B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Soboňa, ktorý tu nie je. Stráca poradie. Pán poslanec Vajda. Nech sa páči, máte slovo.
M. Vajda, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ctené dámy a páni poslanci, vážení páni ministri. Žijeme v pomeroch, v ktorých sa takmer každá ľudská činnosť vykonáva na profesionálnej báze. Naša politika, ktorá by mala prezentovať schopnosť viesť štát a garantovať dobro väčšine, sa často zamieňa za politický kabaret s nedostatkom úcty k slovenskej spoločnosti. Médiá pri každej veci, ktorá následne sociálne postihne tie najnižšie vrstvy, vyprodukujú také dramatické napätie, že ľud začína byť presvedčený, že toto koaličné skupenstvo sa nedožije budúceho rána. Okrem predsedu vlády je i pán minister Kaník umeleckým interpretom na vysvetľovanie sociálnej biedy a rastu slovenskej žobroty, osobitne na východe krajiny. Myslím, že keby mu pripravili stretnutie so žobrákmi a bezdomovcami pod ktorýmkoľvek mostom, ani tam by na jeho tvári nechýbal ten povestný ironický televízny úsmev, prezrádzajúci nadšenie nad svetlou tridsaťročnou budúcnosťou. Pán minister, vážim si to, že ste sa prihlásili k autorstvu dôchodkovej reformy. Pripúšťam, že zásluhovosť môže byť spravodlivejšia ako solidárnosť, ale nie bez morálneho a právneho rešpektovania kontinuity generácií, ktoré žijú tu a teraz. Predpokladám, že ste v tom konali vedome, a preto vaša nezodpovednosť postihnutými je o to výraznejšia. Vaša téza o nespravodlivosti predchádzajúceho dôchodkového systému je už ideologickým šlágrom. Terajších dôchodcov radostne trestáte za to, že z poctivej práce vytvorili miliardové hodnoty, z ktorých z noci na ráno vyrástla slovenská kapitálová vrstva a prilákala nám takzvaných solventných zahraničných investorov, aby sa láskou kapitálu obetovali pre slovenský ľud.
Mám na vás veľmi prozaickú otázku. Čo bráni súčasnej vláde upraviť dôchodky tak, aby ste nad dôchodcami farizejsky nezalamovali rukami a neronili krokodílie slzy. K tomu nie sú potrebné retroaktívne zákony, ale prirodzená úcta k starobe. Z terajších dôchodcov ste nekultúrne urobili sociálne odkázaných a psychicky zlomených ľudí v rozpore s ústavou tejto republiky, morálkou spoločnosti, ale aj s vašimi predvolebnými heslami a sľubmi ako pretransformovanou demokraciou. Doliny chudoby, sociálne vysťahovalectvo, prostitúcia z bezradnosti a morálne rozvracanie spoločnosti, to nie je komunistická propaganda, pán minister, ale výsledok neschopných a hlavne nehumánnych vládnych mocí. K dôchodkovej reforme a reforiem vôbec produkujete na úkor tohto ľudu úspešnosť pravicovej politiky na prospech vzdialených budúcností na úkor terajšej strednej a staršej generácie. Váš sociálny reformný pokus na živých ľuďoch, kde-kto oceňuje v zahraničí, len nemá odvahu na takýto drastický postih z vlastného ľudu. Pán minister, táto chvála nepatrí vám, ale vystrašenosti a pokore drobného človeka. A som presvedčený, že raz i tento ľud zmúdrie. Štatistika priemernosti, analytické výroky sú milovaniahodné pre horné vrstvy. Vy nechcete vidieť, že takmer 60 % produktívnej populácie zďaleka nedosahuje priemerný plat v národnom hospodárstve a mnohí ani len minimálny a že časť mladej nezamestnanej generácie je odkázaná na podporu práve dôchodcov. Vaša sociálna politika je príčinou nielen chudoby dôchodcov, ale i slovenskej genocídy, samovrážd a zlého psychického stavu obyvateľstva. Ak by ste naozaj rešpektovali hodnoty spravodlivosti, na ktoré sa tak často odvolávate, stačí pre mňa len mala súdnosť odbornosti za to, že i vaším pričinením chudobní chudobnejú a bohatí bohatnú a tento proces po cenovej úprave v roku 2005 bude ešte bolestivejší.
Dovoľte mi, aby som vyše nezaplatené penále posúdil z morálneho hľadiska, pretože pre demokratického ústavného činiteľa je tento princíp vyšší ako zákon. Zdôvodňovanie, že Kaník nič neporušil, len využil možnosť, ktorý mu zákon dal tak, ako aj dvadsaťtisícom iným podnikateľov, ľudsky veľmi pokrivkáva. Z tých tisícov, ktorí prinútili štát, aby ustúpil od zákonnej penalizácie a ochudobnili štátny rozpočet, je minister zrejme iba pán Kaník. Z etického, no i z politického hľadiska nie je podstatné, či to robil pred nástupom alebo po nástupe do funkcie ministra. Podstatné je, že nezaplatil, ale zaplatiť mal. Pretože tisícky našich občanov ešte dnes platia z druhej vlny kupónovej privatizácie podstatne viac, ako prijali. Vážený pán minister, pre vaše odvolanie by preto nebolo potrebné parlamentné hlasovanie, ale iba prostá sedliacka česť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tkáčová, pripraví sa pán poslanec Horváth.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážení páni ministri, máme tu ďalší pokus z opozičnej strany Smer rozvracať nám vládu odvolávaním ministrov, dnes je na rane minister práce, sociálnych vecí a rodiny pán Ľudovít Kaník, prvýkrát, možno nie posledný, vedel by o tom rozprávať druhý pán minister Mikloš, ktorý už čelil tomuto odvolávaniu viackrát. Ale vráťme sa k dôvodom, ktoré ste uviedli, predkladatelia, v návrhu na odvolanie ministra Kaníka. Nepovažujem tieto dôvody za seriózne a zdôvodním aj prečo.
