P. Hrušovský, predseda NR SR: Posledný ústne prihlásený do rozpravy, nech sa páči. Písomne, pardon, pán poslanec Opaterný, nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne a kolegovia, posledné mesiace každého roka už tradične patria na Slovensku svojráznej reality šou - debatám o štátnom rozpočte. Tu viac ako inokedy platí stará pravda, že keď zasadá parlament, sú slobody a majetky občanov v ohrození. Napriek tomu, že pozornosť, ktorú tejto téme venujú médiá, robí zo štátneho rozpočtu takmer udalosť roka, nemožno sa ubrániť dojmu, že od vlády ide len o šikovný marketingový ťah, ako predať voličom obraz boja za ich záujmy a pritom v pokoji rozhadzovať miliardy korún vytiahnutých z vreciek daňových poplatníkov. Zo všetkého najskôr si je potrebné uvedomiť, že štátny rozpočet predstavuje iba časť celkového rozpočtu verejnej správy, v budúcom roku približne 56 %. Preto koaličné handrkovanie sa o približne 10 miliárd, keď v rámci štátneho a ostatných rozpočtov verejnej správy plánuje na budúci rok štát v tichosti prerozdeliť ďalších zhruba 560 miliárd, priťahuje pozornosť médií v podstate úplne zbytočne. A nielen z tohto dôvodu. Štátny rozpočet má síce podobu zákona, ale v praxi táto formalita veľa neznamená, utráca sa zákon - nezákon. Ako inak, veď dodržať stanovený rozpočet prakticky nie je možné. Na strane výdavkov i príjmov sa pracuje len s odhadovanými veličinami. A vláda to náležito využíva. Forma zákona dodá rozpočtu príslušnú vážnosť pri schvaľovaní. Hľa, občania, ako prísne kontrolujeme narábanie s vašimi peniazmi! Odhady zas dajú rozpočtu dostatočnú pružnosť pri koncoročnom zúčtovaní. Viete, občania, ono to zase tak prísne nešlo. Možno budúci rok.
Marketingové stratégie všetkých vlád na svete sú rok čo rok v podstate rovnaké, nakoniec prečo niečo meniť, keď to stále vychádza. V prvom kole našej šou ministerstvo financií predstaví návrh štátneho rozpočtu s vopred stanoveným deficitom a striktnými obmedzeniami, čo hneď na začiatku vyvolá vlnu kritiky. Pritom treba objektívne oceniť, že na Slovensku je aspoň niekoľko rokov vopred stanovené, aká by približná hodnota deficitu mala byť. Väčšina európskych štátov je na tom podstatne horšie. Ministerstvo financií tvrdí, že šetriť už nie je kde, ohrozilo by to vládne priority. Ostatní ministri kričia, že v tejto podobe je ohrozené fungovanie ich úradov a napĺňanie priorít ich vlastných rezortov. Prichádza druhé kolo, tí istí politici si osvoja rolu šetrných hospodárov a verejne si uvedomia, že takto by to ďalej nešlo. Začnú proklamovať snahu šetriť. V praxi to znamená, že budú chcieť šetriť v kapitolách ostatných ministrov, lebo tie, prirodzene, nikdy nie sú tak dôležité ako ich vlastné rezorty. U nás bolo tento rok predmetom sporu niekoľko miliárd. Rokovania sa javili ako veľmi tvrdé, koaličná rada sa musela niekoľkokrát zísť, ale nakoniec to vyšlo. Prichádza tretie kolo - koaličná rada de fakto schválila rozpočet s výdavkami takmer 320 miliárd, pričom celkové výdavky verejného sektora by sa tak mali v budúcom roku pohybovať okolo sumy 570 miliárd. Vopred stanovené percento deficitu sa podarilo na poslednú chvíľu zachrániť a to aj napriek proklamovaným snahám dvoch koaličných strán, ktoré nižšie tempo zadlžovania sa občanov, než aké stanovilo ministerstvo financií, zjavne považovali za zbytočné. K dohode pomohli nielen takzvané ústupky jednotlivých strán, ale i dodatočne nájdené zdroje, plynúce napríklad z efektívnejšieho využitia štátnych finančných aktív a aktualizovaných odhadov príjmov z dividend podnikov s vládnym podielom. Ako sa podarilo behom pár dní zabezpečiť, že podniky so štátnou účasťou budú hospodáriť v budúcom roku o toľko lepšie, že štátu na dividendách vyplatia o 2,5 miliardy korún viac, to vie zrejme len pánboh. Mimochodom, prečo sa štátne aktíva nevyužívali efektívnejšie a štátne podniky nehospodárili lepšie už doteraz? Na tieto otázky asi ťažko čakať odpoveď. Ale ruku na srdce, dá sa čakať niečo iné v situácii, keď aj s dobrým úmyslom zavádzané programové rozpočtovanie je pre rezorty obťažujúca nadpráca. Stačí si prečítať niektoré zámery, vybrané ciele a merateľné ukazovatele. Keď na rôzne dávky a transfery, čo nie je nič iné ako jednosmerné výdavky bez protiplnenia, ide takmer polovica štátneho rozpočtu, a na mzdy a platy jeho ďalších 10 %. Keď takzvaná daňová reforma znamená iba zmenu v tom, z ktorého vrecka, a nie koľko bude štát vyberať od občanov. A najmä keď platí všeobecne akceptovaný prístup k zostavovaniu štátneho rozpočtu podľa vzorca toľko, čo vlani, plus inflácia a ak sa podarí, tak aj ešte niečo navyše. Napriek pochvalám z celého sveta je totiž znižovanie verejných výdavkov stále najväčšou slabinou finančnej politiky v našej krajine. Len do roku 2007 majú výdavky verejnej správy v absolútnej hodnote vzrásť o viac ako 20 %, čiže o jednu pätinu. No a ak vláda nerobí pre zmiernenie svojho bujnenia nič v priebehu roka, žiadna dvojdňová diskusia v parlamente koncom roka už nič nezachráni.
