B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Nech sa páči, pán spravodajca, môžete sa vyjadriť k rozprave.
M. Abelovský, poslanec: Pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, ja som vo svojom vystúpení podstate povedal, bolo tu však oveľa menej poslancov prítomných, už včera večer, začiatkom by som vás všetkých chcel s plnou vážnosťou požiadať, aby ste aj pri porade v kluboch, pretože vieme, že na dnešnej schôdzi sa nebude hlasovať o Trestnom zákone, veľmi starostlivo zvažovali spôsob hlasovania a to, čo má, alebo nemá byť prijaté. Ja skutočne musím zopakovať to, čom som povedal včera, mal som pocit, že to, čo sme my pripravili v ústavnoprávnom výbore, že došlo prakticky, dá sa povedať, ak to mám percentuálne vyjadriť, k deväťdesiatpercentnej zhode, že to sa po rozprave v parlamente potvrdí. Žiaľ, musím povedať, že sa tak nestalo, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli predložené, zásadným spôsobom menia alebo snažia sa zmeniť to, čo už bolo dohodnuté, čo bolo prediskutované, a mám taký pocit, že aj nejako predrokované v poslaneckých kluboch, ako sa má potom táto snemovňa zachovať pri spoločnom hlasovaní. Keďže prakticky v dnešnej rozprave už nepribudli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, sme si dali urobiť analýzu aj spolu s naším legislatívnym odborom a môžem vám zodpovedne povedať, že ak len polovica z tých, ktoré boli predložené teraz, bude prijatá, určite sa budeme musieť vrátiť znova do rozpravy, ak teda dnes bude rozprava uzavretá, a mám pochybnosti, či v rozprave odstránime tie protirečenia, pretože tieto pozmeňujúce návrhy totiž v celom rade nadväzujú na ďalšie ustanovenia, ktoré nie je v ľudských silách prakticky, hoci hlasovanie bude vlastne až vo februári a nevieme, ako dopadne hlasovanie, potom odstrániť, myslím si, že toto, ak teda nebudeme v tomto smere zodpovední a nebudeme považovať to, čo bolo predbežne dohodnuté alebo akosi predrokované pre rozhodnutie v súvislosti so spoločnou správou, dostaneme sa do neriešiteľnej situácie a nebude iné východisko ako otvorenie rozpravy, ja by som navrhol vrátiť potom tento kódex na dopracovanie predkladateľovi. Nestraším, myslím to úplne vážne, pretože prijatie jedného, by som povedal takéhoto nekoncepčného alebo nezapadajúceho do toho spôsobu očisťovania tých pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, bude znamenať prakticky prielom do tej systematiky, do následných ustanovení, sú previazané, ešte nehovorím o previazanosti tohto kódexu s trestným poriadkom, o ktorom začneme rozpravu o chvíľku a tak ďalej. Ja si myslím, že spoločná správa je dobrým základom pre rozhodnutie aj pre poslanecké kluby o tom, čo už je už akosi dohodnuté a čo by sme už nemali potom spochybňovať. Môže sa stať aj to, že nakoniec schválime aj veľkú časť tých pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené a ktoré pre nedostatok času, ale aj priestoru, znova sa nimi zaoberať, pretože naše rozhodnutia budú politické, bude znamenať, že skutočne tá enormná práca, ktorá tu bola za posledných desať rokov vynaložená, bude zmarená.
Ešte snáď dvomi vetami sa vrátim k právnickým osobám, ktoré, zdôrazňujem, nie sú takým prelomovým, či áno, alebo nie, ktoré by nejakým spôsobom zásadne menili podstatu Trestného zákona, bez toho, že by som chcel zoslabovať to, čo som už tu raz povedal v súvislosti s tým, že mám ten názor a aj veľká skupina poslancov so mnou, že nemajú miesto v súčasnom rekodifikovanom Trestnom zákone, názor tých, ktorí tu niektorí páni poslanci aj predostreli, a to sú obavy podnikateľských subjektov zo zavedenia týchto ustanovení. Ja im rozumiem a chápem ich a tieto obavy sú úplne opodstatnené, totiž my tú rekodofikáciu trestného zákona predkladáme tak, aká by mala byť, ale my vieme, ako sa aplikuje. Hlavná obava už zabehnutých podnikateľských subjektov, mnohých s veľkou zahraničnou účasťou, s veľkými kapitálovými vstupmi do našej ekonomiky, majú celkom oprávnenú obavu, že práve zavedenie tohto inštitútu sa stane predmetom konkurenčného boja. Že prakticky vznesenie obvinenia, to nehovorím o odsúdení, môže prakticky takúto firmu zruinovať. Že ju, ak beriem do úvahy, znova nebudem hovoriť o tom, ako by to malo byť, ale ako to je, že aj sa pristupuje k začatiu trestného stíhania u nás mnohokrát nezodpovedne, pod politickými tlakmi a podobne. Čiže ja chápem tieto obavy a rozumiem im a zavedenie týchto inštitútov by hrozilo vážne, skutočne vážne, akútne nebezpečenstvo pre tieto subjekty.
No tu sa hovorilo v niektorých vystúpeniach niektorých kolegov a kolegýň aj o zásade trikrát a dosť. Vráťme sa troška do tej diskusie a snažme povedať aj to, v akej podobe ju predkladateľ predložil vtedy, keď sa novelizoval súčasný Trestný zákon, v akej podobe je tu dnes táto zásada uvedená. Myslím si, že napriek všetkým výhradám, ktoré ústavnoprávny výbor prijal, dostatočne, opatrenie, teda v rade pozmeňujúcich návrhov, že ju, poviem to príkladne, poľudštil na to, aby ďalších okolností dávala možnosť súdu na to, aby rozhodol aj o tejto veľmi prísnej zásade v zákone, ale Trestný zákon neobsahuje len zásadu trikrát a dosť. Ale v dvoch ustanoveniach obsahuje zásadu dvakrát a dosť. Ktorá je imanentná len skutočne výnimočne aj v Spojených štátoch a v Anglicku, ide o trestné činy vraždy a úkladnej vraždy, v tomto smere, žiaľ, neprešiel pozmeňujúci návrh, ktorý som predniesol, a ja to plne rešpektujem, že asi nie je vôľa to zmeniť a že tu poslanci majú na túto vec iný názor. Ja ako spravodajca musím konštatovať a povedať, aby ste brali do úvahy, že sme pracovali v súvislosti s novelou Trestného zákona, trestného poriadku so 600 pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, to, myslím si, v hostórii tejto Národnej rady ešte nebolo. Že utriedenie a rozdelenie mnohokrát protichodných a poviem otvorene, aj absolútne nekvalifikovaných pozmeňujúcich návrhov sme vytvorili, poviem otvorene, aj za pomoci ministerstva spravodlivosti, jeden elaborát, ktorý, dá sa povedať, má nádej, ak sa bude zodpovedne hlasovať v kluboch, poslaneckých, na to, aby bol schválený. Ja vás len prosím, už túto koncepciu nejakým spôsobom nemeňme, nenabúravajme ju ďalšími pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, pretože prijmeme tu, skutočne, jeden, poviem to otvorene, nezmysel, za ktorý sa budeme musieť hanbiť. Ďakujem pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda: Ďakujem, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a teraz pristúpime k druhému čítaniu
o vládnom návrhu Trestného poriadku (tlač 720).
