B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne.

Pán minister, ja by som si dovolil k tej prvej časti, ktorú ste hovorili, sa opýtať doplňujúcou otázkou, či teda - myslím si a nielen ja, zrejme tie indície o tom, že dochádza k porušovaniu, boli tu už skôr a nie je to otázka len posledných mesiacov -, či ministerstvo dostatočne skoro reagovalo na túto situáciu a či tá kontrola, ktorá bola urobená za roky 2002, 2003 a za časť roka 2004, ako ste uviedli, či nemala byť urobená skôr, teda možno už niekedy v roku 2003. To by bola ako taká prvá.

No a to druhé, čo som chcel teda povedať, ale čiastočne ste už na to odpovedali, to je to, aby tú pokutu, s ktorou iste môže byť - ak bude zaplatená - štát teda do určitej miery spokojný ako so svojím príjmom. Ale chcel by som upozorniť na to, čo ste aj vy v závere svojho vystúpenia povedali, aby vaše ministerstvo opätovnými kontrolami zabezpečilo to, aby nedošlo k tomu, ako sa to javí v posledných dňoch, že túto pokutu zaplatia občania opäť tým, ako ste sám uviedli, že Slovnaft opäť demonštratívne teda zvýšil ceny pohonných hmôt.

Takže, apeloval by som na to, aby vaše ministerstvo pokračovalo v týchto kontrolách, pretože skutočne tento stav sa javí ako neúnosný.

Ďakujem vám za odpoveď. A chcem ešte pánovi predsedajúcemu, že ďalšia potom otázka, ktorú som mal, je tá istá, takže ďakujem pekne za odpoveď a už potom nežiadam opätovne na ňu odpovedať.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne aj za doplňujúcu otázku.

V odpovedi na ňu, pán poslanec, nemohli, pretože na to, aby sme mohli začať konať, sme potrebovali oficiálne stanovisko Protimonopolného úradu, že Slovnaft má dominantné postavenie. Ja som spomínal, možno ste to len prepočuli, že takéto stanovisko sme dostali 8. novembra 2004, 8. novembra 2004, teda pred dvoma mesiacmi. Hneď na to, asi týždeň na to, alebo 10 dní na to som poslal do Slovnaftu kontrolnú skupinu, ktorá potom tesne pred Vianocami prišla vlastne s tým výsledkom a s tým návrhom. A chcem povedať, že Slovnaft rozporuje aj toto stanovisko Protimonopolného úradu, podľa ktorého má dominantné postavenie. Ale myslím si, že tam je to tiež veľmi jasné a jednoznačné.

A ešte by som chcel povedať, že v pondelok budem informovať omnoho podrobnejšie o ďalších konkrétnych krokoch, ale len teraz chcem predoslať, že ak niekto, ktokoľvek hrá na takú taktiku, že zvýšim teraz ceny, nadobudnem ďalší zisk, a potom z neho, z časti tohto zisku zaplatím hravo pokutu, tak si myslím, že naša legislatíva, vďakabohu, myslí aj na to. A chcem len upozorniť, že uloženie pokuty je len jeden postih, ale podľa § 18 ods. 6 zákona o cenách uložením pokuty nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia tomu, na úkor koho sa získalo. A ak toto bezdôvodné obohatenie nemožno vydať tomu, na úkor koho sa získalo, stane sa príjmom štátneho rozpočtu. Takže my, ak bude ďalej pokračovať takéto správanie sa, využijeme aj toto ustanovenie, aj iné ustanovenia zákona o cenách, aby ďalej k takémuto pokračovaniu nedochádzalo.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položil tiež pán poslanec Kolesár pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: "Ako hodnotíte skutočnosť, že 69 okresov nedosahuje úroveň priemernej mzdy?"

Nech sa páči, môžete odpovedať.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, regionálne a vnútroregionálne rozdiely v priemernej mzde sú fenoménom, ktorý nie je iba špecialitou Slovenska, ale stretávame sa s ňou bežne aj vo vyspelých trhových ekonomikách. Väčšinou, a Slovensko v tomto smere nie je výnimkou, býva ekonomicky najrozvinutejšia oblasť v okolí hlavného mesta krajiny, kde sa sústreďujú sídla firiem, z toho potom pramení aj vyššie mzdové ohodnotenie v tomto regióne v porovnaní s menej rozvinutými časťami krajiny.

V Bratislave a jej okolí sú sústredené univerzity a výskum, služby, malé a stredné podniky, majú tu sídla centrály firiem operujúcich po celom území Slovenska, je tu rozvinutejšia infraštruktúra, čo predstavuje dôležitý aglomeračný faktor na rozvoj nových ekonomických aktivít domácich a zahraničných investorov.

V Bratislavskom kraji, ktorého podiel na zamestnanosti Slovenska je 18 %, sa v roku 2002 vyprodukovalo až 26 % hrubého domáceho produktu. Ide o dôsledok ako vyššej produktivity práce, tak aj vyššieho podielu zamestnaných na populácii daného regiónu. V európskych krajinách je tiež podiel hlavného mesta na priemernom HDP na obyvateľa vysoký. Napríklad vo Veľkej Británii je to 2,5-násobok, v Belgicku či Českej republike je to viac ako 2-násobok. K vyššej úrovni miezd v Bratislavskom kraji prispieva aj to, že tu majú centrály celonárodné firmy, ktoré sústredia vysoký podiel riadiacich pracovníkov s vyššími platmi, ako aj vysoký podiel vysokoškolsky vzdelaných pracovníkov.

