V. Veteška, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram piaty rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali títo poslanci: Bohumil Hanzel, Milan Murgaš. A na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky pán Vojtech Tkáč.

Vítam na našom rokovaní podpredsedu vlády a ministra financií pána Mikloša.

Vidím, že na mieste spravodajcov sedí už aj spoločný spravodajca za výbor pre financie, rozpočet a menu pán Farkas.

Budeme pokračovať v prerušenom rokovaní o bode programu

vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

Ako prvý do rozpravy v dnešný deň bol prihlásený pán poslanec Blajsko. Ešte stále budú vystupovať v rozprave poslanci, ktorí boli písomne prihlásení.

Takže ako prvý vystúpi pán poslanec Blajsko a pripraví sa pán poslanec Jaduš. Nech sa páči.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, chcem vás dnes upozorniť na niektoré súvislosti návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, budem hovoriť o výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré sme v tomto roku zreformovali. A v budúcom roku na tieto účely rozpočtu je menej zdrojov o štvrtinu, teda o 2,7 mld. Je pravda, že dávku poberá o tretinu menej ľudí ako v minulom roku, ale až 7,5 % obyvateľstva je na túto dávku odkázaných. A to, že ich nie je viac, je výsledkom sprísnenia podmienok, a nie deklarovaným hospodárskym rastom.

Vašu pozornosť upriamim aj na závažný problém dlhodobej udržateľnosti systému sociálneho poistenia. Oceňujem dva varianty návrhu rozpočtu s 2. pilierom dôchodkovej reformy a takisto bez neho. Ale so štátnym krytím deficitu dôchodkových fondov Sociálnej poisťovne sa v budúcom roku neráta, v ďalších rokoch sa ráta, približne s 3 mld., 10 mld. a 12 mld. korún ročne. Dávam otázku: Bude to stačiť, nehovoriac o krytí zvyšovania dôchodkov? A čo je dôležité, to je neprijateľné, aby sa tak roztvárali nožnice až o 25 % medzi príjmami starobných dôchodcov od tohto roku a príjmami tých, čo išli do dôchodku pred 1. januárom 2004.

Budem hovoriť aj o zdrojoch na aktívnu politiku trhu práce. Budú až o tretinu vyššie ako v tomto roku, hlavne v dôsledku zdrojov z Európskej únie. Ale prečo sa až 17 % v budúcom roku a v ďalších dvoch rokoch až takmer 40 % z nich má vynaložiť na rekvalifikácie pre dve súkromné automobilové firmy Peugeot a KIA.

Spomeniem aj možno drobnosti o vplyve fiškálnej decentralizácie na obce a mestá. Treba vytvoriť transformačnú rezervu nielen pre obce vo výške 300 mil., ale aj pre kraje vo výške 100 mil. Nejde o veľké sumy, ale môžu ovplyvniť aj sociálnu oblasť.

Oceniť treba zvýšenie financií na štátnu podporu rodiny v budúcom roku o 5,3 %. Lenže otázkou zostáva, či sa to bude týkať napr. aj mnohopočetných rodín a rodín so zdravotne postihnutým občanom.

Výdavky kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dosahujú 15 % celkového štátneho rozpočtu. Chcem oceniť predovšetkým to, že významným zdrojom financovania v sociálnej oblasti sú aj prostriedky z Európskeho sociálneho fondu až vo výške takmer 2,2 mld. Sk. Je dobré, že výdavky na sociálne zabezpečenie, ktoré tvoria 92 % rezortného rozpočtu, porastú o 9,2 %. Ale nechápem, prečo sa výdavky na pomoc v hmotnej núdzi znižujú oproti minulému roku o 11 %, o už spomínaných tzv. 2,7 mld. Sk.

Do pozornosti širokej verejnosti dávam skutočnosť, že na dávkach v hmotnej núdzi rezort šetrí v tomto roku 1,1 mld. korún. Naozaj je sociálna situácia najchudobnejších tak dobrá, že môžeme na ľuďoch šetriť? Najmä vo vzťahu k rodinám s deťmi a osamelým najchudobnejším dôchodcom sme už mali prijať podľa môjho názoru dotačné nástroje.

V budúcom roku navrhuje rezort riešiť tvrdé reštrikcie v kompenzáciách ťažkého zdravotného postihu zvýšením vyčlenených prostriedkov o 14 %. Na nevyhnutnosť tohto kroku sme upozorňovali už pri prijímaní týchto reštriktívnych zákonov v minulosti.

Je neprijateľné, že štát predpokladá nižšie odvody do Sociálnej poisťovne za svojich poistencov.

Posledná poznámka. Prečo sú v štátnom rozpočte účelovo viazané prostriedky len na transformáciu sociálnych služieb, na starobné a invalidné poistenie, na dôchodkový systém a na vedu a techniku? Prečo sú tam nie vyšpecifikované aj štátne sociálne dávky, dávky v hmotnej núdzi, kompenzačné dávky zdravotného postihnutia a takisto nesystémové dávky a podobne?

Vo svojom vystúpení budem hovoriť aj o dopadoch postupného prechodu poistencov na sporivý systém dôchodkového zabezpečenia.

Oceňujem, že návrh rozpočtu je urobený variantne.

Výrazný rozdiel bude v príjmoch Sociálnej poisťovne na starobné poistenie, kde sa očakáva namiesto 60 mld. príjem nižší o takmer 7,3 mld. a rezervný fond solidarity bude o viac ako tretinu nižší, o 8,78 mld. Sk. Otázkou je, ako sa prejaví mohutná reklamná kampaň na účasti občanov v kapitalizačnom pilieri, a tým aj na fonde starobného poistenia. Napriek všetkému Sociálna poisťovňa má v budúcom roku hospodáriť s prebytkom 16,8 mld. Sk. Nemyslím si však, že presuny medzi jednotlivými fondmi sú vhodným riešením tejto situácie.

Až o 12 % klesá počet poberateľov invalidného dôchodku ku koncu roku 2005. Čo si myslíte, kolegyne, kolegovia, ľudia vyzdravejú alebo ich umelo vyradíme spomedzi štátnej podpory? To je moja otázka. V každom prípade Sociálnu poisťovňu v budúcom roku čaká veľmi zložité obdobie v dôsledku nábehu na sporenie na dôchodok.

