V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová, pani poslankyňa Demeterová, končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Prosím mikrofón pre pani poslankyňu Tóthovú.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, ja budem mať veľmi krátku. V rozprave sú učinené viaceré otázky na pána ministra. Samozrejme, aj poslanci vládnej koalície by mali počúvať tieto pripomienky a aby si mohli urobiť svoju predstavu, pán minister, mali by ste odpovedať, ale nie odpovedať v záverečnom slove, keď už sa na to nedá reagovať, ale keby ste boli taký láskavý, odpovedať v rozprave, aby bola možná reakcia, pretože v záverečnom slove potom vyznieva len vaša pravda.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Demeterová...

M. Demeterová, poslankyňa: Vážený pán poslanec, ja chcem reagovať na vaše vystúpenie ohľadne tej našej účasti v Čile a na pripomienky pána Pineiru k reforme. Ak sú všetky vaše argumenty tak založené na vode, ako tie, ktoré tam boli, tak potom to vaše vystúpenie nemá veľkú vierohodnosť, pretože dobre viete, že pôvodne predložená reforma ministerstvom práce a sociálnych vecí, teda hlavná, hlavná mienka pána ministra bola práve na tom, aby tie účty boli súkromné a že práve vo vláde ten materiál doznal zmien. Takže ak vy tuná dneska to dávate na krk pánu ministrovi, tak sa nad tým veľmi podivujem a už také smiešnosti, že pán Pineira si odsadol alebo neodsadol, tak to už tu ozaj nemám k tomu čo dodať.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať v rozprave. Vystúpi pán poslanec Burian. A pripraví sa pán poslanec Ševc.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Na úvod by som chcel povedať niekoľko slov o tom, prečo beží táto diskusia a prečo si dnes uvedomujeme niečo, čo sme si hádam mali uvedomiť pred rokom. Asi preto, že v krajinách obdobného charakteru, ktoré mali záujem vstúpiť do dôchodkového systému, táto diskusia prebiehala tri až päť rokov, dokonca sú krajiny, kde bola až osem rokov. Ja chcem dnes vo svojom vystúpení poznamenať všetky princípy alebo všetky problémy a na ne chcem dať aj odpoveď. Odpoveď takú, aby to nevyzeralo, že strana Smer iba kritizuje niečo, ale dáva návrhy na to, akým spôsobom napraviť konkrétne skutočnosti. Ak by sme my jasne načúvali tomu, že táto diskusia mala prebiehať už minimálne rok, dva roky, lebo takáto zásadná reforma, ako je dôchodková reforma, nie je otázkou jedného volebného obdobia, ale niekoľkých volebných období a má akceptovať určitú primeranú politickú situáciu v krajine, tak si myslím, že toto je len priamy dôsledok toho, že sme jednak nepočúvali a jednak že sme nemali dostatok priestoru na to, aby sa fakt exaktne začalo o tejto problematike jasne a zrozumiteľne rozprávať.

Takže to by som na úvod povedal. Myslím, že sa v povedomí médií množia prípady toho, že sa veľmi upozorňuje na to, akým spôsobom, nekompetentným, akým populistickým spôsobom reaguje opozícia, poťažne politická strana Smer na to, aká je táto reforma dobrá a akú hrôzu naháňajú vyhlásenia povedzme politikov zo strany Smer a opozície. Chcem povedať, že vo svojom vyjadrení sa budem maximálne sústreďovať na odbornú časť kritiky toho, čo sme niekoľkokrát zdôrazňovali, ale neboli právom, by som povedal, vyslyšané veci. Čiže to je moja prvá časť môjho vystúpenia k tomu, čo alebo za čo môže pán minister Kaník.

Prvá vec je právna výhrada toho celého systému. Myslím, že my sme hovorili o tom, že to bude dobrovoľný, univerzálny systém. Žiaľ, musím povedať, že tá dobrovoľnosť nie je a nie je "deklarovaná" ani v tomto zákone. Už to bolo niekoľkokrát povedané z úst predrečníkov o tom, že ľudia, ktorí prvýkrát sú dôchodkovo, alebo budú dôchodkovo poistení, sú povinní vstupovať do tohto kapitalizačného piliera, alebo tí, ktorí povedzme vstupujú prvýkrát do pracovného procesu. Ja si myslím, že aj táto výhrada by sa dala nejakým spôsobom transparentnejšie riešiť, ak by boli zabezpečené ďalšie veci, ktoré súvisia s ochranou týchto vkladov, týchto ľudí, mladých ľudí, lebo pre tých bude veľmi dôležité, aby boli ochránení voči problémom, ktoré môžu nastať či už v správcovských spoločnostiach, alebo konaním, konaním trhu.

Druhá časť výhrad je ochrana vkladov sporiteľov. V zákone je povedané, že ak sporiteľ alebo teda dôchodková správcovská spoločnosť skrachuje, tak Sociálna poisťovňa prostredníctvom štátu ručí do výšky rozhodnutia súdu pri preukázateľnej defraudácii týchto zdrojov. Ak je jasná, preukázateľná defraudácia peňazí v dôchodkovej správcovskej spoločnosti, ručí štát, ale len do výšky rozhodnutia súdu. Náš návrh je jednoznačný. Pri preukázateľnej defraudácii peňazí a pri rozprave o tom, že Úrad pre finančný trh bude veľmi tvrdo postihovať na dennej, mesačnej, ročnej báze všetky úkony, ktoré sa budú diať v tejto dôchodkovej správcovskej spoločnosti, tvrdím, že v zákone by mala byť stopercentná garancia Sociálnej poisťovne transformovanej cez štát, aby títo ľudia dostali minimálne nasporenú časť, teda nominálnu časť nasporených peňazí späť. Čiže netvrdíme, že rozhodnutie súdu, kde bude, kde tvrdíme, alebo teda kde je veľmi ťažké, by som povedal, posúdiť tú jednoznačnosť medzi defraudáciou a zlým investovaním, myslím si, že práve na to, aby sme tieto polemiky vyvrátili, treba jednoznačne a jasne zadefinovať, že treba zabezpečiť pri defraudácii, pri zlyhaní Úradu pre finančný trh, ktorý je riadený primárnym štátom, aby bola vrátená stopercentná istina, teda nominál nasporených peňazí konkrétnych sporiteľov.

