V. Veteška, podpredseda NR SR: Pokračovať bude s interpeláciou pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte, aby som sa obrátila interpeláciou, tak ako som to už na hodine otázok naznačila, na pána ministra Kaníka.
Chcem ho v rámci interpelácie požiadať o informáciu, koľko nových pracovných miest bolo vytvorených v jednotlivých krajoch Slovenska. Samozrejme, pán minister, tak ako ste hovorili na hodine otázok, nemôžete mi dať prehľad, či súkromník v Hornom Dolnom vytvoril jedno alebo dve pracovné miesta. Ja sa, samozrejme, zaujímam o tie pracovné miesta, na vytvorenie ktorých prispel náš štát z určitých fondov, myslím, že si rozumieme, podľa príslušných predpisov určitou finančnou sumou na vytvorenie nového miesta. Zároveň vás prosím o informáciu, koľko pracovných miest v tom-ktorom kraji za rok 2004 zaniklo. Aj tu by sme mali mať presnú informáciu. Samozrejme, keď podnikateľ, ako som spomenula, v Hornom Dolnom prepustil jedného zamestnanca, to vy, samozrejme, nemôžete evidovať. Ale podľa platných predpisov je zákonná povinná ohlasovacia povinnosť podnikov, ktoré nad zákonom stanovený počet zamestnancov idú prepúšťať. Myslím, že teraz si rozumieme, pán minister, pretože toto sú povinné úrady evidovať, takisto ako je povinnosť príslušnej právnickej osoby príslušného zamestnávateľa nahlásiť.
Takže takto bola koncipovaná aj moja otázka. Ja sa ospravedlňujem, pokiaľ v krátkosti jednej vety nebolo možné toto jasne vyjadriť, ale podľa toho, ako prikyvujete, myslím, že tentoraz si rozumieme. Budem veľmi rada, keď dostanem odpoveď na túto moju interpeláciu.
Ďalej by som opätovne chcela interpelovať ministra zdravotníctva, pretože dodnes som nedostala odpoveď na moju interpeláciu, v ktorej som ešte minulý rok žiadala v súvislosti s reformami informáciu, ako je s kúpeľnou starostlivosťou, kde určité diagnózy nemusia, napríklad skleróza multiplex a podobne, priplácať na bývanie a sú vytvorené tzv. štandardné izby, kde netreba priplácať. Lebo napríklad v Trenčianskych Tepliciach takejto kategórii štandardných izieb vyhovuje z celkovej kapacity Trenčianskych Teplíc len 22 izieb. Takže som ho požiadala, keby mi dal informáciu, o akú veľkú úľavu vlastne ide, pretože v jednotlivých kúpeľoch, viem, že takýchto štandardných izieb podľa kritérií, a ostatné je, samozrejme, nadštandard, ktorý si treba zaplatiť, tak som ho požiadala, vo viacerých kúpeľoch, s čím toto plénum nebudem zaťažovať.
Táto opätovná interpelácia, ako aj interpelácia na pána ministra bude písomne odovzdaná v priebehu zajtrajšieho dňa.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová bola posledná, ktorá sa ústne prihlásila. Preto sa pýtam, chce ešte niekto z prítomných poslankýň a poslancov predniesť interpeláciu? Nie. Vyhlasujem tento bod programu za skončený.
Budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady. Prosím ctené poslankyne a poslancov o vyjadrenie spoločného súhlasu na to, aby sme mohli preložiť jeden bod programu a je to návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Pán podpredseda vlády Mikloš ma požiadal, vzhľadom na to, že zajtra cestuje, aby tak mohol urobiť teraz, keď je prítomný aj spolu so spravodajcom pánom Minárikom. Je všeobecný súhlas na to? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Pán podpredseda vlády, máte slovo, nech sa páči.
(Rokovanie o návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska, tlač 988.)
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem aj za ústretovosť a pochopenie tejto mojej žiadosti.
Takže dovoľte, aby som vám predniesol návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Tento návrh predkladám v zmysle § 7 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov z toho dôvodu, že táto funkcia sa uvoľnila zvolením Ivana Šramka za guvernéra Národnej banky Slovenska. Tento návrh bol schválený vládou Slovenskej republiky na jej rokovaní dňa 15. 12. 2004.
Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím pána poslanca Minárika ako spravodajcu, aby predniesol svoju spravodajskú správu.
P. Minárik, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov pristúpil k návrhu na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky ako spravodajca za výbor pre rozpočet, financie a menu.
Predmetný návrh bol doručený Národnej rade v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 991 z 27. decembra pridelil tento návrh na prerokovanie nášmu výboru. Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky, máte to pod tlačou 988, a prijal 17. januára uznesenie, v ktorom súhlasí s návrhom na vymenovanie viceguvernéra a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh schváliť.
Pán predseda, nech sa páči, otvorte diskusiu...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Rozpravu. Písomne sa k tomuto bodu programu neprihlásil nikto do rozpravy. Ústne sa, prosím, kto hlási do rozpravy k tomuto bodu programu, ktorý predkladá pán podpredseda vlády Mikloš? Nikto sa nehlási. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a pristúpime k ďalšiemu bodu programu.
Kolegyne, kolegovia, ešte raz vás chcem požiadať o jeden všeobecný súhlas k tomu, aby bod č. 25, ktorý mal predkladať pán minister Simon, správa o dôsledkoch životnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstránenia následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou, mal predkladať pán minister Simon, ktorý musel odcestovať a v zastúpení pán minister životného prostredia Miklós cestuje ďalej zajtra. V tejto chvíli ten materiál som videl a odporúčam vám, aby ste dali súhlas na to, aby sme ho prerokovali a potom budeme pokračovať v rozprave k Trestnému poriadku. Prosím, môžem? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.
Pán minister Miklós, prosím, ujmite sa slova.
(Rokovanie o správe o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou, tlač 993.)
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem pekne za ústretovosť. Dovoľte mi, aby som teda prečítal text, ktorý pripravil minister pôdohospodárstva k správe o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier.
V zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1339/2004 bolo uložené ministrovi pôdohospodárstva vypracovať správu o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstránenia následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou. Táto bola prerokovaná a schválená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 1246 z 15. decembra 2004. Z dôvodu, že od uvedeného termínu Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky už začalo realizovať jednotlivé opatrenia v zmysle uvedeného dokumentu, dovoľujem si upriamiť vašu pozornosť na najnovšie skutočnosti v súvislosti s riešením kalamity z 19. novembra 2004.
Na území TANAP-u bolo veternou smršťou z 19. novembra 2004 poškodených cca 12 600 ha lesných ekosystémov a objem kalamitného dreva bol odhadnutý na cca 2,5 mil. m3.
V pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ním zriadených a založených organizácií boli vykonané opatrenia na zvládnutie zabezpečovacích prác, na ktorých sa zúčastňujú vlastníci, správcovia a užívatelia postihnutých lesov. Z celkovej výmery poškodených lesných ekosystémov je vo vlastníctve štátu približne 57 %, zvyšok v súkromnom vlastníctve, z ktorého najviac postihnuté sú mesto Kežmarok, Východná, Štrba, mesto Spišská Belá a Gerlachov. Kalamita poškodila lesné porasty na ochranných obvodoch Podbanské, Štrbské Pleso, Vyšné Hágy, Dolný Smokovec, Tatranská Lomnica a Kežmarské žľaby. Z hľadiska ďalšieho postupu spracovania kalamity a rešpektovania a zachovania ochrany prírody je dôležité vyšpecifikovanie pomeru objemu kalamity v treťom stupni ochrany prírody, čo tvorí cca 62 % z celkového objemu, a v piatom stupni ochrany prírody cca 22 % z celkového objemu.
Z celkového odhadového objemu kalamitnej drevnej hmoty sústredená kalamita predstavuje cca 89,7 % a roztrúsená kalamita 10,3 %. Kalamitou sú najviac dotknuté ochranné obvody Dolný Smokovec, Vyšné Hágy a Tatranská Lomnica.
Z hľadiska intenzity poškodenia sa odhaduje, že v stave úplného rozvratu sú porasty na cca 73 % celkovej výmery. Z toho vo vlastníctve štátu 59 % a v stave sporadického výskytu vývratov a zlomov 27 %, z toho vo vlastníctve štátu 57 %.
Kalamitou bol taktiež zasiahnutý najväčší subjekt obhospodarujúci lesný pôdny fond na Slovensku Lesy Slovenskej republiky, š. p., Banská Bystrica. Najviac zasiahnutým bolo územie Beňuš 722-tisíc m3, Čierny Balog 214-tisíc m3, Námestovo 192-tisíc m3 a Liptovský Hrádok 150-tisíc m3. Z celkového objemu kalamity 1,5 mil. m3 pripadá na listnatú hmotu 39,2-tisíc m3 a zvyšok je hmota ihličnatá.
Rozsah poškodených lesných porastov v rámci štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky bol v najvyšších porastoch s druhým stupňom ochrany prírody, kde dosiahol 878-tisíc m3, čo predstavuje 56 % poškodených porastov. V treťom stupni ochrany dosiahol 365-tisíc m3, v štvrtom stupni ochrany predstavuje podiel kalamitného dreva 0,2 % a v piatom stupni ochrany 0,3 %. V treťom stupni ochrany kalamita najviac postihla obvodný závod Beňuš a Čierny Balog, na ktorých jej padlo za obeť 121-tisíc m3, resp. 149-tisíc m3 dreva. Kalamita postihla aj lesy v obhospodarovaní neštátnych subjektov v rozsahu 951-tisíc m3. Najviac boli postihnuté neštátne lesy v pôsobnosti Krajského lesného úradu Prešov, Banská Bystrica a Žilina.
Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní, upresnenie jednotlivých údajov vychádza z postupu prác súvisiacich s odstraňovaním kalamity na území Slovenskej republiky. Ich uvedenie som si dovolil predniesť v snahe podľa najnovšej informácie o vývoji stavu a prác na odstránení kalamity.
Ďakujem za pozornosť. Zsolt Simon, minister pôdohospodárstva. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.
Teraz žiadam pána poslanca Miroslava Maxona, aby podal informáciu o výsledku prerokovania správy vo výbore.
M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám vám správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo o výsledkoch prerokovania správy o dôsledkoch živelnej pohromy z novembra 2004 na území Slovenskej republiky s dôrazom na územie Vysokých Tatier a priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a ďalšom postupe vlády pri obnove území postihnutých živelnou pohromou.
Predmetnú správu predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil svojím rozhodnutím č. 1003 zo 7. januára Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo s tým, že gestorský výbor podá správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody rokoval o predmetnej správe 20. januára, teda dnes, a uznesením č. 185 správu vzal na vedomie a odporučil Národnej Slovenskej republiky tiež ju vziať na vedomie. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo rokoval o predmetnej správe 19. januára 2005 a uznesením č. 290 ju vzal na vedomie a odporučil ju Národnej rade Slovenskej republiky tiež viať na vedomie. Schválil aj správu o výsledkoch prerokovania uvedenej správy vo výboroch.
Výbor pre pôdohospodárstvo poveril predsedu výboru Miroslava Maxona predložiť a predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o prerokovaní uvedeného materiálu vo výboroch. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo odporučil Národnej rade Slovenskej republiky odporučiť vláde Slovenskej republiky polročne predkladať správu o priebehu odstraňovania následkov živelnej pohromy a o postupe prác pri obnove území postihnutých živelnou pohromou a súčasne odporučil poveriť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo priebežne sledovať uvedený proces.
Vážené dámy a páni, tie veci, ktoré som hovoril v závere spoločnej správy, sa premietli aj do návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k predmetnej správe, ktorá je súčasťou spoločnej správy výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy k tomuto bodu programu nikto neprihlásil. Kto sa hlási ústne do rozpravy? Pán poslanec Jaduš. Nikto viac. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.
Pán poslanec Jaduš, máte slovo, nech sa páči.
J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, zhodou okolností len pred krátkou chvíľou sme skončili rokovanie výboru pre životné prostredie k problematike riešenia kalamitnej situácie vo Vysokých Tatrách. Treba úprimne povedať, že sme boli viac-menej spokojní so zámermi vládneho výboru k riešeniu danej problematiky a k tomu, že vzniká istý konsenzus medzi ochranárskymi organizáciami, Štátnou ochranou prírody a medzi spoločnosťami, ktoré majú de facto hospodárske záujmy pri spracúvaní kalamity.
Treba povedať, že poslanci výboru pre životné prostredie v podstate vyslovili jednotný názor a požiadavku, aby sa vládny výbor zaoberal okrem hospodárskeho zhodnotenia tejto kalamity a okrem ďalšieho plánu rozvoja Tatier aj ekologickými metódami a dozorom nad spracúvaním tejto kalamity a predovšetkým, aby sa zvýšená pozornosť venovala použitým technológiám pri spracúvaní tejto kalamity. Ide nám predovšetkým o to, aby sme nezvyšovali možné hrozby, ktoré plynú z tejto vážnej ekologickej katastrofy. Toto bola jedna časť problému.
