Úterý 7. prosince 2004

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Jaduš, pripraví sa pán poslanec Burian.

Pán poslanec, máte slovo.

J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, pri prerokovávaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 som ako spravodajca kapitoly ministerstva životného prostredia musel konštatovať, že predložený návrh zákona o štátnom rozpočte nie je v súlade s existujúcim právnym stavom. A dovoľte mi, aby som to teraz vysvetlil.

Schválením zákona o Environmentálnom fonde vznikol stav, keď sa mala do rozpočtu zapracovať nová kapitola, kapitola Environmentálneho fondu a prepracovať v rozpočte kapitola ministerstva životného prostredia. Mne z neznámych, ale tušených dôvodov sa tak dodnes nestalo. Pritom bolo povinnosťou vlády v tejto veci konať. Poslanci vo výbore pre životné prostredie tak boli nútení rokovať o kapitole, o ktorej už dopredu vedeli, že je neplatná. Vzhľadom aj na túto skutočnosť výbor odmietol schváliť ako kapitolu, tak aj celkový návrh zákona o štátnom rozpočte.

Vzhľadom na závažnosť celkového problému podávam procedurálny návrh na nepokračovanie v rozprave a vrátenie zákona o štátnom rozpočte na dopracovanie vláde.

Ak by tento parlament nemal záujem vyžadovať od vlády dôsledné dodržiavanie platných legislatívnych rámcov, dovoľte mi, aby som vyjadril svoje stanovisko ku kapitole ministerstva životného prostredia z titulu analýzy návrhu financií pre tento rezortu. Na rozdiel od mojich komentárov k predchádzajúcim rozpočtom budem sa snažiť o čo najstručnejšie vyjadrenia, bez nejakých morálnych apelov, lebo, ako sme sa z doterajšieho vývoja mohli presvedčiť, neochota vlády riešiť závažné problémy v environmente je zjavná. V každom prípade by som sa chcel dotknúť aspoň čiastočne svojím komentárom mojich pozmeňujúcich návrhov, a preto mi dovoľte, aby som k nim rovno prešiel.

Už jeden z mojich predrečníkov, konkrétne za stranu Smer podal návrh na vyčlenenie 300 mil. Sk na riešenie problematiky Vysokých Tatier. Či už z týchto prostriedkov alebo z rezervy vlády navrhujem vo svojich prvých dvoch pozmeňujúcich návrhoch k tejto problematike navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva pôdohospodárstva finančné prostriedky vo výške 50 mil. Sk na výskum, na vedecké projekty v súvislosti s problematikou prírodnej katastrofy vo Vysokých Tatrách a v ostatných postihnutých územiach.

Rovnako sa týka tejto tematiky aj môj druhý pozmeňujúci návrh, a to navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia finančné prostriedky vo výške 50 mil. Sk na výskum, na vedecké projekty v súvislosti s problematikou katastrofy vo Vysokých Tatrách a v ostatných postihnutých územiach.

Bolo by veľmi zlé, keby sa riešenia v Tatrách prijímali len na základe nejakých politických rozhodnutí, a preto pevne verím, že to najdôležitejšie, čo je potrebné v Tatrách, ale nielen v Tatrách, ale aj na ostatných územiach vykonať, sú vedecké analýzy. To znamená, treba vyčleniť garantované prostriedky pre vedecké inštitúcie v pôsobnosti obidvoch ministerstiev, aby sa na základe týchto projektov mohli navrhnúť konkrétne racionálne a efektívne riešenia.

Ďalej, môj ďalší pozmeňujúci návrh je chronická choroba, o ktorej hovoríme pred každým rozpočtom. A opäť by som chcel poprosiť pána ministra financií, aby návrh, ktorý bol vo vláde už v roku 2002 a ktorý je v uznesení vlády, vyčleniť z privatizácie SPP 2 mld. Sk na staré environmentálne dlhy, vláda teda zrealizovala, pretože myslím si, že toto rozhodnutie bolo múdre a jednoducho staré environmentálne dlhy sú tikajúcimi hodinami a je veľmi dôležité, aby sme sa aspoň tými najvypuklejšími problémami začali skutočne zaoberať.

Ja nespomeniem nič iné, len, povedzme, PCB látky v Chemku Strážske, v okolí Strážskeho, ktoré sú kardinálnym problémom celého okolia. A je potrebné ich riešiť. Dokonca existuje projekt, kde z fondov OSN máme možnosť čerpať prostriedky na zakúpenie technológie, ktoré by raz a navždy počas dvoch, troch, možno štyroch rokov dokázali odstrániť tento nebezpečný materiál zo životného prostredia. Skutočne nie veľa prostriedkov je potrebných zo strany štátu uhradiť a mali by sme to tak z krku. Či chceme, či nechceme, budeme sa musieť skôr či neskôr starými environmentálnymi záťažami zaoberať.

Ďalej by som vás chcel poprosiť, aby ste venovali pozornosť ďalšiemu môjmu návrhu. Ten návrh sa týka navýšenia finančných prostriedkov na riešenie náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania. V kapitole ministerstva životného prostredie je tuším 100 mil. korún na tento účel. Avšak podľa našich informácií je zatiaľ zo strany vlastníkov, ktorým z titulu obmedzenia hospodárskeho využívania plôch, či už lesných alebo iných, tak tam návrh alebo požiadavka na 350 mil. Sk. A ešte nie sú uzavreté tieto požiadavky, pretože niektorí vlastníci sa nespamätali v reálnom čase a tie požiadavky ešte nedali na stôl, ale vieme o takých požiadavkách, že ešte rádovo možno niekoľkonásobné budú.

Teda môj ďalší pozmeňujúci návrh je navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia finančné prostriedky vo výške 350 mil. Sk na náhrady týmto vlastníkom.

No a kardinálny problém je protipovodňová ochrana, to máme v podstate na stole každú chvíľu. A možno by bolo vhodné zaoberať sa, ako efektívne riešiť tieto záležitosti, pretože už niekoľko rokov je platný Plán protipovodňovej ochrany a Plán riešenia územia z titulu ochrany pred povodňami. Doterajší vývoj situácie je známy, nemusím ho opakovať. Finančné prostriedky určené na následky povodní sú ďaleko vyššie ako finančné prostriedky, ktoré sa investujú do preventívnych opatrení. Pokiaľ budeme takýmto trendom pokračovať ďalej, tie nožnice sa budú roztvárať. Bude treba racionálne sa zamyslieť nad protipovodňovou ochranou a som presvedčený, že ak by sa išlo cestou preventívnych opatrení, ak by sa išlo cestou rozumného investovania do možno malých, ale efektívne navrhnutých stavieb, resp. technických riešení, tak tie povodne nemusia mať také fatálne dôsledky, pričom vieme veľmi dobre a upozorňujú nás na to vedci, že prívalové dažde, orkány, smršte sú fenoménom, s ktorým sa budeme musieť každým rokom viac a viac boriť, pretože to súvisí s globálnymi klimatickými zmenami a, bohužiaľ, tým zatiaľ predchádzať nevieme alebo nie sme schopní im zatiaľ predchádzať.

Ďalší môj pozmeňujúci návrh sa týka priamo rezortu, je navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia prostriedky vo výške 50 mil. Sk na vytvorenie informačno-technologickej bázy a komunikačnej infraštruktúry úradov životného prostredia.

Vážené kolegyne, kolegovia, v poslednom období sme prijali rad zákonov v oblasti životného prostredia, ktoré si vyžadujú istý sofistikovaný prístup hlavne v zúradovaní agendy. Čo sa týka stavov a počtov úradníkov v životnom prostredí, ten je nedostačujúci. Ale ak by sme ich teda nahradili informačnými technológiami alebo dali im možnosť využívať naplno informačné technológie, som presvedčený, že by bol možný aj pokles úradníkov, ktorí fungujú v tomto rezorte. Rezort požadoval na tento rok nejako 40 mil. - 45 mil. korún na túto problematiku, nedostal ani korunu. Pritom treba povedať, že rezort ministerstva životného prostredia je dlhodobo vykazovaný ako rezort s najhoršou úrovňou zavádzania informačno-komunikačných technológií. To je objektívne hodnotenie a treba s ním len súhlasiť.

No a posledný pozmeňujúci návrh, ktorý sa týka tohto rezortu, je navýšiť a účelovo viazať v kapitole ministerstva životného prostredia finančné prostriedky vo výške 31 mil. korún na prenesené kompetencie výkonu štátnej správy v oblasti ochrany pre povodňami pre mestá a obce Slovenskej republiky.