Po prvé, k odpustenému penále. Viacerí ste tu zdôvodňovali hlavne morálny rozmer tejto kauzy, tohto odpúšťania penále, tak sa skúsme pozrieť na otázky morálky z viacerých strán. Na strane jednej môžem sa ako verejný činiteľ rozhodnúť a úplne slobodne, bez tlaku vonkajších okolností, že budem mať napríklad mimomanželský pomer, budem mať milenca alebo budem tichým spoločníkom vo firme a budem propagovať, ja neviem, povedzme výstavbu bytov. Na strane druhej pozrime sa na podnikateľa, ktorý sa často rozhoduje pod tlakom vonkajších okolností, platných zákonov, podnikateľského prostredia, konkurencieschopnosti, druhotnej platobnej neschopnosti, viem, o čom hovorím, pretože ja sa nehanbím a poviem to nahlas, vyšla som z podnikateľského prostredia a 10 rokov som mala možnosť zažívať si, ako fungujú tieto vzťahy v podnikateľskom prostredí, a som vďačná dnes vláde, že to podnikateľské prostredie sa zlepšuje v prospech podnikateľa. Často ako podnikateľ stojíte pred rozhodnutím a stojíte pred morálnym rozhodnutím, čo je menšie zlo. Ja sa vás opýtam: Máte určitý balík peňazí, pretože vám nezaplatila nemocnica, nezaplatilo vám mesto. A vy sa musíte rozhodnúť, ktoré sú priority pri úhradách. Pýtam sa vás, ako by ste sa, páni poslanci, rozhodli, či vyplatiť načas mzdy svojim zamestnancom, za ktorým ja vidím aj tu rodinu a jej potreby, alebo či zaplatíte v termíne odvody. Obidve je zle, obidve je porušením zákona, ak to neskoro uhradíte. Alebo sa vás opýtam: Zaplatíte načas energiu, aby vás nevypli a neskončili ste s celou prevádzkou a so všetkými svojimi pracovnými miestami? Nie, vy tú elektrinu zaplatíte a radšej sa omeškáte v úhrade odvodov. Pretože aj tu musíme rozlišovať, či tie odvody niekto neplatí úmyselne, a takých bolo, ešte teraz sú na súdoch konkurzy, alebo ich len nezaplatíte preto, lebo ste v druhotnej platobnej neschopnosti a len sa omeškáte v zaplatení odvodov, nieže ich nezaplatíte. A preto táto spoločnosť, uvedomujúc si aj tieto rizika pri podnikaní, aj tieto morálne rozhodnutia, pri ktorých sa podnikateľ musí rozhodnúť, čo skôr, umožnila generálny pardon a takýmto podnikateľom, ktorí poplatili istinu, však zákon to definoval, a platili, boli sledovaní tí podnikatelia vo svojej platobnej disciplíne naďalej, umožnil zákon odpustiť penále bez ohľadu na to, či potom on o rok alebo o dva bol ministrom alebo či bol ja neviem, kde sa ešte dostal, do akej verejnej funkcie, a viete, aké tie penále boli donedávna? To bolo 0,2 % na deň omeškania. A tu by sme si tiež mohli povedať, či aj zo strany štátu takéto vysoké penále bolo morálne. Moralizovaním o odpustenom penále skĺzavame na úroveň, že moralizujeme o tých 20 000 podnikateľoch, ktorí dennodenne sa boria s problémami a snažia sa svojou tvrdohlavosťou udržať pracovné miesta.
Ja by som chcela z tohto miesta každému občanovi a každej firme, ktorá v tejto republike vytvorí pracovné miesto, poďakovať, pretože to je o zodpovednosti, ktorú človek zoberie nielen za svoj osud, alebo zoberie zodpovednosť aj za osud svojho zamestnanca a za osud jeho rodiny.
Toľko k prvému dôvodu, k druhému dôvodu, takzvanému nezvládnutiu dôchodkovej reformy. Chcela by som pánu poslancovi Ficovi a ostatným predkladateľom povedať, že poctivým spôsobom robenia politiky je to, že by tento kvázi problém vyriešili tak, že prídu so svojím návrhom reformy, ak nejaký majú, predložia ho plénu Národnej rady a budú sa snažiť získať preň väčšinovú podporu. Keď pozerám na to, čo pán minister Kaník zdedil v rezorte, myslím si, že tu sa zhodneme, koalícia aj opozícia, že zmeny v sociálnom systéme, zmeny v dôchodkovom systéme boli nutné, a bolo to aj o osobnej odvahe a aj o presvedčení, že tieto bolestivé reformy prinesú pre občanov dobudúcna zlepšenie životnej úrovne, a myslím si, že sa dokážeme zhodnúť aj na tom, že sociálny systém bol zneužívaný a bol predimenzovaný, možno s pánom poslancom Blajskom polemizovať, kto zneužíval sociálny systém, on tvrdí, že to boli úradníci, ja netvrdím nič, pretože v tejto chvíli si myslím, že nie je podstatné, kto ho zneužíval, ale že bol nadstavený tak, že sa zneužívať dal. Iste, môžeme hovoriť aj o tom, čo všetko sa dalo urobiť lepšie, ale prepáčte, to je špiritizovanie už po vybojovanej bitke. Nabrať odvahu na zmenu systému musela táto vláda a v sociálnej oblasti v mene vlády pán minister Kaník.
Ešte dve poznámky k dôchodkovej reforme, odzneli tu argumenty o garancii výnosov a informačnej kampani, zo zákona garantuje štát 100 % všetkých vkladov, ktoré občania vložia do dôchodkových sporiteľní, negarantovanie výnosov alebo výnosových úrokov je bežné v celom svete, ani komerčné banky vám nedokážu zagarantovať viac ako trojročné obdobie pre výnosové úroky. Všetci vieme, že výnosnosť druhého piliera je projektovaná pri sporení viac ako 10 rokov, a čo sa týka informačnej kampane, podľa môjho názoru a myslím si, že podľa názoru viacerých kolegov je informácia o reformách, informačná kampaň o reformách veľmi a životne dôležitá, totižto vláda a minister sú povinní informovať občanov o novinkách, o tom, čo sa pre nich pripravilo, a myslím si, že keby vláda a minister túto svoju povinnosť zanedbali, pán Fico by bol prvý, ktorý by na tlačovej konferencii kričal, že vláda nachystala podvod, pretože o tomto, o svojich zámeroch nechce informovať. Pán minister informuje cez edukačnú kampaň ministerstva práce a dá sa povedať, že táto informačná kampaň prináša aj určité výsledky, podľa posledných prieskumov verejnej mienky sa dokáže stotožniť alebo s potrebou reformy sociálnej oblasti takmer 60 % občanov. Preto si myslím a myslí si to aj poslanecký klub SDKÚ, že dôvody na odvolanie ministra nie sú a nemal by byť odvolaný. Už aj preto, aby osobné obete občanov, ktoré už museli priniesť pri začatí týchto reforiem, neboli zbytočné. Tieto reformy je potrebné dolaďovať, je potrebné v nich pokračovať a zvyšovať hlavne adresnosť všetkých opatrení a podpôr. A to je úloha pre ministra práce Ľudovíta Kaníka. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR S: Na vystúpenie pani poslankyne Tkáčovej s faktickými poznámkami dvaja, traja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými, pán poslanec Madej, nech sa páči.