Tá druhá, o ktorej by som chcel hovoriť, je požiadavka opäť na vládny výbor a vládu Slovenskej republiky, aby prihliadla na mimoriadnu okolnosť, ktorá sa týka predovšetkým finančných záležitostí a účtovníctva, pretože rozpočet Slovenskej republiky na rok 2005 nerátal s tým, že padne hromada dreva, ktorá de facto bude musieť byť spracovaná. Nerátal ani s príjmami alebo s mimoriadnymi príjmami z dane z pridanej hodnoty a z dane zo zisku. Treba si uvedomiť, že organizácie, ktoré sú nútené v krátkom čase v priebehu jedného, jedného a pol roka predať, resp. zhodnotiť padnutú drevnú hmotu, sú to mimoriadne príjmy týchto organizácií, ktoré v podstate pôjdu 19 % ako daň z pridanej hodnoty do štátneho rozpočtu a 19 % ako daň zo zisku týchto právnických a fyzických osôb.
Treba však na druhej strane povedať, že mimoriadnym spôsobom tieto vysoké odvody narušia istú ekonomickú stabilitu mnohých drevospracujúcich podnikov. Nehovorím teraz len o štátnych lesoch TANAP-u, pretože na rozdiel od urbariátov a súkromných vlastníkov lesa oni môžu robiť opravné položky. To znamená, že viac-menej tú daň zo zisku, ktorú by mali odviesť štátu, eliminujú tým, že ju presunú na riešenie konsolidácie lesného porastu v priebehu alebo v horizonte nasledujúcich rokov. Ale urbariáty, ktoré tým pádom nemôžu mať vyrovnané hospodárstvo, budú musieť odviesť aj daň zo zisku, aj daň z pridanej hodnoty. De facto tieto urbariáty majú ďalšie povinnosti plynúce zo zákona. Majú sa starať o výsadbu lesa a jednoducho môže sa stať, že finančné prostriedky na túto aktivitu budú chýbať.
Takže ja by som chcel na záver svojho vystúpenia predniesť požiadavku na vládu a na vládny výbor, aby sa venovala tejto problematike, aby našla mechanizmus, ktorým sa tieto mimoriadne finančné prostriedky, ktoré budú odvedené do Štátnej pokladnice, akýmsi spôsobom vrátili naspäť do obnovy lesa a predovšetkým do projektov, ktoré zhodnotia túto katastrofu a dajú nám nejakú víziu pre budúce riešenie týchto poškodených území. Nehovoríme teraz len o Tatrách, hovoríme aj o ostatných poškodených územiach. Hovoríme o Nízkych Tatrách, Orave a všetkých územiach, ktorých sa táto kalamita dotkla.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš bol jediný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán navrhovateľ, pán minister Miklós, chcete sa vyjadriť? Nie. Pán spravodajca? Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec NR SR: Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, nechcem zdržiavať. To, čo načrtol pán poslanec Jaduš z hľadiska ekonomiky, podľa môjho názoru je vážny problém. Vážny problém predovšetkým pre tie subjekty, ktoré podnikajú ako fyzické osoby alebo podnikajú podľa Obchodného zákonníka, pretože vzhľadom na dosiahnutú ťažbu spôsobenú kalamitou dosiahnú enormné tržby a pričinením toho, samozrejme, aj mimoriadne vysoký zisk, ktorý bude potom predmetom 19-percentného zdanenia. Takže je to vec, ktorou by sme sa pravdepodobne alebo s istotou mali zaoberať.
Ja pri tejto príležitosti navrhujem jednu vec. Samozrejme, že ten vládny výbor pôjde z hľadiska svojho harmonogramu a budeme radi, keď teda aj túto záležitosť bude brať na vedomie. Ale my sme sa vo výbore pre pôdohospodárstvo predbežne dohodli a ponúkam teda aj výboru pre životné prostredie, aby sme niekedy v polovičke februára po skončení ďalšej schôdze Národnej rady uskutočnili poslanecký prieskum alebo výjazdové zasadnutie výborov práve v Banskej Bystrici Lesy Slovenskej republiky a aj v Tatrách. A tam by sme chceli rozdiskutovať aj ten problém súvisiaci s daňou z príjmu, aj ten problém, ktorý súvisí s nepriamymi daňami. Ale súčasne by sme chceli otvoriť aj niektoré problémy, ktoré súvisia so zákonom č. 542/2002 Z. z. o ochrane krajiny a prírody, alebo naopak, o ochrane prírody a krajiny, lebo cítime, že aj tam vznikli isté procesné problémy, ktoré sťažovali proces odstraňovania kalamity.
Takže len avizujem, že pokiaľ výbor pre životné prostredie by privítal túto iniciatívu, takže by to bolo dobré, keby sme spolu absolvovali to výjazdové rokovanie vlády. Ďakujem pekne. To je všetko.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem, pán minister.
Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu č. 20
vládny návrh Trestného poriadku (tlač 720).
Prosím navrhovateľa pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti Lipšica, aby zaujal miesto pre navrhovateľov. Zároveň žiadam pána Gábora Gála, aby zaujal - alebo pána Abelovského, vymenili ste si pozície? - miesto pre spravodajcov. Prosím a chcem... (Reakcia poslanca.) Áno, pán Gábor Gál do pozície pre spravodajcu.
A ako predposledný písomne prihlásený je pán poslanec Abelovský. V rozprave budeme teda pokračovať vystúpením pána poslanca Abelovského. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo. Pripraví sa pán poslanec Polka.
M. Abelovský, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Kolegyne, kolegovia, pán minister, najprv jednu všeobecnú poznámku k priebehu rokovania.
Tento parlament schválil program tejto schôdze a aj postupnosť. Po hodine otázok a interpeláciách mala nasledovať rozprava k Trestnému poriadku. Všetci sa zaštíťujeme tým, akú dôležitú normu prerokúvame a potom sú tu zmeny v spôsobe diskusie. Nemyslím, že Tatry sú nejaká bezvýznamná udalosť, len chcem podotknúť, že minister je takisto ústavný činiteľ ako každý z nás. My sme tu aj dnes, budeme tu aj zajtra. On si má zariadiť prácu tak, aby tu mohol byť obidva dni. Ďakujem.
V mojom vystúpení chcem upriamiť vašu pozornosť na niekoľko takých základných okruhov. Podľa mňa Trestný poriadok je z hľadiska závažnosti ešte dôležitejšou normou ako Trestný zákon a, povedané tak obrazne, je akýmsi softvérom pre hardvér, ktorý zase tvorí Trestný zákon. Očakávam preto aj väčšiu diskusiu o tejto norme, pretože táto určitým spôsobom predurčí, ako sa bude vyvíjať trestná politika v tomto štáte.
Dovolím si zadefinovať tri také okruhy, o ktorých by som chcel hovoriť podrobnejšie. Je to otázka väzby a dĺžky jej trvania, otázka agenta provokatéra a právomoci Špeciálneho súdu. Mám pripravené celkove 4 pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré potom prečítam na záver svojho vystúpenia, keďže proces v tejto snemovni si to vyžaduje.
