P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, členovia vlády, otváram 4. rokovací deň 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Ešte pred tým, ako pristúpime k samotnému rokovaniu, chcem vás informovať o poslancoch, ktorí ospravedlnili svoju účasť na dnešnom rokovacom dni: pán poslanec Cuper, Anton Danko a Milan Murgaš, na zahraničnej pracovnej ceste sú páni poslanci Krajči, Vojtech Tkáč a pán poslanec Boris Zala.

Bodom programu rokovania dnešného tretieho rokovacieho dňa je

vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 (tlač 867).

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač 867, ktorý je súčasťou návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 - 2007. Spoločnú správu výborov schválenú gestorským výborom máte ako tlač 867a. Poprosím, aby teraz z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 uviedol a odôvodnil Národnej rade Slovenskej republiky pán podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Predložený štátny rozpočet predpokladá zdravý stav a vývoj slovenskej ekonomiky. Vláda očakáva v najbližších troch rokoch dynamický ekonomický rast, infláciu menej ako 3 % a rast zamestnanosti o 0,7 % ročne. Zároveň by mali dynamicky rásť reálne mzdy, ktoré sa v budúcom roku zvýšia o 3,1 %. Základným rozdielom oproti minulosti je pritom fakt, že súčasný rýchly hospodársky rast je vyvážený, položený na zdravých základoch a dlhodobo udržateľný. Prognózy ministerstva financií sú pritom realistické až mierne konzervatívne v porovnaní s prognózami iných nezávislých inštitúcií. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 predpokladá celkové príjmy štátneho rozpočtu vo výške 258 miliárd 555 miliónov korún a celkové výdavky vo výške 320 miliárd 79 miliónov korún. Schodok štátneho rozpočtu na rok 2005 tak predstavuje 61 miliárd 523 miliónov korún. Deficit rozpočtu verejnej správy vyjadrený v metodike ESA 95 bez započítania druhého piliera dôchodkového systému predstavuje 3,4 % hrubého domáceho produktu. Realizáciou navrhovaného rozpočtu sa verejné financie výrazne priblížia k úrovni, ktorá bude dlhodobo udržateľná. Naštartovanie penzijnej reformy spolu s navrhovaným znižovaním deficitu verejných financií prispejú zásadným spôsobom k príprave verejných financií na starnutie obyvateľstva, ktorému sa v najbližších desaťročiach nevyhne ani Slovensko. Verejné financie znížia počas rozpočtovaného obdobia finančné bremeno budúcich generácií. Na základe predloženého rozpočtu dokáže vláda udržateľným spôsobom naplniť maastrichtské kritérium pre zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % HDP. Bez nákladov vzniku kapitalizačného piliera by bol tento cieľ splnený v súlade s Programovým vyhlásením vlády už v roku 2006. Zahrnutie nákladov penzijnej reformy posunie pokles na 3-precentnú úroveň na rok 2007. Z vývoja ekonomiky a zo záberov hospodárskej politiky vyplýva, že bude možné v roku 2007 splniť udržateľným spôsobom aj všetky ostatné maastrichtské kritériá, a preto Slovensko bude pripravené na zavedenie eura v roku 2009. Návrh rozpočtu na roky 2005 - 2007 plní aj ďalší zásadný bod vládneho programu, ktorým je znižovanie miery prerozdeľovania prostredníctvom verejných financií. Podiel verejných výdavkov na hrubom domácom produkte poklesne medzi rokmi 2002 - 2006 z úrovne 44 % na 39,5 % hrubého domáceho produktu a to aj napriek tomu, že počas tohto obdobia sa verejné výdavky zvýšili približne o 1 % HDP z titulu odvodov do rozpočtu Európskej únie. Bez tohto vplyvu by podiel verejných výdavkov na HDP poklesol za 4 roky o 5,5 %.

Daňové a odvodové zaťaženie poklesne medzi rokmi 2002 a 2006 z 33,5 % HDP na 29,5 % HDP. V tomto roku, v roku 2004, nemá nijaká členská krajina Európskej únie nižšie daňové a odvodové zaťaženie ako Slovensko, ktoré dosiahne v tomto roku v tomto parametri 30,8 %, pričom priemer Európskej únie je 38,8 %. Napriek týmto faktom prináša predložený návrh rozpočtu výrazný nárast výdavkov a to aj v stálych cenách. Medziročný nárast rozpočtovaných výdavkoch verejných financií dosiahne v roku 2005 9,6 % pri inflácii 3,3 % meranej rastom spotrebiteľských cien a 2,6 % meranej rastom cien priemyselných výrobcov. Predkladaný rozpočet bude mať na občanov jednoznačne pozitívny dopad. Rozpočtuje sa napríklad priemerný rast reálnych platov pre zamestnancov verejného sektora o 3,3 % alebo zvýšenie, nominálne zvýšenie dôchodkov o 8,2 %. Rozpočet vytvára priestor na to, aby sa na výstavbu diaľnic použilo takmer 18 miliárd korún, čo je medziročný rast o 78 %. Zabezpečuje tiež zdroje pre podporu investícii dvoch automobiliek a mnohých ďalších rozvojových projektov. Verejné financie sú ovplyvňované v týchto rokoch štyrmi zásadnými faktormi, po prvé je to realizácia štrukturálnych reforiem, ktoré sa výrazne odzrkadlili v podobe rozpočtu. Po druhé je to vstup Slovenska do Európskej únie, ktorý sa čiastočne prejavuje v tohtoročnom rozpočte, ale úplný dopad bude až v roku 2005, ktorý je prvým plným rokom členstva Slovenska v Európskej únii. Ďalej je to fiškálna decentralizácia, ktorá sa spúšťa od januára 2005, a napokon penzijná reforma, ktorá výrazne ovplyvní rozpočty rokov 2005 a 2006, počas ktorých sa ľudia budú rozhodovať o vstupe do kapitalizačného piliera. Počas prípravy rozpočtu verejnej správy sa diskusie viedli o troch základných fiškálnych parametroch. Po prvé, o výške daňového a odvodového zaťaženia. To bude počas nasledujúcich rokov postupne klesať tempom, ktoré vláda v súčasnosti považuje za primerané. Po druhé, je to priestor pre rozpočtované výdavky, ktorý je definovaný...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o rešpektovanie sa navzájom jeden druhého a pokoj v rokovacej sále. Páni poslanci! Prepáčte, pán podpredseda vlády, nech sa páči.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Druhým základným fiškálnym parametrom je priestor pre rozpočtované výdavky, ktorý je definovaný výškou deficitu verejných financií. Ten bude mierne klesať, čo umožní zdravý vývoj slovenskej ekonomiky. Napriek poklesu daňového a odvodového zaťaženia a súčasného znižovania deficitu budú verejné výdavky v stálych cenách rásť. Možno je to vďaka dynamickému rastu ekonomiky. V nasledujúcom období bude potrebné sa zameriavať aj na kvalitatívnu stránku verejných financií. Potrebná bude aj verejná diskusia, ktorá nebude smerovať len k návrhom na zvyšovanie výdavkov jednotlivých kapitol. Bude potrebné hovoriť nielen o tom, kam pridať, ale aj o tom, kde ubrať, prípadne ako zvýšiť príjmy a kde by sa peniaze mali využívať efektívnejšie. Túto diskusiu napomáhajú dva nové trendy v rozpočtovaní, viacročné rozpočtovanie a programové rozpočtovanie. V návrhu rozpočtu verejnej správy je využívanie verejných zdrojov na nasledujúce tri roky konkretizované na jednotlivé subjekty verejnej správy a v štátnom rozpočte aj na jednotlivé programy. Kapitoly tak získavajú omnoho lepšiu schopnosť plánovať svoje aktivity v strednodobom horizonte. Hoci alokácia výdavkov na roky 2006 a 2007 nie je záväzná, predpokladá sa, že zmeny sa budú uskutočňovať len v jednoznačne odôvodnených prípadoch.