R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Môžem povedať na obhajobu pani poslankyne, že aspoň v tom prvom bode ju považujem za naozaj, naozaj veľmi slabú najmä z toho dôvodu, že keď obhajujete snahu o prežitie podniku, nejakého podnikateľského subjektu, za to, že neplatí, to áno, to dá sa do istej miery akceptovať, ale na druhej strane sa pýtam, čo tých 6 000 korún, či naozaj tak fakt zachraňuje podnik, že je potrebné ich odpustiť už počas výkonu funkcie a či tieto prostriedky naozaj stoja životne na strane záchrany firmy, alebo je to skôr isté zneužitie právomoci a využitie svojich kompetencií, ktoré príslušný minister má. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Husár.
S. Husár, poslanec: Ja si však, ak dovolíte, vážené kolegyne a kolegovia, hlavne pani kolegyňa, myslím, že pani kolegyňa postavila pred nás veľmi vážne a relevantné otázky, hlavne keď hovorila v tej časti, "čo by ste si vybrali". Domnievam sa, pani kolegyňa, že ste pánu ministrovi veľmi neposlúžili, pretože tieto otázky si musíme klásť v každom jednotlivom prípade vzhľadom na tento prípad. Ja nie som zvedavý a nikdy som nehľadal na internete ani nikde majetkové pomery jednotlivých členov vlády, ústavných činiteľov a ďalších funkcionárov. Vo všeobecnosti však viem, že pán minister podnikal v oblasti hotelierstva. Pochybujem, že by mu bola niečo dlžná nemocnica za to, že tam ubytúval pacientov z tejto nemocnice, pochybujem, že by mu niečo bolo dlžné mesto za to, že tam ubytúval bezdomovcov. Viete, trošku myslím, že v tomto prípade ste polievku, ktorá bola veľmi správne uvarená, nakoniec presolili. Mňa však najviac zo všetkého zaráža niečo iné, že je jasné z celého toho vývoja, aj s prihliadnutím na okolnosti, ktoré ste vy uvádzali, že manažérsku funkciu pri riadení tejto firmy pán Kaník nezvládol, a takému človeku bola zverená manažérska funkcia na reformu dôchodkového systému na Slovensku.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon...
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja v žiadnom prípade nechcem zľahčovať vážnosť tejto situácie, ale, pani kolegyňa, naozaj ste pánovi ministrovi aj napriek vašej veľkej snahe pomôcť nepomohli. Vy ste sa dokonca zamýšľali nad tým, že pokiaľ by si mal vybrať medzi mimomanželským vzťahom a nezaplatením odvodov, takže asi bolo lepšie, že nezaplatí odvody, lebo mal istú perspektívu, že sa možno stane ministrom a že tie odvody, pardon, to penále mu potom bude odpustené, ale dámy a páni, ten...
B. Bugár, podpredseda NR SR: (So smiechom.) Pán poslanec Vavrík, nerozoberajte nám Národnú radu!
M. Maxon, poslanec: Ten problém naozaj spočíva jednoducho v tom, do akej miery sa aj ústavný činiteľ dokáže vysporiadať so svojou minulosťou: Ja by som dokonca bol schopný akceptovať, pokiaľ by sa pán minister tu bol postavil a povedal, áno, mal som tam neporiadok, stalo sa to nedopatrením, zabudli sme tie odvody zaplatiť, dal som si všetky veci do poriadku. Nie, on s veľkou dávkou arogancie dnes tvrdí, že nevie, koľko zarába, a vtedy nemal 6 000 korún na odvody, aby ich zaplatil. Tak to sú absurdné postoje a toto nám veľmi prekáža na ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem aj kolegom, že reagovali na moje vystúpenie, ale obávam sa, hlavne pán poslanec Maxon, že ste ma vôbec nepočúvali a nepochopili, čo hovorím, ale ja to rešpektujem, pretože vy ste doma v rezorte pôdohospodárstva a tam sa vieme skôr dohovoriť. Chcela by som povedať aj k tomu, že pán minister nezvládol manažérsku funkciu. No ak ten podnik dodnes funguje a tie pracovné miesta udržal, tak splnil účel a svoju manažérsku funkciu zvládol, pretože keď ste ma počúvali, pýtala som sa, koľkí z nás tu vytvorili pracovné miesto a koľkí z nás vieme o tej zodpovednosti, čo to je starať sa o svojich zamestnancov. A potom by sme troška vážili slová, keď by sme takto kriticky hovorili. A tretiu poznámku, ktorú chcem povedať, ja som hovorila všeobecne o podnikaní, nehovorila som konkrétne o pánu ministrovi. Ale to by sme sa museli ozaj lepšie počúvať a nevyberať si iba nejaké fakty, ktoré sa nám hodia práve do tej polievočky, ktorú tu vy ste navarili, nie my. A vy ste ju presolili, nie my. Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Horváth, pripraví sa pani poslankyňa Angyalová.