Vládny návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 720, spoločnú správu máte v tlači 720a. Prosím znovu pána podpredsedu vlády a ministra finan... pardon, ministra (So smiechom.) spravodlivosti Daniela Lipšica, aby vládny návrh zákona uviedol a odôvodnil, nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Pán predseda, keď som bol nedávno behať na Devínskej Kobyle, tak ma tiež jeden bežec zastavil a keď sa ma opýtal, či som minister, tak mi potom povedal: "Vedel som, že ste minister financií." Takže aj on vedel, hej. Vážený pán predsedajúci, milé pani poslankyne, vážení páni poslanci. Trestný poriadok je nemenej dôležitý kódex, možno, že nie je taký zaujímavý pre verejnosť a pre laikov, ale je mimoriadne dôležitý pre efektívnosť samotného trestného konania. Pretože nie je dôležité len to, aby páchateľ deliktu dostal spravodlivý trest, je dôležité, aby aj ho dostal rýchlo, aby bol následne aj rýchlo vykonaný. A o tom je cele trestné konanie, od vyšetrovania počínajúc, až po vykonávacie konanie končiac. To znamená, základný cieľ nového Trestného poriadku je postaviť obvineného čo najskôr po spáchaní deliktu pred súd.
Spomeniem naozaj veľmi stručne, potom sa vyjadrím na konci rozpravy v diskusii, stručne spomeniem základne zmeny, ku ktorým prichádzame. Návrh Trestného poriadku podriaďuje ozbrojené zbory pod vojenskú justíciu, čo má dva základné ciele, oslabiť personálne väzby a zrýchliť trestné konanie. Zároveň posúva vecnú príslušnosť na okresné súdy, vzniká klasická trojstupňová sústava. Zakotvuje osobitnú formu skráteného vyšetrovania v prípade, ak je páchateľ pristihnutý priamo pri čine alebo na úteku. V takom prípade by mal byť odovzdaný súdu v priebehu 48 hodín a ak súd nerozhodne trestným rozkazom, mal by určiť termín hlavného pojednávania do 5 dní. Zakotvuje mnohé nové formy takzvaných procesných odklonov, z ktorých najdôležitejším je dohodovacie konanie medzi prokurátorom a obvineným, ktoré bude podliehať schváleniu súdom. Práve mimosúdna cesta je cestou zefektívnenia trestného konania. V Spolkovej republike Nemecko asi 45 % vecí je riešených práve mimosúdnou cestou. Ďalšími odklonmi bude už dnes známe podmienečné zastavenie trestného stíhania a zmier. Návrh Trestného poriadku zriaďuje inštitút sudcu pre prípravné konanie, ktorý bude rozhodovať o zásahoch do základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní. Zároveň návrh mení systém určovania dĺžky väzby, ktorá sa bude odvíjať od trestnej sadzby, ktorá hrozí páchateľovi za spáchaný trestný čin. Pri prečine to bude 1 rok, pri zločine 3 roky a pri obzvlášť závažnom zločine bude maximálna lehota trvania väzby 4 roky, z toho maximálne polovica bude vyhradená pre prípravné konanie, respektíve pre vyšetrovanie. Takisto návrh Trestného poriadku preberá ustanovenia o agentovi a korunnom svedkovi, ktoré boli doplnené do nášho právneho poriadku v roku 2003 a v praxi sa úspešne uplatňujú najmä pri odhaľovaní korupcie a usvedčovaní predstaviteľov organizovaného zločinu. V rámci súdneho konania sa výrazne posilňujú prvky kontradiktórnosti hlavného pojednávania. Hlavné pojednávanie bude vedené formou sporu a to najmä z pohľadu spôsobu vykonávania dôkazov v konaní pred súdom. Svedkov budú zásadne vypočúvať procesné strany, teda prokurátor a obvinený, respektíve jeho obhajca, no s tým, že bude ponechaná možnosť zasiahnutia súdu do spôsobu vykonania takého výsluchu. Takisto návrh obmedzuje možnosť vrátiť vec na došetrenie a to bude možné iba na žiadosť prokurátora, ak počas hlavného pojednávania vyjde najavo, že obžalovaný spáchal ešte ďalší trestný čin. V kontradiktórnom konaní musí zodpovednosť za obžalobu niesť štát reprezentovaný prokurátorom. V rámci odvolacieho konania zvýrazňujeme apelačný princíp odvolacieho konania. To znamená, odvolací súd bude mať povinnosť doplniť dokazovanie a bude môcť vec kasačným spôsobom zrušiť a vrátiť iba vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami. Cieľom je tiež zrýchliť konanie a zabrániť tomu, aby sa opakovane posúvali spisy medzi rôznymi súdnymi inštanciami, čo, samozrejme, neúmerne predlžuje celkovú dĺžku trestného konania. Zároveň návrh trestného poriadku upresňuje a dopĺňa vykonávacie konanie a právny styk s cudzinou.
Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi tiež na záver poďakovať jednak celej rekodifikačnej komisii, ktorá pripravovala návrh trestného poriadku, ktorá bola zložená z veľmi skúsených, najmä sudcov a prokurátorov, ale chcem poďakovať aj poslancom, najmä členom gestorského výboru, v ktorom sme niekoľkokrát veľmi zodpovedne diskutovali o navrhnutej rekodifikácii trestného procesu, a verím, že sa nám spoločným úsilím potom aj tu v snemovni, v pléne, podarí prijať nový, moderný trestný proces, ktorý zabezpečí zefektívnenie a zrýchlenie trestného konania.
Dovoľte mi, pán predsedajúci, sa dvomi vetami vyjadriť k spoločnej správe a dovoľte mi len vyjadriť veľmi telegraficky nesúhlas s niektorými bodmi spoločnej správy. Sú to body 4, 5, 14, 15, 18, 19, 21, 22, 23, 26, 28, 31, 32, 35, 36, 40, 45, 49, 68, 70, 72, 78, 79, 80, 106, 151 a 155. Bol by som rád, keby sa o týchto bodoch mohlo hlasovať osobitne a ešte aj o bode 161. V spoločnej správe sa navrhuje spoločné hlasovanie o bodoch 18, 19, 151, 161, má ísť o body týkajúce sa trestnej zodpovednosti právnických osôb s návrhom gestorského výboru schváliť, pritom bod 161 nemá nič spoločné s trestnou zodpovednosťou právnických osôb a tento treba schváliť v každom prípade, aj keď nebudú schválené body 18, 19 a 151. Toľko na úvod, ďakujem, pán predsedajúci.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam teraz slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru, poslancovi Gáborovi Gálovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto bode programu. Nech sa páči.
