B. Bugár, podpredseda NRSR: Na vystúpenie pána poslanca Maxona s faktickou poznámkou pán spravodajca, pán poslanec Farkaš, nech sa páči, ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na tú časť z vystúpenia pána poslanca Maxona chcem zareagovať, keď hovoril o fiškálnej decentralizácii. Áno, aj podľa nášho hodnotenia, podľa hodnotenia poslancov Strany maďarskej koalície, teda tej spomínanej strany vo vystúpení pána Maxona, hodnotíme tento krok za dobrým smerom vykonaný krok a za veľmi potrebný krok a netajíme sa tým, že prakticky jedinou nevýhodou tejto fiškálnej decentralizácie je snáď to, že malé obce budú dostávať menej prostriedkov zo štátneho rozpočtu než v predchádzajúcom období. A nazvať politickým kupčením úsilie jednej politickej strany, ktoré smeruje k tomu, aby to rozdelenie bolo spravodlivejšie, podľa nášho názoru, aby na tom neboli horšie malé obce než v predchádzajúcom období, je minimálne neseriózne podľa nášho hodnotenia. Nič etického a etnického na tom nie je, keď chceme presadiť, aby malé obce mohli prežiť, aby malé obce mohli prosperovať tak ako doposiaľ, a nazvať etnickým úsilím to, že chceme pomôcť malým obciam. Nechcem to už ďalej hodnotiť, k čomu to smeruje. A takéto malé obce nie sú iba na juhu Slovenska, ba naopak, možno na severe a na východe ich počet je dvojnásobne väčší než počet na juhu Slovenska a aj z tohto nášho úsilia vyhodiť úsudok, že máme iba etnické snahy, je to maximálne neseriózne. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NRSR: Pán poslanec Maxon, môžete reagovať na faktickú.
M. Maxon, poslanec: Áno, ďakujem pekne. To je môj pohľad a moje vnímanie problémov a takto som ho aj formuloval, ale, pán predseda výboru pre financie, rozpočet a menu, vy ste išli ešte ďalej v mojej kritike a úplne na sto percent ste potvrdili tie moje obavy, ktoré ja som vyslovil. Vy ste predsa povedali, že výsledkom fiškálnej decentralizácie je, že malé obce nemajú reálnu šancu prežiť! Lebo dnes vaše návrhy, o ktorých hovoríte, majú zabezpečiť to, aby malé obce a malé mestá prežili. Nuž tak, ďakujem pekne, dámy a páni, za takú fiškálnu decentralizáciu, keď v jej závere máme jedinú ambíciu, aby malé mestá a malé obce mali reálnu šancu prežiť. A veľmi jasne a úplne transparentne ste podporili tú moju principiálnu výhradu, že tú kompetenciu, ktorú sme v zákone dali vláde Slovenskej republiky, že tú kompetenciu vláda nevyužíva korektne, respektíve nevyužila ten čas na to, aby korektne vytvorila podmienky pre malé obce, malé mestá. Takže v podstate z vecného hľadiska sa absolútne na hodnotení fiškálnej decentralizácie zhodujeme.
B. Bugár, podpredseda NRSR: Pán spravodajca, nech sa páči, máte možnosť hocikedy požiadať o slovo.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Ľutujem, že ešte stále hovoríme iným jazykom. Ja som hovoril o úplne inej veci a vy z toho odvodíte ten váš úsudok, ako ste sa vyjadrili. Ja nechcem zmeniť váš názor, je ešte raz sa chcem vyjadriť, že áno, fiškálna decentralizácia bola veľmi premyslená a dobrým smerom vykonaný krok a som sa vyjadril, že vari jediným nedostatkom tohto úsilia je, že niektoré malé obce budú dostávať menej zo štátneho rozpočtu ako doteraz. Ale nájsť taký vzorec, ktorý je spravodlivý a pre každú obec bude zabezpečovať väčší príjem zo štátneho rozpočtu, než mal v predchádzajúcom období, je asi nemožné. Takže sú tu rôzne pohľady na rozdelenie existujúceho balíka v prostriedkoch štátneho rozpočtu, ten náš pohľad je taký, aký som vám tlmočil. Ďakujem.
B. Bugár, podpredseda NRSR: Pán poslanec Maxon ako jediný, ktorý sa prihlásil síce s procedurálnym, predpokladám, ale že s faktickou poznámkou. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Pán predseda výboru, hovoríme presne o tom istom. A aj ten problém rovnakým spôsobom chápeme. Ale vo svojom prvom vystúpení ste povedali, že vy teraz bojujete o to, aby malé obce prežili, a vo svojom druhom vystúpení ste povedali, ako fantasticky tá fiškálna decentralizácia bola spravená. A prepáčte, dnes, pár dní pred rozpočtovým rokom, diskutovať o tom, aké kritéria a aké parametre tie kritéria budú mať, ja považujem za absolútne neakceptovateľné. Predsa miestna a obecná samospráva v tejto chvíli zostavuje svoje rozpočty, na základe čoho tie rozpočty zostaví? Ak rozhodujúcim príjmom je daň z príjmu fyzických... (Hlas v rokovacej sále.) A kritériá, tieto subjekty, od ktorých dokonca očakávame viacročné rozpočtovanie, tieto kritériá ešte nepoznajú. Takže, pán predseda, ja som presvedčený, že hovoríme o tom istom, len vy v jednej časti hovoríte, ako ste to spravili perfektne a v druhej časti hovoríte, ako ste to zachraňovali. A že to má teraz z môjho pohľadu parametre politického kupčenia, to mi v žiadnom prípade nemôžete zazlievať.
