B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami šiesti. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok, pán poslanec Janiš.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, vážený pán podpredseda. Vážená pani kolegyňa, asi sme sa trošku neporozumeli, ja si vás vážim ako skúsenú vládnu a parlamentnú političku, dlhoročnú, a vážim si to, že ste na mňa reagovali. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Fico...
R. Fico, poslanec: Pani poslankyňa sa dotkla okrajovo problematiky odpustených penále vo výške 6 000 korún a vo výške 33 000 korún a potom sa skôr sústredila na problematiku sociálnej reformy. Pani poslankyňa, znovu chcem pripomenúť, že pán minister ako predseda predstavenstva Národného úradu práce 2. decembra 2003 sám o sebe rozhodol a odpustil si smiešne penále vo výške 5 681 korún a 33 232 korún. Na toto samozrejme pán minister reaguje spôsobom, že chceme torpédovať reformy a že nemáme iný spôsob ako to robiť. Nie, my torpédujeme ministra práce, rodiny a sociálnych vecí, lebo nemá čo robiť na mieste ministra, ako minister je schopný za 5 000 korún takto postupovať. Znovu kladiem pánovi ministrovi otázku, čo je schopný urobiť za jeden milión korún, keď je toto schopný urobiť za 5 000 korún alebo za 33 000 korún. Páni poslanci z vládnej koalície, toto je hlavný problém, že ako minister zneužil svoju právomoc v čase, keď predsedal Národnému úradu práce, a odpustil svojim firmám penále. Ak je toto normálne, tak potom jednoducho nemáme normálny politický systém, ak sa toto akceptuje a považuje za normálne. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš...
J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ja som veľmi rád, že pani Tóthová vystúpila, pretože jej slová boli úprimné a boli zo života. Pevne verím, že každý má vo svojej poslaneckej kancelárii agendu, ktorá hovorí o tom, že ten život na Slovensku hlavne pre nízkopríjmové skupiny je katastrofálny. Treba skutočne povedať, že tá sociálna reforma, do ktorej sme sa pustili, je pravdepodobne nie celkom dotiahnutá do konca a má vážne nedostatky, ktoré budeme musieť riešiť aj my na pôde parlamentu skôr či neskôr. Treba povedať, že sme nevšímaví k ľuďom v regiónoch, ktorí sú nútení hľadať si prácu, aj keď tam práca žiadna nie je a za to ich postihujeme, za to ich šikanujeme. Je tu obrovský problém s Rómami, zobrali sme im peniaze, väčšina spoločnosti sa teší, že tým, ktorí si nezaslúžia tie peniaze, nedávame, ale treba vidieť aj druhú stránku mince. Obce s rómskymi osadami sa premenili na vojnové polia, pretože Rómovia jednoducho kradnú a obťažujú tých, ktorí s touto reformou absolútne nič nemajú dočinenia a sú takto perzekvovaní a je to tiež vážny dopad na ich kvalitu života. A čo je horšie, práve v týchto rodinách prestali chodiť s deťmi k lekárom, máme informácie z Prešovského kraja, že je obrovský nárast úmrtnosti na bežné, triviálne ochorenia, pretože rómski rodičia nemajú na autobus a nemajú peniaze na zaplatenie poplatkov u lekárov. Takže aj toto je zrkadlo vašej vlády, pán Janiš, aj keď sa nemôžem ku vám vyjadrovať, ale zazneli tu slová, ktoré neboli dôstojné voči našim kolegom a voči opozíciI. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová...
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Tóthová, mňa netrápi, že si moje meno nepamätáte, ale viac ma trápi, že nepočúvate, čo hovorím. Ja som o žiadnom hladovaní nehovorila, ľudia u nás, ktorí pracujú, nehladujú. Hovorila som o zodpovednosti a morálnom rozmere rozhodovania podnikateľa. Ja sa vás teda osobne opýtam, vy keby ste boli v situácii, že máte len toľko peňazí, že zaplatíte buď len mzdy svojim zamestnancom, alebo buď len odvody, čo by ste si vybrali ako prvé, lebo v obidvoch prípadoch porušíte zákon. Keď nezaplatíte mzdy v deň splatnosti, je to trestný čin. Keď nezaplatíte penále, keď nezaplatíte odvody, za každý deň vám nabieha penále 0,2 %. Tak o tomto ja som rozprávala vo svojom vystúpení a vy mi povedzte, ako vy by ste sa rozhodli. A potom chcem ešte k jednému vášmu vyjadreniu, ste doslova povedali, že: "Sa nevedia vytvoriť pracovné miesta". Tak žiadny SA tu neexistuje, na to sú tu podnikatelia, na to sú tu firmy a štát im musí vytvárať podmienky, aby tieto pracovné miesta mohli nielen vytvárať, ale ich aj udržať. Štát pracovné miesta nevytvára, práve si myslím, že by ich v rámci štátnej správy mal ešte znižovať. Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Madej.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, chcel by som podporiť vystúpenie pani poslankyne Tóthovej a dodať niekoľko slov k zákonu o náhradnom výživnom. Druhú verziu tohto zákona sa nám po jeho prvom zrušení touto Národnou radou podarilo 30. júna 2004 opäť schváliť. Zákon bude účinný od 1. januára 2005. Na to však pár týždňov po tom, ako bol zákon o náhradnom výživnom schválený, prišla analýza Ústredia práce, sociálnych vecí, ktorá hovorila o tom, že dopady zákona budú na štátny rozpočet okolo 140 miliónov korún. 1. 12. 2004 som v doplňujúcej otázke na hodine otázok dal pánovi ministrovi otázku, či sa stotožňuje s touto analýzou a či sú to aj jeho slová a on odpovedal: "My sme upozorňovali pri schvaľovaní tohto zákona, že prinesie omnoho väčšie výdavky, ako ste uvádzali vy v dôvodovej správe." Napriek tomu v zákone o štátnom rozpočte je rozpočtovaný výdavok na zákon o náhradnom výživnom 24 miliónov korún. Preto sa nazdávam, aj po tom, ako sa pán minister vyjadril, že technicky a materiálne nebudú žiadne prostriedky potrebné, že ide o výslovné klamstvo, a ja sa pýtam, od koho? Či od ústredia alebo od pána ministra, keď prichádzali takéto disproporcie v číslach. Aj preto sa nazdávam, že toto odvolanie má aj z tohto dôvodu určitý zmysel.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kondrót...