Poďme však hovoriť konkrétnejšie. Návrh rozpočtu verejnej správy obsahuje štátny rozpočet a súhrn rozpočtov ostatných subjektov verejnej správy, medzi nimi aj, ako som už spomenul, Sociálnej poisťovne. Vo väzbe na zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy Národná rada Slovenskej republiky schvaľuje zákon o štátnom rozpočte Slovenskej republiky na rok 2005 a berie na vedomie aj návrh rozpočtu verejnej správy na uvedené roky 2005 až 2007. Vychádza z východísk rozpočtu verejnej správy na uvedené roky, ale takisto vychádza z Konvergenčného programu Slovenska na roky 2004 až 2010, ktorý bol schválený vládou v roku 2004. Strednodobý výhľad na roky 2005 až 2007 presahuje volebné obdobie parlamentu, počíta s takými riešeniami a tendenciami, ktoré by mali vytvárať predpoklady dlhodobej udržateľnosti verejných financií, najmä v súvislosti s pripravenosťou a zavedením eura v roku 2009. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 je postavený hlavne na týchto predpokladoch, na predpoklade, ktorý potvrdzuje zdravý stav ekonomiky, mám na mysli rast ekonomiky v priemere o 5 %, infláciu menej ako 3 %, rast zamestnanosti v priemere o 0,7 %, na predpoklade dlhodobej udržateľnosti verejných financií, v rámci čoho bude závažným faktorom dosah reformy dôchodkového systému, na predpokladoch pripravenosti Slovenska na zavedenia eura, na predpokladoch znižovania miery prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií, výraznejšieho nárastu výdavkov v roku 2005, kde medziročný nárast je až 9,6 % pri miere inflácie 3,3 %, a takisto na predpoklade poklesu daňového a odvodového zaťaženia.

Pokiaľ ide o zamestnanosť ako o základnú podmienku zabezpečenia životnej úrovne a istôt občanov, treba poukázať na to, že sa počíta s postupným miernym rastom. Tento by mal byť podporený tvorbou nových pracovných miest, investičnými aktivitami, najmä zahraničnými investíciami, ako aj uplatňovaním aktívnej politiky trhu práce. Pre informáciu uvádzame, že podľa odhadov ekonomických analytikov by sa v roku 2005 malo vytvoriť 21 000 až 27 000 nových pracovných miest, čím by sa do pracovného procesu zapojilo najviac ľudí za posledných 5 rokov. Vzhľadom na to, že tvorba nových pracovných miest sa týka predovšetkým Trnavského kraja, mám na mysli Peugeot, Citroen, resp. aj južného Slovenska, možno reálne očakávať, že rast zamestnanosti v oblastiach postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti, mám na mysli Prešovský, Košický, Banskobystrický región, bude dlhším a postupným procesom.

S tvorbou pracovných miest vo vybraných regiónoch a ich efektívneho využitia priamo súvisí mobilita pracovnej sily. V tejto súvislosti treba dať do pozornosti, že v praxi sa neosvedčil veľmi propagovaný príspevok na bývanie vrátane príspevku na sťahovania za prácou, pri migrácii za prácou. Žiadalo by sa zhodnotiť účinnosť tohto nástroja, ako aj všetkých ostatných súčasných nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Podmienky pre úspešnú migráciu za prácou treba riešiť v širších súvislostiach a predovšetkým vytvorením trhu s bytmi.

Určitým paradoxom je, že napriek progresu v zamestnanosti výraznejšie sa neznižuje miera nezamestnanosti, najmä v roku 2005. Na celé obdobie rokov 2005 až 2007 sa prognózuje dvojciferná miera nezamestnanosti, a to tak miera evidovanej nezamestnanosti, ako aj miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl. Miera nezamestnanosti podľa výberového zisťovania pracovných síl je v jednotlivých rokoch vyššia, napr. v roku 2005 o 2,2, v roku 2006 o 2,2, v roku 2007 o 2,8 bodu.

Rovnako ako pri tvorbe pracovných miest, tak aj pri vývoji miery nezamestnanosti treba poukázať na disparity v regiónoch ako na závažný problém ovplyvňujúci sociálnu situáciu obyvateľstva, ako aj stabilitu verejných financií.

V parametroch ovplyvňujúcich priamo životnú úroveň sa predpokladá nasledovný vývoj. Rast reálnych miezd sa predpokladá v hodnote, teda zvýšení na budúci rok o 3,1 %, v roku 2006 o 2,9 % a v roku 2007 o 3 %. Nárast reálnych dôchodkov sa predpokladá v roku 2005 o 3,2 %, v roku 2006 o 3,6 % a v roku 2007 o 2 %. Pri tomto údaji je potrebné, vážené kolegyne a kolegovia, uvedomiť si, že reálny dôchodok na Slovensku v priemernej hodnote je poddimenzovaný o viac ako 27 %. Reálny rast spotreby domácností sa predikuje ako nárast v roku 2005 o 4,2 %, v roku 2006 o 3,9 % a v roku 2007 o 4 %. Pri dosiahnutí týchto parametrov by mohol nastať určitý obrat vo vývoji reálnych miezd i reálnych dôchodkov. Ale dosiahnutie je podmienené vývojom vnútorného i vonkajšieho prostredia, v ktorých sú aj riziká z hľadiska realizácie prijatých reforiem, ako aj riziká vo vývoji vonkajšieho prostredia, mám na mysli cenové šoky napr. pri rope, nižší zahraničný dopyt, vplyv aj vstupu do Európskej únie.

V návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 sa predpokladajú celkové príjmy 258,556 mld. Sk, výdavky 320,079 900 mld. a schodok sa predpokladá vo výške 61,523 900 mld. Sk. Výdavky štátneho rozpočtu na porovnateľnej úrovni bez Súhrnného finančného vzťahu k obciam a vyšším územným celkom sa medziročne zvyšujú v roku 2005 o 10 %, v roku 2006 o 5 % a v roku 2007 o 4,8 %. Jednoznačnou prioritou z hľadiska dynamiky rastu sú výdavky na diaľnice a na železničnú dopravu. Pri rozpočtovaní verejných výdavkov týkajúcich sa osobných výdavkov, mzdových výdavkov a poistného sa vychádzalo z počtu zamestnancov v sektore verejnej správy v roku 2004, kde išlo o 408 849 zamestnancov, z princípu nezvyšovať počet zamestnancov a zlepšiť úroveň odmeňovania z úspor dosiahnutých znižovaním počtu zamestnancov až do roku 2007. Predpokladá sa rast platov zamestnancov verejnej správy zhruba na úrovni rastu nominálnych miezd v hospodárstve Slovenskej republiky v rokoch 2005 až 2007. Počíta sa s medziročným rastom osobných výdavkov vo verejnom sektore v roku 2005 o 6,6 %, v roku 2006 o 5,5 % a v roku 2007 o 5,5 %. Inflácia by sa mala pohybovať v rozmedzí okolo 3 %. V návrhu rozpočtu na rok 2005 sa navrhuje zvýšenie platových taríf o 4 % od 1. 7. 2005, resp. o 5 % k 1. 1. 2005 pri Hasičskom a záchrannom zbore. Finančné prostriedky na valorizáciu platov sú zabezpečené v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy.

Pokiaľ hodnotíme vplyv realizácie reformy verejnej správy, očakávali sa úspory vo výdavkoch vrátane efektívneho zníženia počtu zamestnancov. Efekty v znížení počtu zamestnancov verejného sektora sú však minimálne. Počet zamestnancov verejného sektora dosiahol v roku 2004, ako som už spomenul, 408 849 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2001 menej len o 3 603 zamestnancov, ide o zníženie o 0,8 %. Žiadalo by sa komplexnejšie a hlbšie analyzovať uskutočnenú reformu verejnej správy, a to z hľadiska cieľov k občanovi a takisto k verejným financiám, takáto požiadavka sa týka aj samotného pôsobenia špecializovanej štátnej správy na úseku sociálnych vecí, práce a rodiny, kde prevažne chýbajú sociálni pracovníci v teréne, z hľadiska spätnej väzby, efektívnosti využívania zdrojov, ktoré do tohto systému idú.