Ale poďme ku konkrétnej podobe rozpočtu, ktorú práve prerokúvame. Ministerstvo financií nedávno zverejnilo dokument Stratégia rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. Citujem: "Tento dokument prezentuje ekonomickú stratégiu pre Slovensko do roku 2010, ktorá má byť základom pre politiku slovenskej vlády v tomto období. Jej hlavný cieľ je jednoznačný: Zabezpečiť, aby Slovensko čo najrýchlejšie dobehlo životnú úroveň najvyspelejších krajín Európskej únie." Koniec citátu. Pozrime sa, ako predložený štátny rozpočet korešponduje s uvedeným dokumentom. V časti makroekonomická a fiškálna oblasť sa okrem iného definujú dva princípy: Po prvé, nezvyšovať mieru prerozdeľovania v ekonomike, pretože nízka miera verejného prerozdeľovania zdrojov v ekonomike je jedným zo základných predpokladov rýchleho rastu. Verejné výdavky a tým aj verejné príjmy v podobe daní a odvodov sa preto nesmú zvyšovať. Naopak, vláda by mala zodpovednou politikou a zvyšovaním efektívnosti nakladania s verejnými financiami vytvárať priestor na ich ďalšie znižovanie. Po druhé, zachovať transparentnú a neutrálnu daňovú politiku. Jednoduchý a transparentný daňový systém je jednou z hlavných konkurenčných výhod Slovenska. Zároveň platí, že daňové zvýhodnenia sú veľmi neefektívny a ľahko zneužiteľný nástroj, ktorý v praxi vedie k plytvaniu verejných peňazí bez dosiahnutia želaných výsledkov. Vláda preto nebude podporovať žiadne verejné ciele prostredníctvom daňových zvýhodnení, ale jedine cielenými verejnými výdavkami." Koniec citátu.
S uvedenými princípmi možno len súhlasiť. Ale pri pohľade do rozpočtu vidíme, že v prípade prerozdeľovania fakty hovoria takto: Podiel príjmov štátneho rozpočtu ako percento z HDP bol na rok 2004 v rozpočte schválený na úrovni 17,94 %, na rok 2005 sa navrhuje hodnota 18,36 %. Vo verejnej správe podiel príjmov v percentách HDP v roku 2005 má vzrásť na 37,1 % oproti 35,7 % v roku 2004, podiel výdavkov podľa návrhu na rok 2005 robí 40,5 % oproti 39,6 % z roku 2004. O akom nezvyšovaní miery prerozdeľovania je vlastne v stratégii reč. Nehovoriac o tom, že nezvyšovať mieru prerozdelenia je málo, pre dosiahnutie trvalého ekonomického rastu je nutné túto mieru znižovať, a to výrazne. V druhom prípade, keď vláda v rámci transparentnej a neutrálnej daňovej politiky vyhlasuje, že nebude podporovať žiadne verejné ciele prostredníctvom daňových zvýhodnení, stačí pohľad do kapitoly všeobecná pokladničná správa, kde možno nájsť položku daňové kompenzácie na daňové náklady na realizáciu významnej investície do automobilového priemyslu PSA a KIA vo výške 417 miliónov Sk, súhrnne za roky 2005 až 2007 v sume 1, 039 miliardy Sk. Podľa vyjadrenia pána štátneho tajomníka vraj na kompenzáciu dane z pridanej hodnoty pre uvedené firmy. Ale neboli to práve vládni predstavitelia, ktorí nás pri podpise zmluvy s automobilkou KIA ubezpečovali, že obsahom zmlúv nebudú žiadne daňové úľavy? Čo iné je daňová kompenzácia daňových nákladov než istá forma daňových úľav? Aký je toto orwellovský "newspeak"? Mimochodom, predpokladám, že firmy ako KIA a Peugeot sú platiteľmi DPH, takže neviem, akú daň z pridanej hodnoty im chceme kompenzovať. Rád by som sa dožil chvíle, keď sa tento štát bude tak veľkoryso chovať ku všetkým podnikateľom, bez ohľadu na ich veľkosť a národnosť.