Kľúčovou otázkou riadenia verejných financií sa stáva efektívnosť. Podstatný nie je len objem zdrojov, ale najmä výsledky, ktoré dokážu tieto zdroje priniesť. V rozpočte je preto výrazne posilnená úloha programového rozpočtovania, ktoré by malo byť hlavným nástrojom na zefektívnenie verejných výdavkov a tiež na zvýšenie transparentnosti. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 bol schválený vládou Slovenskej republiky 13. 10. 2004 uznesením č. 963/2004.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem vám za pozornosť a žiadam vás o podporu návrhu štátneho rozpočtu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a ministrovi financií za uvedenie návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

Národná rada požiadala svojím uznesením 19. októbra Najvyšší kontrolný úrad o stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu máte ako tlač 919. Teraz poprosím pán predsedu Najvyššieho kontrolného úradu pána Jozefa Stahla, aby uviedol stanovisko NKÚ k predloženému vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.

J. Stahl, predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR: Vážený pán predseda, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda vlády, páni ministri, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vypracoval a predkladá Národnej rade Slovenskej republiky stanovisko k návrhu štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 na základe ustanovenia § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z. z. o Najvyššom kontrolnom úrade v znení neskorších predpisov a uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1245 z 19. októbra 2004.

V predloženom stanovisku sa Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky opiera o vlastné poznatky z kontrolnej činnosti, materiály a informácie vlády Slovenskej republiky, ministerstiev, ostatných ústredných orgánov, správcov jednotlivých rozpočtových kapitol, Národnej banky Slovenska a ďalších subjektov.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v predkladanom stanovisku k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005 posudzuje makroekonomickú prognózu a východiskový rámec pre zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005, identifikuje riziká a rezervy rozpočtovania a plnenia príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu, identifikuje rizikové faktory rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a Európskej únie, vyjadruje sa k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky konštatuje:

- návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 je zostavený s prihliadnutím na platné ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy,

- predpokladom reálnosti štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 je schválenie návrhov zákonov, ktoré vláda v súvislosti s jeho vypracovaním predložila Národnej rade Slovenskej republiky,

- príjmovú časť štátneho rozpočtu zásadným spôsobom ovplyvnili schválené zákony o finančnej decentralizácii. Vzhľadom na nepriaznivý vývoj v oblasti daňových nedoplatkov je aktuálne dôsledné zabezpečenie finančnej disciplíny aj v podmienkach nových rozpočtových pravidiel verejnej správy, nakoľko štát garantuje územným samosprávam zákonom stanovenú výšku príjmov,

- neukončené zmeny štruktúry verejnej správy najmä v oblasti školstva, zdravotníctva aj sociálneho systému vyžadujú zvýšenú pozornosť zabezpečeniu maximálnej hospodárnosti, efektívnosti a účelovosti užitia výdavkov štátneho rozpočtu,

- vytváranie nových štátnych fondov, respektíve iných subjektov, je ústupkom pôvodným zámerom reformy verejných financií najmä z hľadiska zabezpečenia transparentnosti finančných tokov ako aj rizík pre celkové rozpočtové hospodárenie a vývoj štátneho dlhu,

- z hľadiska zabezpečenia plnenia záväzkov a povinností Slovenskej republiky k Európskej únii je nevyhnuté venovať zvýšenú pozornosť rizikovým faktorom vzájomných rozpočtových vzťahov,

- pre adresnejšie, transparentnejšie a efektívnejšie určenie užitia rozpočtových prostriedkov je nevyhnutné ďalej zdokonaľovať uplatňovanie metód programového rozpočtovania.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Bude pokračovať so svojím vystúpením spravodajca, ktorého určil výbor pre financie, rozpočet a menu, pán poslanec Farkas.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda vlády Slovenskej republiky, vážení páni ministri, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 6 ods. 2 zákona č. 523/2004 Zb. o rozpočtových pravidlách verejnej správy spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 924 z 18. októbra 2004 pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrh rozpočtov rozpočtových kapitol na rok 2005 všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov a osobitných výborov Národnej rady Slovenskej republiky, zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil ako gestorský výbor Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ktorému výbory Národnej rady podajú správy o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona. Všetky výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 pridelený, ich prerokovali. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 4 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy prerokúva ako informáciu a berie na vedomie.

Výsledok prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. K návrhu zákona. Návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne: po prvé, súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte bez pripomienok vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre pôdohospodárstvo, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, pre európske záležitosti, pre verejnú správu, zahraničný výbor. Po druhé, súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami a doplnkami vyjadrili nasledovné výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Po tretie, návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 nezískal podporu nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa nášho rokovacieho poriadku v nasledujúcich výboroch: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie a výbor pre životné prostredie a ochranu prírody.

B), k návrhu rozpočtu kapitol. Návrhy rozpočtov kapitol boli schválené gestorskými výbormi nasledovne: V bode 1 sú vymenované všetky kapitoly, kde boli schválené údaje bez návrhov na zmeny. Po druhé, s pripomienkami, zmenami alebo odporúčaniami boli schválené kapitoly od ministerstva dopravy po Úrad pre geodéziu a kartografiu katastra na strane č. 4 spoločnej správy. Po tretie, platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny prítomných poslancov podľa príslušných paragrafov nášho rokovacieho poriadku pre kapitolu ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo pôdohospodárstva SR a Najvyšší kontrolný úrad. Po štvrté, Ústavnoprávny výbor NR SR ako gestorský výbor zobral kapitolu Ústavný súd Slovenskej republiky iba na vedomie bez účasti predsedu Ústavného súdu SR. Po piate, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenia žien podľa § 46 a 87 zákona o rokovacom poriadku prerokoval aj problematiku ľudských práv a národností dotýkajúcich sa kapitol Úradu vlády Slovenskej republiky, s pripomienkami, Ministerstvo kultúry SR bez pripomienok a ministerstvo spravodlivosti s pripomienkami. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k paragrafovému zneniu vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 neboli predložené.