M. Kondrót, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani kolegyňa pani poslankyňa Tóthová, vo svojom dobre prednesenom, jasne formulovanom a vecnom príspevku ste na záver vyzvali pána ministra, aby odstúpil a dokázal tak, že sa u nás začína presadzovať európska kultúra. Súhlasím s týmto vaším návrhom a podporujem ho, problém je v tom, že pán minister určite je za správnu politickú kultúru, len nedokáže pochopiť, prečo by on mal byť tým prvým, ktorý to začne, a to je práve to, čo sa mu tu dnes jemu a jeho kolegom zo strany a z koalície pokúšame vysvetliť. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, môžete reagovať na faktické poznámky.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Veľmi stručne. Pani kolegyňa ono s tým "sa" nie je celkom tak, ako vravíte. Štát určitú povinnosť má. Ak by takú povinnosť nemal, prečo platí príspevky na vytváranie nových pracovných miest? Ak ju nemá, potom by to nemal robiť! A ďalšia poznámka, keby bolo vytvorené také podnikateľské prostredie ako pre zahraničných podnikateľov aj pre domácich, možno by situácia bola úplne iná, takže nemôžem odstúpiť od stanoviska, že štát nemá na tomto poli žiadnu povinnosť. Cez legislatívu a podobne má takéto prostredie vytvárať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný prihlásený do rozpravy vystúpi pán poslanec Soboňa. Potom sa hlási ešte do rozpravy pán minister Kaník. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.
V. Soboňa, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister. Búrlivé diskusie sa rozbehnú okamžite na politickej scéne, ak je spochybňovaný ktorýkoľvek člen vlády, ak niekto navrhne člena vlády odvolať. Považujem to za normálne, legitímne a základom, základným demokratickým princípom parlamentu je, že môže hlasovať o nedôvere členovi vlády alebo celej vláde, prípadne môže iniciovať vyslovovanie dôvery, čo tiež považujem za absolútne legitímne, ale nielen preto, že je to základ alebo to patrí medzi základné demokratické princípy. Je tu aj iný dôvod, prečo považujem za potrebné a legitímne, aby sa práca vlády veľmi detailne a dôsledne kontrolovala. Jednoducho, že to pripadá opozícii, takisto je legitímne, pretože konkrétne naše hnutie Ľudová strana - HZDS, ale aj ostatná časť opozície nesúhlasí s ekonomicko-sociálnou politikou tejto vlády a preto je znovu legitímne, že sa pokúša túto vládu dostať do inej pozície ako do pozície výkonnej moci a že legitímne bojuje o moc, aby si mohla presadiť svoje predstavy o ekonomicko-sociálnej politike v tomto štáte. Takže netreba reagovať emocionálne. A čo sa týka pána poslanca Janiša, ja pochybujem o tom, že vaša práca by bola až taká ťažká, ale dobre, môžeme sa dohodnúť, že je ťažká, pretože práca vo vláde a výkonnej moci je ťažká, ale hlboko s tým súhlasím, že je vysoko riziková, dokonca so smrteľným rizikom, jedna smola je, pán poslanec, že to riziko nie je rizikom pre vás, ale pre občanov Slovenskej republiky.
Posledne prebehlo v parlamente iniciovanie vyslovovania dôvery ministra, pre pána ministra školstva. Pobúrenie zo strany koaličných strán, ale hlavne KDH bolo veľké, zvlášť keď predseda parlamentu nepostupoval podľa rokovacieho poriadku a sám bol za to ohrozený vyslovovaním nedôvery. KDH reagovalo zaujímavým spôsobom. Prerušilo kontakty s Ľudovou stranou - HZDS a tvárilo sa mimoriadne urazene, pretože sme sa údajne dotkli vlajkovej lode KDH. No je to, no údajne, pretože vlajkové lode KDH, to je termín, ktorý ja nepovažujem za úplne správny, ale prosím, dotkli sme sa vlajkovej lode. Lenže neuveriteľné na tom je to, že my sme neútočili na KDH, my sme útočili na konkrétne osoby, ktoré urobili konkrétne a jasne sformulovateľné chyby pri výkone svojej funkcie, tak pán minister školstva ako aj pán predseda Národnej rady. Nie je predsa možné tolerovať vážne nedostatky u žiadneho člena vlády bez ohľadu na to, z akého je politického hnutia či strany. Veľmi dobre vieme, koho reprezentuje pán minister Kaník, alebo aj teraz si myslíte, že my útočíme proti strane, ktorá ho nominovala do vlády? Alebo v ktorej je členom, pretože nominovala ho iná strana. Nie, my vytýkame nedostatky pánovi ministrovi Kaníkovi a nie jeho materskej strane. Dokonca ja som o tom presvedčený, že aj samotná politická strana by mala zvažovať, kontinuálne zvažovať pôsobenie svojich nominantov hlavne z odborného hľadiska a nič jej nebráni kedykoľvek vymeniť člena vlády, ktorý zjavne preukazuje vážne nedostatky. V prípade ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ide však o viac len než o odborné nezvládnutie problematiky sociálnej ochrany občanov Slovenska, pretože pán minister je členom vlády a nie sám rozhodol o tejto reforme, pretože túto reformu musela schváliť aj vláda a dokonca môžem ísť aj ďalej, že minister vlády nemusí byť vinný, môže byť slabý, môže byť nedostatočne pripravený na reformu, môže byť poplatný, ale nemusí byť vinný za prijatie vážnych reformných krokov, pretože vinný je parlament. On prijíma zákony, ktoré definitívnym spôsobom a zásadným spôsobom menia sociálny štandard v tom-ktorom štáte.
No ja by som predsa len chcel poukázať na najvážnejšie nedostatky, ktoré ministrovi, pánovi Kaníkovi vytýkam. V prvom rade pripravil také zákony, ktoré bez akejkoľvek historickej legislatívnej previazanosti zavádzajú úplne cudzí systém, ktorý prakticky nie je vyskúšaný nikde vo svete. Už tu celá skupina mojich predrečníkov poukazovala na to, že aj v štáte, kde bol tento systém zavedený ako prvý alebo kde sú jeho autori, ktorí ho pripravili, tento systém nefunguje a že perspektívne pravdepodobne a že už teraz nerieši sociálnu ochranu ľudí uvedeného štátu.
Po ďalšie. Pán minister a členovia vlády tvrdia, že dôchodkové zabezpečenie dokáže najlepšie zvládnuť súkromný kapitál. No toto tvrdenie, ak dovolíte, veľmi vážne spochybním, pretože základná vlastnosť súkromného kapitálu je jeho absolútne schopnosť a trvalá snaha sa zhodnocovať, čo je znovu len logické. Bez ohľadu nato, či je zabezpečená sociálna ochrana obyvateľov ktoréhokoľvek štátu na svete, jednoducho, kapitál nemá sociálne cítenie a neberie ohľad na to, či niekto má, alebo nemá, alebo je v biede, alebo je v chudobe. Dôležité je pre kapitál, aby sa zhodnocoval. Pochopiteľne, takto sa budú správať aj všetky správcovské súkromné spoločnosti, pretože inak keby sa správali, bude to pre nich nelogické.