Tieto finančné prostriedky sú potrebné na prenesený výkon kompetencií z titulu uvedenia platnosti zákona o protipovodňovej ochrane, ktorý bude platný od 1. 1. 2005. Mestá a obce vypočítali, že na každého občana v Slovenskej republike z titulu prenesených kompetencií je potrebných nejakých 5 aj niečo korún. Takže bol by som veľmi rád, keby aj tento parlament z titulu svojho vlastného rozhodnutia zaviazal vládu, aby sme aj tak napäté rozpočty miest a obcí nenavyšovali, ale aby sme sa im pokúsili vyjsť v ústrety, o to prosím aj pána ministra.

No a chcel by som sa dotknúť ešte jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý predkladám spoločne s pánom MUDr. Soboňom. Týka sa to rozpočtu Slovenskej informačnej služby. V minulom roku alebo teda v tomto roku bol na základe nášho rozhodnutia urobený transfer zo SIS-ky do ministerstva vnútra. Ukázalo sa, že zlyháva, resp. je nedostatočne saturovaná informačná činnosť Slovenskej informačnej služby. Preto by som vás chcel poprosiť o podporu môjho návrhu, o opačný transfer, ako sme urobili v predchádzajúcom období, a to o to, presunúť z rozpočtu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky finančné prostriedky vo výške 250 mil. Sk z rozpočtového programu Výstavba rádiokomunikačnej siete štátnej správy Sitno do rozpočtovej kapitoly Slovenskej informačnej služby, rozpočtového programu 06, to je Informačná činnosť.

Na Sitno sa vyvalilo už neskutočne veľa prostriedkov. A Sitno, priatelia, nefunguje, teda ak funguje, tak je to len v niektorých regiónoch. Myslím si, že 250 mil. korún, ktoré sú určené na túto technológiu, je absolútne nedostačujúcich, lebo tuším tam bolo preinvestovaných 5 mld. alebo celkový horizont je 5 mld. na celú Slovenskú republiku. Takže za tých 250 mil. asi toho veľa vnútro nebude vedieť urobiť. A nemali by sme sa navzájom strašiť súčasnými pomermi vo svete, ale si myslím, že tá informačná činnosť Slovenskej informačnej služby je v tomto prípade dôležitejšia.

Vážené kolegyne a kolegovia, ďakujem vám za pozornosť a pevne verím, že pozmeňujúce návrhy, ktoré som predložil, sú aj v súlade s tým čo cítia mnohí, a dúfam, že ich podporíte. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave by mal vystúpiť pán poslanec Burian, ktorý tu nie je, stráca poradie, pán poslanec Opaterný, nie je tu, stráca poradie.

Pán poslanec Kolesár, nech sa páči, máte slovo. A pripraví sa pán poslanec Čaplovič.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v podstate zásadné pripomienky zo strany Ľudovej strany - HZDS k návrhu štátneho rozpočtu boli spomenuté pánom poslancom Maxonom a pred chvíľočkou aj pánom poslancom Blajskom, predsa len dovoľte v súvislosti s prerokovávaním štátneho rozpočtu na budúci rok, aby som v krátkosti sa venoval návrhu rozpočtu vo vzťahu k potrebám Košického kraja, jeho obyvateľov, Košického samosprávneho kraja ako takého.

Samozrejme, vítame fiškálnu decentralizáciu ako nový systém financovania verejnej správy, ktorá bezpochyby posilní samostatnosť a, čo je ešte dôležitejšie, zodpovednosť územnej samosprávy pri vynakladaní verejných prostriedkov. Zároveň bude aj lepším systémom kontroly použitia verejných prostriedkov zo strany samotných občanov. Je ale nevyhnutné zdôrazniť, že financovanie na základe princípov fiškálnej decentralizácie musí spĺňať požiadavky, a to nielen na finančné krytie služieb poskytovaných občanom, ale zároveň aj na financovanie investičného rozvoja príslušného kraja vo všetkých oblastiach.

Žiaľ, predložený návrh štátneho rozpočtu v súčasnej podobe smeruje predovšetkým len k finančnému krytiu služieb občanom. Na základe tohto návrhu je financovanie investičného rozvoja v kraji, v jednotlivých dôležitých oblastiach, ako sú školstvo, zdravotníctvo, doprava či kultúra a ďalšie, v podstate nemožné alebo takmer nemožné.

Pre ilustráciu a porovnanie je možné uviesť výšku plánovaných kapitálových výdavkov v niektorých odvetviach, ktorá je výrazne nižšia oproti predchádzajúcim rokom. Dovoľte niekoľko príkladov. V oblasti dopravy ide o zníženie zo 17. mil. v roku 2004 na 2 mil. v roku 2005. V oblasti zdravotníctva je to zníženie zo 79 mil. v roku 2004 na 16,6 mil. v roku 2005. V oblasti školstva je to zníženie zo 74 mil. v roku 2004 na 35 mil. v roku 2005. V oblasti kultúry ide o zníženie z 28 mil. v roku 2004 na 7 mil. v roku 2005. A v oblasti sociálneho zabezpečenia je to zníženie zo 72 mil. v roku 2004 na 14 mil. v roku 2005. Uvedené zníženie plánovaných výdavkov na investičný rozvoj sa najmarkantnejšie prejaví na úseku školstva, zdravotníctva a dopravy.

Dovoľte preto pristaviť sa pri jednotlivých uvedených odvetviach.

Na úseku školstva bude jednoznačný nedostatok finančných prostriedkov, ktoré sú potrebné na dokončenie rozostavaných stavieb škôl a školských zariadení. Žiaľ, občania v jednotlivých regiónoch, ktorí čakajú na dokončenie školských zariadení, na základe tohto návrhu rozpočtu sa ich dokončenia určite nedočkajú. Rovnako to bude aj pri odstraňovaní havarijných situácií, ktoré sa počas roka vyskytnú, hlavne tých, ktoré je už dnes potrebné riešiť a na ktoré nebolo možné nájsť finančné prostriedky ani v tomto roku. Výška týchto finančných prostriedkov by bola potrebná aspoň vo výške, ako tomu bolo v roku 2004. Vzniknú, samozrejme, obrovské problémy v súvislosti so samotnou prevádzkou školských zariadení.

Rovnako vážne sa prejavia problémy v oblasti zdravotníctva, kde ostáva problémom financovanie jednotlivých rozostavaných zdravotníckych zariadení. Ak dovolíte, spomeniem dve takéto zariadenia. Najväčšou rozostavanou stavbou v Košickom kraji je Nemocnica s poliklinikou v Michalovciach. Aj keď v roku 2004 bolo na tento účel zo štátneho rozpočtu vyčlenených 40 mil. korún, v roku 2005 v štátnom rozpočte nie sú na tento účel vyčlenené žiadne finančné prostriedky a v rozpočte Košického samosprávneho kraja s výhľadom na nepostačujúci objem kapitálových príjmov rovnako nie je možné vyčleniť žiadny objem finančných prostriedkov. Zabezpečenie financovania tejto stavby je potrebné z niekoľkých hľadísk, po prvé, z dôvodu už preinvestovaných miliónových objemov finančných prostriedkov, ktoré budú v prípade nepokračovania v dostavbe v značnej miere znehodnotené, po ďalšie, potreba finančných prostriedkov sa z roka na rok navyšuje, samozrejme, v dôsledku zvýšenia vstupov a ďalších faktorov. Ale najdôležitejšou teda podmienkou alebo potrebou dokončenia by mala byť potreba zabezpečenia dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre občanov michalovského regiónu v modernom zdravotníckom zariadení. Vzhľadom na nedostatok finančných prostriedkov ostane problémom v kraji aj ďalšia rozostavaná regionálna nemocnica v Sobranciach. Je totiž faktom, že podmienky na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v tomto regióne v podmienkach tejto regionálnej nemocnice takisto len ťažko môžu spĺňať kritériá kladené z hľadiska priestorových i hygienických štandardov. Budova nemocnice, v ktorej sa poskytuje toho času zdravotná starostlivosť, je morálne, technicky zastaraná, úrovňou už dávno nevyhovuje potrebám pacientov i zdravotníckeho personálu. Zámerom dobudovania tejto nemocnice je sústrediť poskytovanie zdravotnej starostlivosti a vytvoriť modernú diagnostickú lôžkovú časť a dosiahnuť pokrok v efektivite a kvalite poskytovania zdravotnej starostlivosti a jej dostupnosti pre občanov v okrese Sobrance. Samozrejme, nedostatok finančných prostriedkov sa negatívne prejaví v nedostatočnej modernizácii a nákupe novej zdravotníckej techniky vo všetkých zdravotníckych zariadeniach v Košickom samosprávnom kraji.

