P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, otváram tretí rokovací deň 36. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte pred tým, ako pristúpime k rokovaniu o bode programu vládny návrh Trestného zákona, vás chcem informovať, že o ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadal pán poslanec Danko a pán poslanec Boris Zala.

Teraz poprosím navrhovateľa a spravodajcu Trestného zákona, aby zaujali svoje miesta a poprosím posledného ústne prihláseného, predposledného ústne prihláseného do rozpravy, pána poslanca Cupera, aby vystúpil k prerokúvanému bodu programu

vládny návrh Trestného zákona (tlač 656).

Nech sa páči, pán poslanec.

J. Cuper, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Možno, že by bolo správnejšie povedať predostatného, lebo posledný, to už, alebo ostatný, tak je správnejšie po slovensky, posledný...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Tak čo chcete vy, pán poslanec?

J. Cuper, poslanec: ... okamih nášho života ešte len príde.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ostatný, posledný alebo...

J. Cuper, poslanec: Pani kolegyňa, dobre, takže sme sa prebrali, je to dobre. Vážené dámy, vážení páni, (So smiechom.) dovoľte mi, aby som povedal niekoľko poznámok aj ja k vládnemu návrhu Trestného zákona, ktorý máte pred sebou ako tlač 656. Je nepochybné, že slovenské trestné právo nezodpovedá nárokom, ktoré kladie na túto oblasť práva demokraticky a právny štát. Bolo, samozrejme, prijaté v iných spoločensko-ekonomických pomeroch, bolo síce prispôsobené a prispôsobované je stále meniacim sa spoločenským potrebám, ale je celkom logické, že úloha rekodifikovať, to znamená znovu usporiadať, znovu systematizovať oblasť trestného práva sa javila od roku 1989 ako priorita každej vlády. Nie je to úloha ľahká. Som rád, že sa táto vláda tejto úlohy zhostila. Samozrejme, ak pozrieme predlohu rekodifikácie Trestného zákona, má isté pozitíva z hľadiska systematizovania a usporiadania, tu nie je možné snahu ministerstva spravodlivosti, ktoré túto úlohu plnilo z poverenia vlády, uprieť. Samozrejme, že túto úlohu bolo možné plniť v dvoch smeroch. Teda trestné právo je vlastne, alebo jeho úloha z hľadiska idey spravodlivosti je o tom, že rozdeľuje spoločenské zlá. Teda nie spoločenské dobrá ako iné oblasti právneho poriadku. Tieto spoločenské zlá je možné rozdeľovať prísnejšie alebo menej prísne. Teda v oblasti trestného práva sa tomu hovorí penalizácia alebo depenalizácia alebo sprísňovanie trestnoprávnych podmienok, ukladania trestov alebo výkonu trestov. V tejto oblasti, samozrejme, je jednoznačná tendencia v Trestnom zákone sprísniť trestnoprávny postih, ďalej znížiť vekovú hranicu trestnoprávnej zodpovednosti.

Moja prvá teda výhrada, ktorú vznášam, aj teda v mene poslaneckého klubu Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, smeruje k tomu, že nie sme za to, aby sa znižoval vek, ktorým má nastupovať trestnoprávna zodpovednosť, na 14 rokov. Tých pár, alebo ako pán minister hovoril, okolo tisíc prípadov, ktoré sa ročne na Slovensku vyskytnú, tvoria veľmi malé percento z celkového počtu spáchaných trestných činov, i keď niektoré z nich sú brutálnejšie, nemyslím si, že by riešili celkový problém kriminality slovenskej spoločnosti. Treba sa pozrieť, samozrejme, pán minister, aj na to, prečo sa jednotlivé druhy kriminality v slovenskej spoločnosti páchajú, a sprísnený trestný postih nie je všeliek, to sa vie už najmenej 150 rokov. To je jedna výhrada, ktorú máme.

Ďalšiu výhradu, ktorú máme, je § 30, plnenie úloh agenta. Aj tá je v celkových súvislostiach aj trestného procesu zaujímavá. No naše výhrady, najpodstatnejšie, smerujú k piatej hlave, piatej hlave Trestného zákona, v ktorej je riešená trestná zodpovednosť právnických osôb, to znamená paragrafy 122, až nasledujúce, 129. K tomuto smeruje naša zásadná výhrada a to v tom zmysle, že ak toto, tieto ustanovenia v Trestnom zákone ostanú aj po hlasovaní, po pozmeňujúcich návrhoch, poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko nemôže podporiť v takomto znení novelu Trestného zákona. Jednoznačne vychádzame z toho, čo je dané.

Veda trestného práva hovorí, ale aj veda, teória spravodlivosti a filozofia spravodlivosti hovorí, že subjektom trestného činu môže byť len človek, teda osoba fyzická. Trestné právo nepozná kolektívnu trestnú zodpovednosť. Vyjmúc trestné činy, ktoré boli napríklad súdené podľa Norimberských zákonov, ale na to bol prijatý osobitný poriadok, s ktorým sa bolo treba zmieriť. Ak chce sa niekto tým hlbšie zaoberať, kolektívnou trestnou vinou, prosím, treba si pozrieť nemeckého filozofa Karla Jaspersa, ktorý sa zaoberá týmito problémami. Jaspers jednoznačne klasifikuje kolektívnu trestnú zodpovednosť ako nie trestno-právnu zodpovednosť, ale zodpovednosť politickú. Ak teda sa chceme tomuto problému vyhnúť, to znamená, že ja si myslím, že aj keď v ďalších ustanoveniach, to znamená § 122 až § 123 definujú síce kolektívnu trestnú zodpovednosť osôb právnických, ale v konečnom dôsledku táto trestnoprávna zodpovednosť v nasledujúcich paragrafoch je ukladaná najmä teda individuálnym osobám tak, ako je to v teórii trestného práva. Domnievam sa, že tieto ustanovenia sú veľmi, veľmi zneužiteľné na politické ciele. Nemajú nič spoločné s riešením trestnoprávnej zodpovednosti ani trestnoprávnej viny. Preto ich je potrebné z Trestného zákona vypustiť. Samozrejme, aby som nebol podozrievaný, že som si nepozrel aj ďalšie veci, ktoré súvisia s kolektívnou trestnou zodpovednosťou, áno, trestnoprávna zodpovednosť kolektívna bola a je riešená niekedy aj vo vojnovom práve, napríklad pri vojnovej úžere osôb, kolektívnych korporácií alebo ďalších subjektov, ktoré sa podieľajú na páchaní trestných činov, ktoré súvisia s vedením vojny.

Pokiaľ ide, samozrejme, o zneužiteľnosť, ja som si doniesol, ja som si doniesol jedno uznesenie, ktoré prednedávnom, 15. 6. 2004 vydal, dnes už pána Šáteka, nie riaditeľa odboru vyšetrovania obzvlášť závažnej trestnej činnosti alebo boja s korupciou, kde už, samozrejme, pán minister, predbehli vaše rekodifikačné snahy a jednoznačne riešia kolektívnu trestnú zodpovednosť a to veľmi svojským spôsobom. Na prvej strane, nebudem čítať mená, je vylicitovaných osem ľudí, ktorí tvorili Prezídium Fondu národného majetku. Neviem prečo osem, lebo ich bolo deväť, ale asi preto, lebo v niektorých prípadoch bolo hlasovanie iba 8:0:0, a na strane druhej je potom napísané, že títo ľudia sa dopustili trestného činu sprenevery a porušovania pravidiel v hospodárskom styku tým, že ako členovia Prezídia Fondu národného majetku Slovenskej republiky jednohlasným hlasovaním, teda 9:0:0 vzali na vedomie rozhodnutie o zmene rozhodnutia o privatizácii a tak ďalej a tak ďalej. Pán minister, ja poznám iba jeden prípad jednohlasného hlasovania. Nebohý profesor Gyrášek kedysi svojho času povedal istému študentovi, ktorý hovoril o jednohlasnom hlasovaní senátu, senátu okresného sudu, že on pozná iba jeden prípad hlasovania, jednohlasného hlasovania, a to keď jeho dedo zakladal v Rožkovanoch pri Prešove Jednotné roľnícke družstvo. Všetci gazdovia mlčali, iba jeho dedo dvihol ruku a tak konštatoval: No vidíte, a tak sme jednohlasne založili Jednotné roľnícke družstvo v Rožkovanoch. Samozrejme, kolektívna, kolektívna trestná zodpovednosť, znova opakujem, je vecou politickou. Nepatrí, podľa môjho názoru, do trestného práva, aj keď sú tu odporúčania európskych inštitúcií, európskych orgánov. V konečnom dôsledku, doniesol som si aj učebnicu filozofa Veira, ktorý jednoznačne konštatuje, že právna subjektivita v trestnom práve patrí osobám fyzickým, nie právnickým, i keď pripúšťa aj tú možnosť, o ktorej tu hovoril pán Drgonec, že túto kvalitu možno pričítať hocijakej entite. Samozrejme, možno ju pričítať aj zvieratám, možno ju pričítať aj nejakým veciam, hmotným alebo nehmotným. Možno ju pričítať aj nejakým právnym fikciám ako napríklad politickej strane alebo hospodárskej organizácii. To je pravda, ale v každom prípade aj za tieto osoby, konštatuje Veir, vždy nesie konkrétna osoba zodpovednosť, alebo môže konať iba zástupca štatutárny, alebo zvolený, alebo zákonný. Takže v tomto smere máme výhrady a, jednoducho, nemôžeme podporiť tieto ustanovenia, ak budú vypustené z novely Trestného zákona, prosím, môžeme rozmýšľať o tom, že podporíme novelu Trestného zákona.

