B. Bugár, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou, pán poslanec Ivančo, nech sa páči, ako jediný prihlásený do faktických poznámok. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
J. Ivančo, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja chcem ako človek, ktorý sa profesijne zaoberá počas zatiaľ svojho krátkeho života školstvom, skutočne veľmi oceniť príspevok kolegyne Brestenskej, chcem poukázať na to, že to, čo zaznelo vo vystúpení pani kolegyne, je skutočne pravda. Som posledných 5 rokov riaditeľom školy, ktorá sa zúčastňovala od začiatku projektu Infovek. A chcem povedať, že projekt Infovek skutočne je to, čo povedala pani kolegyňa, čo vyrástlo na Slovensku a čo pomohlo vyrásť nie slovenským školám, ale slovenským absolventom, pretože títo absolventi škôl, ktoré prešli Infovekom, majú lepšie uplatnenie na trhu práce, sú flexibilnejší a cesta ich vzdelávania, cesta k tomu, čo verím, že všetci chceme, ich cesta k získavaniu poznatkov a ich cesta k celoživotnému vzdelávaniu je už v tejto fáze, v tomto štádiu u nich nastúpená.
Som veľmi rád, že pani poslankyňa poukázala na to, že sa máme venovať vzdelávaniu. My skutočne vo veľkej miere, i keď nie na všetkých školách máme tie drôty. A dokonca na všetkých školách vďaka projektu Počítače školám máme už tie drôty. Takže skutočne to, čo bolo zdôraznené v príspevku pani poslankyne, a to je podpora vzdelávania, je veľmi dôležité.
Som rád, že projekt Otvorená škola je založený na projektovej báze, teda nie na rozdávaní, ale na aktivite.
A za posledných 5 sekúnd chcem vyzvať všetkých prítomných, aby podporili pozmeňujúci návrh pani poslankyne. (Ruch v sále.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, dám vám slovo, samozrejme, vy ste ďalší v poradí, pán poslanec Rehák, ale to znamená, že máte približne 5 minút na vystúpenie. Ak vám to stačí, tak je to bez problémov, ak vám to nestačí, tak radšej vám dám slovo ráno.
M. Rehák, poslanec: Skúsim to.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
M. Rehák, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán podpredseda vlády, dámy a páni, štátny rozpočet je o prioritách, záujmoch, samozrejme, aj o financiách a je rozhodujúcim nástrojom hospodárskej politiky vlády.
Pri schvaľovaní štátneho rozpočtu na rok 2005 je potrebné si uvedomiť, že ide prvýkrát o trojročné rozpočtové hospodárenie, kde by sa mala ukázať dlhšia časová línia hospodárskej, ekonomickej, finančnej a daňovej politiky štátu. Musím uznať, že trojročné obdobie umožní stabilnejší režim riadenia štátu. Trojročný režim má svoje výhody, môžu sa presúvať finančné prostriedky z jedného roku do druhého roku, čo znamená väčšiu šancu na efektívne nakladanie s financiami. A myslím, že sa to ukáže hlavne pri verejnom obstarávaní, kde ku koncu roku bol veľký problém uplatniť verejné obstarávanie pri zabezpečení investičných akcií.
V štátnom rozpočte je dôležitá otázka stanovenia priorít. Áno, je snaha ich stanoviť, zdôvodniť, ale chýba ich presvedčivosť a jednoznačnosť. Hovoríme, že zvyšujeme transparentnosť verejných financií, že smerujú k rovnováhe. Ak by to bola pravda, túto skutočnosť treba vyzdvihnúť. Ale zároveň treba aj kritizovať, že štátny rozpočet je deficitný, dnes je deficit nad 3 % hrubého domáceho produktu, čo je definované ako zlé. Ale keď bude pod 3 %, bude to dobré? Myslím si a predpokladám, že mi dáte za pravdu, že bude dobré vtedy, keď deficit bude nulový. Ako to dosiahnuť, ako zvýšiť ekonomiku na takúto úroveň, ako radikálne znížiť spotrebu štátu, to sú otázky do budúcnosti nielen pre túto vládu, ale, myslím si, pre budúcu vládu i ďalšie vlády.
