V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec. Budeme pokračovať v rozprave. Písomne sa nikto neprihlásil. Prosím, teraz je príležitosť ústne sa prihlásiť do rozpravy. Prihlásil sa pán poslanec Přidal, pán poslanec Malchárek, pán poslanec Blanár.

Vážené dámy a páni, je 18.59 hod., dostal som požiadavku od poslancov, že veľmi krátke vystúpenie má aj pán poslanec Přidal, aj pán poslanec Malchárek. Pýtam sa, pán Blanár, máte krátke vystúpenie? Je všeobecný súhlas, aby sme tento bod dorokovali? (Súhlasná reakcia pléna.) Ďakujem pekne.

Prosím, pán Přidal, pokračujte.

A. Přidal, poslanec: Vážený pán minister, hneď v úvode svojho vystúpenia chcem povedať, že vítam predkladaný návrh zákona, oceňujem snahu predkladateľa o ucelenú zákonnú úpravu problematiky autoškôl, aj keď musím konštatovať, že uvedená problematika i po prípadnom prijatí zákona bude podľa mňa roztrúsená i naďalej v rôznych právnych predpisoch. Je však pravdou, že ich bude menej, ja si myslím, že o jeden.

V dôvodovej správe, a to ste aj tu hovorili, sa konštatuje, že cieľom navrhovaného zákona je reagovať na nedostatky zistené v praxi, nejasnosti a nedostatky platnej právnej úpravy. A základným nedostatkom z praxe podľa vás je, že od liberalizácie požiadaviek na získanie vodičského oprávnenia sa citeľne znížila úroveň vedomostí a praktických zručností absolventov. A na potvrdenie tejto skutočnosti v dôvodovej správe je uvedené s presnosťou na stotinu percenta zvýšenie počtu neúspešných absolventov vodičských kurzov za posledných päť rokov v oblastiach testu, v oblastiach praktickej jazdy aj konštrukcie. Podľa predkladateľa na skúškach majú spravidla vyššie percento neúspešnosti absolventi novodobých autoškôl. Toto tvrdenie však nie je potvrdené žiadnym konkrétnym číslom a nezdá sa mi voči - hoci nerád používam ten výraz, ktorý sa mi zdá trošku hanlivý z tej dôvodovej správy - "kufríkovým" autoškolám toto tvrdenie korektné. Bol by som rád, keby ste uviedli presné percento tých neúspešných absolventov "kufríkových" a ostatných autoškôl, ak takáto štatistika vôbec jestvuje, lebo to slovo spravidla pre mňa nemá alebo má neurčitú výpovednú hodnotu, alebo až príliš jednoznačnú výpovednú hodnotu a tomu sa mi nechce veriť. Ale keby bol v tomto problém, tak potom riešme to tak, že autoškola bude povinná zverejniť počet svojich úspešných absolventov, alebo neúspešných, a predpokladám, že tento problém by trh vyriešil.

Ďalej. V dôvodovej správe sa uvádza, že zákon prešiel medzirezortným pripomienkovaním, ktorého výsledky sú uvedené v samostatnej prílohe. Priznám sa, že neviem, v akej prílohe. Asi teda v prílohe medzirezortného pripomienkovania, ale v tlači som nenašiel žiadnu takúto prílohu. A zaujímalo by ma, ktorým zo siedmich zásadných pripomienok vznesených Protimonopolným úradom v rámci medzirezortného pripomienkovania bolo a ktorým nebolo vyhovené a prečo. Ale stačí, keď mi odpoviete na rokovaní hospodárskeho výboru alebo v druhom čítaní v pléne.

Tento predkladaný návrh je v pozornosti odbornej aj laickej verejnosti a KDH a predpokladám, že aj ostatné politické strany boli v súvislosti s týmto zákonom oslovené Cechom autoškôl, Združením autoškôl aj Slovenskou komorou výcvikových zariadení. Komora návrh zákona v zásade podporuje, i keď konštatuje, že nedochádza k žiadnej prevratnej zmene, a žiada o vypustenie § 21 a 22 o zrušení Komory výcvikových zariadení. Zákon ráta s premenou komory na živnostenské spoločenstvo a v § 10 a 11 vo vzťahu k vykonávaniu inštruktorských a doškoľovacích inštruktorských kurzov ministerstvo predpokladá možnosť na základe výberu poveriť ich vykonávaním živnostenské spoločenstvo. Mám za to, že ide prakticky o súčasnú komoru, čo sa mi vo vzťahu k iným možným subjektom, napríklad Cechu alebo Združeniu autoškôl, nezdá celkom v poriadku. Ak sa mýlim, pán minister, opravte ma.