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, dovoľte aj mne krátko zareagovať na dôvody, ktorými strana Smer argumentuje pri odvolávaní ministra práce, sociálnych vecí a rodiny. Opozícia má právo, ale aj povinnosť kritickým spôsobom preukazovať a poukazovať na chyby a nedostatky vládnych zákonov a ich návrhov a zároveň má právo participovať na ich skvalitňovaní. To je prirodzené a povedal by som, že aj žiadúce. Keby to však fungovalo aj v prípade strany Smer, tak sa dnes venujeme naozaj vecným a z hľadiska občanov dôležitým a prospešným veciam. Toto je však, žiaľ, prípad, keď vecnú kritiku nahradila osobná nevyberaná averzia predsedu najsilnejšej opozičnej strany na adresu ministra, ktorý má za sebou reálne výsledky v podobe historického poklesu nezamestnanosti, komplexnej reformy sociálneho zabezpečenia a jedinečnej dôchodkovej reformy. Žiaľ, tu nevidím pána Fica, aj pán Madej mi ušiel, nevidím ho tiež v rokovacej miestnosti, lebo by som sa ich spýtal ako právnikov, či je porušenie zákona to, keď sa občan tejto krajiny správa v jeho medziach. Bolo v prípade ministra Kaníka porušením to, keď využil možnosť generálneho pardonu na odpustenie penále? A ak hovoríte o morálnej diskvalifikácii ministra, prečo strana Smer nezahlasovala za návrh ministra práce, za zrušenie generálneho pardonu? Dúfam, že to nebolo kvôli ich podnikateľskému presvedčeniu. Či áno? Ďalej by som sa veľmi rád spýtal predkladateľov, či sú naozaj oni morálni a či sa v klube Smer predložením takéhoto návrhu na odvolanie ministra Kaníka, či ste sa medzi sebou spýtali, že však keď niečo predkladáme, či sme my morálni a či náhodou z našich radov niekto nemá ešte aj dnes podlžnosti voči Sociálnej poisťovni, nakoľko mám informácie, že medzi vami takí ľudia sedia. Pochybné dôvody odvolania sa mi javia aj v prípade nezvládnutia dôchodkovej reformy. Dôchodková reforma bude v skutočnosti spustená až za niekoľko dní spustením druhého piliera, no už dnes máme medzi sebou niekoľko futurológov, ktorí tvrdia, že reforma nie je zvládnutá. Myslím, že ste stúpili poriadne vedľa aj v prípade tvrdení, že minister sa aktívne podieľa na kampani súkromných dôchodkových spoločností.
Celá sociálna reforma, rovnako aj reforma dôchodkového zabezpečenia má v prieskume verejnej mienky väčšinovú podporu v radoch našich obyvateľov. Nielen renomované medzinárodné inštitúcie a akceptované autority hodnotia naše reformy kladne, ale predovšetkým naši občania, ktorých dôvera k našej reforme rastie, aj keď treba otvorene priznať, reformy nie sú bezbolestné. To znamená, že stratégia strašenia ľudí prostredníctvom realizovania vládnych reforiem sa stáva každým dňom neúspešnejšou a strach z neistého volebného výsledku a povolebnej spolupráce v roku 2006 čoraz väčší. Chápem vašu stratégiu, aj stratégiu vašej strany Smer, no mňa a myslím, že každého logicky a triezvo uvažujúceho poslanca by vaše argumenty nemali presvedčiť. Mňa rozhodne, ani klub SDKÚ vaše argumenty nepresvedčili, čiže budem hlasovať za neodvolanie pána ministra Kaníka. Pán predsedajúci, skončil som.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Angyalová, pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.
Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.
E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážení ministri, kolegyne a kolegovia, keďže jedným z dôvodov, pre ktoré sme navrhli odvolanie pána ministra, sú výhrady k realizácii dôchodkovej reformy, dovoľte mi, aby som sa venovala najmä týmto výhradám. Súčasne chcem využiť parlamentnú pôdu ako jednu z mála možností dnes hovoriť aj o tom, aké sú riziká rozhodovania pre druhý pilier a obrátiť sa možno aj na všetkých občanov, ktorí pravdepodobne v neskorých večerných hodinách sledujú tento prenos, aby sme im umožnili počuť možno aj negatíva toho, prečo a ako by mali uvažovať o vstupe alebo nevstupe do druhého piliera. Takže dovoľte mi veľmi jednoducho zhŕňať tieto výhrady.
Po prvé sa chcem dotknúť ešte prvého piliera. Tí z vás, ktorí dnes majú nízke príjmy, ktorí už nie sú najmladší a ktorí nemajú výhľad do budúcnosti, aby mali vyšší príjem, títo občania, chcem vám povedať, že pravdepodobne po reforme, ktorá bola v prvom pilieri urobená, vám bude vymeraný dôchodok pod výškou životného minima, čo v praxi bude znamenať, že raz dôjdete do dôchodkového veku, bude vám vymeraný nižší dôchodok ako životné minimum a budete musieť ísť na sociálny úrad žiadať o sociálne dávky. Myslím si, že to je veľmi nedôstojné a že jedno zo spoločného riešenia, ktoré sme aj my tu predložili, je takzvaný minimálny dôchodok, ktorý, žiaľ, v tomto pléne nebol prijatý.
Navyše, ak raz vám takýto nízky dôchodok bude vymeraný, pravdepodobne nebudete mať šancu vymaniť sa z tejto pasce chudoby, pretože iba valorizáciou zo zákona sa tento dôchodok bude zvyšovať, ale rovnako sa budú zvyšovať všetky ostatné. Takže pomer vášho nízkeho vymeraného dôchodku ku všetkým dôchodkom sa nijakým spôsobom nebude meniť. Pravdepodobne na dlhé roky budú títo ľudia, vážení kolegovia, nútení chodiť na úrad žiadať sociálne dávky, pretože budú v hmotnej núdzi. Absolútne to nepovažujem za systémové a hlavne aj z ekonomického hľadiska to znamená, že tie peniaze, ktoré budú vydávané v sociálnom systéme, by mali byť vydávané v dôchodkovom systéme, čiže je to isté skryté odklonenie nákladov na dôchodky do sociálneho systému.