V stratégii rozvoja sa môžeme v časti prioritné rozvojové oblasti dočítať aj o ďalšom princípe, opäť citát: "Nedeformovať trhové prostredie nesprávnou dotačnou politikou. Ak je trhové prostredie narušované nesystémovými prvkami, akou je aj nevhodná dotačná politika, tak to v konečnom dôsledku deformuje ceny výrobkov a služieb a znižuje konkurencieschopnosť." Koniec citátu. Myslím, že je úplne zbytočné detailne rozoberať, koľko rôznych dotačných titulov sa v tomto rozpočte nachádza, či už ide o dotácie do poľnohospodárstva, investičné stimuly ako nástroj ekonomického uplácania zahraničných investorov na úkor našich podnikateľov, či štátnej pomoci neperspektívnym odvetviam. To všetko sú miliardové sumy, o ktoré štát oberá svojich vlastných občanov bez toho, aby dostávali adekvátnu protihodnotu, a tým obmedzuje nielen ich slobodu nakladať s vlastným majetkom, ale výrazne obmedzuje aj ich možnosti postarať sa o seba, čím sa sekundárne zvyšujú nároky na sociálnu sféru, samozrejme, štátnu. A občan, ten nech platí. Apropo, stratégia rozvoja obsahuje aj túto vetu: "V horizonte desiatich rokoch zrejme začnú zo Slovenska odchádzať ďalej na východ mnohí investori, ktorí sú zameraní len na lacnú veľkovýrobu s nízkou pridanou hodnotou." Takže kam to vlastne strkáme desiatky miliárd priamych stimulov a ďalšie desiatky miliárd na sekundárne, vynútené štátne investície, ako je urýchlená a nekoncepčná výstavba diaľnic a ďalšej infraštruktúry podľa potrieb jedného investora? Asi by skutočne stálo za to riadiť sa myšlienkou bývalého ministra financií Nového Zélandu Rogera Douglasa, ktorý navrhol, aby štát mohol vyberať len tie peniaze od občanov, o ktorých jednoznačne preukáže, že ich použije lepšie a efektívnejšie než súkromný sektor.
A na záver sa pozrime na pár konkrétnych položiek v návrhu štátneho rozpočtu, ako príklad umele nafúknutých výdavkov, pochybných účelov a rezerv. V kapitole ministerstva práce a sociálnych vecí je v časti hmotná núdza navrhovaná suma na dávky 8,96 miliardy Sk. V cieli 2 sa uvádza priemerná dávka v hmotnej núdzi vo výške 2 949 Sk a očakávaný počet poberateľov mierne prekročí 180 000 osôb. Konkrétne cieľ 3 podprogramu 07C01 pomoc v hmotnej núdzi predpokladá podiel poberateľov na celkovom počte nezamestnaných vo výške 43,2 %. Lenže 2 949 krát 180 000 krát 12 mesiacov je, žiaľ, iba zhruba 6,37 miliardy. Do navrhovanej sumy chýba 2,6 miliardy. Z toho vyplýva, že buď by mal oproti tomuto roku vzrásť počet osôb o viac ako 70 000, t. j. o 40 %, ale ako je to možné v situácii, keď nám údajne zamestnanosť rastie, nezamestnanosť klesá a priemerná i minimálna mzda sa neustále zvyšuje? Alebo je zle vypočítaná dávka a miesto 2 900 Sk by mala byť 4 200 Sk. Ale také bohaté Slovensko ešte dlho nebude. Takže vynára sa tretia možnosť, takzvaná vata, neodôvodnené navýšenie výdajov, samozrejme, na úkor občanov. Prečo sú také disproporcie v rozpočte a kam pôjdu tie peniaze?
Ešte jeden príklad, takisto z rezortu sociálnych vecí. V programe 06G040B systémy na prepojenie odborného vzdelávania a prípravy s trhom práce je vyčlenených 70,5 milióna Sk. V cieli k tomuto programu sa dočítame: "Prepojiť odborné vzdelávanie a prípravu uchádzačov o zamestnanie s potrebami trhu práce s cieľom zlepšiť koncepciu a program politiky ľudských zdrojov. Merateľné ukazovatele napĺňania cieľa: Regionálny prieskum zamestnanosti, počet 3. Teda jeden prieskum v priemere za 23,5 milióna Sk. Toto už hádam nemôže byť myslené ani ako vtip. Nezasväteného človeka by mohla napadnúť myšlienka, či to nie je cesta, ušetriť si niečo zo štátnych prostriedkov na predvolebnú kampaň a s tým spojené prieskumy a marketing. Vyzerá to tak, že pri príprave rozpočtu sa rezorty skutočne riadili princípom z úvodu tohto príspevku, teda dáme tam toľko, čo minulý rok plus inflácia plus navrch to, čo nám drzosť dovolí. Veď možno to vyjde. Už len ako čerešničku na torte možno vnímať kapitolu protimonopolného úradu, ktorý sa v roku 2005 so zámerom ochrana a podpora hospodárskej súťaže, program 084 hrdinsky odhodlal dosiahnuť cieľ zabezpečiť elimináciu činností a konaní obmedzujúcich súťaž vyriešením 30, slovom tridsať percent prípadov z celkového počtu riešených v roku 2005." Za 47,5 milióna korún skutočne špičková efektivita. Odkaz Slovnaftu i ďalším monopolistom: Nenechajte sa rušiť vo vašej bohumilej činnosti. Pravdepodobnosť, že vás úrad ohrozí, je len 30%. Pravdepodobnosť ohrozenia v reálnych trhových podmienkach by bola totiž oveľa vyššia a blížila by sa sto percentám.
