P. Hrušovský, predseda NR SR: Na vystúpenie pána ministra Kaníka sedem poslancov s faktickými poznámkami. (Ruch v rokovacej sále.) Pán poslanec Maxon... Pán minister Kaník vystúpil v rozprave, páni poslanci. Takže poprosím vás, aby ste sa nemiešali do vecí, ktorým... Nech sa páči, končím možnosť faktických poznámok, pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Pán minister, celý Smer sa už trasie od strachu po vašich slovách a naozaj neviem, čo teraz budeme vlastne robiť po vašich vyhláseniach, ktoré ste urobili. Jednoducho zavádzate a klamete vo všetkom, o čom hovoríte, pretože Smer nikdy nehovoril o rušení dôchodkovej reformy. Povedali sme, že chceme zmeniť povinnosť vstupu do druhého piliera, čo urobíme. Nakoniec, sám to pripúšťate, že chceme zvýšiť garancie pre ľudí a zabezpečiť, aby ľudia mohli dediť, lebo dnes dediteľnosť nie je umožnená v zákone, ako ste ho vy predložili do Národnej rady Slovenskej republiky. Toto je podstata korekcie reformy, tak si nevymýšľajte a neklamte.

A teraz k tomu podstatnému. Ani len čiastočne ste sa nedotkli jedného z najhlavnejších argumentov, pre ktoré bol podaný dnešný návrh. Pán minister, ja vám to teda ešte raz zopakujem. Zdá sa, že nepočúvate alebo nechcete počúvať. Ako predseda predstavenstva Národného úradu práce ste 2. decembra 2003 sám sebe rozhodli o odpustení penále vo výške 5 000 korún, teda presne 5 681 a 33 232 korún. Porušili ste podľa môjho názoru hrubým spôsobom postavenie verejného činiteľa. Je to trápne a smiešne. Ste bohatý človek. Jednoducho, čo môže urobiť človek, ktorý zarába 8, 9 alebo 10 000 korún, ako si on môže odpustiť nejaké povinnosti vo vzťahu k tomuto štátu. Toto je argument mimoriadne vážny. Je to porušenie postavenia, porušenie právomoci verejného činiteľa a je to o to trápnejšie, že sú to také trápne sumy s prihliadnutím na vaše príjmy a na vaše majetky. Pán minister, k tomuto sa vyjadrite, prečo ste zneužili právomoc verejného činiteľa 2. decembra 2003 ako minister vlády Slovenskej republiky. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán minister, ak sa obzriete po prázdnych stoličkách, kde mali sedieť vaši ministerskí kolegovia, tak musíte uznať, že dnes vás neprišiel s výnimkou pána Prokopoviča podporiť prakticky nikto. Zostali ste sám ako kôl v plote. (Ruch v rokovacej sále.) Aj Jakeš si v roku 1989 myslel, že ho ľudia obdivujú a že má všetko pevne vo svojich rukách. Jakeš vytriezvel v novembri 89 a som pevne presvedčený, že vytriezviete po parlamentných voľbách v septembri 2006. Vážený pán minister, súčasná ekonomická situácia, respektíve sociálna situácia je predovšetkým výsledkom ekonomických reforiem, ktoré robí vládna koalícia, ktorej ste vy súčasťou. Pán Kaník, problém je podľa môjho názoru v tom, že ľudia ako vy, nech už boli z ktorejkoľvek politickej strany, po novembri 89 rozpredali celé Slovensko. Rozpredali majetok za niekoľko miliárd korún, ale, žiaľ, nielen peniaze sú fuč, ale je potrebné si brať vôbec ešte pôžičky, aby štát nezbankrotoval. Preto dnes nemáme na riešenie sociálnych a ekonomických problémov našej krajiny. Nemáme peniaze preto, lebo naše fabriky ovládli cudzí investori a ľudia často tam pracujú za nízke mzdy, respektíve dávame im také finančné úľavy, ktoré potom nám chýbajú, finančné prostriedky na riešenie sociálnych a ekonomických problémov. Ja si myslím, pán minister, že ak reálne zhodnotíte svoje doterajšie počínanie vo funkcii ministra, musíte uznať to, čo som povedal už skôr, že nemáte na to, odborne, politicky a predovšetkým morálne viesť tento rezort. Odstúpte.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jaďuš.

