V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako posledný písomne prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu je pán poslanec Polka, potom otvorím možnosť podania ústnych prihlášok a potom zároveň aj dám informáciu o ďalšom postupe v rokovaní Národnej rady v súvislosti aj s hlasovaním.
L. Polka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, začnem radostnou správou, že budem veľmi stručný, keďže obsah môjho pozmeňujúceho návrhu exaktne už predniesol a odôvodnil pán kolega Kolesár. Ale vzhľadom na to, že som desať rokov strávil v Zbore národnej bezpečnosti a desať rokov v Policajnom zbore, je mojou morálnou povinnosťou podporiť tento pozmeňujúci návrh.
Ide o ponechanie príslušníkov Policajného zboru a ďalších zainteresovaných Ozbrojených zložiek v jurisdikcii všeobecných súdov a nezaradiť ich do vojenskej jurisdikcie. Musím povedať, že sa hrdo hlásim k tomu, že som prešiel vojenskou justíciou, resp. spolupracujúcimi orgánmi, nemyslím tým kontrarozviedku, samozrejme, a naučil som sa tam veľmi veľa. Je faktom, že táto zložka našej armády skutočne patrí k elitnej profesionálnej zložke, vynikajúco organizovanej, fundovanej. A keby som nebol kategorickým a principiálnym odporcom činnosti Špeciálneho súdu, veľmi rád by som navrhol, že by títo ľudia v podstate automaticky mohli prejsť zo dňa na deň, z mesiaca na mesiac na tento súd. A myslím si, že by boli zárukou zákonnosti a efektívnosti konania pred týmto súdom. Ale to je vecou iných orgánov, aby s takýmto návrhom prišli a spolupracovali.
Do roku 1990 bol Zbor národnej bezpečnosti jednotným, vojensky organizovaným ozbrojeným zborom. Z toho celkom logicky vyplývala jurisdikcia vojenskej justície. Plus to bolo isté, a by som povedal, sovietsky model, ktorý, bohužiaľ, až dodnes pretrváva, že máme podporučíkov, nadporučíkov a neviem koľko ďalších iných vojenských hodností a nevieme sa uskromniť s nejakými tromi, štyrmi policajnými hodnosťami, ale to sa, žiaľ, nedarí pretrhnúť.
Skutočne nerozumiem, prečo by profesionálna armáda a jej vojenská zložka, justičná zložka sa mala nejakým spôsobom ingerovať do života ozbrojených, ale nie vojensky organizovaných zborov. Nedeliteľná vojenská právomoc, ktorá bola základnou bázou v Zbore národnej bezpečnosti a ktorá zakladala ten monolitický, monokraticky organizovaný systém, je dávno prekonaná a policajti sa dopúšťajú všeobecnej trestnej činnosti, bohužiaľ, v hojnom počte, predovšetkým toho nešťastného § 158, ale i ďalších a nijakej klasickej vojenskej trestnej činnosti vyplývajúcej z toho, že nosia zbraň alebo neviem aký dôvod.
Preto by som vás skutočne chcel požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ktorý uplatnil pán kolega Kolesár, ponechať policajtov v tých zložkách všeobecného súdnictva, kde patria. Argument, že sú prepojení, dámy a páni, ubezpečujem vás, že niet väčšej revnivosti než medzi okresnými sudcami a okresnými policajtmi.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Husár. Faktickú poznámku, nie? Procedurálny návrh? (Reakcia z pléna.) Nič. Pani Tóthová, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Zároveň končím možnosť prihlásenia sa s ďalšími faktickými poznámkami.
K. Tóthová, poslankyňa: Chcem podporiť tiež procedurálny návrh svojho kolegu Husára, ktorý zopakoval pán poslanec Polka, lebo má to význam, aby vojenské súdy riešili trestné činy policajtov. Má to svoj význam, má to svoje ratio, žiaľ, vo faktickej poznámke nie je možné to zdôvodniť. Tak, no radšej nie. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz sa pýtam, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Pán poslanec Husár, pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok.
Pán poslanec Husár sa prvý prihlásil. Nech a páči, pán poslanec.
S. Husár, poslanec: Vážený pán predseda, odpoviem aj zvedavým, preto rýchlo oslovujem, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod v odpovedi budem hovoriť až veľmi krátko a priznám sa, že k tomuto vystúpeniu, pretože mnohé a mnohé veci, ktoré by som chcel povedať skutočne v situácii, ktorú začínam vnímať, považujem za úplne zbytočné v tomto parlamente predniesť, ale naozaj ma inšpiroval k vystúpeniu kolega Abelovský. Nemohol by som bol v dvojminútovej lehote na neho reagovať, a preto som sa rozhodol vás chvíľu obťažovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, myslím, že nie všetci si celkom dobre uvedomujeme, čo po tieto hodiny, prípadne dni tento parlament prerokúva. Sú to dva najvýznamnejšie zákony, ktoré za dva roky vyšli z dielne ministerstva spravodlivosti a dostali sa pred naše posúdenie. Vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si pripomenúť, že toto sú zákony o vine a treste, toto sú zákony o spravodlivosti, o tom, ako sa má spravodlivosť vykonávať, aby sa trest nestal vendetou a iba odplatou. Preto naozaj prisudzujem týmto dvom zákonom najväčší význam zo všetkých, ktoré sa naozaj z dielne ministerstva spravodlivosti za tieto dva roky k nám dostali.
