P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa navrhovateľa, či sa chce vyjadriť k vystúpeniu pána poslanca. Áno. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Ďakujem pekne aj vám, pán poslanec Maxon, za podporu. Ja len k tomu procedurálnemu návrhu. Ja podporujem tento procedurálny návrh, aby sa o uznesení hlasovalo osobitne za bod A aj za bod B. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán navrhovateľ.
Pán poslanec, chcete reagovať? Nie. (Hlasy z pléna.)
Pán poslanec Maxon bol prihlásený do rozpravy písomne. Teraz dávam možnosť pánom poslancom prihlásiť sa do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu, preto prosím ešte pána navrhovateľa, aby zostal na mieste navrhovateľa. Do rozpravy ústne sa hlási pán poslanec Blanár. Končím možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Do faktických poznámok sa hlási pán poslanec, nie do rozpravy. Žiadny iný poslanec nechce vystúpiť. Nech sa páči, pán poslanec Blanár. Končím možnosť faktických poznámok.
J. Blanár, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel v krátkosti reagovať faktickou poznámkou na vystúpenie pána kolegu Maxona. Dotkol sa dvoch dôležitých vecí, ktoré spomínal. Nehovoríme len o roku 2004, samozrejme, ale dôležitý je rok 2005, pretože súčasný model, ktorý existuje, dotácie alebo nejako iným spôsobom nazvané financovanie dopravy vo verejnom záujme je absolútne nefunkčné. My si nemôžeme pred tým zatvárať oči a tváriť sa, že sa nič nedeje, pretože tento systém dotácie verejnej dopravy je bežný všade vo svete a je to predovšetkým nástroj štátu, ktorý by mal týmto spôsobom podporovať mobilitu pracovnej sily, ale plniť aj iné sociálne aspekty, ktoré sú s tým spojené. Čiže plne chcem podporiť toto uznesenie, ktoré hovorí o riešení roku 2004, ale zároveň si myslím, že aj to, čo predniesol kolega Maxon, týkajúce sa roku 2005 je nemenej dôležité v súvislosti s nefungovaním tohto systému. A my, ale predovšetkým ministerstvo sa naozaj musí zamyslieť nad tým, že treba nájsť nový model, ktorý bude funkčný bez toho, aby nám tu dopravcovia každý rok štrajkovali, pretože tento systém absolútne nevie reagovať na zmeny, výkyvy cien, pohonných hmôt, na rôzne ďalšie zmeny týkajúce sa nákladov na vykonávanie dopravy vo verejnom záujme. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Maxon chce reagovať. Nech sa páči.
M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne. Možnože pán minister financií nás počul a už v taške nesie tie milióny, čo potrebujeme na výkony vo verejnom záujme, to by bolo to najoptimálnejšie riešenie.
A ďakujem pekne, pán poslanec Blanár, za podporu toho môjho vystúpenia. A chcel by som teda ešte raz apelovať na vás všetkých, nemali by sme sa na tento problém pozerať z uhla prístupu politických strán zastúpených v Národnej rade Slovenskej republiky, majme ambíciu tento problém vyriešiť bez akéhokoľvek politického nazerania na vec, kto to predložil, kto to podporil. Ja to naozaj považujem za vážny spoločenský problém a je našou povinnosťou, aby sme v tomto smere veci pohli pozitívne dopredu. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi navrhovateľovi.
Teraz pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 886.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky návrh uviedol a odôvodnil pán minister vnútra Vladimír Palko. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, hlavným cieľom novely zákona je ďalšia harmonizácia právnej úpravy azylu v Slovenskej republike s acquis communautaire a aktualizácia niektorých ustanovení, ktoré majú vzhľadom na aplikačnú prax zefektívniť azylové konanie v Slovenskej republike. V návrhu zákona sú preto premietnuté ustanovenia potrebné na zabezpečenie implementácie smernice Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pri prijímaní žiadateľov o azyl.