J. Jaduš, poslanec: Ja by som sa vo vystúpení pána ministra chcel dotknúť dvoch vecí. Tá prvá vec je tá miera nezamestnanosti, pretože ja si myslím, že tam je zásadný problém v tom, že OECD nám nameralo niečo cez 18, takmer 19-percentnú nezamestnanosť, čiže niet sa čím chváliť, ak hovoríme, že naša metodika nám hovorí o štrnástich, a pritom renomovaná inštitúcia povie, že je to o 5 % viac, čiže tu by som skôr hľadal súlad medzi metodikami a tá nezamestnanosť je katastrofálna, to vieme všetci a nepotrebujeme sa klamať. Čoho sa však chcem viac dotknúť, to je to, že ako minister pán Kaník má povinnosť sa zaoberať všetkými a nevyraďovať niektoré skupiny obyvateľstva zo svojho záujmu, alebo zo záujmu štátu, alebo z povinnosti štátu. A práve preto sa chcem dotknúť ešte raz tej otázky chudoby Rómov, áno, ale nestačí len konštatovať, že sú to zdroje alebo semeniská chudoby, pretože my sme Rómom zobrali peniaze, ale neponúkli žiadnu inú alternatívu. Žijú v regiónoch, v ktorých nieto práce. A jednoducho ak sme im zobrali peniaze, my sme im mali ponúknuť akúsi možnosť na to, aby mohli dôstojne žiť. Veď tie deti za to nemôžu, že ich rodičia nepracujú. A nakoniec ani verejnoprospešné práce nedokážu absorbovať týchto nezamestnaných, pretože v dedinách, kde sú rómske osady, sú tisíce nezamestnaných, poviem to možno hrubo, bielych, ktorí sú mentálne aj fyzicky na tom ďaleko, ďaleko lepšie. Takže my sa nemôžeme zbaviť Rómov, my ich musíme konečne začať riešiť, lebo sú vážnym rizikom pre ostatných. (Vystúpenie prerušené časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian.

J. Burian, poslanec: Ďakujem za pozornosť, pán predseda. Ja by som chcel spomenúť niekoľko vecí, ktoré súvisia s tým, čo povedal pán minister. Prvá vec, investovanie vo výške viac ako 30 %, áno, strana Smer, alebo mojimi ústami bolo deklarované, áno, máme záujem investovať viac na Slovensku. No skúste mi len vysvetliť tú logiku, Slovensko predá Slovenský plynárenský priemysel a tieto peniaze prostredníctvom správcovských spoločností vyvezie do zahraničia. Ja len chcem pochopiť túto logiku, lebo ak táto logika mi bude jasne "deklarovaná", tak potom všetko to, čo je makroekonomické, tu neplatí, a neplatia základné zákonitosti ekonomického diania. Za normálnych okolností, ak by sme Slovenský plynárenský priemysel predali, predali by sme ho cez kapitálový trh, správcovské spoločnosti majú kde investovať, majú kde zhodnocovať peniaze a potom môžeme "deklarovať" sporiteľom nejaký vyšší výnos. Dnes je realita taká, že nemáme strategické podniky, budeme investovať do štátnych dlhopisov, tie majú výnos veľmi nízky a tým pádom nemáme šancu ďalšieho zvýhodňovania sporiteľov, to, o čom sa v každom článku píše, vláda sľubuje nesplniteľné, to je proste to, že každý môže