Tretia výhrada je podnikateľské riziko. O tejto časti sa podľa môjho názoru v odbornej verejnosti veľmi málo rozprávalo. Treba jasne definovať, že ak nastanú nepredvídateľné skutočnosti alebo ťažko definované skutočnosti na finančnom kapitálovom trhu, ktorý bude mať za následok pokles jednotlivej hodnoty akcií na týchto trhoch, môže mať za následok ten, že dôchodková správcovská spoločnosť bude mať stratu. Pri objemoch, ktoré budú rádovo v miliardách rátané, môže nastať, že časť portfólia bude práve takýmto spôsobom znehodnotená. Práve tu je otázka, akým spôsobom čeliť nepriazni takýchto vecí, kde po desiatich rokoch keď prvýkrát vstúpi alebo do dôchodkového veku keď vstúpi po desiatich rokoch sporenia konkrétny sporiteľ, nemusí dostať ani nominál zdrojov, ktorý nasporil. Čiže náš návrh je jednoznačný. Hovoríme o tom, že dôchodkové správcovské spoločnosti sú renomované finančné a investičné spoločnosti. Ak hovoríme o tom, že sú renomované a chceme preukázať silu týchto spoločností, fajn, potom postavme záruku materskej spoločnosti, ktorá je silnou spoločnosťou, záruku za tieto správcovské spoločnosti, ktoré vznikli na území Slovenskej republiky, potom výrazne minimalizujeme riziko týchto spoločností vzhľadom na to, že tieto matky sú silné medzinárodné spoločnosti. Ak teda tieto spoločnosti nebudú len, by som povedal, mať názov takýchto spoločností, alebo podobný názov a ak vychádzame z toho, že sú to renovované spoločnosti, nie je problém, aby ručili za tieto správcovské spoločnosti v prípade poklesu hodnoty základného imania alebo hodnoty majetku týchto spoločností pod úroveň dnešných 300 miliónov korún, aby ručili za doplnenie týchto zdrojov. Potom si myslím, že aj straty, ktoré by prípadne táto spoločnosť mala, by boli ošetrené minimálne takýmto znížením rizika týchto investičných a, by som povedal, finančných inštitúcií. Tým si myslím, že by sa výrazne možno zmenšilo riziko pre mladých ľudí, ktorí nastupujú do takéhoto systému. Ďalej si myslím, že v prípade veľkej reklamnej kampane dôchodkových správcovských spoločností, ak sľubujú to, že ich zhodnotenie bude veľmi významné a zabezpečí im poťažne švajčiarsky dôchodok, myslím si, že ďalšou vecou, ktorá by mohla byť na diskusiu, je to, že dôchodková správcovská spoločnosť bude deklarovať, že zabezpečí minimálne nominál tých sporiteľov, ktorí vstupujú do tohto systému, čiže po výstupe z tohto výstupu minimálne po tých desiatich rokoch a vstupu do dôchodkového veku mu dôchodková správcovská spoločnosť zabezpečí to, aby tento sporiteľ mal minimálne výšku nominálnej sumy. Tým ďalej by sme, by som povedal, precizovali tento systém a nedostávali by sme ľudí do určitých dilem a jednoducho by sme ich týchto finančných rizík, by sme ich sčasti eliminovali.

Ďalej podnikateľské riziko. Keď z tohto vyplývajúce ďalšie veci. Ak pre ilustráciu, tento zákon bol prijatý na báze toho, že minimálne vo výške 30 % musí byť investované finančné prostriedky správcovej spoločnosti na území Slovenska. Chcem dať vážne do pozornosti, či táto snemovňa sa zamyslela nad tým, kde tieto správcovské spoločnosti vo výške minimálne 30 % budú investovať na slovenskom trhu. Proste jednoducho nie je ten trh. Ten trh tu nie je. Je decimovaný kapitálový trh. Nikto z investorov nemá záujem si zvyšovať základné imanie alebo vydávaním nových akcií na tomto trhu, nie je záujem o kúpu akcií na tomto trhu, minimálne, že sa tam len prehadzujú nejaké akcie, to je všetko, čo sa deje. Nehovoriac o tom, že tento informačný systém, ktorý dnes nastúpil na burze cenných papierov, ešte znehodnocuje vôbec existenciu alebo fungovanie tohto systému. Ale chcem dať jasne do pozornosti, že tieto správcovské spoločnosti budú mať šancu investovať len a len v zásade pri štátnych dlhopisoch. Tieto štátne dlhopisy, ich výnos je dostatočne nízky na to, aby pokryli už spomínané vysoké náklady na reklamu, na sprostredkovateľov tohto systému, jasne, aj na správnu réžiu konkrétnej správcovskej spoločnosti. Čiže ak to bude zhodnotené na úrovni troch percent, tri a pol percenta, po odpočítaní nákladov ten výnos takmer žiadny nie je. Nehovoriac o tom, že štát v tejto časti neurobil nič preto, aby zlukratívnil vôbec pre správcovské spoločnosti tento celý systém. Zlukratívniť v tom, že namiesto toho, aby štát alebo ministerstvo financií, transformovanie vláda uvažovala o tom, aby transparentnejšie predávala balíky akcií alebo časť akcií monopolných podnikov, či to je SPP alebo energia a tak ďalej, aby predávala cez burzu, ktorá je najtransparentnejším riešením, tak ako to povedzme robili v susednom Poľsku, namiesto toho predáva balíky akcií vopred určenému alebo vo výberovom konaní určenému záujemcovi a tu sa len naskytá dôvod prečo a otázka vôbec prečo sa predáva takýmto spôsobom, nie najtransparentnejším, to, čo vláda hovorí, že trh vyrieši tento problém. Trh vyrieši to, že sa bude predávať cez trh, čiže trh bude generovať tú cenu. Nie to, že potom vzniknú následne podozrenia o tom, že niekto to predáva len preto, aby mal osobný prospech tohto riešenia.