Poistné platené štátom na starobné a invalidné poistenie za zákonom určené skupiny osôb sa predpokladá nasledovne. V roku 2005 sa predpokladá 5,037 500 mld. Sk, počet poistencov klesá oproti tomuto obdobiu o 8,7 %, upozorňujem, a počíta sa s počtom 178 000 ľudí. Až do roku 2007 sú v poklese tieto dva údaje.

S postupným poklesom objemu štátom plateného poistného od roku 2005 treba súhlasiť. To súvisí so znižovaním počtu narodených detí a neplnením oznamovacej povinnosti voči Sociálnej poisťovni pri určitom počte poistencov. Súčasne treba dať do pozornosti ale aj fakt, že počet poistencov a nadväzujúca suma poistného v rozpočte na rok 2004 bola značne nadhodnotená, i po znížení o 350 mil. Sk v prospech vyšších územných celkov na zvýšenie dotácií na sociálnu oblasť pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 v Národnej rade Slovenskej republiky. Svedectvom toho sú aj výsledky hospodárenia Sociálnej poisťovne za prvý polrok 2004, podľa ktorých poistné platené štátom sa plnilo len na 43,7 %. V celoročnej relácii očakáva Sociálna poisťovňa nižšie príjmy v poistnom platenom štátom za rok 2004 až v sume 467 mil. Sk. Ide o značnú odchýlku od schváleného rozpočtu. Nesvedčí to o kvalite rozpočtovania, pričom čiastka sa mohla efektívne využiť na iné naliehavé potreby v rozpočte na rok 2004, napr. na riešenie havarijných situácií či v školstve alebo v sociálnom systéme.

Vážené kolegyne, kolegovia, chcem sa zmieniť pri tejto príležitosti, že pred štyrmi dňami sme tu schvaľovali aj môj pozmeňujúci návrh, ktorý sa dotýkal vdovcov, ktorí ovdoveli pred termínom 1. 1. Boli ste zavedení všetci, ktorí ste hlasovali proti môjmu návrhu, keď pán minister vás informoval, že ide o rozpor v objeme 1 mld. korún, dokonca aj vyššie číslo použil. Je to nezmysel. Ja som si urobil tieto prepočty, ide o čiastku 300 mil. ročne. A mali by sme jeho schválením vyriešený diskriminačný faktor pri priznávaní vdoveckých dôchodkov teda mužov. A tu je jeden fakt. Aj v tomto rozpočte na rok 2004 boli zdroje na to, aby sa to dalo riešiť. Prepáčte mi, že som sa vrátil späť k inej problematike, ktorá tu prebehla minulý týždeň.

Rozpočtovanie výdavkov na sociálnu pomoc a podporu vychádza z toho, že rozsiahla reforma sociálneho systému so zameraním na aktívnu účasť občana na riešení svojej situácie bola vykonaná v roku 2004. Rok 2004 z tohto hľadiska sa považuje za východisko pre rozpočtovanie výdavkov v ďalších rokoch. Pokiaľ však rok 2004 považujeme za vstupný rok, v ktorom sa uskutočňujú reformy v oblasti sociálnej pomoci, treba povedať, že vo výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi sa oproti schválenému rozpočtu majú za rok 2004 dosiahnuť úspory, ako som už spomenul, viac ako 2,7 mld. Sk, čo predstavuje viac ako štvrtinu rozpočtových výdavkov. Možno konštatovať, že reforma pomoci v hmotnej núdzi sa uskutočnila v podmienkach značnej prvotnej reštrikcie jednotlivých dávok s výrazným negatívnym dopadom na sociálne odkázané skupiny obyvateľstva a určitého vylepšovania tohto systému pod tlakom verejnosti, ako aj samotných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, som členom sociálneho výboru a viem, koľko práce museli mnohí poslanci vyvinúť vo väzbe na nápravu.

Tvorbu úspor v dávkach v hmotnej núdzi pripúšťa v súvislosti s nábehom systému aj samotný návrh rozpočtu verejnej správy. Pokiaľ sa takýto cieľ sledoval pri reforme sociálnej pomoci, bolo potrebné s ním priamo a otvorene oboznámiť aj poslancov Národnej rady, ako aj samotnú verejnosť Slovenskej republiky.

Pri značnom nedočerpaní výdavkov na dávky v hmotnej núdzi za rok 2004 je pochopiteľné porovnávanie návrhu rozpočtu na rok 2005 z hľadiska dynamiky rastu na očakávanú skúsenosť roka 2004. Kým v porovnávaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2004 sú rozpočtované výdavky na pomoc v hmotnej núdzi na rok 2005 vyššie o 1,63 mld., o 20,3 %, oproti rozpočtu na rok 2004 sú nižšie o 1,12 mld. Sk čiže o 10,4 %. Možno konštatovať, že realizácia sociálnej reformy poznačená značnou reštrikciou dávok v hmotnej núdzi prináša značné úspory vo výdavkoch štátneho rozpočtu, na druhej strane negatívne ovplyvnila sociálnu situáciu a životné podmienky občanov v hmotnej núdzi.

Sociálna reforma situáciu chudobných ešte zhoršila, keď bola uskutočnená s cieľom motivovať ľudí na hľadanie práce zvýšením rozdielu medzi pracovnými príjmami a sociálnymi dávkami, čo sa realizovalo práve znížením dávok v hmotnej núdzi. Treba poznamenať, že mnoho sociálne odkázaných nemá na výber medzi sociálnou dávkou a prácou, pretože voľných pracovných miest je nedostatok. Pritom sa v Koncepcii sociálnej reformy neprihliadalo na to, že dávkou sociálnej pomoci vrátane aj možných kombinácií dávok nemožno dosiahnuť príjem potrebný na dôstojný život.

V súvislosti s realizáciou sociálnej reformy by sa hlbšie mali analyzovať tendencie vývoja počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi v roku 2004, ktorý sa považuje za východiskový rok z hľadiska rozbehnutia reformy v tejto oblasti. Podľa údajov zo správy o sociálnej situácii obyvateľstva za prvý polrok 2004 dávku v hmotnej núdzi poberalo v priemere 187 000 ľudí, čo je v porovnaní s rokom 2003 menej o 91 000 poberateľov. Je to výrazný pokles, vážené kolegyne a kolegovia, až o 32,4 %. Ťažko obstoja zovšeobecnené argumenty, že pokles počtu poberateľov pomoci v hmotnej núdzi súvisí s tým, že ľudia sa zamestnali a že nám rastie ekonomika. Pritom Štatistický úrad uvádza pokles zamestnanosti.

Nazdávame sa, že hlavnou príčinou poklesu počtu poberateľov dávok v hmotnej núdzi je predovšetkým zmena systému, pokles počtu poberateľov nie je dôsledkom ekonomického rastu, ale sprísnením podmienok poskytovania týchto dávok. Pre informáciu uvádzame, že v prvom polroku 2004 bolo na dávku v hmotnej núdzi odkázaných 400 000 občanov Slovenskej republiky vrátane detí, čo predstavuje 7,4 % obyvateľstva, priemerná výška dávky bola 2 742 Sk, o 36 korún viac ako koncom roka 2003.