Už pri mojom parlamentnom vystúpení v prvom čítaní som povedal, že v novom Trestnom poriadku nemôže byť väzba upravená takým spôsobom, ako je to doteraz v platnom Trestnom poriadku, že najmä jej dĺžka trvania sa musí podstatným spôsobom skrátiť preto, že je neúnosné, aby v právnom a demokratickom štáte trvala väzba až 5 rokov. Je pravda, že v navrhnutom vládnom návrhu je o jeden rok táto väzba skrátená, ale i táto doba je neúmerne dlhá a nemôžem súhlasiť, aby obvinený, ktorý je vo väzbe, tam mohol z rozhodnutia orgánov tohto štátu byť štyri roky. Preto aj ústavnoprávny výbor - a je to aj v spoločnej správe uvedené - prijal pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý som ja pripravil a ktorý stanovil dĺžku väzby za prečin najviac po dobu dvanástich mesiacov, pri kolúznej väzbe po dobu šiestich mesiacov, za zločiny dvadsaťštyri mesiacov a obzvlášť závažné zločiny tridsaťšesť mesiacov. Toto považujem za optimálne a myslím si, že je správne, že ústavnoprávny výbor prijal v tomto smere platné uznesenie.
Väzba je jedným z najvážnejších zásahov do ústavou zaručenej ľudskej slobody. Musíme si uvedomiť, že vo väzbe je človek, proti ktorému bolo síce vznesené obvinenie a súd rozhodol o tom, že sa do väzby berie, ale z hľadiska ústavy je to stále nevinný človek. Je neprípustné, aby človek s takýmto statusom bol vystavený po takú dlhú dobu pôsobeniu štátu, hoci sa naňho hľadí ako na nevinného a bol vystavený oveľa tvrdším podmienkam ako ten, proti ktorému smeruje zo strany štátu sankcia v podobe výkonu trestu, a to nielen z hľadiska obmedzenia osobnej slobody, teda obmedzenia možnosti jeho pohybu, ale aj styku s vlastnou rodinou, dostupnosti k masmédiám a podobne. Preto si myslím, že trvanie väzby je jednou z kardinálnych otázok, ktoré by sa mali odraziť, ak teda prijímame právnu normu na povedzme 20 a viac rokov, aby dĺžka väzby bola primerane skrátená, tak ako to schválil ústavnoprávny výbor.
Viem o tom, že predkladateľ bude mať voči tomu výhrady a že aj boli už prednesené pozmeňujúce návrhy, ktoré menia toto ustanovenie. Ja som pripravil napriek tomu ďalší pozmeňujúci návrh, ktorý je ústretovejší, za ktorý však - zdôrazňujem - už nemôžeme ďalej ustúpiť a je, myslím, rozumnou mierou kompromisu na to, aby bol v tomto smere dosiahnutý konsenz. Ja ho potom prečítam, len pre argumentáciu chcem zdôrazniť, že súhlasím s tým, a zároveň so mnou ďalších 15 podpísaných poslancov Národnej rady, že dĺžka väzby sa, teda pod odsek 6 sa pripisuje ďalšie písmeno e), ktoré hovorí, že "dĺžka väzby nesmie presiahnuť štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin proti životu a zdraviu podľa prvej hlavy druhej časti Trestného zákona alebo ak je vedené trestné stíhanie pre zločin proti slobode, ľudskej dôstojnosti podľa druhej hlavy druhej časti Trestného zákona".
Ide o to, aby sme rozptýlili tie obavy, ktoré hrozia, že budú prepustení z väzby dôvodne podozriví zločinci z najzávažnejších trestných činov proti životu a zdraviu, najmä u tých, kde sa očakáva uloženie výnimočného trestu. Ja si myslím, že orgány činné v trestnom konaní a tie, ktoré pôsobia najmä v prípravnom konaní, majú dostatok času, bez ohľadu na to, že predložený Trestný poriadok rozdeľuje dobu trvania väzby na tzv. väzbu v prípravnom konaní a tzv. väzbu v konaní súdnom, dostatok času, aby vec náležite zistili. Moje životné skúsenosti hovoria, že kto nedokázal vyšetriť trestný čin, nech je akýkoľvek zložitý, nech je akýkoľvek veľký rozsah, nech je akýkoľvek veľký počet poškodených, ak ho nevyšetrili za 12 mesiacov, nevyšetria ho ani za 5 rokov.
Práve takáto dlhá väzba, keď sám pán minister vo svojom vystúpení v druhom čítaní povedal, že cieľom Trestného poriadku je zrýchliť trestné konanie, tak práve zákonné skrátenie väzby je takýmto prvkom, ktorý určite zrýchli konanie a bude nabádať vyšetrovateľov a tým aj prokurátorov k tomu, aby konali urýchlene, aby konali sústredene a venovali sa v prvom rade trestným veciam, pokiaľ je obvinený vo väzbe.
Čo sa stáva? Je vznesené obvinenie proti občanovi, je vzatý do väzby a tým sa akosi zavrie nad ním voda. Vyšetrovateľ má k dispozícii obvineného, nemusí ho predvolávať, nemusí ho nikde zháňať, vie, kde je, a venuje sa iným prípadom, samozrejme, aj z objektívnych, ako sme to aj dnes počuli pri interpelácii pána generálneho prokurátora, že je zavalený inými spismi. Ale to neznamená, aby ten človek tam úplne zbytočne, bez toho, aby niekto, čo len prišiel za ním, sedel a čakal 2, 3, 4 roky, a v tomto pri platnom Trestnom poriadku 5 rokov, a v podstate na účet spoločnosti, pretože aj výkon väzby nie je až takou lacnou záležitosťou.
Myslím si, že v prvom čítaní mi na tento môj argument, troška možno predbieham, pán minister odpovedal, že väčšinou dôjde k odsúdeniu týchto občanov, ktorí sú vo väzbe, a že akosi potom sa potvrdí dôvodnosť tej väzby a nakoniec sa im do výkonu trestu aj väzba započíta. Sám zo svojej praxe môžem predložiť desiatky ľudí, ktorí napriek tomu, že boli vzatí do väzby, boli nakoniec spod obžaloby oslobodení. A je úplne jedno, či boli z tejto republiky, či sa to stalo 5 alebo 105, alebo či len 1 bol potenciálne ohrozený takýmto stavom.