Nakoniec by som však chcel povedať to najpodstatnejšie. KDH je pripravené podporiť predkladaný návrh zákona do druhého čítania s tým, že pripravíme pozmeňujúce návrhy, resp. sme otvorení prípadným pozmeňujúcim návrhom najmä k § 5, to je technická základňa autoškoly, a § 6 finančná spôsobilosť tak, aby sme dali šancu prežiť i malým autoškolám, aby bola zachovaná konkurencia a, samozrejme, aj s ohľadom na primeranú kvalitu prípravy. Neviem však, odkiaľ sa v § 6, kde sa hovorí o finančnej spôsobilosti, prišlo k číslu 100-tisíc korún za jedno vozidlo, teda zábezpeka, prečo nie 12-tisíc alebo 174-tisíc. Odkiaľ je teda práve tých 100-tisíc a akú to má logiku? Nerozumiem tiež celkom dobre, prečo by prevádzkovateľ autoškoly nemohol používať výcvikové vozidlo v cestnej premávke na účely, ktoré nesúvisia s činnosťou autoškoly. Možno by v takomto prípade stačilo dať dole označenie autoškoly. Uznávam však, že tieto pripomienky vecne patria do druhého čítania.

Chcel by som vás upozorniť, že návrh zákona v druhom čítaní môžeme podporiť iba vtedy, keď bude splnený § 68 ods. 4 zákona č. 350/1996 rokovacieho poriadku, ktorý hovorí o tom, že "návrh vykonávacieho predpisu predloží navrhovateľ vždy, ak má vykonávací predpis nadobudnúť účinnosť súčasne so zákonom, podľa ktorého má byť vydaný". Predložená tlač túto požiadavku nespĺňa, pretože predkladá len tézy vyhlášky a nie jej návrh. Sme presvedčení, že problematika požiadaviek na vybavenosť technickej základne autoškoly je pre ďalší osud mnohých autoškôl, a nielen "kufríkových", rozhodujúca a stojí za to zvážiť, či ju nedefinovať priamo v zákone, ale len či teda stačí, aby to bolo vo vykonávacom predpise. V každom prípade najneskôr v druhom čítaní zákona musí zákonodarný zbor vedieť, aké požiadavky na registráciu musia autoškoly splniť v súlade s § 25 predkladaného návrhu do jedného roka od účinnosti zákona. Treba tiež zvážiť, či je jeden rok dostatočným časovým obdobím na splnenie týchto požiadaviek.

Pán minister, chcem zopakovať, KDH je pripravené podporiť návrh zákona do druhého čítania s tým, že v druhom čítaní predložíme alebo podporíme pozmeňujúce návrhy k § 5 technická základná a finančná spoľahlivosť, ale žiadame vás, aby rokovací poriadok bol dodržaný a musíme poznať návrh vykonávacej vyhlášky, nielen tézy, a preto vás žiadam, aby bol návrh vykonávacieho predpisu poslancom doručený čo najskôr. Predpokladám, že pri jeho tvorbe budete vychádzať z vyhlášky 95/1977 v znení vyhlášky 199/1999 a vyhlášky 352/2004, ktorá sa § 26 predkladaného návrhu ruší, a verím, že práce na tom vykonávacom predpise na vašom ministerstve pokročili viacej ako do štádia téz. Ďakujem vám.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Budeme pokračovať. V rozprave vystúpi pán poslanec Malchárek.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážení poslanci, patrím alebo patril som, ale aj patrím k najväčším kritikom predloženej novely zákona. Ale keďže som si vedomý toho, že ide o prvé čítanie, tak chcem byť aj konštruktívny a oceniť snahu ministerstva dopravy a ministra dopravy pána Prokopoviča, že sa vôbec vydal cestou zriadiť alebo prijať zákon, alebo pokúsiť sa prijať zákon, ktorý komplexne bude riešiť problematiku autoškôl, problematiku výchovy nových vodičov. A smeruje to, samozrejme, k tomu, aby sme vytvorili aké-také prostredie, ktoré bude viesť k zvýšenej kvalite nových vodičov. A verím tomu, že nejde len o tých, čo majú získať vodičský preukaz, ide aj o tých, čo už ho získali dlhodobo, povedzme, že nemajú možnosť riadiť motorové vozidlo, je to otázka aj doškoľovacích kurzov, vytvorenia podmienok na doškoľovacie kurzy a podobne.