V návrhu zákona sa najmä upravuje miesto, kde môže cudzinec požiadať o udelenie azylu, lehota, v ktorej musí byť žiadateľ o azyl oboznámený s právami a povinnosťami počas konania a udelenia azylu, a umožňuje sa žiadateľovi prístup na trh práce, ak sa právoplatne nerozhodlo v konaní o udelenie azylu do jedného roka od začatia konania.
V súvislosti so smernicou Rady, ktorou sa ustanovujú minimálne štandardy pre prijímanie žiadateľov o azyl, je tiež potrebné novelizovať aj zákon o službách v zamestnanosti, keďže platný právny stav v súčasnej dobe neumožňuje žiadateľom o azyl prístup na pracovný trh, ako aj školský zákon, aby sa v súlade so smernicou zabezpečilo zaradenie maloletého žiadateľa o azyl do vzdelávacieho systému v trojmesačnej lehote od podania žiadosti.
Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, z ktorých vzišli pripomienky, ktoré odporúčam schváliť.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na uvedené si vás dovoľujem požiadať, aby ste návrh zákona schválili. Ďakujem za pozornosť. Skončil som, pán predseda.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím povereného spravodajcu pána poslanca Jozefa Šimka, aby z poverenia výboru pre obranu a bezpečnosť Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, ktorým bol návrh pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru, výboru pre obranu a bezpečnosť. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Šimko, poslanec: Vážený pán predseda, páni ministri, panie kolegyne, páni kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1252 z 20. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z celkového počtu poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 9 poslancov, za návrh predneseného uznesenia hlasovali 3 poslanci, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 6 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Ostatné výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré o predmetnom vládnom návrhu zákona rokovali, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, v spoločnej správe ich máte celkom 4, s tým, že gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1, 2, 3 a 4 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 311 na svojej 44. schôdzi.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu k tomuto návrhu zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky do rozpravy, preto sa pýtam, či sa chce niekto z pánov poslancov prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Nagy. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Nagy, predseda výboru pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.
L. Nagy, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien šiesty rok svojej existencie sleduje problematiku azylu v Slovenskej republike. Členovia výboru sa zúčastňovali viacerých poslaneckých prieskumov v týchto zariadeniach a pravidelne každý rok viackrát rokovali o problematike azylu, azylovej politiky Slovenskej republiky. Zároveň mnohokrát sme boli gestormi samotných zákonov alebo noviel zákonov, ktoré sa týkajú tejto problematiky. Na základe tejto konkrétnej našej skúsenosti môžem prehlásiť, že slovenská azylová politika a výsledky slovenskej azylovej politiky sú v súlade s európskou politikou v tejto oblasti a i samotné výsledky, ale i úroveň, teda samotné výsledky starostlivosti o azylantov sú uspokojujúce a naviac sme konštatovali viackrát, že aj úroveň dodržiavania ľudských práv v týchto zariadeniach zodpovedá medzinárodným normám.
Súčasná novela zákona je odpoveďou na ďalšie štandardizácie postupov s európskou azylovou politikou, a preto i náš výbor podporil celkovú novelu tohto zákona. Vynoril sa však jeden problém, ktorý sme obšírne prerokovávali aj vo výbore. A sme pripravili k tomu jedinému problému aj pozmeňujúci návrh.
Ja teraz predkladám ten návrh, podľa ktorého navrhujem, aby z novely zákona sa vypustil bod 45, ktorý sa týka § 39 ods. 4, ktorý navrhujem vypustiť.