Z analýzy štruktúry mzdovej diferenciácie vyplýva, že medziregionálne rozdiely pramenia hlavne z rozdielov v odmeňovaní vyššie kvalifikovanej práce. Podľa údajov o cene práce zbieraných Treximou najmenšia mzdová diferenciácia v 3. štvrťroku roku 2004 v absolútnom vyjadrení je v kategórii pracujúcich so základným vzdelaním, stredným vzdelaním bez maturity a v kategórii vyučených. Najväčšie rozdiely sú, naopak, v kategórii pracujúcich s vedeckou kvalifikáciou, nasleduje kategória pracujúcich s vysokoškolským vzdelaním a bakalárskym vzdelaním. Podobne málo diferencovaní sú prevádzkoví zamestnanci v obchode a službách a pomocní a nekvalifikovaní zamestnanci, čo sú zamestnania vykonávané prevažne ľuďmi so základným vzdelaním. Nízke mzdové rozdiely sú taktiež medzi kvalifikovanými robotníkmi v poľnohospodárstve a lesníctve.

Pre absenciu údajov o cenovej hladine a jej vývoji na úrovni krajov nie je možné posudzovať disparity v životnej úrovni na základe disproporcií v priemernej mesačnej mzde. Hlavným cieľom podpory regionálneho rozvoja je zabezpečiť vyvážený hospodársky a sociálny rozvoj Slovenskej republiky, odstrániť alebo zmierniť rozdiely v úrovni hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja regiónu a zabrániť vzniku nových oblastí s nízkou ekonomickou výkonnosťou a životnou úrovňou obyvateľov a zabezpečiť trvalo udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj regiónov. Opatrenia, ktoré smerujú na zmierňovanie regionálnych rozdielov, sa objavia a sú popísané v Správe o sociálno-ekonomickej úrovni v jednotlivých regiónoch Slovenska, schválenej vládou Slovenskej republiky, ktorá v najbližšom čase bude predložená na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kolesár, nech sa páči, môžete mať doplňujúcu otázku.

E. Kolesár, poslanec: Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, ďakujem pekne za odpoveď. Ja sa vás chcem ešte raz teda jednoduchšie spýtať na to, čo som sa pýtal, tak aby aj občan, ktorý môže sledovať túto hodinu otázok, rozumel tomu, o čom sa my rozprávame, pretože tie čísla alebo to, čo ste tu všetko povedali, to iste môže byť sčasti pravda. Ale ja sa vás chcem veľmi jasne a jednoznačne opýtať, ako hodnotíte fakt, že v kontexte toho, že tvrdíte občanom, že sa zlepšuje a v tomto roku sa opäť bude zlepšovať ich sociálna situácia, ako v tomto kontexte hodnotíte, že 69 okresov nedosahuje úroveň priemernej mzdy. Teda, že v týchto okresoch je veľmi pravdepodobné a hraničiace s istotou, že sociálna situácia občanov sa ani v tomto roku a, predpokladám, že ani v roku budúcom nezlepší. Takže, keby ste boli taký láskavý a odpovedali mi v tomto kontexte. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán minister.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: No môžeme to prerozprávať aj jednoduchším spôsobom.

V zásade, pokiaľ Bratislava ako centrum toho všetkého, čo tu bolo popísané, má podstatne vyššiu úroveň miezd, samozrejme, dvíha to priemer na celom Slovensku. Čím bude vyššia mzdová hladina v Bratislave, tým vyšší bude celonárodný priemer, pretože v ostatných regiónoch, v ostatných okresoch neexistujú tieto faktory, ktoré som tu popísal - koncentrácia sídiel, firiem pôsobiacich na celom území, faktor hlavného mesta, faktor aglomerácie, koncentrácia pracovníkov odmeňovaných v najvyšších mzdových kategóriách, tak, samozrejme, že tam, kde takéto miesta nie sú, je úroveň miezd nižšia. A čím bude, ako bude rásť, keď bude rýchlo rásť priemerná mzda v Bratislave, tak to bude ovplyvňovať aj priemernú mzdu na celom území Slovenska, čo nijakým spôsobom neznamená, že v týchto okresoch sa mzdová hladina nevyvíja smerom pozitívnym.

To, že je okres pod úrovňou priemernej mzdy na celonárodnej úrovni, ešte neznamená, že je na tom horšie, ako bol pred rokom, alebo že na tom nie je lepšie ako pred rokom. Úroveň priemernej mzdy rastie a rastie na celom území Slovenska, takže aj keby sa nezmenila tá pozícia, že sú pod úrovňou priemernej mzdy, pokiaľ priemerná mzda bude rásť, bude rásť aj mzdová hladina v každom jednom okrese, ktorého sa to dotýka.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položil pán poslanec Madej ministrovi školstva Slovenskej republiky Martinovi Froncovi: "Pripravujete komplexnú analýzu o sociálnom postavení študentov vysokých škôl v súvislostiach s návrhom spoplatnenia vysokoškolského štúdia? Ste naozaj presvedčený, že študentom poplatky neobmedzia prístup k vzdelaniu?"

Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem.

Vážený pán poslanec, ministerstvo školstva prostredníctvom svojej priamo riadenej organizácie Ústavu informácií a prognóz školstva už niekoľko rokov po sebe uskutočňuje sociologickú sondu do sociálneho prostredia študentov vysokých škôl. Jednak mapuje ich sociálne postavenie, ale takisto aj ich názory na otázky samosprávy a na ďalšie otázky, aj ako napríklad, poviem, na stravovacie návyky, získavanie zdrojov do školstva pre svoje štúdium, ale aj na zavedenie školného.