Dovoľte v krátkosti sa venovať oblasti dopravy. Košický samosprávny kraj má vo vlastníctve cesty II. a III. triedy v dĺžke 1 953 kilometrov. Analýza stavu týchto ciest ukázala, že 537 kilometrov týchto ciest, čo je zhruba 27 %, je v nevyhovujúcom a 108 kilometrov je v havarijnom stave. Odstránenie nevyhovujúceho a havarijného stavu si podľa prepočtov a odhadov Úradu Košického samosprávneho kraja vyžiada 800 mil. korún, pričom z rozpočtu Košického samosprávneho kraja na rok 2005 na uvedený účel nie je možné z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov vyčleniť žiadny objem finančných prostriedkov. Takéto vážne zanedbávanie údržby opráv ciest predstavuje vážne problémy. V budúcnosti predraží odstránenie tohto stavu pre budúcnosť a, čo je oveľa dôležitejšie, samozrejme, takýto stav je aj ohrozením samotných životov občanov v tomto regióne a v tomto kraji.

Rovnako nielen v Košickom samosprávnom kraji, ale aj v ďalších samosprávnych krajoch bude v roku 2005 problémom zabezpečenie finančných prostriedkov na refundáciu nákladov podnikov SAD na prepravy vo verejnom záujme. Keďže nedoplatok zo sociálnych zliav za rok 2005 predstavuje milióny korún, podniky SAD upozorňujú na tento neúnosný stav a pripravujú redukciu spojov a ďalšie opatrenia, ktoré zasiahnu obyvateľov príslušných regiónov. Finančné problémy už spôsobili obmedzenie spojov v mnohých oblastiach kraja v desiatkach obcí. Situáciu občanom komplikuje slabá intenzita spojov, ktorá v mnohých prípadoch je už na hranici únosnosti. Ďalšie obmedzovanie spojov už môže znamenať problémy v zamestnanosti s dopadom na štátny rozpočet, problémy dochádzky detí do škôl, starých občanov so zdravotnou starostlivosťou a tak ďalej. V kvalite života v týchto niektorých oblastiach a v dedinách už v podstate škoda hovoriť. Riešením uvedených situácií, samozrejme, by malo byť navýšenie finančných prostriedkov pre všetky spomínané oblasti. Riešením ale musí byť aj objektívne a spravodlivé prerozdeľovanie finančných prostriedkov na investičný rozvoj v jednotlivých regiónoch Slovenska s pohľadom do budúcnosti. V súčasnosti sú totiž tieto prostriedky sústredené v jednotlivých kapitolách štátneho rozpočtu, z ktorých nie sú financované investičné a rozvojové programy samosprávnych krajov.

Aj z uvedeného krátkeho rozboru problémov v súvislosti s návrhom štátneho rozpočtu na budúci rok je jednoznačne možné povedať, že z navrhovaných prostriedkov nebude možné v potrebnej a pre prijateľnú životnú úroveň v nevyhnutnej miere zabezpečiť vykrytie naliehavých potrieb v Košickom samosprávnom kraji v jednotlivých oblastiach, či už je to zdravotníctvo, prevádzka školských zariadení, doprava, materiálno-technické vybavenie a tak ďalej a tak ďalej, teda všetko v oblastiach, ktoré závažným spôsobom ovplyvňujú každodenný život občanov.

Preto, ako už bolo spomenuté, Ľudová strana - HZDS, a teda aj ja osobne v takejto podobe nemôžeme podporiť návrh štátneho rozpočtu na rok 2005. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný sa hlási pán poslanec Džupa. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán podpredseda Národnej rady. Oceňujem z príspevku kolegu Kolesára skutočnosť, že veľmi stručne a konkrétne dokázal alebo preukázal, akým spôsobom sa prehĺbia regionálne rozdiely podľa jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Ako rodený východniar musím tiež kriticky konštatovať, čím ďalej ste od Bratislavy na východ, tým tie regionálne rozdiely sú väčšie.

A ak to mám komentovať aj smerom k zdravotníckym zariadeniam, najmä tým, ktoré sú v správe vyšších územných celkov a konkrétne Košického samosprávneho kraja, skutočne na príklade dvoch nemocníc to možno zovšeobecniť aj z hľadiska tých ostatných. Celkove KSK má štyri nemocnice pod svojou správou, ktoré v skutočnosti spôsobia, že sa nepodarí vyriešiť v niektorých zariadeniach trvalý deficit, hlavne čo sa týka vybavenia budov a prístrojovej techniky, čo v konečnom dôsledku spôsobí zníženie dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti, čo následne bude nutné riešiť znížením počtu pracovníkov všetkých kategórií vrátane lekárov, čo v konečnom dôsledku prinesie zníženie nielen úrovne zdravotnej starostlivosti, ale aj kvality života občanov tohto regiónu.

Pritom sa to týka nielen zdravotníctva a všetkých súvislostí, ktoré na seba viaže táto dôležitá oblasť života, ale aj ďalších oblastí, z ktorých niektoré pán poslanec Kolesár vymenoval. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Čaplovič a pripraví sa pán poslanec Mikolaj.

D. Čaplovič, poslanec: Vážený pán podpredseda parlamentu, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážená Národná rada, kolegyne, kolegovia, dovolím si povedať niekoľko poznámok všeobecne a potom prednesiem konkrétne pozmeňujúce návrhy.

Prvá poznámka či poznámka prvá sa dotýka medializovanej kritiky návrhu štátneho rozpočtu v súvislosti s definovanými zámermi a cieľmi v jednotlivých rozpočtových kapitolách. Pán minister, médiá aj reportéri majú v tomto pravdu. Navrhované programy a podprogramy sú popisné a často povrchné, odhadované, konkrétne len deklarované a doslovne ako pred rokom 1989 plánované, je to napr. počet získaných medailí, počet organizovaných podujatí, aktivít, percentuálny nárast dát informačno-dokumentačných databáz, počet výstav, predstavení, nových zmluvných dokumentov, dopingových kontrol a tak ďalej a tak ďalej. Žiaľ, takáto je aj nová metodika rozpočtového programovania.

Pán podpredseda vlády, v roku 1999 prišli do Slovenskej akadémie vied, keď som bol podpredsedom tejto inštitúcie, do akadémie, ktorá bola vybraná do pilotných overovacích projektov rozpočtového projektovania, americkí experti, ktorí v tom čase nastúpili ako poradcovia na Ministerstve financií Slovenskej republiky. A začali nás informovať, ako má byť pripravované rozpočtové projektovanie, nevediac, že sme niečo podobné pred rokom 1989 už zažili. Oni nám objavovali Ameriku a my sme tento ich experiment už prežili, samozrejme, v inom šate a v inej dobe. Úprimne zostal som vtedy šokovaný. Všetci sme si mysleli, že k nám prišli úradníci z Plánovacej komisie spred roku 1989, že opäť tu máme premenovaný štátny plán. Aj skratka je rovnaká, ŠP, nie štátny program. Nuž ale stalo sa. A tak plánujeme v zámeroch a v stanovených cieľoch, v programoch, podprogramoch, prvkoch a tak ďalej a tak ďalej.

Pán minister, vážený pán podpredseda vlády, najlepšie tieto aktivity pomenovali múdri východniari ešte v bývalom režime, že plán je od slova plano. Zamyslite sa nad tým, či takéto zdôvodnenia v týchto knihách o štátnom rozpočte svedčia o zdravom rozume alebo nás majú presvedčiť len o tom, ako kvietkovane dokážeme my Slováci či Slováčikovia všetko, aj akýkoľvek nezmysel, zdôvodniť.

Druhá poznámka. Návrh štátneho rozpočtu neobsahuje porovnávaciu tabuľku výdavkov na vedu a techniku na rok 2005 podľa rozpočtových kapitol jednotlivých rezortov, tak ako to bolo po minulé roky. Horko-ťažko som sa ako poslanec dopátral k takejto tabuľke vďaka jednému nemenovanému rezortu, pretože na ministerstve financií je prísny zákaz a dokonca totálna evidencia cieľa každej návštevy. Ste tam zabarikádovaní ako bývalý ústredný výbor, preto stále tvrdím, že dnes tzv. Biely dom je na Štefanovičovej, a nie na Hlbokej, ako to bolo pred rokom 1989. Vďaka tejto tabuľke zo spomínaného a nemenovaného rezortu viem, že na vedu a techniku ide spolu 4,890 612 mld. Sk, to znamená, ide to na vysoké školy, Slovenskú akadémiu vied a rezortné výskumné ústavy či pracoviská, Agentúru pre vedu a techniku a štátne objednávky.

Tretia poznámka. Návrh štátneho rozpočtu je v rámci jednotlivých rozpočtových kapitol, programov a podprogramov čiastočne menej prehľadný, ako bol návrh štátneho rozpočtu na rok 2004. A opakujem, že zámery a ciele programov, podprogramov a prvkov sú často definované formálne a mnohé sú len zväčša nerealizovateľnými túžbami. Pýtam sa: Čo sa stane, ak sa číselné ciele takýchto programov a podprogramov nesplnia?

