P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás ešte pred udelením slova ďalšiemu písomne prihlásenému do rozpravy informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali páni poslanci Danko, Hanzel a pán poslanec Murgaš. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Vojtech Tkáč.

Ďalším v poradí prihláseným do rozpravy je pán poslanec Milan Cagala. Pripraví sa pani poslankyňa Ľubica Navrátilová. Nech sa páči, pán poslanec Cagala. Páni poslanci, poprosím, nechajte spoločného spravodajcu sústrediť sa na vystúpenie pána poslanca Cagalu. Vítam aj pána podpredsedu vlády. Nech sa páči, pán poslanec Cagala.

M. Cagala, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som niekoľko svojich poznatkov k rozpočtu vám tlmočil a, samozrejme, nielen mojich, ale odborníkov z praxe. Začnem troška netradične na opozičného poslanca. Musím pochváliť predkladateľa rozpočtu, že sa uvažuje konečne s takým strednodobým horizontom, trojročným rozpočtom. Podnikateľské subjekty môžu nasmerovať svoje podnikateľské plány na ďalšie roky a tiež pripraviť sa podľa toho, s čím uvažuje vláda, s čím uvažuje štát, taký krátkodobý alebo strednodobý horizont, trojročný. Takže to je jedna vec, čo kvitujem pri tomto rozpočte. Je to po prvýkrát, čo schvaľujeme rozpočet. Je to dobrý počin. Čo však nemôžem nepovedať, sú riziká, ktoré nevidím len ja, ale vidí ich podnikateľská obec nášho štátu, riziká rozpočtu, ktoré sú v rozpočte na rok 2005.

V prvom rade by som sa chcel pozastaviť krátko pri inflácii. Inflácia je, v roku 2003 - 8,5 %, v roku 2004 odhad ministerstva financií je 7,8 %. Úvaha na roky 2005 je 3,3 % a 2007 2,5 %. Myslím, že táto je už podhodnotená. Táto úvaha alebo výhľad. Pretože sú tu veci, o ktorých poviem neskôr, ktoré isto na infláciu majú priamy vplyv a ktoré, si myslím, že aj ju ovplyvnia nie tým smerom, ako je uvažované v číslach, ale aká možno bude realita.

V prvom rade je to zahraničnoobchodná bilancia. Vývoj pozitívny, v roku 2003 a 2004, je potrebné povedať, že je pozitívny, obchodno-zahraničná bilancia sa znižovala, znižovala svoj deficit. Bol to však automobilový priemysel, ktorý mal mimoriadny rozmach, konkrétne Volkswagen, bol to boom, ktorý sa nebude opakovať. Áno, máme tu dve pripravované automobilky, Peugeot, Citroen a samozrejme už aj v budúcnosti KIA Žilina. Je však potrebné povedať, že tento nárast v týchto rokoch, ako sa predpokladá, si myslím, nebude, pretože na jednej strane tu bude už začiatok výroby automobilov, na druhej strane však bude tu pôsobiť ešte dovoz technológií. Niekoľko desiatok miliardový dovoz technológií, ktorý ovplyvní negatívne obchodnú bilanciu tohto štátu. Sú to argumenty, ktoré sa nedajú opomenúť a s ktorými rozpočet celkom dostatočne nepočíta.

Ďalej takisto sa uvažuje v budúcnosti alebo je predpoklad konjunktúry ocelí, čiže to je náš ďalší vývozný artikel, ktorý takisto môže ovplyvniť celú túto oblasť, o ktorej hovorím, oblasť inflácie. Čiže to sú veci, ktoré ma skutočne nútia konštatovať a povedať otvorene, že 3,3-percentnú infláciu v roku 2005 vidím ako nereálnu.

Ďalší argument, ktorý je v rozpočte, uvažuje s číslami, ktoré sú objektívne, je nezamestnanosť. Aj posledné správy a vyjadrenia OECD, ktoré u nás robili, analýzy stavu, odhadli, že sa nezamestnanosť na Slovensku nepohybuje v percentách, ako uvažujeme my aj v rozpočte, okolo 12 - 13 %, ale ich predpoklady sú, čo je aj súčasný stav, okolo 18 %. Slúži mi na to jeden konkrétny číselný údaj, ktorý mám z podkladov Sociálnej poisťovne. Počet obyvateľov Slovenskej republiky je 5 400 000. Z toho detí 1 330 000, dôchodcov 1 050 000, pracujúcich 2 050 000. Nepracujúcich alebo ekonomicky neaktívnych, ktorí neodvádzajú do Sociálnej poisťovne ani korunu, je 970 000. Tak to je číslo, ktoré sa nedá spochybniť, takže sú tu niekde medzi uvedenými nezamestnanými ďalší nezamestnaní, alebo, samozrejme, môžu to byť aj načierno pracujúci. Čo je zarážajúce, že do 30 rokov je polovica nezamestnaných, do 30 rokov. To je údaj, ktorý je varujúci a ktorý, samozrejme, by sme mali takisto uvažovať v rozpočte. Ak hovorím ešte raz o tom percente, to percento je nízko uvažované. Takisto jeden nezamestnaný nás stojí 138 000 Sk do roka. Keď to zoberiete, tak to je nie malá položka pri týchto obyvateľoch, ktorí sú ekonomicky neaktívni, čiže neodvádzajú žiadnu korunu do Sociálnej poisťovne, čiže nemajú mať ani žiadny príjem, oficiálne nemajú. To sú údaje, ktoré nie sú mnou vymyslené, sú to údaje, ktoré sú z podkladov Sociálnej poisťovne.

