V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, venujte sa svojej práci a ja otvorím rozpravu. Otváram všeobecnú rozpravu k tomuto bodu programu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, kto sa hlási? Nikto. Prerušujem, uzatváram rozpravu a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Na osobitnú žiadosť pána ministra pôdohospodárstva nasleduje prvé čítanie o
vládnom návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. (tlač 1008).
Vzhľadom na pracovnú cestu pána ministra sme vytvorili priestor pre to, aby tento vážny zákon mohol predložiť teraz. Chcem vás informovať o tom, že tento návrh zákona ste dostali ako tlač č. 1008. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 1019. Pán minister, prosím, aby ste uviedli návrh zákona.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona o rastlinolekárskej starostlivosti vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva na základe plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. Predkladaný návrh zákona sa spravoval v čase radikálnych zmien v pohľade na bezpečnosť a nezávadnosť potravín a novej koncepcie o európskej potravinovej bezpečnostnej politiky potravinového reťazca. V tomto kontexte bolo vydaných niekoľko koncepčno-systémových opatrení a dokumentov, predovšetkým Biela kniha o bezpečnosti potravín, ktorej obsahom je nová politika z hľadiska zabezpečovania kvalitných a nezávadných potravín. Hlavný akcent tohto dokumentu spočíva vo vytvorení a značnom posilnení prevencie a samotnej kontroly v celom potravinovom reťazci, od pôdy cez hnojivá, prípravky na ochranu rastlín, rezíduá pesticídov, metódy ochrany rastlín, krmivá, až po spracovanie potravín a ich hygienické aspekty. Predložený návrh zákona reaguje na požiadavky uvedeného dokumentu. Navrhovaný zákon zvýrazňuje aj oblasť bezpečnosti potravín vo vzťahu k potravinám rastlinného pôvodu z hľadiska rezíduí prípravkov na ochranu rastlín a to formou ich monitorovania. Návrh zákona tiež ustanovuje povinnosť dodržiavania správnej aplikácie metód ochrany rastlín a prípravkov na ochranu rastlín z právnej praxe o ochrane rastlín. Zvýšená bezpečnosť potravinového reťazca je zabezpečená taktiež povinnou registráciou mechanizačných prostriedkov na ochranu rastlín a ich pravidelnou kontrolou.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Predkladaný návrh zákona vláda Slovenskej republiky prerokovala a schválila 12. 1. 2005. Dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem pekne za pozornosť. Pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre pôdohospodárstva, pani poslankyni Jarmili Tkáčovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, dámy a páni. Ako určená spravodajkyňa výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo podávam vám v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu k predmetnému vládnemu návrhu zákona o rastlinolekárskej starostlivosti. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 rokovacieho poriadku. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je svojou problematikou upravený v práve Európskych spoločenstiev dvoma smernicami Rady ES. Záväzky Slovenskej republiky vyplývajú z prístupovej zmluvy, najmä z aktov o podmienkach pristúpenia. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona schváliť. Ďalej v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady odporúčam, aby sa návrhom zákona zaoberal ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody s tým, že za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Zároveň termíny prerokovania: pre výbory do 10. marca 2005 a pre gestorský výbor do 11. marca 2005. Pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám žiadne do rozpravy. Ústne, prosím, kto sa hlási? Pán poslanec Džupa. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán poslanec, nech sa páči.
K. Džupa, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, páni ministri. Čo sa týka vyjadrenia k predmetnému návrhu, vládnemu návrhu zákona, treba hneď úvodom konštatovať, že je to jeden zo zákonov, ktoré tvoria komplex zákonov a do toho komplexu patria ďalšie, ktoré budeme prerokúvať počas tejto schôdze, a hovorím o komplexe preto, že sa týka viacerých rezortov, viacerých oblastí politiky a praktickej činnosti výkonu exekutívy, a týka sa veľmi závažnej oblasti, ktorou je zabezpečovanie výživy obyvateľstva. Ďalej treba konštatovať, že tento zákon reaguje a prenáša do nášho právneho poriadku normy Európskej únie a všetkých citovaných zákonných a iných noriem, ktoré sú v dôvodovej správe. Ďalej treba konštatovať, že je to prísny zákon, čo nehodnotíme ako negatívum, pretože sa týka rastlinolekárskej starostlivosti, veľmi citlivej oblasti, kde je naozaj tá prísnosť namieste. Z nášho pohľadu alebo z môjho pohľadu je však pri čítaní tohto zákonu namieste otázka, či je rovnako prísny pre domácich výrobcov a užívateľov rastlinolekárskej starostlivosti ako pre zahraničných, a to v dvoch polohách. Jednak teda vstupom na slovenský trh alebo uchádzaním sa o trh európskych a tretích krajín. Z tohto hľadiska vznesiem naše zásadné pripomienky, mnohé sú odstrániteľné, verím, že všetky sú odstrániteľné, ale vznesiem aj určité pripomienky, ktoré sú mi nejasné alebo môžu byť nejasné a budem mať jeden procedurálny návrh.