slobodne si rozhodnúť o odchode do dôchodku? Je to v dnešnej Pravde. Tu je jednoznačná "deklarácia" o tom, že tá reklama síce je postavená nejako, ale je klamlivá alebo nie je pravdivá úplne. A to hovorí i o tom, že tí ľudia si nemôžu slobodne rozhodnúť o odchode do dôchodku, jednoducho preto, lebo minimálne musia sporiť v tomto systéme desať rokov. Ja by som takýchto možností mohol, ďalších, ďalších "deklarovať", minimálne sa môžeme baviť o garanciách štátu, lebo tam stopercentná garancia štátu nie je, to veľmi dobre viete, pán minister, tam je rozhodnutie súdu pri defraudácii a pri iných náležitostiach, tam nie sú garančné náležitosti, ktoré som ja navrhoval vo svojom vystúpení. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Angyalová.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Vážený pán minister, každý z nás si tu vybral spôsob, akým prezentoval svoje názory, vybral si tému, ku ktorej sa pravdepodobne cíti najkompetentnejší sa vyjadriť, a vy ste si tiež vybrali spôsob, akým budete reagovať na dnešnú rozpravu. Orientovali ste sa, celú tú svoju reakciu tak, že ste reagovali na niekoľko podnetov z rozpravy a potom ste prečítali pravdepodobne dopredu pripravený prejav, ktorý mal jednu ústrednú tému, totižto že chceme torpédovať reformu a že sme za starý systém. Aj keď to nie je pravda, ja vám musím povedať, že v tejto chvíli vám nechcem povedať toto. Chcem vám povedať, že mne je úprimne osobne ľúto, že ste päť hodín rozpravy nevyužili na to, aby ste obhájili svoju osobu voči tým vážnym podozreniam, ktoré voči vašej osobe tu boli povedané. Ďakujem. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán minister, predovšetkým mi dovoľte, aby som sa ohradil voči vašim niektorým konštatovaniam, že v čase, keď bolo potrebné diskutovať o vašich legislatívnych návrhoch, tak že sme nediskutovali. Nielenže sme diskutovali, ale predkladali sme aj množstvo pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov a vaše stanovisko k týmto návrhom bolo v zásade skoro vždy negatívne a dovoľte mi skonštatovať alebo zdôrazniť, že poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko ani vaše návrhy nepodporil. Takže diskutovali sme vtedy, keď sme mali, a zaujali sme k tomu jasné stanovisko. Opäť teda mi dovoľte, aby som zdôraznil, že využili ste tú možnosť generálneho pardonu, ale nesplnili ste tie podmienky, interné, ktoré Sociálna poisťovňa v tejto veci od žiadateľov vyžadovala. Vy ste príslušné doklady predložili šesť mesiacov po tom, ako vám bolo penále odpustené. Takže, pán minister, vy ste mali dve možnosti, respektíve vy jednu. Abdikovať... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán poslanec. Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále! Pán poslanec! Nech sa páči. (Hlasy v sále.)