Vážené kolegyne a kolegovia. Fakty, ktoré som uviedol, ma nútia konštatovať, že tento vládny rozpočet nie je v súlade s Programovým vyhlásením vlády prinajmenšom, čo sa týka znižovania miery prerozdeľovania, nie je v súlade ani so stratégiou rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska, nevedie ani k zníženiu vplyvu štátu na ekonomiku, a teda k zvýšeniu slobody jednotlivca, ba dokonca ani nekladie dôraz na priority školstva, vedy a výskumu v porovnaní s neefektívnym a lobistickým mrhaním peňazí na poľnohospodárstvo, štátnu pomoc, investičné stimuly a ďalšie vyslovene socialistické opatrenia. Preto nemôže dostatočne podporovať ďalší rozvoj ekonomiky Slovenska a predovšetkým jeho súkromného sektoru. Okrem toho rozpočet evidentne obsahuje položky, ciele a ukazovatele, ktoré do seriózneho štátneho rozpočtu nepatria a sú neodôvodniteľné. Tieto skutočnosti ma vedú k tomu, že ja osobne navrhovaný štátny rozpočet nepodporím a svojim kolegom zo Slobodného fóra odporučím postupovať rovnako. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Opaterného pán poslanec Maxon. Končím možnosť ďalších faktických prihlášok. Nech sa páči, pán poslanec.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Opaterný, sú tam teda časti, s ktorými čiastočne môžem súhlasiť, ale ďakujem pekne, ja sa prihlásim v rozprave. Ja to potom poviem, lebo nemôžem sa tu koncentrovať.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, dávam možnosť prihlásiť sa poslancom do rozpravy ústne k návrhu zákona o štátnom rozpočte. 17, 18, 20, posledný pán poslanec. Páni poslanci, poprosím vás, keby ste, no takto postupne, potom, keď už skončí prihlasovanie sa do rozpravy, technici, vás poprosím, keby ste ukázali poradie, v akom sú poslanci. Je celkom prihlásených do rozpravy do tejto chvíle 26 poslancov. Dobre, páni poslanci, tí, ktorí ste sa chceli prihlásiť do rozpravy, predpokladám, že ste tak urobili, preto teraz poprosím operátorov, aby, ak sa dá technicky, posúvali na displeji mená poslancov, ktorí sú v sume 26 prihlásených do rozpravy. Prvý pán poslanec Nagy. Ide to? Nie, oni to začnú teraz už posúvať. Kovarčík, Antošová, Cabaj, Nagy, Majdová, Ďaďo, Muňko, Novotný. Budem čítať, páni poslanci. Nagy, Majdová, Ďaďo, Muňko, Novotný, Laššáková, Rusnáková, Jasovský, Farkas, Vážny, Kovarčík, Antošová, Cabaj, Kondrót, Chovanec, Mikuš, Krajči, Paška, Cuper, Mušková, Sabolová, Kaliňák, Maxon, Číž, Devínsky a pán poslanec Ivančo, posledný, dvadsiaty šiesty. Ešte predtým, ako dám slovo pánovi poslancovi Nagyovi, prihlásil sa do rozpravy pán spoločný spravodajca Farkas. Nech sa páči, pán predseda.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v rámci druhého bloku prihlasovania sa do rozpravy som sa prihlásil ako spravodajca kvôli tomu, aby som tu predložil pozmeňujúce návrhy z dielne vládnej koalície a skupiny poslancov, a túto skupinu tvoria všetci predsedovia poslaneckých klubov ako aj ďalší poslanci vládnej koalície a týmito pozmeňujúcimi návrhmi potom budeme chcieť reagovať na niektoré otázky, ktoré súvisia s návrhom štátneho rozpočtu, a poskytujeme určité riešenie na niektoré nadnesené problémy v troch úrovniach, predovšetkým na environmentálny fond, ktorý tu bol založený na minulej schôdzi Národnej rady osobitým zákonom, a musíme reagovať aj na zmenu poplatkového zákona a ako aj na Národnú diaľničnú spoločnosť, aby táto spoločnosť mohla byť podporená zo štátneho rozpočtu. Preto teraz by som sa obmedzil na prednesenie pozmeňujúcich návrhov.
V prílohe č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005 sa suma v položke B2 administratívne a iné poplatky a platby znižuje o sumu 30 mil. Sk, v prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Úrad geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky znižuje suma v stĺpci 1 výdavky celkom a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o sumu 30 mil. Sk. Zároveň je potrebné tieto zmeny premietnuť do príslušných príloh zákona o štátnom rozpočte a do celkovej sumy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu. Odôvodnenie tohto bodu: Navrhovaná zmena vyplýva z navrhovanej novely zákona Národnej rady č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ktorou sa upravujú výnosy zo správnych poplatkov v katastrálnom konaní na sumu 70 mil. Sk, čo je o 30 mil. menej oproti predpokladu, z ktorého vychádzal návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Vypustili sme z tohto zákona niektoré položky, ktoré boli pôvodne "poplatkované" vyššou sumou a tým pádom vznikla tam tá diera, 30-miliónová, a týmto návrhom riešime potom tento vzťah k návrhu štátneho rozpočtu.
Druhý návrh. V prílohe č. 8 účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dopĺňa nová položka - výdavky na prípravu realizácie opráv a výstavbu diaľnic pre Národnú diaľničnú spoločnosť v zmysle § 12 zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti v sume 12 296 253 000 Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ako aj do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitol na rok 2005. Odôvodnenie k tomuto bodu: Navrhované doplnenie vytvára predpoklady na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 8 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a niektorých zákonov z kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky pre Národnú diaľničnú spoločnosť.
Návrh č. 3. V prílohe č. 8 účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole všeobecná pokladničná správa dopĺňa nová položka výdavky na spolufinancovanie ISPA, na výstavbu diaľnic pre Národnú diaľničnú spoločnosť v sume 352 927 000 Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitoly všeobecná pokladničná správa ako aj do celkovej sumy účelových prostriedkov kapitol na rok 2005. Odôvodnenie: Navrhované doplnenie vytvára predpoklady na poskytnutie dotácie zo štátneho rozpočtu podľa § 8 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy pre Národnú diaľničnú spoločnosť.
A napokon návrh č. 4, ktorý je obsiahlejší, a reaguje na vznik environmentálneho fondu. V nadväznosti na zabezpečenie financovania zdrojov environmentálneho fondu navrhujeme v návrhu zákona vykonať nasledovné úpravy: V prílohe č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005 sa suma príjmov v položke C tuzemské granty a transfery zvyšuje o 100 mil. Sk. V prílohe č. 2 príjmy kapitol na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje záväzný ukazovateľ príjmov o miliardu 364 mil. Sk a zároveň znižujú sa príjmy kapitoly všeobecná pokladničná správa o 36 mil. Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť v prílohe č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005. V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 670 mil. Sk a v stĺpci č. 4 prostriedky na spolufinancovanie sa znižuje suma výdavkov o 190 mil. Sk.
V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky znižuje suma výdavky v stĺpci č. 1 výdavky celkom a stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 100 mil. Sk.
V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 35 mil. Sk a stĺpci č. 6 kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie Európskej únie o 35 mil. Sk a stĺpci č. 6 kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 20 mil. Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do prílohy č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005.
V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkov a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 35 mil. Sk.
V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitolách Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkov a v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 40 mil. Sk.
V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom, v stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie a v stĺpci 6 kapitálové výdavky bez prostriedkov na spolufinancovanie o 10 mil. Sk.
V prílohe č. 3 výdavky štátneho rozpočtu na rok 2005 sa v kapitole všeobecná pokladničná správa znižuje suma výdavkov v stĺpci 1 výdavky celkom a stĺpci 3 výdavky spolu bez prostriedkov Európskej únie o 330 mil. Sk. Uvedenú zmenu je potrebné premietnuť do prílohy č. 1 bilancia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005 a do prílohy č. 7 rezervy štátneho rozpočtu na rok 2005. Na odôvodnenie tohto návrhu by som chcel uviesť, že navrhované zvýšenie príjmov v prílohe č. 1 zákona vyplýva zo zvýšenia odvodu dividend, ktoré do rozpočtu plynú prostredníctvom Fondu národného majetku.
V kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a v kapitole Všeobecná pokladničná správa sa znižujú príjmy v celkovej sume miliarda 400 mil. Sk, pričom tieto zdroje sa stanú príjmom environmentálneho fondu. V nadväznosti na uvedenú úpravu príjmov znižujú sa výdavky v kapitolách Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva financií, ministerstva obrany, ministerstva školstva, ministerstva spravodlivosti a Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky ako aj Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zníženie výdavkov v kapitole Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa premietne v programoch kapitoly 04A v sume 4,5 mil. Sk, v programe 08C v sume 6 mil. Sk a v programe 06D v sume 24,5 mil. Sk, z toho kapitálové výdavky 20 mil. Sk. Navrhované zmeny vo výdavkoch v kapitole všeobecná pokladničná správa v prílohe č. 3 zákona sa realizujú z rezervy štátneho rozpočtu určené na spolufinancovanie prostriedkov Európskej únie.
V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v programe 075 starostlivosť o životné prostredie o 657 mil. Sk.
V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky znižuje suma výdavkov v programe 076 tvorba a implementácia politík o 13 mil. Sk. Odôvodnenie: Navrhované zníženie výdavkov v programe 075 starostlivosť o životné prostredie sa zabezpečuje nasledovné: 190 mil. Sk v rámci programu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 0750106, podpora realizácie environmentálnych investícií, 20 mil. Sk v rámci podprogramu 07503 odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory, prvok 0750303, podpora realizácie environmentálnych investícií. 57 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 0750107, vodné diela, stavby. 100 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 070104, zásobovanie pitnou vodou a ďalších 100 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 0750103, ochrana pred povodňami.