Ja som ocenil v neformálnych rozhovoroch mnoho moderných prvkov a mnoho spružnení, ktoré Trestný poriadok prináša. Plne ich podporujem, a preto som rozmýšľal celkom vážne o tom, že bez zaváhania v celom rozsahu návrh podporím. Veľkým sklamaním však pre mňa bolo to, že tak rekodifikačná komisia, ako pán minister, súc inšpirovaní anglosaským právom, čítajú z neho iba časť. Veľmi som bol sklamaný tým, že som akosi vnútorne pocítil, že napriek všetkým veľkým rečiam v jednej časti Trestného zákona naďalej veľmi striktne a tvrdo uplatňujeme základný princíp komunistického právneho poriadku. Pod heslom ochrany záujmov spoločnosti sa stávajú pre zákony takej spoločnosti záujmy jednotlivca bezvýznamné, pretože sa akoby chránia v rámci záujmov spoločnosti.
Pán minister určite vie, že mám teraz momentálne na mysli to, čím začal kolega Abelovský a to je väzba. Naozaj som očakával a s nádejou očakával, že v tomto smere, pán minister, urobíte energickejší a rozhodnejší krok. Vážení priatelia, právo na osobnú slobodu patrí k najvýznamnejším osobným a ľudským právam. Ja ho dávam rovnako so Samom Chalupkom na jednu úroveň s právom na život. A naozaj sa domnievam, že úplne správne a oprávnene právo na osobnú slobodu chránia najvýznamnejšie zákony každého štátu, už samotné ústavy a rad ďalších zákonov. V rámci tejto ochrany stanovuje zákon aj povinnosť odškodniť každého, kto bol nezákonne väznený alebo trestaný. Ale pýtam sa vás, vážené kolegyne, kolegovia, viete oceniť jeden deň života, viete oceniť jeden deň slobodného života? Akú má cenu? Vie to niekto z nás? Vie to niektorý štátny úradník? Predstavme si situáciu, že skutočne nevinný človek strávi vo väzbe roky a roky, predstavme si situáciu, že by sa zodpovední, a medzi nimi možno aj my, za tento stav mali pozrieť tomuto človeku do očí a zaplatiť mu za tieto roky života, či by sme vôbec ten vnútorný pocit, ktorý sa musí zmocniť každého slušného človeka, dokázali stráviť.
Neúmerné trvanie väzby veľmi vážne prelamuje zásadu prezumpcie neviny. Prečo to tak je a prečo to musí byť, nemusíme si vysvetľovať. Avšak ani v tomto smere nemôžeme postupovať cestou, na ktorú sme sa vybrali. Mnohé štáty sveta, a predovšetkým si dovolím vašu pozornosť upriamiť na americký príklad, na ochranu tohto práva občana prijali formou zákona ďalšie občianske právo - právo na rýchly súd. Právo na rýchly súd, ktorý prijal piaty dodatok americkej ústavy, je platný od roku 1980, dvadsaťpäť rokov. Pre kolegov neprávnikov si dovolím trošičku priblížiť jeho obsah, ktorý spočíva v tom, že ak do 100 dní od zatknutia alebo obvinenia sa vaša vec nepredloží súdu, musíte byť okamžite prepustení na slobodu a prípad je ukončený.
Dovoľte, aby som sa trochu ironicky opýtal, či sú slovenskí páchatelia trestných činov osemkrát inteligentnejší, chytrejší a vynaliezavejší ako americkí, alebo či, naopak, sú slovenskí policajti a vyšetrovatelia osemkrát menej pracovití a inteligentnejší ako americkí, aby museli osemkrát dlhšie zhromažďovať dôkazový materiál pre súd.
Vážení priatelia, trápi ma aj ďalšia vec, a to, že dokonca zákonom podporujeme nečinnosť tých orgánov, ktoré nazývame orgány činné v trestnom konaní. A všimnite si veľmi dobre, ak je tu akýkoľvek náznak diskusie na túto tému, okamžite sa prvé rozgagotajú orgány činné a stanú sa z nečinných veľmi činnými. Rozgagotajú smerom proti. Dochádza mi teraz na myseľ kolega Lintner s jeho povestným "na Slovensku je to tak". Áno, na Slovensku to bolo tak, najskôr sme po roku 1990 hranicu väzby znížili a potom sme ju začali pod heslom - nehovorím, že neoprávneným - ochrany spoločnosti, boja proti kriminalite zvyšovať.
Vieme, vážení priatelia, všetci dobre a nechcem to tu rozoberať, z akých dôvodov narástla na terajšiu hranicu piatich rokov. Je to trošku hanebné a toto sme už mali vygumovať veľmi dávno. Nepopieram, že taký dôvod vtedy existoval, ale veľmi vážne sa prihováram, veľmi vážne, aby pri zvažovaní návrhov, ktoré sú predovšetkým v spoločnej správe na novú úpravu väzby, aby aj v návrhoch pána Abelovského, pokiaľ tieto neprijmete, pokiaľ budete o nich rozhodovať, ste v sebe hľadali predovšetkým rozum a ľudskosť. Rozum a ľudskosť, ktorú možno, možno aj nechtiac budú potrebovať aj vaši príbuzní, aj vy.