O čo ide? Ide o to, že podľa novely zákona tento bod znie: "Ministerstvo môže umiestniť žiadateľov, ktorí závažne porušia vnútorný poriadok azylového zariadenia, násilne sa správajú alebo sú dôvodne podozriví zo spáchania trestného činu, v osobitnom azylovom zariadení. Rozklad proti takémuto rozhodnutiu o umiestnení žiadateľa v zariadení podľa prvej vety nemá odkladný účinok." V čom je problém? Prečo je problematické toto ustanovenie pre nás? Preto, lebo i sám považujem trošku za gumové toto ustanovenie, ktoré dáva príliš veľkú vôľu a voľnosť orgánom, ktoré budú rozhodovať o tom, kto pôjde, kto nepôjde do osobitného azylového zariadenia, kto bude posudzovať, či dôjde k závažnému porušovaniu vnútorného poriadku alebo kto je dôvodne podozrivý zo spáchania trestného činu. Situácia v minulosti bola taká, že jednak sa nevyskytli v našich azylových zariadeniach také prípady, kde by bolo potrebné nejakým hromadným spôsobom alebo vo veľkom množstve umiestňovať niektorých azylantov do osobitných zariadení alebo zaviesť osobitný režim, doteraz sa nevyskytli také zdôvodnené prípady, že by sme mali takýmto spôsobom konať. Pokiaľ to tak bolo, tak naše zákony umožnili aj umožňujú teraz určiť, či ide o Trestný poriadok alebo o Občiansky súdny poriadok, alebo i ďalšie zákony, aby sme vedeli riešiť problémy. Nikde v Európe neexistujú tzv. osobitné azylové zariadenia, preto by bolo zvláštne, keby sme na Slovensku zaviedli takéto zariadenie. Totiž by mohla nastať situácia, že by vznikol dvojitý meter pre posudzovanie rôznych azylantov z rôznych krajín, rôznych kultúr, rôznych náboženských vyznaní. A mohlo by vzniknúť podozrenie z nepriamej diskriminácie azylantov. Som presvedčený, že ak existujú takéto prípady, existujúci právny poriadok Slovenskej republiky dáva dostatok možností na riešenie týchto problémov, nemusíme to vyriešiť a nemusíme to riešiť nejakými osobitnými azylovými zariadeniami. Naviac, proti tomuto ustanoveniu zákona sa ozval i Slovenský zastupiteľský Úrad Vysokého Komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov, ako aj Slovenský helsinský výbor. A protestujú proti zavedeniu osobitného režimu pre nejakú ťažko definovateľnú skupinu azylantov.
Preto ja navrhujem, aby tento bod, § 39 ods. 4, bol vypustený a aby sa našli, pokiaľ existuje reálna potreba, účinné opatrenia či už trestnoprávneho charakteru alebo aj sociálneho, sociálnopsychologického charakteru, aby nastávajúce alebo existujúce problémy sa mohli vyriešiť. Prosím vás o podporu môjho návrhu. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Nagy bol jediný prihlásený do rozpravy.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa pána ministra, či sa chce vyjadriť k rozprave. Áno. Nech sa páči.
V. Palko, minister vnútra SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, myslím si, že tento rozpor v názoroch medzi ministerstvom vnútra a výborom pre ľudské práva je symptomatický a že takéto isté rozpory v ponímaní toho, čo sú a čo nie sú ľudské práva, čo je diskriminácia a čo nie je diskriminácia, sa budú opakovať aj v budúcnosti pri podobných otázkach.