Ďalej, čo nedostatočne hodnotím v rozpočte, je, že stále, stále zaostávame za krajinami, ktoré rovnako s nami išli cestou po roku 2000 a s nami do únie vstúpili okolité štáty Česká republika, Maďarsko, Poľsko a my neplníme ani nami dohodnuté kritériá acquis communautaire, čo sme sa prihlasovali niekedy k Európskej únii, t. j. výdavky na vedu a techniku. Dnes, aj keď sa v rozpočte uvažuje, alebo je v rozpočte rozpočtovaná suma 0,6 %, je o 1,4 % väčšia, ako bola v roku 2004. Môžem povedať, áno, kvitovať sa to dá, že je nejaký nárast, ale stále je to len 60 % toho, čo dáva Česká republika, možno 75, čo dáva Maďarsko a Poľsko.

Čiže stále je to poddimenzovaná suma, financií, zdrojov na vedu a techniku. Sú tu argumenty, v mnohých prípadoch sa s nimi stretávame, u členov vlády, že nemôžeme podporovať súkromný sektor. Prosím vás pekne, to nie je pravda, pretože či Taliansko, či Nemecko, či ďalšie krajiny únie majú v rozpočtoch svojich založené až štvor- či šesťpercentnú sumu HDP, čo investujú do vedy a techniky. To nie je pomoc podnikom, pomoc súkromným firmám, je to pomoc vede a technike a pomoc vzdelanostnej úrovni, pomoc akadémiám a školám. To nie je to, že by maličká suma z toho šla na Holding alebo na súkromnú spoločnosť. Poviem pravdu, keď niekto dostane okolo 5 až 10 miliónov korún, sám musí ešte dobrých 50 miliónov pridať, aby ten-ktorý konkrétny vývojový program vo firme zabezpečil. Taká je skutočnosť, taká je pravda. Čiže ja chcem apelovať, aby sme sa v budúcnosti už priblížili k tým krajinám, o ktorých hovorím, ktoré takisto išli tou cestou ako my po roku 1990, to je Česká republika, Maďarsko, Poľsko. Nechcem hovoriť ešte dnes o Nemecku, Francúzsku, Taliansku.

Ďalej, takisto si myslím, stále poddimenzúvame oblasť cestovného ruchu. Nie je to môj výmysel, sú to argumenty štátov, ktoré cestovný ruch rozvíjajú niekoľko desiatok rokov, kde výdavky na cestovný ruch sa pohybujú rádovo o 100 až 200 % viac ako u nás a zas naďalej porovnám len tie štáty, okolité, Česko, Maďarsko, Poľsko, naše výdavky alebo náš priamy vklad a dotácie do cestovného ruchu sú voči týmto štátom skoro 50-percentné. Ja viem, že zas poviete, že sú to prevažne súkromné aktivity, hotely a podobne, ale ja som presvedčený, že aj keď sa pripravujú peniaze aj z eurofondov do tejto oblasti, napriek tomu vidím, že to je všetko málo, tak, aby sme rozvinuli odvetvie, kde hovoria zahraničné agentúry, že v cestovnom ruchu bude v tomto storočí alebo desaťročí ďalšom investovaných najviac peňazí, najviac zdrojov budú ľudia otáčať práve pri rozvoji cestovného ruchu. A u nás tento stav skutočne nie je dostatočný, nie je dobrý. Dobre vieme, že nemáme vybudované nové zariadenia. Keď som hovoril o tom, že sa uvažuje o peniazoch z eurofondov, musím takisto povedať, že stále malá suma je uvažovaná aj z eurofondov na čerpanie práve dotácií pre malých a stredných podnikateľov. My skoro všetko čerpáme pre veľké firmy, veľké zdroje, veľké finančné zdroje a pre malých a stredných je tých zdrojov stále nedostatok. Ja som presvedčený, že tu treba tiež urobiť isté prehodnotenie. Ja viem, že aj sú projekty a projekty ležia na stoloch na ministerstvách.

Takže ja by som chcel ešte raz touto cestou apelovať, aby sme, skutočne, nielen v rámci rozpočtu, ale aj v rámci celoročného konania, aby sa táto oblasť - malý, stredný podnikateľ a, samozrejme, živnostník, posilnila, je to zdroj príjmu, je to zdroj aktivity a potom bude viac i na rozdelenie. Nepodávam žiadny pozmeňujúci návrh, lebo si myslím, že už je dohoda na rozpočte a škoda ničiť papier a pero. Som však presvedčený, že sú tu riziká, ktoré by si mali kompetentní - teda ministerstvo financií - uvedomiť a mali by tento rozpočet možno i v týchto oblastiach, o ktorých som hovoril, dopracovať. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší v poradí prihlásený do rozpravy je pani poslankyňa Navrátilová, ktorá nie je prítomná v rokovacej sále. Tibor Mikuš takisto nie je prítomný. Pán poslanec Burian. Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som vo svojom diskusnom príspevku o štátnom rozpočte zaujal základné stanovisko. Štátny rozpočet Slovenskej republiky vychádza zo základných predpokladov rastu HDP na úrovni 4,5 % vo výške 1,4 bilióna, inflácie 3,3 %, priemernej evidovanej nezamestnanosti 14,4 %, deficitu, teda rozdielu príjmu a výdavkov štátneho rozpočtu 61,5 miliardy Sk, čiže z toho vyplývajúci schodok verejných financií na úrovni 3,4 % HDP. Toto sú základné východiská, ktoré určujú smerovanie tohto štátneho rozpočtu. Musím povedať, že v každej oblasti alebo každú tú časť, dá sa definovať ako riziká, ktoré môžu ovplyvňovať, povedzme, skutočnosť, to, aby slovenský rozpočet sa ďalej nezadlžoval alebo aby teda tieto východiská boli naplnené. Poviem základné riziká, ktoré vidím, tohto štátneho rozpočtu.