Čiže ak to mám zhrnúť, otázku väzby a môjho pozmeňujúceho návrhu, je to skutočne posledný ústretový krok k tomu, aby sa primerane väzba skrátila, aby bolo urobené zadosť tomu, ako má vyzerať moderný Trestný poriadok. Nebudem tu hovoriť o komparatistike, o susedných štátoch. Len nedávno bol prijatý Trestný poriadok v Maďarskej republike, kde bola skrátená väzba na dva roky a boli v masovom meradle prepustení obvinení z väzby práve z dôvodu takéhoto závažného opatrenia. My budeme mať väzbu najviac trojročnú všeobecne a v tých, ak bude schválený ten pozmeňujúci návrh, ktorý za chvíľku prednesiem, bude väzba štyri roky.
Ďalším bodom, ktorý je a ku ktorému tiež prednesiem pozmeňujúci a doplňujúci návrh - a už tu o ňom hovoril po pánovi ministrovi aj predseda Najvyššieho súdu -, je právomoc Špeciálneho súdu. Nechcem rekriminovať, ale musím sa vrátiť na začiatok tohto roku, keď som bol spoločným spravodajcom k zákonu o optimalizácii súdnej správy. A nechcem sa teraz robiť prorokom, ale ak si zoberiete moje parlamentné vystúpenie, za hlavný nesystémový krok, ktorý mi nakoniec aj bránil v tom, že som za tento zákon nezahlasoval, bolo, že právomoc krajského súdu sa na prvom stupni ustálil krajský súd a ako odvolací sa ustálil Najvyšší súd. Neuplynulo pol roka alebo neviem tri štvrte roka a moje slová sa potvrdili. Nielenže je nesystémový, už sme mali na stole práve nový Trestný poriadok a tým danú aj právomoc Najvyššieho súdu v súvislosti s dovolaním ako obligatórnej formy preskúmania právoplatných rozhodnutí. Akosi som predvídal, že ak toto bude schválené, Najvyšší súd sa nestane tým, čo predpokladal predkladateľ pri predkladaní zákona o optimalizácii súdnej správy, v prvom rade súdom zjednocovacím a dovolacím, ale súdom odvolacím, ktorý sa bude najmä zaoberať problematikou tzv. špeciálnej agendy, teda agendy, ktorá vyplýva z právomoci rozhodovať veci Špeciálneho súdu.
Nebudem teraz rekriminovať, ako sme schvaľovali tento zákon, že už v júni bolo neskoro, aby nadobudol účinnosť tento zákon. Dnes už máme rok 2005, ešte stále nie je ustanovený, len jeden senát na Najvyššom súde len v súvislosti s rozhodovaním o väzbe, teda nie meritórne o veciach, teda o kauzách, ale len o veciach, ktoré súvisia s touto agendou, už napadlo 78 vecí a dva senáty, pokiaľ sa aj výlučne zaoberajú touto prácou, nerobia nič iné len túto agendu. Samozrejme, že je to neúnosné, a preto predkladám pozmeňujúci návrh, o ktorom hovoril aj predseda Najvyššieho súdu, aby sa stalo to, čo sa už malo stať na začiatku tohto roku, na začiatku minulého roku, a to, že Špeciálny súd mal byť na úrovni okresného súdu a o odvolaniach by mal rozhodovať krajský súd, tak ako je to vo všetkých ostatných veciach na tomto súde.
Ja si myslím, že najkontroverznejším však zostáva zachovať alebo nezachovať v novom Trestnom poriadku ustanovenie, ktoré je obsiahnuté dnes v § 88 a teraz navrhované v § 117 Trestného poriadku. O tom odznelo, odznie určite ešte mnoho polemických vecí. Chcem dopredu predostrieť, že ak plénum neschváli primerané skrátenie väzby, tak ako som hovoril pred chvíľkou, a nevypustí kontroverzné ustanovenie za bodkočiarkou v odseku 1, ktoré povoľuje tzv. provokovanie, ja ani veľká časť nezávislých, podľa niektorých nezaradených poslancov nebude môcť zahlasovať za tento návrh Trestného poriadku.
Už som o tom hovoril aj pri prvom čítaní, nebudem hovoriť dlho, ale myslím si, že je to veľmi dôležité, aby som povedal, prečo tak neurobím a potom možno aj z tohto dôvodu vyvodil aj všeobecné poznatky na to, že aj doterajšia prax, ktorá tu je v súvislosti s uplatňovaním tohto ustanovenia a deje sa tak prakticky rok a jeden mesiac aj niečo, do akých obludných vecí už toto ustanovenie zasiahlo a čo by zotrvanie na tomto pôvodnom stave asi znamenalo. Nakoniec, prečo nezačať tým?
Ja sa musím opýtať v súvislosti s tým uplatňovaním tohto ustanovenia, že mám pochybnosti o tom, kto vládne už v tomto štáte. Sme to ešte my v tejto snemovni? Alebo sú to už iní ľudia, ktorých v podstatne nepoznáme ani po mene, ale si osvojili právomoci, ktoré práve inštitucionalizuje takým ustanovením, ako je inštitút agenta provokatéra, sa v našej spoločnosti uplatňujú. Je úplne náhodou, že pri prerokúvaní práve takéhoto dôležitého kódexu je poslanec Národnej rady Jirko Malchárek evidentne aj podľa jeho zistení preverovaný policajnými orgánmi o pôvode jeho majetku? Že policajné komando vtrhne do pracovne sudcu Najvyššieho súdu a predsedu senátu, ináč člena rekodifikačnej komisie? Že predseda senátu Najvyššieho súdu nájde doma zariadenie, ktoré je spôsobilé na odpočúvanie? Ja sa pýtam, mám mať aj ja ako poslanec Národnej rady obavu, či na našej ubytovni nie sú takéto zariadenia a či raz, keď prídem do svojej poslaneckej kancelárie, nebudem ju mať prelepenú páskou, že do tejto kancelárie vkročila polícia?
Ak dôvodom na použitie týchto ustanovení, ako je agent provokatér a ďalších, ktoré sú v prvom rade a mali byť - a tak to bolo deklarované - proti organizovanému zločinu, proti tým, ktorí prechovávajú, predávajú a iným spôsobom medzi našu mládež distribuujú drogy, tak zdá sa, že sa tak nedeje a že je namierená proti niekomu inému. Ak sa pamätáte, ja som tu raz povedal jeden výrok, že nemám vedomosť o tom, že by sa v tejto snemovni dial organizovaný zločin. Niektoré médiá to potom zosmiešnili a povedali, že som si azda nejako vymyslel, ale skutočne mám pocit, že tu tieto, ktoré by mali smerovať voči tým, voči ktorým boli skutočne namierené, smerujú proti niekomu inému.