G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako gestorský výbor k vládnemu návrhu trestného poriadku podáva v zmysle § 79 rokovacieho poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením zo 17. júna 2004 pridelila vládny návrh trestného poriadku na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská. Poslanec Ladislav Polka, člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, predložil rad pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré si v značnej miere osvojil spravodajca. Tie, ktoré boli vo výboroch prijaté, sú súčasťou tejto správy. Vládny návrh trestného poriadku odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre obranu a bezpečnosť a výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. V bode IV spoločnej správy sú pozmeňujúce návrhy, celkom ich je 175. Nebudem ich čítať, každý ich má na stole. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, spoločne o bodoch... Nebudem tiež čítať, lebo je ich veľa a tiež je to obsiahnuté v spoločnej správe. Tiež potom spoločne o bodoch 15, 21, 22, 26, 31, 32 s návrhom gestorského výboru schváliť a tie predošlé body tiež s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločne o bodoch 18, 19, 151, 161 s návrhom gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch 4, 5, 24, 29, 46, 78, 99, 124, 159, 174 s návrhom gestorského výboru schváliť, spoločne o bodoch 116, 23 s návrhom gestorského výboru neschváliť a bod 117 bez odporúčania. Čiže celkovo budú štyri okruhy bodov, ktoré odporúča gestorský výbor schváliť, jeden neschváliť a jeden bod je bez odporúčania. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu Trestného poriadku vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh trestného poriadku schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe. Spoločná správa výborov k vládnemu návrhu trestného poriadku bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2005. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh v zmysle rokovacieho poriadku. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomne prihlášku piatich pánov poslancov, pána poslanca Miklušičáka, Kolesára, Vavríka, pán poslanec Abelovský a ešte aj pán poslanec Polka, ale ako prvý sa hlási o slovo pán predseda Najvyššieho súdu Milan Karabin. Pýtam sa Národnej rady, či je všeobecný súhlas, aby pán predseda Najvyššieho súdu mohol vystúpiť. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
M. Karabin, predseda Najvyššieho súdu SR: Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, vážené poslankyne, budem veľmi stručný. Aký dobrý zákon vy prijmete, o to menej práce budeme mať my na Najvyššom súde Slovenskej republiky. Želám vám veľkú trpezlivosť pri prerokúvaní jednotlivých pripomienok, aby ste prijali skutočne dobrý zákon. Štatistické údaje o stave kriminality sú na Slovensku alarmujúce. 140 000 trestných činov za rok, obrovské číslo. Skúste si to spočítať v priebehu piatich rokov. Vyše pol milióna ľudí, ak by trestný čin spáchala len jedna osoba, sa dopustí za päť rokov trestného činu. To je veľmi zlý obraz o stave spoločnosti. Z každej strany sa ozývajú hlasy o vzrastajúcom organizovanom zločine, o narastajúcej agresivite, o šíriacom sa násilí v spoločnosti. Poukazujú na to štátne orgány, občianske združenia, cirkvi, občania. Je to tak. Niektorí ľudia sú ochotní a aj spôsobilí svoje egoistické záujmy presadiť za každú cenu, i za cenu toho najhrubšieho zločinu. Najbrutálnejšie násilie môžete takmer dennodenne sledovať v médiách. Zdá sa, akoby práca polície, prokuratúry a súdov vychádzala nazmar. Musím však uviesť, že to nie je pravda. Nie je to pravda, lebo je evidentné, že nebyť práce týchto zložiek moci v našom štáte, toto najväčšie zlo, akým sú kriminálne činy, by sa šírilo ako mor a zakrátko by zahubilo celú spoločnosť. Tomuto zlu treba nastaviť hrádzu, aby sa ďalej nešírilo a hrádzou proti nemu sú i sudcovia, obzvlášť tí, ktorí prerokúvajú trestné veci a rozhodujú o nich, pretože dennodenne sa sami musia postaviť proti tomuto zlu svojím vlastným ja. Oni a nikto iný musia rozhodnúť o tých najdôležitejších otázkach, o vine a treste človeka. Človeka majú pred sebou a musia rozhodnúť o ňom, či je to zločinec, alebo nevinná osoba. Ak ide o zločin, teda zlo najhrubšieho zrna, toto zlo má tendenciu drviť všetko pred sebou a nevyberanými prostriedkami i tých, ktorí nastavujú svojím profesijným povolaním hrádzu tomuto zlu. Preto z tohto pohľadu vravím, justíciu netreba haniť, treba ju zveľaďovať a chrániť, lebo v opačnom prípade kto potom ochráni nás všetkých od moru zla? Samozrejme, že chceme urobiť všetko preto, aby justícia bola spoľahlivým a dôveryhodným ochrancom spoločnosti. To znamená, aby z nej bolo eliminované všetko, čo je v rozpore so sudcovským sľubom. Okrem naozaj nezávislej a nestrannej justície potrebuje spoločnosť na svoju ochranu aj dobrý právny nástroj, lebo v právnom štáte i proti zlu treba používať len zákonné prostriedky. Trestný zákon i trestný poriadok majú byť takýmto prostriedkom ochrany spoločnosti. Páchatelia zločinov využívajú najmodernejšie prostriedky na presadenie sa, na presadenie zla. Teda treba na tieto nové spôsoby páchania trestnej činnosti adekvátne reagovať. Treba mať taký právny nástroj na odhaľovanie, dokazovanie i postihovanie zločinu, ktorý bude skutočne uľahčovať a urýchľovať tento proces, aby ochrana spoločnosti bola naozaj účinná a zároveň aby sa v celom procese trestného konania, predprípravného, prípravného i súdneho konania zabezpečili ústavou a medzinárodnými zmluvami garantované základné práva fyzických i právnických osôb. Som presvedčený, že nový trestný poriadok je takým právnym nástrojom umožňujúcim naplnenie spomínaného primárneho cieľa ochrany spoločnosti. Sú tam také nové prvky rôznych skrátených konaní, ktoré tento proces urýchľujú, uľahčujú. Je tam mnoho nových inštitútov, alebo sa menia existujúce inštitúty. Mnoho pripomienok bolo vznesených pri príprave aj v prerokovaní tohto predloženého materiálu v orgánoch Národnej rady. Som presvedčený, že keď tieto pripomienky, ktoré vylepšujú ešte tento predložený návrh, budú zapracované, že to bude dobrý zákon. Menia sa niektoré ustanovenia týkajúce sa lehôt trvania väzby. Spomínal to pán podpredseda vlády a minister spravodlivosti, možno sa s tým stotožniť. Je väčšia záruka ochrany práv fyzických osôb a tlačí sa zároveň na to, aby trestné konanie sa skončilo skôr, podľa možnosti v tej väzobnej lehote. Avšak pokiaľ ide o niektoré pripomienky, ktoré by mali viesť ešte k podstatnejšiemu skráteniu týchto lehôt, tak ako sú navrhnuté v predloženom materiáli, musím poukázať na to, čo som začal na začiatku, že organizovaný zločin sa veľmi ťažko dokazuje a niekedy ani táto lehota, ktorá je tam uvedená v tomto priloženom návrhu, nebude stačiť na ukončenie celého zložitého trestného procesu a najmä dokazovania. Dosť podstatne sa menia niektoré ustanovenia o dokazovaní. Pán predkladateľ návrhu, pán podpredseda vlády, pán minister spravodlivosti to spomenul, pokiaľ hovoril o kontradiktórnom konaní. Z nášho pohľadu trestných sudcov sme toto očakávali. Je to skutočne dobré, že sa posilňuje kontradiktórnosť konania, pretože doteraz akoby celú zodpovednosť za všetko mali niesť súdy. Prenáša sa zodpovednosť za výsledok na strany v konaní. Väčšia aktivita sa musí vyvinúť zo strany prokurátora, ten bude zodpovedný za to, či predložil dostatok dôkazov na to, aby bolo možné rozhodnúť o vine obvinenej osoby.
V dôvodovej správe sa uvádza, že sa zjednodušuje práca predsedu senátu. Bude ťažšia táto práca, budú zložité pripomienkové konania, pripomienky spôsobu vedenia dokazovania, bude to náročné na proces, na vedenie procesu zo strany predsedu senátu, ale je to potrebné. Možno proces bude dlhší na súde, ale bude raz a skončí a veci sa nebudú vracať. Súd je na to, aby súdil, aby rozhodol. Máme dostatok dôkazov, alebo nemáme dostatok dôkazov na to, aby sme rozhodli o človeku, či je vinný, alebo nie je vinný. A proces sa skončí.
Teraz, vzhľadom na súčasnú situáciu - a toto sa má meniť týmto novým trestným poriadkom - je to tak, že ešte aj na Najvyššom súde musíme skúmať to, či orgány prípravného konania urobili všetko pre to, a ešte hľadať, dokonca pomaly vyhľadávať za nich dôkazy a uvádzať, ako ich majú správne dokumentovať, aby bolo možno rozhodnúť o základnej otázke. Tu sa práve týmto procesom, touto kontradiktórnosťou posilňuje úloha strán v konaní. A je to dobré.
Ďalej sa domnievam, že rôzne konania, ktoré povedú k zrýchleniu procesu, či už to dohodovacie konanie, už existujúce aj zmierovacie konanie. Musím uviesť, že mnohé inštitúty, mnohé prvky, ktoré sú v tomto predloženom návrhu, už v priebehu posledných niekoľkých rokov boli zavedené do nášho právneho poriadku. Existujú. Niektoré sú celkom nové, ale myslím, že bude dobré, ak ich budeme mať. Bude na nás, bude to ťažká úloha práve Najvyššieho súdu, práve v tých prvých štádiách, aby sme zákon čo najlepšie vyložili, aby sme súdnu prax čo najrýchlejšie zjednocovali.