Zavádzanie povinného poistenia do kapitalizačného piliera, ktoré tým, že je povinné, zavádza absolútnu možnosť kumulácie, dlhoročnej kumulácie zdrojov v súkromnej spoločnosti bez akejkoľvek - a keď teraz hovorím, že akejkoľvek, som o tom presvedčený, že bez akejkoľvek garancie -, že dávky v budúcnosti budú vymožiteľné. Jednoducho, súkromná spoločnosť si naakumuluje kapitál, naakumuluje zdroje, ak príde čas, keď začne vyplácať dávky, vypočíta si, kedy je ten čas, kedy ešte optimálne môže uhrádzať, a potom jednoducho súkromná spoločnosť môže skrachovať. Pochopiteľne, že vtedy už táto vláda nebude vo výkonnej moci, a preto strach pred takýmto niečím nemusí mať až taký veľký, znovu však poukazujem na riziko pre obyvateľov Slovenska.
Pán minister financií sa vyjadril vo svojom predpoludňajšom vystúpení, že vláda bude garantovať solventnosť súkromných správcovských spoločností. Pochopiteľne, že takéto niečo povedal, doslova vláda, nepoužil štát, povedal vláda, samozrejmá vec, že takéto niečo je jasným zavádzaním. Nie je predsa absolútne možné, aby vláda garantovala solventnosť súkromných spoločností a takéto garancie pre roky, o 12 rokov dopredu, do budúcnosti predsa dnes nemôže nikto prevziať, tomu predsa nikto nemôže veriť, že takéto garancie poskytne. V zákone je to uvedené a mne tento stav pripomína, ale veľmi nápadne, keď si ešte spomeniem na spôsob reklamy súkromných správcovských spoločností, mne to veľmi pripomína veci, ktoré sa diali okolo nebankových subjektov. Veď aj to zhodnocovanie dôchodkov môže byť len vtedy také, ako vy hovoríte, ktorí predkladáte alebo ste predložili tieto reformy, ak budú toľkopercentné, natoľko percent zhodnocovanie peňazí, ako to sľubovali nebankové subjekty, veď oni ponúkali 20-percentné, 30-percentné, 40-percentné. No keď vy sľubujete v reklame švajčiarsky dôchodok, tak toľkotopercentné musí byť zhodnocovanie peňazí, ktoré dajú povinne do súkromných správcovských spoločností. Je jasné, že je to nezmysel, je jasné, že je to nezmysel a že to nikdy nemôže byť splnené.
Otázka postavenia štátu. Ja som v tomto parlamente už niekoľkokrát poukázal na to. Niet inej inštitúcie, ktorá vie garantovať sociálnu istotu, sociálne istoty a sociálnu ochranu obyvateľov ktoréhokoľvek štátu. Niet takej inštitúcie. Taká inštitúcia môže byť jedine štát a štát je preto vytvorený, štát je preto vytvorený a najmä pre vás, tých, ktorí ste vo výkonnej moci, čo ste všetci, vyhlasujete, že ste kresťania, pre vás by to jasne malo hovoriť, že štát tam hrá absolútne rozhodujúcu úlohu, lebo kresťanská teória štátu hovorí o tom, že treba zabezpečiť možnosť blahobytu pre každého, nerodíme sa všetci rovnakí. Jeden sa rodí slabší, s menšími šancami, iný je silnejší a úloha štátu je, aby toto, aby tieto nerovnosti vyrovnávala. Štát musí zabezpečiť vzdelanie pre svojich, štát musí zabezpečiť zdravie pre svojich obyvateľov, štát je ten, kto musí zabezpečiť podmienky pre zdravie rodiny. Niet inej inštitúcie a už vonkoncom nie súkromný kapitál.
A teraz by som sa ešte dotkol úplne základnej otázky, kedy môže byť zabezpečený sociálny systém tak, aby zabezpečil harmóniu spoločnosti, teda aby nezabezpečil len úzkej skupine ľudí, aby žili nadštandardným spôsobom, aby zabezpečil harmóniu. Nemusíme byť všetci bohatí, ale aby neboli biedni, to je dôležité, aby bola vytvorená harmónia v spoločnosti. No je to, vychádza to z tvorby zdrojov. Ak štát nebude napĺňať zdroje, ktoré sa potom môžu presúvať do sociálnej sféry, neexistuje, že vie akýmkoľvek, akoukoľvek špekuláciou, investovaním trikmi na finančných trhoch, neexistuje, že vie zabezpečiť zdroje pre pokrytie sociálnej ochrany obyvateľstva. No a tu narážam na veci, keď sa jednotliví členovia vlády bránia veľmi zaujímavým spôsobom. Ak v niektorej diskusnej relácii bolo povedané pánovi ministrovi financií, myslím, že to pán poslanec Mikuš povedal: "Nemáte dlhodobú hospodársku koncepciu." Odpoveď pána ministra bola: "Máme. Nemáte pravdu, máme." Ak niekto povie: Nezamestnanosť je 18,9 %. - Nie, nie je to pravda, nezamestnanosť je len 14 %. Ak niekto povie: Nerastú reálne mzdy. - Ale kdeže, štatistický úrad práve teraz vydal, že o 1,8 % rastú. Skrátka, na všetko predstavitelia vlády reagujú neprijateľným spôsobom. Neprijateľným spôsobom, pretože tvrdia niečo, čo je jasné, že tak nie je. Nie je to tak, lebo vieme, že oficiálne výsledky hovoria, že naozaj nezamestnanosť je 18,9 %. A že naozaj reálne mzdy môžu rásť o 1,8 %, ale u úzkej skupiny ľudí. A u ostatných chcete povedať, že u zdravotníkov narástli o 1,8 %, u učiteľov že narástli? Ani sami tomu neveríte. Ak sa pýtame, či zvážili riadne investičnú politiku, ktorú vláda v súčasnosti realizuje, odpovede sú takisto zahmlené a nejasné. Ak hovoríme, že je chyba, ak sa nepodporuje stredné a malé a stredné podnikanie, pretože vo vyspelých štátoch, ktoré majú peniaze aj na sociálne krytie potrieb štátu, ako je napríklad Nemecko, myslím si, že je dostatočne dobrý príklad. Tak hrubý domáci produkt tvorí na 85 až 90 % malé a stredné podnikanie. Je to dobre premyslené, že investujeme, že štát o investoroch, ktorých ospevuje, ako je Peugeot a Kia investuje miliardy korún, pričom ja si pamätám, že pri vstupe Volkswagenu do slovenského priestoru štát sa nepodieľal na spoluinvestovaní, nezabezpečil sociálne istoty pre zahraničného investora. Bola to čistá zahraničná investícia. A nie 4, 6, 8 miliárd spoluinvestuje štát. Ak si tieto peniaze premietnem, že by som ich mohol dať na podporu malého a stredného podnikania, možno, že by som viac s nimi dosiahol, viac by sa podarilo vytvoriť, viac pracovných miest ako otvorením uvedených veľkých investičných akcií a závodov, hoci, samozrejme, podporujem tieto aktivity, nie som proti tomu.