M. Maxon, poslanec: Vy ste mali...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Áno, bude mať o desať sekúnd viacej pán poslanec.

M. Maxon, poslanec: Vy ste mali jednu možnosť, abdikovať z funkcie vzhľadom na tie informácie, ktoré sú všeobecne známe. Druhá možnosť bola, aby vás vyzval predseda vlády, aby ste tak spravili. Ak by ste využili jednu z tých možností, tak sme sa nemuseli dnes stretnúť na pôde Národnej rady Slovenskej republiky. To je princíp, ktorý sa uplatňuje v štandardných demokraciách, na ktoré sa tak často práve vy, pán minister Kaník, odvolávate.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán minister chce reagovať na vystúpenia pánov poslancov...

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Myslím, že som to veľmi presne povedal, ale zrejme, ako to už chodí, niekedy uši nepočúvajú to, čo zaznie, takže keď zaznie či už obhajoba alebo vysvetlenie a nechce byť vypočutá, tak môže zaznieť aj desať ráz, je to zbytočné.

Veľmi stručne a zjednodušene. Základnou podmienkou voči všetkému, mojou povinnosťou bolo zaplatiť odvody. To sa stalo a na základe toho v rámci plošného riešenia či už v Sociálnej poisťovni alebo v NÚP bolo všetkým, to znamená mnohým tisícom subjektom škrtnuté penále. To je všetko, čo k tejto otázke môžem povedať. Ale zabudol som na jednu vec a využijem tento čas, ktorý mi ešte zostáva, k pánovi Ficovi a k môjmu platu a k tomu, čo aj viacerí iní poslanci povedali, že sa nepamätám, alebo reagovali na to, že som povedal, že sa nepamätám, aký mám plat. No, musím pripustiť, aj sa ospravedlniť, že to nie je správne slovo, povedať: Nepamätám sa. Ale nechcel som tým povedať nič iné, len to, že plat nebol nikdy pre mňa to, pre čo robím túto funkciu. Nikdy som nesledoval, aký mám plat, pretože to, čo robím, nerobím kvôli platu, ale robím to pre víziu! Víziu toho, ako táto krajina má vyzerať, aký má mať sociálny systém, aký má mať dôchodkový systém, aby táto krajina bola rastúcou krajinou ekonomicky, aj z hľadiska životnej úrovne, aby dôchodok v budúcnosti sa nerovnal zároveň slovu chudoba. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pýtam sa pána navrhovateľa, či sa chce k rozprave vyjadriť. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Federič, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, chcem naozaj oceniť väčšinu tých vystúpení, ktoré tu odzneli, že boli vecné, fundované, venovali sa najmä oblasti dôchodkovej reformy, aj keď, samozrejme, chápem koaličných poslancov, ktorí obhajovali neobhájiteľné, pretože priorita udržať koalíciu pokope je vyššia ako výstrelky niektorého z ich ministrov. Chcem však povedať, že je štandardné, keď poslanci a ministri vládnej koalície presadzujú svoj politický program a opozícia môže mať iný názor, robí oponentúru k týmto veciam, dáva rôzne návrhy, to je všetko, to je všetko normálne a štandardné a opozícii sa to preto nedarí, pretože je v opozícii a má menej hlasov ako vládna koalícia. To je všetko štandardné. Ale je neštandardné, keď sa bavíme o všeličom možnom na vystúpení za týmto pultom a ja som doteraz nepočul ani jedného poslanca vládnej koalície, aby zaujal stanovisko k veciam, ktoré konkrétne boli pomenované v súvislosti s odpúšťaním penále. Ani jedno. Pán minister sa schováva za dôchodkovú reformu a pozerá sa na to tak, ako keby my sme chceli cez neho odstrániť všetko to, čo urobil pre reformu dôchodkového systému. No nie je to tak. Jednoducho má možno iný politický názor, kam viesť reformu, ale keďže všetci tu zastupujeme občanov tejto republiky, mali by sme mať rovnaký názor na praktiky ministra ako človeka, ktorý ako predseda predstavenstva Národného úradu práce si schvaľuje sám sebe odpúšťanie penále! To je neprijateľné! Ja vám zacitujem... (Potlesk.) ...zo zákona, ktorý je ústavným zákonom a týka sa ochrany verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, kde v článku 4 v ods. 1 sa hovorí: "Verejný funkcionár je povinný pri výkone svojej funkcie presadzovať a chrániť verejný záujem. Pri výkone svojej funkcie verejný funkcionár nesmie uprednostniť osobný záujem pred verejným záujmom." Pýtam sa bývalého predsedu predstavenstva Národného úradu práce, keď hlasovali o schvaľovaní odpustenia penále, kde je firma, ktorú vlastníš, pán minister, na 80 %, ako si chránil verejný záujem? (Hlas v sále.) Môžem povedať, že platil iný zákon s týmto istým ustanovením. Roman, nemusíme sa o tom baviť, vieš to lepšie ako ja. (Šum v sále. Smiech. Potlesk.) Možno, vidíte, aká je tu situácia, možno v rámci rozpočtového balíčka tu nie je už ani jeden nezávislý poslanec, preto chcem apelovať...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon!

I. Federič, poslanec: na všetkých poslancov, ktorí tu sedia...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec! Pán poslanec Maxon! (Šum v sále.)

I. Federič, poslanec: Preto by som chcel apelovať na všetkých poslancov, ktorí tu sedia, aby sa dnes rozhodovali nie politicky, podľa politickej príslušnosti, ale vecne. Jednoducho, je neprípustné, aby človek, ktorý vykonáva funkciu ministra v takomto rezorte, robil také veci, aké robil. A od toho sme tu, zástupcovia občanov, aby sme ich záujmy chránili. Ja viem, že dnes ráno sa tu ozývali nejaké pokriky, myslím, že to bolo zo strany pána poslanca Vavríka: Hanbite sa! Pán poslanec Vavrík, môžem vám odpovedať: Hanbím sa. Hanbím sa za takéhoto ministra, ktorého nominovala SDKÚ. A jediné, čo SDKÚ (Potlesk.) je schopná urobiť, nieže sa postaví čelom k problému a problém rieši, ale chráni človeka s takýmito praktikami. Ďakujem pekne. (Mohutný potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno, nech sa páči.