Štvrtá poznámka. Po preštudovaní návrhu rozpočtu pociťujem nedostatočnú interprogramovú či interprojektovú, interrezortnú a interpersonálnu prepojenosť pri plnení úloh v oblasti školstva, kultúry, vedy, športu a médií. Samozrejme, týka sa to aj prierezovo všetkých rezortov. Domnievam sa, že pri dôslednejšom plnení tohto cieľa nielen zlyhala vaša vyjednávacia a koordinačná úloha, pán podpredseda vlády pre ekonomiku, ale rozhodovalo sa cez jednotlivé rezorty často partokraticky, a nie odborne. Tu som očakával z vašej strany zásadné stanovisko, aby sa skutočne odstránil tento partokratizmus podľa nominácií na jednotlivé rezorty.

Piata poznámka už nebude len poznámkou, ale rozsiahlejším exkurzom do oblasti, ktorú považujem za Achillovu, dovoľte mi tak povedať, pätu predkladaného návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Samozrejme, nemusíte s tým súhlasiť a ani nebudete s tým súhlasiť, budem hovoriť o oblasti môjho takpovediac profesionálneho záujmu, t. j. predovšetkým vo vzťahu k rezortom školstva a kultúry. Vy, pán podpredseda vlády, dobre viete, že nie je to môj jednorazový a účelový záujem, ale dlhodobý programový záujem opierajúci sa o systémový prístup a systematické riešenie danej problematiky, t. j. podpory vedy a výskumu a vzdelanosti informačných technológií a, samozrejme, v oblasti tej vzdelanosti v tom najširšom slova zmysle aj kultúry, ktorá musí zohrávať veľmi dôležitú úlohu v celoživotnom vzdelávaní, ktoré je programované aj v rámci Európskej únie. Práve z tohto dôvodu budem venovať svoju pozornosť, a to vo väzbe na navrhovaný štátny rozpočet, aj vášmu nedávno predloženému návrhu materiálu formovania znalostnej ekonomiky v Slovenskej republike pod názvom Stratégia rozvoja a konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010. A poviem aj prečo. Je to stratégia, ktorá má zabezpečiť vysoký a rýchly rast našej ekonomiky, ktorá sa má opierať, ako ste správne uviedli, o dva piliere, po prvé o dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie pozitívnych výsledkov a po druhé o prioritné rozvojové oblasti zamerané na znalostnú ekonomiku.

Som presvedčený o tom, že nie je možné analyzovať a pripomienkovať tento predložený návrh rozpočtu na rok 2005 s výhľadom do roku 2007 bez previazanosti na neustále deklarované ciele súčasnej vlády vo vzťahu k vzdelanosti, vede, výskumu, ITT technológiám a kultúre. Pritom práve tá posledná oblasť kultúry je absolútne podceňovaná a nehorázne vytláčaná na okraj záujmu terajšími správcami, poviem, správcami verejných zdrojov, t. j. vládou Slovenskej republiky a osobne aj vami, vážený pán podpredseda vlády a minister financií.

Musím aj z tohto miesta konštatovať, že ak porovnám vaše vyhlásenia o potrebe toho, aby Slovensko rázne nadviazalo na Lisabonskú agendu, stratégiu Európskej únie či Kokove odporúčania, a súčasne listujem i čítam realitu obsiahnutú v navrhovanom štátnom rozpočte, tak sa popravde vaše slová veľmi rozchádzajú s činmi. A poviem aj prečo. Sústavne sa vyhovárate, že štát je zlý vlastník, štát od občana niečo žiada, štát nemôže zabezpečiť, štát za to nemôže, a tak v očiach občanov vytvárate zlý obraz štátu. Pravda je však taká, že pravicová vláda tohto štátu od občanov všeličo žiada, pravicová vláda nášho štátu je zlý vlastník, zlý hospodár, pravicová vláda nášho štátu veci nerieši a tak ďalej a tak ďalej.

Treba otvorene upozorniť a dokonca aj priznať si to, že terajší manažéri štátu sú zlí vlastníci a veľmi často rozhadzujú peniaze na úrady a úradníkov, na tvorbu a implementáciu nedefinovateľných a zahmlených politík, ako sa to uvádza v rozpočte, na kontrolu a verejný audit, ktorý sa neustále opakuje na niektorých ministerstvách a nie je ukončený, na nekonečné vytváranie jednotného systému štátneho účtovníctva a výkazníctva, informačných systémov riadenia verejných financií Štátnej pokladnice, v ktorej zistil Najvyšší kontrolný úrad veľké nezrovnalosti s nedávnou minulosťou pri jej zaobstarávaní a zavádzaní. Práve takéto vysávajúce úlohy v programoch a podprogramoch vo vzťahu k štátnemu rozpočtu a vo vzťahu k výdavkom obsahuje aj terajší návrh štátneho rozpočtu na rok 2005.

Naďalej chýba stabilná finančná podpora rétoricky prezentovaných politických priorít. Veľmi naliehavé je zreálniť doterajšie prístupy k chápaniu zodpovednosti a úlohy štátu, hospodárskej politiky a jej jednotlivých súčastí. To znamená, namiesto zjednodušeného a alibistického odmietania a absolutizácie modelových vlastností trhu s dokonalou konkurenciou je už najvyšší čas, možno 5 minút po dvanástej, poučiť sa z toho, čo a ako skutočne robia vyspelé štáty a ich hospodárska politika a vlastne ako reálne fungujú dnešné trhové štruktúry, tak ako na to napr. upozorňujú doc. Ing. Milan Šikula, riaditeľ Ústavu slovenskej a svetovej ekonomiky SAV, a prof. Ing. Pavol Vincúr z Ekonomickej univerzity v Bratislave v jednom materiáli, ktorý urobili k prognóze do roku 2015.

Pre slovenskú ekonomiku je charakteristický, a budem presne citovať, mimoriadne vysoký stupeň otvorenosti, ktorý kontrastuje s nízkou úrovňou transformačného efektu. Tento je nižší nielen vo vzťahu k vyspelým štátom Európskej únie, ale aj v porovnaní s Českou republikou, Maďarskou republikou a Slovinskom s upozornením, že rozdiel v neprospech Slovenska je stále reálny a s tendenciou sa zväčšovať. A na tieto skutočnosti návrh štátneho rozpočtu neupozorňuje.

A zabúda sa, vážený pán minister, členovia vlády a kolegovia poslanci, že nízka úroveň zhodnocovacích procesov je podmienená reťazením viacerých príčin, ktorých syntetickým vyjadrením je ukazovateľ, a to podčiarkujem, národnej inovačnej kapacity. Na Slovensku je jeho úroveň naďalej nielen v podstate nižšia, ako je jej samotný priemer v Európskej únii, ale aj najnižšia z 10 novoprijatých štátov. Je odrazom pretrvávajúcej nízkej úrovne výdavkov na vedu a výskum z HDP, výdavkov na vzdelanie, úrovne a štruktúry zamestnanosti, najmä zamestnanosti v High-tech, výdavkov na ITT technológie, na prístup k internetu a podobne. Nehovorím len o školách, prístup k internetu je vo vzťahu k celej spoločnosti. Stále sa zabúda alebo sa nechce vedieť to, že práve faktory národnej inovačnej kapacity majú dnes rozhodujúci vplyv na konkurencieschopnosť. Ich význam sa zvyšuje aj pre budúcnosť Slovenskej republiky v Európskej únii s väzbou na žiaducu dlhodobú stratégiu technologického dobiehania, ktorá nám akosi chýba, samozrejme, s pozitívnym dopadom pre zodpovedajúci každodenný život občanov nášho štátu, to nie je možné oddeľovať, to znamená, preložené do zrozumiteľnej reči, aj na plnenie úlohy zvyšovať humánne a ekologicky chápanú výkonnosť ekonomiky, čo sa nám veľmi nedarí, zvyšovať vzdelanostnú, kultúrnu a komunikatívnu schopnosť občanov, kde začíname, zmierňovať neúnosnú sociálnu polarizáciu, ktorá sa nám zväčšuje, a spomaliť zhoršovanie a vytvárať ozdravovanie životného prostredia, ktoré je veľmi zlé.

To nie je môj súkromný pohľad na budúcnosť formovania znalostnej ekonomiky, ale pohľad, ktorý sa opiera o poznatky renomovaných ekonómov, tých ekonómov, ktorí nielen prekladajú a opisujú, ale aj skúmajú a premýšľajú a doslovne vnímajú našu realitu, je to pohľad aj našej politickej strany na potrebu reštrukturalizovať návrh štátneho rozpočtu s cieľom už konečne začať realizovať stratégiu znalostnej ekonomiky, učiacej sa kultúrnej spoločnosti, spoločnosti založenej na poznatkoch či vedomostiach. Preto odmietame takú transformáciu spoločnosti, ktorá je robená v experimentoch metódou, presne to nazývame: pokus - omyl. Premieta sa to zo značnej časti aj do návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, ktorý má pokrývať práve tieto experimenty, odvážne nazývané najlepšími reformami a nekriticky považované za jedinú alternatívu pre nášho občana, našu spoločnosť, náš štát. Opakujem, pre vytváranie nových pracovných miest, pre zvyšovanie sociálnych štandardov je jediná a prospešná cesta odskúšaná v zaostávajúcich štátoch, dnes už v úspešných národných ekonomikách v zahraničí, na začiatku spojená s obrovskými investíciami vo verejnom a všeobecnom záujme do vzdelanosti, vedy a výskumu či informačných technológií a informatizácie spoločnosti všeobecne.