Ďalej. Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtov, rozpočtových kapitol a k prílohám vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005.

A) Návrhy na zvýšenie výdavkov kapitol - neboli predložené žiadne návrhy.

B) Návrhy na zníženie kapitol. Teda zníženie výdavkov kapitol. Je tam jeden návrh.

C) Presuny medzi kapitolami. Sú to návrhy na strane č. 6 od bodu č. 1, 2, 3, 4, 5, 6. Na strane 11 sú uvedené návrhy, ktoré sa dotýkajú presunov a upresnení v rámci príslušných kapitol. Tam bol č. 1, 2, 3 a 4.

To sú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sa dotýkajú priamo návrhu štátneho rozpočtu a v prípade ich prijatia tieto návrhy budú zapracované do uznesenia Národnej rady č. 1.

V bode V sú uvedené všetky iné odporúčania, požiadavky výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte a k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Je ich spoločne od strany 13 až po stranu 15 päť. O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré sú zapracované do tohto bodu, budeme hlasovať potom v rámci hlasovania o jednotlivých návrhoch pri uznesení Národnej rady č. 2.

O pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch odporúča gestorský výbor hlasovať nasledovne, spoločne k bodom v časti IV body c3, c6, d2, d3 a d4, v časti V body 1 a 5 s návrhom gestorského výboru ich schváliť. Po druhé, spoločne k bodom v časti IV body b1, c1, c2, c4, c5, d1 a v časti V body 2, 3 a 4 s návrhom gestorského výboru neschváliť.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor prijal platné uznesenie č. 524 a v zmysle tohto uznesenia odporúčame schváliť návrh štátneho rozpočtu. Súčasťou tejto spoločnej správy je, samozrejme, aj návrh uznesení. Tak ako som hovoril pred chvíľou, v rámci uznesenia č. 1 budeme hlasovať o schvaľovaní návrhu štátneho rozpočtu a do uznesenia č. 2 budú zapracované všetky naše odporúčania k návrhu štátneho rozpočtu a v rámci tohto uznesenia v bode A berieme na vedomie aj rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007.

Ďakujem vám pekne za pozornosť. Nech sa páči, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Panie poslankyne, páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal 28 prihlášok. Za poslanecké kluby pán poslanec Jozef Ševc, za poslanecký klub KSS, za poslanecký klub HZDS pán poslanec Miroslav Maxon, poslanecký klub Smer Igor Šulaj, poslanecký klub ANO Imrich Hamarčák, poslanecký klub SMK Pál Farkas, poslanecký klub KDH Július Brocka a poslanecký klub SDKÚ pán poslanec Jozef Mikuš. Teda ostatní páni poslanci sú prihlásení v takomto poradí: pán poslanec Ondriaš, Blajsko, pani poslankyňa Bollová, Podracká, Jaroslav Jaduš, pán poslanec Burian, Opaterný, pán poslanec Kolesár, Dušan Čaplovič, pán poslanec Mikolaj, pán poslanec Fajnor, pán poslanec Polka, Kondrót, Jarjabek, Brestnská, Rehák, pán poslanec Cagala a pani poslankyňa Navrátilová. Ako posledný vystúpi písomne prihlásený do rozpravy pán poslanec Tibor Mikuš. Dávam slovo teraz prvému prihlásenému do rozpravy, pánovi poslancovi Ševcovi.

J. Ševc, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán predseda vlády, vážený podpredsedovia vlády, vážení členovia vlády, žiada sa od nás, aby sme schválili predložený návrh zákona o štátnom rozpočte na rozpočtový rok 2005 a súčasne vzali na vedomie návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2007, ktorý je síce orientačný a bude sa spresňovať v ďalšom rozpočtovom roku, ale len v odôvodnených prípadoch. Je v tom určité riziko, ale nie neprekonateľné. Pre poslanecký klub KSS je kameňom úrazu predloženého návrhu to, že je založený na politike súčasnej koalície a že spája výdavky s politickými prioritami vlády v rámci tvrdých rozpočtových obmedzení, najmä v sociálnej oblasti, v oblasti školstva, vedy, kultúry, dopravy a rozvojových programov na celoštátnej a regionálnej úrovni. Preto je pre nás neprijateľný. Je v rozpore s našou politikou a našou filozofiou hospodárskeho a sociálneho rozvoja slovenskej spoločnosti. Treba tiež otvorene povedať, že návrhy programového rozpočtovania, tak ako sú predložené, až na svetlé výnimky, sú skôr pokusom na programové rozpočtovanie. Ale na druhej strane sa žiada privítať zavedenie systémovej možnosti čerpania a vykazovania prostriedkov štátneho rozpočtu aj v nasledujúcom roku. Sme toho názoru, že stojí za opätovné zváženie zrušenie samostatnej rozpočtovej kapitoly Súhrnný finančný vzťah k obciam a vyšším územným celkom. Ide o veľmi dôležitý finančný vzťah celku k základným územným celkom, ktorý by mal byť predmetom sústavnej pozornosti a starostlivosti aj Národnej rady najmä v situácii, keď sa nový fiškálny systém iba rozbieha a budú s tým ešte veľké problémy. Zrejme to si vláda uvedomuje. Nové vymedzenie porušovania disciplíny vrátane sankcionovania je dôležitý prvok. Vyžaduje však jednoznačne pravidlá, aby sa tým predišlo subjektivizmu v rozhodovaní a uplatňovaní. Len prax a čas ukážu, aké korekcie budú potrebné. Za najväčšie riziká predloženého návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2005 ako aj návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2006 až 2007 považujeme po prvé neadekvátny prístup k riešeniu problému nezamestnanosti, sociálne dôsledky pauperizácie obyvateľstva. Po druhé, nepretržitý rast zadlženosti, po tretie, sústavne rastúce pnutie medzi rastom HDP a jeho užitím, po štvrté, hrubé až trestuhodné zanedbávanie takých kľúčových oblastí pre dynamický rozvoj každého štátu ako je vzdelanie, najmä vysoké školstvo, veda, výskum a kultúra, po piate, zaťažovanie verejných financií nákladmi na vytváranie, prípravu, výzbroj a poskytovanie bezplatných služieb, vojenských, po šieste, nepriaznivý vývoj zamestnanosti vo verejnej správe, po siedme, obstarávanie kapitálových aktivít, po ôsme, nedostatok prostriedkov na zabezpečenie výkonu právomocí obcí a vyšších územných celkov a po deviate, spoľahlivosť v základných predpokladoch pre vypracovanie predložených návrhov.