Prevažná väčšina poberateľov poberala základnú dávku v hmotnej núdzi bez príspevkov, ktorými sa predpokladalo zvýšenie dávky, mám na mysli aktivačný príspevok, poberalo ju len 92 000 ľudí bez práce. Poberalo ochranný príspevok, to je zaujímavý údaj, iba 11 000 ľudí a príspevok na bývanie, ktorý som tu už spomínal, len približne 52 000 ľudí.

Výdavky na pomoc v hmotnej núdzi sa rozpočtujú na rok 2005 v sume 9,640 800 mld. Sk oproti očakávanej skutočnosti roka 2004, v skutočnosti ide o pokles o 20,3 %, na rok 2006 v sume 9,554 800 mld. s medziročným poklesom o 0,9 % a na rok 2007 v sume 9,301 700 mld. s poklesom až o 2,7 %. Čiže predpokladáme pozitívny vývoj v tejto oblasti a ja o tomto ozaj nie som presvedčený. Návrh rozpočtu výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi na rok 2005 vychádza z predpokladu počtu poberateľov 180 000 ľudí, čo je mierne pod úrovňou skutočnosti za prvý polrok 2004.

V zámeroch rozpočtu sa počíta s tým, že na pomoc v hmotnej núdzi bude odkázaných 8 % obyvateľstva v prvom polroku a tohto roku to bolo 7,4 %. Zvýšenie celkových výdavkov na rok 2005 oproti očakávanej skutočnosti sa zdôvodňuje tým, že nie je potrebné v roku 2005 vytvárať úspory vyplývajúce z nábehu systému, pričom treba premietnuť valorizáciu dávok realizovanú 1. 1. 2004 a v rokoch 2006 a 2007 sa počíta s medziročným poklesom výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi v nadväznosti na pokles počtu evidovaných nezamestnaných. V dávkach v hmotnej núdzi na rok 2005 sú zahrnuté aj dotácie pre osobitného príjemcu dávky, dotácie na stravovanie a školské potreby v sume 517,5 mil. Sk, čo tvorí 5,4 % z celkových výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Ďalej sú tam zahrnuté dotácie na štipendiá pre žiakov základných a špeciálnych škôl v sume 167 mil. Sk, čo tvorí 1,7 % celkových výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Žiadalo by sa vyhodnotiť teda prvé skúsenosti a poznatky z uplatňovania nových dotácií v systéme pomoci v hmotnej núdzi, a to z hľadiska ich poslania, účelu, ale aj administratívnej náročnosti pri ich poskytovaní.

Na štátnu podporu rodiny prostredníctvom kapitoly Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa v návrhu rozpočtu na rok 2005 vyčleňuje 15,934 600 mld. Sk, je to oproti tomuto roku viac o 5,3 %, na rok 2006 vyčleňuje 16,444 800 mld. Sk, schvaľuje sa takisto s rastom o 3,2 % a takisto v roku 2007 to isté percento nárastu. Vychádza sa tu zo stabilizačného počtu detí a z uplatnenia valorizačných mechanizmov. Novým prvkom v sústave štátnej podpory rodiny je príspevok na služby spojené so zabezpečením starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov v prípade, ak sa rodič zapojí do pracovného procesu a zabezpečí starostlivosť o dieťa umiestnením dieťaťa do zariadenia alebo jeho zverením fyzickej osobe. Ide o nový príspevok zatiaľ legislatívne neschválený. Na jeho krytie sa rozpočtujú na rok 2005 prostriedky v sume 243,9 mil. Sk. Poznamenávame, že tento príspevok považuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny za svoju tzv. asi rezervu zatiaľ na rok 2005.

Pre celkovú informáciu dodávame, že pomoc rodinám s deťmi sa realizuje aj formou daňového bonusu, ktorý v roku 2005 predstavuje prínos pre rodiny s deťmi v sume 5,86 mld. Sk, v roku 2004 to bolo 5,6 mld. Zvýšenie daňového bonusu na jedno dieťa zo 400 Sk na 450 korún mesačne od 1. 9. 2005 znižuje výnos dane z príjmu v roku 2005 o 234 mil. Sk. A chcem upozorniť, že v rokoch 2006 a 2007 to bude 702 mil. Sk. Je to dôležité vo väzbe na fiškálnu decentralizáciu.

Výdavky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia sa rozpočtujú na rok 2005 v sume 5,713 100 mld. Sk s rastom oproti súčasnému roku o 2,3 %, na rok 2006 v sume 5,873 100 mld. Sk s medziročným rastom o 2,3 % a na rok 2007 v sume až 6,019 900 mld. Sk s medziročným rastom o 2,5 %. Vychádzalo sa zo súčasného platného právneho stavu vrátane zmien prijatých v prvom polroku tohto roka, takisto z valorizácie, ako aj mierneho nárastu počtu poberateľov uvedených príspevkov.

Na aktívnu politiku trhu práce sa predpokladá vynaložiť zdroje z Európskej únie vo výške 2,196 mld. Sk. Kofinancovanie vo väzbe na štátny rozpočet sa predpokladá použiť v sume 819,9 mil. Sk. Z Národného programu aktívnej politiky trhu práce štát uvoľňuje 1,685 100 mld. A spolu tieto zdroje v rámci aktívnej politiky trhu práce predstavujú čiastku 4,701 mld. Sk. Celkové zdroje na aktívnu politiku trhu práce rastú medziročne v roku 2005 o 31,6 %, v roku 2006 o 3,5 % a v roku 2007 o 19,7 %.

Hlavným cieľom podľa návrhu rozpočtu verejnej správy je zvýšenie zamestnanosti s dôrazom na vybrané skupiny nezamestnaných a poskytovanie účinnej pomoci uchádzačom o zamestnanie pri hľadaní si zamestnania prostredníctvom kvalitných služieb zamestnanosti. S deklarovanými cieľmi možno v zásade súhlasiť.

Očakávame, že efektívne použitie prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce, či už v rámci projektov aktívnej politiky trhu práce, výraznejšie prispeje k zlepšeniu situácie na trhu práce z hľadiska znižovania miery nezamestnanosti, najmä v regiónoch postihnutých vysokou mierou nezamestnanosti, a zamestnávania skupín obyvateľstva ťažko hlavne umiestniteľných na trhu práce a podobne.

Pokiaľ ide o zapojenie zdrojov zo štátneho rozpočtu do financovania aktívnej politiky trhu práce na roky 2005 až 2007, sa uplatňuje princíp stabilizácie výdavkov na spolufinancovanie projektov Európskej únie a na národné programy aktívnej politiky trhu práce na úrovni približne 2,4 mld. korún ročne.

V rámci výdavkov na aktívnu politiku trhu práce sa počíta aj s presunom výdavkov na programy aktívnej politiky trhu práce z kapitoly Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky do kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny v súvislosti s podporou významných investícií v automobilovom priemysle. V jednotlivých rokoch sa predpokladajú výdavky programov aktívnej politiky trhu práce v automobilovom priemysle nasledovne, budem hovoriť aj za Peugeot, aj za KIA, a to za jednotlivé roky spolu. Je to v tomto roku 300 mil., v budúcom roku 285,9 mil., v roku 2006 je to 586,2 mil. a v roku 2007 je to 294,7 mil. Sk. Prostriedky sú určené na financovanie rekvalifikácií. Z výdavkov na národné programy aktívnej politiky trhu práce predstavujú výdavky na rekvalifikácie v našom automobilovom priemysle v roku 2004 vo výške 16,5 %, v roku 2005 vo výške 17 % a v roku 2006 vo výške 38,4 %, pričom v roku 2007 je to až 39 %.

Na realizáciu bytovej politiky sa predpokladá vynaložiť z verejných zdrojov spolu 8,347 400 mld. Sk. A obdobné čiastky sa navrhujú aj v ďalších rokoch 2006 a 2007. Za predpokladu dokončenia približne 17 000 bytov ročne by štátna podpora na výstavbu bytov mala v roku 2005 až 2007 predstavovať približne čiastku 500 000 Sk. Pre rok 2005 štát predpokladá zníženie bonifikácie úrokov pre klientov hypotekárnych bánk. Podľa návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 by sa mal štátny príspevok hypotekárnym úverom zrušiť na rok 2005 úplne. Po postupnom poklese štátneho príspevku k hypotekárnym úverom z minulých rokov, v roku napr. 1999 bol na úrovni 6 % a klesal až na 1 % v roku 2004, sa navrhuje nepodporovať zo strany štátu tento typ zdrojov na financovanie bývania. Návrh na zrušenie tohto štátneho príspevku sa zdôvodňuje celkove nízkymi úrokmi pri hypotekárnych úveroch, ale aj rastom reálnych miezd, ktoré vytvárajú lepšie podmienky pre splácanie úverov. Z prostriedkov štátneho rozpočtu by sa poskytli len príspevky k hypotekárnym úverom uzatvoreným do polovice roka 2003 s fixnou bonifikáciou úveru vo výške 2,5 % počas celého obdobia splácania úveru. V porovnaní s rokom 2004 klesajú výdavky na štátnu prémiu k stavebnému sporeniu, v návrhu rozpočtu na rok 2005 o 620 mil. korún. Súvisí to predovšetkým s realizovanými opatreniami v oblasti určovania výšky štátnej prémie k stavebnému sporeniu, od 1. 1. tohto roka je štátna prémia k stavebnému sporeniu určená vo výške 15 % z vymeriavacieho základu, v maximálnej sume však 16 667 Sk, pre budúci rok platí znížený podiel na 14,5 %.

Vcelku pozitívne treba vnímať Koncepciu financovania a realizácie bytovej politiky z verejných zdrojov, keď úspory vo výdavkoch na štátnu prémiu v stavebnom sporení a k hypotekárnym úverom sa presunuli v prospech Programu rozvoja bývania a Štátneho fondu rozvoja bývania a má sa nimi podporiť výstavba nájomných a sociálnych bytov.

Pokiaľ ide o prognózy financovania na roky 2005 až 2007, zachováva sa vcelku stabilizovaný objem verejných zdrojov vyčlenených na financovanie realizácie bytovej politiky, ako som už uviedol, v objeme okolo 8,3 mld. Sk.

Fiškálna decentralizácia od 1. 1. 2005 nadväzuje na vykonaný prechod kompetencií orgánov štátnej správy na obce a vyššie územné celky v období od 1. 1. 2002 do 1. 1. 2004, schválením zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou sa ruší súčasná kapitola štátneho rozpočtu, tzv. Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. A dotácie rozpočtované v rámci tejto rozpočtovej kapitoly sa transformujú na daňové príjmy obcí a vyšších územných celkov. Celkom suma transformovaných dotácií na daňové príjmy predstavuje čiastku 53,854 900 mld. Sk. Podľa schválenej fiškálnej decentralizácie výnos dane z príjmov fyzických osôb sa člení podielom nasledovne: do štátneho rozpočtu 6,2 %, do rozpočtu obcí 70,3 % a do rozpočtu vyšších územných celkov 23,5 %. Výnos dane z príjmov fyzických osôb predstavuje pre rozpočty obcí čiastku 23,5 mld. korún a pre vyššie územné celky 7,854 400 mld. korún. V roku 2005 sa zo strany štátu garantuje kvantifikovaný výnos dane z príjmov fyzických osôb pre územnú samosprávu. Nie je v nich premietnuté zníženie daňového výnosu z titulu zvýšenia daňového bonusu na dieťa mesačne zo 400 korún na 450 Sk s účinnosťou od 1. 9. 2005, ktoré v roku 2005 predstavuje čiastku 234 mil. Sk.

Podľa informácií poskytnutých ZMOS-om a takisto vyššími územnými celkami garancia výnosu dane z príjmov v súvislosti so zvýšením daňového bonusu na deti v rokoch 2006 a 2007 sa neuplatní. Zvýšenie daňových príjmov z tohto titulu negatívne ovplyvní finančné zdroje obcí a vyšších územných celkov ročne o viac ako 658 mil. Sk. Vychádzali sme z predpokladaného zníženia daňového výnosu uvedeného v správe k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 v sume 702 mil. Sk na rok 2006 a v rovnakej sume aj na rok 2007, dopad je ročne v rokoch 2006 a 2007 na rozpočty obcí viac ako 493 mil. korún ročne, na rozpočty VÚC viac ako 165 mil. Sk ročne. Chýbajúce prostriedky môžu ohroziť podľa môjho názoru financovanie školstva, sociálnej oblasti a ďalších činností. Aj zavedenie zvýšeného daňového bonusu na deti opätovne poukazuje na to, že takéto legislatívne riešenia musia byť kvantifikované z hľadiska dosahov na verejné rozpočty, t. j. aj na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

V rámci fiškálnej decentralizácie sa počíta s tým, že výnos dane z motorových vozidiel v sume 2,5 mld. Sk bude príjmom vyšších územných celkov. Len vzhľadom na spôsob platenia dane z motorových vozidiel podľa sídla právnických, fyzických osôb poukazujú niektoré vyššie územné celky na zvýhodnenie tých vyšších územných celkov, ktoré majú vysoké počty platiteľov dane, a znevýhodnenie vyšších územných celkov s nízkymi počtami platiteľov, ale na druhej strane s vysokými podielmi cestnej siete vrátane potrieb ich rekonštrukcie a údržby.

Daňovými príjmami sa budú zabezpečovať kompetencie obcí vrátane sociálneho zabezpečenia, opatrovateľskej služby a kompetencie vyšších územných celkov vrátane sociálneho zabezpečenia, zariadenia sociálnych služieb. Pri zostavovaní návrhu rozpočtu obcí a vyšších územných celkov ako subjektov verejnej správy sa vychádzalo zo zásady, že kompetencie pri prenesenom výkone štátnej správy budú financované dotáciami zo štátneho rozpočtu, z príslušných kapitol, a v samosprávnej čiže originálnej pôsobnosti budú financované prostredníctvom daňových príjmov obcí a vyšších územných celkov. Niektoré špecifické a individuálne potreby obcí a vyšších územných celkov budú financované zo štátneho rozpočtu formou dotácií rozpočtovaných v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy.

