V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Pán poslanec Kolesár, pripraví sa pán poslanec Vavrík.
E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Dovoľte, aby som vo svojom krátkom vystúpení k návrhu trestného poriadku sa venoval tej časti, v ktorej sa príslušníci Policajného zboru zaradili pod jurisdikciu Vojenských súdov. Keďže podľa môjho názoru je možné s takýmto riešením nesúhlasiť, dovoľujem si predložiť pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 141 z roku 61 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov, tlač 720.
Pozmeňujúci návrh znie. Po prvé, v § 12 ods. 1 sa vypúšťa písmeno b) a doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako b) a c).
A po druhé, v § 12 ods. 2 sa slová: "písmena a) a b)" nahrádzajú slovami "písmena a)".
Dovoľte odôvodnenie k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. Navrhovaným znením v § 12 ods. l a 2 zákona č. 141/61 Zb. o trestnom konaní súdnom v znení neskorších predpisov sa príslušníci Policajného zboru zaraďujú pod jurisdikciu Vojenských súdov. V súvislosti s tým, tak ako som povedal, navrhujem vypustenie písmena b) z § 12 ods. 1 a 2, nakoľko zaradenie príslušníkov Policajného zboru i ostatných ozbrojených zložiek pod jurisdikciu Vojenských súdov je podľa - nielen môjho názoru - v rozpore s odporúčaním Rady Európy č. 10 časť 4 v bode 13, podľa ktorého polícia pri vykonávaní policajných povinností v občianskej spoločnosti má podliehať občianskym orgánom. Zaradenie policajtov pod vojenskú jurisdikciu je preto v rozpore s už Slovenskom ratifikovanou rezolúciou Rady Európy č. 690, takzvanou deklaráciou o polícii, ktorá zjavne určuje civilný, teda občiansky štatút polície. Pristúpením k Rade Európy sa odporúča na tejto inštitúcie stali aj pre Slovensko smerodajnými a preberajú ich do svojej legislatívy členské štáty Európskej únie.
V čl. 15 písm. b) štatútu o Rade Európy sa dokonca uvádza, že výbor ministrov Rady Európy môže požiadať vlády členských štátov, aby ho informovali o krokoch, ktoré boli podniknuté v súvislosti s jej odporúčaniami.
Vo vzťahu k jurisdikcii nad policajnými ozbrojenými zbormi je smerodajnou skutočnosť, že žiadny z členských štátov nemá, európskymi, nemá podriadené policajné sily pod vojenskú jurisdikciu, teda pod jurisdikciu vojenských súdov a napríklad môžeme uviesť príklad, v Rakúsku, kde nespadá pod takúto jurisdikciu, teda nespadajú ani samotní príslušníci vojska. Nakoľko sa dopúšťajú takzvaných civilných trestných deliktov ako aj všetci ostatní občania, a nie vojenských. V takých prípadoch sú súdení civilnými trestnými súdmi. Nakoľko Slovenská republika deklaruje, že Policajný zbor Slovenskej republiky nie je vojensky organizovaným zborom a táto formulácia už nie je ani v zákone o Policajnom zbore, nie je správne jeho podriadenie pod vojenskú jurisdikciu vojenských súdov a prokuratúry. Ďakujem za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Vavrík bude pokračovať. Po vystúpení pána poslanca Vavríka preruším rokovanie Národnej rady do 14.00 hodiny. A pre vašu informáciu, o 14.00 hodine budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady hodinou otázok a ihneď po skončení hodiny otázok bude nasledovať bod interpelácie. Toľko pre vašu informáciu, pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.
R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, pán predseda Najvyššieho súdu, generálny prokurátor, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal dva pozmeňujúce návrhy, vrátim sa k môjmu včerajšiemu vystúpeniu k zákonu, trestnému, a dnes sme pri trestnom poriadku, včera som hovoril v úvode, že chcem podať pozmeňujúce návrhy, ktoré "zaregulujú" odpočúvanie, dnes sa vraciam s týmto istým momentom a podávam týmto doplňujúci návrh skupiny poslancov k trestnému poriadku, k tlači 720.
Navrhujem, aby, po prvé, do § 114 sa za ods. 8 vložil nový ods. 9 tohto znenia: "Ods. 9. Ihneď po ukončení vyhotovenia obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov musí byť dotknutá osoba príslušným policajtom písomne upovedomená o nariadení použitia tohto ITP, informačno-technického prostriedku, a dobe jeho realizácie. Upovedomenie osoby možno dočasne odložiť, ak by poskytnutím tejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania. V prípade, že osoba do 6 mesiacov od skončenia vykonávania úkonu nebude upovedomená, odklad upovedomenia na túto dobu môže povoliť iba súd. Dotknutá osoba má do skončenia trestného konania právo žiadať súd, aby preskúmal zákonnosť a dôvodnosť úkonu. Súd je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť".