Do celkovej koncepcie pôvodného, schváleného zámeru rekodifikácie trestného poriadku však vo vám predloženej predlohe verzie trestného poriadku nezapadá jeden prvok. Prvok, ktorý pôvodne jednotnú, synchronizovanú koncepciu výstavby trojstupňovej sústavy trestného súdnictva podstatne nabúrava. Ruší ju. Na jednej strane je ten proces nastavený tak, že v základnom stupni všetky veci budú prerokúvať okresné súdy, tie najzávažnejšie okresné súdy v sídlach kraja, ale prvok, ktorý bol do tohto konceptu zavedený až v posledných štádiách, vlastne preberajúci to, čo bolo prijaté zákonom o Špeciálnom súde, podstatne nabúrava túto koncepciu. Ruší ju a každá výnimka len oslabuje celý systém. Domnievame sa preto, my si ctíme zákony aj ich rešpektujeme, pokým nie je vyhlásený niektorý zákon, alebo niektorá jeho pasáž za protiústavnú, vychádzame z predpokladu ústavnosti zákona, takže keď platí tento zákon o Špeciálnom súde a celá pasáž niektorých ustanovení zákona sa preberá aj do predloženého návrhu Trestného poriadku, domnievame sa, že je možné celú túto koncepciu nenarušovať a riešiť ju tak, aby Špeciálny súd bol v pozícii funkčne okresného súdu a aby o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, ktorý nie je okresným súdom, je Špeciálnym súdom s pôsobnosťou pre celé Slovensko, aby o odvolaniach proti nemu, respektíve aj o iných opravných prostriedkoch rozhodoval krajský súd. A môže to byť krajský súd, v ktorého obvode je, pôsobí, má sídlo Špeciálny súd. Tým by bola zachovaná celá koncepcia a nič by sa nenarúšalo ani na tom, po čom už dlho sme volali a čakáme, predpokladám, verím, že to schválite, pokiaľ ide o otázky dovolania, že Najvyšší súd bude rozhodovať o tom, o čom skutočne rozhodovať má. Teraz v tejto pozícii už podľa platnej právnej úpravy musíme rozhodovať, pokiaľ ide o opravné prostriedky, proti rozhodnutiam Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to namiesto Špeciálneho súdu, že sme zaťažení vecami, ktoré bránia tomu, aby sme v primeranej lehote, a občania očakávajú od nás, a najmä poškodení, aby sme včas rozhodli o týchto veciach, o tých najzávažnejších veciach, ktoré musíme odkladať, najmä v tých prípadoch, keď nejde o väzobné veci, pretože väzobné veci zo zákona majú prednosť, a musíme sa zaoberať tým, či dôkazy, ktoré sú v prípravnom konaní, sú postačujúce na to, či niekto má byť vo väzbe, alebo nemá byť vo väzbe, či sa predĺži, alebo nepredĺži lehota trvania väzby. To sú otázky, ktoré môže celkom pokojne rozhodnúť sudca na nižšej úrovni. Nemusíme zaťažovať tým sudcu Najvyššieho súdu, je to aj škoda, pretože my máme sa zaoberať tým, čo je nakoncipované v tom trestnom poriadku, a to je otázkami právnymi, teda že každý obvinený bude mať možnosť dovolávať sa aj najvyššej súdnej inštancie. Tých dovolaní, presne nevedno, koľko ich bude, ale už teraz možno povedať, že zrejme možno aj toľko, koľko je teraz odvolaní, pretože tam má každý možnosť z obvinených, ak využije možnosť odvolacieho prostriedku, odvolania, tak má možnosť ešte využiť aj dovolanie v otázke právnej. Ustanovenia o dovolaní sú veľmi precízne špecifikované, sú vypracované dobre. Myslím, že ak budú takto schválené, bude to dobre a bude to skutočne úloha Najvyššieho súdu, robiť to, čo má, zjednocovať súdnu prax, vykladať zákon a rozhodovať o právnej otázke, a nie zisťovať za niekoho, ktorý to mal zistiť už v prípravnom konaní, či sú dôkazy postačujúce, alebo nie, aký je skutkový stav. Tým sa my dnes zaoberáme, tým my vlastne spomaľujeme potom celý proces trestného konania.
Toto som vám chcel povedať, je to možné riešiť, vážené poslankyne, poslanci, tým, že by ste sa zamysleli nad tými ustanoveniami predloženého trestného poriadku, ktoré hovoria o Špeciálnom súde, o tom, kto rozhoduje o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu, a ak by sa upravili tieto ustanovenia tak, že o odvolaniach proti rozhodnutiam Špeciálneho súdu by rozhodoval krajský súd, potom by zostalo Najvyššiemu súdu to, že by rozhodoval o dovolaniach proti rozhodnutiam, o ktorých rozhodol krajský súd, vo veciach Špeciálneho súdu. A tam je zákon jednoznačný, že musia o tom rozhodovať sudcovia, ktorí prešli Národným bezpečnostným úradom, previerkou Národného bezpečnostného úradu. My takých sudcov momentálne ani na Najvyššom súde nemáme dostatok, aby sme mohli toto zabezpečiť, pretože keď budeme na Najvyššom súde rozhodovať o odvolaniach, tak ako to je koncipované, aj o dovolaniach, tak potrebujeme päťčlenný senát, a taký, ktorý by prešiel previerkou Národného bezpečnostného úradu, ktorý by rozhodoval o odvolaniach proti rozhodnutiam toho istého Najvyššieho súdu. Toto je veľmi ťažké v tejto situácii, v akej Najvyšší súd sa nachádza, vôbec zabezpečiť. A domnievam sa, že je to jednoduchšie zabezpečiť tak, aby prešli previerkovým konaním, tou bezpečnostnou previerkou sudcovia, ktorí by rozhodovali na krajskom súde o odvolaniach proti prvostupňovému Špeciálnemu súdu. Preto vás prosím, vážené poslankyne, poslanci, apelujem na vás, skúste ešte prehodnotiť tie ustanovenia, kým je čas, budete sa zaoberať množstvom ďalších pripomienok, ale aj v tejto otázke je ešte možné urobiť istú korekciu a som presvedčený, že keby sa takáto korekcia urobila, že by to bolo na prospech všetkých, predovšetkým občanov, ktorí očakávajú rýchly proces v trestnom konaní.
Ďakujem vám, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážený pán predsedajúci, za to, že ste mi umožnili vystúpiť v tomto pléne, verím, že prijmete dobrý zákon, ako som na začiatku uviedol, verím, pretože na Najvyššom súde, predovšetkým na ňom je najťažšia úloha, okamžite ako bude platný, skôr než bude účinný. Účinnosť sa navrhuje od 1. januára 2006. Na nás je, aby my sme urobili všetko pre to, aby sme sudcov nižších súdov na seminárnych školeniach vzdelávali tak, aby sme ich pripravili, a to je ťažká úloha popri tých úlohách, ktoré teraz máme na Najvyššom súde, to je ťažko zvládnuteľné s toľkými sudcami, je ich 12, prosím, na trestnom kolégiu, ktorých máme. Takže, prosím vás, ak možno ešte teraz urobiť čosi v tomto smere, urobte to. Ďakujem vám.