Ďalšia moja výhrada smeruje voči § 137 ods. 1 Trestného zákona. Istý sociológ práva Eugen Elrich svojho času písal o kaučukových paragrafoch. Kaučukové paragrafy do moderného trestného práva jednoducho nepatria. Podľa môjho názoru ustanovenie § 137 ods. 1 je takým vágnym, kaučukovým paragrafom, v ktorom je absolútne bezbrehá, legálna definícia toho, čomu sa hovorí v trestnom práve pojem verejný činiteľ. Lebo na tento pojem, na túto legálnu definíciu sa viaže niekoľko veľmi vážnych trestných činov. Z vlastnej advokátskej praxe môžem povedať, že nie je absolútne jasné orgánom činným v trestnom konaní, a to orgány vyšetrovania, prokuratúry aj súdov nemajú jasné, kto je v danom prípade verejným činiteľom. Bolo vydané isté stanovisko Generálnej prokuratúry k tomu, ako definovať pojem verejný činiteľ. Samozrejme, verejný činiteľ je ten, kto vydáva štátnomocenské rozhodnutia. Teda musí tam byť prvok moci a prvok rozhodovania. Ale musia to byť rozhodnutia, ktoré smerujú k osobám právnickým alebo k osobám fyzickým. Teda musia to byť individuálne rozhodnutia. Ja sa pýtam, pán minister, aké individuálne rozhodnutia vydávajú poslanci zákonodarného orgánu. My vydávame alebo prijímame kolektívne rozhodnutia, ktorými sú normatívne právne akty, ktorým sa hovorí ústavné zákony alebo zákony. Ja sa pýtam ďalej, aké individuálne právne akty vydáva prezident Slovenskej republiky, vyjmúc, samozrejme, ja viem, budete hovoriť, vyňať rozhodnutie o milosti. Ale aj to vydáva s kontrasignutím, podpisom vaším. To znamená, že alebo aspoň pripravujete mu podklady. A, samozrejme, v teórii spravodlivosti je mnoho názorov, ktoré by som mohol odcitovať, že teda milosť alebo teda amnestia v akejkoľvek svojej jednej z troch podôb nie je právnym prostriedkom, ale prostriedkom etickým, mravným. A teda neplatí o nej to, čo, samozrejme, tu hovoríme. Preto si myslím, že k verejným činiteľom nie je možné pričítať prezidenta Slovenskej republiky v zmysle tejto teórie, členov zákonodarného orgánu. Samozrejme, sudcovia by tam ostali, prokurátori tiež, pretože vydávajú štátnomocenské rozhodnutia takejto kvality. Pochybné je aj to, aby tam ostali členovia vlády, ktorí nenesú ani dokonca právnu, len zodpovednosť výkonu svojej funkcie, ústavnú. Samozrejme, inde zodpovedajú ako každý bežný človek, ak spáchajú nejaký trestný čin alebo a kde na nich neplatia exempcie, výnimky alebo imunity. Takže mohol by som, samozrejme, pokračovať. Takisto o predstaviteľoch vyššieho územného celku. Veľmi vágna definícia.

Bol by som za to, vážený pán minister ako predkladateľ, aby sa ešte raz pozrelo na toto vágne ustanovenie § 137 a spresnilo. Lebo pokiaľ ostane v takejto podobe, tiež nám to veľmi bude sťažovať situáciu, aby sme mohli dvihnúť za novelu Trestného zákona ruku.

V podstate až, pokiaľ teda naše výhrady smerujú, to znamená, je to až po, od § 122 až po § 130, ktorý žiadame z novely vypustiť. Potom, samozrejme, bolo by potrebné vytvoriť novú legálnu definíciu verejného činiteľa. Ostatné veci, s ktorými prichádzate, sú, prosím, podľa môjho názoru v mnohých smeroch prínosné. Treba to kvitovať a potom ani náš poslanecký klub nebude mať nejaké väčšie výhrady a za takto upravený zákon zahlasuje. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami pán poslanec Drgonec a Abelovský. Nech sa páči. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa s faktickými poznámkami. Pán doktor Samaš, chcete sa aj vy prihlásiť? Nie. Nech sa páči, pán poslanec Drgonec.

J. Drgonec, poslanec: Nechcem vôbec spochybňovať všetko, čo povedal pán docent Cuper, ale rozhodne si myslím, že v jednej veci sa pán docent mýli. Kolektívna zodpovednosť a zodpovednosť právnickej osoby, to sú dve veci, ktoré sú celkom rozdielnej povahy, po prvé, a po druhé, pokiaľ ide o možnú zodpovednosť vo vzťahu k Európskej únii, včera sa zdalo, že stačí, ak pôjdeme na výmenu skúseností do Nemecka a sme z pece vonku. Sme zachránení. Európska komisia však práve včera vydala oznámenie, že podala žalobu proti Nemecku a Rakúsku za to, že vo svojom vnútroštátnom poriadku neharmonizovala jednu smernicu. A zdá sa, že Nemecko nepatrí k štátom, ktoré majú know-how na to, ako sa vyhnúť zodpovednosti za konanie v rozpore s právom Európskej únie.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Abelovský.

M. Abelovský, poslanec: Chcel by som reagovať na to, čo hovoril docent Cuper, ale v podstate aj na to, čo odznelo tu včera, ale nadväzuje to, a to spresnenie tých výhrad, ktoré tu odzneli v súvislosti s objektívnou zodpovednosťou právnických osôb podľa Trestného práva a aj argumentu doktora Drgonca, pokiaľ argumentoval, že je tu aj objektívna zodpovednosť v našom právnom poriadku prítomná. To som nikdy nespochybňoval. Naopak, niekde sa aj vyžaduje takáto zodpovednosť ako napríklad v pracovnom práve, kde sa prezumuje zavinenie práve preto, že sa veľmi ťažko dokazuje zo strany pracovníka alebo zamestnávateľa. Tak musia byť také ustanovenia, ktoré prezumujú zavinenia, a teda ten, kto je potom dotknutý, musí pred súdom preukázať opak. Čo je úplne absurdné v trestnom práve, aby v takejto pozícii bol nejaký subjekt, ktorý je postavený ako obžalovaný a hrozia mu tie najprísnejšie sankcie. Takže len by som povedal tými istými slovami, že tí, ktorí nepoznajú právo, aby vedeli, že prečo je ten argument zásadný proti tomu, aby právnické osoby neboli v Trestnom zákone, je nedostatok zodpovednosti za zavinenie. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Cuper...

J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne. Pán kolega Drgonec, ja sa vôbec nesporím o tom, že Nemecko bolo žalované alebo Rakúsko, ale nebolo žalované pred vnútroštátnymi súdmi, a nie z trestnoprávnej zodpovednosti. Áno, bolo žalované pred súdom, zrejme možno Európskych spoločenstiev. Lebo v konečnom dôsledku to, čo som hovoril, aj Hans Kelzen hovorí, že jediným ozajstným kolektívnym subjektom, ktorému možno pripočítať nejakú zodpovednosť, je štát ako korporácia. Lenže to sa prieči logike. Štát vlastne v trestnom práve je ten, kto teda trestá zločiny, takže sám proti sebe asi by ťažko voči sebe vzniesol nejakú kolektívnu trestnú zodpovednosť. V konečnom dôsledku, podotýkam, štát ako korporácia. Nie verejného práva, ale korporácia, teda spoločenstvo osôb, ktoré majú štátne občianstvo a žijú na danom teritóriu štátu. To znamená, že v danom prípade aj Európske spoločenstvá, áno, vyšli z tejto filozofie, že štát nesie kolektívnu zodpovednosť. Ja sa nehádam, len mne to vadí práve tu v Trestnom zákone. Áno, dajte to do Obchodného zákonníka a ja nebudem mať nijaké výhrady. Áno, bude to v súlade so všetkým, čo tu smeruje k tomu, že nebude možné tieto ustanovenia zneužívať orgánmi činnými v trestnom konaní na politické ciele. O to tu ide. A za danej situácie je to zneužiteľné. Uviedol som vám len dva príklady. Mohol by som zo svojej advokátskej praxe uviesť aj ďalšie. A my predsa budujeme právny štát. Chceme tu mať demokratický a právny štát. Musíme tu mať garantované práva a slobody občanov. Musíme tu mať slobodnú hospodársku súťaž. A ak budeme mať takéto ustanovenia v Trestnom zákone, myslím si, že to... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, vypršal váš čas. Posledný do rozpravy prihlásený je pán poslanec Gál. Nech sa páči, pán poslanec.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia. V prvom rade by som chcel upozorniť na vážnosť zákona, ktorý prerokúvame, ako to spravil včera pán poslanec Miššík, lebo vždy keď je otvorený v parlamente Trestný zákon, tak hociktorému z nás tu hrozí vážna ujma.