Tak po prvé, je to vysoký deficit. Deficit 61,5 miliardy je jeden z tých deficitov, ktorý v poslednom období je jedným z najvyšších. Je otázkou zamyslenia, že aj minuloročný deficit mal byť na úrovni 60 miliárd korún s tým, že v poslednej chvíli pozmeňujúcim návrhom sa dostalo do rozpočtu 18 miliárd Sk, čo v podstate nás stanovilo jeden historický najväčší deficit v Slovenskej republike. Musím povedať, že práve tým, že sa zadlžujeme, a práve tým, že sa zvyšuje teda deficit, sme zadĺžili za obdobie roku 2003 až 2006 ekonomiku o viac ako 212 miliárd dlhov, čo tým, ja si myslím, že to je vlastne zadlžovanie do budúcnosti, pričom celkový dlh Slovenskej republiky sa už vyšplhal na 45 % hrubého domáceho produktu kde maastrichtské kritéria hovoria o výške deficitu na úrovni maximálne 60 % z hrubého domáceho produktu, pričom celková suma je na úrovni 633 miliárd slovenských korún. Tento dlh evokuje mimochodom aj úrokové zaťaženie, ktoré v tomto roku bude vo výške alebo úrokové zaťaženie, ktoré bude tlačiť na štátny rozpočet, je viac ako 30 miliárd Sk. Druhá vec je vlastne pomer výdavkov a príjmov. Bežné výdavky sú na úrovni 86,75 % z celkových výdavkov, pričom bežné daňové príjmy sú na úrovni 72,74 % z celkových príjmov, čo je oproti roku 2004 zhoršenie o 1 % celkovej bilančnej sumy. Je to trend, kde v podstate nám ubúda daňových príjmov. Je teraz otázkou zamyslenia sa nad tým, kde nájsť, povedzme, zdroje na to, aby do budúcna tieto zdroje boli, by som povedal, reálne získateľné. Možno, že je tu úvaha, čo teda sú tie problémy alebo problémy teda monopolného postavenia podnikov na Slovensku, jednak sa to týka plynárenského priemyslu, Slovnaftu a tak ďalej, kde zažívame dnes problémy o tom, že dokazovanie cien alebo primeraných cien je veľmi otázne a problematické, a myslím si, že je tu namieste možno úvaha o tom, že pre tieto monopolné podniky by sa upravila sadzba, povedzme, daňových alebo teda výdavkov. Teda určitým spôsobom možno uvažovať o tom, že by sa mohli získať tieto peniaze, môžu sa získať práve u týchto monopolných výrobcov. Nie je to, by som povedal, neobyčajným javom. V Anglicku je daň povedzme u veľkých podnikov, nehovorím monopolu, ale veľkých podnikov odsegmentovaná v progresii podľa veľkosti podnikov. U nás by sme mohli možno uvažovať práve o tej dodatočnej dani práve pre tieto monopolné podniky, ktoré, povedzme, ziskovosťou alebo cenami si nadháňajú zvýšenú ziskovosť.

Ďalším rizikom štátneho rozpočtu - vidím aj obrovské regionálne rozdiely. Je tu niekoľko koncepcií na to, aby sa vôbec tieto regionálne rozdiely znižovali. Myslím si však, že ak neurobíme radikálny rez, čo sa týka výstavby infraštruktúry, nie je tu šanca ako reálne tieto rozdiely alebo zabezpečiť investorov do týchto oblastí, by som povedal, zabezpečiť investorov, aby šli do týchto regiónov vzhľadom na to, že neexistuje dostatočná infraštruktúra, ja práve naopak by som povedal, nie, podporujem zvyšovanie výdavkov do štátneho rozpočtu na výstavbu diaľnic, ale, práve naopak, uvažujem o tom, že pri tomto objeme, ktorý dnes je v štátnom rozpočte, a dokonca nižšom, by sa dala postaviť alebo dali by sa postaviť tieto infraštruktúrne siete na báze projektového financovania, ktoré by bolo na úrovni 20 - 25 rokov, a iba tá časť, ekvivalentná, ktorá by teda bola postavená, alebo ktorej by boli výdavky zo štátneho rozpočtu pri splácaní budúcich záväzkov, by vstupovala do štátneho rozpočtu, tým pádom by sa dala zabezpečiť táto progresia práve tým systémom, aby takýmto dlhodobým financovaním, tak ako to povedzme urobili v Chorvátsku alebo v iných krajinách, dalo zabezpečiť bez toho, aby sa povedzme aj toľko peňazí, ktoré sa dnes do výdavkov štátneho rozpočtu možno dostalo.

Neproduktívne náklady, myslím, že sa tu už dosť často spomínalo, o tom, že vysoké administratívne náklady sú ďalšou bolesťou tohto štátneho rozpočtu, kde si myslím, že práve možno neproduktívnymi nákladmi v administrácii a zvyšovaním výdavkov v rôznych kapitolách, neefektívnosť riešenia a auditu štátnej správy prináša to, že tieto výdavky sú z roka na rok skôr navyšované. Otázkou je, či je tu ochota ísť radikálne znížiť tieto výdavky, vzhľadom na to, že podstatná časť obyvateľstva má problém, aby zabezpečila svoje reálne živobytie.

Ďalej je tu, by som sa troška sústredil na rozpočet ministerstva práce a sociálnych vecí. Akiste už som to pri iných diskusiách v tomto parlamente vyhlásil, v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí je niekoľko zaujímavých rezerv. Prvá rezerva, ktorú by som chcel upozorniť, je rezerva v kapitole hmotná núdza. Ak vynásobíme výšku 3 000 korún krát 180 000 ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi, dostaneme číslo, ktoré sa nerovná ani 5 miliardám alebo cez 5 miliárd Sk pri celkovom objeme, ktorý je tam rozpočtovaný, viac ako 9 miliárd korún. Javí sa tu takmer štvormiliardová rezerva.