Ja som bol predkladateľom návrhu zákona o zriadení komory, venujem sa osemnásť rokov profesionálne motoršportu, aj som zakladateľom občianskeho združenia Bezpečnosť cestnej premávky. Táto problematika bezpečnosti na cestách mňa zvlášť trápi a rozumiem aj problematike autoškôl. Robil som špeciálne výcviky pre špeciálne jednotky, takže viem, aspoň si myslím, že viem posúdiť, v čom môže byť kvalita a v čom nie. Myslím si, že len v otázke majetkových vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov ani na úrovni výcviku nových vodičov sama osebe nič nerieši. Ale sú tu ustanovenia v tomto zákone, o ktorých je možné diskutovať, je možné ich zmeniť, je možné ich preformulovať tak, aby ten náš spoločný cieľ, ktorý máme s ministerstvom dopravy, bol dosiahnutý.

My, samozrejme, máme veľmi podobné výčitky ako pán poslanec Přidal a pán poslanec Madej, aj keď by som to neformuloval tak ako pán poslanec Madej. Ja som si trebárs na tento zákon žiadny samostatný fascikel nezriadil. Nič menej, proste mám k nemu mimoriadnu úctu, že sa takáto iniciatíva vôbec zrodila. My máme problémy aj s tou finančnou spoľahlivosťou. Samozrejme, tých 100-tisíc korún, ja si myslím, že to je tak - keď si môžem dovoliť v parlamente povedať - vycucané z prsta a vôbec to nerieši kvalitu.

Takisto aj s pracovnými zmluvami. Autoškoly nemajú stabilnú klientelu, ak nehovoríme o brancoch, ktorí v priebehu roka, roka a pol pri profesionalizácii armády nebudú mať až povedzme taký podiel práve v tých tzv. veľkých autoškolách, aj keď tá veľkosť, to je len otázka hmotného majetku a nie nehnuteľného. Veľa, veľa tých tzv. malých autoškôl má oveľa, by som povedal, väčší vozový park ako tie tzv. veľké. Čiže nie je to ani dobre formulované - malé a veľké autoškoly. Počas letných prázdnin, na jeseň sú úplne iné počty žiakov a je oveľa lepšie aj efektívnejšie pracovať s pracovnými, nie s pracovnými zmluvami, ale so živnosťami, ako je to navrhované v tomto zákone.

Takisto tie vlastnícke vzťahy vo vzťahu k trenažéru, či už je to finančný lízing, alebo samostatné vlastnenie, zrušenie registrácie je tam veľmi vágne vyriešené, potom otázka tej ďalšej sankcie v prípade veľmi nejasného porušenia tohto zákona je päť rokov zákaz podnikať v tejto činnosti, vlastníctva vozidla ako takého kontrolovanie cez účtovníctvo, pričom vlastne stačí technický preukaz, veď to kontroluje polícia a tak ďalej. Aj to, čo tu hovoril pán poslanec Přidal, to je otázka používania motorového vozidla na iné účely.