Budem sa vyjadrovať k Trestnému zákonu vo všeobecnosti, nie vo filozofickej rovine, patrí to skôr do prvého čítania, konkrétne pozmeňujúce návrhy ani nedávam, keďže všetky moje návrhy sú obsiahnuté v spoločnej správe. Chcel by som využiť túto príležitosť a fakt dávať tomuto zákonu tú vážnosť, ktorú ona si zaslúži, lebo predošlé kódexy, aj Trestný zákon, aj trestný poriadok, platili 40 rokov. Bolo množstvo noviel, pri Trestnom zákone vyše 30. No ale už s tými novelami sme nestačili na tie spoločenské zmeny, na tie reformy, ktoré sa udiali v našej spoločnosti. Nevládali sme ani boj proti novým formám páchania trestných činov. Čiže fakt bolo načase, aby sme pristúpili ku schváleniu nového Trestného zákona v tom modernejšom ponímaní. Je taký slogan, že pomaly ďalej zájdeš. Aj keď návrh je v parlamente od jari minulého roka alebo od leta, ja si stále myslím, že mohli sme nechať ešte istý čas na rozdiskutovanie tých otázok, ktoré sa javia aj v tomto druhom čítaní rozporuplné, sú rôzne názory. Lebo si myslím, že tento zákon by sme mali prijať čo najväčším kompromisom, najväčším kvórom.

Vzhľadom ani na predmet úpravy nejde sa ponáhľať, aj čo sa týka právnických osôb. Mali sme ešte určite komunikovať s Európskou úniou a s členskými štátmi, s partnerskými členskými štátmi o tejto úprave. Chcel by som vyzdvihnúť aj rekodifikačnú komisiu, ktorá odviedla kus dobrej práce. Ale tieň na ich prácu troška vrhá tá spoločná správa, kde je vyše 200 bodov a v ústavnoprávnom výbore sme prerokúvali ešte viac pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Čiže to tiež navádza k tomu, že sme sa nemali kde ponáhľať. Ale keďže máme teraz už, na tom nič nezmeníme, tak aspoň fakt, aby sme vytvorili priestor na to, aby sme sa rozhodli, ktoré návrhy podporíme, ktoré nepodporíme, dostatočný čas, aby sme mali nejaký kompaktný zákon, ktorý, dúfam, bude platiť ďalších 40 rokov.

Negatívum trošku je, že zákon vo všeobecnosti plošne sprísňuje trestné sadzby a ani s tou kontradiktórnosťou sme to veľmi neprehnali. Uviedol by som aj niektoré pozitíva k tomu vládnemu návrhu Trestného zákona, ktoré ja veľmi vítam. Je to systematika Trestného zákona, keď do popredia sa dostali fakt tie hlavy, tie trestné činy, na ktorých odhaľovaní má naša spoločnosť najväčší záujem. Je to aj prepracovanosť niektorých inštitútov. Však od toho je potom aj ten Trestný zákon obsažnejší, ale dúfam, že s tým sa fakt odstráni tá nejednotnosť aplikačnej praxe v súdnych rozhodnutiach. Alternatívne tresty. To už chýbalo v Trestnom zákone určite od prevratu, keďže penalizujeme stále aj tých páchateľov, ktorí spáchajú menej závažné trestné činy. Vytrhávame ich zo životného prostredia, rodiny, idú na výkon trestu odňatia slobody, keď sa vrátia, nie raz sa nevedia potom adaptovať naspäť do prostredia, kde žili, a často to vedie aj k recidíve. Preto vítame tresty, ako je domáce väzenie alebo probačný dohľad, ako aj prácu. Teší nás, aj mňa, hlavne nová úprava krajnej núdze nutnej obrany a "opravne" použitia zbrane. Nie rád som videl alebo vnímal tie prípady, keď išlo o nutnú obranu, krajnú núdzu alebo "opravne" použitie zbrane, keď vlastne tá nejednoznačnosť Trestného zákona sa obrátila proti tým, ktorí chránili povedzme svoje zdravie, život alebo majetok. Dúfajme, že tento návrh tomu zabráni, dá sa polemizovať o tom, čo navrhol včera pán poslanec Fico, ja len ako som zvedený, prečo to nepredložili skôr. Prečo až teraz, že, no fakt, bol na to priestor, dostatočný a mohli sme o tom vážnejšie diskutovať ešte predtým, ako by sme to posudzovali v pléne. No Trestný zákon obsahuje aj diskutabilné inštitúty. Je to trestnoprávny postih právnických osôb, keď odborná verejnosť dosť protestovala proti, nevedeli si predstaviť, ako bude trestne stíhaná právnická osoba za trestný čin vraždy alebo ďalšie špecifické trestné činy. Ale keď prijmeme ten zúžený paragraf, na environmentálne trestné činy, na hospodárske trestné činy alebo na trestné činy, ktoré môžu súvisieť s činnosťou nejakej právnickej osoby, tak nemám nič proti tomu, aby sme túto novinku zaviedli do nášho Trestného zákona.

Zníženie vekovej hranice trestnoprávnej zodpovednosti mladistvých z doterajších 15 rokov na 14 rokov. Počul som veľa názorov na to, že mali by sme klásť dôraz radšej na prevenciu a nie stavať tieto deti pred súd. Na druhej strane časté a brutálne páchanie trestných činov osobami mladšími ako 15 rokov nás núti k tomu, aby sme pristúpili k nejakým krokom. No a charakter tých trestných činov, si nemyslím, že dáva nám možnosť, aby sme týchto mladých ľudí prevychovávali do tej miery, že nejaké pôsobenie nejakého psychológa, ich prístup k hodnotám spoločnosti nejako sa zmení. Na druhej strane fakt, aby sme dávali pozor na to, aby sme z týchto mladých ľudí nevychovali nejakých ozajstných recidivistov.

Prísny trestnoprávny postih konzumentom omamných látok. Je to na siahodlhú diskusiu . Sú zástancovia, ktorí sú konzervatívnejšieho charakteru. Čiže im stačí tá úprava, ktorá je teraz v pôvodnom návrhu, spoločná správa obsahuje trošku zmiernenie. Bude robiť rozdiel medzi konzumentom, ktorý má jednodennú dávku pri sebe, konzumentom, ktorý má viacero dávok pri sebe, ale bude dokázané, že on tú drogu má pre vlastnú potrebu a bude robiť rozdiel medzi dílermi. No a som postrehol v laviciach aj celkom liberalizačný návrh, ktorý nebude asi predložený, lebo nevystúpi navrhovateľ s tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý by zaviedol beztrestnosť pre jednu dávku drogy. Ale sú veci, ktoré veľmi negatívne vnímame. Negatívne vnímame snahu ministerstva vynechať z novej úpravy Trestného zákona trestné činy, ktoré obmedzujú slobodu prejavu, trestné činy verbálneho charakteru. Ide o trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 198 Trestného zákona, ktorý je dnes v platnosti a trestný čin podľa § 261, takzvanú osvienčimskú lož. Ministerstvo argumentuje tým, že tieto paragrafy obmedzujú základné ľudské právo, právo na slobodu slova. Ja sa domnievam, že právo nie je absolútne, skoro nikdy. Je to tak s vlastníckym právom. Nerasty na území Slovenskej republiky môže vlastniť len štát, pritom v Spojených štátoch amerických toto právo skôr smeruje k tomu absolútnemu charakteru. Je to tak aj so slobodou pohybu. Nemôžem ísť tam, kam sa mi zachce. Stačí sa o tom presvedčiť tu na vrátnici Národnej rady. Proste sú nejaké obmedzenia, vždy, ktoré vytvorí spoločnosť, že hej, tu sa tvoje právo skončilo.