Ale poďme k druhému pilieru, lebo ten sme uviedli ako jeden z dôvodov na odvolanie pána ministra. Druhý pilier je povinný pre všetkých, ktorí ešte neboli nikdy dôchodkovo poistení v praxi, hlavne tí, ktorí zatiaľ nepracovali. To už tu bolo veľakrát spomenuté, ale možno by bolo slušné ľuďom hovoriť aj o tom, že ak raz vstúpia do druhého piliera, už nemôžu vystúpiť. Isteže by bolo veľmi dobré, keby to takisto bolo nahlas a zreteľne povedané, preto ak sa budú rozhodovať, ak sa vy budete rozhodovať o vstupe do druhého piliera, tak uvažujte aj s tým, že ak raz vstúpite, už sa vystúpiť nedá. Štát v novom systéme negarantuje žiadne výnosy, takisto argument, ktorý na tomto mieste už bol povedaný, nuž chcem, na obranu toho, prečo by bolo zaujímavé garantovať nejaké výnosy, povedať, že aj komerčné životné poistenie, ak uzavriete zmluvu o životnej komerčnej poistke, tak tá spoločnosť sa zaviaže minimálne zhodnocovať vaše vklady takzvanou technickou mierou zhodnotenia, čo v praxi znamená také zhodnotenie, aby ste nestratili aspoň istinu. Ak je dôvera ľudí, ktorí túto reformu presadzujú, v systém taká veľká, takúto technickú mieru zhodnotenia vôbec nie je problém garantovať. Navyše ak je to kryté tým, že na trh vstupujú renomované spoločnosti. Štát ručí za znehodnotenie iba v prípade trestného činu. Chcem povedať, že trestný čin v prípade déesesky bude treba dokázať a ja nie som právnička, ale viem, že to nie je jednoduché. A v prípade, že déeseska bude mať dostatočný potenciál právnikov, aby dokázala, že nedefraudovala, ale jednoducho, okolnosti ju prinútili k tomu, že sa znehodnotil majetok v jej správe, nuž tak teda žiadne peniaze zo strany štátu nebudú.
Asi je dosť slušné povedať občanom aj to, že ich peniaze neostanú na Slovensku, pretože nemáme rozvinutý kapitálový trh, a tak je veľmi isté, že väčšina peňazí bude vyňatých do zahraničných ekonomík. Čo to však znamená v praxi? V praxi to znamená, že peniaze neostanú na Slovensku, nebudú generovať nové pracovné miesta, nebudú generovať novú výrobu a tým pádom nebudú generovať lepšiu životnú úroveň pre obyvateľov Slovenska. Myslím, že sa treba pripraviť na oveľa masívnejšiu kampaň déesesiek, ako ju vidíme dnes. Teraz som si čítala jeden článok, vyjadrenia konkrétnych predstaviteľov déesesiek o tom, že ich očakávania boli o čosi vyššie, že na začiatku vstúpi väčší počet klientov do tohto systému. Chcem vám povedať, že som o tom presvedčená, že tá kampaň bude ešte masívnejšia. A že ja chcem naopak ľuďom povedať to, že majú čas sa rozhodnúť. Týmto ľuďom v déeseskách záleží na vašich peniazoch a takisto im záleží na tom, aby to urobili čo najskôr, pretože do roka a pol musia mať 50 000 klientov, inak nebudú môcť podnikať.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Malchárek! Nehnevajte sa, takto sa nedá rokovať. Všetko počujem, každé slovo, čo tam vy hovoríte tak nahlas. Pani poslankyňa, nech sa páči, môžete pokračovať.
E. Angyalová, poslankyňa: To znamená, že déeseskám záleží na tom, aby ste vstúpili čo najskôr. Z vášho pohľadu ako pohľadu klienta je to inak. Vy potrebujete čas rozhodovať sa, počuť všetky informácie a naozaj sa dobre rozhodnúť po tom, čo budete počúvať, tak pozitíva ako aj negatíva. Preto si myslím, že každý normálne rozmýšľajúci občan by chcel počuť aj riziká tohto systému, aby sa naozaj objektívne mohol rozhodnúť. A preto si myslím, že kampaň ministerstva nie je až taká objektívna. Pretože ak sa na ňu dívam - a ja ju naozaj pozorne sledujem -, tak takisto zdôrazňuje pozitíva. Myslím si, že ak by sme chceli vyvážiť tú silnú pozitívnu kampaň déesesiek, tak by určite v istom období mohlo prevládať v kampani ministerstva zvýrazňovanie rizík, nie preto, že chceme ich zneistiť, ale preto, že chce, aby sa naozaj objektívne rozhodli.
Myslím, že je slušné občanom povedať aj to, že ešte mesiac pred skutočným, ostrým spustením reformy sa menia zákony. Napríklad posledná zmena tu bola týždeň a pol pred týmto dňom. Bolo to na decembrovej schôdzi Národnej rady, keď sa ešte menil druhý pilier. To znamená, že legislatívne prostredie nie je stabilné.
Možno by bolo dosť zaujímavé ľuďom povedať aj to, že déesesky budú o niekoľko rokov mať vplyv na miliardy korún, ktoré v dôchodkovom systéme budú. Je pravda, že ich nebudú fyzicky vlastniť, ale budú ich správcami a je možné, že o 20, o 30 rokov budú mať vplyv na polovicu dôchodkov v tejto krajine. Dnes je na trhu podľa našich informácií 8 spoločností, ktoré dostali licencie. Pravdepodobne sa trh ešte vyčistí, sú také očakávania, takže ich bude možno 6. Nechcem tým nič naznačiť, ale myslím, že je slušné to povedať, na polovicu dôchodkov, približnú polovicu dôchodkov v tejto krajine bude mať vplyv 6 hráčov. To znamená, že môžu - že môžu, nehovorím, že budú -, hovorím, že môžu mať reálny vplyv na ekonomiku a na politiku. Myslím, že je veľmi dobré povedať občanom aj to, že sprostredkovatelia, ktorí ich budú kontaktovať, sú síce tvrdo, ale pomerne krátko školení. Sú to ľudia, ktorí majú málo skúseností. Väčšina z nich, som si istá, sú ľudia, ktorí doteraz v obdobných systémoch nepracovali. A ich záujmom bude rovnako, aby ste do systému vstúpili, a nie aby ste doňho nevstúpili. Preto, nemôžu síce zavádzať, lebo zákon je veľmi presný v tom, čo nemôžu hovoriť, ale verte mi, že sa budú celou svojou energiou snažiť o to, aby ste vstúpili, a ak chcete dostať objektívne informácie, asi by sprostredkovatelia nemali byť jediní, od ktorých tieto informácie o druhom pilieri dostanete. Chcem povedať, že ak máte nízky príjem, nie ste najmladší a nemáte ani vyhliadky na zvýšenie platu, tak by ste mali uvažovať ešte opatrnejšie, pretože dlhodobé sporenie nízkych súm nezabezpečí dôchodok na dostatočnej úrovni. A tak sa vám môže stať, že budete, povedzme 15 rokov v druhom pilieri, ale keďže vybraný dôchodok bude nízky, nesplníte podmienky na to, aby ste boli v druhom pilieri, systém vás automaticky vráti do prvého piliera, čo znamená, že budete nejakých X počet rokov niesť riziko, ale bez adekvátneho výnosu, pretože sa vráti do Sociálnej poisťovne. Vedzte, že si nemôžete vybrať vek odchodu do dôchodku, aj keď počas toho, ako prebieha kampaň, ministerstvo na niekoľkých stránkach, ja tieto reklamy mám, hovorí o tom, že je možné vybrať si čas odchodu do dôchodku, nie je to pravda. Na to, aby ste mohli čerpať dôchodok z druhého piliera, musíte mať nárok a jednoducho musíte v rovnakom čase čerpať dôchodok aj z prvého piliera, čo v praxi znamená, keďže z prvého piliera môžete čerpať dôchodok iba vtedy, ak dovŕšite dôchodkový vek. Ak ho nedovŕšite, tak sa vám za každý mesiac odčítava pol percenta z toho dôchodku, ktorý by ste dosiahli, keby ste išli priamo v dôchodkovom veku, tak v skutočnosti ten interval, kedy môžete ísť do dôchodku, sa hýbe niekde medzi 61 a 62 rokov. Nie menej, nie je pravda, že si môžete slobodne vybrať ktorýkoľvek čas na vek odchodu do dôchodku.