Pán minister, možnože som už to v tejto sále povedal, ale opakovanie je matkou múdrosti. Keď sa stal švédskym premiérom Göran Persson, tak to ihneď po nástupe do funkcie realizoval a sami ho nazývali v Európe, že je brutálny škrtič výdavkov z verejných zdrojov. Len v oblastiach vzdelania, vedy a výskumu a informačných technológií neškrtil, ale mnohonásobne, slovom mnohonásobne do týchto oblastí investoval na úkor iných oblastí v štátnom rozpočte. Bolo to vždy na úkor, ako som povedal, už iných rezortov. A výsledky sa dostavili. Vieme, aké sú výsledky v HDP, povedzme, na vede a výskume, na vzdelanosti, na informačných technológiách práve v tomto štáte. U nás je to, žiaľ, naopak, percentuálne nárasty v jednotlivých rezortoch už vyčíslil môj kolega Igor Šulaj.

Na Slovensku, žiaľ, naďalej pokračuje ignorancia výskumných výsledkov decíznou sférou, hodnotenia rôznych alternatív, modelov, skutočnej diskusie a odborných, nie politických vyhodnotení a uvažovaní o smerovaní našej spoločnosti. Zabúda sa na vzájomnú previazanosť, a to poviem presne, životodarnosti ľudského prostredia, ktorú predstavuje najmä kvalitná sociálna štruktúra, so životaschopnosťou spoločnosti, ktorú predstavuje múdrosť a sila kompetencie každého občana. Toto všetko sa prejavuje práve v spoločnosti, ktorá si môže hovoriť, že je spoločnosťou založenou na vedomostiach so znalostnou ekonomikou, o ktorú sa aj vo vašej stratégii začínate snažiť, nie však u nás doma, pretože naša spoločnosť je naďalej zväčša industriálnou, lepšie povedané, montážnou a karosárskou, ako aj agrárnou. Odráža sa to naďalej v návrhu štátneho rozpočtu, v ktorom postrádam v tom najširšom slova zmysle realizáciu politiky pre život, pre občanov, pre kvalitu života, vytváranie kultúry politiky životného štýlu.

Predložený návrh rozpočtu, vážený pán minister, postráda takmer všetky ukazovatele, ktoré by preukázali cielene deklarované smerovanie k znalostnej ekonomike a spoločnosti založenej na poznatkoch. Viem, pán minister, v hodnotení budete preukazovať zvyšovanie niektorých ukazovateľov v číslach, že napr. v regionálnom školstve sa zvyšujú výdavky na jedného žiaka o 9,9 %, že na vysokých školách sa medziročne zvýši rozpočet o 13,2 %, budete hovoriť o "percentuálnych zvýšeniach výdavkov", len neviem, ako sa to bude realizovať, prosím, na podporu malých a stredných podnikateľov a tak ďalej a tak ďalej. Smerovanie našej spoločnosti sa nemôže odrážať len v číslach akéhosi, nazvem to v tomto prípade, mierneho navýšenia alebo stabilizovaného stavu rozpočtu pre školstvo, vedu, výskum, informačné technológie a kultúru, keď v iných rezortoch je zvýšené rozpočtovanie verejných financií ďaleko, ďaleko vyššie.

Nezabúdajme, že v posledných šiestich rokoch prvej a druhej Dzurindovej vlády sme sledovali pokles výdavkov verejných zdrojov do vzdelania, vedy a výskumu, informačných technológií a kultúry. Čísla ukazovateľov HDP neklamú a takmer absolútne sa neplnia uznesenia dvoch vlád, v ktorých ste boli, resp. ste podpredsedom pre ekonomiku. Konkrétne do roku 2006, keď si zoberiete tieto uznesenia, A. na školstvo by mal byť percentuálny podiel výdavkov štátneho rozpočtu z HDP dosiahnutý vo výške 5,5 %, v schválenom projekte Milénium z 19. 12. 2001, na budúci rok je to odhadom okolo 4 %, neviem, či o 1,5 % zvýšime, do roku 2006, rozpočet na ďalší rok, B. na vysoké školy by mal percentuálny podiel výdavkov štátneho rozpočtu z HDP dosiahnuť 1,2 až 1,3 %, každoročne zvýšením o 0,1 % z HDP, návrh objemu výdavkov je na daný rok podľa schválenej Koncepcie rozvoja vysokého školstva z roku 2001, na budúci rok je to vo výške okolo 0,7 % z HDP, C. na výskum a vývoj by mal byť percentuálny podiel výdavkov štátneho rozpočtu z HDP dosiahnutý na úrovni 0,6 až 0,7 % a percentuálny podiel, aby sme sa tu nehádali o číslach, celkových výdavkov na výskum a vývoj z HDP, teda aj štátnych a neštátnych zdrojov, 1,3 % podľa schválenej Koncepcie rozvoja vedy a techniky z roku 2001, na budúci rok je to v tých čistých výdavkoch štátu okolo 0,36 až 0,40 % zo štátnych zdrojov a spolu s neštátnymi zdrojmi je to okolo 0,6 % z HDP, čo je výrazné zaostávanie. Slovensko je v tejto oblasti v Európskej únii z 25 štátov na chvoste s percentuálnym podielom celkových výdavkov na vedu a výskum z HDP oproti štátom, ktoré priemerne poskytujú 1,5 až 1,8 % z HDP ročne. A v tých spomínaných škandinávskych štátoch, som už hovoril, je to 2,5 až 3 % z HDP ročne.

To sú len niektoré, pre vládu na základe prijatých koncepcií a uznesení, záväzné čísla, ktoré nebudú v roku 2006 splnené. A tak je veľmi odvážne hovoriť o plnení verbálne prezentovaných a v programovom vyhlásení pravicovej vlády zapísaných priorít. Chýbajú aj dnes, aj v tomto návrhu rozpočtu, reálne to nazvem, výrazné štartovacie zdroje, zacielené zdroje na rozvojové projekty.

Základným pilierom Lisabonskej stratégie sú investície do vzdelania v najširšom slova zmysle, to som hovoril, aj do kultúry, s úlohami v oblasti celoživotného vzdelávania, ďalej, do vedy a výskumu. Slovensko sa však naďalej nachádza na chvoste štátov OECD, ale aj Európskej únie. Školstvo, veda, informačné technológie a kultúra sú naďalej výrazne podfinancované, ak to beriem v ukazovateľoch vo vzťahu k 25 štátom Európskej únie.

Súčasne jedným z cieľov Lisabonských, nadväzne Barcelonských záverov, rád by som podčiarkol, že to nebolo len jednorazové, aj záverov tohoročných summitov v Dubline a v Bruseli je zabezpečiť rovnosť šancí a boj proti sociálnemu vylúčeniu. Súčasné reformy sú stále len v prospech malej, najbohatšej vrstvy, v neprospech strednej vrstvy, učiteľov, lekárov, pracovníkov v oblasti kultúry a v službách, malých a stredných podnikateľov a podobne a napokon totálnou pauperizáciou, dovolím si to takto nazvať, schudobnením istej časti vrstiev spoločnosti. Zámer bojovať proti chudobe, do zahraničia keď som chodil zo Slovenskej akadémie vied, tak to bola jedna z priorít na rôznych podujatiach medzinárodných konferencií, kde sa hovorilo práve o chudobe, za vyššiu vzdelanosť a kultúru, rozvoj vedomostí a nových poznatkov, informatizáciu spoločnosti, proti obmedzovaniu až likvidovaniu malého a stredného podnikateľského stavu a za rast zamestnanosti s touto navrhovanou štruktúrou, finančným rozdelením na rozpočtové kapitoly v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 považujem za veľmi odvážny a doslovne sčasti aj nerealizovateľný. Vaše konštatovanie, pán podpredseda vlády, je a teraz citujem: "Efektívne napĺňanie tejto stratégie si bude vyžadovať adekvátne navýšenie finančných zdrojov vrátane verejných financií." To, hovorím, neviem, čo je adekvátne vo vašom ponímaní, sa absolútne, opakujem, neodráža v predkladanom návrhu štátneho rozpočtu.