Tento návrh, ktorý chce vypustiť pán predseda Nagy, no predovšetkým vyplýva z praxe. Nie je to tak, že by neboli doteraz na to nejaké dôvody, dôvody na to sú. Pozrite sa, už je nad slnko jasné každému, kto trošku sleduje situáciu, že žiadatelia o azyl nielen v Slovenskej republike, ale aj v hocijakej inej krajine Európskej únie z 90 % a viac, to nie sú ľudia, ktorí naozaj žiadajú oprávnene o azyl, to nie sú ľudia, ktorí sú vystavení hrozbe mučenia a neľudského zaobchádzania a tak ďalej vo svojej krajine, sú proste ekonomickí migranti. Napriek tomu každý, kto požiadal o azyl v Slovenskej republike, je zaradený do azylového konania a je oňho postarané v azylovom zariadení, kde sa môže najesť, kde si môže odpočinúť, kde ho zaodejeme, kde sa vyspí a tak ďalej a tak ďalej, každý, aj keď z jedného zariadenia ujde a potom ho chytíme niekde o pár kilometrov ďalej, opäť požiada o azyl, opäť ho zaradíme a tak ďalej a tak ďalej. Ale veď informácie z praxe sú také, že tí žiadatelia o azyl sa správajú rôzne, podľa toho, z ktorej krajiny prichádzajú, podľa toho, z akej civilizácie sú. Sú takí ako, povedzme, ja neviem Číňania alebo Vietnamci, Indovia, ktorí sa správajú mierumilovne a spolupracujú s vedením azylových zariadení, správajú sa korektne k ostatným žiadateľom, nie sú s nimi problémy, no a potom sú takí, ktorí to nerešpektujú. Uvediem, že zvýšený počet takých, ktorí to nerešpektujú, je, povedzme, u Čečencov, ktorí tvoria tak asi štvrtinu žiadateľov o azyl, ktorí sa naozaj niekedy správajú násilne. A, prosím pekne, obeťami takéhoto ich násilného konania a obeťami v skutočnosti, že všetci sú rovnako v azylovom zariadení tými obeťami, sú iní azylanti, tí mierumilovní, pokojní, ktorí chcú mať len pokoj. Čiže obávam sa, že ak budeme veľmi citliví, ak budeme vidieť všade diskrimináciu, aj tam, kde nie je, tak vlastne nespravodlivo pôjdeme proti iným ľuďom. Čo má robiť, povedzme, Migračný úrad, keď dôjde k nejakej hromadnej bitke, kde Čečenci prepadnú iných žiadateľov o azyl? No tak kam ich máme dať? Môžeme ich dať potom do ciel policajného zaistenia. A nie je to potom horšie pre týchto? Nie je lepšie pre nich to, že proste bude osobitné zariadenie, kde budú umiestnení?
Ja si myslím, že toto je návrh, ktorý vychádza z reality. A poprosím, keby predsa len ctený parlament podporil ten zákon tak, ako bol predložený. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pýtam sa pána spoločného spravodajcu, či sa chce vyjadriť k rozprave. Nie.
Ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi Šimkovi za predloženie návrhu.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom vládnom návrhu zákona, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 866.
Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister práce, sociálnych vecí a rodiny Ľudovít Kaník. Pán minister, máte slovo.
Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vám predložiť v rámci prvého čítania vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky.
Cieľom predkladaného návrhu zákona je vypustenie zo záväznosti systemizácie členenie podľa funkcií a v súvislosti s tým aj vypustenie priemeru platových tried, ktorý musí služobný úrad alebo skupina služobných úradov dodržať pri tvorbe systemizácie.
Tiež sa jednotne upravuje zvyšovanie platových taríf štátnych zamestnancov, a to ku dňu účinnosti nariadenia vlády Slovenskej republiky, ktorým sa zvyšujú platové tarify štátnych zamestnancov, najneskôr však od 1. septembra kalendárneho roka na základe právoplatných rozhodnutí o služobnom hodnotení tým štátnym zamestnancom, u ktorých hodnoteným obdobím je celý kalendárny rok, t. j. 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána predsedu výboru pre sociálne veci a bývanie pána poslanca Brocku, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči, pán predseda, máte slovo.
J. Brocka, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, vážení kolegovia, Výbor Národnej rady pre sociálne veci a bývanie prerokoval vládny návrh zákona a dovoľte, aby som predniesol k tomuto návrhu spoločnú správu výborov.
Národná rada tento návrh pridelila trom výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady pre sociálne veci a bývanie. Všetky výbory tento návrh prerokovali v určenej lehote.
Poslanci, ktorí nie sú členmi týchto výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: výbor pre financie, rozpočet a menu svojím uznesením z 18. novembra tohto roka aj výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením z 15. novembra.