Ďalej by som chcel upozorniť na to, že sú ďalšie kapitálové výdavky na tomto ministerstve, na informačné systémy, ktoré takisto, by som povedal, rezonujú aj v rozpočte sociálnej poisťovne, kde dokonca dochádza k paradoxu, tomu, že v roku 2007 nieto ani koruny na rozpočtovanie kapitálových výdavkov vzhľadom na to, že splátky za informačné systémy, ktoré si, bojím sa povedať, alebo myslím si, že otázkou je chaotického nakladania s informačnými systémami. Dochádza k tomu, že v roku 2007 nieto ani koruny na kapitálové výdavky. Čiže myslím si, že práve táto oblasť, sociálna oblasť, bude určitým spôsobom rizikom v štátnom rozpočte na rok 2005. Vzhľadom na to myslím si, že práve aj minister financií sa vyjadril k tomu, že je tam, by som povedal, riziko, ktoré môže prameniť na úrovni možno 2 - 3 miliárd, ja osobne si myslím, že pri tých nedostatkoch, ktoré sú jednak v Sociálnej poisťovni, môže nastať aj vyššie, vzhľadom na to, že Spúšťa sa systém generálneho pardonu. Ja si myslím, že s dobrými vecami alebo s dobrým úmyslom možno sa urobí aj to, že príjmy, ktoré možno by boli reálne v roku 2005 v Sociálnej poisťovni, sa nevygenerujú vzhľadom na to, že jednak nedostatky v oblasti evidencie spôsobia to, že príjmy Sociálnej poisťovne nebudú na tej úrovni, na ktorej by mali byť. A veľa podnikov začne špekulovať, aby si uplatnilo generálny pardon namiesto toho, aby zabezpečovali reálny príjem alebo aby zabezpečovali platenie do Sociálnej poisťovne.

V neposlednom rade by som chcel ešte spomenúť ministerstvo výstavby, regionálneho rozvoja a myslím si, že tak ako pán Cagala, keď som zachytil jeho slová v oblasti nakladania s europrostriedkami, myslím, že plne sa stotožňujem s tým, je na stole hádam viac ako tisíc projektov, žiaľ, zlou organizáciou a nedostatkom kvalifikovaných ľudí tieto projekty stoja na stole a nie sú vyhodnocované. Dokonca informácia je taká, že zatiaľ boli vyhodnotené len 3 projekty z programu z opatrenia základná infraštruktúra, čo si myslím, že na obrovský objem peňazí, ktoré potrebujeme čerpať z týchto zdrojov, a teda na žiadosť alebo na veľký entuziazmus, do ktorej vstúpili povedzme podnikateľské subjekty alebo štátna správa a verejná správa, myslím, že je otázkou na to, že by stálo za reč, aby títo ľudia prehodnotili svoje konanie, aby sa zabezpečilo vôbec hocaké čerpanie. Myslím, že jediným čerpaním, čo tu asi bude reálne, je asi poľnohospodárska platobná agentúra. Aj tá absolútne mešká a bude ešte, by som povedal, otázka, aby dokázali vyčerpať zdroje do konca roka. Toľko by som k štátnemu rozpočtu na rok 2005.

Dovoľte mi, aby som ešte prečítal pozmeňujúci návrh, ktorý podávam spolu s poslancom Igorom Šulajom. Pozmeňujúci návrh znie:

A) v rámci rozpočtu kapitoly úradu vlády Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledovné úpravy: Výdavky v položke 06P0201 podporné činnosti zvýšiť o 300 miliónov korún. Zároveň doplniť kód programu 06P0201 podporné činnosti úradu vlády a zámery a ciele programu, podprogramu a prvkov a nový cieľ s názvom cieľ podpora regiónov postihnutých veternou smršťou. Názov podpora regiónov postihnutých veternou smršťou, typ, výsledok, mena, jednotka, logická báza, rok.

B) v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na rok 2005 vykonať nasledovnú úpravu: Výdavky k problému tvorba a implementácia politík 07601 koncipované riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov znížiť o 70 miliónov Sk korún,

C) v rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať úpravu výdavky v programe tvorba a implementácia politík v programe 06V01 vrcholové riadenie a kontrola znížiť o 70 miliónov Sk,

D) v rámci rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: V programe tvorba a implementácia politík 05001 podpora programov pod program 0500101 kontrola a zodpovednosť za programy znížiť o 70 miliónov Sk,

E) v rámci rozpočtu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: V programe 07Q02 riadenia a kontrola znížiť o 30 miliónov Sk,

F) v rámci rozpočtu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu. V programe 07Q03 špecializovaná štátna správa znížiť o 20 miliónov Sk.

G) v rámci rozpočtu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: V programe 08P0502 optimalizácia sústavy súdov znížiť o 70 miliónov Sk.

Navrhované zmeny je potrebné vykonať v rámci navrhovaných kapitol a upraviť tak návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a zároveň návrh verejnej správy na rok 2005 až 2007.

Zdôvodnenie: Finančné prostriedky účel na nový cieľ, podpora regiónov postihnutých veternou smršťou by mal slúžiť postihnutým regiónom a to predovšetkým regiónu Vysoké Tatry. Konkrétne odborné a finančné požiadavky by mali vychádzať zo skutkového stavu zisteného komisiou vlády určenou na tieto ciele. Je zrejmé, že uvedené finančné prostriedky sa nedajú v období schvaľovania návrhu zákona o štátnom rozpočte a o rozpočte verejnej správy dopredu konkrétne definovať. Už prvé odhady však napovedajú, že stabilizovanie a základné riešenie vzniknutého stavu postihnutých regiónov ako aj Vysokých Tatier bude musieť dofinancovať štátny rozpočet. Inak si regióny s touto krízou neporadia. Zodpovednosť všetkých poslancov pri schvaľovaní rozpočtu ako aj pri posudzovaní tohto pozmeňujúceho návrhu môže identifikovať zdroj na odstránenie škôd, ich zmiernenie a hlavne na následné zabezpečenie rozvoja regiónov, ktoré boli postihnuté veternou smršťou v roku 2004. Chcel by som vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Burian bol ďalší, ktorý bol prihlásený do rozpravy písomne, teraz dávam slovo pani poslankyni Navrátilovej. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia.

Rada by som sa zmienila o jednej stránke rozpočtu a to je dôvera k rozpočtu. Zobrala som si na starosť, že podrobne preštudujem rozpočet kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a naozaj musím povedať, že ak treba vytvárať rezervy takým spôsobom, aby sa o tom nedozvedeli poslanci, tak to treba robiť konzistentne. Lebo toto, čo sa stalo v rozpočte ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, je vlastne útok na inteligenciu poslancov.