Po druhé, v § 115 sa za ods. 8 vkladá nový ods. 9, ktorý znie: "Ods. 9. Ihneď po ukončení odpočúvania a zázname telekomunikačnej prevádzky musí byť dotknutá osoba príslušným policajtom písomne upovedomená o nariadení použitia tohto informačno-technického prostriedku a dobe jeho realizácie. Upovedomenie osoby možno dočasne odložiť, ak by poskytnutím tejto informácie mohol byť zmarený účel trestného konania. V prípade, že osoba do 6 mesiacov od skončenia vykonávania úkonu nebude upovedomená, odklad upovedomenia na túto dobu môže povoliť iba súd. Dotknutá osoba má do skončenia trestného konania právo žiadať súd, aby preskúmal zákonnosť a dôvodnosť úkonov. Súd je povinný žiadosť preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť."
Krátke odôvodnenie. V navrhovaných ustanoveniach sa realizuje ústavné právo občana, ktoré je garantované v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že vždy ak je to možné a keď to nepopiera zmysel úkonu, musí byť osoba dodatočne oboznámená s tým, že bolo zasiahnuté do jej súkromia priestorovým odpočúvaním, respektíve odpočúvaním jej telefonických hovorov, a musí mať k dispozícii účinný opravný prostriedok, ktorý môže namietať nezákonnosť alebo bezdôvodnosť tohto odpočúvania.
Toľko, vážení kolegovia, z môjho pozmeňujúceho návrhu, odôvodnenia. Ďakujem vám za pozornosť.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Tak ako som oznámil, faktické poznámky nie sú, prerušujem rokovanie Národnej rady, budeme pokračovať o 14.00 hodinou otázok a odpovedí členov vlády a interpelácie.
Dobrú chuť prajem.
(Prerušenie rokovania o 11.57 hodine.)
Tretí deň rokovania
36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
20. januára 2005 o 14.01 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní 36. schôdze Národnej rady.
Na programe je bod
hodina otázok,
ktorý týmto otváram. Podľa zákona o rokovacom poriadku sú na rokovaní o tomto bode programu prítomní členovia vlády, ktorých chcem súčasne teda požiadať aj o účasť na nasledujúcom bode rokovania, ktorým sú interpelácie poslancov.
Zo všetkých otázok, ktoré písomne položili poslanci do včera do 12.00 hodiny, určení overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Pripomínam, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále, sa neodpovedá.
Prosím teraz predsedu vlády pána Mikuláša Dzurindu, aby oznámil, ktorých z členov vlády určil, že budú odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády, prípadne bude za nich odpovedať sám.
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, neprítomní by mali byť štyria páni ministri. Namiesto pána ministra Zajaca bude odpovedať pán minister Kaník a pán vicepremiér Csáky. Pán minister Kukan, pán minister Simon otázky nemajú.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prosím vás teraz, pán predseda vlády, aby ste v časovom limite 15 minút odpovedali na otázky, ktoré vám boli adresované, a to v poradí, ako boli vyžrebované.
Prvá otázka podľa poradia je od pani poslankyne Diany Štrofovej. A je tohto znenia: "Aké opatrenia vláda vykonala a vykoná v súvislosti s vyhláseniami čelných predstaviteľov MR (k autonómii), aby zabezpečila naplnenie čl. 3 Ústavy SR a tak zaistila integritu štátu?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Ďakujem veľmi pekne, aj vám, pani poslankyňa, za aktuálnu otázku.
V úvode mojej odpovede na túto otázku chcem vám povedať, že vláda nerokovala a nikdy nebude rokovať o veciach, ktoré by mohli viesť k autonómii na etnickom princípe. Zároveň chcem pokračovať jasným výrokom, že považujem za odsúdeniahodné všetky výroky provokujúce nacionalizmus a nacionalistické vášne.
Na strane druhej vždy treba mať pevné postoje, ale aj uvážlivé vyhlásenia. Nie je dobré na provokáciu naskočiť. Slovensko má, žiaľ, aj celkom čerstvé skúsenosti s hrou tzv. maďarskou kartou a aj istými provokáciami zo strany Maďarskej republiky.
Poslednou skúsenosťou bol pokus aplikovať zákon Maďarskej republiky o zahraničných Maďaroch v susedných štátoch. Vy veľmi dobre viete, pani poslankyňa, že tento diplomatický zápas sme vyhrali, že sme ho vyhrali preto, lebo sme mali pravdu, a túto pravdu sme dokázali aj kultivovane presadzovať. A myslím si, že tak pevne a kultivovane pokojne treba reagovať aj na tému, na ktorú ste poukázali vo svojej otázke, uvážlivo, samozrejme, pevne a rozhodne.
Teda tento svoj postoj by som zhrnul do štyroch bodov.
Po prvé, odmietame akékoľvek kroky, ale aj debatu, ktorá by mohla viesť k autonómii.
Po druhé, nepodceňujeme žiadne výroky, ale nemienime na provokácie ani naskakovať.
Po tretie, zahraničnopolitické postavenie, ale aj náš vnútorný demokratický systém sú také pevné, že zvrchovanosť a suverenitu Slovenska nemôže v nijakom prípade narušiť žiaden nepremyslený, neuvážený výrok predstaviteľa Maďarskej republiky.
