstvo školstva prijalo vyhlášku, že zvýšilo počet žiakov v jednotlivých triedach. Čiže si myslím, že to nebola dobrá vec a bolo by to nutné napraviť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť na záver rozpravy?

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Veľmi stručne. Myslím, si, že tá širšia diskusia bude v druhom čítaní, ale po tých dlhoročných suchotách, ktoré v tejto oblasti vládli, je táto zmena určite naozaj krokom k lepšiemu. Aj ten mechanizmus, ktorý sa zakomponúva, takže motivuje najmä tých mladších, aby sa rýchlejšie dostali na vyššiu príjmovú úroveň, je určite dobrým krokom a netreba zabúdať ani na ďalší pozitívny vplyv, ktorý prináša kolektívna dohoda pre zamestnancov vo verejnej službe, ktorá bez ohľadu na túto zmenu ešte nastavuje potom vyššiu úroveň platov a tá, samozrejme, každým rokom bude dvíhať úroveň platov tejto skupine zamestnancov. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Rada by som nadviazala na niektoré konštatovania pani kolegyne Angyalovej, ale z úplne inej stránky. Ten zákon je v podstate novelizovaný veľmi dobre. Dáva základ pre to, aby platy učiteľov išli, tarifné platy išli hore. Ale z tarifných platov nemožno odvodzovať priemernú mzdu v školstve, predovšetkým v regionálnom školstve, pretože je umožnené, aby pedagógovia dostávali osobný príplatok. A tu ja vidím jeden problém. Tak ako je postavený dnes normatív na žiaka, zrejme zahŕňa aj toto zvýšenie, ktoré je plánované v tomto zákone. Len a o to len ide. Na to, aby mohli byť učitelia platení tak, že majú dostatočne vysoký osobný príplatok, je potrebné v regionálnom školstve robiť racionalizačné opatrenia. Znamená to v praxi to, že sa školy alebo zrušia, ale predovšetkým sa musia vytvárať väčšie triedy. Teda viacpočetné triedy. Tento proces sa nedá urobiť za jeden rok. Tento proces treba robiť niekoľko rokov, až sa dostane istý, povedzme ešte prijateľný stav žiakov. Ja ho odhadujem tak medzi 25, 26, nad 30, považujem to už za exces. A v súvislosti s týmto procesom prichádza k znižovaniu počtu pedagogických pracovníkov, ktorým treba dávať odstupné. Sama som to ako regionálna politička zažila v minulom roku, keď sme cez veľkú nevôľu obyvateľstva zracionalizovali sieť škôl a výsledok bol, že pedagógovia nedostali koncom roku žiadne odmeny, nebolo na osobné príplatky. Z tohto pohľadu sa mi zdá trošku problematické toto finančné krytie a bolo by potrebné zamyslieť sa nad tým, či nevyčleniť niektoré prostriedky, ja neviem odkiaľ, práve na odstupné tým obciam, ktoré sa správajú racionálne, lebo sú obce, ktoré sa nesprávajú racionálne, a výsledok je rovnaký. Učiteľ, ktorý učí 25 detí a ktorý učí 15 detí, dostáva ten istý tarifný plat, čo asi nie je správne. Mali by dostávať výslednú mzdu, odlišnú, ale práve v dôsledku tohto procesu transformácie, ktorý znamená racionalizáciu siete škôl, obciam nezostávajú peniaze na to, aby tých učiteľov motivovali, riaditeľov motivovali k tomu, že ak budete mať istý počet detí v triede, budete mať adekvátny plat. Zamyslime sa, prosím, nad tým. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Nasleduje prvé čítanie

o vládnom návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 1004).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1004. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1009. Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, vládny návrh zákona vychádza z legislatívneho zámeru na vypracovanie návrhu zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej prevencie, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 730/2002. Návrh zákona zdôrazňuje význam sociálnej prevencie osobitne pri úprave opatrení, ktoré treba vykonať najmä v záujme predchádzania krízovým situáciám v rodine a na zamedzenie nárastu sociálno-patologických javov. Opatrenia upravené týmto zákonom tvoria osobitne usporiadaný systém, ktorý umožňuje vyberať a vykonávať opatrenia podľa povahy a závažnosti situácie, v ktorej sa dieťa, jeho rodina, mladý dospelý a iná plnoletá fyzická osoba ocitla a ktorú je potrebné riešiť. Návrh zákona upravuje aj opatrenia primárnej sociálnej prevencie, ktoré sú zamerané na predchádzanie a odstraňovanie príčin vzniku sociálno-patologických javov. Navrhovaný zákon utvára právny základ na dôslednú ochranu práv každého maloletého dieťaťa, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky. Všetky ustanovenia návrhu zákona utvárajú podmienky na dodržiavanie ochrany práv detí a na implementáciu medzinárodných dohovorov v oblasti práv detí, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Zmeny oproti súčasnej právnej úprave sú najmä v úprave povinnosti ponúknuť psychologickú pomoc dieťaťu v prípade rozvodu jeho rodičov, v rozšírení možností pomoci ohrozeným deťom, rodinám ako aj plnoletým fyzickým osobám, v úprave výchovných opatrení, zavedení sociálnej kurately, v úprave výkonu opatrovníctva a poručníctva, v úprave repatriácie a pomoci maloletým bez sprievodu, v úprave zabezpečenia účelu rozhodnutia súdu vykonávaného v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v novej úprave opatrení na zabezpečenie náhradného rodinného prostredia, v úprave vnútroštátnych pravidiel, pri medzištátnom osvojení detí, v zapojení akreditovaných subjektov do sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti. Návrh zákona umožňuje vykonávať opatrenia v rôznych prostrediach. Dáva možnosť voľby a kombinácie metód, techník a postupov prác v rôznych zariadeniach sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, upravuje však základné typy zariadení, ktorými sú detský domov, detský domov pre maloletých, krízové stredisko, resocializačné stredisko a zároveň upravuje aj základný rozsah ich činností.

Návrh zákona upravuje aj opatrenia finančného charakteru orientované na podporu sanácie rodín, z ktorých boli deti vyňaté, na osamostatnenie mladých dospelých pri odchode z detského domova ako aj na uľahčenie resocializácie mladistvých a plnoletých fyzických osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Návrh zákona nanovo upravuje pôsobnosť orgánov štátnej správy, obcí a vyšších územných celkov. Utvára podmienky na vykonávanie opatrení sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately neštátnymi subjektami. Upravuje kvalifikačné predpoklady na vykonávanie niektorých opatrení s cieľom dosiahnuť odborný výkon metód, techník a postupov najmä sociálnej práce, ktorá je základom vykonávania opatrení podľa navrhovaného zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre sociálne veci a bývanie pánovi poslancovi Júliusovi Brockovi.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážení kolegovia, Ako spravodajca výboru pre sociálne veci a bývanie konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa všetky náležitosti uvedené v zákone o rokovacom poriadku ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Návrh je v súlade s ústavou, medzinárodnými zmluvami a inými zákonmi i inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Dopady z realizácie navrhovanej úpravy sú uvedené v doložke finančných a ekonomických výhod. Dámy a páni, ako spravodajca výboru, s ohľadom na oprávnenia, ktoré mi z rokovacieho poriadku vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 zákona o rokovacom poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady, aby návrh bol pridelený na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru Národnej rady pre verejnú správu, výboru Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady výbor pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali do 10. marca 2005 a gestorský výbor do 11. marca 2005.

Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu, do ktorej sa zároveň prihlasujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram rozpravu. Najskôr budem informovať o tom, že písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Zuzana Martináková, ale ako spravodajca máte prednosť. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, v úvode chcem oceniť to, že návrh zákona, tento návrh zákona existuje a že môžeme opäť diskutovať o rodine, o pomoci ohrozeným deťom, najmä v dobe dnes stále častejšie sa rozpadajúcich rodín. Tiež som rád, že oproti pôvodnej verzii návrhu zákona po medzirezortnom pripomienkovom konaní sa tá pôvodná predloha výrazne zmenila, lebo tá pôvodná priam mobilizovala niektoré mimovládne organizácie, občianske združenia až tak, že sa na nás obracali s návrhom, aby sme zákon v takej podobe neschválili, pretože taký návrh nepotrebujeme, lebo iba by konzervoval starý, v tomto prípade centralistický model, ktorý preferoval ústavnú starostlivosť o deti pred modelmi založenými na rodinnom princípe. Dnes už môžem konštatovať, že aj keď zákon by mohol byť ešte citlivejší k potrebám a záujmom detí, dnešná podoba návrhu zákona prináša viacero potrebných a nových prvkov. Napríklad počíta s vyššou účasťou samosprávy a akreditovaných subjektov na výkone sociálnoprávnej ochrany. Napríklad pri aktuálnej sanácii, po vyňatí dieťaťa z rodiny je zapojený aj akreditovaný subjekt, pri úprave pomerov u detí s nariadenou ústavnou výchovou, pri vyhľadávaní náhradnej rodiny pre dieťa, pre ktoré sa hľadá náhradná rodina a podobne. Zákon umožňuje vznik rôznych zariadení ambulantného i pobytového typu, ktoré by mohli pomáhať pri intervencii do zlyhávajúcej rodiny a pri sanácii rodiny, ktorá už zlyhala. Určenie lehôt pre organizáciu náhradnej rodinnej starostlivosti je snahou urýchliť umiestnenie dieťaťa do náhradnej rodiny. Zákon ukladá, že zariadenie, povinnosť, že zariadenie má vypracovať a uskutočniť program "supervízie". Veľký posun je v preferencii profesionálnych náhradných rodín pred skupinami detských domovoch ako aj čiastočné upustenie od nerealizovateľnej požiadavky vysokoškolského vzdelania u profesionálnych náhradných rodičov.

Dámy a páni, zákon poskytuje nové možnosti, ale je diskutabilné, nakoľko vytvára podmienky pre ich realizáciu v praxi. V tejto chvíli neviem s istotou povedať, či na základe zákona na Slovensku začne reálne fungovať terénna práca sociálna a sanácia rodín v kríze tak, aby sme pristúpili k vyňatiu dieťaťa z rodiny až po vyčerpaní všetkých možností. Hovoril som o tom aj pri rokovaní o štátnom rozpočte, o štátnom rozpočte na rok 2005. Ako sa v poslednom roku zvýšil počet detí v detských domovoch, pretože sa rozpadla rodina alebo neplnila svoje základné funkcie najmä zo sociálnych dôvodov. Je priam tragikomické, že štát mesačne vynakladá veľké tisíce korún v detských domovoch, na jedno dieťa 15, možno 18, možno 20 000 korún po tom, čo nenašiel pár tisíc korún na uhlie, aby v takejto rodine mohli v zime kúriť a mali teplú vodu. I v návrhu zákona navrhnuté finančné opatrenia na podporu úpravy rodinných pomerov dieťaťa považujem za nedostatočné, tak ako sú uvedené v § 64, dve opatrenia, príspevok na dopravu a príspevok na stravu. Príspevok na dopravu, ak otec alebo rodič chce navštíviť dieťa v detskom domove, tak obec mu môže, môže, zdôrazňujem, prispieť na náklady spojené s dopravou. Koľko? Príspevok na stravu. Príspevok na stravu je príspevok dieťaťu, ktoré chce z detského domova navštíviť svojho rodiča, tak dostane príspevok na stravu vo výške jeho stravnej jednotky v detskom domove. Toto sú všetky opatrenia sociálnoprávnej ochrany finančného charakteru. Tiež neviem s istotou povedať, či na základe prijatia zákona v tejto podobe budeme schopní ponúkať dostatočné množstvo prevenčných programov pre rodiny v počiatku krízy.