A všetky tieto polemiky by sa práve týmto spôsobom znížili alebo vyvrátili. A práve tu je tá pozícia, keď chceme, celý čas rozprávame o tom, že pre sporiteľov chceme vytvoriť najlepšie podmienky a lepšie, ako je valorizácia v Sociálnej poisťovni. Prečo nedáme tieto akcie na trh a neprispejeme týmto sporiteľom zvýšenie výnosovosti. Však výnosovosť týchto podnikov je na úrovni 10 - 15 % a viac. Veľmi dobre viete o tom, že pri zvýšení cien, aj tohtoročných, aj predošlých ročných, pri zvýšení cien v Slovenskom plynárenskom priemysle sa zvýšila ziskovosť takmer dvojnásobne. Veď ziskovosť tejto spoločnosti je zabezpečená tak, že títo nadobúdajúci investori si túto investíciu zaplatia do šiestich, maximálne ôsmich rokov. Je to nenormálny jav, na tom, že my sme predali klenoty tejto spoločnosti, predali sme to s tým, aby sme získali nejaké zdroje. Tieto zdroje budeme používať na to, aby Sociálna poisťovňa dokázala prežiť v tom systéme, čiže zdroje z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu, kde výnosovosť môže byť na úrovni 15 %, sme dnes použili, používame na to, aby dôchodkové správcovské spoločnosti vynášali peniaze buď mimo územia Slovenska, alebo investovali do štátnych dlhopisov, ktorá výnosovosť je na úrovni 3 alebo 3,5 %. Ja neviem, či sa vôbec niekto zamýšľal nad ekonomikou vôbec tohto celého riešenia. Veď to je proti zdravej logike, urobiť to, že najprv predám niečo, zinkasujem peniaze a tieto peniaze budem buď vyvážať do iných ekonomík, alebo budem ich zhodnocovať cez štátny rozpočet za 3 alebo 3,5 %. Ten podľa mňa prvý, primárny podvod na týchto sporiteľov urobený v tomto rozmedzí, že my teraz sa veľmi chválime, o tom, že máme 65 miliárd na účte v Národnej banke, ktoré použijeme primárne na dôchodkovú reformu. No tieto peniaze budú stačiť možno na päť - šesť rokov. Nehovoriac o tom, čo ďalej, ďalším vlastne naplnením týchto zdrojov. Štát sa bude musieť podľa všetkého zadlžovať a vyvážať tieto peniaze mimo ekonomiky, lebo nehovoriac, že na Slovensku nie je priestor, kde to investovať. Už bolo niekoľko vyhlásení o tom a minister práce, sociálnych vecí deklaroval, že vláda už pripravuje niečo, aby spustila na trh takéto akcie. Žiaľ, do dnešného dňa sa nestalo a máme tri týždne do spustenia, do ostrého spustenia dôchodkovej reformy.

Myslím, že to, čo hovorím, je, aj exaktne bolo povedané a to vyčítam pánovi ministrovi ako veľmi vážny precedens. My nehovoríme pravdu. My pri každom vystúpení, minister práce, sociálnych vecí hovoríme o tom, že to zhodnotenie bude stále lepšie, bude významnejšie a proste nie je žiadny problém a jednoducho to bude podstatne výrazne vyššie, ako je valorizácia v Sociálnej poisťovni. To tvrdím a myslím si, že teda aj ústami ministerstvo financií potvrdilo, že minimálne človek musí sporiť v takomto systéme 20 a viac rokov, aby tieto výnosy boli minimálne na úrovni valorizácie dôchodkov v Sociálnej poisťovni. Čiže dnes treba ľuďom jasne povedať, že tí, ktorí majú 40 a viac rokov, ich budúcnosť v tomto kapitalizačnom pilieri je z hľadiska výnosovosti dosť problematická, minimálne v tom, že myslím si, že na konci tohto obdobia uvidia teda, či tento výnos bude adekvátny valorizácii vzhľadom na to, že valorizáciu sme prijali, švajčiarsky model a myslím si, že inflácia a rast miezd v očakávaní postupného približovania v rámci Európskej únie, bude podstatne vyšší, ako je valorizácia práve zhodnotenia v kapitalizačnom pilieri cez valorizáciu alebo cez ničnerobenie na kapitálovom trhu Slovenska, investovaný cez štátne dlhopisy. Keď sa chválime tým, že naša slovenská ekonomika rastie dvojnásobne ako štáty Európskej únie, tak v štátoch Európskej únie je maximálny rast HDP niekde na úrovni dvoch percent. Čiže tam neočakávame takisto, určite nie pri konzervatívnom, pri ďalšom by som povedal investovaní, nejaké výrazné zhodnotenia. Čiže v tejto časti by som chcel upriamiť pozornosť, že nielen kritizujeme konkrétne riešenie, ale minimálne som dal tri návrhy riešenia na to, akým spôsobom by sa dalo minimalizovať riziko, ako by sa dalo prispieť týmto ľuďom na to, aby jednoducho mali šancu slobodne, dobrovoľne a by som povedal, podľa najlepších vedomostí investovať do takéhoto systému a do správcovskej spoločnosti, ktorú si vyberú. Čiže odmietam všetky, by som povedal, také úvahy o tom, že tu sme nosiči nejakých zlých správ o tom, ako znepríjemniť alebo ako spochybniť týchto ľudí, ktorí by mali záujem vstúpiť do kapitalizačného piliera. Strana Smer nepovedala na to, alebo nehovorila o tom, že dôchodky alebo kapitalizačný pilier ako jeden z pilierov nie je teda, alebo je teda nedobrý, nedobrým riešením. Hovorili sme o tom, že treba nájsť parametre tohto systému a nájsť obdobie, kedy tento systém máme zaviesť.