Pán podpredseda vlády, prejavili ste názor, že v roku 2010 by sa dal predkladať rozpočet, ktorý by bol vyrovnaný. Ak to bude pravda, táto Slovenská republika bude z toho môcť len ťažiť. Možno konštatovať, že veľmi vážnym aspektom, ktorý buď zabezpečuje stabilitu, alebo destabilizuje prostredie, je rozpočtová politika štátu. Táto dnes dostala nové dimenzie a čas ukáže, či súčasná vláda naplní všetky zámery, o ktorých dnes rokujeme, a či prinesie požadovaný a roky sľubovaný očakávaný efekt pre občanov Slovenskej republiky.
Ja by som sa v ďalšom dotkol viac-menej obcí a vyšších územných celkov. V rámci výdavkov celkové dotácie, ktoré sú poskytnuté obciam, predstavujú hodnotu 16,054 931 mld. Sk a dotácie do vyšších územných celkov sú vo výške 9,544 002 mld. Sk. Najväčšia čiastka z nich sa týka bežných výdavkov súvisiacich s preneseným výkonom pôsobností štátnej správy na obce a vyššie územné celky. Ďalšími sú prevažne kapitálové výdavky na individuálne a špecifické potreby obcí a vyšších územných celkov.
Fiškálna decentralizácia schválená v roku 2004 predstavuje nový systém financovania obcí a vyšších územných celkov. Áno, volali sme po tom a je to pozitívne. Jej cieľom je posilnenie finančnej samostatnosti územných samospráv. Teda schválenými zákonmi sme vytvorili určitý rámec na realizáciu fiškálnej politiky. Je tak trocha paradoxom, že pri schvaľovaní tzv. územného rozpočtu sme nemali v rukách ani jeden rozpočet vyšších územných celkov, ani jeden rozpočet alebo rozpočtové a dopadové štúdie na menšie, stredné obce alebo mestá.
Koaliční poslanci Národnej rady Slovenskej republiky prijali rozpočet regiónov a obcí bez toho, aby vedeli, aké ekonomické dopady bude mať. V praxi to vyvolá hlavne v menších sídlach takmer neprekonateľné problémy. Napr. ak by sme zobrali obec so 600 obyvateľmi, nový spôsob prerozdelenia dotácie znamená v nich pokles asi jednej tretiny dotačných zdrojov oproti roku 2004. I keď vláda rozhodla o dorovnaní na 87 % finančných zdrojov úrovne roku 2004, je tu deficit 13 % a vlastne tieto obce a menšie mestá sa vracajú viac rokov dozadu. Bude im chýbať aj to minimum na rozvoj. Áno, fiškálna decentralizácia nastavila zdroje pre menšie obce do 2 000 obyvateľov tak, aby sa zlučovali a vytvárali väčšie ekonomické celky na hospodárnejšie využívanie finančných zdrojov, ja by som to nazval tak troška socialistickými strediskovými obcami. Avšak tieto obce nikto na to neupozornil, ani sa nikto nezaujímal, či bude alebo nebude narušený ich chod. Bude a veľmi vážne.
Ako som už uviedol, v roku 2005 menšie mestá, menšie obce budú mať menší finančný objem prostriedkov. Ale to je len, by som povedal, pokračovanie nátlakovej hry vlády a táto nátlaková hra vlády sa prejavuje i v pozícii vyšších územných celkov. V priebehu minulých rokov sa štát zbavil zodpovednosti za nemocnice II. a III. stupňa, základné a stredné školy, sociálne ústavy, cesty a dopravu vo verejnom záujme. Vyššie územné celky, obce a mestá pri nedostatku zdrojov, a tie záviseli od rozpočtu, museli, ak chceli, aby prežili, radikálne redukovať napr. počty škôl, nemocníc, autobusových liniek. A štát bol popritom v pohode. Na chrbte obcí, miest a vyšších územných celkov sa previedla alebo prevádza reštrukturalizácia jednotlivých rezortov a štát ju riadi jednoduchým spôsobom. Má v rukách finančné zdroje a dá ich toľko, koľko ich chce dať. Myslím si, že nie je to najserióznejšie.