Pri prevencii by som sa na pár slov zastavil. V celom zákone sú prevencii venované § 10 a § 11. Celá prvá hlava druhej časti, to sú § 10 a § 11. Celý názov tejto hlavy znie: Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na predchádzanie vzniku krízových situácií v rodine a na obmedzenie a odstraňovanie negatívnych vplyvov. Tie opatrenia, zacitujem z toho § 10, sú najmä organizovanie programov, tréningov zameraných na podporu plnenia rodičovských práv a povinností, plnenia funkcií rodiny, na utváranie a upevňovanie vzťahov medzi manželmi, medzi rodičmi a deťmi, rozvoj schopností riešiť problémové situácie a adaptovať sa na nové situácie, b) organizovanie programov a aktivít zameraných na predchádzanie sociálnopatologickým javom; c) sprostredkovanie kultúrnych, záujmových a iných aktivít zameraných na podporu vhodného využívania voľného času detí. Tie opatrenia sú dosť všeobecné, v zákone sa nehovorí, čo sú krízové situácie v rodinách, ani to, čo sú negatívne vplyvy na rodinu. Môžeme ich len dedukovať z návrhu týchto opatrení. Ja si myslím, že krízové situácie v rodine vznikajú vtedy, keď sa z nej vytratí pohoda, bezpečie, sociálne istoty, harmónia, vzájomná úcta a láska. A k tomu dochádza z rôznych príčin, nielen stratou zamestnania živiteľa rodiny, ale aj narušením vzájomných vzťahov, napríklad z nezvládnutia úlohy manžela, rodiča, dieťaťa, ale tiež narušením vzájomných vzťahov v rodine pôsobením vonkajšieho prostredia, keď sa priamo či nepriamo útočí na inštitúciu rodiny, keď sa relativizujú základné hodnoty, na ktorých je rodina založená. Násilie v rodine či manželská nevera sú často len dôsledky toho, že sa z rodiny vytratili hodnoty ako láska, vernosť, vzájomná úcta a zodpovednosť. Preto som rád, že v zákone o rodine sme prednedávnom nevyhodili jednu z tých staromódnych povinností, že manželia sú povinní žiť spolu a byť si verní. Myslím si, že všeobecne sa v dnešnej rodine nežije ľahko, že to má ťažké a že dnešná moderná doba, kultúra, najmä médiá jej to nijako neuľahčujú. Preto som tiež rád, že tento zákon spolu so zákonom o rodine chce rodinám pomôcť. Čo považujem za dostatočné, ale v zákone je tiež, že úlohu vypracúvať analýzy nepriaznivých vplyvov pôsobiacich na deti a rodiny a vývojových trendov sociálnopatologických javov, že túto povinnosť majú iba vyššie územné celky a nikto iný v zákone. Myslím si, že je to povinnosť najmä štátneho ústredného orgánu - ministerstva - a ďalších subjektov sociálnoprávnej ochrany, najmä ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

Neviem tiež posúdiť po preštudovaní tohto vládneho návrhu zákona, do akej miery sa rozšíri počet detí v pestúnskej starostlivosti na úkor počtu detí v domovoch, to, čo si - predpokladám - všetci želáme. Či sa posilní podpora a postavenie náhradných rodín, to je to, čo chceme. Či deti do troch rokov budú v inštitucionálnej starostlivosti maximálne tri mesiace, tak ako je to štandardom v zahraničí. Či sa detský domov stane prechodným riešením pre deti v krízovej situácii, tak ako je nemocnica riešením pre akútne chorých. Či dieťa neuviazne zbytočne v systéme na základe privysokej administrácie procesu. Či jednotlivé zložky zareagujú dostatočne operatívne a citlivo na individuálnosť situácie. Či financovanie poradenstva ambulantných služieb bude uprednostnené pred inštitucionálnou starostlivosťou. A v neposlednom rade, či financovanie neštátnych zariadení bude rovnocenné so štátnymi.