Ale predovšetkým by sme mali vážnym krokom v tejto oblasti prispieť k tomu, čo verím, že pán minister veľmi poctivo sleduje, k spružneniu, zrýchleniu celého trestného konania so zvýšenou náročnosťou na všetkých jeho aktérov v ktorejkoľvek jeho etape. Preto ešte raz prosím o podporu všetkých návrhov, ktoré smerujú ku skráteniu väzby.
Ďakujem vám pekne. (Potlesk.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková bude pokračovať v rozprave.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, pán minister a podpredseda vlády, môj pozmeňujúci návrh bude len veľmi stručný, máte ho rozdaný v laviciach a týka sa § 149 ods. 1 znaleckej činnosti.
Odsek 1 by mal znieť: "Duševný stav vyšetrujú vždy dvaja znalci z odboru psychiatrie."
Odôvodnenie: Vyšetrovaním duševného stavu jedným znalcom v trestných veciach sa zmenší objektivita znaleckého posudzovania. Jedine vyšetrenie dvoma znalcami zaručuje dostatočnú objektivitu a spoľahlivosť súdne psychiatrického posúdenia, ktoré okrem úzko odborného hľadiska vychádza aj z osobnej skúsenosti, morálnych postojov a osobnostných predpokladov znalcov. Len vzájomná názorová konfrontácia v rámci porady znalcov umožňuje vylúčiť prípadné subjektívne chyby, zvládať technické nároky vyšetrenia, napríklad sledovanie nonverbálnej komunikácie, správania a iných faktorov, a dospieť k riešeniu aj zložitých a rozporných prípadov. Psychopatológia, teda symptómy duševných porúch nie sú exaktne zmerateľné a ich zaznamenateľnosť je vždy subjektívna, v prípade dvoch znalcov sa táto subjektívnosť významnejšie zmenšuje, môže sa zachytiť viac symptómov a zvyšuje sa objektívnosť záverov. Dvaja znalci vždy znamenajú väčšiu objektivitu. V neposlednom rade sa v podstate zmenšuje možnosť ovplyvniteľnosti znalca. Navrhovaná úprava sa plne v praxi osvedčila. Zamedzí sa ňou aj spochybňovanie znaleckých záverov, vyžadovanie oponentských a supervíznych posudkov, ktoré môžu predlžovať a predražovať trestné konanie.
Zároveň chcem povedať, že môj pozmeňujúci obsahoval dva body. Druhý bod beriem späť vzhľadom na to, že v bode 93 spoločnej správy je tento môj pozmeňujúci návrh uvedený, takže nie je dôvod, aby som ho prednášala.
Ďakujem pekne a prosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Laššáková bola posledná prihlásená do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pán minister Lipšic, želáte si vystúpiť? Máte slovo, nech sa páči.
Kolegyne, kolegovia, dávam ešte jednu informáciu, o 17.15 hod. sa zídu na poslaneckom grémiu spolu s pánom predsedom Hrušovským predsedovia klubov a rozhodnú o ďalšom postupe v rokovaní našej schôdze. Takže teraz necháme hovoriť navrhovateľa k tomuto bodu programu pána podpredsedu vlády Lipšica, o 17.15 hod. predsedovia poslaneckých klubov v zasadačke predsedu parlamentu a potom vám oznámime výsledok dohody a očakávaného postupu v rokovaní tejto schôdze.
Pán minister a podpredseda vlády, máte slovo. (Ruch v sále.) Prosím vás, kolegyne, kolegovia, keby ste tú diskusiu trošku miernili, aby pán podpredseda vlády mohol hovoriť v pracovnom prostredí v pohode.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem vám veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, chcem sa tiež úvodom poďakovať za vystúpenia poslancov k Trestnému poriadku, pretože vskutku ide, ako to povedal aj pán poslanec Abelovský, ale, myslím, aj pán poslanec Husár, o jeden z najdôležitejších zákonov, o ktorých táto snemovňa rokuje. Budem sa snažiť aj kvôli efektivite byť stručný a vyjadrím sa veľmi telegraficky k pozmeňujúcim návrhom.
Ako prvý vystúpil pán poslanec Miklušičák, ktorý navrhol ešte doplniť jednotlivé ustanovenia kvôli schváleným pozmeňujúcim návrhom v ústavnoprávnom výbore, najmä čo sa týka verejnej obhajoby, ale aj napríklad rozdelenia trestného činu, založenia, zosnovania zločineckej skupiny a potom založenia, zosnovania teroristickej skupiny.
Pán poslanec Kolesár a následne aj pán poslanec Polka vystúpili s návrhom, aby sa zmenila jurisdikcia vojenskej justície a aby do nej nespadali príslušníci ozbrojených zborov. S týmto návrhom osobne nesúhlasím a skúsim zhrnúť môj nesúhlas do dvoch základných bodov. Cieľom zahrnutia príslušníkov ozbrojených zborov pod vojenskú justíciu je:
1. aby sa prelomili personálne väzby, ktoré z titulu výkonu svojej funkcie majú policajti s ďalšími orgánmi činnými v trestnom konaní, a
2. cieľom je aj zrýchliť samotné trestné konanie v prípadoch, keď sú trestne stíhaní policajti, čo, samozrejme, môže mať tiež výrazný preventívny účinok.
Rýchlosť konania je preto lepšia vo vojenskej justícii, pretože vojenská justícia je veľmi dobre personálne, ale aj odborne dimenzovaná, či vojenská prokuratúra, alebo aj vojenské súdy.