V rozpočtovaných príjmoch obcí na rok 2005 je zahrnutý podiel 72,2 % z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, čo predstavuje, ako som spomenul, 23,500 500 mld. Sk. A je určený na financovanie samosprávnych pôsobností obcí, ide o transformované dotácie zo štátneho rozpočtu do daňových príjmov. Je v nich premietnutá aj dotácia na sociálne zabezpečenie, konkrétne mám na mysli teraz opatrovateľskú službu, v sume 1,050 800 mld. Sk, ktorá bola v roku 2004 rozpočtovaná v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

Ja som sa pýtal, pán minister, pri schvaľovaní rozpočtu v minulom období na rok 2004, prečo sú rozpočtované zdroje na opatrovateľskú službu v kapitole ministerstva práce, lebo už tento rok, pokiaľ ja viem, tá originálna pôsobnosť, opatrovateľská služba patrila obci. A tu vznikli veľký paradox a, ešte to budeme počuť asi na Slovensku, veľa problémov okolo zabezpečenia tejto starostlivosti, povedzme si to takto. Ja som si včera vytiahol z ministerstva financií, teda z vašej stránky návrhy, ktoré dostali starostovia obcí. A v sobotu som zašiel do jednej obce, volá sa Zliechov, je to na Považí, 150 km odtiaľto, kde mi pán starosta dal veľmi ťažkú otázku: Prečo, keď v tomto roku má posúdených odkázaných obyvateľov a dostával na to 615 000 korún, čiže vedel spravovať túto starostlivosť, sa mu zoberie v budúcom roku práve cez ten výpočet daní 407 000 korún? Čiže mu zostáva nejakých 200 000 korún. On v žiadnom prípade nebude vedieť zabezpečiť opatrovateľskú službu. Ja chápem, že možno sú tam plánované tie rezervy. Ak to viete vyriešiť týmito rezervami potom pre jednotlivé obce, budem veľmi rád. Len chcem vás na to upozorniť, že stal sa problém, ja si myslím, lebo ja neviem, aký bol kľúč prerozdeľovania zdrojov z kapitoly ministerstva práce pre jednotlivé obce v tomto roku. Je mnoho listov, ktoré dostávame ako poslanci do Národnej rady, a nevieme to definovať, ten kľúč má ministerstvo práce. Jednoducho zabezpečenie tejto služby nie je možné podľa tohto návrhu, aký som dostal z vašich materiálov z ministerstva.

Granty a transfery zo štátneho rozpočtu predstavujú čiastku 24,253 500 mld. Sk na rok 2005 a sú v nich zahrnuté dotácie sociálneho charakteru, dotácie pre zariadenia sociálnych služieb v sume 576,5 mil., z toho na bežné výdavky 534,7 mil. korún a 41,8 mil. na kapitálové výdavky v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, dotácie na zabezpečenie stravy pre deti v hmotnej núdzi, na výkon osobitného príjemcu a na školské potreby pre deti v hmotnej núdzi v celkovej čiastke 422 mil. Sk prostredníctvom kapitoly ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa rozpočtujú na rok 2005 aj dotácie na financovanie individuálnych potrieb obcí v sume 81 mil. Sk, ako aj dotácie na záchranu historických jadier miest v sume 53,8 mil. Sk. Dotácie zo štátneho rozpočtu sa schvaľujú záväznými limitmi v prílohe k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2005. Vo vzťahu k obciam sa vytvárajú teda aj rezervy na rok 2005 v rozpočte kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy, ide o rezervu z titulu výpadku daňových príjmov vyplývajúcich zo zvýšenia daňového bonusu v sume 219,5 mil. korún. Z jej znenia vyplýva, že ide o rezervu týkajúcu sa, ako som konštatoval, obcí a vyšších územných celkov, ale tá čiastka, si myslím, je nedostatočná, ďalej, rezervu na fiškálnu decentralizáciu z titulu krytia rizík pre obce, tam je čiastka tých 300 mil., a rezervu na spolufinancovanie projektov súvisiacich s ochranou životného prostredia v rámci predvstupového fondu ISPA v sume 826,4 mil. Sk. Vzťah k obciam môže mať aj rozpočtová rezerva na riešenie krízových situácií, na živelné pohromy, ich prevenciu a iné vplyvy v sume 300 mil. korún ročne, ako aj rezerva vlády v sume 200 mil. ročne a rezerva predsedu vlády v sume 50 mil. ročne.

Na rok 2005 sa predpokladajú celkové príjmy rozpočtu obcí vo výške 76,95 mld., celkové výdavky v sume 75,15 mld. a prebytok v sume 1,8 mld. Pre rok 2006 sa v príjmoch i výdavkoch rozpočtu obcí predpokladá medziročný rast o 1,9 % pri miere inflácie 2,8 %. Pre rok 2007 je to vyrovnané, teda rast aj miera inflácie 2,5 %.

Celkové príjmy a výdavky rozpočtu vyšších územných celkov sa predpokladajú na rok 2005 v sume 21,756 900 mld. Sk. V rámci fiškálnej decentralizácie získajú vyššie územné celky podiel z výnosu dane z príjmov fyzických osôb 23,5 %, čo predstavuje 7,854 400 mld. Sk. Príjmom vyšších územných celkov sa od roku 2005 stáva daň z motorových vozidiel, ako som uviedol, vo výške 2,5 % dotácie zo štátneho rozpočtu transformovanej do daňových príjmov, obsahuje dotácie na sociálne zabezpečenie v sume 3,639 100 mld. Sk. V príjmoch vyšších územných celkov sa počíta s tým, že v roku 2005 získajú príjmy z činnosti organizácií zriaďovateľskej pôsobnosti vyššie územné celky na úseku sociálneho zabezpečenia v sume 730 mil. Sk.

Dotácie zo štátneho rozpočtu sa v roku 2005 poskytnú v celkovej sume 10,532 500 mld. Sk. Z uvedených dotácií je suma 46,2 mil. rozpočtovaná v kapitole ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a je určená na krytie úveru poskytnutého z Rozvojovej banky Rady Európy v súvislosti s realizáciou projektu Transformácia existujúcich zariadení sociálnych služieb v sume 29,2 mil. Sk, Detské rekreácie v sume 17 mil. Sk. V kapitole Všeobecnej pokladničnej správy sa rozpočtuje dotácia na zariadenie sociálnych služieb, spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu v súvislosti s realizáciou projektu Transformácia existujúcich zariadení sociálnych služieb v sume 43,8 mil. Rovnako ako pri obciach, tak aj voči vyšším územným celkom sa dotácie zo štátneho rozpočtu schvaľujú záväznými limitmi v prílohe k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2005.