V Lisabonskej stratégii na prvom mieste zo štyroch základných oblastí je podpora výskumu a vývoja, v našom jazyku my tomu hovoríme výskum a vývoj vedy a techniky. Ako som už uviedol, vážený pán minister, kolegyne a kolegovia, v súčasnosti sa prejavuje skutočnosť, že malé a stredné firmy, ako aj veľké firmy potrebujú pomôcť v oblasti výskumných a inovačných aktivít, tak ako na to upozornil v jednej štúdii doc. Ing. Peter Stanek. Ale na túto skutočnosť upozornili aj ďalší ekonómovia, napr. prof. Ing. Anton Klas a ďalší. Je viac ako zrejmé, že bez výrazného zvýšenia inovatívnosti, a to tak v technologickej, ako aj vo výrobkovej oblasti, nebude možné zásadným spôsobom zvýšiť konkurencieschopnosť Slovenskej republiky. Napokon o tom hovorili na seminári Svetovej banky aj jej experti, na ktorom som sa zúčastnil ešte pred prestavbou hotela Forum, ktorí vo vzťahu k Slovenskej republike konštatovali, že a teraz citujem: "Inovačná politika je najslabším článkom budovania poznatkovej ekonomiky, klesá počet výskumných pracovníkov, výskumných a vedeckých publikácií, predovšetkým Slovenská republika má málo patentov."

V návrhu rozpočtu nie je venovaná, a tu by som chcel na to upozorniť v súvislosti s tým posledným konštatovaním, dostatočná pozornosť podpore riešenia univerzálnej línie jednotného patentového práva aj vo vzťahu k jarnému zasadnutiu Európskej únie, ktoré bude v roku 2005. To znamená, urýchlene treba odstrániť prekážky v oblasti vnútorného trhu s väzbami na využívanie inovácií a vo väzbe na patentovú a licenčnú politiku s výrazným zvýšením finančných prostriedkov. Dnes si mnohí odborníci, kolektívy nemôžu dovoliť zaplatiť tie patenty v Slovenskej republike, hoci sú, a radšej ich potom, samozrejme, ponúkajú do zahraničia, čo nie je najlepší prístup.

Samozrejme, nie je možné udržiavať široké spektrum výskumných aktivít. V tom by som veľmi často aj s vami súhlasil, keď hovoríte o tom, pán minister, že naozaj máme veľmi široké spektrum výskumných aktivít v Slovenskej republike. Treba sa sústrediť na niekoľko kľúčových oblastí. A tu musí zohrať významnú úlohu vláda, a nie neustále strkanie hlavy do piesku pred týmto problémom. To znamená, že investičné stimuly by mali byť nasmerované do ľudských zdrojov. A práve dnes do popredia vystupuje úloha využitia domáceho výskumu, aj ako jedného z kľúčových investičných stimulov. Je neodškriepiteľné, že dlhodobo nie je možné počítať s tým, že by nízka cena práce, daňové úľavy, investičné stimuly mohli byť príťažlivým nástrojom v súperení o získanie zahraničných investorov. Je to krátkodobé uvažovanie s krátkodobým efektom a s nízkou výslednou pridanou hodnotou z dielní karosárov a montážnikov, či budú tie dielne pri Trnave alebo pri Žiline, alebo v Košiciach, alebo pri Košiciach. Verím, že je to len prechodné riešenie.

Nové konkrétne strednodobé trendy neobsahuje návrh tohto rozpočtu, osobitne v rezorte hospodárstva, kde je viacej povrchnosti s cieľom dosiahnuť krátkodobé, nazvem to zväzácke, víťazstvá ako náročné uvažovanie a rozhodovanie. Zrejme to vyplýva z riadenia tohto rezortu pánom podpredsedom vlády a ministrom hospodárstva pánom Ruskom. Obrazne jednoduchšie je niečo kresliť do piesku, ako tesať do skaly. Kalkuluje sa len s lacnou a ešte dostatočne kvalifikovanou silou, investičnými stimulmi pre zahraničných investorov.

Absolútne je obchádzaná v súbore investičných stimulov ponuka spolupráce investorov so slovenskými vysokými školami a výskumnými pracoviskami. Ich zapojenie do tohto procesu môže sa odrážať vo zvýšenej kvalite výrobkov, možnože jedinečnosti týchto výrobkov s výrazným zvýšením pridanej hodnoty.

Do tohto komplexu, by som chcel upozorniť na to aj vás, pán minister, zapadá aj zapájanie slovenských vedeckých a vysokoškolských pracovísk v rámci čerpania zdrojov z Európskej únie, konkrétne v rámci teraz ešte bežiaceho VI. a pripravovaného VII. rámcového programu. A tu zvlášť pri VII. rámcovom programe bude zohrávať dôležitú úlohu aj zapájanie sa výskumu a vývoja v boji proti príčinám a dôsledkom terorizmu, čo je jedna z veľmi významných úloh, ktorá sa pripravuje v Európskej únii a patrí už dnes medzi jednu z priorít Európskej únie.

Chcem vás, pán minister, upozorniť, že slovenská veda je dnes schopná zapájať sa do plnenia kvalitných medzinárodných projektov, zameraných na nové a alternatívne energetické zdroje, na ekologizáciu jednotlivých priemyselných činností, podčiarknem, na nanotechnológie, Česká republika už prešla na tento výskum a biotechnológie. Šanca Slovenska je práve v zapojení sa do týchto výskumných oblastí aj vo výrobe, ktoré sú dnes na štarte, nie rozbehnuté. A v mnohých z nich má naša vlasť šancu uspieť v konkurenčnom súperení a byť výrazne prínosná nielen pre našu spoločnosť, pre naše hospodárstvo a ekonomiku, sociálne napĺňané úlohy štátu, ale aj pre Európu. Napr. v nanomateriáloch, makromateriáloch pre pokročilé inžinierske riešenia a biokompatibilných materiáloch dosahuje slovenský výskumný a vývojový potenciál v niektorých oblastiach špičkovú kvalitu. To tvrdia zahraničné renomované nielen firmy, ale aj oblasti rôznych auditov. Podobne je to aj v oblasti genetiky a biotechnológií, zoberme si len taký Ústav imunológie, ktorý je pod vedením pána prof. Nováka, ale aj telekomunikácií, progresívnych technológií, ochrany atmosféry, klimatických zmien, hydrológie, veľmi dôležitej pre vody pre 21. storočie a ochrany biodiverzity, kde má Slovenská republika ešte stále kvalitný ľudský vedecký potenciál.

Využitie tohto potenciálu existujúcich kvalitných a efektívnych medzinárodných väzieb pre formovanie znalostnej ekonomiky si žiada výraznejšiu podporu, čo sa však v návrhu rozpočtu nie v plnej miere aj odráža. Veru už v minulých rokoch sa žiadalo venovať týmto segmentom výskumu oveľa väčšiu pozornosť, pretože Európska únia, pokiaľ poznám niektoré materiály, vo fiskálnom rámci, keď uvažuje na roky 2007 až 2013, navrhuje výraznejšie sa podieľať na multizdrojovom financovaní, konkrétne zvýšením zo súčasných 14 mld. eur na 45 mld. eur ročne práve na vedu, výskum alebo resp. výskum a vývoj. A tu musíme byť na to pripravení, do toho roku 2007, samozrejme, tým nábehom aj do nášho vedeckého a vedeckovýskumného potenciálu.

Druhou základnou oblasťou v rámci prijatej Lisabonskej stratégie je podpora vzdelávania, vyjadrená veľmi jednoducho aj v stanovisku Strany európskych socialistov, viac investícií do vzdelania, teda výraznejšia podpora vedy a výskumu na vysokých školách s väzbou na skvalitnenie výučby, ako aj rozvinutie systému celoživotného vzdelávania. Navrhnuté finančné prostriedky však len udržiavajú vzdelávací proces a v mnohých prípadoch ho dokonca aj utlmujú. Idú predovšetkým do mzdy, odvodov a v malom na prevádzku či už základných a stredných škôl, ale aj verejných vysokých škôl. Saturujú daný stav, nie sú často veľmi rozvojové najmä pre vedu a výskum, ale aj doktorandské štúdium, celoživotné vzdelávanie, nazvem to ešte aj profesijné došpecializovanie.

Opakujem, vážený pán podpredseda vlády, kvalita vzdelávania sa nedá riešiť len v znižovaní počtu a privatizáciou školských zariadení alebo čiastočným spoplatnením vysokoškolského štúdia. Tu sa svojimi postojmi, ani sa s tým netrápim natoľko, vo vzťahu k formovaniu znalostnej ekonomiky, práve v tejto oblasti zásadne rozchádzame.