Ak sa domnievate, že v súvislosti so zavedením spoluúčasti študentov na financovaní vysokoškolského štúdia je potrebné vypracovať podrobnejšiu analýzu, bolo by rozumné, ak by sme povedali a zhodli sa, na ktoré ďalšie otázky by mala dať takáto analýza odpoveď. Osobne sa však domnievam, že ak navrhujem a vláda pripraví do parlamentu návrh zákona, ktorým sa zavedie aj čiastočná spoluúčasť študentov na financovaní vysokých škôl, ale súčasne so zákonne nárokovateľnými pôžičkami na školné, s aspoň čiastočnými pôžičkami na životné náklady a s pomerne veľkorysým, rozhodne veľkorysejším sociálnym podporným systémom, ako je teraz, tak sa domnievam, že nie je potrebné získavať ďalšie informácie ako tie, ktoré máme poskytnuté v rámci takejto štúdie, ktorú vypracoval Ústav informácií a prognóz na základe údajov jednak nami zozbieraných, ale aj na základe údajov zo Štatistického úradu a ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny o zamestnanosti.

No a tým som vlastne aj odpovedal na vašu druhú otázku, pretože som presvedčený, že čiastočná spoluúčasť študentov na nákladoch vysokých škôl je potrebná, je to krok správnym smerom a som presvedčený, že ten model, ktorý navrhujem, pomôže, aby mohli študovať dnes tí chudobní študenti, ktorí práve z dôvodov svojej zlej majetnej situácie, resp. zlej situácie v rodine, vôbec nenastupujú na vysokú školu, aj keď majú na ňu predpoklady. Myslím si, že tento systém pomôže fungovaniu celého nášho vysokého školstva.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nech sa páči, môžete položiť vašu otázku.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, v minulosti ja som sa do istej miery tešil tzv. princípu trikrát a dosť, pretože ministerstvu školstva dvakrát neprešiel návrh spoplatnenia vo vláde a tretíkrát návrh spoplatnenia vysokoškolského štúdia zastavil parlament. A v zmysle princípu trikrát a dosť v trestnom práve myslel som si, že aj v parlamente si už v tomto volebnom období dáme s takýmito nešťastnými iniciatívami na spoplatnenie vysokoškolského štúdia pokoj. Žiaľ, nie je to tak a chcel by som pripomenúť, že v minulosti ten predložený návrh zákona, ktorým sa spoplatňovalo vysokoškolské štúdium, bol predložený naozaj bez analýzy, museli sme bojovať za to, aby nejaká analýza bola predložená. Musel to byť parlament, ktorý prijal uznesenie navyše, napriek tej nadpráci, ktorú ministerstvo urobilo, neboli tam podstatné veci. Prišla analýza odniekiaľ inde, od ktorej ste sa vy dištancovali, pretože ju písalo ministerstvo financií, pán Beblavý a ďalší predstavitelia tohto ministerstva.

A preto sa pýtam, naozaj vy ste ten, kto musí túto snemovňu presvedčiť, že návrh zákona je dobrý, dôležitý a že nebude mať finančný a taký negatívny sociálny dosah najmä na študentov vysokých škôl, aby ich to obmedzilo vo vzdelaní. Ja preto naozaj odporúčam, žiaľ, tá diskusia nebola v parlamente možná, neprešiel návrh, ktorým by sme vás zaviazali túto analýzu predložiť, napriek tomu, že strana Smer je proti spoplatneniu vysokoškolského štúdia, naozaj vás žiadam, aby do diskusie pri tomto zákone ste aj túto analýzu do parlamentu, podrobnú, predložili.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

M. Fronc, minister školstva SR: Pán poslanec, ja chápem trikrát a dosť ako akt, ktorý má zabrániť konať zle, keď niekto viackrát opakovane koná zle. Ale ak niekto viackrát sa pokúša urobiť dobrú vec, tak ani päťkrát nie je dosť, treba robiť ju stále. Čiže v tomto sa asi líšime, v pohľade na túto záležitosť.

K tej správe o sociálnom stave študentov, rád by som povedal, že ministerstvo školstva má takúto správu vo finálnej forme a bude vám takisto dostupná, ako aj iné. Rád by som vás upozornil, že nezávislá inštitúcia Nadácia F. A. Hayeka vypracovala rozsiahlu analýzu v tejto otázke, ktorá na webových stránkach tejto nadácie je prístupná, porovnanie takisto so situáciou v oblasti vysokoškolského vzdelávania v krajinách európskych OECD, aj s tým, čo vlastne navrhuje ministerstvo školstva.

Rád by som vás upozornil aj na to, že včera predstaviteľ tejto nadácie v širokej diskusii na televíznom okruhu TA3 hovoril aj o návrhu ministerstva školstva na čiastočné spoplatnenie vysokoškolského štúdia, ale aj vo vzťahu k sociálnemu systému, kde hodnotil tento krok.

Len veľmi stručne. Je dobré, aby ste si to pozreli, nakoniec cez internet sa dá k tomu dostať, hodnotil krok ministerstva školstva ako správnym smerom, ale hodnotil ho ako mäkký a sociálny podporný systém hodnotil, naopak, ako veľkorysý. Treba si naozaj pozrieť aj názory nezávislých odborníkov.

A takisto by som vás rád upozornil, že dnes bola konferencia MINERVA, na ktorej nakoniec bol aj váš pán predseda, ktorá sa práve aj týmito otázkami zaoberala, kde bolo stretnutie, by som povedal, komunity odborníkov z rôznych oblastí a bolo by celkom iste možno aj, a som presvedčený, že prínosom pre vás poznať názory širšieho spektra, nielen názory, ktoré často zaznievajú v rovine politickej, ale aj v rovine vecnej, ktoré prinášajú v podstatne väčšej miere racionalitu do úvah o tejto veci, ktorá zrejme bude, a verím, že bude tu v krátkom čase prerokúvaná.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Mušková pánovi ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovítovi Kaníkovi: "Koho vaše ministerstvo vo zverejnených číslach o nezamestnanosti zaratáva medzi nezamestnaných?"