Naznačil som, aké problémy prináša návrh štátneho rozpočtu v roku 2005 malým a stredne veľkým obciam alebo mestám. Rovnako to bude i vo vyššom územnom celku. Pre rok 2005 sú rozpočtové zdroje pre vyššie územné celky menšie oproti roku 2004 o cirka 1 mld. Sk. Čím ich nahradiť? Nemocnice sa ďalej zadlžujú. Predať alebo prenajať ich? Zlý bude vyšší územný celok, a nie zodpovedný štát. Spájanie škôl je v koncoch, ale zrušiť sa všetky nedajú, rovnako ako autobusové linky, aj cesty sa neudržujú na potrebnej úrovni, nie sú financie, mohol by som pokračovať.
Pre čiastočné zmierenie spomínaného dopadu predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte v roku 2005.
Prvý pozmeňujúci návrh. V § 1 ods. 5 posledná veta znie: "Zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytujú do rozpočtu vyšších územných celkov dotácie, ktorých prehľad je uvedený v tabuľke č. 6, v celkovej sume 10,473 002 mld. Sk. Vo väzbe na uvedenú zmenu § 1 ods. 5 sa upraví príloha č. 6 (Záväzné limity dotácií vyšším územným celkom na rok 2005), pričom čiastka uvedená v stĺpci 3 - dotácie spolu - 9,544 002 mld. Sk sa nahradí čiastkou 10,473 002 mld. Sk." Navrhovaná úprava štátneho rozpočtu je zrejmá z tabuľky Daňové príjmy na akruálnej báze v časti A.1, v odseku daní zo závislej činnosti a funkčných požitkov, odvodu do štátneho rozpočtu, ktorý je tam uvedený v sume 1,858 mld. korún, sa zníži na 50 % o čiastku 929 mil. korún a táto čiastka sa presunie do rozpočtu vyšších územných celkov, t. j. suma 7,42 mld. sa zvýši na sumu 7,961 mld. Sk.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, to už je tých 10 minút. (Reakcia z pléna.) Takže myšlienkový pochod môžete dokončiť, nech sa páči, a potom preruším rokovanie.
M. Rehák, poslanec: To je prvý pozmeňujúci návrh.
A druhý pozmeňujúci návrh sa týka rozpočtu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií v rámci Trenčianskeho kraja, ja by som predniesol druhý pozmeňujúci návrh. V § 1 ods. 4 v prílohe č. 4 Výdavky štátneho rozpočtu na realizáciu programov v roku 2005, v kapitole Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky navrhujem a) v kóde programu 053 Cestná infraštruktúra čiastku 14,662 588 mld. Sk nahradiť čiastkou 15,166 588 mld. Sk, b) v kóde programu 0530305 pred slová "a iné" doplniť nasledovný text: "R2 v trase štátna hranica Slovenská republika a Česká republika - Drietoma - Prievidza - Žiar nad Hronom".
Táto rýchlostná komunikácia vlastne v súčasnosti slúži ako prirodzené prepojenie medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. Je pomerne zaťažená dopravou. V priebehu roku 2003 tam bolo 915 dopravných nehôd a 14 usmrtení. Požadované zvýšenie finančných zdrojov o 500 mil. Sk je potrebné na zvýšenie intenzity prípravy výstavby cestnej komunikácie a započatie výstavby na projekčne pripravených úsekoch.
To je z mojej strany všetko. Ďakujem, pán predsedajúci, že ste mi umožnili dokončiť vystúpenie, a prosil by som o pozmeňujúcich návrhoch hlasovať samostatne. To je všetko, ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu až do 9.00 hodiny. Zajtra ráno začneme rokovanie o 9.00 hodine s týmto bodom programu. Zatiaľ ešte sú písomne prihlásení piati poslanci, ktorí, samozrejme, ráno o 9.00 hodine začnú potom postupne vystupovať, a potom sa otvorí možnosť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Takže dovidenia zajtra ráno.
(Prerušenie rokovania o 19.06 hodine.)