Súčasný nedobrý stav je narúšaný ešte aj vašou aktivitou vyrovnať financovanie súkromných a verejnoprávnych vysokých škôl, vraj len dosiahnu rovnaké práva pri zachovaní rozdielnych povinností. Nuž toto sa asi v dnešnej modernej Európe nenosí. Problémy nášho vysokého školstva môže riešiť zreálnenie počtu vysokých škôl, fakúlt a študijných programov a odborov, na ktorom sa už sčasti robí v rámci akreditácií, ale aj prechod na modulárne štúdium, o ktorom sa začína veľmi uvažovať, ktoré umožňuje dostatočnú flexibilitu už v priebehu štúdia. Práve tak môžeme dosiahnuť zmenu štruktúry pripravovaných odborníkov prierezovo cez jednotlivé ročníky vysokoškolského štúdia s väzbou na uplatnenie absolventov v praxi, a to už počas študijného procesu. Znamená to viac zapájať vysokoškolských študentov, čo sa nedarí, do výskumu, lebo naozaj veda a výskum sú na mnohých univerzitách na Slovensku popoluškou, a takisto do praktického života, to znamená ich zapájanie v prepojení na prax ešte počas štúdia. Takéto smerovanie vysokého školstva je skutočná reforma, a preto sa domnievam, že rezerva na krytie nákladov reforiem vo vysokom školstve vo výške 300 mil., vo vede a výskume vo výške 200 mil., konkrétne v prílohe č. 1 kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy nie je dostatočná. Nesvedčí o skutočnom úmysle formovať spoločnosť na vedomostiach a poznatkoch, reformne pomôcť vysokým školám, vede a výskumu. Každá reforma si vyžaduje istý vyšší balík peňazí, aby sme ju naštartovali. A ono sa to potom postupne realizuje, samozrejme, adresne, konkrétne na projekty, na konkrétne úlohy.

Treťou základnou oblasťou Lisabonskej stratégie a vo vzťahu aj k tomuto rozpočtu je podpora ľudských zdrojov a riešenie problému zamestnanosti. Dnes sa ukazuje, môžeme s tým polemizovať, že hospodársky rast sa oddeľuje od rastu zamestnanosti. Nielen v Spojených štátoch amerických, ale aj v Európskej únii a na Slovensku vývoj ekonomiky v roku 2004 dokazuje, že napriek 5 % hospodárskeho rastu celková zamestnanosť klesla o 21 000 osôb. Podľa renomovaných ekonómov vo svete, ale aj doma to znamená, že automatické mechanizmy rastu zamestnanosti a tvorby nových pracovných miest v prepojení na udržanie hospodárskeho rastu sú už v prítomnosti prekonané. Preto si nenasadzujme, pán minister so svojimi dvornými ekonómami, ružové okuliare vo vzťahu k budúcemu roku tak, ako ste to uviedli v úvodnom slove k predloženému návrhu štátneho rozpočtu.

V návrhu rozpočtu nie sú vytvárané podmienky pre zavedenie pružnejších foriem zamestnávania a vyššiu profesijnú mobilitu. Z poznatkov vo svete vieme, že je to možné len prostredníctvom systému celoživotného vzdelávania, profesijných rekvalifikácií, došpecializácií. Vyžaduje si to však podporu z verejných zdrojov do vzdelávacích systémov s priestorovými kapacitami, pedagógmi a vo flexibilných zmenách obsahovej prípravy. To je tá tripartita, ktorá musí vzájomne tuná pôsobiť. Minimálne na to myslelo aj samotné ministerstvo školstva a ešte menej ste na to mysleli aj vy, pán minister, pri koordinovaní prác pri príprave rozpočtu, najmä ak ste mali cieľ formovať podmienky pre nabehnutie na znalostnú ekonomiku už na budúci rok prostredníctvom tohto rozpočtu.

Absolútne je obchádzaná pomoc pri reforme odborného a učňovského školstva. Ani sa mi to tam neprejavuje nejako zásadne v návrhu rozpočtu pri ministerstve školstva. Samozrejme, ten návrh išiel z ministerstva školstva, ktoré si nesie za to aj zodpovednosť. Aj tu by sa mali objaviť, nazvime to pracovne, investičné stimuly na formovanie kvalitného firemného školstva s väzbou na kofinancovanie s podnikateľskou sférou. Podpora kvalitnej prípravy s previazanosťou na hospodárske priority štátu a regiónov môže pomôcť zvyšovaniu zamestnanosti týchto absolventov, a to nielen pre automobilový priemysel, ale aj pre ďalšie výrobné odvetvia s väzbou na strojárstvo, ale aj ďalšie služby a infraštruktúru malého a stredného podnikateľského stavu.

Vytváranie nových pracovných miest sa musí viazať na zvyšovanie kvalifikácie. A to zvyšovanie kvalifikácie nie je možné riešiť bez zvyšovania sociálnych štandardov. Tieto úlohy sú taktiež veľmi obchádzané tak v kapitole rezortu školstva, ako aj v kapitole rezortu hospodárstva.

Mimoriadne s väzbou na formovanie znalostnej ekonomiky bude potrebné stimulovať mobilitu pracovných síl za prácou, kolegovia už o tom tuná hovorili, konkrétne riešiť udržanie či zlepšenie teritoriálnej mobility. To je veľmi vážna úloha a my sa tým akosi nevieme zaoberať a tento problém stále len riešime.

Veľmi kvalitne na tieto úlohy upozornil práve spomínaný doc. Ing. Peter Stanek v materiáli Stratégia Slovenska do budúcnosti, kde napísal, že tento problém nie je možné riešiť tým, že vyhlásime tézu o nemožnosti prispieť na financovanie napr. autobusovej alebo železničnej dopravy, tu je potrebné vychádzať zo smerníc, ktoré Európska únia navrhla v rámci laekenského summitu, ale podporou teritoriálnej mobility udržaním prijateľnej cenovej stratégie v oblasti železničnej dopravy, rozvinutej mestskej hromadnej dopravy za prijateľné cenové relácie a celkovým poskytnutím podpory teritoriálnej mobility subvencovaním cez výkony vo verejnom záujme. Ja o tom nehovorím zbytočne, nejde len o dochádzanie do práce, ale mi ide skutočne o mobilitu študentov, a Slovensko nie je taký veľký štát, má dačo cez 5,5 mil. obyvateľov, a o to, že práve tá regionálna mobilita by mala byť zabezpečovaná za podpory kofinancovania aj štátu, aj regionálnych zdrojov, aj, samozrejme, občanov. Toto musíme zabezpečiť, pretože inak v tejto oblasti budeme meškať a tieto veci nezrealizujeme.

Napokon mi dovoľte, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážená Národná rada, kolegyne a kolegovia, k návrhu štátneho rozpočtu povedať, že nepokrýva niektoré aktivity v rámci plnenia záväzkov Slovenskej akadémie vied, medzinárodných projektov, konkrétne aj projektov Šiesteho rámcového programu, aj poviem prečo, pri zdôvodnení, ďalej, v oblasti kultúry, ktorá je značne podfinancovaná, čo svedčí o pretrvávajúcom okrajovom chápaní významu kultúry pre spoločnosť s konkrétnymi väzbami na ekonomický a sociálny rast Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie.

Konkrétne v mojich predkladaných návrhoch pôjde o riešenie dofinancovania multiplikačného kultúrneho a knižničného centra a múzeí menšinových kultúr v rámci Slovenského národného múzea.

Ďalej navrhnem riešiť financovania zahraničného vysielania Slovenského rozhlasu, ktoré vychádza z národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky, financovanie Slovenského rozhlasu do prijatia nového zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorý bol zatiaľ podržaný, a napokon zvýšenie finančných zdrojov pre pomoc Slovákom žijúcim v zahraničí na ich jednotlivé projekty.

Z uvedeného dôvodu predkladám nasledujúce pozmeňujúce návrhy:

Navrhujem v kapitole 51 Slovenskej akadémie vied, v programe 087 Výskum a vývoj v prírodných, technických, lekárskych a spoločenských vedách a ich zabezpečenie navýšiť rozpočtované prostriedky z terajších 1,373 027 mld. Sk o 78,32 mil. korún, a to presunom a) z kapitoly 27 Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky, z programu 05002 Výskum a vývoj, kategórií 630, 640 tovary a bežné služby a bežné transfery vo výške 39,82 mil. korún, b) z kapitoly 26 Ministerstva hospodárstva, z programu 06K0C Výskum a vývoj, kategórie 640 bežné transfery vo výške 38,5 mil. Sk.

O týchto dvoch pozmeňujúcich návrhoch, prosím, aby sa hlasovalo osobitne.