Ako som už na začiatku povedal, treba spomenúť pre spravodlivosť, že nielen minister práce, sociálnych vecí a rodiny je zodpovedný za tento stav, ale rozhodne základnú zodpovednosť nesie vláda. Preto nedôveru by mala dostať vlastne celá vláda bez ohľadu na to, akého je politického zoskupenia, pokiaľ pripravuje takú sociálnu ochranu pre svojich obyvateľov, ako pripravila táto. Na Slovensku totižto chýba výkonná moc, ktorá by pracovala na prospech občanov, chýba vláda, ktorá by zabezpečovala povinnosti štátu svojim občanom. A to je vlastne jej základnou úlohou. Ako som už povedal pri reforme zdravotníctva, že táto vláda nie je schopná zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre občanov Slovenskej republiky, tak teraz prehlasujem, že táto vláda takisto nie je schopná zabezpečiť sociálnu ochranu pre občanov Slovenskej republiky. (Potlesk)
V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Soboňu sa prihlásili pán poslanec Blanár, Jaduš, Šimko, Cuper, končím... Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý vystúpi pán poslanec Blanár.
J. Blanár, poslanec: Ak toto nemá byť práve to, čo ponúkame ako alternatívu, tak potom čo by malo byť alternatívou, vážené kolegyne, kolegovia z koalície. My sme tu spomínali, že máme konkrétne výhrady voči politike, ktorú robí pán minister, a nehovorili sme o SDKÚ a jedine čo som tu počul z tejto rozpravy, bolo to, že ste napádali Smer, namiesto toho, aby ste sa postavili a povedali: V poriadku, my plne schvaľujeme, že pán minister neodviedol odvody a je to úplne v poriadku a odporúčame to všetkým podnikateľom na Slovensku, pretože je to legálne, dokonca som počul, je to zákonné. Žiaľ, z tejto rozpravy, ktorú sme tu dnes počuli a ktorá už teraz končí, mne vyplýva, že môžeme robiť protizákonné veci, nemusíte, páni podnikatelia, občania odvádzať svoje odvody, pretože je to zákonné a dokonca, keď budete úspešní, budete môcť byť aj ministrami v budúcnosti, ak budete takí zdatní ako niektorí kolegovia z koalície, čo je pre nás absolútne neprijateľné. Ak takto chcete vyjadriť svojím hlasovaním podporu pre pána ministra, s tým sa my stotožniť nemôžeme. Ďakujem. (Potlesk)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.
J. Jaduš, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, ak som dobre počúval pána Soboňu, hovoril tu o princípoch. O ničom inom, len o princípoch a tak mi napadá, ak by sme sa aj my v snemovni správali principiálne, možno by mnohé normy aj v sociálnej oblasti nikdy nemohli uzrieť svetlo sveta. Ak hovoríme dnes o tom, že potrebujeme miliardy na dôchodkovú reformu, pýtam sa, prečo nemohli verejnoprávne dôchodkové fondy vstupovať a odkupovať portfóliá bohatých štátnych podnikov, len z tranzitu plynu by tu boli ročne miliardy korún. To znamená, že postupnosť krokov, ktorú vláda zvolila, likvidácia štátnych, bohatých štátnych firiem, odpredaj zahraničným investorom a následne riešenie dôchodkovej reformy, kde nám treba obrovské zdroje, ktoré sme už dávno prejedli, nás privádza do stavu, keď si nevieme rady. A z toho vznikajú pochybnosti. Takže ešte raz, ide tu skutočne o princípy, na ktoré pravdepodobne pre čiastkové riešenia zabúdame. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ivan Šimko.
I. Šimko, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ak dovolíte, pán poslanec Soboňa, neexistuje kresťanská teória štátu. Existovala socialistická teória štátu, ale kresťanstvo za tých dvetisíc rokov zažilo viacero typov štátov, viacerí kresťanskí myslitelia sa vyjadrovali a rozmýšľali o tom, čo je kresťanské, čo nie je kresťanské aj pri organizácii verejnej moci a teda pri organizácii štátu, ale neexistuje kresťanská teória štátu. Existuje kresťanská sociálna náuka. A práve kresťanská sociálna náuka hovorí o tom, že súkromné vlastníctvo treba chrániť a nemôže pri organizácii života dominovať štát, pretože tu existuje potom iné nebezpečenstvo a to je nebezpečenstvo diktatúry. Takže v tomto smere to, ten váš exkurz sa jednoducho nezakladal na základe, ktorý poskytuje kresťanské učenie a ešte by som chcel využiť túto poznámku aj na to, váš názor je taký, aký ste povedali, a aj pokiaľ išlo o postup predsedu parlamentu, ja som presvedčený, že predseda parlamentu na minulej schôdzi neporušil rokovací poriadok a postupoval presne podľa rokovacieho poriadku. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper...
J. Cuper, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kresťanská filozofia, len tak mimochodom - štátu - existuje od čias Tomáša Akvinského a aj dnes z nej vychádza množstvo literatúry. Pán Šimko, treba sledovať a nie kritizovať.
Ale nie o tom som chcel hovoriť. Ja chcem povedať pánovi predrečníkovi, pánovi Soboňovi, že nie preto nechce táto vláda, že by nemala na to nejakú koncepciu, niesť zodpovednosť za sociálnu reformu, ale pretože táto vláda, tento štát alebo ľudia v nej sediaci tento štát nechceli, nemajú k nemu vzťah a možno viacej chcú slúžiť cudzím tútorom, ktorí ich do vlády vlastne posadili, ako vlastným občanom vlastného štátu. A touto politiku vlastne im ho chcú ešte viacej znepríjemniť, alebo spomienky na Slovenskú republiku ako štát znepríjemniť, pretože vláda sa v každom štáte má starať o sociálnu kultúru a výchovnú funkciu. Tu táto vláda systematicky likviduje tieto funkcie slovenského štátu. Zámerne, aby ho takto znepríjemňovala. Samozrejme, pokiaľ ide o výsledky, že sa prezentujú pozitívne, nuž, o to sa starajú vládni propagandisti tak vo vládnych ako aj v súkromných médiách a ožívajú najmä v poslednej dobe, ale, žiaľ, vo vládnych médiách, aby diskreditovali opozíciu, nie kritizovali vládnu koalíciu. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Soboňa s reakciou na faktické poznámky.
V. Soboňa, poslanec: Pán poslanec Šimko. Je mi veľmi ľúto, že takto vystupujete, ale zároveň potvrdzujete to, čo som povedal. Pokiaľ vy tvrdíte, že neexitujú pojednávania kresťanstva o tom, aká je úloha štátu, no tak z toho mi vyplýva, že skutočne ste len takí kresťania, že sa za nich vyhlasujete. Mali by ste to ovládať, že existuje, ale zároveň mi potvrdzujete jednu ďalšiu vec. Ak povieme ministrovi financií, že nemá hospodársku koncepciu v dlhodobom, on povie, že nie, máme, ak vám nevyhovuje kresťanská teória štátu, tak vy poviete, že neexistuje. (Potlesk)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Na záver rozpravy o slovo požiadal minister práce, rodiny sociálnych vecí pán Kaník.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážené dámy, vážení páni, som si veľmi pozorne počas celého dňa vypočul všetky príspevky, zdôvodnenia, výhrady, ktoré tu dnes zazneli. V zásade som tu počul naozaj najrôznejšie veci a keby som to zhrnul, tak mohol by som povedať, že sa objavili v dôvodoch a príspevkoch na moje odvolanie aj od toho, že sme, že máme vojakov v Iraku, že majú učitelia nízke platy, ako je stav, všeobecne, hospodárstva, aké sú investičné stimuly a množstvo, množstvo ďalších vecí. Nič iné nemôžem na to povedať, že som sa stal hromozvodom pre potrebu opozície prejaviť svoju nevôľu so súčasnou vládou, nevôľu so súčasným smerovaním všetkých reforiem a snahu ventilovať tento svoj pocit cez môj rezort a moju osobu.