Samozrejme, aj otázka vzdelania. Ja poznám veľmi veľa, by som povedal, vzdelaných ľudí, čo sa týka dopravy, a môžu to byť aj bývalí automobiloví pretekári, ktorí, si myslím, oveľa viac môžu povedať do tejto výchovy, a pritom to môžu byť právnici a nemusia to byť ľudia, ktorí majú napríklad školu ako ja, konštrukciu motorových vozidiel, ktorá priamo, by som povedal, sedí na tento zákon. Čiže nejde o mňa, ale ide o to, že tam trošku za tým cítim ten rukopis, ktorý za tým je. Tvorili to v mnohom aj mne blízki ľudia, ja to poviem kamaráti, ale o to viac sa trošku hnevám, že niektoré veci sú tam uvedené spôsobom, ktorým trošku deklasifikujú iných, ktorí tiež ponúkajú kvalitu. Ja si myslím, že kvalita dopravnej výchovy by mala byť predovšetkým o metodike, o tom, ako motivovať ľudský faktor v oblasti kvality výchovy, o tom, ako donútiť alebo, by som povedal, motivovať aj tých žiadateľov o vodičský preukaz, aby si tú službu žiadali od tých daných autoškôl, aby nepodpisovali jazdy, ktoré neodjazdili, aby nepodpisovali trenažéry, ktoré neabsolvovali, aby aj tá vo finále, tak ako to je v Amerike, nechcem ísť tým systémom, ako je v Amerike, že je to úplne jedno, ako sa realizuje tá samotná výchova, ale že potom je dôležitá len tá samotná skúška. Ale áno, aj tá skúška je veľmi dôležitá, ktorá môže výrazným spôsobom dať signál, do akej miery tá či iná autoškola je kvalitná. To znamená záverečná skúška pred tým, než dostane absolvent vodičský preukaz.

Myslím si, že by sme sa mohli rozprávať aj o povinnosti pre profesionálnych vodičov realizovať doškoľovacie kurzy, nie takéto formálne, doslova smiešne školenia, ktoré raz za rok musia absolvovať. Myslím si, že sami vedia, o čom to asi je. Sú to len čiaročky, ktorým sa napĺňa dikcia nejakého zákona, ale v skutočnosti im to na schopnosti riadiť motorové vozidlo nič nedáva. Je to otázka aj toho, že napríklad na Slovensku nemáme žiaden testovací okruh typu Testdorf, ako je v Rakúsku. Fakticky asi sme jedinou krajinou v Európskej únii, ktorá nemá takéto účelové technické zariadenie, ktoré by mohlo naozaj skúšať aj učiť vodičov, ktorí jazdia povedzme nadštandardne veľa. A to sú aj napríklad vodiči z Úradu ústavných činiteľov a podobne, ktorí musia chodiť ďaleko, ďaleko za hranice a na pár hodín si vyskúšať svoje motorové vozidlá. A myslím si, že tu máme ešte čo dobiehať.

Ja urobím všetko preto, aby sme s ministerstvom dopravy našli spoločnú reč, aby ten spoločný cieľ sa naplnil. Samozrejme, pokiaľ bude aj na druhej strane ochota rešpektovať a akceptovať určité zmeny, ktoré som sa tu demonštratívne snažil vymenovať.

Tak myslím, že na prvé čítanie ďakujem a želám pekný večer.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca požiadal o slovo. Nech sa páči.

I. Harna, poslanec: Vzhľadom na pokročilý čas nebudem opakovať to, čo tu hovorili predchádzajúci kolegovia, myslím si, že tento vládny návrh zákona je možné odporučiť do druhého čítania a v spolupráci s poslaneckými klubmi a, samozrejme, s ministerstvom, pretože takmer všetky poslanecké kluby sa vyjadrili k tomuto návrhu zákona až na Ľudovú stranu - HZDS a Komunistickú stranu. Myslím si, že slabé miesta, resp. úzke miesta v tomto zákone definovali všetci takmer rovnako. Čiže vidím tu možnosť, aby v spolupráci s ministerstvom na pôde výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie sa pripravil balík pozmeňujúcich návrhov tak, že by ten návrh zákona mohol byť v druhom čítaní úspešný.

Toľko, ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja len doplním, pán spravodajca, že poslanci za HZDS majú teraz poslaneckú schôdzu klubu a k tomuto zákonu sa budú vyjadrovať v druhom čítaní. Sú na to pripravení.

Nech sa páči, pán Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegovia, pán minister, so všetkým, čo tu bolo povedané, sa stotožňujem a chcem odpovedať na pána ministra, ktorý hovoril, že kvalita sa prijatím tohto zákona nezhorší. My si však zároveň myslíme, že sa ani nezlepší týmto zákonom, pretože naozaj tých vymenovaných problémov je tam strašne veľa a nechcem sa k nim už ďalej vyjadrovať.