Pán minister, nech sa páči, môžete odpovedať.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: V zverejnených číslach o nezamestnanosti sa medzi nezamestnaných zaratávajú všetci uchádzači o zamestnanie, ktorí požiadajú o zaradenie do evidencie nezamestnaných a spĺňajú podmienky evidencie danej zákonom. Mesačná miera evidovanej nezamestnanosti v príslušnom okrese alebo kraji sa určuje na základe počtu uchádzačov o zamestnanie v príslušnom okrese alebo kraji koncom sledovaného mesiaca a počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov v príslušnom okrese alebo kraji.

Od 1. februára 2004 v zmysle zákona o službách zamestnanosti evidovaných nezamestnaných, na ktorých strane nie je žiadna objektívna prekážka na prijatie do zamestnania, sa považujú za disponibilných nezamestnaných. Za takúto prekážku sa podľa predpisov Medzinárodnej organizácie práce považuje aj zaradenie do vzdelávania a prípravy na trh práce zabezpečovanej úradmi práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne z vlastnej iniciatívy na vlastné náklady, dočasná pracovná neschopnosť uchádzača o zamestnanie, vykonávanie absolventskej praxe. Do disponibilného počtu uchádzačov o zamestnanie nie sú zahrnutí uchádzači o zamestnanie poberajúci materské, na ktoré im vznikol nárok pred 1. februárom 2004.

Do 31. januára 2004 v zmysle zákona o zamestnanosti tvoria tí evidovaní nezamestnaní, ktorí môžu bezprostredne po predložení ponuky vhodného voľného pracovného miesta nastúpiť do zamestnania, t. j. evidovaní nezamestnaní, na strane ktorých nie je žiadna objektívna prekážka na prijatie do zamestnania. Za takúto prekážku sa považujú spomínané bariéry.

Tento postup výpočtu miery evidovanej nezamestnanosti bol zvolený nadväzne na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o štatistikách práce č. 160/1985, odporučenie Medzinárodnej organizácie práce o štatistikách práce č. 170/1985 a Rezolúciu o štatistike ekonomicky aktívneho obyvateľstva zamestnanosti, nezamestnanosti a podzamestnanosti prijaté 13. Medzinárodnou konferenciou štatistiky práce v roku 1982.

Ďakujem, to je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Pán minister, tieto ukazovatele z úradu štatistiky sú určite známe aj Štatistickému úradu aj organizácii OECD, ktorá robí výskumy a predsa ich výsledky, či už Štatistického úradu, ale aj výsledky OECD v počte nezamestnaných sa diametrálne líšia od počtov, ktoré vy vlastne vykazujete.

Vy, pravdepodobne, pán minister, viete, že vaše zákony alebo návrhy sú také tvrdé, také reštriktívne, že vlastne obrovské množstvo občanov sa dostáva, vyraďuje teda z evidencie úradov práce a je skutočne zaujímavé a priam dojemné, ako sa vy staráte o tých, ktorých vlastne ste dali, aby ste znížili mieru nezamestnaných, že sa môžu dobrovoľne nezamestnať ako napríklad manželky bohatých a vlastne dokonca chcete za nich teraz vymáhať z ministerstva zdravotníctva, aby mali platené zdravotné poistenie, ale nestaráte sa o tú hromadu, ktorí boli vyradení z úradov práce, trebárs, nie vlastnou vinou, ale, trebárs, len vinou zamestnávateľa, ktorý neodvádzal do Fondu nezamestnanosti a ktorí vlastne sa nemajú ako brániť, pretože nemajú financie nieto na súd, ale nemajú financie ani len na cestovanie.

Skutočne obrovské množstvo ľudí, ktorých ste vašimi proste vyhláškami dovolili vyradiť z úradu práce, sú absolútne v krajnej núdzi. Ja dostávam, nielenže chodia za mnou ľudia, ale telefonujú mnohokrát už tak, že mi zavolajú, že zavolajte mi naspäť, lebo majú číslo, plačú do telefónu, pán minister.

Skutočne vás prosím, pouvažujte nad tvrdými reštrikciami, ktoré ľudí diskriminujú, ktorých vyraďujú z úradov práce a ktorí nemajú šancu sa brániť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Čas určený na hodinu otázok uplynul, preto tento bod programu končím.

A v rokovaní budeme pokračovať bodom

interpelácie

poslancov. Chcem upozorniť členov vlády, že interpelácie poslancov žiadajú aj účasť členov vlády, takže bolo by dobré, keby sme nemuseli tak ako minule prerušiť tento bod programu.

Takže na úvod chcem pripomenúť, že podľa § 129 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku ústne prednesenie interpelácie nezbavuje poslanca povinnosti odovzdať svoju interpeláciu písomne predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Písomne do bodu interpelácie sa prihlásili dvaja páni poslanci, pán poslanec Čaplovič a pán poslanec Zubo.

Takže, pán poslanec Čaplovič, nech sa páči, máte slovo.

 

 

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená vláda, moje dve interpelácie budú smerovať k pánu podpredsedovi vlády a ministrovi financií jedna a druhá interpelácia k ministrovi školstva.

Prvá vo vzťahu k pánu ministrovi financií. Podľa § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky interpelujem vás vo veci nedofinancovania činnosti Univerzitnej knižnice v Bratislave, a to v súvislosti s ukončením projektu multifikačného kultúrneho a knižničného centra.