Už bola tu spomínaná nejaká rezerva v položke hmotná núdza. V roku 2004 bolo na hmotnú núdzu vyčlenených rádovo 10,7 mld. korún. V roku 2005 je projektovaných 9,6 mld. korún, to znamená približne o 1,1 mld. korún menej. Z toho priamo na dávku je počítané so sumou 8,9 mld. korún. V programe 0780A v cieli dva je rozpočtovaná priemerná dávka hmotnej núdzi vo výške 2 949 korún a očakáva sa, že počet poberateľov dávky mierne prekročí 180 000 osôb. Ak si vynásobíte 180 000 krát 2 949 krát 12, je to približne 6,3 mld. korún. Takže prvý možný záver z takto naprojektovaného rozpočtu je, že v rozpočte je vata alebo slušne povedané rezerva vo výške 2,5 mld. korún. Druhý možný záver je taký, že je korektne vypočítaný objem prostriedkov na dávku v hmotnej núdzi, poznáme priemernú dávku, takže si vypočítame mierny nárast poberateľov dávky hmotnej núdzi. Ide o delenie a násobenie, ktorého výsledok je, že pri takejto výške dávky hmotnej núdze by musel byť počet poberateľov 253 000. To znamená nárast o 73 000 osôb. Nikto ma nepresvedčí, že v krajine, kde rastie zamestnanosť, klesá nezamestnanosť, do hmotnej núdze pribudne 73 000 osôb v roku. Tretí možný záver je, že je dobrý počet osôb, dobý objem prostriedkov a chyba je v priemernej dávke. Opäť malá násobilka. Vychádza dávka hmotnej núdze 4 200 korún, ale projektovaná dávka je 2 949 korún, čiže ani tento záver nie je dobrý. Navyše v rozpočte ministerstva sa uvádza, že návrh rozpočtu je o 20 % vyšší ako očakávaná skutočnosť v roku 2004. To jest očakávaná skutočnosť pre dávku v hmotnej núdzi je 7,1 mld. Ale vypočítaný potrebný objem prostriedkov je 6,3. Zase je rozpočtovaných o 1,8 mld. korún viacej. Čiže je tu vnútorný rozpor medzi tým, čo je v cieľoch, a tým čo je rozpočtované. Ja som hlboko presvedčená, že v tejto položke dávke hmotnej núdzi je rezerva, ktorá nie je zdôvodnená nikde.

Podobný problém som mala aj v cieli 07C03, kde je priemerná výška kompenzácie na jedného poberateľa kompenzačných príspevkov 2 021 korún. Hľadala som počet poberateľov. Našla som ich v rozpočte na rok 2004, kde počet poberateľov bol 220 000. Ak si prepočítame 2 021 krát 12 krát 220 000, je to približne 5,3 mld. korún. Rozpočtovaných je 5,7 mld. Celkový rozdiel je 378 mil. korún. Alebo sa počíta s nárastom osôb zdravotne ťažko postihnutých a ten nárast by predstavoval 15 570 osôb. Pochybujem. Toto tiež nie je mierny nárast.

Ďalej čo ma dosť prekvapilo, v rozpočte je počítané so sumou 243,9 mil. na dávku, ktorá sa volá príspevok na služby. Príspevok na služby v našom sociálnom systéme nepoznáme a pokiaľ sa táto položka dostala do rozpočtu, dostala sa sem podľa môjho názoru s nejakou víziou, že sa takýto príspevok na služby v ďalšom období, respektíve v roku 2005 schváli. Ja s takýmto príspevkom nie som stotožnená a preto si myslím, že aj táto položka nemá byť v rozpočte.

Na strane 3 sa uvádza, že v roku, mimochodom, neočíslovaného rozpočtu, že v roku 2005 sa očakáva stabilný počet detí ako východisko k určeniu prostriedkov na prídavok na dieťa. Ale už na strane 4 sa uvádza, že pri kvantifikácii poistného platené štátom na starobné poistenie sa z titulu zníženia pôrodnosti počíta s poklesom počtu poistencov. Ktorý východiskový predpoklad je teda správny?

Ako každý rok máme v rozpočte aj na tento rok cieľ zabezpečenie informatickej podpory plnej implementácie zákona o sociálnom poistení a starobnom dôchodkovom sporení, ktorý má zabezpečiť mieru úspešnosti výberu poistného na úrovni 94 %. Pre rok 2004 sa v tom istom programe, ktorý je mimochodom 07D04, uvádzal cieľ zaviesť komplexný informačný systém potrebný pre realizáciu sociálnej reformy v roku 2004. V rozpočte Sociálnej poisťovne na rok 2004 sa počítalo s výdavkami 316 mil. korún na prefinancovanie pôžičky zo Svetovej banky na informačný systém. V roku 2005 sa v rozpočte Sociálnej poisťovne počíta s výdavkami na informačno-komunikačné technológie, prosím, vo výške 457 mil. korún, z toho 140 mil. korún sú odložené úhrady a 353 mil. na projekt správy sociálnych dávok, čo je ten istý projekt, na ktorý si berie ministerstvo pôžičku. Čo je zarážajúce na tomto, je fakt, že z tohto miesta sme počuli od pána ministra, že Sociálna poisťovňa je informaticky pripravené na prvý aj na druhý pilier, takže pýtam sa, na čo je týchto 110 mil. korún pôžičky.

V tomto kontexte je zaujímavý aj cieľ pre rok 2005, ktorý s tvrdením o existencii fungujúceho informačného systému a s faktom, že sa nikdy neuvažovalo o výbere poistného pod úrovňou 94 %, možno s trochou irónie zhrnúť takto: Máme fungujúci informačný systém, ktorý ideme prerobiť tak, aby klesol výber poistného. Sociálna poisťovňa predpokladá pre rok 2006 výber na úrovni 95,5 %.