Štrukturálne fondy 37 mil. Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd prvok 075010a ochrana a racionálne využívanie vôd, opatrenia 210PZI. 33 mil. Sk v rámci podprogramu 07502 ochrana ovzdušia. 20 mil. Sk v rámci podprogramu 07503 odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory. Z kohézneho fondu 53 527 000 Sk v rámci podprogramu 07501 ochrana a racionálne využívanie vôd, prvok 075010n, projekt kohézneho fondu voda. 46 473 000 Sk v rámci podprogramu 07503 odpadové hospodárstvo a environmentálne rizikové faktory. Navrhované zníženie výdavkov v programe 076 tvorba, implementácia politík sa zabezpečuje nasledovne: 13 mil. Sk v rámci podprogramu 07601 koncipovanie a riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov.
Ďalší návrh. V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky znižuje suma v programe 050, tvorba a implementácia politík, o 100 mil. Sk. Odôvodnenie: Navrhované zníženie výdavkov v programe 050 tvorba a implementácia politík sa zabezpečuje nasledovne: 100 mil. Sk v rámci podprogramu 05001 podpora programov, prvok 0500108, pôdohospodárska platobná agentúra a podprogramu 05003, pozemkové úpravy.
Ďalší návrh, v prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo financií Slovenskej republiky znižuje suma v programe 072 výber daní a ciel o 30 mil. Sk. V programe 074 tvorba metodiky riadenia a kontrola vnútorný audit verejných financií o 10 mil. Sk. Odôvodnenie: Navrhované zníženie výdavkov v programe 072 výber daní a cieľ sa zabezpečuje nasledovne: 30 mil. Sk v rámci podprogramu 07202 výber, cieľ a daní je v správe colných orgánov prvok výkon funkcií colnej správy.
Ďalšie zníženie v programe 074, tvorba metodiky riadenia a kontrola vnútorného auditu verejných financií sa zabezpečuje nasledovne: 10 mil. Sk v rámci podprogramu 07406, informačné systémy riadenia verejných financií nadrezortného charakteru.
Ďalší zdroj na vykrytie požiadaviek environmentálneho fondu je z kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii a konkrétne výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii SR znižuje suma v programe 053 cestná infraštruktúra o 40 mil. Sk. Odôvodnenie: Zároveň je potrebné navrhovanú zmenu premietnuť do programovej štruktúry príslušných podprogramov tohto programu.
V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo školstva Slovenskej republiky znižuje suma v programe 078 regionálne školstvo o 35 mil. Sk. Aj túto zmenu potom bude potrebné premietnuť do programovej štruktúry príslušných podprogramov tohto programu.
V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstva obrany Slovenskej republiky znižuje suma v programe 045 program rozvoja ozbrojených síl o 40 mil. Sk. Navrhované zníženie výdavkov v programe 045 program rozvoja ozbrojených síl sa zabezpečuje nasledovné, 40 mil. Sk v rámci podprogramu 04502 vyzbrojovanie.
V prílohe č. 4 výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov na rok 2005 sa v kapitole Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky znižuje suma v programe 070 väzenstvo o 10 mil. Sk. Aj túto zmenu bude potrebné potom zapracovať a premietnuť do programovej štruktúry príslušných podprogramov tohto programu. Navrhované zmeny v jednotlivých prílohách zákona je potrebné premietnuť do celkovej sumy príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2005.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v mene skupiny poslancov vás žiadam o podporu tohto balíka pozmeňujúcich návrhov, ktorý rieši tie otázky, ktoré sme na poslednom rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky zmenou zákona riešili vo vzťahu k rozpočtu. Bolo to potrebné premietnuť do rozpočtu tieto zmeny, aby ten zákonný stav, ktorý sme si stanovili na poslednej schôdzi, bol zapracovaný do návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Ďakujem vám za podporu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Nagy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, vážení kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnosti a postavenie žien gestoruje činnosť štyroch ľudskoprávnych organizácií a inštitúcií, ktoré z hľadiska obsahových činností sú a majú byť politicky a mocensky nezávislé. Ide o tieto štyri inštitúcie: verejný ochranca práv, Úrad pre ochranu osobných údajov, Národné stredisko pre ľudské práva a Ústav pamäti národa. Všetky tieto štyri inštitúcie vznikli zákonom, ich činnosť, práva a povinnosti sú tiež určované zákonom. Vo všetkých štyroch inštitúciách má prevládnuť a prevláda v súčasnosti charakter nezávislej činnosti od politickej, ekonomickej a štátnej moci a tento charakter je aj určujúci, ale je aj nevyhnutný pre ich prácu. V prípade verejného ochrancu práv ide o taký ústavný orgán, ktorý svoju činnosť vyvíja na prospech občanov vo veciach porušovania ľudských práv inými orgánmi, v prvom rade orgánmi štátnej a verejnej moci. Úrad pre ochranu osobných údajov vznikol tiež zákonom a zabezpečuje ochranu osobných údajov občanov vo vzťahu všetkých štátnych