Ako si potom môžeme vysvetliť, že napriek tomu, že máme tieto zákony a že už platia, sa nám množia mŕtvoly mafiánov po meste? Stále sme ubezpečovaní, že boli rozložené ďalšie a ďalšie zločinecké skupiny. Už sú zabíjaní v tejto súvislosti aj nevinní ľudia a deti a používajú sa metódy, ktoré sú vlastné možno teroristickým útokom v Iraku, výbušniny a podobne. Ja sa pýtam, či sú teda tie zákony, ktoré boli prijaté, ja si to vážim a rešpektujem to touto snemovňou, aplikované tak, ako by mali.
Chcem hovoriť však konkrétne, prečo je pre mňa neprípustné, aby bol v takom znení, v akom je, agent provokatér ďalej ponechaný v novom Trestnom poriadku. V prvom rade si myslím, že toto ustanovenie je protiústavné. Áno, viem, aká bude odpoveď, o tom, čo je protiústavné, rozhoduje Ústavný súd. Je však také jedno rozhodnutie, v susedných Čechách Ústavný súd v roku 1999 o tom rozhodol. A o protiústavnosti tohto znenia, ktoré je v našom Trestnom poriadku, nerozhodol len preto, že ho český Trestný poriadok neobsahuje. Ale bol modelový v konkrétnej veci, kde zrušil právoplatné rozhodnutie pražského okresného a mestského súdu, je expressis verbis napísané, že "policajná provokácia je z hľadiska právneho štátu neprípustná".
Myslím si, že aj viaceré pramene, ktoré boli v tejto súvislosti publikované, hovoria, že neprípustnosť tohto ustanovenia vyplýva aj z iných prameňov a najmä, čo zdôrazňujem, je nebezpečenstvo zneužitia tohto, to chcem podčiarknuť, nebezpečenstvo zneužitia tohto inštitútu. Je to v prvom rade, a už dnes to v diskusii o Trestnom zákone odznelo, je to odvolávanie sa na naše záväzky voči Európskej únii. Áno, prijatie a existencia tohto ustanovenia podľa mňa je v jasnom rozpore s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci De Castro proti Portugalsku, ktoré v roku 1998 bolo vynesené a ktoré expressis verbis zakazuje, aby bol spôsob policajnej provokácie, nech sú dôvody akékoľvek z hľadiska celospoločenského žiaduce, neprípustný.
Nechcem hádať a možno nebudem ani veľmi domýšľavý, keď budem konštatovať, kde sú pramene, vôbec ako sa to dostalo do nášho právneho poriadku a kde sa načrelo pre určité podobenstvo pre túto právnu úpravu. Znova sa vraciame zrejme za oceán do Spojených štátov, kde, pravda, takýto inštitút existuje a dokonca nie je upravený ani v zákone, len v nariadeniach, ktoré vydáva ministerstvo spravodlivosti. Nemôžme sa však porovnávať skutočne v našom ponímaní európskom, stredoeurópskom zvlášť, kontinentálnom s takýmito praktikami.
Chcem zdôrazniť, a znova citujem a konštatujem z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré hovorí, a odvolám sa na čl. 6 dohovoru: "Verejný záujem nemôže odôvodniť použitie dôkazov získaných policajnou provokáciou." Žiadny verejný záujem, to znamená, ani boj proti korupcii nemôže odôvodniť právny záujem na to, aby mohol byť vyprovokovaný policajnou provokáciou.
Vlastne zamyslíme sa nad tým, čo je vlastne boj s korupciou? Ja doterajšie poznatky a doterajšie skúsenosti azda ani nepovažujem za boj, ale za hystériu. Len v hystérii je možné, aby sa s takouto citlivou normou takto pracovalo a aby sa aj zdôvodňovalo, že po zavedení tohto inštitútu už boli odhalené ja neviem možno 100, možno 110 prípadov korupcie. Je to akýsi machiavellizmus, áno, účel posväcuje prostriedky, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný. Nakoniec aj český Ústavný súd hovorí, že ani nepozná pojem, tak ako náš právny poriadok nepozná pojem policajnej provokácie, nepozná ani český právny poriadok. On sa vyskytuje v jedinom prípade v právneho poriadku, a to v zákone, ktorý bol schválený tesne po revolúcii a má č. 119/1990 a je zákonom o súdnych rehabilitáciách. Ja som zažil dve rehabilitácie, začiatkom 70. rokov a 90. rokov. Bola to veľmi smutná robota. Nechcem zažiť ešte vo svojej právnej praxi tretie rehabilitácie.
Áno, podľa tohto zákona, ktorý som citoval, v § 14 ods. 1 písm. c) sa hovorí: "Podľa citovaného ustanovenia súd zruší a preskúma rozhodnutia, ak zistí, že je pochybné najmä to, že skutok bol vyprovokovaný, organizovaný alebo riadený bezpečnostnými orgánmi." Samozrejme, ide o úpravu reagujúcu na prax bezpečnostných orgánov 50. rokoch minulého storočia, to však neznamená, že by nemohla byť aplikovateľná na obdobný prípad, pokiaľ sa vyskytne v súčasných ústavne demokraticky deklarovaných pomeroch právneho štátu. To je ďalší argument, prečo nemôže byť toto ustanovenie súčasťou nášho právneho poriadku. Vráťme sa preto, čo tu platilo pred 1. decembrom 2003, teda pred novelou, ktorá má zákonné označenie zákona č. 457/1993 Z. z.
Prednesiem pozmeňujúci návrh na znenie ustanovenia § 117 ods. 2 a aj vzhľadom na to všetko, čo som povedal, prihovorím sa za to, aby ste za toto ustanovenie zahlasovali z dôvodov, ktoré som povedal.
Trestný poriadok, ako som už spomenul, mal by tu platiť 20, možno 30, ak si zoberieme našich predchodcov, už viac ako 40 rokov. Mnohí z nás sa možno nejakej takejto rekodifikácie nedožijú, a ak budú raz hodnotiť to, čo sme prijali, aby sme mohli konštatovať to, čo konštatujeme my teraz, keď opúšťame starý Trestný poriadok, že napriek tomu, aký bol, napriek tomu, že slúžil úplne inému štátnemu a spoločenskému zriadeniu, vystačil aj 15 rokov po zmene spoločenských pomerov, pretože mal v princípe zachované demokratické inštitúcie, najmä čo sa týka obhajoby, najmä čo sa týka garancie ohľadne väzby, najmä garancie, čo sa týka riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Aby sme nemuseli, aj keď už si to možno nikdy vypočujeme, počuť od našich nástupcov nejakú tvrdú kritiku.
Keďže rokovací poriadok to vyžaduje, prednesiem pozmeňujúce a doplňujúce návrhy a zároveň aj návrh na to, akým spôsobom navrhujem, aby sa o jednotlivých bodoch návrhu Trestného poriadku hlasovalo.
Pozmeňujúci návrh I.