Mohol by som menovať ďalšie a ďalšie ustanovenia garantujúce ľudské práva, ktoré tiež nie sú absolútneho charakteru. Sú niečím obmedzené. Tie obmedzia pramenia v nejakých iných právach, ktoré sa nemôžu porušiť, alebo sú to práva, ktoré sú vytvorené na základe historicko-spoločenského vývoja, alebo sú obmedzené vyšším záujmom spoločnosti. Vo všeobecnosti je možné použiť staré pravidlo, že práva jednotlivca končia tam, kde sa začínajú práva niekoho iného. Čiže uplatnením svojich práv nemôžem pošliapať práva iných. A v prípade práva na slobodu prejavu je to právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ktoré je garantované článkom 19 Ústavy Slovenskej republiky, to jest dôstojnosti ako príslušníka nejakej národnosti, rasy alebo s nejakým presvedčením. Svojimi výrokmi nemôžem beztrestne hanobiť, urážať iných len kvôli príslušnosti k nejakej inej skupine obyvateľstva. Spoločnosť musí mať záujem na tom, aby ochránila ústavou garantované práva iných, vytvorila prijateľné a prirodzené hranice medzi uplatnením práva jedného a medzi právom druhým. A práve Trestný zákon a trestný poriadok nám umožňujú, aby sme pomocou ich úprav tieto hranice vymedzili. Predsa nie každý verbálny výrok hanobiaceho charakteru bude trestným činom. O tom bude rozhodovať Trestný zákon, s pomocou Trestného zákona orgán činný v trestnom konaní, čiže len tie výroky hanobiaceho charakteru budú trestným činom, ktorý naplnia skutkovú podstatu a budú pre spoločnosť nebezpečné. Posúdenie, či tento výrok napĺňa skutkovú podstatu, a je pre spoločnosť nebezpečný, dávam do rúk nezávislého súdu. Skutková podstata trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia je v Trestnom zákone vyše 40 rokov a nikdy sa nezneužila. Alebo ja o tom neviem. Nerobila sa tu honba na čarodejnice. Nemyslím si, že keď necháme tento paragraf aj v novom Trestnom zákone, že by sa to zneužívalo. Skôr to bude na ochranu tých, ktorí si to zaslúžia. Nemyslím, že moderný demokratický štát je o tom, že všetko dovoľuje, ale o tom, že nájde prirodzené hranice medzi dvoma právami. Moderný demokratický štát má byť o pokojnom spolužití všetkých jeho občanov bez možnosti hanobiť toho druhého spôsobom, ktorý by naplnil skutkové znaky trestného činu podľa zaužívaných spoločensko-právnych noriem.

Uviedol som pár konkrétností, ale ako som už naznačil, konkrétne pozmeňujúce návrhy nedávam, lebo sú obsiahnuté v spoločnej správe. Tak vás, ctené kolegyne, kolegovia, poprosím, keď budeme hlasovať o týchto návrhoch, aby vám prišli moje slová na rozum a skúsili sa aj podľa nich riadiť. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, s faktickou poznámkou ešte pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, vážený pán predseda. Veľmi som sa poponáhľala, aby som mohla mať k pánovi poslancovi faktickú poznámku, pretože povedal, že návrh zahrnúť trestný čin hanobenia, ktorý som uviedla, je hon na čarodejnice. Pán poslanec, prečítajte si legislatívny návrh. Len v tej časti... Opak rozprával? Potom ďakujem za podporu, pretože asi obidvaja cítime, že trestný čin hanobenia tu bol. Žiaľ, v predloženom legislatívnom návrhu nie je a vyplýva z viacerých medzinárodných dokumentov, že toto treba spoločensky chrániť, lebo je to spoločensky nebezpečné konanie. Či už hanobenie rasy, národa, náboženstva, politického presvedčenia, poprípade aj hanobenie tých, ktorí sú bez vyznania. Takže verím, že tento doplnok k predlohe získa podporu v pléne. Ešte raz sa vám, pán poslanec ospravedlňujem, pretože bola som chvíľu, rokovala som tu vo vedľajších miestnostiach a počula som len ten hon na čarodejnice a mala som z toho dojem, že nechcete tú skutkovú podstatu. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný s faktickou poznámkou pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ja môžem len podporiť, to čo hovoril pán poslanec Gál ohľadom zníženia hranice trestnej zodpovednosti na 14 rokov, aj ja som za zníženie tejto hranice trestnej zodpovednosti, pretože je na to niekoľko dôvodov. Pokiaľ viem, zákon, trestný, platí od 61. roku, zatiaľ spoločnosť napredovala naozaj míľovými krokmi a to zrejme netreba zdôrazňovať a nemožno dnes tvrdiť to, že osoba, ktorá má 14 rokov, nevie, čo činí. A nemôžu za to len tie brutálne trestné činy, lebo toto nie je jediným dôvodom, pre ktorý aj ministerstvo spravodlivosti, predkladateľ, aj niektorí poslanci túto skutočnosť podporujú. Jednoducho, aj v okolitých krajinách sa o tejto veci diskutuje. Posledným takým príkladom je Česká republika a verím, že sa nám podarí presadiť zníženie trestnej zodpovednosti na tých 14 rokov. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Gál chce reagovať na faktické poznámky.

G. Gál, poslanec: S pani kolegyňou Tóthovou sme si to vysvetlili, takže na ňu nebudem reagovať. Ale chcel by som doplniť pána kolegu Miššíka alebo upozorniť na to, že hej, budem hlasovať za zníženie vekovej hranice trestnoprávnej zodpovednosti na 14 rokov, ale tiež sa treba zamyslieť nad tým, aby sme vytvorili podmienky na prevenciu na základných školách, na stredných školách, aby sme tých mladých viedli k riadnemu životu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, poslankyne, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister a podpredseda vlády ma požiadal o možnosť zaujať k rozprave stanovisko. Po ňom vystúpi pán spoločný spravodajca. Nech sa páči, pán minister.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na úvod by som sa chcel poďakovať všetkým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili s názorom na nový Trestný zákon, ale aj s pripomienkami. Ja si nemyslím, že počet pripomienok, počet pozmeňujúcich návrhov je nejaký veľký. Aj v pléne je právo poslancov pozmeňujúce návrhy podávať, ja sa k nim, samozrejme, stručne vyjadrím, ale je to prejav snahy prijať moderný a dobrý trestné kódex, ktorý bude chrániť našich občanov.

Teraz sa vyjadrím - a budem sa snažiť byť stručný - k jednotlivým vystúpeniam poslankýň a poslancov.