Každý z uvedených fenoménov má svoj hlboký obsah, ktorý charakterizuje podstatu určitej stránky našej súčasnej spoločnosti. Najsyntetickejšie podstatu súčasného vývoja u nás vyjadruje nezamestnanosť. Je plodom tohto systému a súčasne najvšeobecnejším a najobjektívnejším hodnotením politiky všetkých ponovembrových vlád a jej dôsledkov za uplynulých 15 rokov. Je agregátnym vyjadrením všetkých foriem odcudzenia majetku ľudu a jeho prechodu do cudzích rúk a celej takzvanej reštrukturalizácie hospodárstva. Nezamestnanosť je prejavom parazitickej podstaty súčasnej spoločnosti, ktorá nielen ekonomicky paralyzuje a sociálne rozkladá Slovensko, ale ho devastuje kultúrne, vzdelanostne, zdravotne a psychologicky. Státisíce ľudí v produktívnom veku sa už roky nemôžu realizovať, naplňovať zmysel svojho života a sú odkázaní na almužnu. Slovensko v dôsledku toho prichádza každoročne o stovky miliárd, ktoré prevyšujú oveľa väčšie prostriedky, aké predložený návrh rozpočtu vyčleňuje na vysoké školstvo, vedu a kultúru. Šokuje, že táto strašná záležitosť sa už všeobecne prijíma ako osudové prekliatie, akoby. A ešte viac šokuje, že vláda nielenže nehľadá jej riešenie, ale sa všemožne usiluje o retušovanie a zľahčovanie reálnej skutočnosti. Dokonca aj klub bohatých považoval za potrebné verejne nás upozorniť, že vyššia nezamestnanosť ako na Slovensku spomedzi 30 členských krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj je už len v Poľsku. Medzinárodné porovnávanie miery nezamestnanosti na Slovensku sa už tradične oveľa vyššie, ako sa tvrdí Štatistickým úradom, v treťom štvrťroku 2004 úrady práce evidovali v priemere 384 428 nezamestnaných. Eurosat a OECD hovoria o nezamestnanosti 18,1 %, ktorá predstavuje vyše 470 000 ľudí bez práce. Rast ekonomiky spojený s prílivom zahraničných investícií a tvorbou nových pracovných miest podľa vlády by mal zabezpečiť v roku 2004 aj rast nezamestnanosti na úrovni 0,3 %. Predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 predpokladá rast zamestnanosti v percentách podľa štatistického výkazníctva 0,7 % a v rokoch 2005 až 2007 o 1 % v porovnaní v roku 2007. Aj keby to bola pravda, pri takom tempe rastu zamestnanosti s rekordnou nezamestnanosťou by sa Slovensko nevyrovnalo ani za ďalších 15 rokov. Z tohto pohľadu vládne prognózovanie stabilného rastu životnej úrovne na obdobie 5 až 7, možno povedať, je to akoby holub na streche. Nie je to nič nového pod slnkom, všetky ponovembrové vlády sľubovali všeličo, od Švajčiarska, raji na zemi, dvojnásobných platov a všeličo iné. Žiaľ, realita je taká, že reálna životná úroveň je aj koncom roku 2004 stále ešte nižšia, aká bola v roku 1990.

Ďalšie veľké a sústavne rastúce nebezpečenstvo pre Slovensko, ktoré stále viac redukuje možnosti vnútorného použitia príjmu štátneho rozpočtu vidíme v zadlženosti štátu. Podľa vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 len objem záväzkov štátu na splátky istín štátneho dlhu v roku 2005 je 140 mld. a 631 mil. To znamená, že činí viac ako 54 % z celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2005. V dôsledku schodku štátneho rozpočtu vo výške 61 mld. a úverov do Európskej investičnej banky, 650 mil. a Svetovej banky, 200 mil., zadlženosť štátu bude ďalej rásť aj o tieto sumy, treba povedať. Hrozivá podstata problému je nielen vo výške štátnej zadlženosti, ktorá už dávno presiahla úroveň, nielen celkové ročné príjmy a celkové ročné výdavky štátneho rozpočtu. Hlavne spočíva v dlhodobej tendencii štátneho hospodárenia. Pri vzniku samostatnej Slovenskej republiky náš podiel pohľadávok len voči Ruskej federácii činil viac ako miliardu dolárov. Okrem toho ponovembrové vlády rozpredali majetok ľudu za stovky miliárd korún. Prakticky sa vypredalo všetko, čo sa len dalo, vrátane národného striebra. Proste všetko, čo tu predchádzajúce generácie vytvorili a naakumulovali. Dnes už vláda sústavne stúpajúcou zadlženosťou štátu zaťažuje aj generácie, ktoré sa ešte nenarodili, možno povedať. Splátky istín štátneho dlhu a ďalšie položky dlhovej služby pohlcuje stále viac celkových príjmov štátneho rozpočtu. Kde sa len všetko skončí, položme si otázku alebo môže skončiť. Jedným z najväčších problémov Slovenska je narastajúci a prehlbujúci sa konflikt medzi rastom HDP a jeho užitím. Nie je pravdou, že hospodársky rast sa postupne premieta aj do životnej úrovne obyvateľstva. Štátny rozpočet za rok 2004 predpokladal pokles priemernej reálnej mzdy o 0,6 %. Východiská tiež pokles o 0,3 %. Teraz aktuálny odhad je síce 0,7 %, rast priemernej reálnej mzdy, aký bude výsledok, sa ešte nevie. Konečné účtovanie ukáže. To však neodráža životnú úroveň nezamestnaných a dôchodcov, ktorá sústavne klesá. Štátny rozpočet na rok 2004 počítal s poklesom nezamestnanosti o 1 % a s priemernou mierou evidovanej, zdôrazňujem iba evidovanej, 14,9 %. Teraz sa v predkladanej správe k návrhu rozpočtu hovorí, že sa evidovaná nezamestnanosť odhaduje pod 15 %. HDP na Slovensku rastie a rastú aj zisky. Len v Slovnafte za prvý polrok 2004 zisk bol vyšší ako 4 mld. Sk. Ide previerka, my sme takúto previerku žiadali už predtým, zrejme niečo z nej vznikne. Nechcem hovoriť o SPP, Slovenských telekomunikáciách a iných záležitostiach. Samozrejme, tieto zisky prúdia do zahraničia. Na Slovensku niet prostriedkov na nič, treba povedať. Taká je realita. Kedysi nás presvedčovali, že je nie dôležité, komu patria slovenské závody, teraz sa na vlastnom údele presviedčame o opaku.