1. V navrhovanom § 10 ods. 5 vypustiť slová " a Špeciálny súd".
Odôvodnenie: Navrhuje sa, aby Špeciálny súd nemal postavenie krajského súdu, ale okresného súdu. Tento návrh je v súlade s celkovou koncepciou návrhu nového Trestného poriadku, keď sa navrhuje presun celej prvostupňovej agendy na okresné súdy. Krajský súd bude pôsobiť len ako súd odvolací. Najvyšší súd bude môcť len ako súd dovolací a bude robiť zovšeobecňovanie. Ponechaním postavenia Špeciálneho súdu na úrovni krajského súdu by táto koncepcia bola vážne narušená, lebo vzhľadom na veľký rozsah pôsobnosti Špeciálneho súdu by mal Najvyšší súd Slovenskej republiky aj značnú časť odvolacej agendy.
2. V § 315 druhú vetu navrhujeme nahradiť vetou: "O odvolaní proti rozsudku Špeciálneho súdu rozhoduje krajský súd, v územnom obvode ktorého má sídlo Špeciálny súd."
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu.
II. V súvislosti s touto novelou sa navrhuje nepriama novelizácia a pozmeňujúci návrh k zákonu č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich v znení neskorších predpisov:
1. V § 34 ods. 8 slová "sudcovi Najvyššieho súdu" nahradiť slovami "sudcovi krajského súdu" a slová "predsedu Najvyššieho súdu" nahradiť slovami "predseda príslušného krajského súdu".
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa základných práv sudcov krajského súdu, ktorí budú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodovaniam Špeciálneho súdu.
2. V § 66 ods. 1 doplniť za slová "sudcu Špeciálneho súdu" slová "a sudcu krajského súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu".
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa platových pomerov sudcov krajského súdu, ktorí budú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodovaniu Špeciálneho súdu.
3. V § 69 ods. 2 slová "sudcovi Najvyššieho súdu" nahradiť slovami "sudcovi krajského súdu".
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa platových pomerov sudcov krajského súdu, ktorí budú rozhodovať o opravných prostriedkoch proti rozhodovaniu Špeciálneho súdu.
4. V § 150 ods. 3 slová "Najvyššieho súdu" nahradiť slovami "krajského súdu".
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa rozvrhu práce krajského súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu.
5. V § 151c ods. 3 v prvej vete sa slová "senát Najvyššieho súdu" nahradí slovami "senát príslušného krajského súdu" a v druhej vete slová "senát Najvyššieho súdu" nahradiť slovami "senát príslušného krajského súdu".
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu a týka sa rozvrhu práce krajského súdu, ktorý rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu.
III. Pozmeňujúce návrhy k zákonu č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov:
1. V § 5 ods. 2 na konci doplniť slová "ktorý má postavenie okresného súdu".
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z návrhu, aby Špeciálny súd mal postavenie okresného súdu.
2. V § 7 doplniť nový odsek 2, ktorý znie: "(2) Predpis o konaní pred súdmi ustanovuje, ktorý krajský súd rozhoduje ako súd druhého stupňa v trestnoprávnych veciach, v ktorých rozhodoval v prvom stupni Špeciálny súd."
Doterajšie odseky 2 a 3 budú odsekmi 3 a 4.
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z toho, že Špeciálny súd má postavenie okresného súdu, a preto musí Trestný poriadok definovať, ktorý krajský súd bude vo vzťahu k nemu súdom druhého stupňa.
V § 8 ods. 1 písm. a) sa vypúšťajú slová "Špeciálneho súdu".
Odôvodnenie: Uvedená zmena vyplýva z vyššie uvedených zmien zákona, že Najvyšší súd už nebude odvolacím súdom vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.
V § 9 ods. 2 slová "krajský súd" sa nahrádzajú slovami "okresného súdu".
Odôvodnenie: Táto úprava reflektuje vyššie uvedené zmeny v postavení Špeciálneho súdu ako súdu prvého stupňa.
Druhý pozmeňujúci návrh - pozmeňujúci návrh k Trestnému poriadku (tlač 720):
§ 117 ods. 2 znie: "(2) Konanie agenta musí byť v súlade s účelom tohto zákona a musí byť úmerné protiprávnosti konania, na odhaľovaní, zisťovaní alebo usvedčovaní ktorého sa zúčastňuje. Agent nesmie iniciatívne navádzať na spáchanie trestného činu."
Odôvodnenie: Podľa judikatúry štrasburského Európskeho súdu pre ľudské práva súd nevylučuje použitie tajného agenta, ale jeho "intervencia musí byť vymedzená a sprevádzaná určitými zárukami, i keby išlo o potlačovanie obchodu s drogami. Všeobecná požiadavka spravodlivosti uvedená v čl. 6 sa vzťahuje na konanie o každom trestnom čine, od najjednoduchšieho až po ten najzložitejší. Verejný záujem nemôže odôvodniť použitie dôkazov získaných policajnou provokáciou".
V Českej republike je inštitút agenta provokatéra neprípustný. Problematikou policajnej provokácie sa zaoberal vo svojom náleze č. III ÚS 597/99 i Ústavný súd, ktorý konštatoval, že český právny poriadok uvedený postup policajných zložiek neupravuje a ani taký nepozná. Je preto prirodzené a samozrejmé, pretože v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte naznačený postup polície musí byť vylúčený a takýto postup je nutné označovať nielen za protizákonný, ale aj za protiústavný. Bez akejkoľvek diskusie preto takýto postup polície, teda provokácia nie je možná a nemôže byť ani upravená procesnými predpismi.
Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona Trestného poriadku. Je to tá časť, ktorá sa týka väzby, ktoré som predostrel na začiatku môjho vystúpenia.
V § 76 ods. 6 znie: "(6) Celková doba trvania väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť
a) dvanásť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre prečin,
b) dvadsaťštyri mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin a ak nie je ďalej uvedené inak,
c) šesť mesiacov, ak ide o väzbu podľa § 71 ods. 1 písm. b), to neplatí, ak bolo zistené, že obvinený už pôsobil na svedkov alebo spoluobvinených alebo inak maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie,
d) tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin okrem obzvlášť závažných zločinov proti životu a zdraviu podľa prvej hlavy druhej časti Trestného zákona a okrem trestného stíhania pre zločin proti slobode a ľudskej dôstojnosti podľa druhej hlavy druhej časti Trestného zákona,
e) štyridsaťosem mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin proti životu a zdraviu podľa prvej hlavy druhej časti Trestného zákona alebo ak je vedené trestné stíhanie pre zločin proti slobode, ľudskej dôstojnosti podľa druhej hlavy druhej časti Trestného zákona."