A napokon po štvrté, výroky premiéra Gyurcsányho neobmedzujú našu suverenitu, ani neoslabujú naše zahraničnopolitické postavenie. Naopak, ja si myslím, že poškodzujú Maďarskú republiku a usvedčujú jej lídrov z toho, že nechápu ani realitu, ani právny rámec spoločenstva, ktorého sú súčasťou.
Skrátka a dobre, myslím si, že pán Gyurcsány urobil chybu. V prvom rade predseda vlády Maďarskej republiky by mal vedieť, že najrelevantnejším dokumentom, ktorý rámcuje postavenie národnostných menšín je tzv. riport alebo Správa Benátskej konferencie zo 48. plenárneho zasadnutia v októbri 2001. Vy iste veľmi dobre viete, pripomínam to len pre úplnosť, že jestvuje Benátska komisia, alebo inými slovami, expertná skupina pri Rade Európy, ktorá sa danou témou zaoberá, ktorá v októbri 2001 prijala jasné zásady lemujúce, rámcujúce právne postavenie národnostných menšín v Európe. Ja zacitujem dve zásady z Benátskej komisie zo záverov, ktoré prijala 19. - 20. októbra 2001.
Prvý záver, citujem: "Zodpovednosť za ochranu menšín leží primárne na ich domovskom štáte". Komisia uvádza, že "príbuzenské štáty hrajú tiež úlohu v ochrane a zachovaní ich príbuzenských menšín, zameranú na to, aby ich pôvodné jazykové a kultúrne väzby zostali silné." Koniec citátu.
Samozrejme, veľmi silná je tá prvá veta, ktorá jasne hovorí, že primárna starostlivosť je na domovskom štáte, z pohľadu Slovenskej republiky teda na nás samotných. Ale myslím si, že aj druhá veta záverov Benátskej komisie je tiež významná. Nie preto, že by zužovala zodpovednosť domovského štátu, ale preto, že úlohu príbuzenských štátov, v tomto prípade Maďarskej republiky, vidí v zachovaní pôvodných jazykových a kultúrnych väzieb. Teda nehovorí sa tu nič ani o občianstve, ani o národných vízach a v celých záveroch nie je jediné slovíčko o autonómii, a to by pán premiér Gyurcsány mal vedieť.
A spomeniem ešte druhý záver Benátskej komisie, ktorý hovorí doslova, citujem: "Komisia je tiež toho názoru, že prioritou musí byť dodržiavanie existujúceho rámca menšinovej ochrany, existujúceho rámca menšinovej ochrany." Koniec citátu.
Teda zhrniem a poviem, že je mi trošku aj ľúto, že predseda vlády Gyurcsány neprekročil tieň svojich predchodcov, zahral nacionálnou kartou. Treba sa však veľmi pokojne pýtať, aj neskôr sa pokúsim objasniť, prečo takáto otázka je legitímna. O to viac, že aj keď pán premiér Gyurcsány je nový, mladý a zrejme aj neskúsený, dobre vie, že s autonómiou nemôže v Európe preraziť.
Pozrite sa na iné štáty. Pozrite sa, koľko je Turkov v Nemecku, Baskov v Španielsku, Rusov v pobaltských štátoch a nechcem to veľmi zoširoka rozvíjať. Skrátka aj Gyurcsány veľmi dobre vie to, čo ja, a síce, že budúcnosť Európy nie je v segregácii menšín, či už etnických, národnostných alebo iných, ale len a len v ich integrácii. Teda znovu môžem položiť rečnícku otázku, prečo sa uchýlil k takýmto výrokom.
Osobne som presvedčený, že odpoveď treba hľadať na vnútropolitickej scéne Maďarskej republiky. Žiaľ, nacionálnou kartou sa v Maďarsku stále boduje. Raz je to Gabčíkovo, potom zákon o zahraničných Maďaroch, v ostatnom čase to bolo referendum o dvojitom občianstve, ktoré iniciovala opozícia. Treba vidieť aj to, že pán premiér Gyurcsány a jeho strana sa postavili proti dvojitému občianstvu, a preto tieto výroky o autonómii ja osobne vnímam a chápem ako istý pokus kompenzovať isté straty voči voličom. Voľby sa nakoniec blížia v Maďarsku.
No a teraz to kľúčové. Ja to nehovorím, pani poslankyňa, preto, aby som výroky pána Gyurcsányho zľahčoval, alebo aby som ich nebodaj chcel ospravedlniť. To v žiadnom prípade. Hovorím o tom preto, aby som občanom a azda aj občanom Maďarskej republiky pomáhal chápať, že hra nacionálnou kartou a neraz aj tzv. starostlivosť o Maďarov v zahraničí sa neraz používajú iba preto, aby strany získavali voličov.
Odmietam autonómiu, odmietam hru nacionálnou kartou, ale na strane druhej sa teším z toho, že v minulých rokoch sme na základe konkrétnych skutkov preukázali eminentnú snahu rozumieť oprávneným požiadavkám občanov, aj občanov Maďarskej republiky v našej vlasti.
Bez úsilia byť nejaký komplexný, zmienim sa len o niektorých aktivitách. Či už to bolo znovuzavedenie dvojjazyčného označovania obcí, vydávanie dvojjazyčných vysvedčení, schválenie Charty jazykov národnostných menšín alebo výstavba mostu Márie Valérie, alebo zriadenie maďarskej univerzity, ale zmienim sa aj o výraznom podiele Strany maďarskej koalície na moci, na moci na centrálnej úrovni, na regionálnych úrovniach v samospráve. Vlani som osobne prevzal záštitu a zúčastnil som sa na 1. Festivale národnostných menšín na Slovensku. Spomeniem aj úsilie o rovnovážnejší rozvoj infraštruktúry v Slovenskej republike a nepochybne by som mohol vo výpočte týchto konkrétnych pozitívnych aktivít pokračovať.
Veľa cestujem po Slovensku. Cestujem aj na východ, aj na juh. Navštevujem aj obce s prevahou občanov národnostných menšín a veľmi dobre viem, o čo sa usilujú, akú politiku chcú vidieť a predovšetkým viem to, že si želajú pokoj, a nie napätie. A neraz sú to politickí lídri, ktorí majú úplne iné zámery ako ľudia, ktorí v našich mestách a v našich obciach bývajú.
Takže, pani poslankyňa, v tejto politike znášanlivosti, pokoja, tolerancie a integrácie budeme aj naďalej pokračovať, garantujúc plnú suverenitu a zvrchovanosť Slovenskej republiky.
Všetko, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť, tak by ste sa mali prihlásiť. Nech sa páči, máte slovo.
D. Štrofová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci.
Ďakujem, pán premiér, za vašu odpoveď. Bola naozaj, myslím si, že korektná. Ja mám len trošku takú obavu, že síce smerom domov máte dostatočný argument a naozaj tie vysvetlenia sú prijateľné, ale že nie dostatočne sú viditeľné aj v zahraničí. Teda to znamená, priamo k tomu, kto je priamym aktérom, a teda si myslím, pán premiér Gyurcsány by mal dostať nejakú odpoveď na to, čo podnietil. Súhlasím s tým, že treba v rámci istej diplomacie dodržiavať isté pravidlá, že treba brať Maďarsko ako významného partnera Slovenska, či z hospodárskej, ale aj kultúrnej linky, ale na druhej strane si treba vedieť zastať svoje stanovisko, svoju pozíciu tak, aby nás tiež rešpektovali ako suverénny štát, suverénneho partnera, ktorý rozhoduje o svojich veciach na svojom území, a nie je prijateľné, aby niekto zasahoval do záležitostí cudzieho štátu takýmto spôsobom, a určite nie čelný predstaviteľ štátu. Čiže, trošku nejaké výraznejšie stanovisko by som čakala smerom do Maďarska a hlavne po tom, čo sme konečne obsadili post veľvyslanca v Maďarsku, čo veľmi dlho absentovalo.
Takže zatiaľ ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán premiér, môžete, samozrejme, reagovať.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Rád by som stručne reagoval.
Pani poslankyňa, v dobrom to chcem povedať, veď vy sa pohybujete v medzinárodnej zahraničnej politike už dlhší čas a iste sa zhodneme v tom, že nikdy nie je dobré vec podceniť. Ale nervózna reakcia, nenáležitá reakcia - naozaj neprikladajme slovám premiéra Gyurcsányho váhu v oblastiach, kde nemá žiadnu šancu. Mohol by som dlho hovoriť o rozprave, o snahe ešte vtedajšieho premiéra Medgyessyho pretlačiť do Európskej ústavnej zmluvy kolektívne práva bez najmenšej šance.
Takže veľmi dobre viete, že v politike, aj v zahraničnej politike je nesmierne dôležité, kedy poviete, čo poviete a ako poviete. Moje vyjadrenie je jasné a bolo jasné. Prvýkrát vďaka novinárom v pondelok, keď som zúčastnil na stretnutí u prezidenta republiky a myslím si, keď ste sa dožadovali patričnej odpovede premiérovi Gyurcsánymu, že vďaka vám, vďaka vašej otázke na tejto hodine otázok som mu ju dal.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Druhú otázku vám položila pani poslankyňa Tóthová: "Pán predseda vlády, ste spokojný s tým, že na prelome rokov 2004/2005 sa po prvýkrát vo verejnoprávnej televízii (na 1. programe), ako aj v komerčných televíziách nehrala štátna hymna?"
Nech sa páči.
M. Dzurinda, predseda vlády SR: Nie, pani poslankyňa, nie som s tým spokojný, aj keď som televíziu na polnoc nepozeral, viem o tom a priznám sa, že ma táto informácia zamrzela.
Z jednej strany, myslím si, aj v odpovedi na predchádzajúcu otázku som možno preukázal, že nie som priaznivcom nejakého takého, viete, okázalého národniarstva, ale vlastenectvo, vzťah k vlasti považujem za mimoriadnu výsadu a aj peknú, dôležitú a významnú emóciu, za istý inšpiratívny postoj, za čosi, čo nás všetkých spája a malo by nás spájať, všetkých občanov našej vlasti, všetkých občanov Slovenskej republiky. A tak si myslím, že sú príležitosti, sú chvíle a sú aj dôvody, kedy by verejnoprávne médiá mali dodržiavať niektoré tradície, alebo dokonca aj nové tradície vytvárať, kedy štátnu hymnu zahráme, kedy si našu slovenskú štátnu hymnu aj spolu zaspievame.