V ďalšej časti by som sa len veľmi pregnantne, lebo myslím si, že aj predrečník dosť zoširoka definoval problémy, ktoré sú v tejto sociálnej oblasti. Pripomeniem problémy Sociálnej poisťovne. Myslím si, že pán minister síce bude "deklarovať", že on nie je členom rady riaditeľov, ale pán minister je predsedom Dozornej rady Sociálnej poisťovne a všetky veci, ktoré sa dejú, je s určitým dohľadom vlády a práve ministerstva, pod gesciou ministerstva práce, sociálnych vecí. Čiže Sociálna poisťovňa po problémoch s vyplácaním dôchodkov, po prehodnocovaní týchto dôchodkov, po problémoch tak, že dotiahli určitých ľudí až na pokraj problémov, tak najnovšie máme tu geniálny nápad a v tom, myslím, že pán minister má asi skúsenosti, je to generálny pardon. Generálny pardon o tom, že Sociálna poisťovňa nezavádza inštitút generálneho pardonu a "deklaruje", že to bude poslednýkrát v histórii. No bodaj by nie, keď už medzitým si vyriešil všetky svoje problémy a tým pádom už teraz môžeme postaviť, že generálny pardon už nikdy, nikdy viac. Ja tvrdím, že takisto generálny pardon by nemal byť ako inštitút, mal by práve iné mechanizmy na to, aby sa takýmto transparentným riešením Sociálna poisťovňa alebo ľudia zo Sociálnej poisťovne dostávali do problémov "deklarovania" podozrenia, by som povedal, z ústupkov, ktoré aj v tomto prípade sú veľmi vážnym pochybením. Ja tvrdím, že generálny pardon je veľmi zle nastavený a jednoducho bude vyvolávať aj právne aj iné dohry vzhľadom na to, že už minimálne v dvoch prípadoch povedali právnici, povedali jasným spôsobom, že tento generálny pardon nemôže byť univerzálny, ale v odôvodnených prípadoch a generálny pardon sa neodpúšťa radou riaditeľov, ale konkrétnym riaditeľom pobočky.

Ďalej by som chcel veľmi... Alebo upozorniť, alebo dať do pozornosti aj filozofiu problematiky ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, filozofiu dôchodcov, neprijatia zákona o minimálnom dôchodku, čo si myslím, že je, by som taký pregnantný príklad toho, akým spôsobom povedzme štát, ktorý zaviedol stopercentný kapitalizačný pilier, mal ochotu zaviesť minimálny dôchodok, zatiaľ čo Slovensko, ktoré zavádza len polovičný pilier alebo od 1. 1. 2005 zavádza vo výške 50 % kapitalizačný pilier, tak nie je ochotné ísť filozofiou minimálneho dôchodku, ktorý minimálne bude riešiť sociálne dopady jednak zvyšovania cien, jednak sociálne dopady rastu nákladov pre rodiny a to sa, alebo tento fakt hlavne dopadá na rodiny, ktoré buď majú réžiu hmotnej núdze, alebo teda ľudí, ktorí sú v dôchodkovom veku. Čiže myslím si, že aj filozofia minimálneho dôchodku a ďalších odmietnutých vecí, ktoré neboli riešené, sú len dôsledkom niekedy, by som povedal, prehnaného entuziazmu riešenia vecí trhom a vyriešením problémov samých sebou, keď vieme, že regióny, ktoré silne zaostávajú aj vlastnou prácou, majú problém, aby si zabezpečili živobytie. Ak niekto povie, že môže si zabezpečiť riešenia aktivačným príplatkom, žiaľ, ja si myslím, že to je taká nízka suma a pri tých nastavených parametroch niekedy ani nedostane ten aktivačný príplatok, hoci pracuje celý mesiac, že jednoducho nemá šancu reálneho prežitia. Chcem len potom upozorniť aj na prechodné ustanovenia zákona o sociálnom poistení, ktoré neboli, neboli dotiahnuté a nie sú riešené a neboli riešené exaktne tak, ako boli prisľúbené alebo boli sľúbené z pohľadu ministerstva, v pôvodnom zámere ministerstva práce, sociálnych vecí.

Preto na záver dovoľte mi, aby som vo viere toho, že všetky tie veci, ktoré som prezentoval, nie sú len výmyslom, nie sú len zbožným želaním strany Smer, eventuálne opozície, nie sú len bohapustým kritizovaním, ale sú aj návrhmi riešenia a myslím si, že širšia diskusia o takýchto zásadných zmenách, či to bolo zákona o sociálnom poistení alebo druhého kapitalizačného piliera, možno by sme dnes takýmto spôsobom a tak tvrdou kritikou nevystupovali. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Angyalová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči, máte slovo.