B. Bugár, podpredseda NRSR: Je dobré, že to nemôžem komentovať ako predsedajúci. Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj za klub, poslanecký klub Smer. Nech sa páči. Pripraví sa pán poslanec Hamarčák.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia. Tak ako už povedal klasik, v tejto poslaneckej snemovni naozaj zostali len tí ľudia, ktorí majú záujem riešiť vecné problémy. Slovensko, celá naša spoločnosť, aj odborná verejnosť si kladie otázku, či sú nejaké nové podstatné skutočnosti súvisiace s tvorbou návrhu rozpočtu na nasledujúce obdobie. Odpoveď je jasná. Slovensko je členským štátom Európskej únie a preto by malo dodržiavať všetky rozpočtové a finančné podmienky, minimálne tie, ktoré sú stanovené v maastrichtských podmienkach. Pri rozpočte ide najmä o tie podmienky, ktoré stanovujú výšku verejného dlhu ako aj schodku verejných financií k HDP a tým i ovplyvňovania výdavkov na chod štátu. Európa nám dala šancu zapojiť sa do jej sociálno-hospodárskych procesov. Vytvára u nás zdravšie podnikateľské prostredie možnosťou čerpania finančných prostriedkov z podporných fondov, ktoré tvoria jediný podstatný príjem, stimul rozvoja našej ekonomiky. Úroveň celkových daňových príjmov je totiž porovnateľná s rokom 2004. Ak teda Smer podporil vstup Slovenska do Európskej únie, musí zobrať na seba aj zodpovednosť za zdravý sociálno-ekonomický vývoj štátu. Ten sa musí prejaviť i v príprave Slovenska na prijatie eura. Už totiž teraz nemôžeme viesť diskusiu o tom, či sa európska mena u nás zavedie, alebo nie, ale za akých podmienok, čo najvýhodnejších pre Slovensko, a kedy. Preto vyzývame vládu Slovenskej republiky, aby zodpovedne robila takú ekonomickú politiku, ktorá vytvorí optimálne prostredie pre zavedenia eura. Z uvedeného dôvodu sa Smer kriticky pozerá na návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007. Vláda totiž predložila rozpočet s podstatným schodkom štátneho rozpočtu 61,5 miliardy korún na rok 2005. Nepodarilo sa zastaviť trend vyššieho rastu výdavkov ako príjmov verejnej správy. Vysoké výdavky na administratívne činnosti pohlcujú značnú časť rozpočtu pri zhoršení sociálnych a životných podmienok ľudí s nižšími a priemernými príjmami, predovšetkým v ekonomicky slabších regiónoch. Preto nechceme našimi pozmeňujúcimi návrhmi zvyšovať schodok verejných financií. Túto skutočnosť deklarovala naša politická strana Smer ako prvá opozičná strana už v prípravnom procese tvorby rozpočtu. Považujme ju za kľúčovú otázku každého zodpovedného ekonóma. Zodpovednosť za účelné a ekonomicky efektívne použitie prostriedkov daňových poplatníkov, má totiž celá Národná rada Slovenskej republiky, tak opoziční ako aj koaliční a nezávislí poslanci. Uvedomujeme si politický priestor, opozičný politický priestor, v ktorom sa nachádzame, a preto budeme podporovať i tie návrhy, ktoré sú spoločensky opodstatnené a ktoré sú z dielne našich opozičných kolegov. Na druhej strane však uvedená podmienka vyvolala tlak aj na našich poslancov. Aj tu sa vie preukázať schopnosť odborne posúdiť problém a prevziať na seba politickú aj ekonomickú zodpovednosť. Slovenský plynárenský priemysel, a. s., pristúpi od 1. januára 2005 k úprave predajných cien zemného plynu. V kategórii chránených odberateľov zemného plynu domácností dôjde k nárastu cien o 12%, v kategórii maloodber o 17%. V odberateľských kategóriách SV1 a V2 sa v roku 2005 budú stanovovať predajné ceny zemného plynu, do slovenčiny preložené, aj tam sa zvýšia ceny. K tomuto zvyšovaniu dochádza z dôvodu zvýšenia ceny ropy za barel z 30 na 50 dolárov a to i napriek tomu, že v dôvodovej správe sú úplne iné východiská Úradu pre reguláciu sieťových odvetví vo zvyšovaní cien plynu. Upozorňujeme však na východiská pri zvyšovaní deregulovaných cien, ktoré boli definované v dôvodovej správe k rozpočtu nasledovne: zemný plyn, rok 2005 - 2,54 %, 2006 - 1,49, 2007 - 1,15. Len keby sme si spravili jednoduchý aritmetický priemer, je to 5,18 %, myslím a my ideme zdvíhať maloodber približne o 12%. Je tu namieste otázka, uvedená skutočnosť bude mať vplyv na zvýšenie príjmov dane z pridanej hodnoty, vyššiu infláciu, nižšie reálne mzdy, vyššie skutočné výdavky na tovary a služby vo verejnej správe. Namieste je teda odborná otázka, či nebudeme schvaľovať rozpočet, ktorý je nereálny a ktorý vychádza z nepravdivých ekonomických parametrov. Možno, že niektorých poslancov nezaujíma taká dôležitá kategória, ako je cena plynu a jej vplyv na rozpočet, myslím si, že sú to také detaily, ktoré by sme si mali vypočuť, pretože asi za chvíľu budeme schvaľovať zákon, ktorý vychádza z nereálnych čísel.
Vládny prístup k určovaniu výdavkov na priority. Zostavenie vládneho návrhu zákona rozpočtu verejnej správy bolo sprevádzané nejasnou koncepciou priorít vládnucich strán. Pri spracovaní návrhu najprv ministerstvo financií určilo výdavky na chod štátnej administratívy, ktorá svojim objemom neproduktívnych výdavkov pohltila značnú časť rozpočtu verejnej správy a až potom sa rozdeľoval zostatok finančných zdrojov ako rozvojové priority. To znamená, že vláda nemala záujem riešiť rozvojové priority Slovenska na úkor neproduktívnych administratívnych výdavkov. Mala záujem ponechať súčasný ťažkopádny a ekonomicky neefektívny spôsob riadenia verejnej správy, ktorý je požieračom peňazí daňových poplatníkov. Toho spôsobu riadenia, ktorý vniesol chaos do rozhodovacích a finančných mechanizmov či už v rámci regionálnej pôsobnosti alebo riadenia rezortov. Verejná správa sa svojou rozdrobenosťou a nejasnosťou pôsobnosti vzďaľuje od občana a jeho problémov. Preto vynakladanie finančných prostriedkov na jej chod je neproduktívne a teda aj ekonomicky neodôvodniteľné.
Legislatívne východiská návrhu rozpočtu verejnej správy sú postavené najmä na zákonoch vyplývajúcich z daňovej reformy, reformy zdravotníctva, reformy sociálneho systému, reformy verejnej správy ako aj reformy financovania územnej samosprávy. Podstatná časť týchto reforiem má silný pravicový, antisociálny charakter. Vláda sa snaží riešiť problémy v jednotlivých rezortoch. Hľadá zdroje a tie sa vždy vedia nájsť u občana alebo v samospráve a to v priamom či nepriamom zvyšovaní odvodov do zdravotných poisťovní či Sociálnej poisťovne v zavedení jednotnej zvýšenej dane z pridanej hodnoty, zvyšovaní spotrebných daní, zvyšovaní poplatkov, presúvaní zodpovednosti na územnú samosprávu, ktorá má možnosť riešiť svoje fungovanie len zvyšovaním priamych daní, čo je zase v rozpore s Programovým vyhlásením vlády alebo nedofinancovaním...
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, keby ste chvíľu počkali. Pani poslankyňa Plháková a pán poslanec Tóth a ďalší. Ešte raz keď vás budem musieť upozorniť, tak podľa rokovacieho poriadku vás vykážem z rokovacieho priestoru, čo znamená jeden deň absencie. Nech sa páči, môžete pokračovať.