Keď som tak premýšľal o odpovedi na vašu otázku, tak som si uvedomil, že každý večer, keď občas prídem domov a prepínam tie kanály, tak vidím, že sa hrá štátna hymna na záver televízneho vysielania. O to menej chápem, že sa nezahrala vo verejnoprávnej televízii na prelome rokov. No, ale rovnako chcem dodať, pani poslankyňa, že s tým v zásade ja nič urobiť nemôžem. Viete veľmi dobre, že televízia nie je štátna, nepodlieha vláde, že je verejnoprávna, a preto skôr poslanecká snemovňa, Národná rada môže urobiť azda v tejto oblasti viacej. Národná rada volí členov Rady STV, komunikuje s predstaviteľmi rady, aj vedenia Slovenskej televízie vo výbore a v politických kluboch.
No, ale aby som vrátil k vašej konkrétnej otázke. Takže vašu otázku chápem naozaj tak, ako ste sa opýtali, ako som spokojný. Takže, nie som spokojný.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Som rada, pán predseda, že ste vyjadrili svoju nespokojnosť. Som rada, že bola táto otázka vyžrebovaná, lebo inak by sa možno verejnosť nedozvedela, že ste s tým boli nespokojný, pretože ste svoju nespokojnosť nedali verejne najavo. A myslím si, že predseda vlády by to mal urobiť. Preto opakujem, som rada, že to je teraz.
Pokiaľ hovoríte o Rade STV, no tá je parlamentom málo postihnuteľná a najmä preto, že opozičné návrhy na zmenu vzťahu parlament a táto rada neprešli, žiaľ, hlasovaním poslancov vládnej koalície, takže parlament nemá tú kompetenciu, ktorú by mohol mať. Ba dokonca televízia už neprenáša ani celé prenosy, pretože časť kráti a nedáva v televízii. Povšimnite si to, pán predseda.
Ďakujem vám inak za odpoveď.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Čas určený na odpovede pána premiéra na otázky poslancov týmto bol vyčerpaný.
Takže budeme pokračovať odpoveďami členov vlády na otázky poslancov podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od pani poslankyne Tóthovej pánovi ministrovi zdravotníctva Rudolfovi Zajacovi, ktorého, samozrejme, tak ako to bolo oznámené, zastúpi pán minister Kaník, je tohto znenia: "Pán minister, vyhlásili ste, že vystúpite z Lekárskej komory. Vystúpili ste už?"
Nech sa páči, pán minister.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Ja teda nie, ale za pána ministra Zajaca mi dovoľte, aby som prečítal vyhlásenie.
Vážená pani poslankyňa, verejné vyhlásenie, že som sa rozhodol ukončiť svoje členstvo v SLK som urobil na tlačovej konferencii dňa 9. septembra 2004. Uverejnené je na webovej stránke ministerstva zdravotníctva. Písomne som oznámil svoje rozhodnutie SLK listom zo dňa 3. 12. 2004.
Znova opakujem, nie ja, ale pán minister Zajac.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete položiť doplňujúcu otázku.
K. Tóthová, poslankyňa: Nemám, áno, ďakujem.
Ja viem, že nemôžete odpovedať. Ja môžem len vyjadriť spokojnosť a konštatovať, že tým pádom pán minister Zajac nebude môcť vykonávať lekárske služby, pretože podľa práva a všade v Európe licenciu vykonávať lekárske povolanie môže dostať len ten, kto je členom komory. Napriek tomu, že pán minister verejnosť informoval, že to bol socialistický anachronizmus, nie je to tak, pretože už bývalá Česko-Slovenská republika mala povinné členstvo v Lekárskej komore. Inak videla som, že už viacej lekárov chodí usmiatych, tak teraz už viem, aký je na to dôvod.
Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Takže druhú otázku položil pán poslanec Madej pánovi generálnemu prokurátorovi Dobroslavovi Trnkovi: "Ako ste spokojný s prebiehajúcimi rekodifikačnými prácami v oblasti trestného práva?"
Pán generálny prokurátor, nech sa páči.
D. Trnka, generálny prokurátor SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Madej, ak dovolíte, dovolím si vás upozorniť, že rekodifikačné práce sa vlastne skončili, už neprebiehajú. Takže hneď, ako bol daný návrh jedného, aj druhého zákona do parlamentu, tak sa skončili.
Takže, ak sa budeme zaoberať podstatou otázky, rekodifikačné práce prebiehajú už niekoľko rokov a v konečnom dôsledku návrhy, ktoré momentálne sú predmetom vášho rokovania, tak na týchto návrhoch sa spolupodieľala aj generálna prokuratúra a vzhľadom na to, že zo 178 zásadných pripomienok ministerstvo spravodlivosti 172 rešpektovalo a že sme sa výrazným spôsobom podieľali na priamej tvorbe obidvoch zákonov, tak ja som s tými rekodifikačnými prácami bol spokojný. Samozrejme, že len asi tak na 90 %, lebo musím nechať tých 10 % nespokojnosti z toho titulu, že prišlo aj medzi generálnou prokuratúrou a ministerstvom spravodlivosti v rámci rozporového konania k určitým iným názorom na niektoré ustanovenia, či už Trestného zákona, alebo Trestného poriadku.