V rámci aktívnej politiky trhu práce sú rozpočtované na vzdelávanie a prípravu zamestnancov zahraničných investorov v automobilovom priemysle vo výške 285,9 mil. korún pre cca 2 200 osôb. Pre jednu osobu je to teda na vyškolenie pracovníka 130 000 korún. Lenže podľa programu 06G0404 môžu byť náklady na jedného uchádzača o zamestnanie len 5 000 korún. Je tu porušená zásada rovnakého zaobchádzania a neviem prečo by občania mali zo svojich daní platiť vyškolenie zamestnancov pre súkromné firmy.

V rozpočte Sociálnej poisťovne sú podľa môjho názoru založené východiská, ktoré sú nereálne. Očakávaná skutočnosť predpokladá zostatok na účtoch Sociálnej poisťovne vo výške 17,2 mld. korún. K prvému polroku bolo na účtoch Sociálnej poisťovne cca 13 mld. korún. a podľa návrhu na rok 2004 mala skončiť s bilančným rozdielom 20 mld. korún. No lenže za prvý polrok sa vybralo len 51,6 mld. korún, čo je 45,67 %, a mechanickým prepočtom očakávaná skutočnosť je teda len 103,2 mld. korún. Lenže očakávaná skutočnosť Sociálnej poisťovne je 111 mld. korún z výberu poistného, to znamená, že v druhom polroku by sa muselo vybrať 59,4 %, čo je absolútne nereálne.

Ďalej chcem poukázať na úspešnosť výberu poistného, v roku 2004 za prvý polrok bola úspešnosť výberu 91 %. V roku 2005 sa plánuje 95 %. Ja nemôžem analyzovať, ani nemám k tomu údaje, prečo sa vlastne udiali tieto veci v Sociálnej poisťovni a prečo takto pokleslo poistné. Len v tomto kontexte mi nie je celkom jasný dôvod pre generálny pardon, pretože Sociálna poisťovňa v roku 2005 bude potrebovať viac peňazí.

Takisto sa chcem pristaviť pri kapitálových výdavkoch v správnom fonde a chcem sa opýtať pána ministra, či naozaj nestojí za to urobiť jeden audit, čo sa vlastne deje s peniazmi na informačno-komunikačné technológie v Sociálnej poisťovni. Podľa toho, čo som si spočítala, za dva roky sa preinvestuje v Sociálnej poisťovni 1 mld. korún na informačno-komunikačné technológie, pričom prenikajú informácie, že Sociálna poisťovňa naozaj nie je pripravená na výber poistného pre druhý pilier, a bude zaujímavé, kto mal pravdu, pretože tá pravda sa ukáže veľmi rýchlo v prvom kvartáli budúceho roku. Neviem, či k tejto situácii, ktorá je v Sociálnej poisťovni, bolo veľmi rozumné odvolávať riaditeľov pobočiek Sociálnej poisťovne, a to v dvoch prípadoch, tých, ktorí mali najvyšší výber poistného.

P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami sa nehlási žiaden poslanec.

P. Farkas, poslanec: Ešte bude pokračovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pardon.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vzhľadom na to, že sa stále tvrdí, že je málo peňazí, a vzhľadom na skutočnosť, že som presvedčená, že v rozpočte ministerstva práce sú urobené neadekvátne rezervy, predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu rozpočtu verejnej správy a to v dvoch bodoch.

V prvom v návrhu výdavkov rozpočtových kapitol na roky 2005 až 2007 realizovaných formou programového rozpočtovania, kapitola 20, ministerstvo školstva, program 0780A, poskytovanie výchovy, vzdelávania v základných a stredných školách zvýšiť o 1 mld. presunom tejto sumy z kapitoly 22 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, a to z programu 07C0101, dávka hmotnej núdzi. Odôvodnenie: Myslím si, že investície do vzdelania sú najefektívnejším spôsobom prekonávania problémov nielen spoločnosti, ale aj jednotlivca. Úroveň vzdelania je nevyhnutným predpokladom zvyšovania životnej úrovne, je to najlepšia investícia do budúcnosti. Zároveň je potrebné učiteľské povolanie primerane spoločensky ohodnotiť.

A druhý môj návrh: Z kapitoly 22 ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, z programu 07D04, dôchodkový systém presunúť sumu 48 mil. korún do kapitoly 51, Slovenská akadémia vied, a to do programu 087, výskum a vývoj v prírodných technických, lekárskych a spoločenských vedách a ich zabezpečenie a to do kategórie 630, tovary a služby. Finančné prostriedky vo výške 48 mil. korún navrhujem presunúť do kapitoly Slovenskej akadémie vied, pretože podiel výdavkov štátneho rozpočtu pre SAV nezodpovedá vládou deklarovanej podpore vede a výskumu. Uvedená suma zabezpečí iba nevyhnutné zvýšenie rozpočtu výdavkov SAV pre rok 2005. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Faktické poznámky nie sú na vystúpenie pani poslankyne. Nech sa páči, ďalší ústne a predposledný prihlásený do rozpravy, pán poslanec Mikuš. Nech sa páči, pán poslanec.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán minister, dovoľte, aby som predniesol svojich niekoľko postrehov, pripomienok k návrhu štátneho rozpočtu. V prvom rade by som povedal možno na úvod, čo si myslím, že je slabinou tohto štátneho rozpočtu. Podľa mojej mienky je to priveľký optimizmus, na druhej strane neexistencia konzistentnej hospodárskej politiky. Ďalšia vec, priveľké spoliehanie sa na EÚ a ekonomiku USA, ďalej malá schopnosť čerpať prostriedky z fondov Európskej únie, ďalej je to pomerne nízka podpora, slabá podpora malého a stredného podnikania. Čo sa týka decentralizácie, tak je to zbavenie sa vlastne zodpovednosti za financovanie verejnej správy a potom snáď ešte prílišná jednostrannosť, čo sa týka orientácie na zahraničných investorov.