Mám aj ďalšie pripomienky, ale tu v prvom čítaní by som si dovolil spomenúť aspoň zo dve - tri. Zákon na jednej strane deklaruje prioritu života dieťaťa v rodine, biologickej alebo náhradnej. Z toho vyplýva vysoká potreba sanácie terénnej sociálnej práce, krízovej intervencie, ktorú bude problém naplniť pri zachovaní súčasnej dvojkoľajnosti samosprávy a štátnej správy v sociálnoprávnej ochrane. Inovatívny prvok v zákone, pretransformovanie súčasných detských domovov starajúcich sa o deti do troch rokov na sieť profesionálnych rodín bude klásť vysoké nároky na prácu s pôvodnou biologickou rodinou a na rozvoj náhradného rodičovstva. V súčasnom štátnom systéme nie je možné tieto činnosti realizovať vzhľadom na nedostatočný personálny potenciál a vzhľadom na to, že tieto činnosti sú často nezlučiteľné s rozhodovacou a kontrolnou činnosťou, ktorej nositeľom je štát. Zákon predpokladá, že tieto opatrenia bude koordinovať orgán sociálnoprávnej ochrany, čiastočne ich vykonávať a predovšetkým bude využívať spoluprácu ďalších subjektov, t. j. obcí, vúcok a akreditovaných subjektov, ktoré môžu zriaďovať širokú škálu zariadení ambulantnej, prechodnej aj pobytovej formy a vytvárať podmienky pri opatreniach v sociálnoprávnej ochrane. Z toho vyplýva, že financovanie poradenstva a služieb zameraných na sanáciu rodiny, ktoré tu doteraz nemáme, alebo len v obmedzenej miere, je závislé od vyšších územných celkov a obcí. Keďže v rámci fiškálnej decentralizácie na tieto subjekty neprešli financie za túto oblasť, ťažko sa dá očakávať, že budú v tejto oblasti aktívni. Aj terajší stav to len potvrdzuje, keď vyššie územné celky odmietajú financovať poradenstvo s odôvodnením, že nemajú dostatok financií a z hľadiska ich zodpovednosti sú pre nich prioritné iné oblasti. Z uvedeného je zrejmé, že zákon na jednej strane vytvára možnosti na vznik širokej škály poradenstva a služieb poskytovaných rôznymi subjektami, na druhej strane ich fungovanie z finančného hľadiska v skutočnosti nezabezpečuje.

Dámy a páni, sú určite aj ďalšie pripomienky k tomuto vládnemu návrhu zákona, ja som sa obmedzil iba na niektoré a v druhom čítaní sa ich budem usilovať premeniť na konkrétne pozmeňujúce návrhy. Napriek všetkému, čo som povedal, odporúčam, aby ste návrh zákona posunuli do druhého čítania, pretože bude priestor na to, aby sme ho urobili lepším. Ďakujem za vašu pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Je tu faktická poznámka, pani poslankyňa Angyalová a potom ako prvá písomne prihlásená bude v rozprave vystupovať pani poslankyňa Martináková.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, dovolím si reagovať na pána kolegu, lebo zdieľam podobný názor, myslím si, že tento zákon by sa mal posunúť do druhého čítania a že bude musieť nejaké drobné zmeny doznať, a preto sa nechcem veľmi ani obšírne vyjadrovať, možno k jednej veci, ktorú on iba tak nadškrtol a ďalej nerozoberal, a ja si myslím, že ju treba veľmi vážne otvoriť. V apríli roku 2003, pán minister, sme s viacerými poslankyňami zo sociálneho výboru absolvovali prieskum v súvislosti s medzinárodnými adopciami a vtedy sme navštívili okrem iného, pretože tam patrí do skupiny orgánov, ktoré sa týmto zaoberajú, aj Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže. Týmto zákonom, pretože to už bolo otvorené aj v médiách, sa de facto centrum má