Mňa len trápi jedna vec, že pri veľkej snahe, ktorá bola na strane ministerstva, priniesť do toho kvalitatívnu zmenu, sa tam dostali veci, ktoré práve toto znegovali, pretože tým ten zákon nie je takto prijateľný. My si nezakrývame oči pred tými štatistickými údajmi, keď sa o nich dá tiež diskutovať, že tá kvalita nie je dobrá a, samozrejme, vieme, že ju treba zlepšiť. Ale také úpravy, ako - ešte tu nebolo povedané - je napríklad, že do registra autoškôl sa môže dostať iba tá autoškola, kde je splnená odborná spôsobilosť, kde je podmienka vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa a potom tie odborné vzdelania, ale zároveň inštruktorské oprávnenie už nemôže získať ten, čo má vysokoškolské vzdelanie, alebo presnejšie, nie je to tam tak jasne napísané. Čo je pri dobrej snahe naozaj trošku čudné. Prečo by ten, ktorý dnes je povedzme učiteľom a nemá toto technické vzdelanie, ktoré, napokon nemyslím si, že je veľmi nutné, aby bolo pri tomto, lebo dnes už asi ťažko niekto bude vedieť opraviť motorové vozidlo, tak ako to bolo voľakedy, pretože dnes už je to úplne v inej pozícii. Dnes je to predovšetkým o vzdelaní, o výučbe. A prečo by ten vysokoškolský pedagóg, ktorý povedzme z dôvodu recesie alebo jednoducho, že nemôže prežiť z tých platov, ktoré sú v školstve, nemohol mať autoškolu? A toto mu to jednoducho neumožňuje.

Čiže nezakrývame si oči pred tým problémom, že tá kvalita tam nie je, ale myslíme si, že by bolo úplne ideálne, keby sa to vrátilo. Bude dostatočný priestor, aby tá vyhláška bola v tej podobe, aby sme vedeli, o čom to je, a potom to prebrali v Národnej rade.

Ďakujem pekne za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár bol posledný, ktorý vystúpil. Končím všeobecnú rozpravu.

Pán minister požiadal o vystúpenie, nech sa páči.

P. Prokopovič, minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR: Ďakujem pekne za možnosť. Je už pokročilý čas, ale tie vystúpenia nedajú, aby som sa nepokúsil pokojne zareagovať na všetky vystúpenia dohromady. Nebudem osobitne. Pán Madej chcel odpoveď, ale hneď odišiel, takže len tak všeobecne by som chcel.

Chcel by som pripomenúť jedno. Tento zákon nie je o predaji textilu, tento zákon nie je o predaji mäsa v mäsiarni, tento zákon je o bezpečnosti na cestách, aj keď možno sa to nezdá na prvý pohľad. Ale, páni, je o bezpečnosti na cestách. A prosím vás, nevykladajte tu nikomu, že ten, kto nemá vlastnú miestnosť na učebňu, ten, kto nemá trenažér, a poznám autoškoly, nehnevajte sa, poznám osobne, ktorí majú jednu obývačku doma alebo prispôsobenú miestnosť, rodinné auto, kde dali pedály, aby to už bolo skúšobné auto alebo auto vhodné na výcvik. Takéto súkromné autoškoly, v ktorých prvá jazda mladého frekventanta vedie hneď na cestu medzi vozidlá - no postavte sa pred rodičov alebo pred príbuzných, ktorým príbuzní zahynuli pod kolesami jázd takýchto vodičov, nových, čerstvých, po získaní vodičského, čo vám povedia.

A chcete štatistiky, ja ich prinesiem. V druhom čítaní ich prinesiem. Sme jediná krajina v strednej Európe, ostatné som neskúmal, kde počet neúspešných uchádzačov z roka na rok rastie. Len to nechcete vidieť. Rastie! Azda mi nechcete povedať, že je rovnaká kvalita výučby u tých, ktorí vyučujú len doma, ktorí nemajú trenažér, ako tých, ktorí majú na to špeciálne učebne a majú trenažér? Teraz nehovorme o veľkých, o malých. Hovorme o princípe. Nehovorte mi, že je to rovnaká kvalita výučby.