Dnes som sa zúčastnil úvodnej časti národnej konferencie Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorá bola zameraná na mobilizáciu, inováciu v národnej ekonomike a - podčiarkujem - rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít. Medzi tieto priority, ktoré sa nesporne dotýkajú týchto aktivít s väzbou na celoživotné vzdelávanie a rozširovanie informačných databáz pre vzdelávanie, vedu, výskum, ako aj informačné technológie, patrí toto nové, a čoskoro bude otvorené, moderné centrum. Je žiaduce najneskôr do konca februára 2005 presunúť finančné zdroje do programu 08S0105 Knižnica a knižničná činnosť v kapitole 24 ministerstva kultúry, a to vo výške okolo 30 mil. Sk z rezervy kapitoly Všeobecná pokladničná správa v bode 4 Rezerva na riešenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a riešenia ďalších vplyvov. Tieto prostriedky účelovo viazať pre multifikačné kultúrne a knižničné centrum.

Vo Výbore Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá som bol Vladimírom Tvarožkom, štátnym tajomníkom Ministerstva financií Slovenskej republiky, vo verejnej rozprave informovaný, že tieto prostriedky sú rezervované pre tento projekt práve v tejto položke. Multifikačné kultúrne a knižničné centrum Univerzitnej knižnice v Bratislave bolo realizované s veľkou podporou Rozvojovej banky Rady Európy. Jedným z deklarovaných výsledkov rekonštrukcie ako, samozrejme, poskytnutia úveru z Rozvojovej banky Rady Európy bol záväzok vlády Slovenskej republiky obsiahnutý vo schválenom memorande, ktoré ako podmienku na poskytnutie finančnej podpory z uvedenej banky bolo záväzkom pokrytie financovania ľudských zdrojov vo zvýšenom limite o 76 pracovníkov pre komplexné a kvalitné služby nového centra.

Multifikačné kultúrne a knižničné centrum sa slávnostne otvára 14. apríla 2005, a preto je potrebné pokrytie týchto požiadaviek do 1. marca 2005 na komplexné zaškolenie nových pracovníkov s väzbou na kvalitné nabehnutie ponúkaných vysokovyspelých, špecializovaných a odborných služieb. V opačnom prípade, ak tieto prostriedky nebudú poskytnuté, nielenže si nesplníme svoj záväzok daný v memorande, ktorý vláda podpísala, čo sa bude nepríjemne vysvetľovať zástupcom Rozvojovej banky Rady Európy, ktorá financovala toto centrum, ale bude to mať vplyv aj na prevádzku, pretože ju bude musieť vedenie Univerzitnej knižnice denne ukončiť o 16.00 hodine, čo sa stretne s nedobrým ohlasom aj verejnosti. Verím, vážený pán minister, že sa aj vaším pričinením podarí urýchlene tento problém v záujme plnenia záväzkov i očakávania verejnosti splniť.

Druhá interpelácia je na pána ministra školstva Martina Fronca.

Tiež v zmysle tohto paragrafu rokovacieho poriadku interpelujem vás vo veci zdaňovania doktorandských štipendií, a to v zmysle zákona č. 659/2004, v ktorom sa za čl. I 21 v § 9 ods. 2 písm. k) za slovo "štipendiá" vložili slová "okrem doktorandského štúdia". V roku 2003 boli po náročných diskusiách v zmysle zákona č. 595 toho istého paragrafu tieto doktorandské štipendiá oslobodené a teraz napriek tomu, že vláda Slovenskej republiky hovorí o prioritách v oblasti vzdelávania, vedy a výskumu, opäť z tohto oslobodenia sú vyňaté.

Dnes som sa zúčastnil spomínanej úvodnej konferencie Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska, ktorá bola zameraná na mobilizáciu inovácií a tak ďalej atď. Boli ste tam, pán minister, prítomný, počuli ste tie veľké reči, tie veľké sľuby. V Čechách sa tomu hovorí často, že "skutek nám utek". Žiaľ, aj naďalej uteká. Dnes sa už hovorí o spoplatňovaní aj doktorandského štúdia, a tak len mladým ľuďom sľubujeme a nič pre nich tentoraz vo vede a výskume nerobíme.

Dovolím si vás požiadať, aby ste sa k tomuto problému zásadnejšie postavili a obhajovali vstup a pôsobenie mladých vedcov na našich verejných vysokých školách, Slovenskej akadémie vied a rezortných vedeckých pracoviskách. Jedným z takýchto krokov je aj vytváranie priaznivejších podmienok pre vedecký výskum s väzbou na vedecké školy, predovšetkým pre mladých vedeckých pracovníkov. Ináč sa nám mladí absolventi vysokých škôl do vedy hrnúť nebudú. A o tom hovoria aj čísla, že nie sú také, ako by sme si vedeli predstaviť.

Vážený pán minister, mne osobne, ale najmä Asociácii doktorandov, ktorí sa na mňa obracajú, píše veľa mladých ľudí, ktorí by chceli pôsobiť vo vede. No radšej odchádzajú do zahraničia, kde majú napr. po našom vstupe do Európskej únie lepšie podmienky ako na Slovensku. Štipendiá doktorandov, ktorí sú vedení ako študenti, sú od dane vo viacerých štátoch oslobodení, nebudem hovoriť len o Českej republike, ale aj Spolkovej republike Nemecko alebo o štátnych grantoch v Belgicku. Všetko je dostupné v materiáloch z konferencie Eurodoc Atény 2004, ktoré si môžete pokojne preštudovať a mali by ste v tejto veci zásadnejšie konať aj vo vláde. Interpelujem vás v tom, aby ste obhajovali záujmy rezortu, v tomto prípade mladých doktorandov, a uskutočnili zákonodarnú iniciatívu v prospech mladých študentov a budúcich vedeckých pracovníkov.