I. Šulaj, poslanec: Veď nech občania alebo územná samospráva hľadá rezervy a finančné zdroje, len nech to nie je vláda, ktorá potrebuje, naopak, míňať peniaze daňových poplatníkov. Aj pripravovaná, už predstavená reforma školstva rieši situáciu vo financovaní vysokých škôl podobným spôsobom: Ty občan, ak chceš študovať, tak plať. Politická strana Smer už v predvolebnom období konštatovala, že bude potrebné robiť reformy, ktoré však nebudú zamerané jednostranne len na zníženie životnej úrovne obyvateľov Slovenska a sťaženie jeho prístupu k možnostiam riešenia svojich problémov vo verejnej správe. To znamená, že nielen občan, ale aj vláda musí preniesť na svoje plecia časť zodpovednosti za chybnú sociálno-ekonomickú politiku v predchádzajúcom období. Keďže legislatívne východiská návrhu rozpočtu verejnej správy v takzvaných proreformných krokoch nebrali do úvahy uvedenú skutočnosť, nemôže sa ani politická strana Smer stotožniť a súhlasiť s návrhom rozpočtu verejnej správy, ktorý predložila vláda Slovenskej republiky na posúdenie poslancom Národnej rady.
Návrh rozpočtu verejnej správy predpokladá na rok 2005 príjmy vo výške 258,5 miliardy korún, výdavky vo výške 320,8 miliardy korún, schodok štátneho rozpočtu 61,5 miliardy korún. To znamená, že vláde Slovenskej republiky sa nepodarilo zastaviť schodkové hospodárenie. Uvedený schodok bude jedným z najvyšších schodkov štátneho rozpočtu v histórii Slovenskej republiky. Je pravda, že v roku 2004 mal dosiahnuť schodok štátneho rozpočtu sumu 78,5 miliardy korún podľa schváleného rozpočtu. Zároveň však vláda na rok 2004 konštatovala, že vplyv zmeny metodiky ako aj legislatívnych zmien predovšetkým v daňovej oblasti spôsobí výpadok v príjmoch v roku 2004 v objeme okolo 18,5 miliardy korún. Tieto jednorazové zmeny by sa nemali v nasledujúcich rokoch opakovať. Veď poslanci Národnej rady sa ešte pamätajú, ako mali v laviciach vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 so schodkom 60 miliárd korún, ktorý sa len počas diskusie v pléne Národnej rady zmenil na schodok 78,5 miliardy. Vláda totiž nevedela vysvetliť, či príjmy z privatizácie môžu byť súčasťou príjmov štátneho rozpočtu alebo nie. Nakoniec zvíťazil zdravý rozum a ekonomická logika pri uvedenom probléme. Výdavky sú podľa návrhu rozpočtované do 43 kapitol v celkovej sume 320,08 miliardy korún. Bežné výdavky by mali tvoriť 86,75 % všetkých výdavkov štátneho rozpočtu v roku 2005.
Percentuálna miera krytia daňovými príjmami by mala byť na úrovni 72,74 %, čo je horšie o 1 % ako pri schválenom rozpočte na rok 2004. To znamená, že výdavky rastú rýchlejšie ako príjmy. Objem záväzkov na splatení istín štátneho dlhu predstavuje v roku 2005 objem vyše 140 miliárd korún. Vláde sa teda ani v rozpočtovaní na roky 2005 a 2007 nepodarilo zastaviť negatívne trendy vývoja príjmu a výdavkov štátneho rozpočtu; štátny dlh a verejný dlh. Rastom schodku štátneho rozpočtu sa štátny dlh Slovenska bude v roku 2005 vyvíjať v sumách nad 600 miliárd korún. Štátny dlh tvorí najpodstatnejšiu časť verejného dlhu. Presnejšia špecifikácia dlhu bude možná až po definitívnom uzatvorení rozpočtu roku 2004, no i napriek tomu v návrhu rozpočtu na rok 2005 je konštatovaná úvaha o verejnom dlhu vo výške vyše 632,6 miliardy korún. To znamená, že na jedného občana bude v nasledujúcom roku pripadať dlh vo výške približne 117 000 korún, ak uvažujeme, že Slovensko má približne 5,4 milióna obyvateľov. Táto skutočnosť je pre ekonomické a rozpočtové hospodárenie Slovenska dôležitá. Je rozhodujúca i pre politicko-ekonomické stanoviská a závery našej strany. Vláda Slovenskej republiky totiž nepredložila koncepciu splácania štátneho a verejného dlhu. I napriek tomu bude ekonomickou realitou, že budúce generácie budú buď musieť vedieť žiť s uvedeným dlhom, alebo ho splácať, a to aj úroky, aj istinu. V roku 2005 je predpoklad 44,9 % verejného dlhu k HDP, čo je najväčšie percento zadlženosti od roku 2003, to jest od nástupu novej koaličnej vlády. Za štyri roky vládnutia od roku 2003 do roku 2006 sa má zvýšiť verejný dlh o 211,8 miliardy korún, pričom východisková základňa bola 475 miliárd korún. Štruktúra HDP nevie takým rýchlym spôsobom generovať daňové príjmy, ktorými by bol krytý schodok štátneho rozpočtu. V konečnom dôsledku sa nesplácajú percentá, ale peniaze, a to tak na úroky ako aj na istinu štátneho a verejného dlhu. Preto pre Smer musí byť prioritou nezvyšovanie schodkov štátneho rozpočtu a tým i generovania verejného dlhu. Máme takisto zodpovednosť pred občanmi tejto krajiny za ďalší ekonomický vývoj. Nesmieme sa správať demagogicky a neúmerne zvyšovať schodky štátneho rozpočtu za cenu jednotýždňovej popularity. Schopnosť reálne posúdiť ekonomické problémy nás musí priblížiť k možnosti a teoretickej budúcej zodpovednosti vládnutia. Náklady výdavkov štátneho dlhu, ktoré pozostávajú z úrokov a poplatkov, predstavujú v návrhu zákona len na jeden rok vyše 30,3 miliardy korún. Častým príkladom pre enormné zaťažovanie a zadlžovanie krajiny je Česká republika, ktorá by mala dosiahnuť verejný dlh približne vo výške 1 bilióna českých korún. Nositeľom všetkých ekonomických aktivít je človek. Česká republika má približne dvakrát toľko obyvateľov ako Slovensko. Ak na základe ekonomickej úvahy prenásobíme koeficientom pomeru počtu obyvateľov - teda 2 - predpokladaný verejný dlh Slovenska v porovnaní s verejným dlhom Českej republiky, tak sa dostaneme ku koncu roka 2004 k dlhu vo výške 1 bilióna 165,2 miliardy korún a možnože tu sme už predbehli našich západných priateľov, s ktorými sme istého času mali spoločné sociálno-ekonomické východiská, ak hovoríme o roku 1993. O to väčšia zodpovednosť musí byť každého poslanca pri posudzovaní a schvaľovaní výdavkov. Zároveň sa pýtame, aká je ekonomická efektívnosť reforiem, ako je možné, že sme predali podstatnú časť štátneho majetku a robili reformy, ktoré mali šetriť peniaze daňových poplatníkov, a celkový verejný dlh enormne rastie. Kto je za tento dlh zodpovedný?