V rozpočte vyšších územných celkov sa predpokladajú celkové výdavky v sociálnej oblasti v sume 4,533 500 mld. Sk, v tom kapitálové výdavky v sume 253,9 mil. V bežných výdavkoch sa počíta aj s príspevkami neštátnych subjektov poskytujúcich sociálne služby. V príjmovej i výdavkovej časti rozpočtu vyšších územných celkov sa predpokladá v roku 2006 medziročný rast o 2,4 %, v roku 2007 rast o 4,9 % a vo výdavkoch na sociálnu oblasť sa očakáva medziročný rast v roku 2006 o 6,6 % a v roku 2007 o 5,9 %.

Vzhľadom na možné riziká pre vyššie územné celky v súvislosti s fiškálnou decentralizáciou sa žiada vytvoriť osobitnú rezervu na fiškálnu decentralizáciu z titulu krytia rizík pre vyššie územné celky v sume 100 mil. korún v kapitole Všeobecnej pokladničnej správy, ide o povahovú rovnakú rezervu, ako sa vytvára pre obce z tohto titulu v sume 300 mil. Sk. Nazdávame sa, že vytvorenie rezervy pre vyššie územné celky je možné aj v rámci rozpočtovaných výdavkov kapitoly Všeobecnej pokladničnej správy.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, Sociálna poisťovňa je mimoriadne dôležitým subjektom verejnej správy, a to tak z hľadiska vzťahov k občanom, ako aj z hľadiska značného obratu verejných zdrojov v systéme sociálneho poistenia a výrazných vplyvov, ktoré súvisia s realizáciou dôchodkovej reformy, predovšetkým s rozbehom starobného dôchodkového sporenia. Vzhľadom na to, že od roku 2005 sa zavádza starobné dôchodkové sporenie ako 2. pilier dôchodkovej reformy, považujeme za správne, že rozpočet Sociálnej poisťovne na rok 2005 a na ďalšie roky 2006 aj 2007 je zostavený vo dvoch variantoch, bez vplyvu 2. piliera a s jeho vplyvom. A návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa podrobnejšie venuje otázkam vplyvu zavedenia starobného dôchodkového sporenia a príslušným dosahom na vývoj deficitov vo verejnej správe. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne v súlade s východiskami návrhu rozpočtu verejnej správy počíta s tým, že bude postupný prechod poistencov do sporivého systému. Predpokladá sa, že do starobného dôchodkového sporenia sa zapojí celkove 51 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva, z toho v roku 2005 sa predpokladá 35 % a v roku 2006 zostávajúcich 16 %. Predpoklad zapojenia sa uvažovaných podielov ekonomicky činného obyvateľstva do sporivého systému v skutočnosti nemusí naplniť, resp. môže byť odlišný jeho vývoj aj v jednotlivých rokoch. Preto aj návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne, najmä pokiaľ ide o roky 2005 a 2006, nesie v sebe riziká z aspektu použitia fondov sociálneho poistenia a celkového bilančného výsledku. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 totižto vychádza z predpokladaného počtu poistencov, jeho rastu oproti roku 2004 v kategórii poistencov závodov o 1 % a SZČO o 12,8 %, ďalej, počtu poberateľov invalidného dôchodku v produktívnom veku, počtu poistencov štátu 178 000, úspešnosti výberu poistného na úrovni 95 %, priemernej miery evidovanej nezamestnanosti 14,4 %, čo je otázne, a takisto priemernej mzdy v národnom hospodárstve, ktorá sa predikuje na výšku 16 614 Sk.

Východiskom pre zostavenie návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne boli makroekonomické rámce pre vypracovanie návrhu štátneho rozpočtu. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 vrátane vplyvu 2. piliera charakterizujú celkové zdroje v sume 139,79 mld. Sk, so zvýšením oproti tomuto roku je to zvýšenie o 10,94 mld., príjmy z poistného v celkovej výške 118,53 mld., zvýšenie oproti tomuto roku je vo výške 10,22 mld. Sk, celkové použitie prostriedkov fondov v sume 122,97 mld., čiže ide o zvýšenie oproti roku 2004 o 11,34 mld., bilančný rozdiel v bežnom roku v sume 32 mil., ide o schodok, upozorňujem, so zhoršením oproti roku 2004 v čiastke o 845 mil. Sk, schodok základných fondov dôchodkového poistenia v bežnom roku v sume 25,96 mld., ide o zhoršenie oproti roku 2004 o 1,76 mld. Sk, celkový bilančný rozdiel, prebytok v sume 16,81 mld., ide o zníženie oproti roku 2004 o 402 mil. Sk. Vplyv zavedenia starobného dôchodkového sporenia kvalifikovaný Sociálnou poisťovňou v návrhu rozpočtu predstavuje v roku 2005 zníženie zdrojov o 0,54 mld., zvýšenie výdavkov o 4,58 mld. a zníženie bilančného rozdielu prebytku celkovo o 5,33 mld. Sk. Pokiaľ ide o riešenie deficitu základných fondov dôchodkového poistenia, v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne sa predpokladá, že sa pokryje presunmi dočasne voľných finančných zdrojov z iných základných fondov, mám na mysli nemocenské poistenie a základný fond poistenia v nezamestnanosti, a použitím rezervného fondu. So súčasťou štátneho dôchodkového poistenia v návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2005 sa neuvažuje. V návrhu rozpočtu na rok 2005 sa zvýšenie dôchodkov v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení k 1. 7. 2005 premietlo vo zvýšení o 8,2 %, čo je vyššie zvýšenie a potreba 3,87 mld. Sk. Priemerné zvýšenie starobného dôchodku predstavuje 576 Sk. Priemerná výška starobného dôchodku má dosiahnuť v roku 2005 hodnotu 7 602 Sk. V ďalších rokoch sa počíta rovnako s valorizáciou dôchodkov v roku 2006, nárastom o 4,9 %, a v roku 2007, nárastom o 4,3 %.

Ak hodnotíme prvé výsledky reformovaného priebežného systému dôchodkového poistenia, musíme poukázať na to, že súčasný platný právny stav umožňuje značné rozdiely medzi dôchodcami z hľadiska vysokých a nízkych dôchodkov. Pritom sa značne roztvárajú nožnice medzi dôchodkami priznanými do konca roka 2003 a dôchodkami priznanými na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. V tejto súvislosti poukazujeme na to, že priemerný starobný dôchodok v roku 2003 predstavoval hodnotu 6 724 Sk, priemerný starobný dôchodok, novopriznaný v roku 2004, predstavuje 8 428 korún. Znamená to vyššie starobné dôchodky mesačne v priemere o 1 704 korún, t. j. zvýšenie o 25,3 %. Rozdiely sú aj vo výške novopriznávaných starobných dôchodkov pre mužov, ktoré sú v súčasnosti vo výške 9 193 korún, kým pre ženy je to 7 834 Sk, t. j. nižšie oproti mužom o 1 359 korún. Pre informáciu uvádzame, že novopriznaný starobný dôchodok v súčasnosti u mužov, ktorí pracovali po dosiahnutí dôchodkového veku, je 13 203 korún u žien rovnakej kategórie je nižší a je v hodnote 9 962 Sk. Rozdiely medzi priemernými starobnými dôchodkami, ako aj vdovskými a vdoveckými dôchodkami sa ďalej budú zvyšovať v súvislosti s valorizáciou dôchodkov rovnakým percentom zvýšenia v prospech starobných dôchodkov priznaných po 1. 1. 2004. Možno dať do pozornosti, že podľa zverejnených informácií v roku 2004 už takmer 6 000 osôb získalo dôchodok nad 10 000 Sk, z toho viac ako 4 400 bolo starobných dôchodcov. Na základe vývoja výšky dôchodkových dávok v reformovanom priebežnom systéme možno usudzovať, že dosah na základné fondy v dôchodkovom poistení nemá len zavedenie starobného dôchodkového sporenia od 1. 1. 2005, ale aj samotný nový systém priznávania dôchodkov v rámci priebežného systému.