Ďakujem vám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ako ďalší písomne prihlásený v tomto bode programu je pán poslanec Zubo.

S. Zubo, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážení kolegovia, podľa § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vám v prílohe predkladám interpeláciu v takomto znení, predkladám ju pre pána ministra Daniela Lipšica.

Vážený pán minister, v súlade s dávkou na jednorazové finančné odškodnenie vyplývajúce z uplatnenia zákona č. 305/1999 Z. z., zákona č. 105/2002 Z. z. a zákona č. 126/2002 Z. z. som vás v uplynulom období interpeloval vo veci vyplatenia odškodného postihnutým osobám. Vo vašej odpovedi som bol ubezpečený, že všetci poškodení, ktorí si podali žiadosť v stanovenom termíne, obsahujúcu požadované náležitosti, budú priebežne ministerstvom odškodňovaní v súlade s uvedenými platnými zákonmi. Napriek vášmu ubezpečeniu mám dôvodné podozrenie, že v niektorých prípadoch sa tak do dnešného dňa nestalo.

Ako dôkaz uvádzam príklad pani Márie Jakabšicovej, bytom Sládkovičovo 159, Klenovec, ktorej žiadosť bola na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky zaregistrovaná ešte v júni 2001 a odpoveď jej bola zaslaná pod č. 21328/00-548/14503 s tým, že žiadosť spĺňa všetky požadované náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 305/1999 § 5. Napriek tejto skutočnosti k dnešnému dňu nedostala ani ďalšiu odpoveď a ani je neboli peniaze vyplatené.

Vzhľadom na uvedené vás, pán minister, chcem požiadať o nasledujúce odpovede:

1. Prečo k dnešnému dňu nebola realizovaná podľa stanoviska ministerstva spravodlivosti oprávnene podaná žiadosť pani Márie Jakabšicovej, podaná ešte v júni 2001?

2. Koľko oprávnených a nerealizovaných žiadostí o odškodnenie podľa zákona č. 305/1999 Z. z., zákona č. 105/2002 Z. z. a zákona č. 126/2002 Z. z. eviduje k dnešnému dňu ministerstvo spravodlivosti?

3. Ako a kedy chce tieto záležitosti ministerstvo riešiť?

Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. Teraz je čas, aby... (Ruch v sále.) Poprosím o disciplínu v sále. Máme prítomnú vládu Slovenskej republiky a prosím pánov poslancov, aby sa k členom vlády aj tak postavili, zodpovedne. Poprosím, ústne kto sa hlási s interpeláciami? Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Mečiar, pán poslanec Hopta, pán poslanec Kolesár, pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac?

Pán poslanec Mečiar, máte slovo, nech sa páči.

V. Mečiar, poslanec: Vážené dámy a páni, zákon ukladá členom vlády byť prítomní na interpeláciách v Národnej rade. Je to jedno popoludnie v mesiaci trvajúce dve hodiny. Ak pohŕdajú takto Národnou radou Slovenskej republiky, nechápem, pán predsedajúci, prečo by sme sa my mali správať inak. Majú tu sedieť, byť, počúvať a odpovedať. Je to ich zákonná povinnosť. Nie je to láskavosť voči nám.

Pokiaľ ide o obsah interpelácií, prednesiem toto:

Interpeláciu na ministra vnútra doc. Palka.

Vážený pán minister, podľa mediálnych vyhlásení prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča dochádza k tomu alebo je možné, že dochádza k tomu, že informácie z rokovania vlády Slovenskej republiky sú za niekoľko hodín v Budapešti. Podľa vyhlásenia pána Roberta Fica v STV v relácii O päť minút dvanásť na vysokých miestach pôsobí množstvo ľudí, ktorí sú cudzími agentmi. Pán Robert Fico chce byť predsedom vlády Slovenskej republiky. Vzhľadom na závažnosť obsahu vyjadrení som predpokladal, že budú okamžite prijímané opatrenia na zabezpečenie záujmov štátu a že sa začne konať vo veci pre podozrenie z trestnej činnosti proti štátu. Ak sa tak nestalo, žiadam verejné vysvetlenie prečo a aj prečo sa nezačalo konanie vo veci.

Interpelácia na pána podpredsedu vlády Csákyho.

Vážený pán podpredseda, každý občan tohto štátu má právo hlásiť sa k akejkoľvek národnosti podľa svojho svedomia. Zaujíma ma však sociologický jav, prečo tak veľa príslušníkov rómskeho etnika sa zrieka rómskej identity a hlási sa k maďarskej národnosti. 50 % všetkých príslušníkov, ktorí sa hlásia k maďarskej menšine. A tak máme v jednej národnosti dva problémy. Žiadam tiež o vysvetlenie, prečo práve tí Rómovia, ktorí sa prihlásili k maďarskej národnosti, nedostávali preukazy zahraničných Maďarov rovnako ako iná skupina. Nie je to pokus o delenie podľa rady, a teda rasizmus?

Interpelácia na ministra spravodlivosti pána Lipšica.

Vážený pán minister, občan môže všetko, čo zákonom nie je zakázané. Štátny orgán len to, čo je zákonom dovolené. Prosím, poučte ma, ktorý zákon vám dovoľuje útočiť na iné štátne orgány, ako je prokuratúra a rozsudky z toho súdov bez toho, aby ste vôbec vedeli a poznali obsah spisu a dôkazný stav? Pre sebareprezentáciu a túžbu po kariére hráte hru na jediného spravodlivého a jedinú spravodlivosť na Slovensku. Nie ste ani jedno, ani druhé. Ste len štátny úradník. Žiadam preto vaše vyjadrenie, či v ďalšom konaní chcete vo funkcii zostať a rešpektovať zákon, alebo sa zberáte na odchod. Želám vám dobré zdravie pri uvažovaní.