Ale ak by som mal vyjadriť svoju nespokojnosť, ak chcete toto počuť odo mňa, tak mňa veľmi mrzí jedna vec, že od mája, odkedy sú tieto obidva zákony v parlamente, sa prakticky veľmi intenzívne zaoberal týmito normami z môjho pohľadu asi len pán poslanec Abelovský, ktorý teda mal tendenciu komunikovať aj s predstaviteľmi generálnej prokuratúry, aké máme názory na jednotlivé pripomienky, ktoré parlament v dosť veľkom množstve podal. A veľmi ma mrzí, že teraz až na poslednú chvíľu budeme vychytávať chyby, resp. budeme nachádzať zhodu v obidvoch normách tak, aby, keď budú prijaté, boli od samého počiatku, čo budú uvedené do praxe, aby mali teda význam jednak pre políciu, súdnictvo, aj prokuratúru a vlastne pre celú túto spoločnosť.
Ja sa totižto obávam, že môže prísť k situácii pri niektorých navrhovaných zmenách, že jednotlivé paragrafy si budú odporovať. Ale to už nie je problém prebiehajúcich rekodifikačných prác, to už je minulosť. Toto už je problém, aby tento parlament naozaj s veľkou vážnosťou pristúpil k obidvom normám a aby boli prijaté do takej miery a v takej kvalite, aby sme mohli povedať, že 20 rokov nemusíme už do Trestného zákona a do Trestného poriadku "pichnúť".
Bude to celé nóvum pre nás a budeme sa musieť vysporiadať s novou judikatúrou a s novým názorom na celý systém konania.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Nech sa páči, máte slovo.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne.
Vážený pán generálny prokurátor, svoju otázku som dával alebo chápal som ako širšie, pretože samotné ministerstvo spravodlivosti na rokovaní ústavnoprávneho výboru cez jednotlivých poslancov, teda od rekodifikačnej komisie podávalo ku každému kódexu po 150 pozmeňujúcich návrhov, čo aj vysvetľuje možno do istej miery kvalitu toho návrhu, ktorý prišiel. Takže bral som to ako súčasť, keďže z ministerstva spravodlivosti a z vystúpenia aj jedného poslanca v rozprave prichádzajú stále návrhy na zmeny týchto kódexov. Preto sa domnievam, že tie práce naozaj trvajú, žiaľ, ešte aj v Národnej rade.
Ale mňa by zaujímalo aj vaše posledné vystúpenie a váš celkový názor na personálne zabezpečenie tak polície a vyšetrovateľov, ako ste sa už vyjadrovali, ale aj súdov a prokuratúry a možnosti zlepšenia aj v súvislosti s novými organizačnými potrebami po nadobudnutí účinnosti nových trestných kódexov.
Ďakujem pekne.
D. Trnka, generálny prokurátor SR: Pán poslanec, čo sa týka doplnenia, ja tiež nie som nadšený tým, keď po predložení akejkoľvek normy do parlamentu, spracovateľ alebo predkladateľ predkladá ešte ďalšie doplňujúce návrhy. Asi to nie je ani v súlade s našimi legislatívnymi pravidlami, resp. aj keď to v súlade s legislatívnymi pravidlami je, nie je to asi ani v okolitých štátoch vec alebo jav, ktorý je normálny. Nemalo by k tomu prichádzať. Ale toto sú naozaj závažné normy, o ktorých bola veľmi dlhá polemika a nevylučujem, že aj k takýmto udalostiam môže prísť.
Čo sa týka polície alebo mojich vyjadrení z minulého týždňa, no ja som zriadil na generálnej prokuratúre osobitný kontrolný orgán, ktorý nekontroluje políciu, ale kontroluje prokurátorov. Či si teda plnia svoje povinnosti podľa Trestného poriadku tak, ako majú, a, bohužiaľ, títo moji podriadení konštatovali, že v Bratislave sa nachádza minimálne 4 000 vecí, ktoré sú staršie vo vyšetrovaní pri známych páchateľoch ako polroka. Ale ten polrok tvorilo asi len 30 %, ostatné sú staršie ako dva roky.
Takže, samozrejme, z tohto titulu ja musím vyvodiť závery voči svojim podriadeným, lebo mi vyplýva, že si asi neplnia povinnosti, ktoré im Trestný poriadok a zákon určuje. Bohužiaľ, dokumentovali mi podriadení prokurátori, že nie je v ich silách vyriešiť tieto veci, keďže Policajný zbor je v Bratislave poddimenzovaný na oddeleniach vyšetrovania a teda policajt, ktorý pracuje so 170 vecami, nemôže ani fyzicky zvládnuť prácu na týchto veciach. Takže to bol vlastne dôvod, prečo som sa obrátil na pána ministra s naliehavou potrebou alebo žiadosťou o riešenie tejto otázky. Mal som na mysli spoločné riešenie. Bolo to predmetnom rokovania minulý týždeň na medzirezortnej porade medzi ministerstvom spravodlivosti, vnútra a generálnej prokuratúry. Samozrejme, že tie opatrenia bude musieť vykonať pán minister. Ale dohodli sme sa na určitom úzuse, aby tento nepriaznivý stav bol odstránený.