Najprv sa pokúsim zareagovať na tie pripomienky a otázky, ktoré boli vznesené, pretože, samozrejme, boli rôzneho charakteru a medzi nimi boli aj mnohé konštruktívne a podnetné, s ktorými sa dá pracovať, o ktorých sa dá diskutovať a tak ako som to vždy robil a robiť budem, ktoré môžu byť aj zdrojom ďalších zlepšení.
Pán Blajsko, pani Tóthová, pani Martináková, pán Ševc, pán Šulaj aj pán Hopta sa viac-menej dotkli alebo dotýkali jednej oblasti, otázky sociálneho systému, sociálnej reformy, kde som bol kritizovaný alebo obvinený z toho, že celá sociálna reforma priniesla len úsporné opatrenia a nič iné, žiadnu ďalšiu zmenu. No, musím odmietnuť toto tvrdenie, pretože počas tohto roku, počas realizácie sociálnej reformy naopak došlo k zvýšeniu a už vôbec sa nedá hovoriť, že v nasledujúcom rozpočte, v rozpočte na budúci rok, ani v rozpočte, ktorý teraz dokončujeme, že tento rozpočet bol nejakým spôsobom taký, ktorý sporil a neprinášal do sociálnej sféry nové prostriedky. Čo bolo pre ňu charakteristické, bolo to, že menila systém, že nedáva všetkým plošne, ale že sa snaží pomáhať tam, kde to viac treba, a presúvať prostriedky tam, kde to viac bude vidieť. Opäť tu zaznelo, aj keď to bolo na výbore pre sociálne veci a bývanie vysvetlené aj za účasti predsedu rady riaditeľov, obvinenie z akýchsi politicky motivovaných zmien regionálnych riaditeľov v Sociálnej poisťovni. Opäť to musím rázne odmietnuť, je to jednak zvrchovaná právomoc rady riaditeľov a nie ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a došlo k nemu len a len na základe toho, aby sme zlepšili situáciu vo výbere poistného v Sociálnej poisťovni, a zo žiadnych iných. Tvrdenia, že boli odvolaní práve tí, ktorí mali najvyššie plnenia, tak ako bolo vyargumentované na výbore, preto sa čudujem, že sa to znova objavuje v pléne, jednoucho to nie je pravda a dnes - a tým aj odpovedám na celkovo veci okolo Sociálnej poisťovne -, dnes už Sociálna poisťovňa plní svoje plánované výbery na 138 %. Presne tak, to je údaj, ktorý som mal včera na stole, a verím, že keď takýmto spôsobom budeme pokračovať do konca roka, takže aj tie hrozby a riziká, ktoré sa objavovali v plnení príjmov, budú minimálne, výrazne, rozsiahlo eliminované.
Bol som obviňovaný, že reformy sú síce potrebné, ale že mali obrovský a tvrdý dopad na obyvateľstvo. Nuž pýtam sa, na aké obyvateľstvo mali tieto reformy tvrdý dopad, keď sa bavíme o sociálnej reforme. Malo tvrdý dopad na obyvateľstvo to, že sme výrazne zvýšili rodinné prídavky pre zamestnaných občanov? Malo výrazne reštriktívny dopad na všetko obyvateľstvo to, že sme sprísnili podmienky pre dlhodobo nezamestnaných a že sme takýmto spôsobom spolu s ďalšími opatreniami aktivizovali túto časť obyvateľstva? Myslím si, že určite nie. Na väčšinu obyvateľstva určite nie. Je pravdou, že máme tu ohniská chudoby. Tie ohniská chudoby sú v rómskych osadách. To sa nedá popierať a je to pravda. A je pravdou tiež to, že opatrenia na túto časť obyvateľstva zákonite museli mať citeľný dopad, pretože dnes už sa nedá lepšie žiť z príjmu zo sociálnej podpory ako z príjmu z práce. Ale takýmto smerom, myslím si, že táto cesta mala ísť.
V otázke štátneho rozpočtu sa tu stretávajú od opozície dva protichodné názory. Pán Blajsko hovorí, že v rozpočte je málo a že by bolo treba viac do tejto sféry nasmerovať, zo strany Slobodného fóra aj pri prerokúvaní rozpočtu, aj vo vystúpení pani Martinákovej zaznievalo, že nám treba vziať, že je nám treba vziať miliardu z rozpočtu a presunúť ju niekam inam. Ako aj z tohto vidno, ťažko vyhovieť opozícii, pretože tu nejde o to nájsť optimum, ale kritizovať je možné naozaj aj to, aj to.
Diskutovaná bola otázka spravodlivosti dôchodkového systému. No obnažuje to, táto diskusia a súčasná realita tú krutú pravdu, že minulý dôchodkový systém, ktorý sme zrušili, bol veľmi nespravodlivý, pretože naozaj dával nízke dôchodky bez ohľadu na aktivitu ľudí počas ich pracovného veku. Práve to, že nový dôchodkový systém už nie je nespravodlivý, teraz vnímajú tí, ktorí boli postihnutí nespravodlivým dôchodkovým systémom diskriminačne. Ja tomu z ľudského hľadiska skutočne rozumiem a vnímam to, ale kladiem otázku: Nemali sme zlepšiť ten systém? Mali sme ho nechať taký, aký bol? Nespravodlivý? Aby sme nevyvolali tento pocit u ľudí a tým pádom žili naďalej v zlom dôchodkovom systéme?
To isté sa týka aj otázky vdoveckého. Zaviedli sme vdovecké, pretože si myslíme, že je správne, aby aj tento typ dôchodku bol poskytovaný. Prečo nebol poskytovaný v minulosti, to naozaj je otázka ťažká pre mňa. Možno sa treba spýtať ministrov, ktorí sedeli na tejto stoličke predo mnou, prečo už omnoho dávnejšie vdovecké dôchodky neboli zavádzané a potom keď takúto situáciu máme, samozrejme, že sa ju snažíme riešiť, ja som ochotný o nej diskutovať a hľadať riešenia, ale tak ako mnoho vecí dozadu sa nedá zmeniť alebo sa menia veľmi ťažko, aj v tomto prípade je zmena nie ľahká, aj keď nevravím, že by zákonite musela byť nemožná. Takže suma sumárum, v novom sociálnom systéme sa dávky zvyšovali, zvyšoval sa príspevok na bývanie, pani Tóthová povedala, že sa znižuje, neviem, prečo má taký pocit, pretože sa zvyšuje, zvyšoval sa najviac spomedzi všetkých dávok a teraz napríklad analyzujeme situáciu, ktorá vzniká zvýšením ceny plynu, a podľa tejto analýzy uvidíme, čo budeme robiť, nechcem nijaké rozhodnutie dopredu prejudikovať, ale veľmi pozorne sledujeme túto situáciu a príspevok na bývanie je určite kategóriou, ktorú nezanedbávame.