Boli tu spomenuté viaceré názory Rady Európy, mnohé odporúčania, mnohé možno listy. Chcem veľmi jasne povedať, že Rada Európy namieta v tej situácii a v tom prípade, ak vojenská justícia koná podľa osobitných trestných kódexov, teda keď existujú vojenské trestné kódexy. Ale naša vojenská justícia koná podľa všeobecných trestných kódexov, podľa všeobecného Trestného zákona aj Trestného poriadku. Takisto je pravdou, že v mnohých iných krajinách, ako je Španielsko, Taliansko, Francúzsko, sú policajti podriadení jurisdikcii vojenskej justície. A nezáleží na tom, že je to gendarmerie vo Francúzsku alebo karabinieri v Taliansku. Pán poslanec Polka hovorí, že sú vojensky organizovaní, ale plnia rovnaké funkcie, aké plnia policajti v našom právnom poriadku. Čiže myslím si, že je to dobrý návrh.
A chcem povedať jednu vec. Od budúceho roku bude mať Slovensko profesionálnu armádu. Tento pozmeňujúci návrh nie je riešením, pretože ak by vojenská justícia nemala v jurisdikcii aj ozbrojené zbory, hovorím to veľmi otvorene, potom je potrebné vojenskú justíciu zrušiť. Nemá význam zachovať jej dnešnú jurisdikciu pri profesionálnej armáde, lebo to nemá absolútne žiadnu logiku.
Pán poslanec Vavrík vystúpil s pripomienkami k informačno-technickým prostriedkom. Zdá sa mi, že by - ale k tomu sa zrejme budem musieť vyjadriť až po preštudovaní jeho návrhu - týmto postupom nasadzovanie ITP bolo takmer nemožné. Pretože by každý, na kom bude ITP nasadené, potom mal oprávnenie sa dozvedieť, že sa tak stalo, aj keď išlo o celkom zákonné konanie, a to si myslím, že by spôsobovalo vážny problém.
Pán poslanec Abelovský mal tri vážne pripomienky a veľa malých pozmeňujúcich návrhov, čo vyčítal kolegom pri Trestnom zákone, ale, samozrejme, je to jeho legitímne právo.
Čo sa týka väzby, návrh vlády skracuje lehotu trvania väzby aj maximálnu lehotu a kategorizuje ju podľa závažnosti spáchaného deliktu. Navyše zavádza pravidlo, podľa ktorého len polovica z celkovej doby väzby sa môže využiť v prípravnom konaní. To znamená, motív je, samozrejme, skrátiť celé trestné konanie. Chcem však povedať, že podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sa dĺžka trvania väzby počíta len do doby vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia. Totiž následne je obmedzenie osobnej slobody založené na prvostupňovom rozsudku, teda na čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru. Takisto chcem povedať, že judikatúra Európskeho súdu nie je s týmto nijako v rozpore, čo sa týka čl. 5 ods. 3. V prípade Wemhoff proti Spolkovej republike Nemecko nebolo porušené toto právo ani pri väzbe trvajúcej tri roky a päť mesiacov. V prípade W. verzus Švajčiarsko ani v prípade väzby trvajúcej štyri roky a päť dní.
Pán poslanec Abelovský spomínal, že sa v mnohých prípadoch väzobného stíhania nevykonávajú úkony, najmä v prípravnom konaní. Musím však tiež konštatovať, že už viackrát - a je to už takmer štandardné konanie našich súdov -, pokiaľ sú nečinné orgány prípravného konania vo väzobnej veci, dochádza k prepusteniu z väzby, čo sa mi zdá byť celkom správna prax.
Pán poslanec následne pri agentovi spomenul aj príbehy, konkrétne dvoch sudcov Najvyššieho súdu. Tu žiadne príbehy, kedy by niekto bol vo väzbe päť rokov a potom bol oslobodený, nespomenul. Obávam sa, že možno aj preto, že tu taký príbeh na Slovensku nemáme. To sa môže, samozrejme, stať. Všetci si uvedomujeme, že väzba nie je trest, ale ani pozmeňujúci návrh, ktorý predložil, nie je asi dobrým riešením. Pretože nielen trestné činy proti životu a zdraviu, teda tie najzávažnejšie, sú tými, ktoré sú skutkovo a právne najzložitejšie. Často je skutkovo a právne oveľa zložitejšia ekonomická kauza, ktorá vyžaduje tým pádom aj väčšiu dĺžku samotného trestného konania. Preto obmedzovať maximálnu dĺžku väzby len na trestné činy proti životu a zdraviu sa mi nezdá byť systémové a nezdá sa mi to byť ani celkom logické. Ale opakujem, oproti platnému stavu ministerstvo spravodlivosti navrhuje skrátiť dĺžku trvania väzby a presne ju vymedziť na prípravné a súdne konanie.
K Špeciálnemu súdu. Takisto si myslím, že nejde o systémové riešenie, aby krajský súd bol súdom odvolacím, keď krajský súd je pre jeden kraj, ale potom by bol odvolacím v jednej agende na celé územie Slovenska. To sa mi zdá byť ako nesystémové riešenie. V iných krajinách, kde sú špeciálne súdy, Španielsko, Taliansko, rozhoduje o odvolaniach voči jeho rozhodnutiam Najvyšší súd. Na prvom stupni začínajú u nás mnohé iné prípady v správnom súdnictve, napríklad. Pozmeňujúci návrh pána poslanca navrhuje potom aj novelizovať mnohé ďalšie zákony a myslím si, že tým ide nad rámec návrhu samotného Trestného poriadku, preto si dovoľujem s týmto pozmeňujúcim návrhom aj takto formálne vyjadriť nesúhlas.