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou sa prihlásila pani poslankyňa Tóthová. Nikto viac, končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím, pani poslankyňa, máte slovo.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja som si vypočula pozorne vystúpenie pána predsedu Najvyššieho súdu. Korekcia, ktorú navrhuje, má svoje racionálne jadro. Nemám čas zopakovať v čom, v ktorých veciach, ale jednoznačne podčiarknuť, že úlohou Najvyššieho súdu nemôže byť zisťovanie skutkového stavu veci. To predsa nie je nikde v kontinentálnom právnom systéme. Ďalej, je to jedno z najdrahších zisťovaní skutkového stavu, pretože sudcovia Najvyššieho súdu sú ľudia platení aj príslušnou stupnicou, a tu je aj efektívnosť. Ďalej, v rámci systému opravných prostriedkov potom sa dostáva riešenie vecí tým, ktorí už vo veci boli zainteresovaní, a ja si myslím, že proces má vytvoriť priestor pre Najvyšší súd na zjednocovanie súdneho rozhodovania, a to nielen v trestnom konaní, ale aj v občianskom, pretože nie je ojedinelé, že účastníci toho istého, a ja som toho živým príkladom, postupu, kauzy tej istej, jedným senátom sú rozhodnutí pozitívne a iným senátom sú rozhodnutí negatívne. Takže chýba to zjednocovanie a to je úloha Najvyššieho súdu, pán minister, nie predložiť taký proces, kde ho zaťažíte zisťovaním skutkového stavu. Ja viem, že budete zase odpovedať na záver a nie je možné s vami diskutovať.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave, písomne prihlásení, páni poslanci Miklušičák, Kolesár, Vavrík, Abelovský a Polka. Prvý vystúpi pán poslanec Miklušičák, pripraví sa pán poslanec Kolesár.
J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, predseda Najvyššieho súdu, vážené poslankyne, vážení poslanci, tak ako aj včera prednesiem štyri bloky pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkajú, jednak menia niektoré znenia v navrhovanom zákone trestného poriadku, iné vyplývajú z odporúčaní gestorského výboru a je potrebné ich premietnuť aj do ďalších ustanovení a napokon niektoré, sú to technicko-legislatívne, upresňujúce poznámky. Čiže tie moje pozmeňujúce návrhy prednesiem v štyroch blokoch.
Ako prvý blok, bod prvý, v § 24 ods. 1 znie: "Úkony pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní vykonáva súd, ktorý bol príslušný na konanie o obžalobe. Ak je takých súdov viac, úkony vykoná súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh." Ide o doplnenie príslušnosti súdu a ako aj o výkladové pravidlo v prípadoch, keď nastane situácia, že budú príslušné na konanie viaceré súdy.
Bod 2. V § 24 ods. 2 znie: "Vo veciach uvedených v § 16 ods. 1 na vykonanie úkonov pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle krajského súdu a vojenský obvodný súd, ktorý bol príslušný na konanie obžaloby. Ak je takýchto súdov viac, úkony vykoná súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh." Zdôvodnenie podobné ako v predchádzajúcom prípade.
Bod 3. V § 24 ods. 4 znie: "Na vydanie príkazu na sledovanie osôb a vecí podľa § 113 ods. 4 príkazu na vyhovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov podľa § 114, príkazu na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 alebo § 116 a príkazu na využitie agenta podľa § 117 je pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní príslušný okresný súd v sídle toho krajského súdu a vojenský obvodový súd, v obvode ktorého je súd, ktorý by bol príslušný na konanie v obžalobe a Špeciálny súd, ak ide o veci patriaci do jeho pôsobnosti. Ak je takých súdov viac, úkony vykonáva súd, v ktorého obvode je činný prokurátor, ktorý podal príslušný návrh." Upresňuje sa týmto citácia úkonov v § 24 ods. 4 Trestného poriadku, keďže bol rozdielny výklad pri ich aplikácii podľa platnej právnej úpravy. Zároveň navrhujem doplniť príslušnosť súdov, výkladové pravidlo v prípadoch, keď nastane situácia, že budú príslušné na vykonanie viaceré súdy.
Bod 4. V § 34 ods. 1 v tretej vete sa vypúšťajú slová: "a do vznesenia obvinenia právo nazerať do spisov za podmienok uvedených v § 69". Vypúšťa sa piata veta. V predposlednej vete sa slová: "navrhla obhajoba", nahrádzajú slovami: "s jeho súhlasom navrhol obhajca", a v poslednej vete sa za slovo: "práva" vkladajú slová: "sám alebo". Vypustenie časti textu v tretej vete je navrhované z dôvodu podrobnejšej úpravy v § 69. Vypustená piata veta je vhodnejšia a ucelenejšie zapracovaná v § 213, ktorý komplexne rieši účasť obvineného aj obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní tak, aby bol naplnený princíp rovnosti zbraní, uplatnením práva obvineného na osobnú obhajobu aj na obhajobu prostredníctvom obhajcu, ale zároveň zohľadňuje aj potrebu vytvoriť podmienky pre nerušený a bezprieťahový priebeh vyšetrovania. Ďalšie zmeny len upresňujú text ustanovenia § 34 ods. 1.
Bod 5, v § 38 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: "Ak ide o prípad podľa § 37 ods. 1 písm. c), obvinený sa môže po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením vzdať práva na povinnú obhajobu. Toto vyhlásenie môže zobrať späť. Úkony vykonané po výslovnom vyhlásení o vzdaní sa práva na povinnú obhajobu do "späťvzatia" tohto vyhlásenia sa nemusia opakovať." Doterajšie ods. 3, doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 4. Tento návrh reaguje najmä na hlasy odbornej právnej verejnosti o potrebe zosúladenia povinnej obhajoby v dôsledku iba právnej kvalifikácie skutku. Návrh nadväzuje na rovnaký pozmeňujúci návrh k § 37 doplnením nového ods. 4, ktorý je v bode 17 spoločnej správy výborov.
Bod 6. V § 44 ods. 2 znie:...
V. Veteška, podpredseda NR SR: Na požiadanie rečníka chcem kolegov - a oprávnené požiadanie rečníka -, chcem kolegov poslancov a poslankyne poprosiť o väčší kľud v sále, aby mohol predniesť svoje vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec, pokračujte.
J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Bod 6, § 44 ods. 2 znie: "Obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený, a o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4." Toto ustanovenie zosúlaďuje s § 213 ods. 2. až 4., aby v aplikačnej praxi nedošlo k rôznemu výkladu a postupu. Z toho dôvodu navrhujem použiť aj termín: "v konaní pred súdom", a nie: "v súdnom konaní", ako je označená tretia časť trestného poriadku, teda aby sa práva obhajcu vzťahovali aj napríklad na vykonávacie konanie. Pritom právo obhajcu zúčastniť sa úkonov v prípravnom konaní je rozšírené zmenou úpravy v § 213 ods. 2. Bude to v bode 12.
Bod 7. V § 50 ods. 2 sa v prvej za slovo: "obvinenému" vkladajú slová: "a právnickej osobe uvedenej v ods. 1". Ide o súvisiacu zmenu vyplývajúcu zo zmeny § 50 ods. 1 bod 34 spoločnej správy výborov.
Bod 8. V § 51 ods. 2 sa v druhej vete za slovo: "obvinenému" vkladajú slová: "alebo právnickej osobe uvedenej v § 50 ods. 1". Ide opäť o zmenu vyplývajúcu z § 50 ods. 1.
Bod 9, § 55 sa dopĺňa ods. 7, ktorý znie: "Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, zodpovedá štát podľa osobitného zákona." Tento návrh navrhuje doplniť do zákona výslovnú úpravu o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a podľa môjho presvedčenia je lepším riešením ako navrhované v spoločnej správe.
Bod 10. V § 116 ods. 1 sa vypúšťajú slová: "na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 3 roky, korupciu alebo pre iný úmyselný trestný čin, o ktorom na konanie zaväzuje medzinárodná zmluva". Týmto ustanovením sa zosúlaďuje s teraz účinným trestným poriadkom a s dohovorom o počítačovej kriminalite, ktorý sa upravuje predložiť na ratifikáciu.
Bod 11. V § 117 ods. 6 sa na konci pripája táto veta: "To neplatí pre postup podľa ods. 2, kedy príkaz na použitie agenta môže vydať len sudca pre prípravné konanie." Táto zmena má posilniť ochranu osôb pred neopodstatneným, dôkazmi neodôvodneným zásahom a aktivitou agenta, má posilniť súdnu kontrolu použitia agenta.