orgánov, ale aj vo vzťahu neštátnych právnych osôb, alebo aj osôb súkromných. Jeho postavenie a sledovanie jeho nezávislosti podlieha smerniciam Európskej komisie a je pravidelné aj vyhodnocované. Národné stredisko ľudských práv vzniklo zákonom na základe zmluvy medzi Slovenskou republikou a Organizáciou Spojených národov ešte začiatkom 90. rokov a po novom bolo jeho postavenie definované zákonom v tomto roku. Toto stredisko je pracoviskom a inštitúciou, ktoré zabezpečuje právnu pomoc občanom, ako aj zabezpečuje sledovanie antidiskriminačnej politiky štátu, naviac má povinnosť každým rokom vypracúvať a predkladať správu o stave dodržiavania ľudských práv v Slovenskej republike. A napokon Ústav pamäti národa tiež vznikol zákonom pred troma rokmi. Ústav zabezpečuje dokumentáciu a spracovanie materiálov o občanoch Slovenskej republiky v uplynulých dvoch totalitných režimoch. Jeho činnosť podľa zákona má byť nezávislá tiež od štátnej moci a od politických orgánov. Teda ako ste mohli vidieť, všetky tieto štyri inštitúty v prvom rade bazírujú a zakladajú na celkovej, komplexnej nezávislosti od politickej, ekonomickej a inej moci. O akú nezávislosť teda ide a ako je táto nezávislosť dodržiavaná a zabezpečovaná ostatnými zákonmi, ktoré určujú podmienky činnosti spomínaných inštitúcií. V prvom rade nezávislosť je možné zabezpečiť priamo, ale aj nepriamo, respektíve porušiť a porušovať priamo a nepriamo. Čo sa týka priamej nezávislosti, v prvom rade máme na mysli politickú nezávislosť. Tá je zabezpečovaná jednak tým, že vo všetkých prípadoch organizátor týchto spomínaných inštitúcií, orgány sú volené v Národnej rade. Správu o svojej činnosti predkladajú Národnej rade a ich činnosť je riadená iba zákonom a nie rezortmi alebo vládou Slovenskej republiky. Teda politická, priama nezávislosť je, myslím si, že v poriadku.
Čo sa týka nepriamej nezávislosti alebo vytvárania podmienok pre nepriamu nezávislosť, tu sa stretávame s dvomi problémami. V prvom rade ide o finančnú, zabezpečovanie finančnej nezávislosti a zabezpečenie personálnej nezávislosti. Tú personálnu nezávislosť, iba sa dotknem tejto problematiky, lebo nie je témou našej rozpravy. Tu v prípade troch organizácií, verejného ochrancu práv, Národného strediska pre ľudské práva a Ústavu pamäti národa personálna nezávislosť je komplexne a do posledného bodu zabezpečená, v prípade Úradu pre ochranu osobných údajov iba čiastočne, lebo ide o štátny orgán, ktorý podlieha tejto personálnej politike, jednak čiastočne Úradu vlády, aj čiastočne potom personálnemu, takzvanému Plajovmu úradu.
Čo sa týka finančnej nezávislosti, verejný ochranca práv doteraz mal samostatnú kapitolu v štátnom rozpočte, dlho pri tvorbe štátneho rozpočtu na tento rok táto otázka sa neriešila, respektíve sa vyriešila takým spôsobom, že verejný ochranca práv, ich rozpočtové prostriedky sa dostali do kategórie alebo do kapitoly VPS, teda Všeobecnej pokladničnej správy. V prípade Úradu pre ochranu osobných údajov tradične jeho, ich rozpočtové prostriedky tvoria súčasť Úradu vlády, rozpočtovej kapitoly Úradu vlády a v prípade Národného strediska pre ľudské práva a Ústavu pamäti národa ich rozpočtové prostriedky vo forme dotácií sa nachádzajú v rozpočtovej kapitole ministerstva spravodlivosti. Zdá sa, že najmenšie problémy sú, čo sa týka rozpočtov, momentálne u verejného ochrancu práv a v prípade Úradu pre ochranu osobných údajov. V prípade verejného ochrancu práv pri rozpočtovaní neboli akceptované prostriedky vo výške 1,5 milióna korún, ale v priebehu tvorby a konzultácií konečnej podoby rozpočtovej kapitoly vo VPS sa našlo riešenie, podobne sa našlo riešenie aj v prípade Úradu pre ochranu osobných údajov, kde došlo k porozumeniu a dobrému riešeniu z pozície alebo zo strany Úradu vlády, vedúceho Úradu vlády, chýbajúce a neakceptované finančné prostriedky boli presunuté a budú presunuté v rámci kapitoly. Väčší problém alebo vo veľkom probléme sa nachádzajú Národné stredisko pre ľudské práva, kde chýbajú finančné prostriedky, zhruba 30 %, vo výške 6 miliónov korún a tieto prostriedky chýbajú jednak napriek tomu, že prostriedky boli rozpočtované, konzultované či už ministerstvom spravodlivosti, aj ministerstvom financií, avšak neboli akceptované. Problematický a závažný tento stav je preto, preto je taký závažný a problematický tento stav, lebo ide o ústav alebo úrad, inštitúciu, ktorého činnosť bola koncipovaná v tomto roku nanovo a pokiaľ by tieto prostriedky neboli, plánované prostriedky neboli akceptované, by mohlo dôjsť k ohrozeniu činnosti tohto národného strediska, ale aj plnenia jeho úloh. V prípade Ústavu pamäti národa tých chýbajúcich 30 % prostriedkov predstavuje 23 miliónov korún, tieto prostriedky sú určené na technický rozvoj ústavu ako aj na rozvoj personálnych, teda ľudských zdrojov. Ak by neboli akceptované tieto prostriedky, by došlo k stagnácii tohto úradu a nemohli by byť rozvinuté programy, ktoré boli schválené zákonom o Ústave pamäti národa.
Toto je základný stav, dovoľte, aby som povedal komentár k tomuto stavu. Nie je to prvýkrát v budúcom rozpočtovanom roku, keď sa stretávame s problémami vo všetkých štyroch spomínaných inštitúciách. Dva z nich majú problémy preto, lebo ministerstvo spravodlivosti je akýmsi poštárom v prípade ich dotačných prostriedkov a doterajšie skúsenosti sú také, že teda v uplynulých troch rokoch vždy sa správali macošsky, respektíve vždy problémy sa riešili na poslednú chvíľu, v definitívnej fáze rozpravy k rozpočtu. V prípade ostatných dvoch inštitúcií, tiež riešenia sa nachádzali vždy až v konečnej fáze rozpravy a si myslím, že nie je to správne, lebo neprispieva k dobre plánovanej činnosti týchto inštitúcií a veľmi ťažko sa zabezpečuje nezávislá, potom, od politiky nezávislá činnosť týchto inštitúcií. Si myslím, že v prípade týchto štyroch politicky nezávislých inštitúcií by bolo pre budúcnosť riešením, ak by neboli ich finančné prostriedky viazané na jednotlivé kapitoly vládnych inštitúcií, či už ide o ministerstvo spravodlivosti alebo Úrad vlády, ale aby sa dostali do akéhosi neutrálneho poľa, možno, že riešením by mohla byť kapitola VPS alebo vytvorenie akéhosi osobitného balíka, kde by nemohlo vzniknúť podozrenie, že ide o ovplyvnenie, nepriame, ich finančnej nezávislosti. Aby sme nemuseli opakovať tento problém na budúci rok, prosím pána ministra financií a podpredsedu vlády, aby sa pre budúci rok uvažovalo s takýmto riešením alebo nejakým podobným riešením, a pre tento rok by som poprosil, aby v prípade Národného strediska pre ľudské práva, aby mohla byť zabezpečená jeho funkčnosť a vôbec plnenie zákonných úloh, aby bolo akceptované to, čo sa prijalo v tejto veci vo výbore pre ľudské práva, a preto prosím aj pána spravodajcu, aby v spoločnej správe, v kapitole IV podkapitola C bod 2, túto položku aby vyňal na osobitné hlasovanie. Ďakujem za podporu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšia do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Majdová. Nech sa páči, pani poslankyňa.
M. Majdová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte, aby som predložila iba veľmi krátky pozmeňujúci návrh k návrhu štátneho rozpočtu. V prílohe č. 8 k zákonu, účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa chcem doplniť nový titul, dotácie pre zdravotnícke zariadenia vyšších územných celkov, 93 980 000, a v tom Nemocnica s poliklinikou v Trstenej 18 miliónov. Ide o investíciu, ktorá bola schválená, ktorá respektíve prešla riadnym schvaľovacím procesom cez sekcie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií v roku 2002, bola "natipovaná" aj v rozpočte na rok 2004, minulý rok, keď sme schvaľovali štátny rozpočet, došlo k dohode, že sme prijali pozmeňujúci návrh, ktorým sa stiahli finančné prostriedky zhruba v sume 20 miliónov z asi troch vyšších územných celkov, medzi nimi to bol aj vyšší územný celok v Žiline, tieto peniaze sa použili na dostavbu, respektíve na dokončenie výstavby nemocnice v Rimavskej Sobote, kde bola viac ako 80-percentná rozostavanosť, a toto rozhodnutie bolo vlastne v súlade aj s vtedajšou politikou ministerstva zdravotníctva, presúvať alebo smerovať finančné prostriedky do tých zdravotníckych zariadení, kde už teda je minimálne 80-percentná rozostavanosť. Tieto prostriedky však chýbajú v rozpočte vyššieho územného celku a podstatná časť týchto prostriedkov mala byť nasmerovaná do nemocnice v Trstenej na rekonštrukciu operačných sál, ktorá je nevyhnutná. Medzičasom došlo teda aj k navýšeniu nejakých prostriedkov, čiže preto vás žiadam o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu vo výške 18 miliónov korún. Ďakujem za slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Ďaďo.