Interpelácia na ministra kultúry pána Dr. Chmela.

Podľa mediálnych informácií má prejsť rozostavaná budova Slovenského národného divadla z pôsobnosti vášho ministerstva do pôsobnosti ministerstva hospodárstva. Ďalej má dôjsť k čiastočnej privatizácii, a to tak, že za 16-percentný kapitálový vklad má nový nadobúdateľ dostať 49 % vlastníckeho podielu. Prosím, aby ste dali odpoveď na nasledujúce otázky:

1. Prečo likvidujete budovu SND, skôr ako začala plniť svoj účel?

2. Prosím uviesť jediný prípad vo svete, kde slovenský štát za 16-percentný podiel kapitálu dostal 49 % vlastníckeho podielu. Ak taký príklad nie je, žiadam uviesť, prečo to robíte vy.

3. V rozšírení novostavby SND o kongresové centrum bolo zapísané v čiernych knihách vlády Mikuláša Dzurindu. Má to znamenať, že čierne bielite?

4. Kedysi ste zachraňovali kultúru na Slovensku. Kto ju zachráni pred vašou neschopnosťou?

Interpelácia na ministra školstva pána Fronca.

Vážený pán minister, veľmi nechutný bol dojem z vášho vysvetľovania pred Národnou radou Slovenskej republiky, prečo boli rušené školy s vyučovaním jazykom slovenským a súčasne zriaďované školy s vyučovaním jazykom maďarským. Vysvetľovali ste, že školy rušia starostovia a nie vy. Rušenie škôl je však možné až potom, čo ju vy vyradíte zo siete, a zakladanie školy až potom, čo ju vy zaradíte do siete. Preto žiadam, aby ste oznámili, ktorí starostovia bez vyradenia zo siete zrušili školy, na koľkých ste dali podnet na konanie pre zneužitie právomoci verejných činiteľov? Keďže predpokladám, že na nikoho vaša zodpovednosť je daná a Národnú radu Slovenskej republiky ste klamali. Čo má v takom prípade urobiť minister školstva Slovenskej republiky a čo parlament?

Nie je písomne, ale bude písomne doručená nasledujúca interpelácia na ministra hospodárstva pána Ruska. Má štyri otázky:

1. Vážený pán minister, prečo ste znevažovali štátne orgány Rakúska a zákony Rakúskej republiky?

2. Ako je možné, že ministra Slovenskej republiky súdili buď za čin, alebo priestupok na území iného štátu?

3. Pán minister, prečo ste sa za toto verejnosti ani rakúskym občanom neospravedlnili, ani nevyvodili politickú zodpovednosť voči sebe?

A posledná, pán minister, prosím vás, kedy po týchto interpeláciách ma budú znovu znevažovať v Markíze?

Ďakujem pekne. Odovzdávam písomne predsedajúcemu Národnej rady.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán predseda vlády, vážení členovia vlády, vážené poslankyne, vážení poslanci, ja by som sa chcel v rámci rokovacieho poriadku so svojou interpeláciou obrátiť na predsedu vlády Slovenskej republiky a položiť mu dve nasledujúce otázky:

1. Ôsmeho januára tohto roku sa uskutočnil ples firmy Orange, ktorého sa zúčastnili traja najvyšší ústavní činitelia Slovenskej republiky. Vážený pán predseda vlády, chápem, že sa máte právo zúčastniť akéhokoľvek plesu, chcem sa vás však spýtať, či účasť na tomto plese, na plese súkromnej firmy, vás k niečomu zaväzuje, či sa budete zúčastňovať aj na plesoch ostatných súkromných firiem, resp. keď ste dali prednosť tomuto plesu, prečo ste sa potom nezúčastnili na koncerte, ktorý bol venovaný vzniku Slovenskej republiky a prečo tak neurobili aj mnohí členovia vlády Slovenskej republiky, ktorí sa tiež zúčastnili na tomto plese?

2. Vážený pán predseda vlády, ja som sa snažil do programu rokovania tejto schôdze naozaj úprimne nastoliť bod, ktorý by sa zaoberal politickými, ekonomickými dosahmi návštevy pána prezidenta Busha a pána prezidenta Putina. Občania Slovenskej republiky veľmi dobre vedia, že táto návšteva Slovenskú republiku bude stáť viac ako 200 mil. korún. V poslednom období aj zo strany vlády Slovenskej republiky počúvame mnohé reči o tom, aký to význam prinesie pre Slovenskú republiku. Chcem sa spýtať, či nebolo možné účelnejšie použiť 200 mil. korún trebárs na riešenie sociálnych a ekonomických problémov napríklad občanov východného Slovenska.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Teraz vystúpi s interpeláciou pán poslanec Kolesár.

E. Kolesár, poslanec: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa s prvou interpeláciou obrátil na ministra hospodárstva pána Ruska. Podľa § 129 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam interpeláciu na ministra hospodárstva Pavla Ruska.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti s podporou a rozvojom cestovného ruchu v Slovenskej republike, pretože uvedená problematika spadá do kompetencie vášho rezortu. Aj keď v tomto čase v značnej miere rezonuje táto problematika v spoločnosti v dôsledku živelnej pohromy vo Vysokých Tatrách, myslím si, že je potrebné sa jej venovať komplexne v rámci celej Slovenskej republiky. Už pri schvaľovaní programového vyhlásenia vlády sme upozorňovali na to, že priestor venovaný cestovnému ruchu je v rámci tohto najdôležitejšieho vládneho dokumentu nedostačujúci a vzhľadom na to pre vládu aj málo zaväzujúci. Existuje množstvo dokumentov prijatých na vládnej úrovni vo vzťahu k rozvoju cestovného ruchu v Slovenskej republike. Malo by byť prirodzenou snahou vlády pripraviť podmienky a právny rámec pre čo najväčší možný rozvoj cestovného ruchu ako významného faktora ekonomického rozvoja, rozvoja regionálneho i rozvoja pracovných príležitostí.