Takže treba aj na to myslieť, že sa dnes nehráme alebo tento zákon nehovorí o blšom trhu s textilom, ale skutočne o niečom, čo môže výrazným spôsobom zachrániť aj v budúcnosti ľudské životy. A to, či - keď už mám prejsť do detailov, tie základné argumenty, ktoré tu boli - či to má vlastniť alebo prenajať? Viete, nie preto vlastniť, že by sme na niekoho chceli bič, ale preto, že keď to bude vlastniť, bude to aj používať. Ak dáme možnosť prenajať, vám ukážem desiatky okľúk ako daňový poradca, ako ekonóm, ako podnikateľ, ako sa to dá obísť fiktívnou zmluvou a budem si robiť ďalej, len aby som ušetril, aby som nemusel. Ale ak to budem mať v majetku, budem to používať. Preto je tam to viazanie na majetok, aby to skutočne využíval a používal.

Čo sa týka práce na jednotlivé zmluvy. Veď vy ste schvaľovali Zákonník práce, ktorý umožňuje akúkoľvek pracovnú zmluvu, aj na dve hodiny v sobotu večer. Ale poviem vám len jeden štatistický údaj a ten hovorí za všetko a zamyslite sa nad ním. Od roku 1999 do roku 2003 pribudlo na Slovensku okolo 1 400 autoškôl, presné číslo prinesiem, nemám ho tu v hlave. A počet inštruktorov sa zvýšil o 1 100. O 300 menej, ako vznikol počet autoškôl. Skúste porozmýšľať prečo? Nehovoriac o tom, že tých, ktorí sú na úväzok, nemôže nikto, ani my, skontrolovať, ani z hľadiska kvality, ani pripravenosti, lebo on nie je zamestnancom subjektu, ktorý my môžeme kontrolovať. Toto sú tie dôvody. Nie preto, že by sme niekoho chceli bičovať.

Viete veľmi dobre, že som podnikateľ, bol som podnikateľ, vyrastal som medzi tými drobnými, stade som vyšiel. A mne veľmi záleží na tom, aby sme ich zbytočne nezaťažovali. Ale zároveň som bol schválený aj za predsedu Rady vlády pre bezpečnosť cestnej premávky. Dosiaľ tu nebol. A opäť, nielenže sme jediná krajina v strede Európy, kde počet neúspešných uchádzačov stále rastie, ale sme aj jedna z mála krajín, kde počet mŕtvych z príčiny dopravných nehôd z roka na rok rastie. Teraz je to, už v strede tohto týždňa je to 562. Do konca roka to možno bude nad 600. A sú to čísla, ktoré asi nikoho nezaujímajú a skôr načúvame nejakému pokusu o nejakú pomoc v rámci sebazáchovy alebo neviem čo. Vôbec tu nejde o sebazáchovu. Najlacnejší trenažér, ktorý je schopný a dobrý, stojí 300-tisíc korún. Kto trošku podniká, vie, že na lízing 300-tisíc korún, tie splátky mesačne pri tých príjmoch, ktoré má každý, aj malý prevádzkovateľ autoškoly, sa dajú na tom pohodlne splatiť. Takže nie je tu žiadny existenčný problém. Problém je v tom, že tí, ktorí nič nemajú, oproti tým, čo majú veľké, majú veľmi veľké výhody v podnikaní. Samozrejme, tá cena u nich je nižšia ako u tých autoškôl, ktoré majú aj trenažér, aj učebne. Ale, samozrejme, tomu zodpovedá aj kvalita výučby.

Ja oceňujem debatu, ktorá tu bola, ako konštruktívnu debatu. Chcem, pripravím sa na rokovanie aj vo výbore, aj v pléne v druhom čítaní, ale veľmi by som vás prosil, berte do úvahy aj tie fakty, ktoré som tu povedal. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Zároveň prerušujem dnešné rokovanie 33. schôdze Národnej rady. Budeme pokračovať zajtra v piatok 3. decembra ráno o 9.00 hodine.

Ďakujem a dobrú noc prajem.

(Prerušenie rokovania o 19.23 hodine.)