Bod 12., IV. diel 2. hlavy 2. časti znie: "IV. diel, účasť obvineného a obhajcu na úkonoch vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní." § 213 ods. 1: "Policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva vo výsluchu svedka, pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečenie jeho prítomnosti alebo jeho prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu." Ods. 2.: "Obhajca má právo od vznesenia obvinenia zúčastniť sa úkonov, ktorých výsledok môže byť použitý ako dôkaz v konaní pred súdom, iba ak vykonanie úkonu nemožno odložiť a obhajcu o ňom vyrozumieť. Obvinenému a iným vypočúvaným osobám môže obhajca klásť otázky potom, keď policajt výsluch skončí." Ods. 3.: "Ak obhajca oznámi policajtovi, že sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu podľa ods. 2, policajt je povinný včas mu oznámiť čas, miesto konania úkonu a druh úkonu okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemožno odložiť a vyrozumenie obhajcu nemožno zabezpečiť. O tomto postupe policajt vyhotoví záznam, ktorý založí do spisu." Ods. 4.: "Ak sa obhajca alebo ním splnomocnený obhajca nedostaví na nariadený úkon, policajt vykoná tento úkon aj bez jeho účasti okrem výsluchu obvineného, ktorý trvá na prítomnosti obhajcu." Ods. 5.: "Ak sa obhajca zúčastní výsluchu svedka, ktorého totožnosť má byť utajená podľa § 136 ods. 3, policajt vykoná potrebné opatrenia, aby skutočná totožnosť svedka nebola zistená". Táto úprava súvisí so zmenou v § 34 ods. 1 v bode 4. a § 44 ods. 2 v bode 6. a lepšie vyjadruje sledovaný zámer pri zabezpečení práva na obhajobu a pravidla rovnosti zbraní. Dopĺňa sa zároveň nový ods. 1, ktorý umožňuje aj účasť obvineného na určitých vyšetrovacích úkonoch. Novým spôsobom navrhovaný ods. 2 rozširuje právo obhajcu zúčastniť sa úkonov prípravného konania. Ods. 5 nadväzuje na úpravu v § 136 ods. 3.
A bod 13., v § 410 ods. 1 sa na koniec pripája táto veta: "Ak žiadosť neobsahuje uvedené náležitosti, predseda senátu vyzve odsúdeného, aby žiadosť doplnil v lehote 10 dní, inak sa o žiadosti nekoná, o čom predseda senátu vo výzve odsúdeného poučí." Dopĺňa sa postup pre prípad, že žiadosť o odklad nemá potrebné náležitosti.
Teraz blok druhý. Keďže z rozpravy v gestorskom výbore ako aj z pozmeňujúceho návrhu je veľmi pravdepodobné, že verejný obhajca ako inštitút z návrhu trestného poriadku bude vylúčený, predkladám tento pozmeňujúci návrh, ktorý má nasledovné body:
Po prvé, § 36 znie: "§ 36, obhajca. Ods. 1, obhajcom môže byť len advokát." Ods. 2: "Pri úkonoch trestného konania sa môže dať obhajca zastúpiť advokátskym koncipientom, ak s tým obvinený súhlasí, a) v prípravnom konaní, ak ide o konanie o prečine a zločine s výnimkou obzvlášť závažného zločinu, b) v konaní pred súdom, ak ide o konanie o prečine".
3. ods., "Obhajca nemôže byť advokát, ktorý už bol privolaný ako znalec, tlmočník alebo prekladateľ alebo ktorý bol svedok prejednávaného skutku. Obhajca nemôže byť vypočúvaný ako svedok o skutočnostiach, ktoré sa dozvedel pri výkone obhajoby".
Bod 2., v § 47 ods. 2 sa slová: "poškodených z verejných obhajcov" nahrádzajú slovami: "poškodených, spravidla niektorého z poškodených po jeho predchádzajúcom súhlase".
Bod 3., v § 47 ods. 6 sa slová: "ustanoviť zástupcu z verejných obhajcov" nahrádzajú slovami: "ustanoviť zástupcu z radov advokátov, ak to považuje za potrebné na ochranu záujmov poškodeného".
Bod 4., v § 554 ods. 2 sa slová: "odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času" nahrádzajú slovami: "odmenu a náhradu" a vypúšťajú sa slová: "To neplatí u verejného obhajcu".
Bod 5., v § 554 ods. 3 znie: "Zástupca z radu advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6, má voči štátu nárok na odmenu a náhradu podľa tarify určenej osobitným predpisom pre konanie v občianskoprávnych veciach."
Bod 6., v § 554 ods. 4 sa slová: "odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času" nahrádzajú slovami: "odmeny a náhrady" a slová: "obhajcu, spoločného zástupcu poškodených alebo zástupcu poškodeného, ktorý bol ustanovený poškodenému alebo splnomocnenca poškodeného", nahrádzajú slovami: "obhajcu alebo zástupcu z radov advokátov, ktorý bol ustanovený poškodenému podľa § 47 ods. 6."
Bod 7., v § 556 ods. 1 písm. d) sa slová: "hotové výdavky ustanovenému obhajcovi", nahrádzajú slovami: "náhradu ustanovenému obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6."
Bod 8., v § 556 ods. 1 sa vypúšťajú písm. c) a e). Doterajšie písm. d) a f) sa označujú ako písm. c) a d).
Bod 9., v § 556 ods. 3 znie: "Paušálnu sumu podľa ods. 1 písm. d) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo spravodlivosti."
Bod 10., v § 557 ods. 1 sa slová: "hotové výdavky" nahrádzajú slovami: "náhradu".
Bod 11., v § 559 ods. 1 sa slová: "obhajoby verejným obhajcom, lebo poškodeného a sume", nahrádzajú slovami: "poškodeného a ich sume", a slová: "ustanovenému obhajcovi štátom", sa nahrádzajú slovami: "štátom ustanoveného obhajcovi a ustanovenému zástupcovi z radov advokátov podľa § 47 ods. 6."
Bod 12., v § 559 ods. 2. sa slová: "§ 556 ods. 1 písm. c), d) a e) nahrádzajú slovami: "§ 556 ods. 1 písm. c)."
A bod 13., § 562 sa vypúšťa.
Ako som už v úvode uviedol, tento návrh reaguje na skutočnosť, ak by prešiel návrh zákona, teda pozmeňujúci návrh na vypustenie verejných obhajcov.
Blok tretí. Pozmeňujúci bod prvý.
V § 4 ods. 1 sa slová: "sú povinné", nahrádzajú slovami: "môžu, ak to považujú za vhodné a účelné." Ustanovenie sa upresňuje tak, aby zákon neupravoval povinnosť spolupráce so záujmovými združeniami občanov, ale iba možnosť takej spolupráce ak je to v súlade so záujmami spoločnosti.
Bod 2., v § 4 ods. 4 a v § 5 ods. 1 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová: "v návrhu na prevzatie záruky treba vždy uviesť aj konkrétne spôsoby pôsobenia na obvineného". Odôvodnenie: Aby súd mohol objektívne rozhodnúť o ponúknutej záruke, musí poznať aj konkrétne spôsoby pôsobenia záujmového združenia občanov na obvineného. Z toho dôvodu navrhujem doplniť toto ustanovenie.
Bod 3. V § 9 ods. 1 písm. d) sa na koniec pripájajú slová: "alebo bol vyhlásený za mŕtveho". Ide o spresnenie ustanovenia, aby sa neprítomnosť trestného stíhania týkala aj osoby, ktorá bola, neprípustnosť trestného stíhania týkala aj osoby, ktorá bola vyhlásená za mŕtvu.
Bod 4. V § 9 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Ak sa týka dôvod uvedený v ods. 1 len niektorého z čiastkových úkonov pokračovacieho trestného činu, nebráni to, aby sa vo zvyšnej časti takéhoto činu viedlo trestné stíhanie." Doterajšie ods. 2 a 3 sa označujú ako ods. 3 a 4. Uvedená úprava zabezpečí rýchlejší priebeh trestného konania, keďže umožňuje konať aj v nových čiastkových útokoch pokračovacieho trestného činu.