Na prvý pohľad by sa zdalo, že vývoj príjmov a výdavkov je pozitívny. Pre správne a objektívne pochopenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu je potrebné analyzovať štruktúru uvedených príjmov a výdavkov. Len prírastok bežných výdavkov rastie rýchlejšie ako prírastok daňových príjmov. Podiel celkových predpokladaných príjmov na HDP klesá z 18,62 % v roku 2004 na 18,36 % roku 2005. Ten istý trend je aj v daňových príjmoch. Podiel daňových predpokladaných príjmov na HDP klesá z 15,41 % v roku 2004 na 14,35 v roku 2005. Daňové príjmy ovplyvnila nová legislatíva súvisiaca s fiškálnou decentralizáciou. Daň z príjmov fyzických osôb okrem zrážkovej dane je vlastným príjmom územnej samosprávy. To znamená, že uvedené príjmy nie sú zahrnuté do daňových príjmov štátneho rozpočtu. Na druhej strane sa však neobjavujú vo výdavkoch na územnú samosprávu, ktoré boli v roku 2004 naplánované v štátnom rozpočte, napríklad ako súhrnný finančný vzťah voči mestám a obciam a vyšším územným celkom. Odhliadnuc od vplyvu zákonov, ktoré súvisia s fiškálnou decentralizáciou, možno konštatovať, že hospodárske, ekonomické a daňové dopady, ktoré boli kreované na základe daňovej reformy, nevytvárajú dostatočný priestor na krytie rýchlejšieho rastu bežných výdavkov. Súčasne je možné konštatovať, že vynakladanie finančných prostriedkov na bežné výdavky nie je ekonomicky opodstatnené. Vláda Slovenskej republiky na jednej strane hrdo konštatuje, že znižuje daňové a odvodové zaťaženie k HDP. Potom sa musíme opýtať, ktorých subjektov sa táto skutočnosť dotkne. Budú to predovšetkým podnikateľské subjekty a to najmä z oblasti prirodzených monopolov ako aj inštitúcie finančného charakteru. Tým sme naozaj vytvorili podnikateľský priestor znížením daní z príjmov. Nepriame dane sa totiž prenášajú na konečnú spotrebu vlády a obyvateľstva. To znamená, že sú to predovšetkým občania, ktorí majú horšie životné podmienky. Vláda má v rukách predsa možnosť kreovania rozpočtu verejnej správy, ktorý sama navrhuje, to znamená, že nemá záujem znižovať administratívne a neproduktívne výdavky súvisiace s chodom štátu. Smer nikdy nemal problémy so znižovaním priamych daní u podnikateľských subjektov. Koniec koncov naša predstava o 20-percentnej sadzbe dane v predvolebnom období nie je vzdialená príkro od súčasnej reality. Ak však vznikol výpadok na dani z príjmov, mal sa kompenzovať znížením administratívnych výdavkov na chod štátu a nie enormným zvyšovaním nepriamych daní, zvyšovaním odvodov fyzických osôb. V tomto sa podstatne odlišujeme od fiškálnej a rozpočtovej politiky súčasnej pravicovej vlády. Vláda je tu totiž pre ľudí, pre vytváranie ich lepších podmienok života, nielen pre fungovanie ministerstiev. Toto je prvá priorita, ktorej musím podriadiť aj rozpočtový proces, až potom môžeme vyčleňovať prostriedky na chod administratívy.
Pozitívny je vývoj v kapitálových výdavkoch, ktorý zaznamenáva oproti predchádzajúcim rokom nárast o 9 miliárd korún. Kapitálové výdavky sa v roku 2005 rozpočtujú v sume 42,4 miliardy korún, z toho zo štátneho rozpočtu dosiahnu výšku 29,4 miliardy a z rozpočtu Európskej únie výšku 13 miliárd korún. Ide o výdavky súvisiace so spolufinancovaním rozvojových projektov krytých z prostriedkov Európskej únie. Namieste je však otázka, či vláda bude vedieť dotiahnuť všetky projekty do úspešnej realizácie. Rok 2004 je typickým príkladom nezvládnutia uvedeného procesu, ktorý môže skončiť nedočerpaním finančných prostriedkov z Európskej únie. Napríklad v roku 2003 boli naplánované kapitálové výdavky vo výške 32,5 miliárd korún a to bez vplyvu finančných prostriedkov z Európskej únie. To znamená, že hybnou silou investičného rastu na Slovensku budú finančné zdroje z Európskej únie. Bez zdrojov z EÚ by Slovensko stagnovalo, daňové zdroje sú príliš nízke na ekonomický a investičný rozvoj. Preto čerpanie z prostriedkov z Európskej únie, ich výška ako aj schopnosť sa reálne k nim dopracovať je prvoradou ekonomickou úlohou vlády Slovenskej republiky.