No a na záver, nie je pravda ani to, že môžete bez akýchkoľvek zábran, bez akýchkoľvek obmedzení dediť. Je pravda, že dnes, ak bude systém spustený, je to tak, že k tým odvodom, ktoré odvádzate, vzniká vzťah, akýsi vlastnícky, súkromný vzťah, ale v prípade, že čo len koruna zo životnej poisťovne dôchodku bude vyplatená sporiteľovi a potom zomrie, jeho rodina nezdedí ani korunu. Všetky peniaze ostanú v životnej poisťovni. Ja si myslím, že je naozaj slušné, aby o týchto základných veciach sme hovorili objektívne, lebo toto sú veci, ktoré takisto patria do balíka vecí, na základe ktorých sa rozhodovať, či ísť, alebo nejsť do druhého piliera. A to, čo naozaj vyčítam kampani ministerstva, je to, že tieto veci vôbec, ale vôbec nepovažujem za dostatočne zvýrazňované v jej kampani. Že to nie je zvýrazňované v kampani déesesiek, no budiž, naozaj naháňajú svojich klientov, ale nevidím objektivitu v kampani ministerstva.
Často sa nám vyčíta, že iba populisticky kritizujeme a že nemáme alternatívy, no však, dovoľte mi povedať pár bodov, ako by sme my tieto problémy riešili. Po prvé si myslím, že bude treba zmeniť prvý pilier, ktorého nastavenie je také, že ohrozuje celú reformu ako takú. A myslím, že pán minister dobre vie, o čom hovorím, pretože v alternatíve B dôvodovej správy k druhému pilieru veľmi presne uvádza, že si je vedomý toho, že bude treba opäť meniť parametre prvého piliera vo výpočte dôchodku a vo veku odchodu do dôchodku. Sám s tým počíta, ale dnes nenašiel vôľu to povedať nahlas a naozaj to aj urobiť. Nuž tak teda prvý pilier je nastavený tak, že finančne naozaj ohrozuje aj ten druhý. Myslím, že by bolo dobré predĺžiť prechodné obdobie, a to sa týka napríklad aj veci, ktorú som spomínala vo faktickej poznámke. Veď predsa nie je možné, aby jeden deň existoval nárok na výsluhový dôchodok a teraz sa hovorí len o jednom type, ale takých skupín je viac. A na druhý deň jednoducho tento nárok bol zrušený a jediné prechodné obdobie, ktoré existuje, je, že tí dôchodcovia, čo už dostávali výsluhové dôchodky, no tak tí sa prekvalifikovali na invalidné, všetci ostatní robte čo chcete, veď predsa sa môžete umiestniť na trhu práce. Viete dobre, aké ťažké je dnes sa umiestniť na trhu práce ľuďom, ktorí majú normálnu kvalifikáciu, vysokú školu a žijú v nejakom zložitom regióne. (So smiechom.) Ja si naozaj neviem predstaviť, ako to spravia tanečníci po 25 rokoch s rôznymi artrózami a inými problémami, ktoré majú. Som naozaj zvedavá, ako pán minister odpovie na to, prečo záväzok v súvislosti s výsluhovými dôchodkami v zákone o sociálnom poistení nesplnil.
Tretia vec, ktorú si myslím, že je dôležité urobiť, je zaviesť minimálny dôchodok. Minimálny dôchodok robí presne tie dve veci, ktoré som spomínala. Jednak garantuje takú výšku, minimálnu výšku životnej úrovne, že všetci dôchodcovia dostanú takú mieru, aby nespadli pod hranicu, v ktorej sa naozaj nedá žiť, veď ten inštitút životného minima hovorí práve o tom, že to je minimum, z ktorého sa dá existovať. Ak je možné vymerať nižšie dôchodky, ako životné minimum, tak potom sa pýtam, načo vôbec ten inštitút životného minima existuje! Ako je možné, že je možné vymerať dávku, sociálnu, ktorá je nižšia ako životné minimum, to znamená, že tí ľudia nepotrebujú to životné minimum? Alebo že životné minimum je koncipované zle? Ja tomu naozaj nerozumiem.
Myslím, že by sme podporili tretí pilier vo väčšej miere, čo sa týka daňových úľav. Rovnako si myslím, že stojí za uváženie zvážiť garanciu aspoň tej takzvanej technickej miery zhodnotenia, čo sa týka výnosov v druhom pilieri.