Bod 5. V § 10 sa za ods. 14 vkladá nový ods. 15, ktorý znie: "Skutkom sa rozumie aj čiastkový útok pokračovacieho trestného činu, ak nie je vyslovene ustanovené inak." Doterajšie ods. 15 až 21 sa označujú ako ods. 16 až 21. Upravuje sa týmto návrhom definícia skutku v prípade pokračovacieho trestného činu.
Bod 6. V § 14 ods. 2 písm. b) sa slová: "a teroristickej skupiny", nahrádzajú slovami: "a trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny". Navrhovaná legislatívno-technická úprava súvisí s rozdelením trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny, § 305 vládneho návrhu Trestného zákona, dva samostatné trestné činy, ktoré som predložil včera pri rozprave o Trestnom zákone.
Bod 7. V § 14 ods. 2 písm. c) sa vypúšťajú slová: "v spojení s organizovanou skupinou pôsobiacou vo viacerých štátoch". Týmto navrhujem obmedziť pôsobnosť Špeciálneho súdu tým spôsobom, že sa vypúšťa jeho spôsobnosť v prípade obzvlášť závažných zločinov, spáchaných v spojení s organizovanou skupinou, pôsobiacou vo viacerých štátoch, keďže takýto kvalifikačný znak nový Trestný zákon ani osobitne neupravuje. V týchto prípadoch bude o takýchto veciach rozhodovať okresný súd v sídle krajského súdu, § 16 ods. 1.
Bod 8. V § 14 ods. 2 písm. d) sa slovo: "desaťtisícnásobok" nahrádza slovom: "dvadsaťpäťtisícnásobok" a slovo: "desaťtisícnásobku" sa nahrádza slovom: "dvadsaťpäťtisícnásobku". Týmto navrhujeme obmedziť pôsobnosť Špeciálneho súdu a pri majetkových a hospodárskych trestných činoch ustanoviť jeho pôsobnosť iba v prípadoch, keď je spôsobená škoda, respektíve získaný prospech aspoň vo výške 200 miliónov Sk, dvadsaťpäťtisícnásobok malej škody, namiesto 80 miliónov, ako to navrhuje návrh pôvodný.
Bod 9. V § 37 ods. 1 písm. a) znie: "Ide o konanie o obzvlášť závažnom zločine." Týmto navrhujem zúžiť povinnú obhajobu v dôsledku iba právnej kvalifikácie skutku. Návrh reaguje na hlasy odbornej právnej verejnosti o potrebe zúženia povinnej obhajoby.
Bod 10. V § 40 ods. 2 sa na koniec pripája táto veta: "Skutočnosť, že nemá dostatočné prostriedky, musí obvinený preukázať." Ide o upresnenie v zhode s obdobným ustanovením § 47 ods. 6.
Bod 11. V § 71 ods. 1 sa vypúšťa slovo: "všetky", slovo: "zrejme" a slová: "tento trestný čin" sa nahrádzajú slovom: "skutok". Upresňuje sa takto text, aby pri aplikácii nedošlo k rôznym výkladom tohoto ustanovenia.
Bod 12. V § 72 ods. 1 znie: "Rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, žiadosti o prepustenie z väzby, ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby, návrhu na predĺženie lehoty väzby a rozhodnutie prokurátora o prepustení obvineného z väzby." Ide gramaticko-technickú úpravu a doplnenie rozhodnutia prokurátora o väzbe v prípravnom konaní v záujme vylúčenia možných aplikačných problémov.
Bod 13. V § 72 ods. 2 posledná veta znie: "Pred rozhodnutím o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby, v ďalšom trvaní väzby, zmene dôvodov väzby a návrhu na predĺženie lehoty väzby musí byť obvinený vypočutý. O žiadosti obvineného o prepustenie z väzby možno rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí, ak zo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť na verejnom zasadnutí. Tento návrh reaguje na odporúčané zmeny v § 76 ods. 5 a na právo obvineného opakovať žiadosť o prepustenie z väzby po uplynutí lehoty 30 dní od právoplatnosti skoršieho rozhodnutia o väzbe." Sleduje sa aj zjednodušenie konania o väzbe.
Bod 14. V § 72 ods. 4 sa za slovo: "originál" vkladajú slová "alebo orgánom činným v trestnom konaní overený rovnopis". Za účelom predchádzania prieťahu v súdnom konaní takto navrhujeme vyslovene uviesť možnosť predloženia aj overeného rovnopisu jednotlivých častí spisu, uvedené je nevyhnutné najmä v takzvaných skupinových veciach. Ide o väčšie množstvo obvinených ohľadom jednej veci.
Bod 15., § 72 sa dopĺňa novým ods. 5, ktorý znie: "Predseda senátu súdu, ktorý o návrhu alebo sťažnosti koná, môže v prípadoch zvlášť rozsiahleho spisového materiálu súhlasiť s predložením len príslušnej časti spisu." Odôvodnenie: V prípadoch, v ktorých je spisový materiál obzvlášť rozsiahly a celý nie je potrebný pre rozhodovanie o čiastkovej otázke, sa navrhuje, aby bolo možné predložiť nadriadenému súdu iba tú časť spisu, s jeho súhlasom, ktorá je pre konanie rozhodovania relevantná.
Bod 16. V § 76 ods. 3 sa slová: "trvať šesť mesiacov" nahrádzajú slovami: "trvať až šesť mesiacov". Odstraňuje sa takto pochybnosť, či väzbu možno predĺžiť aj na čas kratší ako šesť mesiacov.
Bod 17. V § 79 ods. 3 sa slová: "sudcovi pre prípravné konanie" nahrádzajú slovami: "sudcovi pre prípravné konanie, o čom upovedomí obvineného a jeho obhajcu". Ide o spresňujúce ustanovenie na posilnenie práv obvineného.
Bod 18. V § 81 ods. 4 sa na koniec prvej vety pripájajú slová: "a je daný dôvod väzby podľa § 71". Ide o terminologické zosúladenie s § 80 ods. 3.
Bod 19. V § 82 ods. 3 sa slová: "obvineného, vyššieho súdneho úradníka, probačného úradníka alebo" nahrádzajú slovami: "obvineného alebo probačného a mediačného úradníka". Týmto sa upresňujú subjekty, ktoré môžu navrhnúť zmenu obvinení podľa § 82.
Bod 20. V § 83 ods. 1 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa slová: "ak tento zákon to neustanovuje inak". Odstraňuje sa takto rozpor medzi znením ods. 1 a ustanovením § 185 ods. 4.
Bod 21. V § 90 sa vypúšťa ods. 2. Doterajšie ods. 3. až 6. sa označujú ako ods. 2 až 5. Toto ustanovenie sa vypúšťa ako nadbytočné. Ide o zmenu vyplývajúcu z bodu 59 spoločnej správy výborov.
Bod 22. V § 90 ods. 3 sa slová: "môže byť na 90 dní, ak je potrebné" nahrádzajú slovami: "môže byť až na 90 dní, ak je potrebné". Upresnenie sa týka toho, aby lehota 90 dní nebola obligatórna, ale maximálna.
Bod 23. V § 110 ods. 2 písm. c) sa slová: "orgány colnej správy a daňové orgány" nahrádzajú slovami: "colné orgány". Tento návrh súvisí s vypustením § 10 ods. 8 písm. g), bod 7 spoločnej správy výborov a zmena terminológie ohľadom colných orgánov súvisí s ujednotením podľa, s § 10 ods. 8 písm. f).
Bod 24. V § 115 ods. 6 sa na koniec pripája táto veta: "V prípravnom konaní, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, možno predložiť záznam telekomunikačnej prevádzke súdu aj bez prepisu tohto záznamu, pokiaľ zo sprievodnej správy vyplývajú údaje o mieste, čase a zákonnosti vykonávania odpočúvania, ako aj o osobách, ktorých sa záznam telekomunikačnej prevádzky týka a záznam telekomunikačnej prevádzky je zrozumiteľný." Tento návrh reaguje na situácie, ktoré sú v praxi frekventované, že obsah záznamu má slúžiť ako konkrétna skutočnosť odôvodňujúca návrh na vzatie obvineného do väzby, o ktorom treba v zákonných lehotách rozhodnúť, ale v týchto lehotách nie je technicky možné vyhotoviť doslovný prepis záznamu. Záznam bez prepisu však bude možné použiť iba v prípadoch, keď je kvalitný, čiže zrozumiteľný a nie sú pochybnosti o jeho obsahu, najmä o komunikujúcich osobách.