Sociálno-ekonomická charakteristika, reálne mzdy. V roku 2005 je naplánovaný rast reálnych miezd vo výške 3,1 %. V roku 2003 však bol pokles reálnych miezd oproti roku 2002 o 2 %. Je predpoklad, že v roku 2004 sa uvedený nepriaznivý vývoj zastaví a reálne mzdy oproti roku 2003 vzrastú o 1,9 %. To znamená, že až v roku 2005 prvýkrát oproti roku 2003, teda od začiatku volebného obdobia sa reálne mzda zvýši. Uvedená skutočnosť by mala svedčiť o tom, že pracujúci občania by sa mali mať ekonomicky lepšie ako v predchádzajúcich dvoch volebných rokoch, ktoré boli poznačené znižovaním životnej úrovne aj na úkor rastu vládnej spotreby. Namieste je však otázka, koľkých a ktorých obyvateľov sa bude táto skutočnosť týkať. Budú to predovšetkým ľudia, ktorí zarábajú viac ako 20 000 korún mesačne. V súčasnom období to zaznamenáva z hľadiska regionálneho princípu len bratislavský kraj, kde priemerná mzda, bolo to, myslím, v prvom kvartáli roku 2004, dosiahol sumu 21 818 korún. Regionálne rozdiely sa však neustále prehlbujú. Napríklad v prešovskom kraji je priemerná mzda okolo 12 500, v banskobystrickom kraji 13 400 korún. Ak teda výška spotrebných daní ako aj daní z priadnej hodnoty bude mať približne ten istý dopad na uvedených občanov pri službách a tovaroch každodennej potreby, tak daňové a odvodové zaťaženie bude mať väčší dopad na občanov s nižšími príjmami. Po slovensky povedané, bohatší budú bohatší a chudobnejší budú chudobnejší. Táto téza nie je pre Smer prijateľná. Je v rozpore so zásadou stabilného ekonomického a sociálneho rozvoja, ktorý sa snaží presadzovať vládna politika. Po zvýšení ceny plynu o približne 12 % nepovažujme však údaj rastu reálnych miezd o 3,1 % za vierohodný. V roku 2005 má priemerná ročná miera inflácie dosiahnuť hodnotu 3,3 % oproti roku 2004. Tento bol v inflácii rekordný a slovenská ekonomika s odhadom priemernej ročnej inflácie 7,8 % dosiahne jedno z popredných miest vo vývoji inflácie v Európe. Zase sme na prvom mieste. Deregulácia cien, ktorá by sa mohla zaradiť ako myšlienkový prúd na prvé miesto Programového vyhlásenia vlády, spôsobí v ďalšom roku nárast cien nasledovne: elektrická energia 2,1 %, tepelná energia 3,63 %, zemný plyn, k tomu sa už vyjadrovať ani nebudem, lebo to číslo je nepravdivé, uvádza sa 2,54, asi 12 %, vodné a stočné 18 %, vodné 18 %, stočné 30 %. Východiskovou základňou bol však rok 2004, v ktorom sa enormne zvyšovali ceny uvedených komodít. Deregulácia cien dopadne tvrdo predovšetkým na občanov s nižšími príjmami ako aj na dôchodcov. Upozorňujeme znova na problematiku 12-percentného rastu cien zemného plynu, ktorá takisto zvýši infláciu, ktorá je momentálne naplánovaná vo výške 3,3 %. Takisto tento údaj nepovažujeme v návrhu rozpočtu za vierohodný.
Predkladania správa k rozpočtu udáva nasledovné skutočnosti: Budem citovať. "V januári 2004 sa však uskutočnili posledné výraznejšie úpravy regulovaných cien, a preto v nasledujúcich rokoch by sa ich dynamika a vplyv na infláciu mali znížiť. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví predpokladá zvýšenie regulovaných cien v nasledujúcom rozsahu, ktorý je uvedený v predchádzajúcej tabuľke, tak ako som ich pred chvíľou predniesol. Z prehľadu je zrejmé, že v rokoch 2005 až 2007 by už k výraznejším dereguláciám nemalo dôjsť, a teda ceny energií by mali odrážať len oprávnené náklady a primeraný zisk producentov. Prosím vás, ak schválime rozpočet verejnej správy, budú tieto čísla pravdivé a správne?
Vplyv sociálnej reformy. Jedným zo základných problémov kreovania verejného rozpočtu bude problematika sociálnej reformy súvisiaca s financovaním prvého a druhého piliera. Štát zatiaľ len na základe odborného odhadu môže predpokladať počet poistencov, ktorí vstúpia do druhého piliera. To bude mať za následok výpadok finančných príjmov Sociálnej poisťovne v prvom priebežnom pilieri, z ktorého by mala byť financované i zvýšenie dôchodkov o približne 8 % od 1. 7. 2005, čo približne znamená za rok okolo 4,1 %. Štát v roku 2004 zaviedol nový spôsob výpočtu dôchodkov na základe princípu zásluhovosti. To znamená, že medzi dôchodcami, ktorí odišli do dôchodku v roku 2003 a v roku 2004, je diametrálny, i niekoľkotisícový rozdiel v dôchodkoch a to i napriek tomu, že v predchádzajúcom období mali to isté pracovné zaradenie, tie isté príjmy a tú istú zodpovednosť. Valorizácia sa bude týkať všetkých dôchodcov, ich vymeriavací základ je však totálne odlišný, a preto valorizácia dôchodkov z 5 000 korún a 18 000 korún vyvolá len ďalšie sociálne rozdiely a napätia. Na jednej strane sa môžeme tvorcom sociálnej reformy smutne poďakovať za vyššie preferencie Smeru, na druhej strane obdivujeme ich odvahu s úsmevom A dvadsaťjednotky rozhodovať o problémoch bez ich ekonomických dopadov. Už v roku 2004 sa vytvoril tlak nesociálneho a nesolidárneho spôsobu rozdeľovania dôchodkov v Sociálnej poisťovni v podobe približne 6-miliardového schodku. Tento sa bude prehlbovať a vznikne tlak na riešenie problémov v roku 2005. So stúpajúcim časovým obdobím blížiacim sa k voľbám však klesne nálada na riešenie tohto problému. Sociálne dôsledky daňovej reformy ako aj nepremyslený spôsob financovania dôchodkov spôsobia vážne sociálne problémy pri vyplácaní dôchodkov.
Investičné stimuly, diaľnice, podpora malého a stredného podnikania, nezamestnanosť. Najvyšší nárast o 77, 8 % si v rozpočte na rok 2005 vyžiadali diaľnice a rýchlostné cesty. Slabým miestom tejto položky je, že pri výstavbe diaľnic je skrytý deficit okolo 4 miliárd korún, ktorý prechádza na Diaľničnú spoločnosť, preto štátny rozpočet nevykazuje. Financovanie výdavkov na podporu významných investícií bude pretrvávať i v nasledujúcom období. Na investičné projekty PSA Pegueot - Citroen sa od roku 2003 do roku 2006 vynaloží spolu 6,07 miliardy korún, v roku 2005 v sume 1,26 miliardy. A na Kia Hyundai od roku 2004 do roku 2008 spolu 8,25 miliardy korún, z toho v roku 2005 v sume 2,56 miliardy slovenských korún. Je otázne, do akej miery je odôvodniteľná štátna podpora pre zahraničných investorov vo forme, akú prezentuje vláda. Pre tento typ podpory sa používajú zmluvy medzi investorom a štátom, ktoré sú tajné. Štát a obce odmietajú zverejniť všetky záväzky voči investorom, hoci ide o prostriedky daňových poplatníkov, pričom sa odvolávajú na obchodné tajomstvo. Ako hlavný argument sa uvádza zvýšenie zamestnanosti v oblasti, ale štátna podpora často smeruje do regiónov, kde zamestnanosť nie je závažným problémom. Štát však nevytvoril ekonomické stimuly pre domácich výrobcov, ako aj pre malé a stredné podniky. Práve tie sú významným prvkom pre znižovanie nezamestnanosti na Slovensku. Z uvedeného dôvodu nepovažujeme rast zamestnanosti o 0,7 % za reálnu. Domnievame sa, že tak ako v roku 2004 nevedeli reformné kroky vlády zvýšiť zamestnanosť, tak tento negatívny trend bude pretrvávať i v nasledujúcom roku. Najväčší sociálny, ekonomický, ale i ľudský problém Slovenska - nezamestnanosť - zostane neriešený.