Ústavnoprávny výbor síce návrh prerokoval, ale neschválil uznesenie, lebo za predložený návrh nehlasovala nadpolovičná väčšina prítomných členov výboru.
Výbory prijali jeden doplňujúci návrh, ktorý je uvedený v spoločnej správe, máte ho pred sebou, nebudem ho čítať.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade, aby uvedený návrh zákona s týmto doplňujúcim návrhom Národná rada schválila.
Pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, aby ste zaujali miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem informovať, že do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Horák. Ďalšie prihlášky do rozpravy nie sú. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Nech sa páči, pán poslanec.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán minister, dovoľte, aby som vám predložil pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
V čl. I sa pred novelizačný bod 1 vkladá novelizačný bod 1, ktorý znie:
Po prvé. V § 3 ods. 2 sa konci pripája táto veta: "Nejde o porušenie zásady rovnakého zaobchádzania, ak sú priaznivejšie podmienky vykonávania štátnej služby upravené v kolektívnej zmluve rozdielne."
Doterajšie novelizačné body 1 a 2 sa označujú ako novelizačné body 2 a 3.
Za novelizačný bod 3 sa vkladajú novelizačné body 4 a 5, ktoré znejú:
Po štvrté. V § 67 ods. 2 tretia veta znie: "V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno dohodnúť skrátenie týždenného služobného času štátneho zamestnanca alebo možno ustanoviť rozsah a podmienky skrátenia týždenného služobného času v kolektívnej zmluve."
Po piate. V § 71 tretia veta znie: "V kolektívnej zmluve vyššieho stupňa možno dohodnúť predĺženie dovolenky alebo možno ustanoviť rozsah a podmienky predĺženia dovolenky v kolektívnej zmluve."
Doterajší novelizačný bod 3 sa označuje ako novelizačný bod 6.
Všeobecná časť odôvodnenia. V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, sa umožňuje dohodnúť priaznivejšie služobné podmienky pre štátnych zamestnancov priamo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa alebo podľa dohodnutých podmienok v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa umožňuje dohodnúť priaznivejšiu úpravu v kolektívnej zmluve uzavretej na príslušnom služobnom úrade. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a inými všeobecnej záväznými predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Osobitná časť odôvodnenia. V čl. I k bodom 1, 4 a 5 navrhuje sa umožniť dohodnúť priaznivejšie služobné podmienky pre štátnych zamestnancov priamo v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa alebo podľa dohodnutých podmienok v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa sa umožňuje dohodnúť priaznivejšiu úpravu v kolektívnej zmluve uzavretej v príslušnom služobnom úrade. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pýtam sa pána navrhovateľa pána ministra, či sa chce vyjadriť k návrhu pána poslanca Horáka? Nie.
Pán spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Brockovi.
Panie poslankyne, páni poslanci, ešte skôr ako pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, chcem navrhnúť, ak bude všeobecný súhlas, aby sme body 34, 35, 36, 37, sme predpokladali, že budú prerokované až po vládnom návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005, prerokovali až po prerokovaní návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2005. Pretože rýchlosť prerokúvania jednotlivých bodov programu je taká, že by sme mohli prerokovať tieto body programu skôr, aj na požiadanie gestorských výborov, ale aj navrhovateľov pozmeňujúcich návrhov k jednotlivým týmto bodom programu ešte vyžadujú prerokovanie jednak s navrhovateľom, ale aj s predkladateľmi pozmeňujúcich návrhov a zaujatie stanoviska gestorského výboru, by som poprosil o súhlas s takouto zmenou prerokúvania bodov programu. Páni poslanci, pýtam sa, či je súhlas s takouto zmenou. Ďakujem pekne. Bolo to teraz aj nahlas vyjadrené. Ďakujem.
Teraz pristúpime k rokovaniu o
vládnom návrhu zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 790.
Prosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra financií Ivana Mikloša, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh predloženého zákona sa predkladá v súlade s Legislatívnym plánom práce a s Koncepciou integrovaného dohľadu nad finančným trhom, ktorú schválila vláda v marci v roku 2002, a rešpektuje princípy schválené v Implementačnom pláne integrácie dohľadu nad finančným trhom, ktorý vláda prerokovala a schválila v auguste 2003.
Návrh zákona upravuje všeobecné pravidlá postupu pri dohľade nad finančným trhom, ustanovuje, že integrovaný dohľad nad finančným trhom bude vykonávať Národná banka Slovenska, čím sa zmení jej doterajší charakter. Súčasťou integrovaného dohľadu nad finančným trhom bude bankový dohľad, ktorý v súčasnosti vykonáva Národná banka, dohľad nad kapitálovým trhom a poisťovníctvom, ktorý v súčasnosti vykonáva Úrad pre finančný trh, dohľad nad subjektmi kapitalizačného piliera povinného dôchodkového zabezpečenia a nad subjektmi, ktoré vzniknú transformáciou súčasných dôchodkových doplnkových poisťovní, dohľad nad týmito inštitúciami bude v období do integrácie dohľadu nad finančným trhom vykonávať Úrad pre finančný trh. Ďalej, pokiaľ ide o reguláciu finančného trhu pre oblasť bankového dohľadu, je v súčasnosti Národná banka oprávnená vydávať vyhlášky a opatrenia, pre oblasť kapitálového trhu a poisťovníctva vydáva vykonávacie predpisy ministerstvo financií, pričom Úrad pre finančný trh podľa platného zákona o dohľade na príprave návrhov spolupracuje. Predložený návrh zákona predpokladá zachovanie rozhodovacieho procesu v dvoch stupňoch, pričom rozhodnutie v konaní v prvom stupni bude kompetenciou toho, kto bude zodpovedný za riadenie výkonu dohľadu, zatiaľ čo druhostupňové rozhodnutia v konaní budú kompetenciou Bankovej rady Národnej banky. Upravuje všeobecné zásady výkonu dohľadu, súčinnosť pri výkone dohľadu, medzinárodnú spoluprácu pri výkone dohľadu, postup pri dohľade na mieste a na diaľku, konanie pred Národnou bankou a ďalšie činnosti a oprávnenia pri výkone dohľadu. Zákon ďalej ustanovuje, že medzi výnosy z hospodárenia Národnej banky patria aj ročné príspevky dohliadaných subjektov a poplatky za úkony alebo za konanie Národnej banky. V prechodných a záverečných ustanoveniach sa navrhuje zrušiť Úrad pre finančný trh vrátane jeho orgánov a pôsobnosť tohto úradu previesť na Národnú banku Slovenska. V osobitných článkoch návrhu tohto zákona sa navrhujú zmeny hmotnoprávnej legislatívy, teda zákonov, ktoré vytvárajú právny rámec na pôsobenie dohliadaných subjektov na finančnom trhu. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády za uvedenie návrhu.
Teraz prosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o spôsobe a výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol určený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči, pán predseda.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister financií a podpredseda vlády, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
NR SR svojím uznesením č. 1253 z 20. októbra 2004 pridelila vládny návrh zákona o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ústavnoprávnemu výboru, Výboru NR SR pre sociálne veci a bývanie a Výboru NR SR pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť dali výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien uznesením č. 267, výbor pre sociálne veci a bývanie uznesením č. 306 zo dňa 15. novembra.
Odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi dal výbor pre financie, rozpočet a menu.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov v súlade s naším rokovacím poriadkom.
V bode IV sú uvedené všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré boli prijaté v našom výbore, teda v gestorskom výbore. Je ich dohromady 61. Keď nebudú niektoré body z tohto balíka vyňaté na osobitné hlasovanie, tak budeme o nich hlasovať potom spoločne.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tento návrh zákona.