Pán poslanec ako tretiu vec, a asi kľúčovú, namietol a diskutoval o agentovi. Spomenul aj dva príbehy. Prvý príbeh sa mal týkať člena rekodifikačnej komisie, sudcu Najvyššieho súdu. Ale nejde o člena rekodifikačnej komisie a ide o sudcu Najvyššieho súdu. Podľa mojich informácií bola vykonaná prehliadka priestorov so súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, išlo o úkon lege artis a neviem, prečo by sme sa ním mali na rokovaní o trestnej rekodifikácii zaoberať. Druhý prípad sa zatiaľ ukazuje, že nešlo o prípad odpočúvania, ale to je vecou tiež Kriminalisticko-expertízneho ústavu a tiež si myslím, že to nie je meritórne k veci trestnej rekodifikácie. Ale tým začal problém agenta.
Zároveň pán poslanec spomenul posledné a naozaj veľmi závažné prípady vrážd v prostredí organizovaného zločinu, ktorého obeťami boli aj nevinné deti. Priznám sa len, že mi nie je zrejmé, aký je kauzálny nexus medzi postavením agenta a týmito hroznými prípadmi vrážd nevinných obetí.
Ale vyjadrím sa stručne k otázke agenta, lebo naozaj sa mi javí, že ide o otázku, ktorá je kľúčová. Priebeh korupčných deliktov je špecifický, pretože v nich existuje dôkazná núdza. Preto aj spôsoby odhaľovania korupcie musia byť špecifické a musia sa odlišovať od konvenčných spôsobov používaných pri iných druhoch kriminality. Inak povedané, na utajovanú trestnú činnosť je potrebné nasadiť utajované prostriedky. Ide o špecifické formy páchania trestnej činnosti, ktorých odhaľovanie je mimoriadne sťažené, čo má za následok nevyváženosť medzi záujmom na postihu týchto konaní a ochranou ľudských práv.
Napriek tomu, že pán poslanec hovoril a agentovi provokatérovi, agent v zásade u nás nemôže konať iniciatívne, nemôže navádzať na trestnú činnosť. Výnimku tvorí len prípad korupcie verejných činiteľov, ak, teraz citujem Trestný poriadok, "možno dôvodne predpokladať, že páchateľ by spáchal taký trestný čin aj vtedy, ak by príkaz na použitie agenta nebol vydaný". To znamená, je tu akési delené dôkazné bremeno. Štát musí preukázať, že páchateľ mal sklony k spáchaniu korupčného deliktu, a preto použil iniciačnú metódu, a obvinený, že trestný čin bol vyvolaný zo strany štátu. Pôjde teda o podnet voči osobe, ktorá má sklony k páchaniu korupčnej trestnej činnosti. Rovnováha medzi záujmom na postihu korupčnej činnosti verejných činiteľov a ochranou ich práv je posunutá v tomto prípade viac na stranu legitímneho záujmu spoločnosti, na bezúhonnosti osôb, ktoré vykonávajú verejnú moc.
Pán poslanec spomínal judikatúru štrasburského súdu. Ja veľmi dobre poznám a mám aj tu pri sebe rozhodnutie vo veci De Castro proti Portugalsku, ktoré však konštatovalo, že k porušeniu dohovoru prišlo kvôli tomu, že agent bol použitý bez súhlasu súdu a neexistovali operatívne poznatky o trestnej činnosti podozrivých osôb. To sú body 37 a 38 rozhodnutia vo veci De Castro. Ale v rozhodnutí vo veci Lüdi proti Švajčiarsku, ktoré už pán poslanec nespomenul, Európsky súd prišiel k záveru, že nebolo porušené právo na spravodlivý proces práve kvôli súhlasu súdu s použitím agenta. A náš Trestný poriadok, platný aj navrhovaný, práve umožňuje použitie agenta len so súhlasom súdu, čo je aj najväčšia zábrana voči možnému zneužitiu.
Zacitujem v tomto prípade z publikácie pána JUDr. Repíka, nášho bývalého sudcu v Štrasburgu, ktorý vo svojej knihe uvádza, že boli sformulované na medzinárodnom kongrese trestného práva štyri zásady na použitie agenta:
- Prvou je zásada zákonnosti, t. j. prostriedok musí byť upravený zákonom a používaný pri rešpektovaní ľudských práv. - To je splnené.
- Zásada subsidiarity, ako druhá zásada, teda prostriedok môže byť použitý len vtedy, ak nie je možné účel dosiahnuť inak. - Aj to je splnené.
- Zásada proporcionality, teda prostriedok je možné použiť len u obzvlášť závažných trestných činov. - Aj to je splnené.
- Zásada judiciarity, teda prostriedok je možné použiť len s povolením sudcu a pod jeho kontrolou. - A to je splnené tiež.