Čo sa týka toho prvého bodu, prílišný optimizmus. Myslím si, že naozaj autori štátneho rozpočtu sú priveľmi optimistickí, keď si myslia, že sa podarí naplniť príjmovú časť tak, ako je naplánovaná. Druhá vec, znižovanie nezamestnanosti, inflácia, hospodársky rast. Svedčí to o optimizme, ktorý, žiaľ, nie je postavený na reálnych základoch. Reálnymi základmi optimizmu a reálnymi základmi pre určitý vývoj v budúcnosti by mala byť v prvom rade hospodárska politika a všetky jej integrálne súčasti. Tá, podotýkam, naozaj neexistuje, aj keď sú tu, samozrejme, izolované pokusy o to, aby sa určité časti hospodárskej politiky spracúvali. Ale naozaj, v skutočnosti to neexistuje. Tento štátny rozpočet teda nemôže byť systémovým materiálom, ktorý by vychádzal z toho, že premyslená činnosť, ktorá bude definovaná, ciele a nástroje, ktoré budú definované v hospodárskej politike, budú generovať cez vlastnú produkciu a zamestnanosť občanov viac prostriedkov a potom, samozrejme, týmto spôsobom skvalitňovať aj ich život a i funkčnosť štátu. To, žiaľ, nie je splnené. Rozdeliť prostriedky, ktoré existujú, samozrejme, nie je tiež jednoduché, a preto by som povedal, že tento materiál je materiálom, ktorý len rozdeľuje prostriedky, pričom sa jasne stráca, žiaľ, sociálny aspekt nášho štátu.

Mohol by som rozvádzať, čo všetko chýba v hospodárskej politike, ale vychádzam z toho, že som to v tejto snemovni už povedal dvakrát. Žiaľ, zostáva to nesplnené. Dúfam, že pre budúcnosť sa dočkáme inej situácie a že hospodárska politika bude reálne existovať. Čo sa týka spoliehania sa na Európsku úniu, znovu, ja čerpám z toho, čo hovoria odborníci. Európska únia mala hospodársky rast minulý rok 0,5 %, tento rok alebo na budúci rok naši analytici odhadujú v násobkoch vyšší rast, podľa odborníkov, samozrejme, aj toto sú odborníci, ale prichádza tu k názorovej disproporcii a veľmi ťažko sa dá očakávať, že prostredie, v ktorom Slovensko existuje ekonomicky, sa bude rozvíjať zásadne dynamickejšie ako Slovensko.

Ďalšou mojou pochybnosťou je aj spoliehanie sa na to, že ekonomika Spojených štátov amerických potiahne aj našu ekonomiku. Znovu, minulý rok to bolo 3,1 %, pokiaľ sa nemýlim, rast hrubého domáceho produktu, budúci rok sa odhaduje na 4,7, skutočnosť bude však pravdepodobne iná.

Čo sa týka schopnosti čerpať z fondov Európskej únie, môžeme konštatovať, že sa nám to, žiaľ, nedarí tak, ako by bolo vhodné, a tento rok zatiaľ sme čistými platiteľmi do Európskej únie a pokiaľ sa nemýlim, deficit za tento rok je na úrovni 4 miliardy korún. Potýkame sa s tým, čo už sme veľakrát kritizovali, o čom sme hovorili, že, žiaľ, jednotlivé rezorty nemajú dostatok odborníkov a, jednoducho, mešká aj uverejňovanie výziev aj vyhodnocovanie projektov a, samozrejme, tým dochádza aj k tomu, že prostriedky nie sú v danom rozpočtovom roku čerpané tak, akoby čerpané mali byť. Mohol by som hovoriť o tom, koľko nám to prinesie straty v danom časovom období, nie celkové, pretože existuje možnosť vyčerpania, ale, samozrejme, na dynamiku rozvoja nevyčerpanie prostriedkov v danom časovom období má negatívny vplyv. Ale nebudem to rozvádzať, pretože si myslím, že je to všeobecne známe.

Skúsim sa sústrediť na inú otázku. Vláda podporuje investičnými impulzmi najmä zahraničných investorov orientovaných na automobilový priemysel. Dovolím si upozorniť, že automobilový priemysel podlieha cyklickým výkyvom a nie je zárukou stabilného dlhodobého rozvoja ekonomiky. Dovolím si upozorniť aj na to, že automobilový priemysel je veľmi tesne zviazaný s energetickými politikami jednotlivých krajín, a teda s dostupnosťou primárnych energonosičov. Toto sa stáva problémom nielen Spojených štátov amerických a Európskej únie, ale bude to, samozrejme, problémom aj malých krajín alebo je to problémom aj malých krajín. Čiže naviazanosť alebo orientácia na jednostrannú priemyselnú činnosť nie je určite zárukou kvality.

Som presvedčený, že treba oveľa viac podporovať malé a stredné podnikanie. V rozvinutých ekonomikách malé a stredné podnikanie vytvára až 70 % pracovných príležitostí. Malé a stredné podnikanie prináša pracovné príležitosti, ktoré sú značne diverzifikované a nepodliehajú jednostranným zmenám alebo vplyvom. Mám pocit, že tu sú rezervy a že tu by sme mohli naozaj niečo viac urobiť v prvom rade pre vlastných podnikateľov a nie ich stavať do situácie, keď sú vlastne znevýhodňovaní oproti zahraničným investorom. Podľa prepočtov odborníkov, samozrejme, môžeme sa prieť o to, akých odborníkov a kto je a kto nie je odborník, ale jednoznačne si myslím, je známe, že umiestnením investícií zhruba rovnakej veľkosti do malého a stredného podnikania dosiahneme v násobkoch vyššiu zamestnanosť, ak nie rádovo, a, samozrejme, diverzifikovanú zamestnanosť. A myslím si, že štátny rozpočet alebo hospodárska politika musí myslieť v prvom rade na to, ako produkovať, samozrejme, vlastnými ľuďmi, ale ako produkovať stabilne v dlhodobom časovom výhľade. To, žiaľ, nie je fundamentom, z ktorého by vychádzal návrh štátneho rozpočtu.