Odôvodnenie. Výrazné podfinancovanie, bežné výdavky na projekty VEGA a bežnú prevádzku vo výške 39,82 mil. Sk a projekty medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce vo výške 38,5 mil. Sk treba riešiť navýšením prostriedkov do kapitoly SAV. A týmto sa nielen výrazne posilní účelové a transparentné financovanie projektov grantovej agentúry VEGA pre vysoké školy a Slovenskú akadémiu vied vrátane bežnej prevádzky, ale tým súčasne budú pokryté výdavky rozbehnutej medzinárodnej vedecko-technickej spolupráce a na začlenenie Slovenskej akadémie vied, a tým aj Slovenskej republiky, do európskeho výskumného priestoru, najmä participačnej účasti na spoločných projektoch. Chcel by som upozorniť pri tomto zdôvodnení, že Slovenská akadémia vied má dnes 24 kontrahovaných projektov v Šiestom rámcovom programe Európskej únie a na rok 2005 je tu predkladaný ďalší nárast o ďalších 25 projektov, ktoré budú čo najskôr podpísané. To znamená, je to značná čiastka spoločnej spolupráce v rámci vedeckého priestoru v Európskej únii.

Pozmeňujúci návrh 2. Navrhujem v kapitole 24 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, v programe 08S01 Inštitucionálna podpora štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, 08S0105 Knižnice a knižničná činnosť, kde je navrhovaných 351,29 mil. Sk, navýšiť finančné zdroje o 30 mil. Sk a súčasne ich účelovo viazať pre Univerzitnú knižnicu. Tieto finančné prostriedky na mzdy a odvody navrhujem získať presunom z rozpočtovaných prostriedkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, tabuľkovej časti, prílohy č. 1, pod bodom Rezerva na riešenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a riešenia ďalších príjmov. Pán Tvarožek pri rokovaní v našom výbore hovoril, že tieto peniaze sa nachádzajú v tejto časti, samozrejme, ich treba čo najskôr previesť na ministerstvo kultúry, viazať ich, aby sa tento projekt mohol rozbehnúť.

Je to skutočne veľmi dôležitý projekt, pán minister, vy o ňom asi viete aj v rámci memoranda, ktoré ste podpisovali alebo ktoré podpisoval váš predchodca, vytvárania toho multiplikačného kultúrneho a knižničného centra, ktorý bol realizovaný s výrazne veľkou podporou v Rozvojovej banke Rady Európy. Počnúc januárom 2005 sa nabieha na otvorenie tohto projektu, sprístupňovanie aj týchto nových priestorov a 1. apríla by malo byť definitívne otvorenie komplexnej prevádzky celého rekonštruovaného areálu. Jedným z deklarovaných výsledkov rekonštrukcie ako podmienky poskytnutia úveru, môžete si to prečítať, z Rozvojovej banky Rady Európy, bolo zvýšenie počtu zamestnancov na kvalitnejšie poskytovanie služieb pre širokú verejnosť, potreba zvýšenia limitu o 76 osôb pre komplexné a kvalitné služby. To je v tomto memorande a v tejto dohode podpísané. A myslím, že zmluvy treba plniť a musíme sa s tým takisto ukázať a preukázať sa tým vo vzťahu k Rozvojovej banke Rady Európy.

Pozmeňujúci návrh 3. Navrhujem v kapitole 24 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe 08S01 Inštitucionálna podpora štátnymi rozpočtovými a príspevkovými organizáciami, 08S0106 Múzeá a galérie, v ktorom je navrhovaných 342,954 mil. Sk, navýšiť tieto prostriedky o 4 mil. Sk a súčasne ich účelovo viazať pre múzeá národnostných menšín v organizačnej štruktúre Slovenského národného múzea v Bratislave. Tieto finančné prostriedky navrhujem získať presunom z rozpočtovaných prostriedkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, pod bodom Rezerva na vratky prevádzkovateľom lotérií.

Odôvodnenie. Ohrozená je činnosť múzeí menšinových kultúr, múzeí maďarskej, ukrajinsko-rusínskej, nemeckej, chorvátskej a židovskej kultúry, ktoré sú v sieti Slovenského národného múzea. Pri vzniku napr. Múzea maďarskej menšiny na Žižkovej ulici sa absolútne pri príprave rozpočtu neuvažovalo s navýšením ďalších 5 mil. korún. A súčasne presunom Múzea ukrajinskej, resp. rusínskej kultúry zo Svidníka do siete Slovenského národného múzea tento problém veľmi výrazne vyvstáva. A treba ho možnože priamo riešiť týmto účelovým financovaním, tými 4 miliónmi priamo vo väzbe na funkčnosť týchto múzeí menšinových kultúr vo väzbe na Slovenské národné múzeum. Je to náš skvost, ktorým sa môže takisto Slovenská republika prezentovať.

Pozmeňujúci návrh 4. Navrhujem v kapitole 24 Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, v časti Kvantifikácia výdavkov štátneho rozpočtu, v prílohe č. 1, konkrétne v časti Výdavky na STV a spol. s r. o. tak ako v roku 2004 vyčleniť finančnú čiastku pre Slovenský rozhlas vo výške 100 mil. Sk. Navrhovanú finančnú čiastku navrhujem presunúť do kapitoly ministerstva kultúry z kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, konkrétne z rezervy na realizáciu súdnych a exekučných rozhodnutí a na výdavky súvisiace s vrátenými príjmami z minulých rokov.

Odôvodnenie. V predloženom návrhu rozpočtu v kapitole Ministerstva kultúry SR sa počítalo s nefinancovaním Slovenského rozhlasu z verejných zdrojov z dôvodu pripravovanej a v januári, najneskôr v januári schválenej novely zákona o koncesionárskych poplatkoch, ktorú malo predložiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Tento návrh zákona, pokiaľ viete, bol stiahnutý, nič sa tam nedeje. Nuž a preto, samozrejme, musíme sa s tým nejakým spôsobom vysporiadať, financie nejako viazať. Po schválení, samozrejme, tohto zákona alebo novely zákona tieto prostriedky, samozrejme, môžu byť prerozdelené rozhodnutím vlády na iné účelové veci. A o tom môže rozhodnúť, samozrejme, vláda v prospech konkrétnych priorít, ktoré sleduje. Ale musíme túto vec, samozrejme, nejakým spôsobom riešiť, lebo rozhlas sa dostane do vážnej situácie.

Pozmeňujúci návrh 5. Navrhujem v kapitole 10 Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, v programe 06U Rozvoj zahraničných vzťahov, v časti 06U01 Reprezentácia Slovenskej republiky v zahraničí vytvoriť podprogram Zahraničné vysielanie Radia Slovakia International. Do tohto podprogramu navrhujem presunúť finančné prostriedky vo výške 55,5 mil. korún, a tak účelovo ich viazať na financovanie tohto rádia. Navrhované finančné zdroje vo výške 55,5 mil. Sk navrhujem získať presunom uvedenej čiastky z rozpočtovej kapitoly 15 Ministerstva financií Slovenskej republiky, z programu 074 Tvorba metodiky riadenia, kontrola a vnútorný audit verejných financií, z podprogramu 07403 Kontrola a vnútorný audit.

Odôvodnenie. Zabezpečenie rozhlasového vysielania pre zahraničie vyplýva z národno-štátneho záujmu Slovenskej republiky v rámci štátnej účelovej dotácie a z platného zákona o Slovenskom rozhlase. Uvedené náklady musí pokrývať štát z verejných zdrojov, keďže ich nie je možné pokrývať z koncesionárskych poplatkov občanov Slovenskej republiky, ktoré pokrývajú služby len vo verejnom záujme dovnútra tohto štátu. To je prirodzené a mali by sme to takisto riešiť.

A napokon posledný pozmeňujúci návrh, návrh 6. Navrhujem v kapitole 03 Úradu vlády Slovenskej republiky navýšiť finančné prostriedky do podprogramu 06P05 Pomoc krajanom v zahraničí o 50 mil. Sk, a to presunom tejto finančnej čiastky z kapitoly 15 Ministerstva financií Slovenskej republiky, z programu 074 Tvorba metodiky, riadenia, kontrola a vnútorný audit verejných financií, podprogramu 07406 Informačné systémy riadenia verejných financií nadrezortného charakteru.

Odôvodnenie. V súvislosti s návrhom nového zákona o Slovákoch v zahraničí a v snahe zvýšiť a stransparentniť finančné zdroje na podporu krajanov v zahraničí, konkrétne projekty, z jedného zdroja pri Úrade vlády Slovenskej republiky je žiaduce konečne vytvoriť zodpovedajúci zdroj financií, ktorý bude vytvárať podmienky na lepšiu finančnú podporu projektov Slovákov žijúcich v zahraničí najmä do oblasti vzdelávania, vydávania učebníc pre zahraničie, samozrejme, ide predovšetkým o rôzne učebnice, ktoré by sme im mohli podporiť, nedávno sme sa vrátili z Juhoslávie, teda zo Srbska a z Čiernej Hory, aj s pánom predsedom Národnej rady a vidíme, v akom stave sa nachádzajú Slováci v tomto priestore, kultúrnych aktivít vrátane vydávania periodickej tlače, novín a časopisov. Toto je zdôvodnenie môjho posledného návrhu.

Ďakujem vám za pozornosť a tieto návrhy predkladám pánovi spravodajcovi. Ďakujem ešte raz.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP