V. Ďaďo, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne a kolegovia. Nie je tu síce predkladateľ, ale nie je to až také podstatné, pretože domnievam sa, že o štátnom rozpočte, jeho schválení či neschválení je už viac-menej rozhodnuté. Napriek tomu všetkému však chcem niekoľko pripomienok, pripomienok svojich ako poslanca, k štátnemu rozpočtu. Dotknem sa toho, čo tu už bolo konštatované, a nie raz, a to je oblasť fiškálnej decentralizácie, ktorú sme, teda verejnej správy. Konštatujem asi toľko, že fiškálnu decentralizáciu sme naštartovali v podstate veľmi rýchlo. Naštartovali sme ju tak, ako keby sme šprintom chceli dobehnúť čo najskôr do cieľa, a pritom so sebou niesla mnoho problémov a vecí, ktoré neboli doriešené a ktoré sa prejavujú v samotnej praxi VÚC a obcí rôznymi problémami. My sme v podstate mali záujem, respektíve vláda, fiškálnou decentralizáciou posilniť finančnú samostatnosť samospráv a ich prechod, teda kompetencií, z orgánov štátnej správy na obce a VÚC. Ministerstvo financií aj v zmysle tohto cieľa a zámeru v tohtoročnom štátnom rozpočte vymedzilo verejné prostriedky v súlade s platnými medzinárodnými štandardmi, metodikou ESA 95 a postavilo sa tak do takej určitej polohy koordinátora rozpočtového procesu obcí a vyšších územných celkov. Ja som však predpokladal, že ministerstvo financií pri tejto fiškálnej decentralizácii bude venovať sústredenú pozornosť aj skvalitneniu celého rozpočtového procesu za výraznejšieho angažovania sa nielen ekonomických, ale aj politických manažmentov jednotlivých rezortov. Tak ako sa už viackrát udialo, i tento rozpočet verejnej správy vychádza z makroekonomických predpokladov vlády o raste ekonomiky, o stave inflácie a riešenia nezamestnanosti. Príjmy verejnej správy na rok 2005 môžu byť v polohe rôznych diskusií a nebudem ich tu rozvádzať, o nich sa diskutovalo dosť. Najpodstatnejšia však by mohla byť diskusia o spôsobe rastu príjmov a postupného vyrovnávania rozpočtu ako celku. Dnes, v situácii keď má platiť nový systém financovania obcí a VÚC, je podľa môjho názoru nie správne, aby sme ponechali starostlivosť a finančné krytie potrieb obcí a vyšších územných celkov len na nich samostatných, bez pomoci štátu, ktorá, samozrejme s tým súhlasím, že potom postupne môže klesať. Ale dnes nie sú vytvorené také podmienky, aby VÚC, mestá a obce začali samostatne hospodáriť na tie najnevyhnutejšie potreby, ktoré sa im javia. Som si však vedomý toho, že o tomto názore môžeme polemizovať a klásť si rôzne otázky. Dostanem sa teda konkrétne k svojmu názoru smerom k štátnemu rozpočtu, a to už aj na základe niektorých avizovaných viet, ktoré som pustil z mojich úst v médiách. Konštatujem opäť, o situácii, ako sa a prečo sa staviam takto ako poslanec k rozpočtu. Samozrejme, že som poslancom strany, ktorá má silné sociálne cítenie a nemôže súhlasiť s prenášaním zodpovednosti za takzvané reformy na rozhodujúce väčšinové... No a ak by som mal byť konkrétny, to, čo sa mi na rozpočte nepáči, tak začnem tých povestných desatoro, ktoré sa zrodilo nie úmyselne, ale ktoré sa zrodili tak, ako som štátny rozpočet naštudoval. Už predchádzajúci rečníci, a nebol to jeden ani dvaja, ale viacerí, to je prvé, čo chcem konštatovať, čo mi v štátnom rozpočte nie je prijateľné, je miera nezamestnanosti, ktorá je 14,5 %, a pritom konštatujeme, koľko je ešte ďalších občanov, ktorí nie sú evidovaní a v tomto štátnom rozpočte nejako počítame i naďalej s takýmto množstvom ľudí i s takýmito výdavkami, ktoré musí štát dávať na podporu nezamestnanosti a pritom títo ľudia horko-ťažko niekedy prežijú. Samozrejme, že, po druhé, som zástancom kvalitnej, silnej domácej poľnohospodárskej výroby. Takej výroby, ktorá bude v konkurencii so štátmi Európskej únie mať minimálne rovnaké podmienky ako iné členské krajiny. Aby nemuseli zaorávať kapustu, aby nemusela hniť cibuľa, aby poľnohospodári mohli jednoducho prežiť a vyrábať také potraviny, po ktorých náš národ niekedy túžil a chcel ich mať a ktoré boli rozhodne kvalitnejšie ako tie, ktoré dovážame. V tejto súvislosti, samozrejme, podporím návrhy, ktoré tu boli konštatované smerom k presunu jednotlivých financií ku kapitole poľnohospodárstva. Po tretie, už som spomínal, že fiškálna decentralizácia prebehla veľmi rýchlo, no a v tejto súvislosti sú v ohrozené mnohé obce, hlavne malé obce, aj keď envirofond niečo rieši, ale nerieši to v takej miere, ako by to obce nevyhnutne, aj životné prostredie, vyžadovalo. Z tohto dôvodu takisto budem podporovať návrhy, ktoré sa budú dotýkať presunu určitých prostriedkov na obce, pokiaľ to bude z rezortov, u ktorých sa dá, samozrejme, tieto presuny urobiť. Po štvrté, nedá mi, aby som mohol podporiť a súhlasiť s rozpočtom pri súčasnom stave obyvateľstva, keď sa v budúcom roku predpokladá len nárast plynu, miesto pôvodných plánovaných 2,4 % na 12 %. To bol kedysi odhad či prognóza, keď nechcem použiť názov plánovanie, ktorý sa dnes zmenil na skutočnosť, vo výške 12 % a tieto, 12 % z 2,4, a tieto ceny budú mať samozrejme dopad na vyššie výdavky nielen občanov, ale aj na celú verejnú správu, čiže je tu jasný predpoklad toho, že môže sa zasiahnuť tak do života véucéčok, obcí, miest, ako i samotných občanov. Po piate. Príjmy sa vždy musia nájsť u občana, z toho vychádza i tvorba tohto štátneho rozpočtu. Prečo to tak hovorím? Reformy, ktoré prebehli v zdravotníctve, v školstve, sa pripravujú v doprave, tu jednoznačne konštatujú, že sme síce navýšili príjmovú časť, ale navýšili sme ju práve od občana, z jeho daní z poplatkov a z ďalších záležitostí, nie z výkonu ekonomiky. Po šieste, deficit 61,5 miliardy, to nie je prijateľná záležitosť, ani pre mňa, ani pre klub KSS a hlavne v tej súvislosti, ak si porovnáme skutočné výdavky a príjmy. Po siedme. Je tu obrovský, skutočne vysoký štátny dlh - 600 miliárd slovenských korún, ktorý je najvyšší v histórii. A v tejto súvislosti sa nedá povedať, že by som teda mohol práve v tomto čísle a v tomto rozpočte vyjadriť sa kladne k danej situácii. Výhrady máme voči tomu, čo som už skonštatoval, že sú v rozpočte viac-menej preferované silové rezorty na úkor sociálnej oblasti. Nejde mi o to, aby bola zanedbaná ochrana obyvateľstva. Pochopiteľne nie, ale sú tam také kapitoly, v ktorých je niekedy, dá sa povedať, i taká služba, ktorú vykonávali predtým, služby, niektoré bezpečnostné orgány, a boli za to potom neskôr odsúdené, čo je určité sledovanie názorov, čo je určité sledovanie osôb a ďalších vecí. A to sa mi zdá trošku nadhodnotené v tejto súvislosti. Po ďalšie, po deviate, sú to príjmy porovnávateľné v podstate v rozpočte s predchádzajúcim rokom, ak k tomu nepridáme eurofondy, ktoré dojdú s určitými financiami smerom pre Slovenskú republiku a potom zabezpečia vyššiu možnosť delenia prostriedkov. No a posledné, je to skutočne zaostávanie, zaostávanie kultúrnych a športových potrieb spoločnosti. To sú dôvody, ktoré mi nedovoľujú rozpočet podporiť.