Čo sa týka týchto zásadných pripomienok. Na strane 7, § 7 sa týka vývozu a dovozu a tranzitu rastlinných produktov a iných predmetov, kde sa píše, že certifikát vydáva pri vývoze rastlín a tak ďalej do tretích krajín kontrolný ústav a pri dovoze alebo tranzite krajín rastlinných produktov alebo iných predmetov orgán rastlinolekárskej starostlivosti krajiny pôvodu. Je moja otázka teda, či nám stačí takáto formulácia, pretože nie je tu jasné, či tou krajinou pôvodu je len členský štát Európskej únie, ktorý by mal mať podobné normy ako prijímame týmto zákonom, alebo sa týka aj tretích krajín, čo vždy nemusí byť tak jasne deklarované v ich zákonných normách. V ďalšom odseku sa stanovuje, že vývozca rastlín, vývozca, podotýkam, je povinný najmenej 48 hodín pred naložením svojich produktov požiadať kontrolný ústav o vykonanie rastlinolekárskej kontroly. To znamená, že má de fakto 48 hodín. Teraz neviem či zisku alebo straty, na to, kým mu bude vykonaná kontrola, aby sa následne mohol uchádzať o vývoz, a keď k tomu prirátam prípadné zdržanie na colnici pri colnom vybavovaní, kedy sa bude musieť podrobiť normám, ktoré platia v tom-ktorom štáte, a keď k tomu ešte prirátam povedzme aj tranzitný štát alebo štáty, zrazu podľa toho sa mi zdá, že sa vytvárajú nie celkom výhodné podmienky pre našich vývozcov tejto produkcie. O to viac, keď obdobným spôsobom nie je riešený dovoz takýchto výrobkov do Slovenskej republiky. Poviem to úplne laicky a jednoducho, nielen podľa tejto formulácie, ale aj podľa tejto formulácie sa môže stať, že domáci výrobca sa bude ťažko presadzovať do krajín Európskej únie, do tretích krajín, a v prípade, ak sa to ešte znásobí prípadnými zákonnými úpravami iných a tretích krajín s predĺžením, adekvátnym predĺžením celého transportného systému a mechanizmu a naopak, pre osoby právnické či fyzické je potom a podľa ďalších paragrafov tohto zákona vstup na slovenský trh slovenským odberateľom je výhodnejší.
Čo sa týka posledného, siedmeho bodu tohto paragrafu, v ňom sa píše, že ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa dovozu, vývozu a tranzitu, nie sú týmto zákonom dotknuté. Snáď sa tam pýta doplnenie, z môjho pohľadu, ak je v súlade s týmto zákonom, pretože, skutočne, potom môže tento zákon napomáhať, v úvodzovkách, lacný výpredaj produkcie v oblasti, ktorej sa zákon týka, iných krajín Európskej únie alebo tretích krajín.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím vás na chvíľočku prerušiť. Chcem sa vás iba spýtať, či budete mať ešte dlho vystúpenie, pretože je 19.00 hodín a v súlade s rokovacím poriadkom som povinný vám takúto otázku položiť. Je všeobecný návrh, súhlas na to, aby dokončil vystúpenie pán poslanec? Je. Prosím, pokračujte. Nech sa páči.
K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Budem sa snažiť vážiť si to, že ste mi dali súhlas. Takže idem k ďalšej zásadnej otázke a to je problematika konania o registrácii prípravku na ochranu rastlín a iného prípravku.
Ak si pozorne prečítame celý tento paragraf a jeho odstavce, a aby som skrátil svoje vystúpenie, nebudem to presne citovať, tak sú tam pre našich domácich výrobcov a potenciálnych vývozcov produkcie aspoň tri faktory, ktoré ich znevýhodňujú. Predovšetkým neúmerne sa predlžuje doba registrácie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Je chvályhodné a korektné, že všetci, ktorí majú patričné dokumenty pripravené na to, aby ich patričné registračné ustanovizne vedeli preklopiť po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, ale môžu potom fungovať ďalej, ale pre prípadného nového záujemcu, ak to rátam, potrvá minimálne jeden rok, to v tom krajnom prípade, kým dostane túto registráciu, lebo tak to vyplýva z doby šiestich a následných šiestich mesiacov na schválenie jeho žiadosti o registráciu. Ďalej. Ak zoberieme do úvahy cenník služieb, tak vlastne uchádzač dvakrát prepláca ten istý výkon pri žiadosti o registráciu svojho prípravku na ochranu rastlín alebo iného prípravku. Takže z týchto dôvodov si myslím, že je to potrebné vysvetliť a ak sa to dá, aj v druhom čítaní odstrániť. Čo sa týka odstrániteľných údajov, snažím sa byť telegrafický, v § 3 sa píše, že každý, kto v rámci podnikania používa prípravky, musí mať evidenciu a predložiť ju kontrolnému úradu. Nepíše sa, či je to povinnosť automatická alebo na vyžiadanie, to sa dá odstrániť. Čo sa však týka bodu 8, odseku 8, kontrolný ústav môže poveriť výkonom odborných činností fyzickú osobu alebo právnickú osobu a tak ďalej, nenamietam ani proti tomu, je to súčasť trhového hospodárstva, ale v tom prípade by som očakával, že ministerstvo v záverečnej časti tohto dokumentu tohto zákona to pojme aj medzi záväzné právne predpisy minimálne nejakou vyhláškou, aby bolo jasné, že nejde o nejakú špekuláciu.