zrušiť a má byť ešte tesnejšie prepojené s ministerstvom práce. Chcem vás, pán minister, upozorniť, že ja som bola jedným z najväčších kritikov tohto centra, pretože som si uvedomovala, že efektivita práce tam v tom čase, keď sme tam boli, bola nízka, ale nielen tam a naozaj to súviselo so širším spektrom orgánov, ktoré tam prispievali, ale pamätám si jednu dohodu. Tá dohoda znela, že necháme to centrum pracovať ďalší rok až rok a pol a že potom zhodnotíme, ako funguje, a pokúsime sa vymyslieť mechanizmy na to, aby fungovalo lepšie, a preto považujem za dosť neseriózne, že sa teraz po takom čase, keď centrum už relatívne dobre začína fungovať, rozhodujete tak, ako rozhodujete, a de facto akoby znova bude celá táto agenda v určitej skupine ľudí začínať odznova, ja to nepovažujem za dobré. Nepovažujem to za dobré a myslím si, že treba brať do úvahy aj medzinárodné dohody, ku ktorým sme pristúpili, a medzinárodné konvencie a najdôležitejší protokol v tejto oblasti hovorí, že takéto centrum musí napríklad v súvislosti s medzinárodnými adopciami existovať, a nie je typické, že je priamo pod ministerstvom tak, že je zlúčené ako by nejaká sekcia alebo nejaký kúsok ministerstva, takže chcem vyjadriť svoje presvedčenie, že to tak nedopadne. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako prvá v rozprave vystúpi pani poslankyňa Martináková a potom budú ústne prihlášky.

Z. Martináková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, páni ministri, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som sa vo všeobecnej rozprave vyjadrila k tomuto veľmi dôležitému zákonu, a nadviažem v úvode na slová aj nášho pána predsedu výboru, aj pani poslankyne Angyalovej, že treba tento zákon naozaj podporiť, posunúť do druhého čítania, máme každý predstavu ako ho vylepšiť a to je dobré, my sa celkom určite na tej výslednej predlohe budeme vedieť dohodnúť, ale chcem podčiarknuť význam tohto zákona, pretože je to naozaj po dlhom, dlhom čase prvý komplexný zákon, ktorý chráni práva detí, aj keď detí ohrozených, detí s poruchami správania, detí, ktoré sa ocitli v nejakej krízovej situácii. V dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona sa hovorí, že v Programovom vyhlásení vlády v časti rodina v sociálnej oblasti by mala vláda pristúpiť k spracovaniu návrhu nového zákona o rodine, to sa už stalo, a aj k vypracovaniu samostatnej právnej úpravy na ochranu práv detí. Tento zákon, chcem upozorniť, nie je komplexnou úpravou na ochranu práv detí, pretože ochrana práv detí je oveľa komplexnejší problém a zahŕňa aj deti, ktoré nie sú ohrozené, deti, ktoré vyrastajú v zdravých rodinách, práva detí sú oveľa širšie, týkajú sa škôl, zdravotníckych zariadení, jednoducho, dotýkajú sa aj detí, ktoré nie sú nejakým spôsobom ohrozené, a preto prosím, aby sme aj v súvislosti s týmto veľmi dôležitým zákonom nehovorili, že už máme túto oblasť vyriešenú, týmto zákonom, lebo ja si myslím, že toto je časť zákona na ochranu práv detí, potrebná, veľmi dobrá, posúva veci dopredu, ale ak chceme hovoriť o zákone na ochranu práv detí, tak by musel byť komplexnejší. To len na úvod, aby sme sa rozumeli v terminológii, veď aj tento zákon sa nevolá zákona na ochranu práv detí, ale zákon o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele, kde už samotný ten názov hovorí, že ide o ochranu ohrozených detí.