Ako prvý vystúpil pán poslanec Fico, ktorý v úvode podrobil kritike snahu o akúsi kombináciu európskeho a anglo-amerického systému a zrejme myslel trestný proces. Musím však povedať, že mnohé prvky kontradiktórneho procesu, ktorý má svoj pôvod v anglo-americkom systéme, prebrali mnohé európske krajiny a to aj kvôli tomu, že trestný proces musí spĺňať požiadavky článkov 5 a 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ktorý vyžaduje kontradiktórne trestné konanie. Preto Francúzsko, Taliansko, ale aj Nemecko a iné krajiny prvky kontradiktórneho trestného konania prebrali a týmto smerom ide aj naša kodifikácia. Myslím si, že je v súlade s trendmi, ktoré sú na európskom kontinente. Pán poslanec sa v stručnosti zmienil aj o problematike materiálneho a formálneho chápania trestného činu. My sme išli na variant, že materiálny korektív je zakotvený v hmotnom práve pri prečinoch, ale pri zločinoch vychádzame z formálneho chápania trestného činu, ktorý viac vylučuje možné svojvoľné konanie. Samozrejme, materiálny korektív obsahuje trestné právo každého štátu. Rozdiel je možno len v tom, či ten materiálny korektív je vyjadrený v hmotnom práve cez nebezpečnosť, ako je to v súčasnosti, alebo závažnosť, alebo trestuhodnosť, alebo je vyjadrený v procesnom práve cez princíp oportunity pri začatí trestného stíhania. Pán poslanec zároveň kritizoval skutočnosť, že vláde chýba trestná politika. No, nemyslím si, že pán poslanec má pravdu, pretože už vo vládnom programe je celá jedna časť v oblasti spravodlivosti venovaná trestnoprávnej reforme. Nebudem ju čítať, ale sú tam vyjadrené základné princípy trestnej politiky tejto vlády, ktoré boli potom implementované v jednotlivých zmenách trestných kódexov a, samozrejme, sú vyjadrené aj v návrhu trestnej kodifikácie. Týka sa to otázky konania, kontradiktórnosti konania, ale aj trestnoprávnych inštitútov, ktoré v Trestnom zákone už boli prijaté, ako je trikrát a dosť, absolútne doživotie, prelomenie absorbčnej zásady ukladania trestov, zlepšenie postavenia obete trestného činu, mediácia, probácia, snaha zužovať trestné sadzby. Jednoducho, trestná politika je veľmi jasne vyjadrená v tomto relatívne stručnom, ale myslím si, že veľmi výstižnom dokumente. Nie som prívržencom toho, aby sme písali stovky strán a potom ich odovzdávali v pekných červených doskách. Ono keď niečo nevieme niekedy pomenovať a vyjadriť stručne, robíme analýzy, zriaďujeme komisie a výbory. Podľa mojej mienky efekt toho je veľmi obmedzený. Áno, myslím si, že najlepším prejavom názoru vlády a ministerstva spravodlivosti na trestnú politiku je predloženie nových trestných kódexov do parlamentu. Pán poslanec za stranu Smer sa vyjadril aj k problematike prevencie. Čo je fajn, prevencia je dôležitá, aj keď nič nekonkretizoval, takže sa na to veľmi ťažko reaguje. Samozrejme, všetci vieme, že represia nie je všetko, je potrebná aj prevencia. Ale už sa mi zdá, že z tohto termínu prevencie sa stáva akýsi postmoderný "newspeak". Dobre vieme, že aj v minulosti za bývalého režimu v mnohých prípadoch bola prevencia takým poriadnym humbugom. Bolo to zakrývanie reality a nič to nedosiahlo. Prevencia je však dôležitá a ja som napríklad preto rád, že parlament včera obrovskou väčšinou hlasov schválil nový zákon o rodine, ktorého cieľom okrem iného je, aby každé dieťa mohlo mať vlastnú rodinu. Ak to už nemôže byť rodina biologických rodičov, tak to bude rodina rodičov adoptívnych, ktorí dieťa s láskou prijmú. Práve otázka fungovania rodiny asi môže mať veľmi veľký význam práve na prevenciu protispoločenskej činnosti. Obávam sa však, že keď rokujeme už o Trestnom zákone, tak je potrebné sa sústrediť na represiu, lebo Trestný zákon je zákon represívny, nikde inde nie je preventívny. Pán poslanec spomínal aj termíny, ktoré sa dlhé roky v našej najmä akademickej obci často vyslovovali, a to boli termíny dekriminalizácia a depenalizácia. Už to bolo ako taká mantra niekedy, ale poviem veľmi otvorene, nerozumiem celkom snahe alebo volaniu po dekriminalizácii a depenalizácii tvárou v tvár zvyšovaniu násilnej kriminality a zvyšovaniu brutality násilnej kriminality. Nejako mi to logicky nejde celkom dohromady. Sú to akési floskuly, akademické floskuly, podľa mojej mienky, ktoré nás priviedli k stavu, keď aj za veľmi závažné, násilné delikty je na Slovensku možné vyviaznuť so symbolickým, podmienečným trestom. Pán poslanec spomínal aj veľké množstvo pozmeňujúcich návrhov a diskusie vo výboroch. No, samozrejme, Trestný zákon v osobitnej časti má 300 skutkových podstát. Keby sa len do každej skutkovej podstaty urobila malá zmena v otázke trestnej sadzby, už by to bolo 300 pozmeňujúcich návrhov. Nevidím to nijak dramaticky, aj keď musím povedať, že s viacerými pozmeňujúcimi návrhmi nesúhlasím a vyjadrím sa, samozrejme, k nim o niekoľko minút. Pán poslanec predložil konkrétne dva pozmeňujúce návrhy k nutnej obrane a krajnej núdzi. Myslím si však, že sú úplne v súlade s tým, čo navrhuje vláda a ministerstvo spravodlivosti, rozšíriť hranice nutnej obrany a krajnej núdze len s tou výnimkou, že pri nutnej obrane sa vypúšťa definícia nutnej obrany pri skutkovom omyle, to znamená definícia putatívnej obrany. Myslím si, že by mala byť v Trestnom zákone zakotvená, nevidím to ako krok vpred, ale skôr ako krok smerom späť. Myslím si, že v týchto otázkach vieme nájsť spoločné riešenie, a myslím si, že je veľmi dobre vyjadrené v § 24 a 25 návrhu Trestného zákona.

Ako druhý vystúpil pán poslanec Ševc za Komunistickú stranu, ktorý kritizoval dve veci, dve skutočnosti. Jedna z nich bola systematika, kde kritizoval skutočnosť, že trestné činy proti republike sú až v siedmej hlave v osobitnej časti, a nie v prvej hlave, ako je to dnes. Ja si však myslím, že návrh je správny. Do prvej hlavy patria trestné činy, ktoré útočia na najdôležitejšie hodnoty tejto spoločnosti, a to je asi ľudský život a zdravie. Rozhodne nie štát, a preto by mali byť v prvej hlave osobitnej časti práve trestné činy proti ľudskému životu a zdraviu. Práve minulosť a ideológia bývalého režimu, ktorá dávala na prvé miesto štát a trestné činy proti republike a až potom ľudský život a zdravie, bola filozofia, ktorú, myslím, je potrebné označiť za chybnú. A preto systematika osobitnej časti je podľa môjho názoru správna. Takisto pán poslanec spochybnil - a o tom sa diskutuje dlho a diskutovalo sa aj včera a dnes -, snahu znížiť vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov. Ja si myslím, že zrýchlený psychický a fyzický vývoj mladých ľudí, zvyšovanie kriminality mladých ľudí, na to je potrebné reagovať a aj v Trestnom zákone. Mnohé európske krajiny majú trestnú zodpovednosť na úrovni 14 rokov, niektoré dokonca aj nižšiu. Ak sa zvyšuje psychický vývoj, fyzický vývoj, tak si myslím, že je oprávnené o takomto kroku uvažovať, aj ho zrealizovať.

Pán poslanec Cuper čítal jedno uznesenie, ja sa nerád uchyľujem k čítaniu skutkov v parlamente, ale jeden prečítam a opýtam sa vás, aký je váš názor, aký je váš zmysel pre spravodlivosť v takomto prípade. Išlo o prípad, ktorý sa stal pred niekoľkými rokmi. Išlo o osobu, ktorá mala 14 rokov, vošla do obchodu v jednom našom veľkom meste, do predajne potravín a po prevzatí cigariet od predavačky pristúpila k tejto predavačke a strednou až veľkou intenzitou a prudkosťou poškodenú celkom 69-krát bodla loveckou dýkou s dĺžkou čepele 13,5 cm a šírkou čepele 2,5 cm do oblasti hlavy, trupu a končatín. To malo, samozrejme, za následok veľkú stratu krvi, krvácanie do ľavej pohrudnicovej dutiny pri masívnom krvácaní navonok - následok okamžitá smrť. Následne obvinený v predajni z pokladnice vzal 5 000 korún. A teraz ja sa pýtam: Aký je náš zmysel pre spravodlivosť, keď takéhoto skutku sa dopustila v spolupáchateľstve osoba, ktorá mala 14 rokov. Mala by byť beztrestná? Môj zmysel pre spravodlivosť hovorí, že by beztrestná byť nemala. Že takéto konanie si zaslúži adekvátny trest.

Pani poslankyňa Tóthová v úvode svojho vystúpenia taktiež kritizovala, že neboli vypracované princípy rekodifikácie ani legislatívny zámer. Asi sa pomýlila, pretože legislatívny zámer vypracovaný bol a bol schválený 31. mája 2000 uznesením vlády, to znamená, on existuje a z neho, samozrejme, rekodifikačná komisia aj vychádzala a on aj obsahuje základné princípy a východiská trestnej rekodifikácie. Pani poslankyňa celkom na podporu rekodifikácie povedala, že ďalšiu novelu by už Trestný zákon nezniesol. Teraz neviem, či mala na mysli aj tú svoju novelu trestného zákona alebo len tie, ktoré predkladajú iní páni poslanci alebo vláda, ale beriem to ako podporu trestnej rekodifikácie, samozrejme, toto vaše vyjadrenie. Takisto kritizovala ako pán poslanec Fico, že inšpiráciou bolo anglosaské právo. To som sa už snažil vyargumentovať, aj keď nebolo to zachytené o nič úplne konkrétne, a tiež sa dotkla otázky trestnej bipartície, to znamená rozdelenia trestných činov na zločiny a prečiny s tým, že bipartícia nezníži kriminalitu. Ja s tým absolútne súhlasím, že ju nezníži. Ona má iný účel. Po prvé, účelom bipartície je, aby pri tých menej závažných deliktoch, teda pri prečinoch bol jednoduchší a rýchlejší trestný proces. Preto aj trestný poriadok na to nadväzuje a pri prečinoch zavádza skrátené trestné konanie. To má podľa mojej mienky zmysel, aby sa nerobilo aj pri menej závažných deliktoch rovnako rozsiahle vyšetrovanie a následne aj súdne konanie a tiež to má zmysel v tom, že pri prečinoch platí materiálny korektív a pri zločinoch sa vychádza z formálneho chápania trestného činu.