Regionálny rozvoj. Pretrvávajúcim problémom bude i investovanie do regionálneho rozvoja. Vláda síce deklaruje podporu málo rozvinutým regiónom, no jej realizácia v praxi môže byť veľmi komplikovaná.
Predložený návrh rozpočtu neposkytuje jasný prehľad o poskytnutých investíciách zo strany štátu ako aj o priamych zahraničných investíciách v predchádzajúcom období do konkrétnych regiónov. Taktiež nie je jasne a presne špecifikovaná štruktúra kapitálových výdavkov na rok 2005 podľa jednotlivých regiónov. Namieste je teda otázka, či sa za konkrétnymi regionálnymi investíciami neskrýva len dobiehanie toho investičného stavu, ktorý už v niektorých regiónoch existuje, napríklad v cestnej a železničnej infraštruktúre. Preto bude Smer požadovať, aby bola vládou Slovenskej republiky jasne zinventarizovaná súčasná podpora jednotlivých regiónov v oblasti investícií a navrhovaný stav investícií podľa konkrétnych regiónov a to nielen z krátkodobého hľadiska, ale minimálne z trojročného časového hľadiska vyčlenenia finančných prostriedkov na investície. Ak štát vie zadefinovať veľké projekty v jednotlivých regiónoch, musí definovať i podporu tých regiónov, ktoré takéto projekty nemôžu uskutočniť. A jednoduchému človeku musí byť jasné, že automobilové projekty budú mať vplyv na regionálnu zamestnanosť, kúpyschopnosť obyvateľstva v regióne ako aj vplyv na miestne dane a ďalšie synergické ekonomické efekty v konkrétnom regióne. Vytvoril štát vyrovnávacie mechanizmy na podporu regiónov, ktoré nemajú uvedené investičné výhody? Ak áno, tak ich mal deklarovať v návrhu zákona o rozpočte verejnej správy a zákonom súvisiacimi s fiškálnou decentralizáciou. Takýto prístup som, žiaľ, v návrhu rozpočtu nenašiel. Neschopnosť riešenia veľkých regionálnych rozdielov môže spôsobiť vážne ekonomické, sociálne a demografické problémy na Slovensku.
Fiškálna decentralizácia. Legislatíva fiškálnej decentralizácie mala kreovať tak spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov ako aj výšku prerozdeľovania dane z príjmu fyzických osôb v územnej samospráve. Vláda nestanovila zákonom presný objem finančných prostriedkov vyčlenených medzi jednotlivé územné celky a tak sa Národná rada vzdala práva rozhodovať v uvedených financiách v prospech vlády Slovenskej republiky, ktorá má nariadením vlády, ktoré by malo byť konečne odsúhlasené, myslím, tento týždeň v stredu, a toto nariadenie vlády môže kreovať finančné toky do regiónov počas aj počas roka. Tento spôsob vyvolá nebezpečný politický a ekonomický precedens rozdeľovania finančných prostriedkov, pred voľbami i po voľbách do vyšších územných celkov. Domnievam sa, že konkrétne v návrhu rozpočtu mali byť uvedené finančné prostriedky podľa jednotlivých krajov, čo uvedený rozpočet neobsahuje. My sme pri fiškálnej decentralizácii rozhodovali približne o 33 miliardách korún s tým, že sme rozhodovali predovšetkým o pravidlách, ako ich rozdeliť. Nerozhodovali sme však o finančných zdrojoch, ktoré by konkrétne mali ísť do jednotlivých vyšších územných celkov. To bola jedna prvá veľká problematická záležitosť, ktorú sme posudzovali pri fiškálnej decentralizácii. Takisto sme nemali žiadne dopadové štúdie na malé obce, stredné obce a veľké mestá. A preto sa teraz chytáme za hlavu a posudzujeme problémy z politického hľadiska. Mali sme ich riešiť z ekonomického hľadiska pri fiškálnej decentralizácii.
Finančná podpora stavebníctva prostredníctvom hypotekárnych úverov nepočíta už s možnosťou príspevku štátneho príspevku u poberateľoch hypotekárnych úverov. Pri 19-percentnej DPH na stavebné činnosti tým klesne podpora štátu stavebníctva ako nosnej rozvojovej činnosti spoločnosti.
Priame platby poľnohospodárom. Návrh rozpočtu počíta s priamymi platbami do pôdohospodárstva v objeme 54 %. Smer vždy podporoval poľnohospodárov, uvedomoval si ich zložité podnikateľské postavenie. Na druhej strane však Slovenská informačná služba ako aj ministerstvo financií upozorňovali na korupciu a klientelizmus v prideľovaní dotácií, preto je potrebné, by vláda Slovenskej republiky deklarovala skutočnú snahu riešenia daného problému. Úplne zlyhala SIS ako aj ostatné orgány, ktoré mali jasne poukázať na konkrétne prípady, vyvodiť zodpovednosť za uvedený stav ako aj prijať opatrenie na zamedzenie korupčného prostredia v prideľovaní poľnohospodárskych dotácií.
Rozpočet verejnej správy uvažuje so stabilizáciou ceny ropy a to mierne pod 30 dolárov za barel. Vzhľadom na to, že koncom roku 2004 bola uvedená cena na 50 dolárov a zahraničnopolitické a ekonomické hľadiská na budúci rok sa podstatne nezmenia, nie je predpoklad podstatného zníženia ceny ropy za barel. Uvedenú skutočnosť považujeme za riziko rozpočtu verejnej správy.