Pán Fico vystúpil, samozrejme, s veľmi ostrým a šťavnatým vystúpením, o tom niet pochýb, a predovšetkým by som vysoko hodnotil jeho divadelnú hodnotu. Ale rád teda zareagujem na to, na čo sa reagovať dá. Je absolútnym nezmyslom hovoriť, že účinkujem v nejakých reklamách pre súkromné správcovské spoločnosti. Ani jeden argument tu nebol v tomto smere vznesený, ani žiaden dôkaz. Bol som veľmi zvedavý, čo v tomto smere zaznie, ale naozaj to pokladám za až kuriózny nezmysel. Čo nie je dobré, je to, že pán predseda Smeru Fico si zrejme poriadne nenaštudoval zákon, pretože mu uniklo, akým spôsobom je v novom dôchodkovom systéme rozdelená zodpovednosť za jednotlivé zložky. Uniklo mu to, že za reklamu a kontrolu nad dodržaním zákona, ktorý veľmi podrobne popisuje aj spôsob reklamy, je zodpovedný Úrad pre finančný trh a že tento Úrad pre finančný trh aj koná a že veľmi rýchlo a rázne zakročil vtedy, keď sa reklama jednej z dôchodkových správcovských spoločností podľa jeho názoru vymkla z noriem, ktoré stanovuje zákon. Je to skôr dôkaz toho, že systém funguje a že jednotlivé zložky reagujú okamžite, a preto vyzývať mňa, alebo sa pýtať, prečo som nekričal, znamená akurát nerozumieť tomu, kto mal kričať a či konal, alebo nekonal. A v tomto prípade jednoznačne konal. Takže pán predseda Fico, ja naozaj nechodím agitovať za žiadnu z dôchodkových správcovských spoločností, ale ak sa dobre pamätám, vy ste chodili agitovať za súkromnú spoločnosť, keď ste nahovárali ako poslanec Národnej rady ľudí, tuším v Rusovciach, ak sa nemýlim, aby predali svoje pozemky a aby na tom niekto, jedna stavebná spoločnosť veľmi dobre zarobila. Čiže nie ja, ale vy chodíte agitovať ako ústavný činiteľ.
Pán poslanec Tkáč položil otázku týkajúcu sa 65 miliárd z SPP. Tiež by som upozornil a tak trošku sa čudujem, či to pán poslanec len úmyselne takto povedal, alebo to naozaj nevie, táto otázka je v zákone upravená už veľmi dlho, niekoľko rokov, v zákone o veľkej privatizácii a zákon, ktorý vznikol, a návrh zákona na základe uznesenia výboru, je už po pripomienkovom konaní a je v legislatívnej rade. Takže na nič sa nezabudlo a 12 miliárd z fondov Národného úradu práce sú, samozrejme, kde inde ako v Sociálnej poisťovni vo fonde poistenia v nezamestnanosti a nikde inde ani nemohli ísť. Takže tým som odpovedal na túto otázku.
Pán Burian sa rozsiahlo zamýšľal nad otázkou investovania na kapitálovom trhu a nad 30-percentnou povinnosťou investovať, 30-percentnou povinnosťou investovať na slovenský trh a dôvodil, že sa to nedá. Len mi nejde potom do hlavy, prečo poslanci strany Smer presadzovali pri schvaľovaní dôchodkovej reformy, aby 80 až 100 % bolo povinne investované na Slovensku, keď 30 % sa nedá. Logika mi hovorí, asi len preto, aby potom naozaj mohli povedať, že tá dôchodková reforma je nerealizovateľná a že sa nedá uskutočniť. Aspoň tak som to pochopil.
Je tu ešte, samozrejme, veľa vecí, o ktorých by sa dalo hovoriť podrobne, ale prejdem nejako k záveru a pokúsim sa zosumarizovať veci. Vážené dámy, vážení páni, z toho, čo som dnes počul, z toho, čo tu zaznelo, cítim a vidím, že sme sa tu zišli podľa môjho názoru nie preto, aby sme posudzovali moju kompetentnosť, ale hlavne aby sme sa rozhodli, či dáme poslednú zelenú plnému spusteniu dôchodkovej reformy alebo pripustíme jej spochybnenie. Myslím si, že väčšina, ktorí pozorne sledovali proces prípravy reformy, môže potvrdiť, že v doterajšej praxi tvorby sociálnej politiky u nás sme ešte nemali prípad, keď legislatívna práca na takej zásadnej zmene bola ukončená rok predtým, než zákon začal naplno účinkovať, a tým pádom sa vytvorila dostatočne dlhá doba, aby za prispenia odborníkov mohla byť prípadne ešte vylepšovaná a pripravovaná na skutočne dobrú realizáciu. Od polovice decembra minulého roku máme schválenú legislatívu, s ktorou má každý občan príležitosť sa dôkladne oboznámiť, a povinnosť zodpovednej inštitúcie je spoľahlivo ju realizovať. Pri schvaľovaní a za celý rok nezaznela ani raz výhrada, ktorá zaznieva dnes, ktorá má za cieľ spochybniť dôchodkovú reformu napriek tomu, že sme o tomto široko a dobre diskutovali. Po roku schválenia od dôchodkovej reformy vidíme to, že časť opozície reprezentovanej predovšetkým novo sa integrujúcou ľavicou začala vnímať túto reformu aj ako možné nebezpečie, začala chápať aj to, že reforma má kľúčový význam pre našu krajinu a jej budúce osudy.
V súčasnosti sme v stave, keď výskum verejnej mienky dokazuje, že táto reforma má súhlas takmer 60% percent verejnosti, keď veľká väčšina občanov chápe zásadné atribúty tejto vážnej zmeny a prijíma ich s pozitívnymi očakávaniami. Sme v stave, keď vieme, že paradoxne práve mladá skupina voličov dnes zadefinovanej ľavice patrí k výrazným podporovateľom tejto reformy. Tej reformy, ktorú politická strana Smer má snahu dnes torpédovať. Je to skutočne podľa môjho názoru dosť neprirodzený úkaz a stojí mu za to venovať pár slov. Prirodzene, že každý politik vo svojom politickom živote musí kedykoľvek počítať s tým, že opozícia má právo použiť celý rad nástrojov, aby upozornila občana na väčšie či menšie chyby pri realizácii vládneho programu. Všetci však vieme, že toto výsostné právo sa spravidla nepoužíva samoúčelne, napriek tomu mne sa dnes zdá, že väčšina najmä poslancov Smeru chcú skôr preukazovať svoju akcieschopnosť a razantnosť ľavice než starosť o lepší dôchodkový systém. Preto si myslím, že ani odvolávanie ministra by sa nemalo viesť len na základe totálnej deštrukcie, osobného osočovania s cieľom zvýrazniť preferencie novej ľavice. Napriek tomu, že návrh na moje odvolanie obsahuje len niekoľko bodov, táto chvíľa môže slúžiť nám všetkým na to, aby som aspoň stručne zhrnul skúsenosti z dvojročného riadenia rezortu, skúsenosti s reformnou agendou ako aj s dôchodkovou reformou, ktorú ešte stále nie je možné považovať za ukončenú.
Dovoľte mi preto pripomenúť, v akom rámci sa nachádzal náš sociálny systém pred dvoma rokmi, keď som ho preberal od straníckeho kolegu pána Fica, od pána Magvašiho, a v akom stave sa nachádza dnes. Uvediem aspoň niekoľko čísiel a faktov. Nezamestnanosť dosahovala takmer 20 %, rigidný trh práce bránil rastu zamestnanosti. Počet sociálne odkázaných občanov dosahoval takmer 12 %. Výška sociálnych dávok prevyšovala príjem z pracovnej činnosti a tým pádom demotivovala ľudí. Rodinné prídavky poberali občania vo výške 250 korún plus ďalšie príspevky, bez ďalších podmienok návštevy dieťaťa v škole alebo zamestnania rodičov. Reálne dôchodky klesali k hranici 40-percentnej miery náhrady. Už bolo rozhodnuté a v zákone schválené zvyšovať dôchodkový vek občanov na 62 rokov, no bez zásadných, potrebných ďalších zmien v celom dôchodkovom systéme. Je zrejmé z tohto, že roky moji predchodcovia vo vládach i parlamentoch v sociálnej sfére preferovali zásadu širokej, neadresnej solidarity, platenia podporných príspevkov bez motivácie a aktivity. V súčasnosti presadzujeme zásadu aktívnej a adresnej sociálnej politiky, v ktorej pracovať sa oplatí a nie neoplatí, v ktorej sa ľahšie zamestnáva, v ktorej dôchodky poskytujú 50-percentnú mieru náhrady a rastu na základe ekonomického vývoja a nie na základe politického handrkovania. Priznávam, že kritickým bodom pre zmenu klímy sociálnej politiky bolo spustenie nového systému sociálnej pomoci a dávok od februára tohto roku. Všetci sa dobre pamätáme na nepokoje časti rómskeho obyvateľstva, aj na kritické signály zo zahraničia. Spoločnými silami sme zvládli túto úlohu, zvládli túto situáciu. Dosiahli sme široký konsenzus obyvateľstva aj väčšiny politických elít v tom, že iba diferencovaná a adresná sociálna starostlivosť je efektívna. Len mimochodom pripomeniem, že iba málokto v tom čase veril, že už o pár mesiacov prostredníctvom takmer všetkých obcí a miest, niekoľko stoviek mimovládnych organizácií budeme mať zaktivizovaných 120 000 ľudí, ktorí vykonávajú verejnoprospešné práce, že 70 000 detí bude dostávať dotáciu na stravu a školské pomôcky, že na základe toho sa zvýši radikálne školská dochádzka v tejto skupine obyvateľstva a 17 000 detí aktuálne bude mať za dobré výsledky prospechové štipendiá. To je zásluha aj politickej odvahy nielen problémy pomenovať, ale aj pustiť sa do ich riešenia, je to zásluha politickej odvahy celej vlády.
Dátum podania návrhu na moje odvolanie sa takmer na deň kryje s časom, keď som sa pred rokom spoločne s trinástimi poslancami vrátane poslaneckej opozície vydal do Čile, aby sme tesne pred záverečným rokovaním parlamentu overili správnosť našej slovenskej dôchodkovej cesty. Diskutovali sme o súkromnom vlastníctve, diskutovali sme o percentách odvodov do druhého piliera. Keď sme stade odchádzali, reforma bola v takom štádiu, že sa za ňu razantne postavila drvivá väčšina účastníkov tejto cesty, a dovolím si povedať, že od toho času sme sa všetci zhodli na tom, že dôchodková reforma je predovšetkým odborná, a nie politická otázka. Je mi preto dvojnásobne ľúto, ak sa dnes stáva predmetom politikárčenia. Preto mi prepáčte, ak moja argumentácia neprijíma toto politikárčenie a obmedzím sa iba na suchý výpočet faktov.
Som obviňovaný, že som údajne odborne nezvládol reformu, lebo nútim veľkú kategóriu občanov povinne vstúpiť do druhého piliera. Slovenský dôchodkový pilier, druhý pilier, je najliberálnejším systémom z hľadiska rozsahu dobrovoľnosti v porovnaní so všetkými krajinami, ktoré použili tento spôsob. Tých krajín je na celom svete zatiaľ 25 a nehovorím to ja, ale hodnotiaca správa Svetovej banky.
Dobrovoľný vstup na Slovensku je pre všetkých, ktorí majú nároky v súčasnom systéme, to znamená povinný je len pre mladších ako 16 rokov, z čoho jasne vyplýva, že ani tvrdenie o výraznej skupine nie je pravdivé. Na ilustráciu, ako je to inde. V Poľsku je povinný pre mladších pre všetkých mladších ako 30 rokov. V Lotyšsku rovnako pre mladších ako 30 rokov, v Chorvátsku pre mladších ako 40 rokov, v Maďarsku pre všetkých, ktorí začnú pracovať. Zároveň však zdôrazňujem a tým aj odpovedám na otázku pána Fica, že túto otázku nepovažujem vôbec za principiálnu, a keby bola nastolená ako zásadná otázka vtedy, keď sa schvaľovala reforma, mohli sme o nej úplne pokojne a odborne diskutovať. Prečo však prichádza táto otázka ako zásadná až tri týždne pred spustením ostrého štartu reformy. Nemám žiadne problémy ani s tým, že by sa druhý pilier stal dobrovoľný aj pre tých najmladších, pretože naozaj tomu systému plne dôverujem a z logiky veci vyplýva, že tak či tak väčšina z nich, tých najmladších alebo možno aj všetci sa úplne dobrovoľne zapoja doňho tak či tak. Samozrejme, keď budeme pracovať na tejto zmene, treba domyslieť množstvo technických detailov, ale nebudem to dnes rozvádzať, ale zároveň sa tomu ani nebránim.
Som obviňovaný z toho, že nový dôchodkový systém negarantuje výnosy občanov v druhom pilieri. Zákon garantuje 100-percentnú ochranu vkladov sporiteľov pred porušením zákona. Výnosy na finančných trhoch však vláda predsa nemôže garantovať a nerobí tak nikde na svete. V každom prípade som však plne presvedčený, že nový dôchodkový systém garantuje podstatne viac než starý systém, ktorý obhajuje strana Smer aj Komunistická strana. Keby sme totiž túto reformu nezrealizovali, o niekoľko rokov by dôchodky občanov z verejného systému boli neufinancovateľné, neudržateľné a systém by sa zrútil.