E. Angyalová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Chcem reagovať na predrečníka, pretože na konci svojho vystúpenia spomenul prechodné ustanovenia a tak sa vás chcem, pán minister, spýtať na jeden list, ktorého kópiu teraz mám pri sebe, je to list z 20. marca 2003, v ktorom štátny tajomník ministerstva kultúry pán József Kvarda hovorí, že ste sa zaviazali do zákona o sociálnom poistení, ktorý bol prerokovaný v októbri 2003, zakomponovať dôchodok za výsluhu rokov pre vybrané profesie výkonných umelcov. Na základe tohto vášho záväzku ministerstvo kultúry odstúpilo od svojej zásadnej požiadavky a umožnilo tak vlastne aj takýmto vyjadrením schválenie prvej časti vašej reformy. Preto sa chcem spýtať, kde je spomínané riešenie výsluhových dôchodkov, a ako ste tento záväzok splnili? Pre kolegov chcem povedať, že ide o veľmi malú skupinu ľudí. Väčšinou odchádzali do dôchodku, tak do desať ľudí, ale bližšie k pravde sú tak dvaja - traja ročne, priemerný dôchodok je medzi 6 - 7 000 korún. Dnes výsluhové dôchodky neexistujú a riešenie v sociálnom poistení nebolo. Takže dnes zostávajú tým ľuďom dva - tri roky do dôchodku, ísť na sociálne dávky a po 25 rokoch povedzme tancovania, baletu sa hlásiť na úrade práce a rekvalifikovať sa. Na čo? sa pýtam. Na čašníčky? Na kuchárov? Na vodičov autobusu? To je spôsob, akým si vážime týchto ľudí? Ja sa pýtam, pán minister, prečo nebolo možné tak, ako ste sa v tomto liste zaviazali, riešiť tie výsluhové dôchodky. Ja viem, že dnes chcete riešiť túto vec prostredníctvom úrazovej renty. Ale vravím vám, že títo ľudia nie sú invalidi a nemajú chuť dokazovať, že majú nejakú vysokú úrazovosť. No to je riešenie, ktoré mám od nich, ktoré ste im vraj odporučili a odporúča im to aj ministerstvo zdravotníctva. Pán minister, ako je možné, že ste tento záväzok, keď tu je písomný dôkaz, že ste ho spravili, nesplnili. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ševc. Nech sa páči, máte slovo.

J. Ševc, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, kolegyne, kolegovia, poslanecký klub KSS podpísal návrh na odvolanie. Stotožnil sa so všetkými argumentmi a faktami, ktoré sú predložené v návrhu. Táto diskusia možnože ide aj nad návrh tohto návrhu. Myslím si však, že všetko so všetkým súvisí, že nemožno oddeliť. Bolo tu povedaných veľa faktov, argumentov, zrejme treba sa nad všetkým zamyslieť nám všetkým. Ale niekoľko poznámok, i napriek tomu mi dovoľte, aby som pripomenul. Celá táto reklama druhého piliera a tak, ako sa robí na sklonku tohto roku, a zrejme ona bude pokračovať, je odpútanie pozornosti od toho hlavného, čo čaká občanov od 1. januára budúceho roku. A je to rapídne zvyšovanie cien, aby vláda pred voľbami veľkoryso pridala, aby ju volili, keď príde k parlamentným voľbám. Aby bolo z čoho. Lebo pracovných miest, samozrejme, nebude viacej ako je dnes. Pán minister Kaník svojím skutočne bezcitným konaním voči sociálne odkázaným skupinám obyvateľstva Slovenska dokazuje, že sa vôbec nespráva ako minister práce, sociálnych vecí a rodiny a nie ako, chcel by som povedať, starostlivý otec. Lebo keby sa správal ako starostlivý otec, ten vie, čo je to hlad a ten, kto nevie, čo je hlad, nikdy nepochopí plač. Sýty hladnému neverí, hovorí slovenské porekadlo. Vláda by mala byť spokojná vtedy, keď je spokojný občan, a to je to dôležité a podstatné na tomto ministerstve práce, alebo nad obsahom práce tohto ministerstva.