Niekoľko slov k vývoju zamestnanosti vo verejnej správe. Pod tlakom na znižovanie osobných výdavkov v štátnom rozpočte v predchádzajúcom období došlo k značnej transformácii medzi jednotlivými zložkami ústrednej správy a územnej samosprávy, bez vplyvu na celkový počet zamestnancov. Počet zamestnancov sa v sektore verejnej správy v rokoch 2001 až 2004 udržiaval v rozmedzí 412 až 408 000. Ani predložený návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 neodporúča znížiť počet zamestnancov v tejto sfére. Odporúča zachovať počet zamestnancov rozpočtových kapitol s výnimkou už, samozrejme, prijatých rozhodnutí a posilniť mzdový fond pre zlepšenie odmeňovania zamestnancov. V predloženom návrhu sa zdôrazňuje, že podstatou nového systému financovania obcí a vyšších územných celkov je posilnenie finančnej samostatnosti územných samospráv. Doterajší priebeh daňovej reformy od januára 2004, na ktorú nadväzuje fiškálna decentralizácia od 1. 1. 2005, varuje pred možnými katastrofálnymi dôsledkami tohto experimentu. Môže to mať nedozerné dôsledky najmä pre sociálne, zdravotnícke, školské a iné služby. V predloženom návrhu sa hovorí alebo tvrdí, že daňovými príjmami budú zabezpečené kompetencie obcí, výkon samosprávnych funkcií, mestská verejná doprava, školstvo a sociálne zabezpečenie, teda má sa na mysli opatrovateľská služba a kompetencie vyšších územných celkov na úseku činnosti úradov vyšších územných celkov. Všeobecne sa vie, že to je zatiaľ iba zbožné želanie. Už teraz zanikajú mnohé školské spoje, školy, zariadenia pre dôchodcov, pre deti a mnohé živoria, treba povedať. Je doslova ochromená ich existencia, na to upozorňujú starostovia obcí a miest, Hrozí aj nebezpečenstvo nadmerného daňového zaťažovania občanov zo strany vedenia obcí a vyšších územných celkov. Môže nastať, že obce si začne určovať výšku daní podľa toho, ako budú potrebovať. V návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 - 7 sa veľa miesta a pozornosti venuje vývoju priemernej ročnej miere inflácie. Štátny rozpočet a východiská na roky 2004 a východiská na roky 2005 predpokladali priemernú mieru inflácie 8,1 % Aktuálny odhad činí 7,8, prognóza ministerstva financií na rok 2005 až 7 počíta s priemernou ročnou mierou inflácie, ako tu bolo povedané pánom podpredsedom vlády, 3,3%, v roku 2005 - 2,8, v roku 2006 - 2,5 a 2,5 v roku 2007. Možno, že je to konštrukcia, ktorá má cieľ realizovať celý rozpočet, najmä jeho výdavkovú stránku, ale aká je táto konštrukcia. V priamom kontexte s touto prognózou sa zdôrazňuje, že ministerstvo financií predpokladá, že robustný rast ekonomiky nevyvolá významné inflačné tlaky na dramatické prehĺbenie deficitu na bežnom účte. Príliv zahraničných investícii spolu so štrukturálnymi reformami a využitím prostriedkov z rozpočtu Európskej únie by mali zvýšiť štrukturálnu zamestnanosť a zároveň postupne znížiť počet ľudí bez práce. Musím povedať, že citovaný predpoklad ministerstva financií mňa viac znepokojuje, ako presvedčuje, vyvoláva dojem účelovosti a evokuje myšlienku, že sa tým otvárajú zadné dvierka pre zdôvodnenie možných prepadov tak v štátnom rozpočte ako aj v rozpočte verejnej správy. O to viac, že podobných "hypotetických predpokladov", na ktorých je predložený návrh založený, je viac ako presvedčivých faktorov. Miestami návrh rozpočtu verejnej správy na roky 5 až 7 pôsobí dojmom akejsi eufórie a možno povedať aj predvolebnými sľubmi, ako reálne východiská z krajne zložitej situácie, v ktorej sa Slovensko nachádza.

Za želanie považujeme aj prognózu reálneho rastu tvorby hrubého fixného kapitálu v roku 5 až 7, ide o 9,3, 8,0 a 5,8%. reálnejšie sú prognózy medzinárodných inštitúcii. Platí to najmä o reálnom raste HDP indexe spotrebiteľských cien, deficity štátneho rozpočtu, teda v metodike EC 95.

Vážená Národná rada, podľa štatistických údajov Slovensko sa nachádza na konci poradia členských štátov Európskej únie v podiele investícii do vysokoškolského vzdelania na HDP so svojimi 0-85 %. Z pohľadu rozpočtu verejnej správy sa predpokladá, že na vysokoškolské vzdelanie sa vynaložia v roku 2005 verejné zdroje v sume 12,8 miliárd Sk. Navrhovaný objem výdavkov sa zvýši z 0,85 % na 0,91 % HDP. Návrh rozpočtu verejne správy na vysoké školstvo v roku 2006 predpokladá 0-94 a v roku 7 pokles na 0-93. Pri takomto tempe rastu sa rozdiel medzi nami a ostatnými členmi Európskej únie prehĺbi ešte viac. Keby vláda sledovala zabezpečenie prístupu ku kvalitnému vysokoškolskému vzdelaniu každému, mohla by to urobiť cestou zvýšenia verejných investícii do ľudských zdrojov, ako sa to spravidla robí vo väčšine členských štátov Európskej únie. Lisabonské závery Európskej rady zdôrazňujú potrebu podstatného ročného nárastu investícií do ľudských zdrojov. Zatiaľ čo severské krajiny, predovšetkým Švédsko a Dánsko, vykazujú vysokú a stúpajúcu úroveň investícii do vzdelania, v súvislosti s inými krajinami Európska komisia vyslovuje opodstatnené obavy, že nedostatok investícií do vzdelania môže ohroziť rovnosť prístupu ku vzdelaniu a zabezpečenie kvalitného vzdelávania a prípravy. Toto nebezpečenstvo najaktuálnejšie hrozí Slovensku. V tomto zmysle predložený návrh je aj v rozpore so všeobecnou politickou v Európskej únii. Porovnateľné údaje OECD ukazujú podstatný rozdiel medzi severom a stredom Európy. Aj výrazne chudobnejšie baltické krajiny nasledujú severský príklad. Hoci sa ešte ťažšie vyrovnávajú s transformáciou ako Slovenská republika, ich verejné výdavky na vzdelanie ako percento z HDP v roku 1999 boli podstatne vyššie. Sústavne sa vláda "nejaksi" pýši rastom HDP a pri výdavkoch na vzdelávanie Slovensko je poslednom mieste z nových členských krajín Európskej únie. Slovensku dokonca hrozí, že sa stane v aplikácii informačných a komunikačných technológii v školstve najzaostalejšou členskou krajinou Európskej únie. Podľa indexu politickej podpory vzdelávania, teda vládnej EPC, ktorý vyjadruje pomer verejných výdavkov na školstvo na hlavu, tak ako sme to robili na Slovensku, bolo v roku 2000 rovnako ako na poslednom mieste medzi kandidátskymi krajinami do Európskej únie. Zatiaľ čo tento index činil u Estónska 27,4, Lotyšska 26,9, ale poďme k Maďarsku - 20,9, v Česku - 20,2, u Slovenska je to iba 15,1. A tým, čo tvrdia, že treba spoplatniť vysokoškolské štúdium preto, že vo všetkých iných členských krajinách Európskej únie podiel súkromných výdavkov na vzdelávanie je vyšší, musím povedať, že je to číra demagógia. Podľa zdrojov OECD indikátory 2002 verejné súkromné výdavky na vzdelávanie ako percento HDP v roku 1999 činili v Holandsku verejne 6,5, súkromne 0,1 vo Fínsku 5,7 a 0,1 na Slovensku, verejné 4,6 a súkromné 0,1.