Bod 25. V § 196 ods. 4 sa slová: "alebo policajt" nahrádzajú slovami: "alebo prostredníctvom prokurátora policajt". Týmto sa uprednostňuje ustanovenie, keďže priamy styk v tejto veci zabezpečí lepšie prokuratúra, ktorá vykonáva úkony aj podľa časti právny styk s cudzinou.
Bod 26. V § 205 ods. 1, v § 215 ods. 3 a v § 228 ods. 3 sa slová: "zločineckej skupiny a teroristickej skupiny" nahrádzajú slovami: "zločineckej skupiny trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny". Tento návrh vyplýva z rozčlenenia na dva trestné činy a to trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a zosnovania, založenia a podporovania teroristickej skupiny, § 305 a § 306 navrhovaný do Trestného zákona, ktorý som predniesol včera.
Bod 27. V § 215 sa v ods. 5 slovo: "vyšetrovateľa" nahrádza slovom: "policajta". Týmto sa zosúlaďuje terminológia používaná v zákone.
Bod 28. V § 218 ods. 1 sa slová: "trestného činu korupcie, založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny" nahrádzajú slovami: "korupcie, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestného činu založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny". Odôvodnenie je podobné ako v predchádzajúcom prípade.
Bod 29. V § 231 sa vypúšťa písm. k) a písm. j) znie: "Vyžiadať súhlas na trestné stíhanie alebo na podanie návrhu na vzatie do väzby osoby, v prípade ktorej je na tento úkon potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky, Súdnej rady Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky alebo Európskeho parlamentu." Doterajšie písm. l) až o) sa označujú ako písm. k) až n). Uvedené doplnenie má zabezpečiť výslovné určenie orgánu, ktorý je oprávnený predložiť žiadosť o zbavenie imunity predsedovi Európskeho parlamentu v prípadoch, keď podľa jeho rokovacieho poriadku Európsky parlament rozhoduje o zbavení imunity svojho poslanca. Túto požiadavku na úpravu predložil terajší predseda Európskeho parlamentu. Písm. k) navrhujeme vypustiť z dôvodu, že jeho text bol pokračovaním písm. j) a teraz ho nahrádza nové znenie písm. j).
Bod 30. V § 242 a § 244 ods. 5 sa slová: "aj o väzbe" nahrádzajú slovami: "aj o ďalšom trvaní väzby". Ide o zosúladenie terminológie s § 72 ods. 1 a § 76 ods. 5.
Bod 31., § 372 ods. 1 sa dopĺňa písm. l), ktoré znie: "Bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné." Odôvodnenie: Medzi dôvody dovolania sa dopĺňa aj prípad, keď bol uložený trest odňatia slobody na doživotie v záujme vylúčenia možnosti prípadného justičného omylu vzhľadom na charakter tohto trestu.
Bod 32., § 372 sa dopĺňa ods. 5 a 6, ktoré znejú: "Ods. 5. Dovolanie v neprospech obvineného nemožno podať len z toho dôvodu, že súd postupoval podľa § 392 ods. 2 alebo § 406 písm. b). Ods. 6., dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné." Odôvodnenie v ods. 5. Navrhujeme upraviť zákaz reformatio in peius, to je zabránenie tomu, aby sa len z podnetu obvineného, ktorý sa domáha miernejšieho trestu, nemohol uložiť prísnejší trest. V ods. 6 treba vyslovene vyjadriť, že dovolanie je len proti odôvodneniu rozhodnutia, nie je prípustné. Rovnako ako je to v prípade dovolania a sťažnosti.
A napokon bod 33 tohto bloku, § 566 sa vypúšťa. Tento návrh reaguje na zmeny vykonané v Trestnom zákone, ako nadbytočný.
A napokon blok štvrtý pozmeňujúcich návrhov. Ten už bude trošku kratší.
Bod 1. V § 232 sa za ods. 5 vkladá nový ods. 6, ktorý znie: "Ak nedošlo k dohode o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní vecí alebo o súdnom dohľade nad činnosťou právnickej osoby, postupuje prokurátor podľa § 236 ods. 1." Doterajšie ods. 6 až 9 sa označujú ako ods. 7 až 10. Ide o upresňujúce ustanovenie vo vzťahu ku konaniu o dohode, o uznaní viny a prijatí trestu. Umožní sa takto schválenie dohody aj v prípadoch, keď nedôjde k dohode o ochrannom opatrení, lebo prokurátor v tomto prípade podá samostatný návrh podľa § 236.
Bod 2. V § 235 písm. f) sa slovo: "opatrenia" nahrádzajú slovami: "liečenia ochrannej výchovy, ochranného dohľadu zhabania vecí alebo súdneho dohľadu nad činnosťou právnickej osoby". Táto úprava reaguje ako dôsledok zmien vyjadrených už v § 232, čo sa týka rozšírenia ochranných opatrení o detenciu, uloženie ktorého prokurátor v návrhu na schválenie dohody o vine a treste ani v obžalobe nemôže navrhnúť.
Bod 3., § 299 návrhu vrátane nadpisu nad § 299 znie: "Ochranné opatrenia, § 299 ods. 1. Ak ide o prípad, keď si súd rozhodnutie o ochrannom liečení, ochrannej výchove, ochrannom dohľade, zhabaní vecí alebo o súdnom dohľade nad činnosťou právnickej osoby vyhradil podľa § 289 ods. 2, môže tieto ochranné opatrenia uložiť na verejnom zasadnutí len vtedy, ak to navrhne prokurátor.
Ods. 2., o návrhu na umiestnenie odsúdeného v detenčnom ústave rozhoduje súd na verejnom zasadnutí.
Ods. 3., proti rozhodnutiu o ochrannom opatrení podľa ods. 1 a 2 je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Rozšírenie ochranných opatrení o detenciu, § 81 Trestného zákona s osobitným režimom konania a podmienok jej uloženia vyžaduje primeranú reakciu aj v Trestnom poriadku. Keďže o detencii rozhoduje súd dodatočne až počas výkonu trestu odňatia slobody, respektíve pred ukončením takéhoto trestu.
A napokon bod 4., posledný. V § 363 ods. 1 upraviť takto: "V trestnom konaní vedenom proti právnickej osobe sa primerane použijú ustanovenia tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak." Úprava má za cieľ spresniť formuláciu, keďže použitie slov všeobecné ustanovenia evokuje výklad o možnosti použitia iba ustanovení prvej časti Trestného poriadku, § 1 až 195, ktorá má takýto názov. Treba odstrániť možnosť takéhoto nesprávneho výkladu v aplikačnej praxi a uviesť, že sa primerane používa aj príslušné ustanovenie ostatných častí Trestného poriadku.
Chcem len upozorniť, že v prípade, že pri hlasovaní o trestnom poriadku vypadne trestnoprávna zodpovednosť právnických osôb, niektoré tieto návrhy, pozmeňujúce, aj v takom prípade by som stiahol.
A napokon mi dovoľte predložiť v súvislosti s návrhmi, ktoré som uviedol, samostatne hlasovať o týchto bodoch, o bode 14, 15, 22, 35, 115 a 151. Okrem toho žiadam samostatne hlasovať aj o bodoch 4, 5, 18, 19, 21, 23, 26, 28, 31, 32, 36, 40, 45, 49, 68, 70, 72, 78, 79, 80, 106, 155 a 161. Ďakujem vám za pozornosť aj za trpezlivosť s týmto druhým návrhom.