Návrhy zákonov spracované pod vedením pána ministra za jeho garancie, tu už bolo povedané, že nezohľadňujú, ani nemajú snahu riešiť dlhodobú nepriaznivú sociálnu situáciu obyvateľstva Slovenskej republiky, ale ani tých kategórií obyvateľstva, ktoré by mali v čo najväčšej miere prispievať. Predkladané návrhy, doteraz, ktoré boli, aj tých spomenutých 22 na začiatku volebného obdobia, je len jeden cieľ, a to čo najviac znížiť výdavky zo štátneho rozpočtu bez ohľadu na to, že sa to najviac dotkne kategórie dôchodcov, zdravotne ťažko postihnutých osôb, nemocných, osamelo žijúcich ľudí a podobne. Tempo a razancia návrhov sociálnych zákonov z dielne pána Kaníka nezohľadňuje rapídne zhoršené ekonomické pomery obyvateľstva a to predovšetkým dlhodobo podhodnotenú pracovnú silu, rastúce životné náklady, nezamestnanosť, infláciu a podobne. Sociálna reforma slovom mala ísť ako posledná zo všetkých reforiem, ktoré teda si vo vládnom programe táto vláda zaumienila urobiť, a nie robiť reformy na úkor občana, teda odbúrať sociálny charakter štátu. A to je to najzávažnejšie, čo je na zamyslenie všetkých. Realizáciou navrhovaných zákonov bezohľadne obetúva generáciu obyvateľstva, ktorá vytvárala tieto hodnoty a to všetko údajne pre lepšie podmienky na život v budúcnosti. Za dôkaz uvedených tvrdení nám môžu poslúžiť aj niektoré ustanovenia o doplnkovom dôchodkovom sporení v prechode teda na vyšší dôchodkový vek a to hlavne u žien. Poslanci za KSS pri schvaľovaní dôchodkovej reformy si veľmi dobre uvedomovali potrebu zmien v dôchodkovom systéme. Boli sme si vedomí, že tento systém potrebuje reformu, avšak reformu únosnú pre našich občanov, a nie reformu, ktorá je reštrikčná a obetovala štandardy v oblasti sociálneho zabezpečenia staršej generácie. Reforma sa hodila na plecia dôchodcov a vedeli sme, že to tak bude. Z toho, ale i iných dôvodov sme teda dôchodkovú reformu predloženú pánom ministrom Kaníkom odmietli, keď to bolo, i keď to bol návrh vlády. Dokonale sme si uvedomovali fakt, že pripravované reformné opatrenia dôchodkového zabezpečenia a zapojenie sa do starobného dôchodkového sporenia budú výhodné pre mladú a nadpriemerne pravidelne zarábajúcu strednú generáciu a zároveň sme si uvedomovali, že tejto reforme obetujeme nielen starších občanov, ale nízkopríjmové skupiny obyvateľstva a tých spoluobčanov, ktorí majú nepravidelný príjem, to znamená nezamestnaných. Preto sme boli proti nej. Neboli sme a nie sme spokojní ani s realizáciou transformácie špecializovanej štátnej správy v sociálnej oblasti. Bolo to tu spomínané. Chodíme medzi ľudí, nie medzi úradníkov, ale skúste sa, pán minister, do tých radov, ktoré sú na úradoch práce, postaviť a počúvať ako nezávislý, čo tí ľudia hovoria. Upozorňovali sme, že realizovaný systém reformy nebude riešiť nahromadené problémy, ale ešte viac sa znefunkční a predraží výkon špecializovanej štátnej správy v sociálnej oblasti. A život nám dáva zapravdu. Reformy v sociálnej oblasti sa minuli účinkom, štátna správa sa predražila, vzdialila sa od občanov, ešte viac prebyrokratizovala a už nechcem hovoriť, ako sa správa, keď tam prídete. Teda správanie sa tejto verejnej inštitúcie nezodpovedá potrebám občanom. Ukázalo sa, že občan aj v tomto prípade ťahal za kratší koniec.

Tieto, ale aj celý rad ďalších nemenovaných dôvodov vedie poslancov za KSS k tomu, že predložený návrh na vyslovenie nedôvery jednomyseľne podporíme. Pán minister Kaník, mali by ste sám skutočne zvážiť a prenechať tento rezort niekomu, ktorý má väčší cit pre občanov. Peniaze máte, no neviem, či charakter. Ukážte teda svoju kultúru a odíďte! Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Teraz by mal nasledovať pán poslanec Šulaj. Osem minút vám bude stačiť, pán poslanec? (So smiechom.) Nech sa páči, samozrejme. Takže ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj a o 12.00 hodine preruším rokovanie a budeme pokračovať o 14.00 hodine. Nech sa páči, pán poslanec.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení páni ministri, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Ja sám osobne budem hlasovať za odvolanie pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny z morálnych dôvodov a z odborných dôvodov. Čo sa týka morálnych dôvodov, morálne princípy, morálne zákonitosti, morálne zákony nikdy nie sú napísané v Zbierke zákonov, i napriek tomu sa celý inteligentný svet, celý politický svet riadi týmito zákonmi a zákonitosťami. Pani kolegyňa Martináková hovorila o problematike Spojených štátov amerických. Myslím si, že tam sa naozaj ukázalo a potvrdilo, že ak niekto nemá morálne princípy na to, aby riadil, sám dobrovoľne odstúpil. Mojím dôvodom nie je, pán minister, aby som skúmal skutočnosti, či ste platili, alebo neplatili odvody do sociálnej poisťovne. Ak vám raz boli vyrúbené penále, to znamená, že táto Sociálna poisťovňa konštatovala, že asi nebolo niečo v súlade s platným zákonom, v opačnom prípade asi by ste penále nedostali.

Čo sa týka odborných dôvodov, chcel by som poukázať len na niektoré princípy, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité. Nechcem ísť do takých detailov, o akých hovoril napríklad pán kolega Čaplovič alebo pán kolega Burian. V prvom rade nesúhlasím s nesystémovým spôsobom výpočtu dôchodkov v roku 2003, 2004. Možno, že niektorí z vás sa pamätajú, že už pri zákone o daniach z príjmov som vystupoval k tejto problematike a vtedy sme chceli odpočítateľnú položku pre dôchodcov, keďže platia odvody do Sociálnej poisťovne, ale nemajú také isté práva ako ostatní pracujúci občania do 60 alebo 62, 63 rokov. Vtedy sme upozorňovali na nesystémovosť tohto opatrenia. Na druhej strane vy ste používali také vyjadrenia, že prvýkrát v roku 2004 bol použitý princíp zásluhovosti v dôchodkoch. Nechcem sa ani k tomuto princípu vracať, pretože podľa môjho názoru bol dosť komplikovaný, ale ak už použijete ako minister, ktorý je zodpovedný nielen za princíp zásluhovosti, ale ako minister, ktorý je zodpovedný za zdroje, ktoré kryjú tieto vyššie dôchodky, tento princíp zásluhovosti, tak sa pýtam, prečo Sociálna poisťovňa vykazuje také veľké schodky a dokedy budeme môcť nesystémovými opatreniami riešiť dôchodky v nasledujúcom období.