Čo sa týka § 9, chránené zóny, som toho názoru, že je potrebné a bolo by korektné, ak by fyzická alebo právnická osoba mala možnosť požiadať o štatút chránenej zóny. Čiže by som uvažoval o tom, že rozšíriť to o tretí odsek, čo sa dá, samozrejme, v druhom čítaní zvládnuť.
Celý § 14 podľa môjho názoru treba veľmi seriózne prepracovať. Tam sa hovorí o dvoch kategóriách. Hovorí sa o zrušení a hovorí sa o zmene registrácie príplatkov, čo sú zaiste dve rozdielne kategórie. A povedzme pod písm. i) až l) a pod hlavičkou ruší sa, sa píše, že sa ruší rozhodnutie vtedy, ak príslušný registračný úrad iného členského štátu zrušil registráciu prípravkov na ochranu rastlín, na základe ktorej povolil kontrolný ústav vzájomné uznávanie. Teda myslím si, že rovnako aj my si musíme vyhradiť právo, po prvé teda, rušiť registráciu prípravku, ktorý dostal k nám na základe povolení iného štátu, to je podľa môjho názoru ochrana našich výrobcov a našich spotrebiteľov, ale rovnakým spôsobom treba jasne povedať a môj názor je taký, že snáď toto a vzhľadom na prechodné obdobie minimálne by malo byť v kategórii zmeny registrácie, pretože vzniknú tam podľa môjho názoru aj nejaké drobné či väčšie problémy. Tiež mám určité výhrady voči § 16, kontrola mechanizačných prostriedkov kde sa uvádza, že technický ústav môže poveriť výkonom kontroly aj inú fyzickú osobu. Opäť len chcem podotknúť, beriem aj toto znenie, pokiaľ sa objaví medzi splnomocňujúcimi ustanoveniami táto možnosť, že sa to určí vyhláškou. Vtedy to budem považovať za korektné a nebude nás môcť niekto napadnúť, že ideme za klientelizmom či nabádame ku korupcii. Ďalej, z tohoto textu 16. a 15. paragrafu nie je celkom jasné, či každý mechanizačný prostriedok podlieha evidencii, súhlasu a kontrole, alebo typ mechanizačného prostriedku, čo si myslím, že sú dve rozdielne kategórie.
Čo sa týka ďalších pripomienok, tiež by som privítal, keby sa prepracovalo ukladanie pokút a úhrada nákladov, pretože tam z toho je jasné, že vlastne všetky úhrady spojené s výkonom úradu hradí žiadateľ. A to treba jasne oddeliť, čo si úrad musí hradiť, pokiaľ si to vyžiada, a čo musí uhradiť žiadateľ. No a vzhľadom na to, že sa domnievam, že tento zákon spadá do širšieho kontextu zákonov, ktoré sa dotýkajú potravinovej politiky, výroby, spracovania aj užívania potravín, by som si dovolil navrhnúť, aby, čo sa týka prerokovania vo výboroch, tak ako navrhla pani spravodajkyňa, bol tento zoznam rozšírený aj o výbor pre zdravotníctvo Národnej rady Slovenskej republiky.
Po vyslovení niektorých pripomienok sa domnievam, aj za seba, aj za klub poslancov Ľudovej strany - HZDS, že tento návrh podporíme do druhého čítania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa bol jediný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu. Končím rozpravu, všeobecnú, pýtam sa, pán minister, chcete sa vyjadriť. Nechcete sa vyjadriť. To nejde tak. Nechcete sa teda vyjadriť. Dobre. Pani spravodajkyňa. Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, prerušujem rokovanie schôdze Národnej rady pre dnešný deň. Pokračovať budeme zajtra ráno o 9.00 hodine. Ďakujem vám a dobrú noc prajem.
(Prerušenie rokovania o 19.10 hodine.)