Poslanci za KSS pri prerokúvaní návrhu rozpočtu na rok 2004, už minule sme dôrazne upozorňovali, že vláda síce proklamuje podporu vzdelania, ale rozpočet hovorí o opaku. Žiaľ, musíme to opakovať aj teraz. O nič lepšie je na tom ani veda a technika. Celkové výdavky na vedu a techniku z verejných strojov predstavujú 6,3 miliardy korún, čo predstavuje 0,45 % z predpokladaného HDP. Inými slovami, Slovensko vloží do vedy a techniky v roku 2005 o niečo viac ako 1 000 korún na obyvateľa. Niekoľkonásobne menej, ako sa ročne prestávkuje.

Pre našu popolušku kultúru je horný limit výdavkov pre rok 2005 - 3,8 miliardy Sk. A pre rok 2006 už iba 3,7 miliardy, to asi preto, aby nám náhodou naša kultúra nespyšnela, z toho až 0,9 miliardy, to je skoro jedna štvrtina prísne účelovo smeruje pre cirkvi a náboženské obce. Zrejme aby si naši umelci uvedomili, že majú byť bohabojní a vďační všemocným aj za to. Literatúra ťahá za ešte kratší koniec ako ostatné oblasti kultúry a umenia. Slovenská profesionálna literatúra sa ocitla na hranici likvidácie. Prispieva k tomu aj prax uvoľňovania prostriedkov z ministerstva kultúry v prospech spisovateľských organizácií nie priebežne od začiatku roku, keď ich organizácia reálne potrebuje, ale až koncom roka. Pravdepodobne vychádza sa z toho, že umelcov netreba maznať, tak im asi zrejme treba. To, že sa v prehľade výdavkov kapitoly ministerstva hospodárstva len pre Pegueot, Citroen a Kia motors pre roky 2005 až 7 počíta s 3 miliardami a 120 miliónmi, nikoho z nás nevzrušuje. Naopak, podľa vlády treba si to vážiť, pretože nám pomôžu vyriešiť nielen nezamestnanosť, ale nás naučia aj kultúre. Hlavne to, ako stáť v predklone a kloniť sa pred chlebodarcami za naše peniaze. Sme toho názoru, že ak vláda nechce podporovať nositeľov slovenskej originálnej kultúry, nemala by ich aspoň oberať vo forme vysokej DPH. Na kultúru by mala Slovenská republika prispievať aspoň 1 % HDP ako v iných európskych štátoch a DPH na knihy by mala byť znížená z 19 na 6 %. Výdavky na obranu v roku 2005 až 7 pohltia spolu 84 miliárd a 263 miliónov korún. Medziročné prostriedky kapitoly ministerstva obrany porastu najrýchlejšie, až o 1,1 %. To, že Slovensko z toho nebude mať žiadny úžitok, nie je podstatné, podstatné je to, aby sme ako členská krajina NATO a verný spojenec boli vždy a perfektne pripravení, to, čo sa bude od nás vyžadovať.

Po dôkladnom oboznámení sa s vládnym návrhom zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 a s návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 6 a 7 sme došli k záveru, že predložené návrhy nezohľadňujú prioritné záujmy Slovenskej republiky, ale hlavné záujmy koaličných strán. Vládna koalícia už v procese tvorby rozpočtu demonštrovala, že jej ide hlavne o svoje stranícke záujmy. Preferovala záujmy jednotlivých rezortov podľa toho, z ktorej strany bol menovaný príslušný minister. Všetko sa dokonca javilo tak, že im dokonca nešlo ani o rezorty, ale koľko získala tá či oná koaličná strana pre svojho ministra. Ešte horšie je to, že v pozadí zostavovania rozpočtu mali byť niektorí takzvaní nezávislí poslanci s rôznymi požiadavkami, ktorí sa však vzdali svojich požiadaviek v prospech Tatier. Nebyť ekologickej katastrofy, neviem, ako by sa zachovali.

Len vážená snemovňa, len do pozornosti problém Vysokých Tatier. Odhad je, že 1 800 000 kubíkov dreva bude treba spracovať. Jeden kubík, uvažujú, že sa predá za 400 Sk, teda krát 400 to je 720 miliónov korún. Zrejme vládny výbor s týmito prostriedkami účelne naloží, včera nás pán predseda vlády informoval, že vláda nedovolí z Tatier nové Las Vegas, treba to len privítať a v tomto aj od nás dostane vláda podporu. Nezávidím zostavateľom štátneho rozpočtu, pán minister, nie je to jednoduchá záležitosť, a každému vyhovieť, o to viac. Navrhujeme pre budúce obdobie, za účelné by bolo, aby štátny rozpočet sa pripravoval s predstihom, nejakýmsi širokým konsenzom medzi koalíciou i opozíciou. Bolo by to prospešné pre Slovensko, pre nás tento návrh nedáva odpoveď na riešenie rôznych programov a že je reštrikčný a nezodpovedá potrebám, o tom netreba ani hovoriť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Maxon za klub HZDS - Ľudová strana. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Celkom úvodom mi dovoľte prezentovať vážnu výhradu k termínu prerokovania návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Ak si uvedomíme, že predmetom rozpravy je zákon zákonov na budúci rok, tak stanovenie začiatku rozpravy na piatok je podľa môjho názoru bezprecedentným úmyslom podceniť význam nielen účastni poslancov na rozprave, ale i samotný obsah tlače 867. Prázdne lavice nakoniec i v tejto chvíli sú toho jasným dôkazom. Slovenský parlament dlhodobo zápasí s nízkou dôverou občanov Slovenskej republiky. Ak sú medzi nami takí, ktorí neveria takýmto hodnoteniam a ak sú dokonca medzi nami takí, ktorí s takýmito hodnoteniami nesúhlasia, chcem vás veľmi pekne poprosiť, preberte sa. Národná rada Slovenskej republiky je v prieskumoch dlhodobo na konci rebríčka dôveryhodnosti. Tento výsledok, ktorý je v sociologických prieskumoch, je podľa môjho názoru pravdivý. Osudným pre nás je však predovšetkým to, že nás negatívne hodnotia, tí, ktorí nás pred dvoma rokmi požiadali, aby sme zastupovali ich záujmy a nakladali s odovzdanou dôverou vo voľbách v ich prospech.