Som presvedčený, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, že vysoká miera korupcie oslabuje dôveru v štátne inštitúcie vrátane justičných a policajných orgánov a podkopáva hodnoty, na ktorých je založená demokracia. Všetci občania si zaslúžia právny systém, ktorý dáva šancu všetkým namiesto toho, aby ochraňoval úzke záujmy len niekoľkých.
Pán poslanec spomenul ako najzávažnejšiu námietku ústavnosti, ale riešenie vo veci agenta máme v našom Trestnom poriadku už rok aj niekoľko mesiacov. Zatiaľ ani skupina poslancov neiniciovala konanie pred Ústavným súdom. Ak je tam vážna námietka z ústavnosti, ja sa opýtam, z akého dôvodu nebolo takéto konanie iniciované? Myslím si, že to by bolo najpoctivejšie riešenie celého problému.
Ako predposledný vystúpil pán poslanec Husár v rámci rozpravy so snahou a apelom, aby trestné konanie bolo najrýchlejšie a najefektívnejšie. Spomenul aj prípad právnej úpravy v Spojených štátoch amerických. Nespomenul už, že v Spojených štátoch amerických väzobne stíhané osoby, aj keď sú oslobodené, nárok na odškodnenie nemajú. Ale, samozrejme, v každom jednom prípade a v každom jednom systéme je to odlišné. A ministerstvo spravodlivosti si uvedomuje potrebu zrýchlenia trestného konania. Koniec koncov základný cieľ navrhovanej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť trestné konanie.
Ale pán poslanec v závere apeloval na ľudskosť a v určitom zmysle slova to vo svojom závere využijem aj ja. Neviem, či ma kvôli tomu nevyčiarkne Slovenská komora advokátov zo svojho zoznamu, ale risknem to. Často hovoríme o právach obvinených a obvinení majú svojich advokátov, je to ich ústavné právo. Ale málokedy hovoríme o právach poškodených, o právach obetí - a mnohé z nich už nie sú medzi nami. A títo nemajú svojich advokátov alebo ich nie je veľmi počuť. Ich advokátmi, advokátmi spoločnosti musíme byť my všetci, aj vo vláde, ale rozhodne aj vy poslanci v tejto snemovni. Ja verím, že pri schvaľovaní nového Trestného poriadku na to nezabudnete.
Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády.
Pán spravodajca, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dosť pozorne som sledoval rozpravu k vládnemu návrhu Trestného poriadku. Ako spravodajca som nemal ani inú možnosť. Nejdem sa teraz k tomu vyjadrovať, už som sa miliónkrát vyjadril, kolegovia povedali všetko, čo bolo treba, a moje návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe. Ale chcel by som vás poprosiť, už teraz vieme, že je tam veľa kolidujúcich, navzájom sa vylučujúcich pozmeňujúcich návrhov, či zo spoločnej správy, či teraz v rozprave podaných návrhov. Budeme musieť dávať veľmi veľký pozor, keď budeme o tomto návrhu hlasovať. Ja dúfam, že to budeme vedieť vyčistiť a zoradiť tak, aby sme potom neschválili navzájom kolidujúce ustanovenia, aby tento zákon potom nebol nevykonateľný alebo nemal vnútorné rozpory. Čiže ja vás chcem poprosiť, keď budete rozmýšľať nad tým, ako ktoré ustanovenie podporíte alebo nepodporíte, tak si aj vy prezrite to, aby ste navzájom kolidujúce ustanovenia nechceli tým naraz podporovať.
Ďakujem vám pekne za pozornosť. Dá sa povedať, že máme tento maratón za sebou a potom uvidíme vo februári s akým výsledkom.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem aj pánovi podpredsedovi vlády, aj pánovi spravodajcovi.
Chcem vás informovať, že teraz rokujú predsedovia poslaneckých klubov s pánom predsedom Národnej rady. Ak budeme disciplinovaní, tak fakticky máme šancu ešte dnes dokončiť schôdzu Národnej rady. Preto budeme pokračovať ďalej.
Nasleduje prvé čítanie o
návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 959).
Dávam slovo poslankyni Kataríne Tóthovej, aby návrh zákona uviedla. Pani poslankyňa, nech sa páči.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážené kolegyne, vážení kolegovia, samozrejme, predovšetkým vážený pán predsedajúci, vážený pán generálny prokurátor, vážený pán minister, o tomto legislatívnom návrhu sa už dosť pohovorilo a myslím, že každý pozná tento legislatívny návrh, s ktorým sa uchádzam o priazeň tejto ctenej snemovne... (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ešte raz vás prosím, aby ste boli disciplinovaní, nerušili rokovanie, lebo budem musieť prerušiť rokovanie. Páni poslanci! Ďakujem pekne. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Predložený legislatívny návrh je vlastne novelou dnes platného Trestného zákona. Možno viacerí sa spýtate, prečo prerokúvame novelu, keď pred chvíľou sme prerokúvali nový návrh Trestného zákona. Jednak ste si povšimli, že táto upravená novela, aby systémovo zapadla do nového Trestného zákona, bola mnou predložená ako pozmeňujúci návrh, a jednak je tu skutočnosť... (Sústavný ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, preruším rokovanie. Nech sa páči, pani poslankyňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Budem krátka, pretože aj ja chcem, aby sme dnes skončili. Ale chcem vám vysvetliť, pretože viacerí sa pýtali, či má táto novela, jej prerokovanie význam, a chcem vám vysvetliť, prečo má význam. No význam má preto, že účinnosť nového prijatého zákona bude pravdepodobne odložená, preto ak prijmeme túto novelu, do účinnosti nového Trestného zákona by už táto špeciálna skutková podstata platila. A je tu ešte alternatíva, že novela Trestného zákona neprejde, vráti sa na dopracovanie a potom je opätovne tá alternatíva, že by táto novela platila do prijatia nového Trestného zákona.