Pani poslankyňa sa dotkla už aj schválenej zásady trikrát a dosť a dokonca spochybnila jej ústavnosť. O tom tu už bola diskusia, keď sa táto zásada v parlamente schvaľovala, môj názor je, že otázka ústavnosti tu vôbec nevyvstáva. Obligatórne tresty má už aj dnes Trestný zákon. Obligatórne tresty majú mnohé trestné zákony európskych krajín vrátane Rakúska a Nemecka. Podľa našej ústavy súd rozhoduje o vine a treste. O vine a treste, je to jedno integrálne rozhodnutie. To nie sú dve osobitné rozhodnutia, jedno o vine a druhé o treste. A naviac pri zásade trikrát a dosť súd predsa len má možnosť rozhodnúť a nie je tam uložený jeden obligatórny trest. Inak by sme museli prísť k záveru, že vôbec trestné sadzby sú protiústavné, lebo tým limitujeme možnosť súdu uložiť akýkoľvek trest, aký súd v konkrétnom okamihu uzná za vhodné. Ja si myslím, že obligatórne tresty sú spravodlivé. Sú spravodlivé, lebo znamenajú za rovnaký delikt rovnaký trest. Vyhneme sa tým niekedy veľmi rôznorodému rozhodovaniu o výške trestu v jednotlivých regiónoch a na jednotlivých súdoch Slovenska. Takže ja mám skôr k obligatórnym trestom pozitívny prístup. Myslím si, že práve, naopak, môžu obmedzovať priestor na ľubovôľu a zrejme aj na korupciu. Znamenajú jasný a istý trest. A tým pádom podľa mojej mienky pôsobia aj v zmysle generálnej prevencie. Pani poslankyňa sa dotkla aj otázky zníženia vekovej hranice trestnej zodpovednosti, s čím vyjadrila v zásade súhlas, no upozornila ma na otázku kapacity Ústavu na výkon trestu v Sučanoch pri Martine. Tá kapacita Ústavu na výkon trestu odňatia slobody je relatívne veľká. Je 335 miest, pričom dnes vykonáva trest odňatia slobody 75 mladistvých. To znamená, že k žiadnemu kolapsu nemôže prísť. Dokonca sú úvahy aj o rozšírení kapacity v Sučanoch. Včera som vláde predložil správu o vyhodnotení stavu ubytovacích kapacít ústavov na výkon väzby a výkon trestu, kde navrhujem, aby do roku 2010 aj areál v Sučanoch bol rozšírený, aby sa tam mohlo získať ďalších asi 125 miest. To je veľký areál, v Sučanoch, čiže z tohto problém, samozrejme, žiaden nehrozí. Pani poslankyňa sa dotkla aj otázky pri väzenstve, finančných dopadov, ktoré však, samozrejme, sú veľmi ťažko kvantifikovatelné. Lebo máte pravdu - a to je aj koncepcia Trestného zákona -, sprísňujeme tresty pre násilné delikty. Ale pre tie menej závažné delikty umožňujeme tresty alternatívne. To znamená, aký bude konkrétny efekt na naše väzenstvo a na počet odsúdených a obvinených, dnes sa presne odhadnúť, myslím, nedá. Samozrejme, k nejakému zvýšeniu príde. Určite príde, ale pamätám si, keď parlament prerokúval pred rokom a pol novelu Trestného zákona, ktorá zakotvila zásadu trikrát a dosť, tak tu tiež boli obavy, akým enormným nárastom to zaťaží naše väzenstvo. Zatiaľ je 14 ľudí trestne stíhaných našou prokuratúrou pre trestné činy, kde im hrozí uloženie výnimočného trestu podľa zásady trikrát a dosť.

Čo sa týka trestnej zodpovednosti právnických osôb, to je asi, naozaj, zdá sa, najkontroverznejší inštitút, ktorý spomenula aj pani poslankyňa Tóthová, ale po nej aj pán poslanec Drgonec, aj pán poslanec Abelovský, aj pán poslanec Cuper dnes, takže sa skúsim k tomu vyjadriť teraz. Je pravda, ako to už povedal pán poslanec Cuper, že doposiaľ naša teória aj prax vychádzala z názoru, že právnická osoba, ktorá predstavuje právnu konštrukciu a má teda fiktívnu subjektivitu, nemá vôľu a bez vôle jej nie je možné pričítať vinu a tým pádom ani trestnú zodpovednosť. Je to tak preto, že teória trestného práva vychádzala z trestnej zodpovednosti výlučne fyzických osôb. Ja som už včera v rámci úvodného slova povedal argumenty pre zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb, ale súhlasím s tým, že môžeme o tom diskutovať, aj o tom, že bude zodpovednosť právnických osôb pre presne vymenované trestné činy, najmä ekonomické a majetkové, v Trestnom zákone. Dovolím si vás však predsa len upozorniť, že napriek mnohým diskusiám o tom, či Európska únia vyžaduje trestnú alebo inú zodpovednosť právnických osôb, alebo či stačí zodpovednosť v správnom práve, ešte raz zdôrazním druhý protokol k Európskemu dohovoru o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, podľa ktorého zodpovednosť právnických osôb a sankcie na ňu nadväzujúce musia zahŕňať zbavenie nároku na verejnú dávku a subvenciu, dočasné alebo trvalé vylúčenie z komerčných aktivít, súdny dohľad a likvidáciu právnickej osoby. A ja sa pýtam: Ktorý predpis právneho práva umožňuje uložiť takéto sankcie? Pán Docent Šámal, ktorý pripravuje českú rekodifikáciu, z toho "dovodzuje", že také prísne sankcie by mali byť zásadne doménou len trestného práva stricto sensu, nie práva správneho. Včera som aj upozornil na odbornú literatúru a rozhodne ju tu nebudem citovať, v Justičnej revue bolo publikovaných množstvo článkov na tému trestnej zodpovednosti právnických osôb. Bola urobená komparácia s inými krajinami, inými krajinami kontinentálnej Európy. Mám tu články z roku 2001. Sú to články, ktoré publikovali nie zamestnanci ministerstva spravodlivosti, ale aj akademickej obce. Sú tu veľmi pregnantne popísané skúsenosti aj iných krajín, vrátane napríklad Nemecka, Belgicka, Holandska. Žiaľ, citovať z názorov iných v odbornej literatúre, ktoré by boli proti zavedeniu zodpovednosti právnických osôb, nemôžem. Také články totiž neexistujú, neboli nikdy publikované. Problém, prvýkrát v prvom čítaní povedal pán spravodajca Abelovský a potom sa vytvorili viaceré názorové skupiny, ktoré začali tento zámer v trestnej rekodifikácii kritizovať. Napriek tomu, že je obsiahnutý už od roku 2000 v schválenom legislatívnom zámere, ktorý schválila vláda.

Takže toľko k názorom odbornej verejnosti na tému trestnej zodpovednosti právnických osôb.

Pani poslankyňa - a to vyjadrila aj dnes vo faktickej poznámke -, navrhla vo svojom pozmeňujúcom návrhu do Trestného zákona zaviesť trestný čin hanobenia národa, etnickej skupiny, rasy a presvedčenia. Tento návrh podporoval aj pán poslanec Gál. Dovoľte mi preto stručne sa k tomu vyjadriť, pretože som presvedčený, že verbálne delikty, ktoré neiniciujú protiprávne konanie, sú v rozpore s ústavou garantovanou slobodou prejavu. Slobodu prejavu podľa čl. 26 ods. 4 ústavy je možné obmedziť iba po splnení týchto troch podmienok: zákonnou formou, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné a ak obmedzenie slobody prejavu sleduje jeden z legitímnych cieľov, ktoré sú taxatívne uvedené v spomínanom ústavnom článku. Domnievam sa, že trestné stíhanie za rasistické alebo iné nenávistné výroky, ktoré nesmerujú k protizákonnému konaniu, nespĺňa ani druhú, ani tretiu podmienku obmedzenia slobody prejavu. Dovoľte mi moje argumenty, lebo ide o vážnu tému, zhrnúť do dvoch oblastí. Kritérium nevyhnutnosti, ako je napísané v našej ústave, vyžaduje, aby obmedzenie slobody prejavu malo proporcionálny charakter k legitímnemu cieľu. Cieľom potlačenia napríklad rasistických výrokov je zachovať spoločenskú harmóniu medzi rôznymi rasovými skupinami v štáte. Hrozba trestného stíhania by mala viesť k zníženiu miery rasizmu a k posilneniu rasovej tolerancie v spoločnosti. Tento argument je teda založený na premise, že ľudia konfrontovaní s rasistickými výrokmi sú natoľko nevzdelaní, že týmto výrokom aj uveria. A keďže rasová a aj národnostná znášanlivosť ešte na Slovensku nie je samozrejmosťou, je potrebný opačný trend, teda rast rasovej a národnostnej neznášanlivosti potlačiť aj pod hrozbou trestnej sankcie. Právomoc obmedziť slobodu prejavu na základe argumentu, že pravda ešte neprevládla, má však vážny nedostatok. Implikuje právomoc štátu vysloviť, kde sa pravda nachádza. Uvedený argument je podľa mojej mienky navyše v rozpore so základným predpokladom slobody prejavu. Dospelí ľudia by mali mať právo dospieť k akýmkoľvek názorom, o ktorých môžu byť presvedčení, v slobodnej diskusii.