Ďalej som obviňovaný, že sa podieľam na propagácii súkromných spoločností, ktoré pôsobia v druhom pilieri. Absolútne, ako som už dnes povedal, odmietam takéto nepodložené tvrdenia. Je svätou povinnosťou vlády sprístupňovať informácie, vzdelávať verejnosť o svojej agende. Vôbec nerozumiem tomu, ako môže byť moja zodpovednosť, ktorú sa snažím vykonávať tak, ako ju vykonávali všetci moji kolegovia všade tam, kde takéto zmeny boli realizované, vnímaná ako dôvod na odvolanie. Tiež by som rád povedal, že opäť zrejme nedošlo ani len k preštudovaniu našich materiálov, a tomu, čo je dôchodková reforma, ako ju propagujeme. Dovolím si preto ukázať túto brožúrku, ktorá je dostupná každému občanovi, ktorý má o túto reformu záujem, kde je veľmi podrobne písané nie o druhom pilieri, je v nej podrobne písané o celom novom dôchodkovom systéme, pričom súčasťou nového dôchodkového systému je aj prvý pilier, ktorý bol takisto reformovaný, a kde sa doslovne upozorňuje aj na riziká vstupu do druhého piliera. Je to tu na tejto strane v strede a každý si tam môže nájsť a ja predsa len odcitujem: "S investovaním je spojené riziko, presnú výšku dôchodku z druhého piliera vám nevie nikto vopred zaručiť". Nie náhodou sa dostalo do zákona presné ustanovenie, ktoré túto povinnosť ukladá všetkým, ktorí sa budú touto tematikou zaoberať, takže zároveň veľmi pekne ďakujem za investovanie do propagácie dôchodkovej reformy zo strany Smeru tým, že túto časť zákona zverejnili na bilborde. Je to pre mňa skutočne potešiteľné. Naša informačná kampaň je skutočne od začiatku pod drobnohľadom médií ako aj celej verejnosti. Do dnešného dňa som okrem aktuálnej iniciatívy Smeru nezaznamenal žiadne signály, ktoré by svedčili o tom, že výstupy tejto kampane sú v rozpore s povinnosťou vlády objektívne informovať občana. Nechám na vás, vážené panie poslankyne a páni poslanci, aby ste posúdili, čo v tejto diskusii je relevantné a čo nie. Nebudem uvádzať svoje slová ani žiadne domáce autority. Mohlo by ich byť príliš veľa, ale všeobecne uznávaného autora dôchodkových reforiem nielen v Čile, ale v celom rade ďalších krajín, pána Pineiru, ktorého aj pán Tkáč spomínal, ktorý o našej dôchodkovej reforme povedal verejne toto: "Dôchodková reforma je pre slovenských pracujúcich veľký krok dopredu a je to jedna z najvýznamnejších zmien, aké boli na Slovensku realizované."
Popri celom rade pripomienok sociálnej politiky a dôchodkovej reforme sa v niektorých prejavoch, samozrejme, odzrkadľovala reakcia na kampaň v časti našich médií, ktorá účelovou manipuláciou s faktami aj s domnienkami vyvolávala dojem, že v mojej podnikateľskej minulosti som sa dopustil krokov, ktoré sú v rozpore so zákonmi a dobrými mravmi. Dámy a páni, som si vedomý, že stokrát opakovaná lož sa napokon stáva pravdou, a preto čím viac takúto "pravdu" vyvraciame, pravdu v úvodzovkách, tým viac časť verejnosti v nej utvrdzujeme. Vo svojom verejnom vyjadrení som už minulý týždeň uviedol, že niektoré médiá sa zaoberajú polopravdami, a preto som sa obrátil na súd. Nebudem preto rozpitvávať znova celú túto záležitosť. Z môjho pohľadu je celá kauza nielen na vode, ale hlboko pod vodou, ako už v jednej televíznej relácii zaznelo.
Dámy a páni, odznelo tu veľa príspevkov, ktoré považujem za dobré, prínosné aj závažné. Pravdu povediac, viaceré z nich, i keď dobre mienené, vychádzajú z predstavy o fungovaní sociálnej politiky v štýle silného, bohatého a štedrého štátu, na ktorý postkomunistické Slovensko nikdy nemalo, ani mať nebude a tiež by to znamenalo, že keby sme sa touto cestou chceli vybrať, vraciame sa naspäť do čias SDĽ, čo znamená zároveň stratu ekonomického rastu a stratu životnej úrovne obyvateľov. Odzneli však aj príspevky vecné, ktoré realisticky posudzujú naše možnosti, a som o nich pripravený verejne aj interne a odborne diskutovať. Verím, že sa v takejto vecnej diskusii čoskoro stretneme, aj keď ukázali tieto hodiny, niektorí poslanci skôr potrebujú dokázať to, že naša nová ľavica dokáže zvrátiť jednu z reformných agend vlády. Majú oprávnené obavy, že ak sa im to nepodarí, ich politika bude v najbližšom období smerovať do izolácie.
Dámy a páni, aj táto diskusia podľa môjho názoru ukázala, že stále ide o tú istú kampaň, ktorú vedie pán Fico a jeho strana už niekoľko dní. Najskôr vyvolávali dojem, že som porušil zákon. Potom, že dôchodková reforma je zlá, napokon, že som zneužil postavenie verejného činiteľa. Ide však stále o to isté, o zastavenie a spochybnenie reforiem. Nakoniec aj pán predseda Smeru dnes vo svojom vystúpení jasne povedal, že vlastne už ani nejde o to, či som porušil zákon, ani o to, aká je dôchodková reforma. Teda sám uviedol to, čo uviedol ako dôvody konania tejto mimoriadnej schôdze. 33 poslancov, ktorí sa podpísali pod túto iniciatívu, ale aj celé toto naše rokovanie podľa mňa týmto spôsobom bolo do značnej miery zdevalvované. Uviedol takzvane úplne nový fakt, na základe ktorého zdôvodňuje požiadavku môjho odstúpenia. Tvári sa pritom, ako keby nevedel dodnes, čo je samozrejmosťou pre tisíce pracovníkov Sociálnej poisťovne aj úradov práce. Generálny pardon v jednej či druhej inštitúcii sa dá udeliť len na základe splnenia podmienok zaplatenia všetkých odvodov a nie iným spôsobom. Tieto rozhodnutia sa riadia zákonnými administratívnymi procedúrami, ktoré v tom čase prebiehali v Sociálnej poisťovni aj na úradoch práce. Nielen ja, ale žiaden iný verejný činiteľ ich nemohol akýmkoľvek spôsobom ovplyvňovať, tým skôr, že o odpustení penále v NÚP v tom čase rozhodovala tripartitou riadená správna rada. Predmetná žiadosť bola podrobená rovnakému procesu ako tisíce iných a na tom, jednoducho, pán Fico, ťažko niečo zmeniť. Aj keď ste sa snažili vyvolať dojem, že celý generálny pardon bol len a len o mojej osobe. Ďakujem za pozornosť.