Chcel by som ďalej konštatovať niekoľko záležitostí. Hovoril som dosť o obciach a mestách, aké majú pozície. Sú však aj mestá a obce, ktoré sú postavené na základe toho, že sú symbolom určitej štátnosti, že sú symbolom štátnosti i Slovenskej republiky po dlhodobé obdobie, a dokonca tieto mestá majú i oporu v zákone Slovenskej národnej rady. Už asi viete, o čom hovorím, pretože tento návrh som tu predložil aj vlani a chýbali mu tri hlasy, a preto, že si myslím, že nejde o tie tri hlasy, ale ide o to, aby sme dali tomu, čo zákon slovenskej Národnej rady vyžaduje, zadosťučinenie, tak konštatujem i dnes. V zmysle zákona 241/1994, zákona Národnej rady Slovenskej republiky "je mesto Martin centrom národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike a v zahraničí. Je sídlom celoslovenských kultúrnych ustanovizní a vzťahujú sa naň osobitné predpisy o rozpočtových pravidlách Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky a vláda Slovenskej republiky v zmysle tohto zákona všestranne pomáhajú mestu plniť jeho poslanie a funkcie z tohto zákona". To je, prosím, citát zákona 241/1994. V zmysle tohto zákona i dnes konštatujem, že je potrebné v tomto meste zachovať mnoho kultúrnych pamiatok, a preto dávam i pozmeňujúci návrh. Konštatujem však jednu vec pre vysvetlenie ďalších kolegov. Ak sa konštatovalo v súvislosti s rozpočtom, že je ochotná koalícia diskutovať s nezávislými poslancami o podpore určitých, ich potrebných aktivít v regióne, tak domnievam sa, že rovnaké právo má aj opozičný poslanec, ktorý v tomto prípade háji nie svoje tričko, ale háji zákon slovenskej Národnej rady 241, ktorý do tohto postavenia postavil mesto, ktoré je centrom národnej kultúry Slovákov žijúcich doma i v zahraničí.
Z tohto dôvodu môj pozmeňujúci návrh je takýto. Po prvé, z rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý je určený na financovanie obnovy národných kultúrnych pamiatok vyčleniť sumu 20 miliónov korún pre mesto Martin, ktorá bude použitá na stavebné a technologické ukončenie rekonštrukcie Národného domu v roku 2005. Uvedenú sumu odporúčam zaradiť do tabuľkovej prílohy číslo 5 s názvom záväzné limity dotácií obciam na rok 2005 bod A písmeno c) dotácia na záchranu historických pamiatok ako samostatnú kolónku s názvom dotácia pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry Slovákov. Po druhé, z kapitoly Slovenskej informačnej služby presunúť sumu 10 miliónov korún a uvedenú sumu presunúť ako záväzný limit dotácií obce na rok 2005 určenú na záchranu historických pamiatok a zaradiť ju do novovytvorenej kolónky dotácia pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry Slovákov. Po tretie, z rezervy vlády Slovenskej republiky vyčleniť sumu 20 miliónov korún pre potreby záväzného limitu obciam na rok 2005 určenú na záchranu historických pamiatok a vložiť ju účelovo do novovytvorenej položky dotácia pre mesto Martin ako centrum národnej kultúry Slovákov žijúcich v Slovenskej republike aj v zahraničí.
Kolegyne, kolegovia, verím, že pochopíte situáciu v centre národnej kultúry Slovákov, ktorá napriek svojmu postaveniu, napriek vyplývajúcemu a tu citovanému zákonu nemá v štátnom rozpočte Slovenskej republiky ani takú podporu ako napríklad mestá Banská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Levoča, Kremnica, ba dokonca ani most Košická. Niežeby som mal voči týmto centrám výhrady, nie, podporím ich hlasovaním, potrebujú, ale potrebuje to i to, čo káže zákon 241, potrebuje to i mesto Martin a prvýkrát v histórii by ste poslanci Národnej radi prišli k tomu, aby ste naplnili tento zákon do bodky a do písmena tak, že sme ho nielen schválili, ale budeme ho i v ďalšej časti realizovať.
Vážený pán spravodajca, z tohto dôvodu vám predkladám mnou predložený pozmeňujúci návrh a zároveň vás žiadam, aby sme pri hlasovaní hlasovali o jednotlivých bodoch jednotlivo, samostatne, pretože niektorí členovia koalície nebudú chcieť zo svojho rezortu vložiť prostriedky, ale z rezortu vlády a z rezervy vlády Slovenskej republiky, to už je o inom. To je o cti poslancov, o ich vzťahu k centru národnej kultúry Slovákov žijúcich doma i v zahraničí. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Muňko, pripraví sa pán poslanec Novotný.
D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážený pán minister financií, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi uviesť niekoľko poznámok k predloženému návrhu rozpočtu. Dlhodobo pretrvávajúca vonkajšia i vnútorná nerovnováha, opakované vysoké deficity verejných financií, najmä štátneho rozpočtu z minulosti, ale aj v súčasnosti negatívne vplývajú najmä na zvyšovanie hrubého verejného dlhu na HDP, ktorý v závere dosiahol výšku 512 miliárd slovenských korún, v predloženom návrhu sa ďalej zvyšuje. Z návrhu rozpočtovej výšky daňového odvodového zaťaženia vyplýva, že štát má na jednej strane tendenciu znižovať svoju účasť v rámci riadenia, ale na druhej strane zvyšuje svoje príjmy. Vzhľadom na pozitívny vývoj daňových príjmov v tomto roku pripravil model kvalifikácie úspešnosti daňovej reformy, na základe ktorej by bolo možné vykonať úpravy sadzieb jednotlivých daní, ale aj odvodov, aby daňové a odvodové zaťaženie na Slovensku nebolo zbytočne vysoké, respektíve aby sa zvýšené príjmy mohli použiť na zníženie deficitu a na znižovanie verejného dlhu. Predložený návrh rozpočtu verejných financií naďalej nemožno považovať za jednoznačne rozvojový, naďalej nie je výdavková časť podložená dlhodobou národohospodárskou stratégiou so stanovenými rozvojovými prioritami. Nie je podložená auditom štátnej správy ani jednoznačne legislatívnymi inštitucionálnym a finančným zabezpečením decentralizácie štátnej správy a samosprávy. Nevytvára tiež dynamické prostredie pre primeraný rast zamestnanosti a primeranú, porovnateľnú úroveň príjmov obyvateľstva pri porovnaní s inými krajinami.