V podmienkach Slovenska je problematika rozvoja cestovného ruchu zvýraznená potrebou vyrovnávania regionálnych rozdielov, ktoré sú medzi jednotlivými regiónmi skutočne rozdielmi veľkých a badateľných rozmerov. Napriek tejto všeobecne známej skutočnosti podľa môjho názoru vláda nevenuje dostatočnú pozornosť oblasti cestovného ruchu, ktorý môže byť významný z hľadiska vyrovnávania uvedených rozdielov.

Napriek pripravovanej stratégii rozvoja cestovného ruchu v Slovenskej republike do roku 2013 i množstva analýz a iných dokumentov, v ktorých vláda i vaše ministerstvo deklaruje podporu cestovného ruchu, je dnes evidentná nedostatočná reálna podpora cestovného ruchu zo strany štátu, nedostatočná pripravenosť na čerpanie európskych fondov i nedostatočná koordinácia v problematike cestovného ruchu na rôznych úrovniach. Samozrejme, na to nadväzuje nedostatočná infraštruktúra a množstvo ďalších faktorov. To sú všetko atribúty, ktoré pripravujú našu republiku o obrovské finančné prostriedky, ktoré je možné získavať práve vďaka cestovnému ruchu. Naproti tomu medziročne klesá objem finančných prostriedkov získaných z aktívneho cestovného ruchu.

Preto sa vás pýtam, pán minister, aké konkrétne kroky uskutočnil a uskutoční váš rezort v oblasti podpory podnikateľského sektora v cestovnom ruchu? Sú podľa vás vládou definované rozvojové stratégie v oblasti cestovného ruchu aj reálne napĺňané? Ste spokojný s činnosťou Slovenskej agentúry pre cestovný ruchu? Ste spokojný s ponukou Slovenska na trhu aktívneho zahraničného cestovného ruchu? A ako ste, pán minister, spokojný s rozvoj domáceho cestovného ruchu a jeho podporou z úrovne vlády Slovenskej republiky?

Ďakujem.

A ďalšia interpelácia je interpelácia na pána ministra školstva Martina Fronca.

Vážený pán minister, obraciam sa na vás v súvislosti s novou koncepciou maturitných skúšok, ktorú zavádza váš rezort. V súvislosti s touto koncepciou sa objavuje množstvo protichodných informácií. Na jednej strane nespokojní študenti a časť pedagogických pracovníkov a na druhej strane vyhlásenia vás a vášho ministerstva o úplnej pripravenosti novej koncepcie. Pripravovaná koncepcia zavádza v 4. ročníku stredných škôl nový spôsob absolvovania maturity. Je však nie celkom jasné, z akého dôvodu sa tento systém nezavádza postupne, teda u žiakov, ktorí nastupujú do prvých ročníkov v tomto školskom roku a ktorí celý priebeh svojho štúdia budú absolvovať v súlade s novou koncepciou. Deje sa práve naopak a vytvára sa trauma pre žiakov, ktorých štúdium počas celého obdobia prebiehalo počas starých študijných osnov.

Iste je prirodzené študentskej duši protestovať proti inovácii, zvlášť proti takej, ktorá môže znamenať vyššie nároky na ich vedomosti. Ak aj pripustíme určitú mieru neobjektivity zo strany študentov, je potrebné povedať, že protesty a nesúhlas zaznieva aj od pedagogických pracovníkov. Upozorňujú na nedostatočnú pripravenosť nielen samotných žiakov maturitných ročníkov na zvládnutie tejto novej koncepcie, ale aj na nedostatočnú prípravu týchto maturít z niekoľkých ďalších stránok, napríklad aj zo stránky organizačnej. Upozorňujú na údajne chýbajúce vykonávacie pokyny, čo spôsobuje rozdielny prístup i výklad tejto koncepcie na jednotlivých školách.

Dôležitým argumentom pri zavádzaní novej koncepcie bol argument akceptácie tejto novej maturitnej skúšky pri prijímacích pohovoroch na vysoké školy. Avšak reálna skutočnosť je iná a vysoké školy len v malej miere sú pripravené a ochotné na akceptovanie výsledkov maturít pri prijímacom konaní. Teda otázky študentov sa v tejto súvislosti javia ako opodstatnené. A bolo by možné i ďalej pokračovať vo výpočte problémov, ktoré súvisia s novou koncepciou maturít.

Preto sa na vás obraciam s otázkou, pán minister, a pýtam sa vás, či je nový spôsob maturitných skúšok pripravený zo všetkých stránok tak, aby bol v tomto roku pre vzdelávací proces prínosom a aby bol rovnako i prínosom pre všetkých študentov, ktorí chcú pokračovať v štúdiu na vysokých školách. Pýtam sa preto, aby nezostala táto koncepcia iba koncepciou a aby to nebola koncepcia, o ktorej prospešnosti nebudú presvedčení ani tí, ktorí ju budú musieť v praxi realizovať.

V závere mojej interpelácie vás chcem, pán minister, požiadať alebo nabádať k tomu, aby ste sa viac stretávali so študentmi stredných škôl a vysvetľovali im prospešnosť vami navrhovanej koncepcie. A v kontexte tejto mojej prosby vás v mene Študentského parlamentu študentov mesta Košíc prosím o stretnutie so študentmi stredných škôl v Košiciach.

Ďakujem.