Dovoľte mi jednu historickú vsuvku, ktorú použil aj kanadský Najvyšší súd pri rozhodovaní v jednej veci týkajúcej sa slobody prejavu. Predvojnové Nemecko malo v tejto oblasti veľmi podobnú trestnoprávnu legislatívnu, akú máme v súčasnosti na Slovensku. Pred nástupom nacizmu bolo počas 15 rokoch za antisemitské výroky stíhaných viac ako 200 osôb. Ako nám neskôr veľmi bolestne ukázali dejiny, tento typ legislatívy bol úplne neefektívny práve v tom jednom prípade, keď sa javil ako opodstatnený. Existujú dokonca indície, že nacisti zneužívali trestné procesy na zvýšenie svojej popularity. Trestný proces a sankcie s ním spojené predstavujú jeden z najväčších zásahov do slobody jednotlivca. Taký extrémny zásah do osobnej slobody nespĺňa podľa mojej mienky kritérium proporcionality vo vzťahu ku škodlivému následku, ktorým môže byť napríklad rasovo motivované násilie. Príčinná súvislosť medzi zákazom rasistických výrokov a rozsahom rasovo motivovaného násilia je totiž viac ako hypotetická.

Druhým argumentom, tou druhou oblasťou je, že neexistuje ústavou vymedzený legitímny cieľ ako dôvod obmedzenia takýchto výrokov. Je zrejmé, že platný Trestný zákon a aj návrh pani poslankyne Tóthovej neobmedzuje nenávisné výroky, len také, ktoré podnecujú protiprávne konanie. Je zrejmé, že výrok skinheda pred skupinou Rómov: "Poďme ich zlynčovať!" chránený slobodou prejavu nie je. Rozdiel medzi ústavou chráneným a nechráneným prejavom a výrokom teda musí spočívať v rozdiele medzi vyslovením myšlienky a iniciovaním konania. Súhlasím s tým, že nájsť niekedy rozdiel je veľmi ťažké. Je to veľmi tenká hranica. Napriek tomu by sme mali mať ambíciu hľadať ju a neposunúť o niekoľko metrov ďalej, aby zahŕňala aj myšlienky, ktoré žiadne protiprávne konanie neiniciujú. V opačnom prípade priznáme štátu právomoc rozhodovať prostredníctvom zákonov o tom, ktoré názory sú zlé a ktoré zlé názory môže štát zakázať vysloviť. Teda rozhodnúť, že názory, ktoré podporujú rasovú znášanlivosť, sú chránené slobodou prejavu, ale názory vyjadrujúce rasovú neznášanlivosť už ústavou chránené nie sú. Inými slovami, štát by získal právomoc určiť, že ak sa stretne - opäť poviem príklad -, skupina skinhedov a Rómov, jedna skupina môže urážať druhú, ale opačne to už bude zakázané. Spomeniem iný príklad, pretože navrhujete, aby dokonca bolo trestné aj hanobiť niekoho pre jeho politické presvedčenie. Predstavte si, že bude nejaký míting alebo demonštrácia, ktorá sa bude týkať otázky interupcií. Predstavte si, že tam bude skupina ľudí, ktorí budú sympatizantmi KDH a potom tam bude skupina feministiek na druhej strane ulice. Je správne, aby štát zakázal skupine feministiek hanobiť sympatizantov KDH, ale sympatizanti KDH budú môcť veselo a podľa ľubovôle hanobiť feministky? Myslím si, že nie. Som presvedčený o tom, že štát by nemal mať právomoc zasahovať diskriminačne do diskusie voči jednej strane. Obrazne povedané, štát by nemal predpisovať jednej diskutujúcej strane pravidlá grécko-rímskeho zápasenia a druhej umožniť možnosť zápasiť voľným štýlom. Štát by takisto nemal mať právo selektívne rozhodnúť, že skupiny určené na základe príslušnosti k národu, rase, vierovyznaniu alebo politickému presvedčeniu nie je možné hanobiť, ale iné skupiny, napríklad určené na základe pohlavia, sexuálnej orientácie alebo predchádzajúceho odsúdenia už je možné hanobiť ad libitum. Štát by si nemal uzurpovať právo ovládať naše vedomie, to, čomu veríme, a to, o čom sa nás iní usilujú presvedčiť. Jedným zo základných predpokladov slobody je požiadavka, aby nikto neobmedzoval slobodu iného iba preto, že nesúhlasí s jeho názorom na dobro. V slobodnej alebo ak chcete liberálnej spoločnosti totiž nikto nemôže byť nútený, aby prijal, alebo odmietol konkrétnu teóriu dobra. Na záver, aby sme sa nemýlili. Rasistické a iné nenávistné výroky považujem za prejav slaboduchosti a nedostatku rozhľadu. Ale dovoľte mi odcitovať Najvyšší súd Spojených štátov v rozhodnutí West Virginia State Board of Education verzus Barnette. A teraz budem citovať napriek tomu, že pani poslankyni Tóthovej sa to zjavne nepáči: "Zápasy o násilné zjednotenie názorov v prospech konkrétneho cieľa, ktorý bol považovaný za nevyhnutný, boli vedené mnohými dobrými, ale i zlými mužmi. Tí, ktorí začnú s násilnou elimináciou odlišných názorov, veľmi rýchlo skončia pri eliminácii tých, ktorí tieto názory vyslovujú. Snaha o násilné zjednotenie názorov však docieli iba jednotu cintorína."

Toľko môj názor na slobodu prejavu. Ja som rád, pani poslankyňa, že ste tému aj s pánom poslancom Gálom začali, lebo je to vážna téma. Sloboda prejavu je jednou z najzákladnejších slobôd v demokratickom štáte. Od nej sa odvodzujú mnohé ďalšie ľudské práva a slobody a preto by sme o nej mali diskutovať s mimoriadne veľkou vážnosťou. Ja som bol viackrát kritizovaný, že mám príliš liberálny výklad našej ústavy. Myslím si, že nie je liberálny, myslím si, že je verný textu našej ústavy, a to by mal byť záujem a snaha nás všetkých.

K ďalším pozmeňujúcim návrhom. Pán poslanec Galbavý navrhol, aby sa doplnila definícia a aby zbraňou mohlo byť okrem veci aj zviera. Zároveň navrhuje pod bodom 2 doplniť definíciu veci aj o zviera. Ja súhlasím s tým druhým bodom. A ten aj postačuje, pretože ak bude v definícii veci aj zviera, a keďže zbraň je vecou, tak nemusíme dopĺňať definíciu zbrane. Takže zdá sa mi, že ten druhý bod rieši námietky pána poslanca Galbavého.

Ďalej vystúpil pán poslanec Miklušičák, ktorý predniesol niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré sa týkali zúženia zodpovednosti právnických osôb na vymedzené, určené trestné činy, čo podporujem. Takisto predniesol návrh, aby sa rozdelila skutková podstata založenia a zosnovania zločineckej a teroristickej skupiny na dve samostatné skutkové podstaty, čo sa mi zdá byť rozumné, a takisto niektoré zmeny v ekonomických deliktoch, ktoré vznikli aj po konzultáciách so zástupcami podnikateľov.

Pán predseda ústavnoprávneho výboru vo svojom prejave podporil zavedenie trestnej zodpovednosti právnických osôb. Myslím si, že vyjadril veľmi presne aj zámer, s ktorým som do parlamentu v mene vlády prišiel. Aj naše medzinárodné záväzky, ktoré v tejto súvislosti vo vzťahu k Európskej únii máme. Ďalej vystúpil v rozprave pán poslanec Vavrík, ktorý predložil pozmeňujúce návrhy k § 205 až § 207 Trestného zákona. Musím však povedať, že text pozmeňujúceho návrhu nie je v súlade so všeobecnou časťou Trestného zákona, pretože používa kvalifikačné znaky, ktoré osobitná časť Trestného zákona nepoužíva. Inými slovami, inšpiráciou bola zrejme česká úprava, len pri rekodifikácii použiť ako inšpiráciu českú úpravu je takmer nemožné, pretože vo všeobecnej časti rekodifikácia obsahuje všeobecné kvalifikačné znaky.

Ďalej vystúpil pán poslanec Abelovský, pán spravodajca, ktorý sa zameral práve na problematiku zodpovednosti právnických osôb, a položil otázku, prečo nie je trestne zodpovedný aj štát. No, zdá sa mi, že ťažko možno hovoriť o zodpovednosti štátu, ktorý je subjektom, ktorý vedie trestné stíhanie. Čiže štát by trestne stíhal samého seba, potom by sám sebe uložil pokutu alebo dokonca zrušenie. No, je to asi absurdná predstava. Nepoznám jeden jediný právny poriadok, bol by som rád, keby ktokoľvek ma poučil v tomto zmysle, v ktorom právnom poriadku, či anglo-americkom alebo kontinentálnom existuje trestná zodpovednosť štátu ako právnickej osoby. Takisto pán poslanec kritizoval otázku obráteného dôkazného bremena pri prepadnutí majetku. Ja si myslím, že formulácia, ktorú sme navrhli, je správna. A umožňuje jednu vec. Umožňuje v situácii, keď je niekto právoplatne odsúdený, keď mu je preukázaná vina pre drogové delikty, pre organizovaný zločin a pre korupciu, aby v takom prípade, keď štát udrží dôkazné bremeno, potom nasledoval obligatórny trest prepadnutia majetku a len v takom prípade by odsúdený mal povinnosť preukázať, že jeho majetok pochádza z legálnych príjmov. To znamená, vôbec nejde o obídenie dôkazného bremena v rámci rozhodovania o vine a treste. Ja som už spomenul dôvod tejto úpravy. Práve tieto formy trestnej činnosti, ako je drogová kriminalita, organizovaný zločin a korupcia môžu byť naďalej páchané práve preto, že skupiny, ktoré tieto delikty páchajú, disponujú obrovským majetkom. Ak nebude mať štát možnosť na tento majetok siahnuť, tak stíhanie konkrétneho, jedného páchateľa bez majetkovej sankcie bude mať veľmi limitovaný efekt na túto mimoriadne nebezpečnú formu trestnej činnosti.

Pán poslanec Polka následne vystúpil so štatistikami z oblasti kriminality. Štatistika je vždy tak trochu zradná, musím povedať. Nie nadarmo sa hovorí, že sú tri stupne lži. Najskôr je to malá lož, potom je to veľká lož a nakoniec je to štatistika. Ja by som tiež mohol len na ilustráciu povedať, že v minulom roku na Slovensku bolo zaznamenaných najmenej vrážd za posledných päť rokov. A mohol by som povedať, že je to dôkaz toho, ako sa opozícia hlboko mýlila pri presadzovaní zásady trikrát a dosť. Ale nepoviem to, lebo som si vedomý, že štatistika je zradná a ňou argumentovať je ešte zradnejšie. Takisto sa vyjadril pán poslanec k trestnému činu zavineného úpadku. Na ilustráciu povedal, že znamená kriminalizáciu podnikania. Ja by som chcel upozorniť, že to už je v platnom Trestnom zákone a podnikanie kriminalizované nie je, a úmysel, ako pán poslanec isto vie, keďže ide o úmyselný delikt, sa musí viazať ku všetkým znakom skutkovej podstaty. Teda, samozrejme, aj k snahe poškodiť veriteľov.

Boli predložené ďalšie pozmeňujúce návrhy. Spomeniem ich veľmi stručne. Pán poslanec Miššík predložil pozmeňujúci návrh, ale musím povedať, že pri § 305, založenie a zosnovanie zločineckej a teroristickej skupiny, my sme viazaní trestne sankcionovať nielen založenie a zosnovanie, ale aj podporu takejto skupiny. A to v tej skutkovej podstate, tak ako je definovaná, absentuje. Tiež vychádzam z dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

Pán poslanec Horák predložil pozmeňujúci návrh. V jednom pozmeňujúcom návrhu navrhol zaviesť skutkovú podstatu trestného činu predĺženia. Tam si osobne myslím, že už ide o zásah do podnikania, že to už je nad rámec cieľov trestného práva, ale navrhol tiež zaradiť nový trestný čin poškodzovania práv spoločníka, ktorý by mal byť spáchaný v prípade porušenia zákazu konkurencie. Len musím povedať, že nebránim sa takémuto trestnému činu, možno, že to je správne zaviesť ho, ale tá formulácia nie je správna. Pretože týka sa len štatutárneho orgánu, to znamená nie aj iných osôb a nie je tu vyjadrený následok. Trestný čin by mal byť v tomto prípade spáchaný, len ak vznikne nejaký následok, napríklad že bude spôsobená väčšia škoda. Nie bez trestnoprávne relevantného následku.

Posledný pozmeňujúci návrh predložila pani poslankyňa Mušková, ktorá navrhla v § 380 ods. 2 písm. c) spresniť pojem verejne, takže by potom znelo toto ustanovenie v písm. c) verejne, najmä tlačou, filmom, rozhlasom a televíziou. Lenže to už máme zahrnuté v definícii verejne v § 131 ods. 2. Čiže je to tam pokryté a myslím, že ten pozmeňujúci návrh z toho dôvodu nie je potrebný, lebo už v pojmových znakoch je pojem verejne takýmto spôsobom definovaný a to sa vzťahuje samozrejme aj na používanie tohto pojmu v osobitnej časti.

Dnes na záver rozpravy ešte vystúpil pán poslanec Cuper a potom pán poslanec Gál. Pán poslanec Cuper diskutoval o znížení vekovej hranice trestnej zodpovednosti, ale, samozrejme, namietol trestnú zodpovednosť právnických osôb. Namietol ju z dôvodu, že ide o kolektívnu trestnú vinu. V tomto sa prikláňam k pripomienke pána predsedu ústavnoprávneho výboru, že nejde o kolektívnu trestnú vinu, pretože právnická osoba je subjektom práv a povinností, nie je to kolektív a nesie zodpovednosť v rôznych iných právnych odvetviach, takže niet žiadneho koncepčného dôvodu, aby neniesol zodpovednosť aj v odvetví trestného práva. Pán poslanec tiež namietol definíciu verejného činiteľa. Ja by som len chcel spomenúť, že pri verejných činiteľoch, samozrejme, ak sa dopustia trestného činu, tak to, že sú verejnými činiteľmi, niekedy predstavuje kvalifikačný znak, a teda vyššiu trestnú sadzbu, ale Trestný zákon pozná aj trestné činy, ktoré práve chránia verejných činiteľov. Čiže má to obidve tieto dimenzie. Pán poslanec namietol konkrétne dve funkcie, poslancov a prezidenta. Je pravda, že poslanci neprijímajú žiadne individuálne rozhodnutia, ale predpokladám, že pokiaľ by bola zistená korupcia či u poslanca alebo u ministra, tak by tam asi mala nasledovať vyššia trestná sadzba. A to je práve to, čo zabezpečuje kvalifikačný znak verejného činiteľa napríklad v § 338 ods. 2, kde sú trestné činy korupcie. To isté u prezidenta, aj keď samozrejme ten má podľa našej ústavy takmer absolútnu imunitu s výnimkou vlastizrady, čiže uňho sa to týka skôr ochrany a nie represie.

Pán poslanec Gál sa venoval slobode prejavu, kde si dovolím pri všetkej úcte s ním nesúhlasiť, mám na slobodu prejavu iný názor. Ale, samozrejme, verím, že ešte budeme môcť o tom diskutovať aj mimo tejto poslaneckej snemovne, na čo sa úprimne teším. Takisto sa vyjadril k otázke konzumácie drogových látok. Ja si myslím, že spoločná správa, ktorá prišla k určitému riešeniu, v tomto prípade je dobrým riešením. Nie tak dávno, keď výbory rokovali o Trestnom zákone, tu boli pred parlamentom aj rôzne demonštrácie, ktoré požadovali dekriminalizáciu prechovávania drog pre vlastnú potrebu, a boli vyjadrované rôzne argumenty, že podľa navrhovaného Trestného zákona budú väznené osoby, ktoré prechovávajú jednu cigaretu marihuany. Musím povedať, že návrh Trestného zákona zmierňuje postih konzumentov drog a naopak sprísňuje postih dílerov drog, čo je, myslím, celkom správna cesta. Ani dnes nie je osoba, ktorá je prichytená s jedným džointom marihuany, nie je väznená. V opačnom prípade by demonštrácia pred parlamentom bola zrejme oveľa menej početná. Jednoducho používajú sa alternatívne tresty aj v rámci hmotného práva a Trestný zákon to ešte viac zdôrazňuje, ale používajú sa aj odklony v procesnom práve, takže tá tendencia trestnej rekodifikácie zmierňovať, ale nie dekriminalizovať prechovávanie drog a naopak sprísňovať postih dílerov je tendencia, ktorá je správna. Díleri drog svojou činnosťou prejavujú absolútnu neúctu k hodnote ľudského života, k hodnote ľudských životov a z dôvodu čisto finančného záujmu sú ochotní vystaviť riziku obrovské množstvo ľudských životov. A ja si myslím, že je záujem nás všetkých, rozhodne aj celej spoločnosti, aby sme takéto konanie čo najprísnejšie postihovali.

Dovoľte mi, pán podpredseda, na záver poďakovať sa ešte raz všetkým poslancom, ktorí v rozprave vystúpili, ale aj ostatným. Je celkom prirodzené a samozrejmé, že nie na všetkých témach sa zhodneme. Je však aj celkom dôležité povedať, že ide o veľmi vážne témy. Trestný zákon je naozaj jedným z najdôležitejších zákonov tohto štátu a ak snemovňa trestnú rekodifikáciu prijme, bude to naozaj asi jeden z najdôležitejších krokov tohto funkčného obdobia. Preto vám chcem poďakovať aj za kritické pripomienky, v ktorých sa nezhodneme. Samozrejme aj za podporu, v ktorej sa zhodneme, a chcem vyjadriť presvedčenie, že niekoľkoročná rekodifikačná práca, niekoľkoročné úsilie rekodifikačnej komisie, ale následne aj vás tu v snemovni bude korunované úspechom a od 1. januára roku 2006 bude mať Slovensko nové, moderné trestné kódexy, ktoré budú lepšie chrániť našu spoločnosť, ako je to doposiaľ. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)