Pán predseda, skončil som, nech sa páči, otvorte rozpravu, hlásim sa do rozpravy.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či sa chce niekto okrem pána predsedu a spoločného spravodajcu prihlásiť do rozpravy? Pán poslanec Horák. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy.
Nech sa páči, pán predseda Farkas.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, najprv voľne svojimi slovami poviem, o čo mi ide, a chcem predložiť pozmeňujúci návrh k tomuto vládnemu návrhu zákona.
A hneď na začiatku musím vám povedať, že ide o netradičnú formu legislatívnej činnosti a práce nášho parlamentu, keď prostredníctvom tohto zákona chceme novelizovať iný zákon, ide o to, že zhruba pred dvoma mesiacmi tuto na pôde Národnej rady Slovenskej republiky sme prerokovali vládny návrh zákona o Štátnej pokladnici a bol to úplne nový zákon, komplexný zákon a v § 2 tohto zákona č. 524/2004 Z. z. sú vymenované jednotlivé subjekty, ktoré sa stanú subjektmi Štátnej pokladnice. Pôvodne vo vládnom návrhu zákona boli sem zaradené ako subjekty aj vyššie územné celky. Ale vychádzajúc z toho, že zástupcovia týchto vyšších územných celkov požiadali nás o vyňatie toho z tohto § 2 a spod správy Štátnej pokladnice, sme im vyšli v ústrety a tým pádom nie sú momentálne subjektmi Štátnej pokladnice. Ale prišli na to, že byť subjektom Štátnej pokladnice oveľa výhodnejšie bude pre nich od nasledujúceho roka. Tak teraz nás žiadajú o to, aby sme ich dostali naspäť medzi subjekty Štátnej pokladnice. A v zmysle toho, že takéto žiadosti už sú na ministerstve financií, sme sformulovali pozmeňujúci návrh, ktorý novelizuje tento zákon o Štátnej pokladnici v tom slova zmysle, že vytvoríme tam inštitút dobrovoľného klienta, teda možnosť sa stať klientom, teda vytvorili sme tam inštitút dobrovoľného klienta a týmto inštitútom by sme chceli dať priestor pre tých účastníkov verejnej správy, ktorí dobrovoľne sa budú chcieť stať klientmi Štátnej pokladnice. Ten systém navrhujeme taký, že prakticky takéto subjekty, ktoré sa budú chcieť dobrovoľne stať klientmi Štátnej pokladnice, budú musieť požiadať ministerstvo financií o takýto súhlas. A pokiaľ Štátna pokladnica bude mať dostatočnú kapacitu na vykrytie ich požiadaviek, tak v tom prípade budú môcť sa stať klientmi Štátnej pokladnice, teda ide o to, aby sme vytvorili takýto inštitút pre tie subjekty verejnej správy, ktoré budú chcieť sa stať klientmi Štátnej pokladnice. Ešte raz chcem zdôrazňovať, že ide iba o subjekty verejnej správy.
Preto mi dovoľte, aby som prečítal kvôli záznamu a kvôli ustanoveniam nášho rokovacieho poriadku tento pozmeňujúci návrh.
V súlade s ustanovením § 82 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku predkladám pozmeňujúci návrh k parlamentnej tlači 790.
Po prvé. Pred článok o účinnosti zákona a článok o úplných zmenách zákonov sa vkladá nový čl. XVIII, ktorý znie takto: "Zákon č. 291/2002 Z. z. o Štátnej pokladnici a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 386/2002 Z. z., zákona č. 428/2002 Z. z. a zákona č. 523/2004 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
"1. V § 2 sa odsek 2 dopĺňa písmenom k), ktoré znie: "k) subjekt verejnej správy1), ktorý nie je uvedený v písmenách a) až j), na základe písomnej dohody so Štátnou pokladnicou uzavretej po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva, v dohode možno tiež určiť, že niektoré úkony týkajúce sa takéhoto klienta vo vzťahu k Štátnej pokladnici bude vykonávať zriaďovateľ tohto klienta alebo iný dohodnutý subjekt, na príslušné úkony zriaďovateľa alebo iného dohodnutého subjektu sa vzťahujú ustanovenia tohto zákona rovnako".