Ďalšia vec, čo sa týka verejnej správy. Samozrejme, pravidlá, ktoré boli schválené, sú pravidlá systémové, ale existuje obrovské množstvo starých záťaží, ktoré verejná správa má a podľa vyjadrení ekonómov z verejnej správy chýbajú prostriedky pre jednotlivé subjekty a výška chýbajúcich prostriedkov sa blíži, pokiaľ sa nemýlim, v celoslovenskom meradle zhruba k 10 miliardám. Tu môžeme povedať, že je to síce systémový krok, ako zabezpečiť financovanie samospráv, tie pravidlá, ktoré boli prijaté, ale zároveň je to aj zbavenie sa zodpovednosti za financovanie samospráv.

Snažil som sa dotknúť iba niekoľkých bodov, ktoré vyčítam. Za ten najdôležitejší ja osobne považujem to, že neexistujú dlhodobé stratégie hospodárskeho rozvoja Slovenska. To je problém, ktorý sa nedá, samozrejme, vyriešiť v priebehu niekoľkých mesiacov, ale mám pocit, že tie roky, ktoré už táto vláda spravuje Slovensko, boli dostatočným časovým priestorom na to, aby sa hospodárska stratégia a vízia rozvoja Slovenska ako celku aspoň v zásadných kontúrach načrtla. Keďže niečo také neexistuje, dovolím si povedať aspoň to, čo si myslím, že by bolo treba podporiť, čo by bolo na prospech Slovenska. V prvom rade som presvedčený, že treba masívnejšie podporiť malé a stredné podnikanie. Ja určite podporím tie pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dané v oblasti kultúry, a pozmeňujúce návrhy, ktoré sú dané v oblasti školstva. Vychádzame z toho, že školstvu chýba zhruba 600 miliónov korún. Potvrdzujem aj slová, ktoré tu odzneli a ktoré hovoria o tom, že najlepšia investícia je investícia do vzdelania, lebo len vzdelaní občania budú môcť produkovať viac na prospech celku.

Čo sa týka sociálnej oblasti, takisto návrhy, ktoré budú podané, nebudem ich rozoberať, ale určite podporím.

Čo sa týka verejnej správy. Ako som povedal, celkovo, podľa mojich informácií, chýbajúce prostriedky, ktoré sú samozrejmé, dosahujú zhruba 10 miliárd. Sú to prostriedky, ktorých nedostatok sa prejavuje v školstve, v zdravotníctve, v doprave vo verejnom záujme a v sociálnej oblasti, ale určite ich všetky podporím.

Takisto čo sa týka pôdohospodárstva. Určite podporím návrh na zvýšenie úrovne priamych platieb o 780 miliónov korún.

Ešte pár slov k ministerstvu zahraničných vecí. Úloha diplomacie jednoznačne vzrastá. Samozrejme, aj úloha diplomacie, čo sa týka jej ekonomického rozmeru. Ak sa pozriete na to, ako sú projektované prostriedky pre rezort ministerstva zahraničných vecí, tak, žiaľ, podľa mojej mienky ten nominálny nárast nepokrýva ani nárast, ani infláciu a pritom úlohy, samozrejme, vzrastajú.

Rád by som sa pár slovami dotkol ešte životného prostredia. Tam tiež je podaných niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré podporím, pretože jednoznačne majú svoju logiku.

Pár slov k Trnavskému samosprávnemu kraju. Som poslanec, ktorý pôsobí v tomto kraji. V prvom rade treba myslieť a snažiť sa pomôcť odstrániť modernizačný dlh v oblasti stredného školstva, dlh, ktorý vznikol pred prechodom kompetencií, ktorý je na úrovni 304 miliónov korún. Ďalej je potrebné urýchliť majetkovoprávne vysporiadanie zhruba desiatich školských zariadení, pretože nevyriešené majetkovoprávne vysporiadanie je zásadným dôvodom pre nečerpanie prostriedkov z fondov. Ďalej chýbajú prostriedky na dopravu vo verejnom záujme zhruba na úrovni 20 miliárd. Zdravotníctvo, ktoré bolo prebrané so záväzkami skoro 650 miliónov korún, od prechodu má ďalšie záväzky, teda od prechodu zriaďovateľskej povinnosti, na úrovni takmer 320 miliónov korún. V sociálnej oblasti chýba tomuto kraju 7,5 milióna korún. Celkovo je to za Trnavský samosprávny kraj 1,3 miliardy korún. Sú to naozaj problémy, ktorými sa treba vážne zaoberať a treba ich vážne riešiť. Nehovoril som o vyrovnávaní medziregionálnych rozdielov. Ale ak budú jednotlivé samosprávy takto poddimenzované a ak nebude existovať cielená hospodárska politika a cielené nástroje hospodárskej politiky ako daňová politika, ktorá by umožňovala rozvoj odvetví, pre ktoré 19-percentná daň z pridanej hodnoty vlastne predstavuje brzdu, ťažko si môžeme predstaviť, že Slovensko sa bude rozvíjať rovnomerne.

Ak dovolíte, prednesiem aspoň dva zlepšovacie návrhy, ktoré si, myslím, určitým spôsobom prispejú k zníženiu tých negatívnych dôsledkov, ktoré vyplývajú z neexistencie hospodárskej politiky.

Po prvé, navrhujeme navýšiť a účelovo viazať v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky finančné prostriedky vo výške 500 miliónov Sk na podporu malého a stredného podnikania. Zdôvodnenie som už povedal.

Po druhé, navrhujeme navýšiť a účelovo viazať v kapitole Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky finančné prostriedky vo výške 500 miliónov korún na podporu malého a stredného podnikania. Obidva návrhy sú na podporu malého a stredného podnikania. Samozrejme, predpokladáme prerozdelenie prostriedkov v rámci existujúcich možností. Ďakujem pekne za pozornosť.