Odôvodnenie: Vo všeobecnosti niet dôvodu na to, aby dĺžka väzby bola stavaná do akejkoľvek príčinnej súvislosti so závažnosťou vyšetrovaného trestného činu. Závažnosť trestného činu neovplyvňuje zložitosť vyšetrovania ani možnosť obvineného ovplyvňovať svedkov, pravdepodobnosť jeho úteku a ani pravdepodobnosť pokračovania v páchaní trestnej činnosti. V prípade zotrvania predkladateľa na takejto konštrukcii maximálnej dĺžky väzby sa navrhuje eliminovať maximálnu dĺžku väzby v trvaní štyroch rokov len na výnimočné prípady násilných trestných činov.
Pozmeňujúce návrhy k vládnemu návrhu Trestného poriadku (tlač 720):
1. V § 36 ods. 2 písm. a) sa vypúšťajú slová "ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby advokátsky koncipient mohol v prípravnom konaní zastupovať obvineného aj obzvlášť závažného zločinu.
2. V § 36 ods. 2 písm. b) za slová "ak ide o konanie o prečine" sa vkladajú slová "a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava umožňuje, aby advokátsky koncipient nemohol v konaní pred súdom zastupovať osobu obvinenú z obzvlášť závažného zločinu.
3. V § 47 ods. 2 slová "bez súhlasu" sa nahrádzajú slovami "bez písomného súhlasu".
Odôvodnenie: Doplnenie zabezpečí jasné preukázanie súhlasu poškodeného.
4. V § 69 ods. 1 veta prvá, ktorá znie: "Obvinený má právo od vznesenia obvinenia nazerať do spisov."
Odôvodnenie: Vypadlo z predloženého návrhu, samozrejme, procesné právo obvineného nahliadať do vyšetrovacieho spisu.
6. V § 88 ods. 3 slová "72 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá na jeho predvedenie a 48 hodín" nahrádza sa slovami "48 hodín, z ktorých 24 hodín pripadá na jeho predvedenie a 24 hodín".
Odôvodnenie: Polícia má možnosť predviesť svedka aj podľa zákona o Policajnom zbore. Ide o duplicitnú úpravu.
7. V § 112 ods. 1 slová "tri roky" sa nahrádzajú slovami "päť rokov".
8. V § 117 ods. 1 prvá veta slovo "zločinov" sa nahrádza slovom "obzvlášť závažných zločinov".
9. V § 206 ods. 1 za bodkočiarkou vkladajú sa slová "ak je obvinený advokát aj Slovenskej advokátskej komore".
Odôvodnenie: Navrhované oboznamovanie sa s obvinením advokáta umožní Slovenskej advokátskej komore plnenie jej zákonných povinností.
10. V § 213 ods. 1 sa vypúšťajú slová "neopakovateľných úkonov".
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa zabezpečí kontradiktórnosť trestného konania a je v súlade s celkovou koncepciou Trestného poriadku.
11. V § 216 ods. 1 znie: "V konaní o prečine a zločine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje osem rokov."
Odôvodnenie: Vo viacerých trestných činoch sa zvyšuje horná hranica a tam, kde bola spravidla horná hranica päť rokov, sa zvyšuje na osem rokov. Pri ponechaní sadzby do päť rokov sa obmedzí možnosť postupu podľa § 216 aj iných ustanovení.
12. V § 220 ods. 1 znie: "V konaní o prečine a zločine, za ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje osem rokov."
Odôvodnenie: Vo viacerých trestných činoch sa zvyšuje horná hranica a tam, kde bola spravidla horná hranica päť rokov, sa zvyšuje na osem rokov. Pri ponechaní sadzby do päť rokov sa obmedzí možnosť podľa § 216 a 220, ako aj iných.
13. § 299 znie: "Ochranné opatrenia - § 299
(1) Ak sa nejedná o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní veci vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor.
(2) O návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
(3) Proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa ods. 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok."
Odôvodnenie: Rozšírenie ochranných opatrení o detenciu (§ 81 Trestného zákona) s osobitným režimom konania a podmienok jej uloženia vyžaduje primeranú reakciu aj v Trestnom poriadku, keďže o detencii rozhoduje súd "dodatočne", až počas výkonu trestu odňatia slobody, resp. pred jej ukončením (pozri tiež bližšie dôvody uvedené, poukážem na ne, v § 232 ods. 3 a 6 navrhovanej úpravy).
Po 14., po posledné. V § 415 ods. 1 druhú vetu upraviť takto: "Väzba sa započítava ku dňu vykonateľnosti rozhodnutia o treste, a to do času, keď osobná sloboda odsúdeného bola obmedzená."
Odôvodnenie: Nemá logiku, aby obdobie od právoplatnosti rozsudku do nariadenia výkonu trestu bolo považované za "väzbu", väzba je uvedená v úvodzovkách. Väzba má úplne iný režim, úplne iné náklady a podobne. Po právoplatnosti rozsudku už nemôže byť legitímnym dôvodom obmedzenie osobnej slobody odsúdeného väzbou, ale len uloženým trestom. Navyše navrhovaný text je v rozpore aj s navrhovaným ustanovením § 409 ods. 1 písm. a), podľa ktorého sa ihneď nariadi výkon trestu odňatia slobody, ak je obvinený vo väzbe, teda vlastne neexistuje žiadny logický dôvod, aby sa započítala väzba už podľa stavu ku dňu nariadenia výkonu trestu. Koniec väzby a nariadenie výkonu trestu v zmysle § 409 ods. 1 písm. a) mohli byť totožné. K zmene obvinený na odsúdený pripomíname, že po právoplatnosti rozsudku sa už neoznačuje páchateľ ako obvinený, ale ako odsúdený.
Aby som predišiel možným výhradám, že som tu vo svojom parlamentnom vystúpení použil ako podklady ľudí, ktorí v prevažnej miere, pretože aj to už odznelo, akosi pôsobia z tej druhej strany, a to zo strany obhajoby, chcem podotknúť, že veľkú časť námetov, ale argumentácie som použil z článku, ktorá prebehla v Justičnej revue a volá sa Diskusia o rekodifikácii trestného práva, Agent provokatér v trestnom konaní, ktorú publikoval profesor Dr. Jaroslav Ivor, CSc., z Katedry trestného práva Akadémie PZ v Bratislave, ktorý veľmi dobrou komparatistikou a veľmi dobrou argumentáciou odôvodnil, prečo je neprípustné použitie agenta provokatéra v našom právnom poriadku. Myslím si, že generála Ivora nemožno podozrievať, že by mal nejaké bližšie spojenie s advokátskou komorou.
A nakoniec ešte žiadam, aby pri hlasovaní o spoločnej správe boli vylúčené na samostatné hlasovanie body 3, 17, 29, 34, 49, 78, 99 a 117.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)