2. V § 7 ods. 1 sa za slovom "republiky" nahrádza slovo "a" čiarkou a na konci sa pripájajú tieto slová: "a klienta uvedeného v § 2 ods. 2 písm. k)".
3. V § 7 ods. 4 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: "alebo rozpočet podľa platnej rozpočtovej klasifikácie, ak sa tak vyšší územný celok dohodne so Štátnou pokladnicou po predchádzajúcom písomnom súhlase ministerstva".
4. V § 8 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Podľa odsekov 2 až 15 postupuje aj klient uvedený v § 2 ods. 2 písm. k), ak sa tak určilo v dohode so Štátnou pokladnicou."
5. V § 9 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: "Podľa odsekov 2 až 10 postupuje aj klient uvedený v § 2 ods. 2 písm. k), ak sa tak určilo v dohode so Štátnou pokladnicou."."."
Druhý návrh sa vzťahuje na čl. XVII, článok o účinnosti vládneho zákona. Čl. XVII sa primerane prečísluje a zároveň sa dopĺňa tak, že zákon v čl. XVIII s novelou zákona o Štátnej pokladnici nadobudne účinnosť od 1. januára 2005.
V odôvodnení je to v skratke napísané, čo som povedal voľne na začiatku môjho vystúpenia.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, žiadam vás o podporu. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalší do rozpravy je prihlásený pán poslanec Horák. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Pán minister, dovoľte, aby som v súlade s ustanovením zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku predniesol pozmeňujúci návrh k tomuto prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. Navrhujem ho doplniť o nové články.
Po prvé. Za čl. XVI návrhu zákona sa vkladajú nové články, ktoré znejú takto:
Prvý článok: "Zákon o Národnej diaľničnej spoločnosti a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov sa mení takto: "V § 8 ods. 2 sa za slovami "infraštruktúrneho majetku" vypúšťa čiarka a slová "štátnej pomoci12)" sa nahrádzajú slovami "a dotácie určené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok" a vypúšťa sa poznámka pod čiarou k odkazu 12."."
Ďalší nový článok: "Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady sa dopĺňa takto:
"1. § 104 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: "Ak k 1. januáru 2005 vyšší územný celok zavedie daň z motorových vozidiel, za vozidlá, ktoré sú predmetom dane a ktoré sú k 1. januáru 2005 evidované v územnom obvode tohto vyššieho územného celku, podá daňové priznanie do 31. januára 2005 a zaplatí daň v lehotách a za podmienok uvedených v § 91 fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je daňovníkom podľa § 85."."."
Odôvodnenie. Doplnením návrhu zákona o nový článok sa navrhuje zmena zákona č. .../2004 Z. z. o Národnej diaľničnej spoločnosti tak, že sa špecifikuje ďalší príjem Národnej diaľničnej spoločnosti. Doplnením prechodného ustanovenia v zákone o miestnych daniach a o miestnom poplatku sa sleduje odstránenie nezrovnalostí v súvislosti s podávaním daňových priznaní a s platením dane z motorových vozidiel v zdaňovacom období roku 2005 podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Je potrebné, aby novelizácia zákona o Národnej diaľničnej spoločnosti a zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku nadobudla účinnosť už 1. 1. 2005, preto sa súčasne ďalším bodom navrhuje príslušná úprava ustanovení o účinnosti zákona.
Po druhé. K pôvodnému čl. XVII v nadväznosti na bod 1 je potrebné prečíslovať doterajší čl. XVII a doplniť ho tak, aby nové články nadobudli účinnosť 1. januára 2005.
Odôvodnenie. Doplnením pôvodného čl. XVII, ktorý bol prečíslovaný, sa navrhuje, aby ustanovenia nových článkov nadobudli účinnosť 1. januára 2005. Ďakujem za pozornosť.