Vážené dámy a páni, tlač 867, návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007, ktorej súčasťou je návrh štátneho rozpočtu na rok 2005, prerokúvame v novej metodike po prvýkrát. O to zložitejšie to bolo pre nás, respektíve pre tých, ktorí mali záujem preštudovať si tento dokument s cieľom pochopiť zámery rozpočtového hospodárenia na budúci rok v celom širšom súbore rozpočtov verejnej správy. V tejto súvislosti mi dovoľte upriamiť vašu pozornosť na informáciu č. 17734 z tohto roku. Mám na mysli informáciu odboru Parlamentného inštitútu k návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 až 2007. Trinásťstranový materiál spracovaný pod vedením doktorky Zahradníkovej, riaditeľky Parlamentného inštitútu, a spracovateľmi, inžinierky Držiakovej, inžiniera Kováčika a inžiniera Hoštáka ja osobne hodnotím veľmi pozitívne a dovoľte mi z tohto miesta menovaným za nás poslancov poďakovať. Spomínaná informácia je užitočným podkladom pre našu lepšiu orientáciu v zložitej metodike nového rozpočtovania a pre pochopenie rozpočtových väzieb a súvislostí, ktoré nás zaujímajú. Spomínaný kolektív mal jediný zámer, pomôcť nám poslancom plniť si zodpovedne svoje povinnosti tým, že nám dali šancu dôkladne pochopiť, o čo v tlači 867 ide. Z môjho pohľadu sa im to podarilo a ešte raz tento ich prístup oceňujem.

Z pohľadu opozičného poslanca mi dovoľte pokračovať, možno trošku prekvapujúco, niekoľkými pozitívami návrhu, o ktorom rokujeme. Návrh zákona je vo svojej paragrafovej časti veľmi jednoduchý a prehľadný. Súvisí to so skutočnosťou, že mnohé legislatívne predpisy upravujú iné zákony. Aktuálnou nevýhodou je, že mnohé z týchto zákonov boli prijaté takpovediac na poslednú chvíľu a majú i svoje vnútorné nedostatky, o čom bude reč neskôr. Druhé nespochybniteľné pozitívum je zavedenie viacročného rozpočtovania alebo využitie takzvaného programového rozpočtovania. Je to určite pozitívna ambícia ministerstva financií a vlády. V súčasnej legislatíve má však táto ambícia dosť vážne trhliny. Zásadná zmena v prerokúvanom dokumente oproti minulosti spočíva v tom, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2005 Národná rada Slovenskej republiky podľa § 6 ods. 2 zákona 523/2004 o rozpočtových pravidlách verejnej správy schvaľuje, pričom druhú časť, ktorá obsahuje rozpočet verejnej správy na roky 2005 až 2007 podľa toho istého zákona Národná rada Slovenskej republiky len berie na vedomie.

Osobnú odbornú výhradu mám po preštudovaní aktualizovaného konvergenčného programu Slovenska na roky 2004 až 2010 z novembra tohto roku. Výhrada spočíva v tom, že nie všetky údaje ekonomických parametrov v spomínanom dokumente sú totožné. Teda v dokumente aktualizovaného konvergenčného programu na roky 2004 až 2010 a v návrhu zákona o štátnom rozpočte a rozpočtoch verejnej správy. Tento nedostatok podľa môjho názoru spochybňuje hodnovernosť dokumentu, ktorý máme zobrať na vedomie. Dámy a páni, pri štátnom rozpočte sa často a oprávnene diskutuje o objektívnosti a presnosti stanovenia východísk, na základe ktorých sa rozpočet zostavuje, respektíve z ktorých vychádza. Mám na mysli, samozrejme, východiská makroekonomické. Vo všeobecnosti si odpustím exkurz cez parametre východísk štátneho rozpočtu. Jeden ukazovateľ mi však dovoľte komentovať. Priemernú mieru evidovanej nezamestnanosti očakáva vláda v roku 2005 na úrovni 14,4 %. Nemám v úmysle tento taký dôležitý makroekonomický rámec spochybňovať, len principiálne nesúhlasím s tým, že sa používa priemerná miera evidovanej, podčiarkujem evidovanej nezamestnanosti. Je omnoho objektívnejšie a korektnejšie používať priemernú mieru nezamestnanosti a tá je nepochybne podstatne vyššia. Nakoniec i posledná správa OECD hovorí na Slovensku o 18,8-percentnej nezamestnanosti. Len politici tvrdia, že je 13-percentná a že rozdiel je v metodike. Dámy a páni, tých približne, 70 až 80 000 nezamestnaných, ktorých neevidujete, sa vám môže, s prepáčením, na vašu metodiku vykašľať. Ani projektovaný rast zamestnanosti nás nemôže napĺňať optimizmom, ak sa počas celého rozpočtovaného obdobia pohybuje okolo 0,7 %. Opakujem len, teda 0,7 %. Znamená to, že naďalej budeme svedkami značného prepúšťania, ktoré nesúvisí len so štátnou alebo verejnou správou, ale i so stavom nášho domáceho, rozumej slovenského podnikateľského prostredia. Hovorím to preto, že mám k dispozícii analýzy množstva prebiehajúcich a pripravovaných konkurzov. Hovorím to preto, že naše prepočty konštatujú, že prírastok pracovných miest, ktoré vytvoria zahraničné spoločnosti s významnou vládnou podporou, sa v konečnom dôsledku neprejavia pozitívne, alebo len minimálne. Ak budeme naďalej pomáhať, presnejšie významne pomáhať len zahraničným a ignorovať domácich, nedosiahneme tak veľmi očakávané zlepšenie na trhu práce. Rozpočet na rok 2005, teda jeho návrh je spojený s významnou zmenou, ktorú múdro nazývame fiškálna decentralizácia. Z množstva listov, ktoré dostávame od obcí, malých miest, väčších miest a nakoniec aj predstaviteľov K8 v nás vzbudzuje dojem, že sme svedkami nie rozpočtovej decentralizácie, ale rozpočtovej anarchie. A treba popravde povedať, že k vážnym problémom sme prispeli i my zákonmi, ktoré sme, respektíve ktoré ste vy, koalícia, schválili. Zákonom 564 z tohto roku o rozpočtovom určení výnosu dane z príjmov územnej samosprávy bolo zmenené financovanie miest a obcí tak, že od roku 2005 samospráva dostane už len jeden podiel na dani a to z na dani z príjmov fyzických osôb. Zaiste si tí, ktorí sa samospráve venujete, pamätáte, že podiel schválený pre mestá a obce predstavuje 70,3 %, ktorý však bude ďalej delený podľa určených kritérií nie zákonom, ale len nariadením vlády. V súčasnosti sme svedkami politického kupčenia o parametroch vládneho nariadenia, dokonca požiadavky jednej koaličnej strany majú podľa môjho názoru etnické pozadie. Ak vám teraz neprezradím, o ktorú stranu ide, určite budete vedieť, že je to Strana maďarskej koalície.