No a napokon, pretože pán minister tu veľmi rád zdôrazňuje, že my chceme torpédovať druhý pilier, že chceme torpédovať reformu, ja vám chcem povedať, že to nie je tak, ale my by sme jednoducho túto reformu robili inak. Nastavili by sme parametre inak, tak, aby neboli odčerpané zdroje z ekonomiky, tak, aby bolo možné bezpečne vyskúšať tento systém, či bude fungovať, ale najmä tak, aby v praxi sa sľubovali iba reálne veci. Reálne výnosy, reálne dedenie, reálna možnosť vybrať si čas veku odchodu do dôchodku, no a najmä reálnu istotu, že tie dôchodky, ktoré ľudia očakávajú, ktoré sú im sľubované, aj naozaj môžu splniť.
Takže, pán minister, ja očakávam vaše odpovede na tieto výhrady a naozaj by som rada počula vašu odpoveď aj v súvislosti s výsluhovými dôchodkami. Ďakujem pekne. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami jedine pán poslanec Janiš. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Pán poslanec, nech sa páči.
S. Janiš, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení kolegovia zo Smeru, ja si myslím, že téma odvolania ministra, ktorá na úvod mala dva také slabučké a chabé dôvody prečo, že táto téma nie je tá hlavná téma. Vaším cieľom, tejto mimoriadnej schôdze Národnej rady je nie ani tak odvolanie ministra, ako je len kritizovať a kritizovať pred médiami vládnu koalíciu. Preto, lebo svoju politickú agendu ste založili na kritike a výlučne len na kritike a na základe tohto chcete získavať svojich voličov. Ale naša agenda je založená na práci a niekedy aj riskantnej práci, ale odvážnej práci, preto, lebo nám na rozdiel od vás ide o dôstojnú starobu budúcej generácie a v tom je hlavný rozdiel medzi našou modrou a vašou červenou cestou. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči, môžete reagovať.
E. Angyalová, poslankyňa: Pán kolega, ja sa neznížim k tomu, by som sa, samu seba začala obhajovať a ak chcete o tom naozaj počuť, ako pracujem konkrétne ja, tak sa choďte spýtať na to sociálneho výboru a možno si pozriete, či náhodou nebol tu schválený nejaký zákon, ktorý nesie moje meno, ale chcem vám povedať, že možno ste ma dobre nepočúvali, lebo keď som hovorila najprv dôvody kritiky, tak potom som hovorila aj o tom, ako by sme to riešili. A hlavne ak tu predkladáme návrhy, ak hovoríme o tom, ako to chceme riešiť, a napokon nenájdeme dostatočnú podporu, nuž tak potom je pravda, vy sa môžete hrdiť tým, že máte výsledky, pretože za vami stojí množstvo hláv celej koalície, ale veď to je predsa princíp demokracie, máme tu opozíciu a koalíciu a je zjavné, že niektoré návrhy neprechádzajú len preto, že sú opozičné, ale prosím vás, neznižujte sa k tomu, že budete hovoriť, že nepracujeme, myslím, že to nie je pravda.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pán poslanec Soboňa.
K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, milé kolegyne, kolegovia. Nedá mi inak začať ako malou replikou na faktické vystúpenie pána poslanca, ktorý teraz ma vôbec nepočúva, že hlavný dôvod opozície je kritika a kritika. Pán poslanec, nie je to pravda. Ja vás pozývam, poďte so mnou na jedno stretnutie, ktoré budem organizovať s občanmi, tam uvidíte oveľa tvrdšiu kritiku ministra Kaníka, ako tu predviedla opozícia, tam uvidíte, aké budú názory, tam uvidíte, že to, čo nám tlmočia občania a aj moji voliči, ja len v jemnej a zníženej miere prenášam do tohto parlamentu. Čiže ak kritika, prosím, beriem, ale tá moja kritika je rezonanciou tvrdej kritiky občanov, s ktorou sa stretávam v bežnej praxi. Toľko k vašej faktickej pripomienke.
Vo svojom vystúpení nebudem opakovať to, čo bolo povedané, ale osobne si myslím, že veľmi veľa bolo pravdy, snáď viac, ako by sme si my, čo tu sedíme, želali. Mne veľmi prekáža nesociálne cítenie, absolútna "otrlosť", prepáčte, pán minister, ale vaša "otrlosť" k sociálnym problémom občanov, a to práve u ministra, ktorý má v rezorte tieto otázky - prácu, rodinu a sociálne veci. Ja rovnako ako ostatní poslanci, tí dozaista tiež dostávajú zúfalé listy občanov. Pán minister, ja už som minule chcela, že vám ich pozbieram a osobne zanesiem, pretože pokiaľ by som vám ich postúpila, asi tak dopadnú ako listy, ktoré vy dostávate na ministerstvo, pretože občania, pokiaľ mne a mojim kolegom píšu, tak vždy dajú poznámku, prevažne dajú poznámku, že sme sa obrátili na toho ministra, na predsedu vlády, na predsedu parlamentu a medzi iným citujú aj vás. Čiže vy veľmi dobre viete, aká je sociálna situácia, aké sú problémy v spoločnosti, len nechcete o tom vedieť. Pán podpredseda vlády vo svojom úvodnom vystúpení ešte doobeda - práve odchádza, ale to nič -, všetci sme počuli, že hovoril o dobrom náraste priemerných zárobkov, o ďalších ukazovateľoch v ekonomike a podobne. Ja sa s ním nejdem sporiť, prosím. Povedal: Máme kolegov v klube, ekonómov, ktorí vedia povedať aj repliku na to, ja k tomuto nebudem nič uvádzať. Ale mám jednu otázku: Ak máme takéto dobré výsledky, prečo to pociťuje len tá najbohatšia vrstva nášho obyvateľstva, poprípade len určité skupiny obyvateľstva? Prečo sa pozitíva týchto dobrých neprejavia aj u tých občanov, ktorí sú na tom najhoršie?