Od výpočtu dôchodkov sa však vzťahuje aj princíp valorizácie. Prednedávnom sme prijali zákon o rozpočte verejnej správy na tri roky a asi všetci veľmi dobre viete, že podľa tohto zákona a podľa ďalších zákonov by sme mali valorizovať dôchodky od 1. 7. 2005. To znamená, že pre tých ľudí, ktorí majú dvadsaťtisícový dôchodok, bude osempercentná valorizácia znamenať 1600 Sk, pre tých ľudí, čo majú šesťtisíckorunový dôchodok, to bude 480 Sk. Pýtam sa, či znova neotvárame tie nožnice sociálnej nespravodlivosti i v ďalšom období, a ako budeme vykrývať finančne tieto schodky, ktoré budú stáť Sociálnu poisťovňu veľké finančné prostriedky.

Takisto nesúhlasím ani s nesystémovým spôsobom zákonov, pri ktorých sú dôchodky nižšie ako životné minimum. Pýtam sa, kam sme to, pre živého boha, skĺzli, keď na jednej strane hovoríme, že životné minimum je to, čo by malo byť v živote každého človeka najdôležitejšie po finančnej stránke, aby prežil, a na druhej strane tvoríme také zákony, kde sú dôchodky pod životným minimom.

Takisto vám vyčítam nesystémovosť problematiky, sociálnej politiky voči určitým skupinám obyvateľstva ako napríklad voči baníkom. Asi viete, že v predchádzajúcom období táto skupina bola dosť ťažko postihnutá a váš systém ich podpory bol veľmi komplikovaný. Netradičným krokom boli aj všetky zákony súvisiace s reformou sociálneho systému, pri ktorom ani východiská štátneho rozpočtu a rozpočtu verejných financií nevedeli dať odpoveď na to, akým spôsobom budeme kryť schodky verejných financií v roku 2005, v roku 2006 a v roku 2007. A koniec koncov nepodarilo sa vám zastaviť ani vysoký stupeň nezamestnanosti, ktorý je najdôležitejším problémom, sociálno-ekonomickým problémom Slovenska. Veď správa o Sociálnej poisťovni k 30. 6. 2004 hovorí o tom, že počet poistencov klesol. To znamená, že asi aj počet zamestnaných občanov klesá i v tomto období. Toto sú moje morálne a odborné princípy na to, aby som vedel, ako mám hlasovať pri vašej dôvere alebo nedôvere pri nasledujúcom hlasovaní.

B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou ako jediná pani poslankyňa Laššáková. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.

J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Dovoľte, aby som podporila vystúpenie pána poslanca Šulaja. Skutočne uviedol dôvody jednak morálne a jednak odborné. Ja by som tiež chcela k odborným zdatnostiam pána ministra uviesť len to, že pri schvaľovaní dôchodkovej reformy bolo uvádzané, ako je dobre dôchodková reforma pripravená. Žiaľ, ani neuschol podpis pána prezidenta na zákonoch a už dochádzalo k ich novelizácii. To znamená, že pán minister skutočne v legislatívnej oblasti nezvládol riadenie ministerstva a novelizácia, častá novelizácia práve týchto právnych predpisov vôbec neprispieva k stabilite právneho poriadku. Skutočne by mal zvážiť svoje zotrvanie vo funkcii. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, prerušujem rokovanie. Budeme pokračovať o 14.00. Ako prvý vystúpi pán poslanec Hopta, s tým, že chcem vám oznámiť, že pán predseda Národnej rady zvoláva na trištvrte na dve, to znamená 13.45 hodinu grémium, takže žiada vás, aby ste sa tí, teda ktorých sa to týka, aby ste sa objavili na grémiu. Budeme hovoriť o tom ako ďalej, ide ešte ďalšia schôdza a aké sú predpoklady, poprípade pokračovania tej ďalšej schôdze. Takže o 13.45 hodine grémium.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.03 hodine.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v rozprave o... Ešte majú vystúpiť páni poslanci Hopta, Soboňa, Vajda, Tkáčová, Horváth, Angyalová a pani poslankyňa Tóthová. Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Hopta, nech sa páči, pripraví sa pán poslanec Soboňa.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené poslankyne, vážení poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, stretávame sa dnes na mimoriadnej schôdzi Národnej rady slovenskej republiky, aby sme sa zaoberali tým, či minister vlády Slovenskej republiky Ľudovít Kaník má, alebo nemá ďalej zostať vo svojom ministerskom kresle. Ak by sme túto otázku ponechali na rozhodovanie občanom našej krajiny, myslím si, že niet najmenších pochýb o tom, že minister by určite prišiel o svoju stoličku. Ľudia by ho totiž vykopli, len by sa za ním zaprášilo. Žiaľ, o Kaníkovom osude nebudú rozhodovať radoví občania Slovenskej republiky, ale poslanci nášho parlamentu a tí ho podľa môjho názoru určite podržia, lebo taká je politická realita. Realita, ktorá kašle na záujmy drvivej väčšiny občanov Slovenska, a je isté, že poslanci opäť raz povýšia svoje osobné záujmy nad záujmy celospoločenské.

Vážené dámy, vážení páni, ak by som mal jednou jedinou vetou povedať dôvody, prečo by pán minister Kaník nemal byť ďalej ministrom vlády Slovenskej republiky, tak by som povedal nasledovné: Pán Kaník, nemôže byť ministrom vlády Slovenskej republiky, pretože je klamár, je arogantný a je veľmi zábudlivý. A teraz mi dovoľte obšírnejšie skomentovať dôvody, pre ktoré by sme mali dnes odvolať ministra Kaníka z jeho funkcie.