Z. Horváth, poslanec: Pán predseda, ďakujem, ďakujem za slovo. Ctené dámy a páni, no dnes v tejto miestnosti odznelo veľmi veľa gebuzín. (Smiech. Potlesk.) Dovoľte mi však na záver, aby som zopakoval jednu vetu alebo jednu moju otázku, ktorú som položil pánovi Ficovi a skupine poslancov, ktorí návrh podali na odvolanie ministra Kaníka, že či vy máte morálne právo podávať takýto návrh a či medzi vami, dámy a páni, či ste si vedomí toho, že sedia ľudia, ktorí dnes neplatia odvody do Sociálnej poisťovne. Nehovoríme o penále, hovoríme o odvodoch. A nechcime, alebo ja nechcem zosobňovať a nechcem hovoriť čísla. Aj k tomu príde určite. Ja na záver toľko.

Dámy a páni, v rozprave vystúpilo 15 poslancov Národnej rady a bol predložený jediný návrh na uznesenia okrem uznesenia zo spoločnej správy, takže budeme hlasovať najprv o uznesení zo spoločnej správy a potom o uznesení, ktoré predložil pán Fico. Pán predsedajúci, prosím vás.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosil by som o prečítanie toho uznesenia.

Z. Horváth, poslanec: Jasné. Tak mi dovoľte predniesť návrh uznesenia zo spoločnej správy, kde Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 88 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi poverenému riadením ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pán predsedajúci, pán predseda, prosím vás, dajte hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyne, páni poslanci, prosím, prezentujme sa a hlasujme o návrhu uznesenia, ktorý predniesol pán spoločný spravodajca.

(Hlasovanie.)

Páni poslanci, toto hlasovanie vyhlasujem za zmätočné. Ešte raz, páni poslanci.

Pán poslanec Miklušičák. Poprosím pánov poslancov, keby svoje hlasovacie karty vytiahli z hlasovacieho zariadenia.

Panie poslankyne, páni poslanci, aby som upresnil návrh uznesenia, o ktorom budeme hlasovať. Je to návrh skupiny poslancov na vyslovenie nedôvery ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky Ľudovítovi Kaníkovi.

Budeme hlasovať o tomto návrhu uznesenia. Prezentujme sa a hlasujme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 134 prítomných 66 za, 64 proti, 3 sa zdržali, 1 nehlasoval.

Pán spoločný spravodajca, ďalší návrh.

Z. Horváth, poslanec: Pán predsedajúci, prosím vás, dajte hlasovať o ďalšom návrhu uznesenia, ktoré predložil pán poslanec Fico. Nebudem čítať, dámy a páni, máte v laviciach návrh uznesení.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ja by som vás poprosil, pán spoločný spravodajca, keby ste prečítali návrh uznesenia.

Z. Horváth, poslanec: Áno. Takže návrh uznesenia. "Národná rada Slovenskej republiky žiada, a) vládu slovenskej republiky, aby pri realizácii dôchodkovej reformy po prvé zabezpečila všetkými dostupnými prostriedkami plnú informovanosť občanov Slovenskej republiky o možných rizikách spojených s dobrovoľným, respektíve s povinným vstupom do druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému. Po druhé, v súčinnosti s príslušnými kontrolnými orgánmi, osobitne s Úradom pre finančný trh dôsledne vyžadovala rešpektovanie zákonov a iných právnych predpisov v reklamnej kampani dôchodkových správcovských spoločností, s osobitným..." Prosím vás, chcete, aby som to čítal, a bavíte sa!

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, máte rozdaný návrh uznesenia v laviciach pod... Pardon, nemá svoje číslo, pretože bol podaný pánom poslancom v rozprave.

Z. Horváth, poslanec: Jediný návrh, ktorý bol podaný v rozprave.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Môžeme hlasovať o... (Hlas z pléna.) Pán poslanec Cuper, máte ho niekde navrchu svojich materiálov. Môžeme pristúpiť k hlasovaniu, páni poslanci? (Hlasy v rokovacej sále.) Je to podobný návrh, aký bol podaný už na 33. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 91 za návrh, 22 proti, 17 sa zdržalo sa, 1 nehlasoval.

Pani poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rokovanie 34. schôdze Národnej rady za skončené.

(Rokovanie 34. schôdze NR SR sa skončilo o 16.35 hodine.)

(Po skončení 34. schôdze NR SR pokračovalo rokovanie 33. schôdze NR SR.)