Chcem ďalej upozorniť na niektoré problémové okruhy na strane príjmov i na strane výdavkov. Čo sa týka, na strane príjmov, neopakovateľnosť niektorých príjmových položiek, ktoré v roku 2004 dosahovali vysoké hodnoty. Ide predovšetkým o daň z príjmov fyzických osôb, spotrebné dane na uhľovodíkové palivá a vyšší výber DPH. Predpokladám, že tam môže byť na príjmoch výpadok okolo 3 miliárd v roku 2005. Pokračuje zlacnenie dlhovej služby, čiže tam predpokladám takisto, že môže byť minimálne výpadok okolo 3 miliárd. Privatizácia Slovenských elektrární prinesie v roku 2005 minimálne 34 miliárd a doprivatizovaním ďalších štátnych podielov môže tiež priniesť ďalší príjem pre štátny rozpočet v rozsahu od 5 do 15 miliárd. Rast ziskovosti podnikov, rast miezd pracovníkov povedie k vyššiemu daňovému výberu za obidve kategórie platiteľov daní, kým pri dani z príjmov fyzických osôb budú profilovať samosprávy, z rastu príjmov podnikov bude profitovať štátny rozpočet. Po ďalšie. Vzhľadom na vývoj kurzu slovenskej meny a jeho spevnenie, spevňovanie sa Národná banka Slovenska opätovne dostane pravdepodobne do straty a nebude možné počítať s odvodom častí zisku Národnej banky do štátneho rozpočtu. HDP Slovenska bude pravdepodobne rásť, ale reálny výber daní bude za ňou zrejme podstatne zaostávať, pretože prevažnú časť rastu HDP zabezpečujú zahraniční investori a tí majú mnohé úľavy. Preto nie je možné urobiť priamu väzbu medzi rastom HDP a rastom vybraných daní. Svedčí o tom aj značný rozmer daňových nedoplatkov, ktorý sa stále pohybuje na úrovni 80 až 90 miliárd. Suma celkových nedoplatkov kumulatívne stále narastá, čo svedčí o pretrvávajúcej finančnej nedisciplinovanosti pri plnení daňových povinností, keď zoberieme, k 30. 9. 2004 celkové daňové nedoplatky dosiahli sumu 87 miliárd 700 miliónov, pričom v priebehu roku 2004 bol zaznamenaný nárast o 6 miliárd 380 miliónov korún. Čiže pretrváva zlá finančná disciplína daňových subjektov, nízka vymoženosť práva a prácu správcov dane sťažujú časté legislatívne zmeny a problémy s daňovými a informačnými systémami, APE, IDIS. Dokumentuje to skutočnosť, že na základe prijatých opatrení, kontrolou daňové úrady vyrubili daň a penále, pričom len malá časť z toho bola uhradená. Čo sa týka problémového okruhu na strane výdavkov. Nutnosť je uhradiť záväzky štátu voči vybraných odvetviam v rámci oddlženia, ide napríklad o záväzky voči zdravotníctvu na rok, štátneho rozpočtu na rok 2005 sa predpokladá úhrade splátok návratné finančné výpomoci a pôžičiek vo výške 0,52 miliárd slovenských korún. Odhadujú sa disponibilné verejné zdroje financované zdravotníctva vo výške 75,7 miliardy korún, čiže v porovnaní s rokom 2004 viac o 7,4 miliardy korún pri medziročnom zvýšení tempa rastu na úrovni 10,8 %. Najväčší podiel na nárast na disponibilných verejných zdrojov vo financovaní zdravotníctva roku 2005 v porovnaní s rokom 2004 bude mať zvýšenie platieb poistného ekonomicky aktívne obyvateľstvo 5 miliárd, zvýšené platby poistného plateného štátom o 3,1 miliardy pri medziročnom zvýšení tempa rastu o 16,9 % vplyvom legislatívnej zmeny výpočtu poistného platenej štátom. V rámci prijatej reformy zdravotníctva v dôsledku fiškálnej decentralizácie a liberalizácie možno očakávať oslabenie vplyvu vlády nad kontrolou nákladov poskytovania zdravotnej starostlivosti. Neadekvátne môže byť aj očakávanie fiškálnych úspor v zdravotníctve, nakoľko nie je k dispozícii dostatok údajov príjmov, výdavkov, pohľadávok a najmä záväzkov. Tu by som sa, pán podpredseda vlády, chcel pozastaviť a chcel by som vás poprosiť, aby ste spravili dokonalý audit záväzkov a pohľadávok, a to z toho dôvodu, aby sa neopakovala, tak keď išla privatizácia poisťovní a kde poisťovne zo zákonného poistenia, najprv to bolo 800 miliónov, potom to bolo 3 miliardy, dnes sa to pohybuje 10 miliárd. Pokiaľ sa tu nespraví jeden cisársky rez z hľadiska záväzkov a pohľadávok v zdravotníctve, tak som presvedčený, že tieto záväzky budú stále narastať a nie tak ako ich "deklaruje" pán minister zdravotníctva, že zastaví nárast straty v zdravotníctve. Rozpočet zdravotných poisťovní je zostavený s predpokladom, že výdavky neprevýšia príjmy, návrh rozpočtu na rok 2005 je všeobecným rozpočtom, ktorý nepoukazuje na riziká, ktoré možno očakávať v súvislosti s novou legislatívou. Doplatenie reálnych záväzkov štátu za výkony vo verejnom záujme voči Železniciam Slovenskej republiky. V rámci realizácie Lisabonskej stratégie významný okruh predstavuje riešenie nezamestnanosti v dvoch smeroch, podpora tvorby pracovných miest a podpora teritoriálnej mobility dochádzky za prácou. V rámci toho významnú úlohu zohráva uhrádzanie výkonu vo verejnom záujme pre železnice a v slovenskej autobusovej doprave. V návrhu rozpočtu na rok 2005 je pre železnice zvýšený objem zdrojov výkonov vo verejnom záujme na 6,5 miliardy korún, čo pokrýva 90 % požiadaviek železníc, no pre sadky a MHD, čiže v najväčších mestách výkony sú nepokryté. Dotácia pre Bratislavu, Košice a Banskú Bystricu je v rozsahu 850 miliónov korún, je zrušená však pre sadky, táto navrhovaná suma nezohľadňuje rast cien pohonných hmôt nielen ceny ropy, ale i DPH, aj spotrebnej dane. Dôsledkom toho môže byť rast cien cestovných lístkov alebo rušenie spojov. Keďže rozpočtové možnosti samospráv sú obmedzené, nebudú samosprávy schopné uhrádzať požadované výkony na úrovni roku 2003. Výsledkom môže byť rast cestovného, zrušenia zliav pre študentov a obmedzovanie spojov, tým však pôjde Slovenská republika nielen proti cieľom Lisabonskej stratégie, ale aj proti záverom Laakenského samitu Európskej únie, podpory verejnej hromadnej dopravy. Znamená to, že bez prehodnotenia výšky zdrojov pre Slovenskú autobusovú dopravu nebude možné riešiť mobilitu dochádzky za prácou. Okrem toho ďalšie opatrenie vypracované napríklad ministerstvom práce a sociálnych vecí a rodiny budú kontraproduktívne, nakoľko uchádzači o zamestnanie nebudú mať ako dostať sa do práce vzhľadom na rušenie spojov. Dôsledky privatizácie sadky je iný problém. Je zrejmé, že rast cien pohonných hmôt, opotrebovanosť vozového parku, vývoj cien cestovného dostali sadky do neriešiteľnej situácie. Riešenie je len navýšenie výdavkov zhruba o 300 miliónov korún ako minimalistický variant.
Ďalej, čo sa týka výdavkovej časti, záruky za bankový úver vo vzťahu asi 11 miliárd korún. Možnosť dofinancovať miestne regionálne školstvo. V období v roku 89 do roku 2003 nepretržite klesal počet žiakov, počet učiteľov naopak stúpal. Výsledkom bolo výrazné znižovanie počtu žiakov na jedného učiteľa a neefektívne využitie kapacít v regionálnom školstve. V roku 1980 pripadalo na jedného učiteľa približne 18 žiakov, kým v roku 2003 už len 3. Prezamestnanosť v regionálnom školstve sa premietla do zníženia počtu žiakov na učiteľa od roku 1989 o 27,8 %. Napriek spomínanému poklesu efektívne predstavuje rok 2004 základného financovania regionálneho školstva pre ďalšie roky. Od 1. 1. 2004 prešiel majetok štátu na obce a vyššie územné celky. V roku 2005 sa na regionálne školstvo navrhuje vynaložiť prostriedky rozpočtu, štátneho rozpočtu v objeme 42,3 miliardy korún v porovnaní s rozpočtom na rok 2004 predmetné výdavky rastú o 6,15 % napriek pokračujúcemu poklesu žiakov. Treba takisto povedať, že reformu treba v školstve spraviť, pretože nastáva pokles žiakov, lenže vyššie územné celky nedostatočne riešia tieto veci, ktoré sú tam. Zvýšenie nákladov na prevádzku štátnej správy, čo súvisí predovšetkým s ďalším zvýšením cien energií, telekomunikačných poplatkov, cien vôd, návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 nezohľadňuje. Odhadované zvýšenie výdavkov môže byť okolo 500 miliónov korún. Nie sú riešené otázky, ako skončí prehratý súd, čo sa týka obchodnej banky. Povinné zvýšenie výdavkov Slovenskej republiky na oblasť vedy a výskumu, aby sa splnili ciele Lisabonskej stratégie, bude vyžadovať zvýšenie výdavkov na vedu, výskum aspoň o 2 miliardy korún. Prehodnocovanie Lisabonskej stratégie kladie značný dôraz na tri hlavné ciele: výskum, vývoj, celoživotné vzdelávanie, podnikateľské prostredie. Koncentrácia sa na tieto ciele zároveň vyžaduje od členských krajín zvýšiť výdavky výskumu aspoň na 2 % z HDP, Slovenská republika má v rozpočte 0,61 % z HDP. Aj keď rast výdavkov na výskum je výsledkom kombinácie zdrojov zo štátneho rozpočtu a podnikateľskej sféry, je zrejmé, že zdroje zo štátneho rozpočtu sú nezastupiteľné. Okrem toho pri zapojení výskumných pracovísk do šiesteho rámcového programu v budúcnosti od roku 2007 do siedmeho rámcového programu sú nutné zdroje pre financovanie výskumných projektov. Je možné zvoliť aj inú cestu, ktorú zvolili napríklad niektoré členské štáty Európskej únie a v rámci nich aj Česká republika. Firmy môžu od základu dane odpočítať 100 % nákladov, ktoré preukázateľne vynaložili na výskum. Aby sa zabránilo špekuláciám a náklady nie je možné odpočítať v prípade, že práce zadali iným firmám, netýka sa to certifikácie. Takisto sa nakoniec v Českej republike upustilo od požiadavky ministerstva financií, aby sa firma zaviazala v ďalších dvoch rokoch, a vynaloží rovnaký objem zdrojov. Odpočítateľnosť nákladov na výskum je štandardne používaný nástroj v Európskej únii. Keď porovnáme Českú republiku, je dopad tohto opatrenia na úrovni 4 miliárd ročne. Podpora činností, súčinností firiem je riešená ďalšími nástrojmi. Zároveň sa rozširuje podpora výskumu a technologických a inovačných parkov. V budúcnosti by sme mali ako vo väčšine členských krajín mať prioritu na projekty financovania, multizdrojové projekty, projekty financované štátom a podnikovou sférou. Ďalšou možnosťou je financovanie projektov aj cez agentúry podpôr zahraničných investícii ako súčasť investičných stimulov. Súbežne s týmito nástrojmi Európska únia odporúča systematicky zvyšovanie výdavkov rozpočtu jednotlivých členských krajín na výskum pri súbežnom reštruktruktualizovaní výskumného zamerania na väzby a prioritné ciele v Európskej únii, alternatívne zdroje, energie, medicínska, technická, informačné technológie. Chcem ešte poukázať, že napríklad Česká republika má tiež problémový štátny rozpočet, a vyčleňuje pre oblasť výskumu a vývoja 16,5 miliardy korún pre rok 2005 a pre rok 2006 počíta až s 18,5 miliardami českých korún. Po ďalšie, v roku 2005 bude musieť Slovensko zabezpečiť dosiahnutie povinných minimálnych rezerv ropy na 90 dní, čo si vyžiada investície v rozsahu minimálne 2,5 až 3 miliardy slovenských korún. V rozpočte bežných výdavkov nebola v plnom rozsahu pokrytá požiadavka Správy štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky na skladovanie, ochraňovanie určeného množstva ropy a ropných produktov na 64 dní spotreby, ktorá predstavuje sumu 240 miliónov slovenských korún. Vzhľadom na opakujúce sa povodne bude nutné zvýšiť výdavky na protipovodňové opatrenia. Nechcem špecifikovať, o akú sumu ide, ale odhadujeme okolo miliardy slovenských korún. Hlavnou prioritou bolo dorovnanie priamych platieb poľnohospodárom do úrovne 60 % priemeru v Európskej únii. Pôvodná úroveň 42,6 % bola upravená 54 %, čiže na 7 miliárd 027, čiže nebola pokrytá suma do vyrovnania tých 60 % - 780 miliónov korún.