Chcem v tejto súvislosti povedať ešte jednu vetu a dovoľte mi ešte jednu citáciu z dôvodovej správy, navrhovaná právna úprava vychádza zo skutočnosti, že opatrenia sociálnej prevencie zameranej najmä na predchádzanie krízovým situáciám v rodine, sociálnoprávna ochrana a kuratela vykonávaná pre deti aj plnoletých predstavuje osobitne usporiadanú sústavu na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich opatrení, ktorými štát, respektíve spoločnosť garantuje každému, najmä však dieťaťu a jeho rodine ochranu, podporu a pomoc a to osobitne v tých prípadoch, keď rodičia z najrôznejších dôvodov nie sú schopní alebo ochotní zabezpečiť riadnu starostlivosť o dieťa. Ak máme naplniť tieto slová, veľmi dobre v dôvodovej správe, tak pri všetkej úcte a pri všetkej snahe ani tento zákon tú komplexnú ochranu nezabezpečí. Na to, aby sme naplnili tie dobré zámery, ktoré sú v tomto zákone vyjadrené, ku ktorým sa chceme dopracovať, potrebujeme, aby systém fungoval komplexne. Rezort práce, sociálnych vecí ani pri najlepšej vôli nie je schopný obsiahnuť celú šírku tejto problematiky, preto by som chcela z tejto pôdy sa pokúsiť apelovať na poslancov, aby nás podporili v aktivite, ktorú spracúva komisia, ktorá pracuje pri sociálnom výbore a ktorej mám česť byť predsedníčkou, na ochranu práv detí, ktorá sa usiluje o to, aby vznikol vládny výbor na ochranu práv detí alebo nejaký nadrezortný orgán, pani poslankyňa Sárközyová, poznám jej názor, presadzuje detského ombudsmana. My hovoríme o vládnom výbore, sú viaceré možnosti, viaceré návrhy a v tejto chvíli ide skôr o to, aby sme vedeli zladiť iniciatívy a skúsiť presadiť takýto inštitút v našej republike. Je to veľmi potrebné a ak sa má naplniť to, čo v tomto zákone je zakotvené, tak som presvedčená, že budeme potrebovať vytvorenie nadrezortného orgánu, pretože bez súčinnosti ministerstva práce, sociálnych vecí, ministerstva vnútra, ministerstva školstva, ministerstva zdravotníctva a ministerstva spravodlivosti to nepôjde. K tomuto dospeli mnohí odborníci a chcem využiť svoje vystúpenie na to, aby som apelovala na podporu takejto iniciatívy.

Teraz ešte k samotnému zákonu. Ja naozaj veľmi kvitujem ten posun vpred, možnosť akreditovať sa pre subjekty, ktoré už dnes pomáhajú v teréne pri ochrane práv detí v ohrozených rodinách, ktoré vyhľadávajú náhradné rodiny, že sa môžu akreditovať a môžu sa plne zapojiť do systému. To je jeden veľký krok vpred. Veľmi oceňujem hierarchiu, ktorá je v zákone stanovená. Prevencia, sanácia rodiny, pestúnska starostlivosť, až potom ústavná starostlivosť. Táto hierarchia je viac ako potrebná a som veľmi rada, že ju zákon zakotvuje. Som veľmi rada, že sa hovorí o tom, že tie orgány sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately budú túto činnosť zabezpečovať v teréne, že budú 24 hodín pripravené podieľať sa na výkone predbežných opatrení a zasahovať v teréne a teraz nastúpia tie moje obavy. Obavy z vykonávania tohto zákona. V záverečných častiach sa totiž konštatuje, že tento zákon nevyvolá žiadne nároky na zvýšenie počtu pracovníkov na príslušných úradoch. Tu mám vážne obavy, ako budú túto činnosť zabezpečovať terajšie úrady pri ich kapacite, ich vyťaženosti a ich preťaženosti a to hovorím s plnou vážnosťou veci. Takisto som sa veľmi