Pozitívne som hodnotil zavedenie povinnosti viacročného rozpočtovania i pre obce a mestá.

Páni ministri, ak vás to nevyrušuje, mňa to vyrušuje.

Pozitívne som hodnotil zavedenie povinnosti viacročného rozpočtovania i pre obce a mestá. Na jednej strane chceme od nich systém a poriadok, na druhej strane im nevytvoríte legislatívne prostredie, ktoré by im to umožňovalo. Žiadam vás teda, pán minister financií, aby ste nám ešte do hlasovania predložili záväzný návrh a parametre koeficientov určených pre veľké, respektíve krajské mestá a malé, respektíve menšie mestá. Musím teraz zdôrazniť, že kompetencie, ktoré sme zákonom nesprávne delegovali na vládu Slovenskej republiky, exekutíva nezvláda. Je predmetom nebezpečného politického lobizmu, ktorý vyvoláva napätie u občanov a ohrozuje financovanie originálnych kompetencií samospráv, najmä v oblasti školstva. S cieľom eliminovať chaos a v snahe predísť krízovým situáciám predloží v tejto oblasti pozmeňujúci návrh v rozprave môj kolega Tibor Cabaj.

S veľkou dávkou nespokojnosti sledujeme i postoj zainteresovaných ministerstiev pri riešení problémov úhrady výkonov vo verejnom záujme prepravcom autobusovej dopravy. Mrzí ma, že vo včerajšom hlasovaní sme nepodporili dostatočným počtom hlasov návrh uznesenia pána poslanca Hurbana, aby sa vláda zaoberala dofinancovaním týchto objednaných a neuhradených výkonov ešte v tomto rozpočtovom roku. Omnoho viac ma však mrzí, že vláda rezignovala na vyriešenie tohto problému i pre rok 2005. Nebudem vás zdržiavať referátom, čo sú to výkony vo verejnom záujme, ani pravidlami, na základe ktorých podnikanie a obchodné vzťahy fungujú. Jeden princíp však musí platiť. Ak si niečo objednám a prevezmem, je mojou povinnosťou i uhradiť to. Len vláda si myslí, že môže nútiť vyššie územné celky objednávať a neplatiť. Absolútnou kuriozitou v tejto situácii je skutočnosť, že nemá snahu platiť objednané výkony spoločnostiam, kde má 51-percentný majetkový podiel. Je to kabaret ako vyšitý, len, žiaľ, nemá sa kto smiať a doplatí na to ten, komu má rozpočet Slovenskej republiky slúžiť.

Schizofrénia, dámy a páni, je vážna psychická porucha. Ťažko sa diagnostikuje a ešte ťažšie sa lieči. Ospravedlňujem sa, že som použil takéto prirovnanie, ako však mám rozumieť skutočnosti, že 121 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, z toho 58 koaličných a 16 nezávislých imperatívom požiadajú v rámci uznesenia 1331 vládu, aby zabezpečila v štátnom rozpočte na rok 2005 priame platby pre poľnohospodárov do úrovne 60 % členských krajín Európskej únie a vláda sa tvári, že takáto požiadavka neexistuje. Nebolo by odo mňa korektné, aby som vám teraz hodinu vysvetľoval, prečo je táto požiadavka opodstatnená a nevyhnutná, pretože veľa podstatného sme si povedali pri zelenej správe a spomínané uznesenie vzišlo práve z rozpravy o stave slovenského poľnohospodárstva. Odôvodnene teda predkladám pozmeňujúci návrh a oprávnene očakávam vašu všeobecnú podporu ako dôkaz rozumného rozhodnutia a ako dôkaz toho, že diagnóza, ktorú som spomínal, nepostihuje parlamentných zástupcov, ktorí sedia v týchto laviciach. Môj pozmeňujúci návrh v tejto oblasti znie: V rozpočtovej kapitole ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky sa suma priame platby 7 027 000 000 Sk nahrádza sumou 7 807 000 000 Sk a takto sa upraví príloha č. 4 rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a všetky tabuľky uvedené rozpočtovej kapitoly o uvedenú sumu sa zvýšia celkové výdavky rozpočtovej kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. Len pre vašu lepšiu orientáciu, je to rozpočtový dopad 780 miliónov Sk.

Dámy a páni, rozpočet na rok 2005 obsahuje krátku paragrafovú časť, menej písaného slova, ale mimoriadne veľa čísiel, ktoré viac či menej ovplyvnia život ľudí v našej krajine. Určené čísla sú mimoriadne dôležité pre analytikov a treba priznať, že i pre našu budúcnosť. Pri našom rozhodovaní to musíme mať na pamäti, kľúčovou povinnosťou nás všetkých je však povinnosť zabezpečiť našim občanom čo najprijateľnejšie podmienky pri čakaní na krásnu budúcnosť, ktorú občanom politici sľubujú. Vládny návrh rozpočtu na rok 2005, tak ako je predložený, podľa analýzy poslaneckého klubu Ľudovej strany Hnutia za demokratické Slovensko prijateľné podmienky pre občanov nevytvára, preto ho v predloženej podobe náš poslanecký klub nemôže podporiť. Priznávam, že prebiehajúce reformy i návrh rozpočtu sa podľa viacerých prieskumov ekonomickým elitám páčia. Veľmi kriticky sa k nim však stavia ostatná verejnosť. Vtedy, dámy a páni, keď sme skladali svoj poslanecký sľub, zaviazali sme sa slúžiť občanom tejto krajiny. Nami prezentované rozhodnutie je potvrdením, že za takýmto sľubom si stojíme.

Dámy a páni, ostatné pozmeňujúce návrhy, ktoré boli predmetom mojej úvahy, prípadne predmetom mojej kritiky, prednesiem potom vo vystúpení, do ktorého sa prihlásim ústne. Ďakujem pekne za vašu pozornosť. (Potlesk.)