Myslím, že o racionálnosti tohto legislatívneho návrhu vás nemusím presviedčať. Vedela by som a chcela by som vás o tom presvedčiť, ale keď mi poviete, že prijímate túto novelu a že nepotrebujete argumenty na to, aby ste ju mohli podporiť, tak hneď skončím. Potrebujete, vážení, argumenty na to, aby som vás presvedčila, že treba podporiť túto novelu? (Reakcie z pléna.)
Povedali ste, že nie, tak verím, že ju podporíte všetci a ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Dávam teraz slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Abelovskému. Nech sa páči.
M. Abelovský, poslanec: Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor uznesením z 19. novembra 2004 ma určil za spravodajcu k návrhu poslankyne Národnej rady pani Kataríny Tóthovej na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 140/1961 Zb. Trestný zákon (tlač 959), a podávam túto spravodajskú informáciu.
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi i medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a nebude mať dosah na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z doložky zlučiteľnosti vyplýva, že návrh zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v čl. 79 Európskej dohody o pridružení a problematika návrhu zákona nie je v práve Európskej únie upravená.
Keďže tu mám napísané "priestor pre vlastnú úvahu", využijem to a potvrdzujem, že podporím tento zákon, pretože sprejerstvo ako také považujem za novodobé barbarstvo, ktoré nielen znehodnocuje naše prostredie, ale značne poškodzuje majiteľov budov, kultúrnych pamiatok a podobne. Kto vydáva takúto zjavne protispoločenskú činnosť za akýsi druh umenia alebo spôsob realizácie, doprial by som mu, aby bol vlastníkom novoomietnutej a vymaľovanej budovy. Nenamietal by som nič, pokiaľ by si túto "záľubu" realizovali vo vlastnom byte, prípadne na vlastných stenách, ktoré nikto neuvidí.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla, že prerokuje uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 946 z 12. novembra 2004 navrhujem, aby zákon prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 10. 3. a gestorský do 11. 3. 2005.
Ďakujem. Pán podpredseda, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Ďakujem aj pani navrhovateľke, aj pánovi spravodajcovi a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďalej budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 999).
Pán poslanec Fico, nech sa páči, máte slovo, môžete uviesť návrh zákona.
R. Fico, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda. Ide o novelizáciu Trestného poriadku, ktorá má riešiť situáciu vzniknutú okolo Špeciálneho súdu.
Ako je všeobecne známe, príslušné súdy postúpili na Špeciálny súd konkrétne veci, ale vzhľadom na personálnu neobsadenosť Špeciálneho súdu sa s týmito prípadmi momentálne nič nedeje. Aby sme preto pomohli funkčnosti tejto inštitúcie, navrhuje sa v novelizácii Trestného poriadku, aby veci, ktoré už boli postúpené na Špeciálny súd, sa vrátili naspäť na príslušné okresné a krajské súdy, ktoré ich vybavia, s tým, že na Špeciálny súd by potom patrili iba tie veci, kde trestné stíhanie začalo až po 1. septembri 2004. To je tá časť, ktorá sa týka Trestného poriadku. A myslím si, že ak by Národná rada Slovenskej republiky tento návrh podporila, tak sfunkčníme prejednávanie závažných trestných činov.
Druhá časť tejto novelizácie sa týka dočasného pridelenia sudcu na Špeciálny súd. Súčasná právna úprava neumožňuje, aby na Špeciálny súd bol sudca dočasne pridelený, preto táto novelizácia alebo tento návrh zákona, ako je predložený, ráta aj s takouto možnosťou.
Prosím poslanecký zbor o podporu tohto síce drobného návrhu zákona, ale svojím obsahom pomerne dôležitého. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, poslancovi Alexejovi Ivankovi. Nech sa páči.
A. Ivanko, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v prvom čítaní k poslaneckému návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 999).
Návrh zákona obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady č. 350/96 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohodami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Návrh zákona nemá vplyv na štátny rozpočet ani na rozpočty miest a obcí. Návrh zákona nevyvoláva personálne ani inštitucionálne nároky. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu zákona. Z pripojenej doložky zlučiteľnosti vyplýva, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie ani návrh svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti.
V poslaneckom návrhu sa navrhuje, aby vo veciach, ktoré patria do právomoci Špeciálneho súdu, bol tento súd a Úrad špeciálnej prokuratúry príslušný vtedy, ak trestné stíhanie bolo začaté po 1. septembri 2004. Návrhom sa sleduje riešenie, aby vo veciach, v ktorých prokurátor podal obžalobu na inom ako Špeciálnom súde, vo veci rozhodol tento iný súd.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený poslanecký návrh v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1000 z 3. januára 2005 podľa § 74 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor Národnej rady v druhom čítaní do 31. marca 2005.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. A pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto ústne, keďže som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme teraz pokračovať v rokovaní o
správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04 (predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky z 22. novembra 2004 pod č. VII Gv 319/04), o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 979).