Ďalší problém, o ktorom by som chcela povedať. Pán podpredseda vlády ako pozitívum pána ministra uviedol mierne zníženie nezamestnanosti. Ja sa pýtam, ako to, že iné subjekty majú iné číselné štatistiky, ako to, že zahraničie má tiež iné výsledky o znížení nezamestnanosti u nás, a potom sa pýtam: Nie je tá nezamestnanosť spôsobená aj tým, že veľký počet mladých ľudí je v zahraničí? Veď keby zostali doma, pán minister, väčšina z nich by bola na úrade práce. A nehovorím už o vašich administratívnych a zákonných opatreniach na evidenciu nezamestnaných a ďalšie ustanovenia týkajúce sa vysokoškolákov, matiek, žien na materskej dovolenke a podobne, ktoré vlastne určitým administratívnym spôsobom vysúvajú zo skupiny nezamestnaných tieto subjekty. Ja som v tomto parlamente pri zostavovaní programu 33. schôdze navrhla a, žiaľ, páni poslanci vládnej koalície zamietli tento námet, aby vláda predložila prehľad, koľko nových miest sa vytvorilo v našom národnom hospodárstve a koľko miest bolo hlásených ako miest, ktoré zanikajú a pracovníci prechádzajú do skupiny nezamestnaných. Samozrejme, to by boli prevažne tí, kde idú akosi väčšie počty, nie tí individuálne. Mám pocit, že by to nedopadlo dobre, a preto som pochopila, prečo poslanci vládnej koalície nechcú mať túto informáciu.
Pán minister, ja by som ešte jednu pripomienku k nezamestnaným. Pokiaľ sledujem vaše vystúpenie, vy o nezamestnaných hovoríte asi takým spôsobom, akoby všetci boli skupina kriminálnikov. Uznávam, je skupina, ktorá nechce pracovať, ale na to treba vytvoriť metodiku, podľa ktorej oddelím tých, ktorí sa notoricky vyhýbajú práci, od tých, ktorí nemôžu získať prácu primeranú ich kvalifikácii. A k tým sa tak nemôžem správať, o tých sa tak nemôžem, pán minister, vyjadrovať. Pretože podľa ústavy jedno zo základných ústavných práv je právo na prácu. A vy si toto právo občanov nectíte, ak sa k nim takto správate? Veď predsa podpora v nezamestnanosti nie je veľkodušnosť štátu, je to vlastne náhrada štátu, že v spoločnosti sa nevedia vytvoriť pracovné miesta pre tých, ktorí pracovať chcú. A v tomto je filozofický problém posunu vášho správania. Pretože vy ste sa nesnažili predovšetkým v tejto skupine oddeliť tie dve rôzne skupiny a podľa toho aj k nim pristupovať.
K vašim postojom k náhradnému výživnému som sa vyjadrila vo faktickej poznámke, preto nebudem to rozvádzať, ale skutočne tam ste prejavili veľkú dávku necitlivosti. Poviem vám len jeden príklad, ktorý bol inšpiráciou, prečo sme s pani poslankyňou Muškovou vôbec tento zákon urobili. Bolo to na strednom Slovensku, mala som diskusiu s učiteľkami a chceli so mnou niečo prerokovať. Chcela som predbehnúť a skrátiť čas diskusie a povedala som: "Ja viem, je to o vašich platoch, viem..." A už som teda akosi to chcela preklenúť a ony mi povedali: "Nie je to o našich platoch, je to o našich deťoch, my tu máme veľmi smutné prípady. Napríklad matka s dvomi malými deťmi, ktoré chodia do školy, a tretie je v kočíku, ostala bez manžela, pretože odišiel niekam, nevie sa kam, a poukázala nám výpočet a neostalo jej po zaplatení nájomného, plynu, elektriky a kúpenia mlieka, chleba a masla na každý deň, aby dvom deťom zaplatila každý deň stravné lístky. Tak my sa tu na to skladáme." Pán minister, takáto je situácia a aj tieto problémy by vás mali trápiť. Tieto problémy by ste mali riešiť. (Potlesk.)
Ďalej by som, pretože tu bolo povedané, že nás trápia len vaše odvody a podobne, pani poslankyňa Takáčová tu povedala, Tkáčová, prepáčte, ako sa zachraňujú platy, aby rodiny nehladovali, tým, že sa nezaplatí do fondu, no hneď som si to premyslela, ako to bude s tými šiestimi tisícmi. Toto ma netrápi. Mňa trápi napríklad tvrdé znižovanie vyplácania invalidných dôchodkov a ťahanie týchto invalidov aj tam, kde to bolo jasné, na opätovné preskúmavanie a podobne. A že sa celá vec diala proste akosi v klíme, čím viac ich vyradiť, len aby sa ušetrili peniaze. Dajú sa ušetriť aj inde, napríklad 7 miliárd kurzová doložka a podobne, keď to človek porovná s týmito postupmi, je mu až do plaču a to vôbec, ale vôbec nezveličujem.
Posledná otázka, ku ktorej sa chcem vyjadriť, pretože to bolo na poslednom rokovaní, teda pred niekoľkými dňami v tomto parlamente, to sú vdovcovské dôchodky. Pán minister, jednoznačne je tu diskriminácia, ďalej je diskriminácia medzi dôchodcami, ktorí išli do dôchodku v roku 2003 a 2004, bude to neprimeraný nárast, máte všetci, páni poslanci, lebo ja som dostala taký list, ktorý uvádza konkrétny prípad, našla som na lavici, aj vy ste našli, že takéto prípady sú, sú neodôvodnené, nelogické, pán minister, a je to preto, že robíte legislatívu bez domyslenia do praxe, čo sa v normálnom štáte nemôže robiť, naviac aj iné zákony boli také a bolo veľmi smutné, keď som za klub Hnutia za demokratické Slovensko dva a pol roka žiadala, aby tento parlament žiadal od vlády správu o dopadoch takzvaných ozdravovacích ekonomických balíčkov na najslabšiu sociálnu vrstvu, to jest mladé rodiny a dôchodcov, a tento parlament pod vašou taktovkou, myslím koaliční poslanci, vždy hlasovali proti. Až v novembri alebo kedy to bolo, sa to podarilo, minulý rok, a správu, ktorú ste dali, vám vlastní poslanci, vlastní poslanci oponovali a žiadali, myslím vlastní koaliční, na vrátenie. Pretože mala takú nízku kvalitu a dnes počúvam, ako úžasne pracujete a aké veľmi dobré legislatívne a iné materiály postupujete do parlamentu.
Čiže ja sa nestotožňujem s názorom koaličných poslancov, som hlboko presvedčená, že nielen pre spoločnosť by ste dobre spravili, ale hlavne pre veľký počet občanov, keby ste abdikovali. Potvrdili by ste, že skutočne na Slovensku nastáva nová politická kultúra. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)