Ďalej, čo sa týka, investičné stimuly pre investorov, ktorí prichádzajú na úrovni na rok 2005, odhadujeme zhruba okolo 8 miliárd korún. Odkladanie reformy slovenskej armády, je nutné počítať so zvýšením výdavkov na rozpočtovú kapitolu ministerstva obrany zhruba takisto asi o miliardu viacej. Azylová politika vzhľadom na záväzky Slovenska voči Európskej únii, bude nutné počítať 300 až 500 miliónov korún. Doúčtovanie fiškálnej decentralizácie je možné súhlasiť so ZMOS-om, že vzniká riziko finančnej diery v rozpočte pre vyššie územné celky zhruba 1,5 miliardy korún. Okrem toho zostáva otvorených ešte niekoľko ďalších problémov, v ktorých nie je možné stanoviť číselný odhad, napríklad dopad spustenie penzijnej reformy, spoluúčasť Slovenskej republiky na štrukturálnych programoch v Európskej únii, odhadovaný úver v Sociálnej poisťovni v prípade nesolventnosti, dopad kurzového rizika na vývoj Národnej banky Slovenska, úspory v štátnej správe vo väzbe na očakávanie zníženie počtu pracovníkov. Veľkú časť rizík štátneho rozpočtu na rok 2005 by vláda mohla riešiť použitím príjmov z privatizácie, ak tieto prostriedky budú reálne k dispozícii, tieto prostriedky budú k dispozícii až v polovici roku 2005, buď využitím § 11 vo väzbe na Národnú banku, alebo využitím viazania rozpočtových kapitol, a to tak z hľadiska výšky v percentách ako aj dĺžky viazania. Faktom však je, že naháňanie sa za percentom deficitu Slovenskej republiky je značne problematické. Okrem toho, ak hovoríme, že deficit štátneho rozpočtu v roku 2005 bude na úrovni 3,4 % hrubého domáceho produktu, zároveň predpokladáme, že ostatné okruhy verejných financií, teda Sociálna poisťovňa, zdravotné poisťovne budú mať rozpočtové hospodárenie vyrovnané, čo je vecne nie reálny predpoklad, pritom možnosti nafúknuť výšku HDP sú obmedzené. To sú len niektoré veci, na ktoré som ja k príjmovej aj výdavkovej časti upozornil, ktoré v rozpočte môžu v roku 2005 čakať. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Novotný, pripraví sa pani poslankyňa Laššáková.
V. Novotný, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, na rozdiel od mojich kolegov budem veľmi stručný. Rovno podám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o rozpočte verejnej správy, tlač 867. V prílohe č. 8 k predmetnému zákonu účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa doplniť nový titul dotácie pre zdravotnícke zariadenia vyšších územných celkov 93 980 000 Sk, v tom Nemocnica s poliklinikou Štefana Kukuru Michalovce 30 miliónov Sk. Odôvodnenie. Investičná akcia novostavby budovy Nemocnice s poliklinikou Štefana Kukuru v Michalovciach prešla riadnym schvaľovacím procesom cez sekcie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií a bola potvrdená uznesením vlády. Táto niekoľkoročná investičná akcia bola aj súčasťou schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004. Počas prerokúvania v pléne bol totiž prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa presunuli finančné prostriedky v rámci kapitoly vyšších územných celkov v celkovom objeme 40 miliónov Sk na pokračovanie stavby michalovskej nemocnice. Pokračovanie stavby je nevyhnutné vzhľadom na zabezpečenie hygienicko-bezpečnostných opatrení v zariadení, v ktorom sa poskytuje zdravotná starostlivosť pre spádovú oblasť 130 000 obyvateľov. Dámy a páni, ktorí poznáte michalovskú nemocnicu alebo ste precestovali tým mestom, zrejme poznáte, v akej situácii je táto nemocnica, že sa zdravotná starostlivosť mnohokrát poskytuje v unimobunkách, ktoré sa rozpadávajú, že chirurgické ani internistické pavilóny už nespĺňajú ani približne parametre na slušnú nemocnicu na východ od našich hraníc, na východ od hraníc v Európskej únii. Je to nosná, ťažisková nemocnica pre celý región Zemplínu s veľkou perspektívou ďalšieho rozvoja, a treba povedať, že je to posledná trojková nemocnica pri schengenskej hranici, ktorá, predpokladám, že v krátkom období už schengenskou hranicou bude. Takže vzhľadom na tieto skutočnosti na toto odôvodnenie vás poprosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, aby sme mohli pokračovať vo výstavbe jednej modernej, minimálne slovenské parametre spĺňajúcej nemocnice, kde by sme potom mohli presťahovať zdravotnú starostlivosť z nevyhovujúcich pavilónov, ktoré by povedzme sa v ďalšom období mohli predať, využiť na iné účely, následne by sa mohli získať ďalšie finančné prostriedky na pokračovanie stavby a dokončenie, vybavenie jednej modernej michalovskej nemocnice. Ďakujem pekne a ešte raz vás poprosím o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Laššáková, ak nám ešte ostane čas, tak aj pani poslankyňa Rusnáková.
J. Laššáková, poslankyňa: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán podpredseda, vážený pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predniesla pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, ktoré máme v parlamentnej tlači 867. Môj pozmeňujúci návrh sa týka rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2005 s tým, že navrhujem, aby sa výdavky v položke 08SO10B Podpora aktivít Matice Slovenskej zvýšili zo sumy 6,5 milióna, zvýšili o 6,5 milióna, to jest zo sumy 16 miliónov slovenských korún na 22 500 000 slovenských korún. Ďalej navrhujem, aby v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva kultúry Slovenskej republiky na rok 2005 sa vykonala nasledujúca úprava: Výdavky v programe tvorba a implementácia politík v podprograme 08T0103 podpora kultúrnych aktivít RO a PO sa znížila o sumu 6,5 milióna korún. To znamená o sumu, o ktorú navrhujem, aby sa navýšila podpora aktivít Matice slovenskej. Zdôvodnenie. Národná kultúrna inštitúcia Matica slovenská zo zákona zabezpečuje ochranu a rozvoj národného kultúrneho dedičstva. Vo veľkej miere sa podieľa aj na rozvoji miestnej a regionálnej kultúry prostredníctvom vyše 650 miestnych odborov Matice slovenskej a 32 matičných pracovísk pre členskú základňu. Ide o také významné projekty, akými sú napríklad Hontianska paráda v Hrušove, Festival mladých koliesok v Kokave nad Rimavicou, Ozveny staroslovienčiny v Telgárte či Dni kolied kresťanov Slovenska na Hornej Nitre a v ďalších regiónoch. Určite všetky tieto aktivity sú vám dobre známe. Významná je aj podpora, aj spolupráca Matice slovenskej so spolkami Slovákov žijúcich v zahraničí a v tej súvislosti podpora činnosti metodického centra Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici pre štúdium učiteľov Slovákov žijúcich v zahraničí. Matica slovenská predložila zdôvodnenú požiadavku na príspevok zo štátneho rozpočtu na rok 2005 v navrhovanej výške v riadnom termíne.
Pozmeňujúci návrh nezvyšuje deficit štátneho rozpočtu a je navrhovaný len ako úprava jednotlivých kapitol v rámci rozpočtu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Prosím vás pekne, pani poslankyne, páni poslanci, o podporu môjho pozmeňujúceho návrhu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Rusnáková. A prípadne potom pán poslanec Jasovský.