Bolo na škodu, že pri prerokovaní príslušných návrhov zákonov na realizáciu dôchodkovej reformy neboli spracované komplexné kvantifikácie všetkých dosahov dôchodkovej reformy na bilanciu zdrojov a potrieb Sociálnej poisťovne. Na rozdiely v kvantifikácii dosahov zákona o sociálnom poistení poukazuje i samotný návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Oproti kvantifikácii dosahov zákona o sociálnom poistení, ktorá sa uvádza v doložke k návrhu zákona č. 461/2003 Z. z., bilancia hospodárenia Sociálnej poisťovne v bežnom roku je výrazne horšia, horšia v roku 2004 o 3,15 mld. Sk, v roku 2005 o 3,18 mld. Sk a v roku 2006 o 6,21 mld. Sk. Vplyvom zavedenia starobného dôchodkového sporenia sa deficit základných fondov dôchodkového poistenia v jednotlivých rokoch výrazne zvyšuje, v budúcom roku o 12,05 mld. Sk na 25,26 mld., v roku 2006 o 21 mld. na 36,17 mld. a v roku 2007 o 21,49 mld. na 36,35 mld. Zavedenie 2. piliera sa premieta aj do bilančného rozdielu takto: V roku 2005 znižuje sa celkový prebytok o 5,32 mld. na 16,81 mld., v roku 2006 sa znižuje celkový prebytok o 20,18 mld. na 7,19 mld. a v roku 2007 sa znižuje celkový prebytok o 35,19 mld. na schodok 0,79 mld. Kým v roku 2005 sa deficit základných fondov dôchodkového poistenia dá pokryť z vnútorných zdrojov Sociálnej poisťovne, do roku 2006 sa počíta s tým, že finančná stabilita Sociálnej poisťovne nebude možná bez účasti už aj štátnych finančných aktív, mám na mysli prostriedky z privatizácie SPP, počíta sa s použitím štátnych finančných aktív v roku 2006 vo výške 2,81 mld., v roku 2007 v sume 10,79 mld. a v roku 2008 vo výške 12 mld. Sk. V návrhu rozpočtu Sociálnej poisťovne je zapracovaný predpoklad na krytie deficitu Sociálnej poisťovne spôsobeného zavedením 2. piliera v roku 2005 do výšky 0,4 % z HDP v bežných cenách, je to do výšky 5,6 mld. Sk, v roku 2006 do výšky 1 % z HDP, je to do výšky až 15 mld. Sk, a v roku 2007 do výšky 1,1 % z HDP, ide o čiastku 17,95 mld. Sk. Súčasne je zapracovaný predpoklad, že hospodárenie Sociálnej poisťovne v kalendárnom roku nemôže byť deficitné a musí vykazovať minimálny zostatok vo fondoch v sume 10 mld. Sk.

V návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 sa konštatuje, že v zmysle rozhodnutia Eurostatu sa počas prechodného obdobia do marca 2007 fiškálne náklady dôchodkovej reformy nebudú započítavať do deficitu verejných financií. Základným problémom však bude, čo bude potom. Čiže mám na mysli tú vládu, ktorá príde potom. Ale základným problémom sociálneho poistenia je udržateľnosť systému z dlhodobejšieho hľadiska vo väzbe na demografických činiteľov a ekonomické podmienky, ale aj podmienky vstupu do Európskej menovej únie. V tejto súvislosti by sa mali posúdiť aj také otázky, ktorých nastolenie sa nevylučuje v rámci určitých korekcií dôchodkovej reformy.

Vážené dámy a páni, dovoľte mi prejsť k zhrnutiu svojho vystúpenia. Vo výdavkoch na pomoc v hmotnej núdzi, ktoré sme v tomto roku reformovali, dochádza k reštrikcii, ako som povedal, vo výške 2,7 mld. korún. Sociálne odkázaným treba viac pomáhať. Skúste neumrieť od hladu, ak vám štát pomôže v hmotnej núdzi čiastkou len 2 742 korún. Hovorím o prípadoch, ktoré sú objektívne, nie o tých, ktoré vedia zneužiť takúto dávku. Kladiem otázku: Je dlhodobo udržateľný systém sociálneho poistenia, ak sa v budúcom roku neráta so štátnym krytím deficitu dôchodkových fondov Sociálnej poisťovne? V ďalších rokoch sa už s tým ráta, ako som už uviedol, v sume tých 3 mld., 10 mld. a 12 mld. korún ročne. Opakujem: Bude to stačiť, nehovoriac o krytí zvyšovania dôchodkov? A zdôrazňujem, je neprijateľné, aby sa tak roztvárali nožnice až o 20 % medzi príjmami starobných dôchodcov od tohto roku a príjmami tých, čo išli do starobného dôchodku pred 1. 1. 2004. Prečo až 17 % a v ďalšom roku až takmer 40 % zdrojov na rekvalifikácie, ktoré dostávame aj z Európskej únie, dávame na rekvalifikácie pre súkromné zahraničné firmy?

Nesúhlasíme so znižovaním výdavkov na pomoc v hmotnej núdzi. Žiadame riešiť situáciu hlavne chudobných rodín s deťmi a osamelých ľudí. Je na zváženie, či kompenzácie zdravotného postihu nemajú byť vyššie. Štát by nemal znižovať odvody do Sociálnej poisťovne za svojich poistencov. Rozpočet by nemal dávať bianko šek rezortu účelovým viazaním len 4 rozpočtových položiek. Výpadok v príjmoch na starobné poistenie 7,3 mld. Sk, ako aj 8,78-miliardové zníženie zdrojov rezervného fondu chce Sociálna poisťovňa riešiť vlastnými silami z plánovaného prebytku vo výške 16,8 mld. Sk, čo nepovažujem za najvhodnejšie riešenie.

Kriticky hodnotíme predpokladaný pokles poberateľov invalidných dôchodkov o 12 %, čo nie je spôsobené lepším zdravím obyvateľstva, ale, podotýkam, plánovanou ďalšou reštrikciou na týchto ľuďoch.

Vážený pán minister, na základe uvedených argumentov, ktoré som spomenul, nemôžem podporiť váš návrh zákona o štátnom rozpočte, tak ako to už deklaroval aj náš pán poslanec Maxon za poslanecký klub Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Ďakujem pekne. (Potlesk.)