Čo sa týka prípravy na nové normy, každý rezort si musí sám vzdelávať, či už sudcov, prokurátorov alebo policajtov, pretože všetci sa to budeme musieť po novom učiť. To je absolútne celé nóvum. Takže záleží na tom, kto a akým systémom si dokáže zabezpečiť toto vzdelávanie. My sme ponúkli aj pre Policajný zbor určité možnosti využitia našich kapacít vzdelávacích programov, ktoré už máme na tento rok naplánované. Ja si myslím, že tam nebude problém ohľadne záujmu ich využiť a predpokladám teda, že tie normy budú prijaté v takej miere, aby sa vžili do normálneho praktického života.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán generálny prokurátor.
Ďalšiu otázku položila pani poslankyňa Tóthová ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi: "Pán minister, rád prezentujete vytvorenie nových pracovných miest. Prosím o informáciu, v roku 2004 koľko nových miest bolo vytvorených a koľko pracovných miest nahlásili podniky a PO, že rušia."
Nech sa páči.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážená pani poslankyňa, vzhľadom na skutočnosť, že od roku 2004 zamestnávateľské subjekty nemajú povinnosť nahlasovania voľných pracovných miest na úrady práce, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny eviduje len tie voľné pracovné miesta, pri ktorých sami zamestnávatelia na základe dobrovoľnosti požiadali úrad práce o spoluprácu a voľné pracovné miesta, ktoré úrady práce hľadajú vlastným pričinením. To znamená, skutočné množstvo voľných pracovných miest je vyššie ako to, ktoré na základe takejto kolekcie údajov je zaznamenávané na úrade práce.
V roku 2004 bolo na základe takéhoto spôsobu evidencie zaevidovaných 74 821 voľných pracovných miest, na ktoré úrady práce umiestnili 49 980 nezamestnaných. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny spolupracuje so Štatistickým úradom v súčasnosti pri pilotnom overovaní sledovania v štatistickom sledovaní voľných pracovných miest.
V rámci známych prepúšťaní evidovaných na úradoch práce v roku 2004 bolo zamestnávateľmi nahlásených 23 661 dotknutých zamestnancov, to znamená, rušení následne pracovných miest. Aj z tohto porovnania vidno, pričom znova zdôrazňujem, že údaje o počte voľných pracovných miest zďaleka nie sú úplné. Pre typ tohto údaju je evidentné, že obsadzovaných a voľných a novovytváraných pracovných miest je podstatne viac ako tých, ktoré zanikajú.
Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa, keď chcete položiť doplňujúcu otázku, nech sa páči, zapnite mikrofón pani poslankyni Tóthovej.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem.
Vážený pán minister, vy ste si asi nie dobre prečítali moju otázku. Ja som sa nepýtala, koľko voľných miest je, pretože za 1 rok to isté miesto sa môže stať trikrát aj štyrikrát voľné. Ja som sa jasne pýtala na novovytvorené pracovné miesta a o tom musíte mať prehľad a presný, pretože jednak dávajú sa príspevky na novovytvorené pracovné miesta a jednak sú nahlasované príslušným orgánom štátnej správy. Takže, vy ste, nebudem o tom ďalej diskutovať, aby sa dostalo aj na ďalších, vy ste zrejme omylom zle teda odpovedali na moju otázku. Preto v interpeláciách vám to zopakujem a spresním s presnejšou požiadavkou, ako je možné urobiť v jednej vete na lístočku na hodine otázok.
Ja som presvedčená, že v novinách koľkokrát tisícky pracovníkov prichádza o miesta, a keď 500 nových miest je nových, voľných, tak sú o tom veľké články. Môže to byť z môjho hľadiska nedostatočná znalosť, a preto ja vás, ako som povedala, požiadam v rámci interpelácií o presnú odpoveď. Čiže, doplňujúcu otázku nemám.
Ďakujem vám veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, ak chcete, nech sa páči, môžete odpovedať.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ja rád odpoviem na budúcu interpeláciu, ale pokúsim sa vám doplniť poznatky aj dnes v rámci možností, ktoré mi tento priestor dáva.
Len v štátom riadenej centralizovanej, štátom vlastnenej a direktívnej ekonomike je možné mať absolútny prehľad o každom novovytvorenom pracovnom mieste, v ekonomike postavenej na trhovom a slobodnom princípe, kde existujú státisíce zamestnávateľov, ktorí, samozrejme, nemajú žiadne povinnosti na nejaké nahlasovanie svojich každodenných rozhodnutí, nie je možné evidovať s absolútnou presnosťou všetky novovytvárané pracovné miesta. Pretože ide o pracovné miesta vytvárané najmenším živnostníkom, až po veľké podniky. Pričom platí, že tí najmenší zamestnávatelia vytvárajú najväčší počet pracovných miest vo svojom sumáre. Takže, nech na to pôjdeme akýmikoľvek metódami, vždy pôjde o orientačný údaj a o údaj približný. A preto nie je možné súhlasiť s tým, že dá sa presne zistiť počet novovytvorených pracovných miest.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Štvrtú otázku položil pán poslanec Kolesár pánovi podpredsedovi vlády Slovenskej republiky a ministrovi financií Ivanovi Miklošovi: "Ako budete postupovať voči neúnosnej cenovej politike Slovnaftu?"
Nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne.
Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Kolesár, ďakujem pekne za túto otázku. Som veľmi rád, že som ju dostal a že sa môžem vyjadriť k tejto veľmi citlivej, veľmi dôležitej a veľmi aktuálnej téme.
Dovoľte mi veľmi stručne najskôr zhrnúť, čo sa udialo v posledných týždňoch a mesiacoch, a potom sa vyjadrím aj k tomu, čo ďalej, ako budeme ďalej postupovať.
Podstatné v celej tej kauze, podstatný bol dátum 8. 11. 2004, keď sme dostali od Protimonopolného úradu oficiálne stanovisko, ktoré potvrdzuje dominantné postavenie Slovnaftu na tuzemskom trhu s motorovými palivami. Je to dôležité preto, že ceny motorových palív sú liberalizované, ale aj pri liberalizovaných cenách má, aj dnešná legislatíva ponúka nástroje na zabránenie zneužívania tohto dominantného postavenia. A boli tu viaceré signály o tom, že Slovnaft nielenže má dominantné postavenie, ale že toto aj zneužíva.
Keďže sme teda začiatkom novembra takéto stanovisko, ktoré potvrdzovalo dominantné postavenie, mali, vyslal som kontrolnú skupinu do Slovnaftu, ktorá kontrolovala rok 2002, 2003 a väčšiu časť roka 2004. Zistenie kontrolnej skupiny je také, že Slovnaft toto dominantné postavenie zneužíval, pričom právny režim v rokoch 2002, 2003 bol taký, že cena bola vecne regulovaná. V roku 2004 už bola liberalizovaná, ale, opakujem, aj v liberalizovanom prostredí je možné kontrolovať, či dominantný subjekt nezneužíva toto postavenie a či si neúčtuje neprimeraný zisk.
Na základe zistení, ktoré teda viedli k tomu, že sme zistili, že toto dominantné postavenie je zneužívané, sme rozhodli o pokute a to vo výške 1 mld. 352 mil. 975 205 korún.
Teraz k tomu, aký je ďalší postup. Bolo vydané 14. januára, teda pred niekoľkými dňami, bolo vydané rozhodnutie v 1. stupni, ktoré vydala generálna riaditeľka kontrolnej sekcie. Beží lehota, ak sa nemýlim, 15 dní, počas ktorej sa Slovnaft môže voči tomu odvolať, a potom beží ďalšia 30-dňová lehota, v rámci ktorej v správnom konaní, v správnom konaní robíme vlastne posúdenie tohto odvolania a do 30 dní ministerstvo mojou osobou v 2. stupni vydá rozhodnutie v 2. stupni.
Potom existuje ďalšia možnosť odvolať sa na súd. Tieto lehoty teraz teda bežia. Predpokladám, že to odvolanie bude podané a že vymenujem potom rozkladovú komisiu. Táto rozkladová komisia to posúdi a dá mi návrh, či toto rozhodnutie v 2. stupni mi odporúča potvrdiť, alebo mi ho odporúča nepotvrdiť.
Čo sa týka budúcnosti, chcem povedať, že posledné udalosti, máme záujem túto situáciu riešiť a nie za každú cenu a vôbec nie prioritne nejako konfliktne. Ja som sa stretol s prezidentom Molu asi pred 7 až 10 dňami. Ale musím povedať, že stanovisko tohto najvyššieho predstaviteľa tejto spoločnosti ma nepresvedčilo o tom, že by táto spoločnosť chcela zmeniť svoje správanie a následne tento záver bol potvrdený ďalšou cenovou politikou Slovnaftu v posledných 2 až 3 týždňoch, kedy, som presvedčený, že ďalej pokračuje v zneužívaní svojho dominantného postavenia.
Preto chcem ubezpečiť všetkých pánov poslancov, ale aj slovenskú verejnosť, že využijeme všetky zákonné možnosti na to, aby sme takémuto postupu zamedzili. Tie zákonné možnosti sú pomerne značné. Ja by som ich nechcel teraz rozvádzať, pretože práve v súčasnosti tento problém znovu podrobne analyzujeme a chcem len avizovať a dať na vedomie, že v pondelok na 12.00 hodinu som zvolal tlačovú konferenciu, kde chcem veľmi presne hovoriť o ďalších krokoch, ktoré v tejto kauze ministerstvo financií podnikne.
Chcem vás ubezpečiť, že nemienime tolerovať toto správanie, ktoré považujem dokonca za demonštratívne zneužívanie dominantného postavenia na úkor slovenských spotrebiteľov, na úkor slovenských podnikateľských subjektov a nakoniec, samozrejme, aj Slovenskej republiky ako-takej.
Ďakujem za pozornosť.