E. Rusnáková, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o rozpočte. Návrh znie nasledovne: V prílohe č. 8 k zákonu o rozpočte verejnej správy účelové prostriedky kapitol štátneho rozpočtu na rok 2005 v rámci kapitoly všeobecná pokladničná správa doplniť nový titul dotácie pre zdravotnícke zariadenia vyšších územných celkov 93 980 000 Sk, v tom NsP Rimavská Sobota 20 miliónov Sk. Odôvodnenie je nasledovné: Investičná akcia poliklinika, lôžková časť pre NsP Rimavská Sobota prešla riadnym schvaľovacím procesom cez sekcie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií a bola potvrdená uznesením vlády. Táto niekoľkoročná investičná akcia bola aj súčasťou schváleného štátneho rozpočtu na rok 2004. Počas prerokovania v pléne bol totiž prijatý pozmeňujúci návrh, ktorým sa presunuli finančné prostriedky v rámci kapitoly vyšších územných celkov v celkovom objeme 40 miliónov korún na pokračovanie stavby NsP Rimavská Sobota. Z uvedených dôvodov navrhujem, aby aj pre nasledujúci rok 2005 sa pridelili finančné prostriedky na definitívne dokončenie stavby NsP Rimavská Sobota vo výške 20 miliónov korún. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Jasovský, stráca poradie. Pán poslanec Iván Farkas, nech sa páči, máte slovo. Ak ostane čas, tak ešte pán poslanec Vážny.
I. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády. V rozprave by som sa chcel vyjadriť k predloženému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007. Najprv by som sa rád vyjadril k rozpočtovému procesu, ktorý prináša významné zmeny. V prvom rade ide o zavedenie viacročného rozpočtovania. Ďalej je výrazne posilnená úloha programového rozpočtovania, ktoré by malo byť v nasledujúcich rokoch hlavným nástrojom na zefektívňovanie verejných výdavkov a tiež ich transparentnosti. Kľúčovou otázkou riadenia verejných financií sa stáva efektívnosť ich použitia. Predpokladá sa v najbližších rokoch, v najbližších troch rokoch dynamický rast ekonomiky na priemernej úrovni 5 %, inflácia menej ako 3 % a rast zamestnanosti o 0,7 % ročne. Predpokladá sa, že robustný rast ekonomiky nevyvolá významné inflačné tlaky ani dramatické prehĺbenie deficitu na bežnom účte. Zároveň by mali dynamicky rásť reálne mzdy, ktoré sa v budúcom roku zvýšia zhruba o 3 %. Daňové a odvodové zaťaženie poklesne medzi rokmi 2002 až 2006 z 33,5 % HDP na 29,5 %. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov, keď štátny rozpočet bol reštriktívny, návrh rozpočtu na roky 2005 až 2007 je rozvojový. Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch rokov prináša predložený návrh rozpočtu verejnej správy výrazný nárast výdavkov a to aj v stálych cenách. Medziročný nárast rozpočtovaných výdavkov verejných financií dosiahne v roku 2005 - 9,6 % pri inflácii 3,3 %. Najväčšiu neznámu vo vývoji verejných financií predstavuje odhad záujmu občanov o účasť v druhom pilieri dôchodkového systému. Medzi priority vlády na budúci rok patrí zdravotníctvo, ktoré dosiahne takmer 76 miliárd, teda o 11 % viac ako v tomto roku. Životnému prostrediu sa pridáva až 75 % peňazí navyše. Takmer 5 miliárd, teda viac ako polovicu prostriedkov si však vyčerpá z fondov Európskej únie. Na dávky sociálnej pomoci a podpory sa minie 31 miliárd korún. V návrhu rozpočtu sa pridáva tretina prostriedkov aj na tvorbu pracovných miest. Naopak, podpora bývania zostane približne na rovnakej úrovni ako v tomto roku. Vyše 8 miliárd, to či už nepodporí hypotekárne úvery a uberie aj z prémie pre stavebných sporiteľov, naopak, z kapitoly ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja a zo štátneho fondu rozvoja bývania sa objem príspevkov a úverov zvýši. Mestá a obce a vyššie územné celky už vedia, koľko peňazí získajú na budúci rok z dane príjmov fyzických osôb. Rozdelenie viac ako 33-miliardového balíka minulý týždeň schválila vláda. Mestá a obce majú získať 23,5 miliardy, navyše územné celky 7,85 miliardy korún. Štátu pridáva vyše 6-percentný podiel z výnosu. Významne narastie samostatnosť miestnej a regionálnej samosprávy, ich nezávislosť od štátu, ale súčasne aj ich zodpovednosť. Počas rokovania o znení vládneho nariadenia sa podarilo vydobyť pre malé obce záruku príjmov minimálne na úrovni 87 % tohto roka. Navrhovali sme však záruku vo výške 95 %. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 v kapitole 8.2 Obce a VÚC je navrhnutá položka rezerva na krytie rizík z fiškálnej decentralizácie vo výške 300 miliónov korún. Nazdávam sa, že táto položka by mala byť vyššia, najmä keď na začiatku procesu fiškálnej reformy táto rezerva bola navrhnutá v objeme značne prevyšujúcom konečných 300 miliónov korún. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Vážny.
Ľ. Vážny, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády, pár slov k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, pokúsim sa to zostručniť, lebo už viacerí sa ma pýtali, či to stihneme do obeda, ale určite. Rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007 obsahuje rozpis výdavkov jednotlivých kapitol realizovaných formou programového rozpočtovania. Takúto formu prezentovala vláda s veľkou pompou ako niečo nové a moderné. Výsledkom textovej časti týchto programov sú však často nezmysly, respektíve do programov sú zahrnuté úlohy, ktoré sú základným poslaním daných rezortov, a ich povinnosťou je ich plniť. Ako príklad môžem uviesť, ministerstvo vnútra v roku 2005 má objasniť 30 korupčných trestných činov. Čo je to za nezmysel! Čo keď ich bude len 5, tak úloha bude nesplnená? Ďalej ministerstvo vnútra zabezpečí stopercentný výdaj osobných dokladov na základe oprávnených žiadostí. Nie je to náhodou základná povinnosť ministerstva? Ministerstvo spravodlivosti zabezpečí vybavenie žiadostí o odškodnenie podaných na základe zákona o zákonnej lehote. Opäť je to základná povinnosť toho ministerstva, že v zákonnej lehote má vybaviť tieto žiadosti. A takto by som mohol pokračovať ďalej. Alebo napríklad Telekomunikačný úrad má vybaviť 600 žiadostí v roku. Čo ak tých žiadostí príde len 100 alebo čo ak ich bude 1200 a možno z nich objektívne nevybavia plný počet? Čiže toto sú podľa mňa nezmysly a pod tou veľkou pompou nazývané programové rozpočtovanie sa podľa môjho názoru minulo cieľom, čiže je to nejaký apel na ministerstvo financií aj na vládu, aby sledovala lepšie stanovovanie si cieľov, aby teda sa ozaj naplnila základná úloha toho programového rozpočtovania, tak ako má byť, a aby sme tam nevymýšľali základné úlohy jednotlivých rezortov, respektíve nesplniteľné alebo úplne naivné a ľahučko splniteľné úlohy.
Ďalej chcem podotknúť a poukázať v štátnom rozpočte na to, že v jednotlivých kapitolách dochádza k automatickému zvýšeniu bežných výdavkov o 7 až 15 % z titulu očakávaného zvýšenia cien energie a inflácie. Osobne som si to pozrel, tie rezorty, ktoré cez náš hospodársky výbor prechádzali. Všetky to tam majú takto zahrnuté v bežných výdavkoch. Je to podľa môjho názoru veľmi jednoduchý prístup, ako si bez výraznejšej námahy zabezpečiť dostatok zdrojov na tieto výdavky. Chcem najmä poukázať na to, že bežný občan, ktorému príjem nikto automaticky nezvyšuje, sa musí snažiť prežiť zvýšenie cien energií a inflácie formou znižovania svojich výdavkov, úsporou nákladov a znižovaním svojho štandardu. To isté musí urobiť aj bežný podnikateľ. Ale vláda jednoducho si navýši automaticky jednotlivé kapitoly a je to taký neférový prístup z môjho pohľadu k tomu, pre ktorého tie reformy zavádza. Mala by ísť vláda a jednotlivé rezorty takisto príkladom a takisto hľadať nejaké úspory, ktorých, si myslím, že v jednotlivých rezortoch je neúrekom a sami sa vysporiadať s navýšením cien energií, respektíve s navýšením z titulu inflácie spotreby, svojej. V návrhu rozpočtu však takúto snahu v jednotlivých rezortoch vôbec nevidíme. Aparáty ministerstiev bujnejú. Na mnohých z nich dochádza k zvyšovaniu počtu ich odborov, zamestnancov a náklady na ich činnosť sa neúmerne zvyšujú. Keď sa táto vláda hrdí prívlastkom reformná, pýtam sa, prečo reformy nepraktizuje v prvom rade na svojich ministerstvách v záujme dosiahnuť vyššiu efektivitu ich práce, zníženie nákladov na prevádzku ako aj zníženie počtu zamestnancov. Samozrejme, pozitívne prihliadame na to, že jednotlivé ministerstvá sa museli posilniť z titulu pribudnutej euroagendy, ale napríklad ministerstvo hospodárstva, je to obraz toho, ako bujnie štátny aparát. Je tam, myslím, že 51 odborov a oddelení, to je nonsens, to si myslím, že nemá žiadne ministerstvo hospodárstva, v Európe minimálne. Ďalej sa chcem dotknúť toho, že rozpočet počíta s výrazným čerpaním prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Zdá sa mi však, ako by sa k týmto prostriedkom pristupovalo inak ako k prostriedkom zo štátneho rozpočtu. Dotknem sa kapitoly ministerstva dopravy, niektoré investičné akcie, ktoré majú byť spolu financované z fondov Európskej únie sú naprojektované nadštandardne. Vyvoláva to dojem, že nám ide len o to, aby sme vyčerpali čo najvyššiu sumu a nezaoberali sa tým, či ich vynaložíme čo najefektívnejšie. Niektoré konkrétne programy v sebe zahŕňajú vysoký nadštandard respektíve prípravu investícií, ktorá nás očakáva za 10 a viac rokov, a nikto sa nepozastaví nad tým, že toto nám najbližších 10 rokov netreba, táto investícia tam bude chátrať, konkrétne, vymyslím si príklad, transformovňa na elektrifikáciu železničnej trate, ktorá nám bude slúžiť pre ďalšiu etapu a my ju už teraz ideme zafinancovať za 150 miliónov. Ďalší konkrétny príklad je optokábel, ktorý budujeme povedľa tejto železničnej trate, ktorý bude, už dnes vieme, že bude využitý na 10 %, 500 metrov ďalej od neho ide paralelne druhý optokábel, ktorý je dnes využitý na 30 %, a my tam kladieme veselo ďalší namiesto toho, aby sme sa dohodli so slovenskými telekomunikáciami, myslím železnice, o lepšej využiteľnosti kapacity toho optokábla, a jednoducho, však to Európska únia zaplatí, ale stále nehľadíme na to, že aj Slovensko musí do tej Európskej únie tie peniaze dať. My stále ich posudzujeme ako také, ktoré nám z neba prídu. Myslím si, že nám z neba neprídu, a preto musíme veľmi efektívne posudzovať každú korunu vynaloženú na projekty štrukturálnych fondov alebo kohézneho fondu. A zdá sa mi, že tu je ten proces taký živelný. Aby som bol dobrý na jednotlivých ministerstvách, aby som mal pripravený projekt, aby mi na vláde nevynadali, že projekt nemám spracovaný, tak tam dám aj to, čo mám, bez toho aby som pozrel, či tá efektivita tých prostriedkov je na primeranej úrovni.
Veľmi stručne do toho úvodu. Teraz mi dovoľte, vážené kolegyne a kolegovia, aby som predložil dva pozmeňujúce návrhy, aby sme to do toho obeda stihli, jeden pozmeňujúci návrh prednesiem, poslanca Národnej rady Ľubomíra Vážneho, k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, tlač 867, pozmeňujúci návrh sa týka štátneho fondu rozvoja bývania, kde je ambíciou tohto pozmeňujúceho návrhu vykonať v štátnom fonde rozvoja bývania, v rozpočte štátneho fondu rozvoja bývania nasledovné zmeny: v prílohe č. 5, podpora podľa účelu a druhu podpory, a) výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. a) zvýšiť o 200 mil. korún, výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. b) zvýšiť o 200 mil. korún, výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. d) zvýšiť o 70 mil. korún, výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. e) zvýšiť o 100 mil. korún a výšku podpory podľa § 5 ods. 1 písm. f/1 znížiť o 570 mil. Sk. Následne v prílohe č. 32/a str. 6 a) výdavky programu 07R01, kód 811003, znížiť o 570 mil. korún, výdavky programu 07R01, kód 812001, zvýšiť o 470 mil. korún a výdavky programu 07R02, kód 813002, zvýšiť o 100 mil. Sk. Navrhované zmeny zapracovať v rámci tabuliek a príloh návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Odôvodnenie. V návrhu rozpočtu Štátneho fondu rozvoja bývania je navrhovaná podpora na výstavbu obecných nájomných bytov na rok 2005 vo výške 2,770 mil. Sk. Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky má na spolufinancovanie tohto programu v roku 2005 vyčlenených 900 mil. Sk. Pri spôsobe financovania výstavby obecných nájomných bytov formou 30 % štát a 70 % Štátny fond rozvoja bývania je potrebná suma zo strany štátneho fondu a táto suma predstavuje sumu cca 2,1 mld., a nie tá, ktorá participuje k tej 70-percentnej hodnote, a nie 2,7 mld., ako je navrhnuté v štátnom rozpočte. Pôvodne navrhovaná suma je predimenzovaná. Preto sa navrhuje, aby výška podpory na výstavbu obecných nájomných bytov bola znížená o sumu 2,570 mil. Sk na sumu 2,2 mld., pričom ešte stále je tam 100 mil. rezerva, keby ten program náhodou sa trošku rozšíril, zároveň konštatujeme, že trvale zanedbávanou a podceňovanou oblasťou je obnova bytových budov, podľa aktuálnej situácie bytového fondu si obnovu vyžaduje 400 až 600 000 bytov. Môj názor a myslím, že aj názor väčšiny z vás, že tie bežné nájomné byty, s týmito si tí občania, ktorí tam sú, či už starší alebo mladé rodiny, neporadia a sú to statické defekty ako aj energetické defekty z minulosti a mal by sa s tým štát vysporiadať tak, ako to navrhujeme, a pôvodný návrh rozpočtu počítal s podporou na obnovu bytových budov vo výške 250 mil. korún, čo predstavuje len zlomok potrebných zdrojov. Navrhuje sa zvýšiť výšku podpory v tomto programe o 100 mil. Sk, zvýšiť tak počet obnovených bytových budov. Podľa môjho názoru budeme musieť v roku 2005 otvoriť tieto programové veci v Štátnom fonde rozvoja bývania a roztvoriť nožnice poskytovania tejto pomoci tak, aby prístupné aj pre menej solventných, pretože ak štát nepodporí obnovu bytových domov, bude ich musieť podporiť za určitú dobu, keď bude dochádzať možno až ku katastrofám a statickým poruchám. Aby prostriedky boli účelne využité, navrhuje sa ďalšie prostriedky použiť na zvýšenie podpory na výstavbu bytov v bytovom dome a v rodinnom dome. Pozmeňujúci návrh nemení príjmy a výdavky Štátneho fondu rozvoja bývania, len presúva prostriedky medzi jednotlivými druhmi podpory tak, aby boli zmysluplnejšie vyčerpané.
To je jeden pozmeňujúci návrh, druhý pozmeňujúci návrh je v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: a) výdavky v položke 07S05, podpora verejných služieb, prevádzkovanie dráh, bežné transfery 640, znížiť o 450 mil. Sk, sú to takzvané výkony vo verejnom záujme, a b) výdavky v položke 07S06, rozvoj a modernizácia majetku železníc, kapitálové výdavky 700, zvýšiť o tých istých 450 mil. Sk. Tieto prostriedky účelovo viazať na financovanie projektových dokumentácií investičných akcií Železníc Slovenskej republiky. Doplniť bod programu 07S06, rozvoj a modernizácia majetku železníc o nový cieľ s názvom: Cieľ, v roku 2005 zabezpečiť prípravu a vypracovanie projektových dokumentácií pre investičné akcie Železníc Slovenskej republiky súvisiace s modernizáciou tratí Žilina - Krásno nad Kysucou, Nové mesto nad Váhom - Púchov a Púchov - Žilina, stavba Bratislava - filiálka Petržalka, prepojenie piateho koridoru, modernizácie trate koridoru štvrtého a ďalšie. Názov je príprava projektových dokumentácií investičných akcií Železníc Slovenskej republiky, typ je výstup, merná jednotka logická, báza roka a plán je na 2005. rok.
Navrhované zmeny je v rámci kapitoly ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií potrebné zapracovať aj v rámci výdavkov kapitol a podľa ekonomickej klasifikácie a zdrojov na rok 2005, všetkých tabuliek a príloh a následne upraviť návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Krátke odôvodnenie. V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 nie je zabezpečené financovanie projektových dokumentácií pre železničné stavby súvisiace najmä s modernizáciou železničných tratí. V prípade nezabezpečenia prostriedkov na ich financovanie a následné nezabezpečenie príslušného stupňa projektovej dokumentácie na predmetné stavby bude celá ich realizácia za výraznej podpory z fondov Európskej únie ohrozená. To znamená, že keď nepripravíme projekty v roku 2005, projektovú dokumentáciu, nebudeme môcť čerpať a investovať do výstavby týchto modernizácií tratí v roku 2006 a v následných, pretože nebudeme mať na základe čoho vyžiadať, samozrejme, spolufinancovanie z Európskej únie. V záujme pokračovať v tempe budovania železničnej infraštruktúry sa preto navrhuje, aby v rámci programu 07S06 boli navýšené kapitálové výdavky o sumu 450 mil. korún a a tieto boli použité na financovanie prípravy projektov investičných akcií Železníc Slovenskej republiky, tak ako sú uvedené v novo navrhovanom cieli. Na zabezpečenie týchto prostriedkov sa navrhuje znížiť bežný transfer zo štátneho rozpočtu Železnice Slovenskej republiky, program 07S05, o sumu 450 mil. Sk, tento transfer bol oproti pôvodnému rozpočtu, pôvodnému návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 dodatočne zvýšený až o 1,2 mld. Sk. Železnice Slovenskej republiky v podstate neposkytujú výkony vo verejnom záujme, ale štát im dotuje prevádzkové náklady na správu dráhy. Vláda oblasť výkonov vo verejnom záujme nerieši systémovo, len každoročne zvyšuje transfer a tieto prostriedky sú vynakladané neefektívne. Už by konečne aj vláda Slovenskej republiky v tejto oblasti mala naštartovať a popasovať sa s tým problémom výkonu vo verejnom záujme tak a takou silou, aká mu prináleží, pretože my tu sa boríme s problémami, koľko dávame do sociálnej sféry, koľko do zdravotníctva a málokto si možno všíma, že viac ako 8 mld. je na výkony vo verejnom záujme. Tieto prostriedky tam treba, ale treba ich vynaložiť efektívne a nielen podľa toho, ako niekto zažiada. To znamená, musí prebiehať ruka v ruke ozdravný proces Železníc Slovenskej republiky a železničnej spoločnosti a myslím si, že vláda a jednotliví ministri sú si vedomí toho, že tuto ich čaká veľký kus práce a že výkony vo verejnom záujme a samozrejme nároky na štátny rozpočet z titulu výkonov vo verejnom záujme veľmi zanedbáva, či už je to harmonizácia výkonov vo verejnom záujme, či už je to prideľovanie adresných výkonov vo verejnom záujme a takisto aj celá koncepcia riešenia dopravy a mobility občanov, čo s týmto súvisí.
Takisto konštatujeme, že v spoločnosti neprebieha, to som už povedal pred chvíľou, ten ozdravný proces, ako sme očakávali, a v takom tempe, ako by mal, ak vôbec takýto ozdravný proces prebieha. Preto navrhujeme, aby transfer zo štátneho rozpočtu pre Železnice Slovenskej republiky bol znížený o 450 mil. korún, pričom naďalej ostáva na tento program 3,15 mld. Korún, lebo v pôvodných 3,6 mld. o 450 mil. znižujeme a táto suma je podľa môjho názoru vysoko nadštandardná a je dostatočná. Predmetnú sumu navrhujem účelovo použiť na financovanie projektových dokumentácií investičných akcií Železníc Slovenskej republiky, ktoré keď nezabezpečíme, projektové dokumentácie, ako som už spomenul, nebudeme môcť v roku 2006 a nasledujúcich realizovať. Ďakujem vám za pozornosť.