Dávam teraz slovo predsedovi mandátového a imunitného výboru poslancovi Ľubomírovi Lintnerovi. Nech sa páči, pán predseda.
Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Dovoľte, aby som teda predniesol spomínanú správu.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom zo dňa 22. novembra 2004 oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že JUDr. Dušan Kováčik, špeciálny prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry, žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 23. novembra 2004 pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú žiadosť na 19. schôdzi výboru dňa 1. decembra 2004. Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru zúčastnil špeciálny prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry JUDr. Dušan Kováčik, ktorý predložil žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej. So súhlasom výboru sa na schôdzi výboru zúčastnil aj JUDr. Dobroslav Trnka, generálny prokurátor Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, a poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Libuša Martinčeková.
Na úvod rokovania výboru uviedol generálny prokurátor JUDr. Dobroslav Trnka, že sa pridŕža písomného podania zo dňa 22. novembra 2004 a nemá k veci viac čo dodať. Rovnako sa vyjadril aj prítomný špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik. Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky umožnil poslankyni Libuši Martinčekovej účasť na schôdzi výboru a vyjadriť sa k žiadosti. Poslankyňa Libuša Martinčeková poukázala na svoje doterajšie vyjadrenia k veci v médiách a bez ohľadu na výsledok rokovania Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa vyjadrila, že chce umožniť, aby sa začalo trestné stíhanie voči nej tak, aby mohla očistiť svoje meno, keďže sa cíti nevinná. Kategoricky poprela, že by bola vinná zo spáchania trestného činu podľa § 185a Trestného zákona a z ďalších skutkov, najmä však namietala formuláciu "založenie, zosnovanie a podporovanie zločineckej a teroristickej skupiny" použitú v súvislosti s jej menom.
Prítomní členovia mandátového a imunitného výboru v rozprave predniesli otázky na zástupcov predkladateľa. Otázky smerovali k tomu, čo viedlo prokuratúru k záverom definovať konanie poslankyne Libuše Martinčekovej ako trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny. Členovia výboru ocenili možnosť nahliadnuť do trestného spisu a kladne hodnotili postoj Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky poskytnúť mandátovému a imunitnému výboru doklady potrebné na ozrejmenie súčasného stavu trestného konania, čo nebolo v minulosti vždy obvyklé.
Generálny prokurátor JUDr. Dobroslav Trnka a špeciálny prokurátor JUDr. Dušan Kováčik v odpovediach na otázky členov výboru uviedli, že ide o veľmi rozsiahlu trestnú činnosť, keďže spis presahuje vyše 65-tisíc strán. Vyšetrovanie sa vedie voči 81 páchateľom v niekoľkých vetvách organizovanej skupiny. Súčasný stav dokazovania je taký, že predložené dôkazy naznačujú, že sa uvedené skutky stali. Generálny prokurátor Slovenskej republiky JUDr. Dobroslav Trnka uviedol, že rešpektuje zásadu prezumpcie neviny, avšak žiadosť na vydanie súhlasu na trestné stíhanie podal po riadnom uvážení, aby sa umožnilo úplné zistenie skutkového stavu, aj čo sa týka konania poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej v predmetnej veci.
Poslanci Národnej rady, členovia mandátového a imunitného výboru, v ďalšej rozprave ocenili prístup poslankyne Libuše Martinčekovej pri prerokovaní žiadosti na vydanie trestného stíhania, keďže poslankyňa deklarovaním svojho súhlasu s týmto postupom chce umožniť úplné zistenie skutkového stavu.
Následne bola rozprava uzavretá a predseda mandátového a imunitného výboru predniesol návrh uznesenia v súlade s návrhom uvedeným v žiadosti generálneho prokurátora zo dňa 22. novembra 2004. To znamená hlasovať pozitívne o vydaní súhlasu na trestné stíhanie. Uvedený návrh bol mandátovým a imunitným výborom schválený ako jeho uznesenie č. 31. Súčasne uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení mandátového a imunitného výboru a návrh na uznesenie.
Kolegyne, kolegovia, predtým, ako prečítam návrh uznesenia, dovoľte mi, aby som pred vami prezentoval postoj pani poslankyne Martinčekovej. Požiadala ma osobne, aby som sa vyjadril v jej mene:
"Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, po predložení a prerokúvaní žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry na Mandátovom a imunitnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky som súhlasila so začatím trestného stíhania voči mojej osobe. Urobila som tak preto, že chcem očistiť svoje meno.
Chcem vám oznámiť, že naďalej odmietam podozrenia a obvinenia zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa § 185a Trestného zákona a iných skutkov. Je aj v mojom záujme, aby sa čo najskôr vyriešila celá kauza, aby som očistila svoje meno.
To je všetko, k čomu sa môžem v tejto chvíli vyjadriť."
Toľko citácia z postoja pani poslankyne Martinčekovej. Požiadala ma o to osobne.
A teraz návrh uznesenia, ktoré predkladám Národnej rade Slovenskej republiky, k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04, ktorú predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky z 22. novembra 2004 pod č. VII Gv 319/04, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Libuše Martinčekovej na základe žiadosti špeciálneho prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z novembra 2004, evidovanej pod číslom VII Gv 319/04, ktorú predložil listom generálny prokurátor Slovenskej republiky 22. novembra 2004.
Skončil som, pán predsedajúci.