nedočítala o finančnom krytí potrieb tohto zákona. Samozrejme, že sú tam kryté tie priame náklady spojené so zvýšením vreckového pre deti v detských domovoch, v pestúnskych rodinách, pre zvýšenie príspevku pri odchode z detského domova, to všetko sú veľmi dobré opatrenia, tam sú tie priame nároky zohľadnené, ale dali sme obciam právomoc, napríklad preplácať cestovné pre rodičov, ktorí chcú navštíviť svoje deti v detských domovoch. Obce sa okamžite ozvú, ak sa už neozvali, že nebudú mať na to finančné prostriedky. Poznám prípady, rôzne, a už sa tu nechcem opakovať, že zo svojich poradní, keď napríklad obec, s ktorou sa snažíme sanovať jednu rodinu, kde sa matka chce starať o svoje deti a je úplne vo veľkej núdzi, tak sa obrátila na obec a ten starosta stokrát povedal, že by jej pomohol, ale má na účte nulu. Obávam sa, že obce nebudú mať finančné prostriedky na to, aby sa zapojili významne do vykonávania ustanovení tohto zákona a to aj pri sanácii rodiny, aj pri tom, že si môže obec najať akreditovaný subjekt, aby jej v tejto práci pomáhal, aj pri tých priamych finančných nákladoch spojených napríklad s preplácaním cestovného, aby mohli rodičia navštevovať svoje deti v detských domovoch. Čiže ak mám vyjadriť obavu smerom k tomuto zákonu, tak skôr smerom k tomu, že zámery sú veľmi dobré, len sa bojím o ich vykonateľnosť. Obávam sa, že pri tej vykonateľnosti budeme mať veľa otázok aj vo výbore, ako je to kryté organizačne, finančne a budeme sa snažiť v tomto smere do toho zákona zasahovať. To hovorím tak ako teraz pri všeobecnej rozprave, konkrétnejšie, samozrejme, vo výbore, v druhom čítaní, pán poslanec. (Hlas v rokovacej sále.) Nie, nie, nerozmyslíme.

Ešte krátko k tomu, o čom bude určite hovoriť aj pani poslankyňa Černá, čo tu otvorila aj pani poslankyňa Angyalová. Tento zákon vnáša isté zmeny do doterajšej organizácie niektorých inštitúcii, Centrum poradensko-psychologických služieb prechádza pod ústredie a to by ešte v rámci tej koncepcie a filozofie zákona celkom zapadalo, ale naozaj, to Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu je v tejto chvíli orgán, ktorý potrebuje istú svoju autonómiu, na to sme prišli aj počas nášho poslaneckého prieskumu a nezávisí to tak ani od organizačnej štruktúry ako od toho, aby toto centrum sa dalo ľahko nájsť aj pre našich občanov, ktorí sa na toto centrum obracajú nielen pri medzinárodných adopciách, ale aj pri vymáhaní výživného, únosoch detí do zahraničia a tak ďalej, ktoré sa stávajú pri rozvodoch rodín v súčasnosti. A najmä potrebuje byť identifikovateľné a ľahko nájditeľné pre záujemcov o adopciu zo zahraničia, ktorí jednoducho musia tu mať miesto, kde ľahko sa dostanú k telefónnym číslam, ku kontaktu, k ľuďom schopným okamžite zareagovať na ich požiadavky a ponuky a preto vidím ako veľmi dôležité zachovanie istej autonómie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu, myslím, že v tomto smere nájdeme nejaké spoločné riešenie vo výbore. Ja sa prikláňam takisto k názoru, že tento zákon je potrebné posunúť do druhého čítania, som veľmi rada, že prišla táto právna norma, vidieť v nej rukopis pracovníkov ministerstva, ktorí sa dlhodobo venujú tejto problematike a dúfam, že budeme dobre spolupracovať aj pri pozmeňujúcich návrhoch na tomto zákone. Ďakujem pekne.