Dovoľte mi, aby som teraz stručne charakterizoval niektoré výdavky, ktoré sú podstatné z hľadiska Smeru. Predpokladám, že pri niektorých kapitolách ma potom budú dopĺňať moji kolegovia. Podľa pána ministra financií si vláda ako kľúčové oblasti vytipovala zdravotníctvo a sociálnu pomoc, regionálne a vysoké školstva, výstavbu diaľnic, regionálny rozvoj a poľnohospodárstvo. Pre zaujímavosť sme porovnali vývoj niektorých výdavkov v kapitolách štátneho rozpočtu a to podľa zákona o štátnom rozpočte na rok 2004 a v návrhu zákona rozpočtu verejnej správy na rok 2005. Porovnali sme výdavky bez finančných prostriedkov súvisiacich so spoluúčasťou financovania prostriedkov z Európskej únie. Obidva zákony by mali brať do úvahy skutočné problémy ako aj zdroje financovania uvedených potrieb, ktoré potrebuje vláda k plneniu programového vyhlásenia. Na jednej strane sme chceli poukázať na administratívne a silové rezorty, ktoré sú napríklad zastúpené ministerstvom vnútra, ministerstvom obrany, Slovenskou informačnou službou, súdmi, úradmi a na druhej strane sme chceli poukázať na rezorty, ktoré poskytujú prvotné služby pre občana ako napríklad školstvo, zdravotníctvo, kultúra. Uvedomujeme si, že čas pôsobnosti v rezorte, financovanie bolo ovplyvnené reformami. I napriek tomu sa domnievame, že uvedený prehľad má vývojový trend a má svoju vypovedaciu schopnosť. Budem hovoriť len v niektorých percentách, kde budem hovoriť o takýchto výdavkoch v roku 2004 a 2005. Tak napríklad Najvyšší súd - zvýšenie výdavkov o 31 %, Generálna prokuratúra - 22 %, Slovenská informačná služba - 25 %, ministerstvo obrany - 11 %, ministerstvo vnútra - 12 %, ministerstvo spravodlivosti - 9 %, Úrad priemyselného vlastníctva o 10 % stúpli výdavky, Úrad pre normalizáciu a metrológiu o 103 %, Protimonopolný úrad - 11 %, Všeobecná pokladničná správa - 14 %. Na druhej strane dávame rezorty, ktoré sú pre nás veľmi dôležité, školstvo - 7 %, zdravotníctvo - 8 %, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny - 0 %, ministerstvo kultúry, tu je trochu výnimka -14 %, Slovenská akadémia vied - 3 %.
Kde sa teda míňajú peniaze daňových poplatníkov? Do silových rezortov a na úrady. Školstvo, zdravotníctvo, sociálne veci sú v pozadí záujmov vládnych koaličných strán. Domnievame sa, že rozpočet musí byť zameraný na krytie každodenných potrieb občanov a to v školstve, vede a výskume, v kultúre, v zdravotníctve, v sociálnych veciach. Konštrukcia štátneho rozpočtu na rok 2005 predstavuje opätovný odklon od sociálne-trhového hospodárstva, ktoré je proklamované v Ústave Slovenskej republiky. Školstvo, stratégia rozvoja konkurencieschopnosti do roku 2010 by mala byť návodom na prechod k vzdelanostnej spoločnosti, ktorú s veľkou slávou uvádzal pán minister financií koncom novembra. Uvádza sa v nej, že jednou z jej priorít je podpora vzdelávania ako aj vedy a výskumu. Ako sa tieto priority odrážajú v praxi? Podľa štatistiky OECD o výdavkoch na vzdelávacie inštitúcie vyjadrené v percentách k HDP sa Slovensko nachádza s 2,8 % na základné a stredné školstvo na mieste, kde za nami sa nachádzajú už len krajiny ako Uruguaj, Turecko, Indonézia. Priemer krajín OECD predstavuje 3,6 %. Podobná situácia je i vo financovaní vysokoškolského štúdia, na ktoré sa vydáva len 0,8 % z HDP, priemer OECD je 1,7 %.
Ako to vyzerá v návrhu štátneho rozpočtu? O reformných krokoch ministerstva školstva, zlučovanie a rušenie základných škôl, sa neznížil počet škôl dostatočne na to, aby sa vytvorila rezerva na zvýšenie miezd učiteľov, ako oznámil hovorca ministerstva financií pán Papánek. Zaujímavé je, že nie sú presné ani údaje o znížení počtu škôl, ako podotýkajú viacerí experti, vzhľadom na pokles populácie by sa mala zrušiť najmenej tretina škôl.
Zdravotníctvo. Názory na spôsob uskutočnenia reformy zdravotníctva sú rozmanité. U odbornej verejnosti sa objavuje názor, že aplikácia úplne nového systému, predtým nikdy nevyskúšaného, ktorý vychádza často z princípov vlastných iným sektorom, môže priniesť nezanedbateľné a možno zbytočné riziká. Ťažké je dopredu odhadnúť dôsledky reformy. Riziko môže byť, že pacient nepríde ani vtedy, ak to bude skutočne potrebné. Problémom bude efektívne definovanie zoznamu prioritných a ostatných diagnóz, nedoriešená je i otázka sociálnych dopadov na nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Poukazuje sa na to, že stanovenie a zmeny zoznamu takzvaných prioritných a neprioritných diagnóz a výšku spoluúčasti pacienta pri druhej skupine chorôb sa stane politickým tovarom.
Zvyšovanie platov. Od januára sa očakáva zvýšenie platov politikov. Učitelia, zdravotníci a zamestnanci v štátnej službe sa ich dočkajú až v júli. Pôvodne sa očakávalo, že ústavným činiteľom sa zvýšia mzdy rovnako ako ostatným zamestnancom vo verejnej sfére. Rozhodnutím koalície sa ústavným činiteľom zvýši plat minimálne o 7 %. Pritom politici ako aj zamestnanci štátnych a verejných úradov tvoria nevýrobnú sféru a žijú z daní občanov. Teda princíp odmeňovania by mal byť rovnaký, keďže sú platení z rovnakého balíka.
Ja sa snažím, keď vystupujú ostatní kolegovia, im do toho nezasahovať. Prosím vás, keby ste si vypočuli aj moje názory.
Jeho delenie je však nesystémové, neplatí rovnaké pravidlo a tým sa vytvára skupina zvýhodnených zamestnancov. Platy by sa mali zvyšovať podľa toho, ako sa napĺňa štátny rozpočet. A ak už hovoríme o zvyšovaní platov, je potrebné vychádzať aj z existujúcej základne platov. Možnože aj toto bude populistické vyjadrenie Štatistického úradu. K 30. 6. 2004 vykázal Štatistický úrad nasledovné priemerné nominálne mzdy: poľnohospodárstvo 11 769 Sk, školstvo 12 254 Sk, spoločenské, sociálne, osobné služby, kultúra 12 363, zdravotníctvo 12 473, stavebníctvo 12 646. To je približne od 11 do 12 000 korún a niečo. Na druhej strane verejná správa a obrana 18 959. Neviem, či sa Štatistický úrad k tomuto postavil populisticky, v tom prípade sa ospravedlňujem za svoje názory. Výroba, rozvod elektriny a plynu 23 659 Sk, finančné sprostredkovanie 38 014 korún. Zamestnanci verejného sektora by na budúci rok mali mať v priemere vyššie platy o 3,3 %. Od 1. júla nasledujúceho roku sa očakáva zvýšenie platov colníkov o 4 %, zamestnancov štátnej služby o 5 %.