Po prvé, minister Kaník je jedným z hlavných symbolov tvrdých pravicových ekonomických a sociálnych reforiem, ktoré Dzurindova vláda skúša na našich občanov. Tieto reformy neprinášajú ľuďom nič dobré a v skutočnosti znamenajú len ďalšie ich zbedačovanie.

Po druhé, minister Kaník vo vláde Slovenskej republiky svojím hlasovaním podporil všetky antisociálne zákony, mnohé z nich aj sám navrhol. Takto navrhnuté a nakoniec v parlamente aj schválené zákony znamenali odbúranie posledných zvyškov sociálneho štátu, čo je v príkrom rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.

Po tretie, minister Kaník vo vláde tiež podporil vyslanie našich vojakov do Iraku a Afganistanu a tým ochudobnil našu štátnu pokladnicu o milióny, ktoré teraz chýbajú v sociálnej sfére, v školstve, zdravotníctve, kultúre a podobne.

Po štvrté, minister Kaník nemá pamäť. A takýto ľudia by nemali sedieť vo vláde. Pretože ak si niekto nepamätá, aký má plat, tak je to prejavom nielen straty pamäte, ale u pána Kaníka je aj veľkým prejavom arogancie najmä voči tým občanom, ktorí sú nútení žiť z minimálnej mzdy.

Po piate, minister Kaník je klamár, pretože keď aj vďaka jeho antisociálnej politike sa začali v zime búriť Rómovia, tak bez najmenšieho začervenania tu v tomto parlamente bohapusto klamal, keď vyhlásil, že v Humennom štrajkovali Rómovia preto, lebo ja som im údajne nalieval alkohol. Do dnešného dňa napriek mojej výzve sa mi za toto klamstvo neospravedlnil. A myslím si, že ani tak neurobí, lebo nemá charakter.

Po šieste, minister Kaník ako najvyšší šéf sociálneho rezortu nemá ani poňatia, ako žije väčšina našich občanov. Nemá poňatie, aké sociálne problémy majú spoluobčania, ako mnohí z nich musia doslova každú korunu aj desaťkrát otočiť vo svojej ruke, než ju použijú. Človek, ktorý nevie, ako žijú jeho spoluobčania, by nemal byť ministrom vlády žiadnej krajiny, teda ani Slovenska.

Po siedme, minister Kaník robí takú sociálnu politiku, že väčšina mladých ľudí opúšťa svoju vlasť, lebo v nej nenájde prácu. Mnohé naše dievčatá, ktoré majú aj vysokoškolské vzdelanie, odchádzajú robiť do sveta doslova slúžky a to je ešte ten lepší prípad. Aj vďaka takýmto ľuďom, ako je Kaník, Slovensko sa vrátilo do čias veľkej hospodárskej krízy.

Po ôsme, minister Kaník bol hlavným presadzovateľom toho, aby naši občania odchádzali do dôchodku až vo veku 62 rokov, a teraz dokonca chce zvýšiť tento vek až na 65 rokov. Kaník v podstate chce, aby ľudia z fabrík odchádzali priamo na cintoríny. Je to politika genocídy, ktorú všetci normálni občania Slovenska musia rázne odmietnuť.

Po deviate, minister Kaník svojou antisociálnou politikou spôsobil mnohé príkoria aj mnohým zdravotne postihnutým ľuďom. Berie im dávky, bez ktorých nemôžu vyžiť. Postihol aj ľudí, ktorí sa napríklad starajú o svoje postihnuté deti. Napríklad matky, ktoré poberali príspevky za takúto starostlivosť, o ne prišli, keď začali diaľkovo študovať na vysokej škole.

Po desiate, minister Kaník nemá podľa môjho názoru ani morálne právo byť ministrom, pretože svoje kreslo získal ako predseda mimoparlamentnej politickej strany len vďaka pochybným politickým obchodom s Mikulášom Dzurindom.

Vážené dámy a vážení páni, záverom mi dovoľte povedať, že budem hlasovať za odvolanie ministra Kaníka, pretože ako minister nemá podľa môjho názoru na výkon tejto funkcie odborné, charakterové ani ľudské predpoklady, o chýbajúcom sociálnom cítení ani nehovorím. Pán minister, ja pochádzam z východného Slovenska, z Humenného. Tam máte údajne aj vy určité svoje korene. Tento región je povestný svojou zlou sociálnou situáciou a tá sa vďaka vláde, v ktorej sedíte, doslova každým dňom zhoršuje aj na ostatnom území Slovenska. Pán minister, väčšina ľudí na celom Slovensku vám nevie dnes prísť na meno. Preklínajú vás mladí, ale aj ľudia v dôchodkovom veku. Preklínajú vás všetci tí, čo musia ponížene vystávať na úradoch práce, aby dostali aspoň akú-takú almužnu. Vy sa však všetkým týmto zbedačeným ľuďom arogantne vysmievate z televíznych obrazoviek a sľubujete im krajšie zajtrajšky, aj keď viete, že tieto aj vďaka takýmto ľuďom, ako ste vy, neprídu. Pán minister, urobte už konečne ľuďom radosť a odstúpte zo svojej funkcie. Urobíte tak najlepší krok vo svojej politickej kariére. V kariére, ktorá vám síce prináša profity, ale väčšine ľudí iba hlad a biedu. Pán Kaník, ste hanbou Slovenska. Preto budem hlasovať za to, aby ste opustili svoje ministerské kreslo. Kreslo, do ktorého ste odborne, politicky, ale najmä morálne a ľudsky ešte nedorástli. Ďakujem za pozornosť.