Vo svojom diskusnom príspevku som chcel poukázať len na základné ekonomické problémy rozpočtu. Viem, že moji kolegovia sa budú konkrétnejšie zaoberať výdavkami v jednotlivých kapitolách. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2005 až 2007 nepodporí politická strana Smer z nasledovných dôvodov: Legislatívne východiská navrhovaného rozpočtu verejnej správy sú postavené na takzvaných reformných zákonoch daňovej reformy, reformy zdravotníctva, sociálneho systému, verejnej správy ako aj reformy financovania územnej samosprávy. Podstatná časť týchto reforiem má silný pravicový, antisociálny charakter. Vláda sa snaží riešiť problémy v jednotlivých rezortoch, hľadá zdroje a tie sa vždy vedia nájsť u občana alebo v samospráve a to v priamom, či nepriamom zvyšovaní daní, odvodov, poplatkov alebo deregulácií cien.
Po druhé. Rozpočtové hospodárenie generuje verejný dlh, ktorý by ku koncu roku 2005 mal dosiahnuť 632,6 miliardy korún. Vláda nepredložila koncepciu splácania štátneho dlhu. Budúce generácie budú musieť vedieť žiť s uvedeným dlhom a splácať istinu a úroky, ktoré z neho vyplývajú. Tým sa vytvárajú ekonomicky nevýhodnejšie podmienky pre prijatie eura.
Tretí bod. Vo výdavkovej časti rozpočtu vláda Slovenskej republiky uprednostňuje predovšetkým rýchlejší rast výdavkov na úrady, administratívne činnosti. Vláda svojou rozpočtovou politikou podporuje rýchlejší rast výdavkov v kapitole ministerstva vnútra, obrany, SIS, Všeobecnej pokladničnej správy.
Po štvrté. Na školstvo, vedu a výskum, zdravotníctvo, kultúru ako aj sociálny systém nie sú vyčlenené dostatočné finančné prostriedky. Len úroveň mzdových výdavkov pri uvedených službách je dlhodobo pod hranicou celoslovenského priemeru. Budovanie vzdelanostnej spoločnosti je teda len populistická myšlienka vlády.
Po piate. Rozpočet nerieši dostatočné základné sociálno-ekonomické problémy spoločnosti, ako sú nezamestnanosť a veľké regionálne rozdiely. Neexistuje komplexná podpora malého a stredného podnikania ako aj politika vytvárania značných sociálno-ekonomických rozdielov.
Po šieste. Rozpočet nevychádza z reálnych ekonomických parametrov. Len cena zemného plynu ovplyvní odlišný rast inflácie, reálnej mzdy, výšku vládnej spotreby ako aj príjem daní z pridanej hodnoty. Vyplývajúc aj z uvedených skutočnosti nemôžeme za politickú stranu Smer podporiť rozpočet verejnej správy na roky 2005 a 2007.
Zároveň mi dovoľte, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy, ktoré vyšli z našej dielne.
Prvý pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na roky 2005 až 2007 a návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2005 až 2007. Pozmeňujúci návrh. V rámci rozpočtu kapitoly Úradu vlády Slovenská republika na rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: výdavky v položke 06P0201 Podporné činnosti zvýšiť o 300 miliónov korún. Zároveň doplniť kód programu O6P0201 Podporné činnosti Úradu vlády o zámery a ciele programov, podprogramov a prvkov o nový cieľ s názvom: Cieľ. Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou. Názov: Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou, ich výsledok, merná jednotka logická, báza, rok.
V rámci rozpočtu kapitoly ministerstva životného prostredia na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: Výdavky v programe Tvorba a implementácia politík 07601 Koncipovanie a riadenie environmentálnej politiky, koordinácia programov znížiť o 50 miliónov korún.
Po ďalšie, v rámci rozpočtu kapitoly ministerstva vnútra na rok 2005 vykonať nasledujúcu úpravu: Výdavky v programe Tvorba a implementácia politík v podprograme 06V01 Vrcholové riadenie a kontrola, znížiť o 50 miliónov korún.
V rámci rozpočtu Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky vykonať nasledujúcu úpravu v programe Tvorba a implementácia politík 05001 Podpora programov, znížiť o 50 miliónov korún.
V rámci rozpočtu Všeobecnej pokladničnej správy rezerva na riešenie miezd, platov, služobných príjmov a ostatných osobných vyrovnaní vrátane poistného a riešenie ďalších vplyvov navrhujem nasledujúcu úpravu - znížiť o 50 miliónov korún.
V rámci bilancie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu v prílohe č. 1 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2005 navrhujeme nasledujúcu úpravu: Domáce dane a tovary a služby v tom dane z pridanej hodnoty zvýšiť o 100 miliónov korún.
Navrhované zmeny je potrebné vykonať v rámci navrhovaných kapitol, príloh a tabuliek a upraviť tak návrh štátneho rozpočtu na rok 2005 a zároveň návrh verejnej správy na roky 2005 až 2007. Zdôvodnenie: Finančné prostriedky určené pre nový cieľ - Podpora regiónov postihnutých veternou smršťou by mali slúžiť postihnutým regiónom a to predovšetkým regiónu Vysoké Tatry. Konkrétne odborné a finančné požiadavky by mali vychádzať zo skutkového stavu zisteného komisiou vlády určenou na tieto ciele. Je zrejmé, že uvedené finančné prostriedky sa nedajú v období schvaľovania návrhu zákona o štátnom rozpočte a rozpočte verejnej správy dopredu konkrétne definovať. Už prvé odhady však napovedajú, že stabilizovanie a základné riešenie vzniknutého stavu v postihnutých regiónoch ako aj vo Vysokých Tatrách bude musieť dofinancovať štátny rozpočet. Inak si regióny s touto krízou samy neporadia. Zodpovednosť všetkých poslancov pri schvaľovaní rozpočtu ako aj pri posudzovaní tohto pozmeňujúceho návrhu pomôže identifikovať zdroje na odstránenie škôd, ich zmiernenie a hlavne na následné zabezpečenie rozvoja regiónov, ktoré boli postihnuté touto veternou smršťou. Uvedený návrh nezvyšuje schodok štátneho rozpočtu.
Ďalší návrh, č. 2. V rámci rozpočtu kapitoly Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky na rok 2005 vykonať nasledujúce úpravy: Zvýšiť výdavky v položke 960104 Reprezentácia Slovenskej republiky na Stálej misii Slovenskej republiky pri OECD v Paríži a v Bruseli o 15 miliónov korún, znížiť výdavky v položke 06U02 Tvorba a implementácia politík vo funkčnej klasifikácii, kód 06U0203 Riadenie programov o 15 miliónov korún. Ide teda len o presun výdavkov v rámci tej istej kapitoly. Vychádzajúc zo situácie, ktorá je pri Stálej misii Slovenskej republiky pri Európskej únii v Bruseli navrhujem zvýšenie výdavkov pre túto misiu a to z dôvodov zvýšenia jej významu po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)