B. Bugár, podpredseda NR SR: V poriadku. (Hlasy v pléne.) Pán poslanec Cuper? Nič. Pán poslanec Kaliňák? Ďakujem pekne.

Pani poslankyňa Angyalová, nech sa páči ako posledná diskutujúca. (Reakcia z pléna.)

Pán poslanec, ale dal som vám slovo, zatlačili ste tlačidlo a ste sa vymazali. Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák, procedurálny návrh.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Prosil by som Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť na mimoriadnu schôdzu o 12.00 hodine vo svojej miestnosti. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pani poslankyňa Angyalová, veľmi rýchlo začnite, lebo ďalší sa prihlásia s procedurálnym návrhom. Nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: Chcem poďakovať kolegom za ústretovosť pri mojom prihlasovaní sa do rozpravy a pokúsim sa byť stručná, pretože moji kolegovia povedali už väčšinu vecí, ktoré stáli za to spomenúť ich pri zákone, ktorý práve prerokúvame. Napriek tomu, že je to x-tá a pravdepodobne nie posledná novela sociálneho poistenia v poradí, tak chcem povedať, že väčšina vecí, ktorá je v nej upravovaná, je rozumná. Naozaj ju priniesla prax. Takže si nemyslím, že v tejto chvíli je namieste hovoriť o tom, že dochádza k pričastej novelizácii. Práve táto novela zanáša poriadok do mnohých vecí. Na druhej strane ale je tam niekoľko skutočností, na ktoré sa oplatí poukázať, osobitne v kapitalizačnom pilieri, ktorý je tak isto touto novelou pozmeňovaný. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pán poslanec Tóth, ak sa chcete zabávať, tak choďte von, lebo nepočuť ani to, čo hovorí pani poslankyňa Angyalová. Nech sa páči.

E. Angyalová, poslankyňa: A myslím si, že nie je celkom šťastné, že už tesne pred spustením kapitalizačného piliera sa práve takéto zmeny zavádzajú. Dovolím si citovať z dôvodovej správy, ktorá hovorí o dôvodoch, prečo boli tieto novely spoločne v jednej novele predložené, najprv k zákonu o sociálnom poistení. Jeden z dôvodov, ktorý je tu uvedený, je zabezpečenie možnosti presunu finančných prostriedkov medzi jednotlivými základnými fondmi aj v rokoch 2005 a 2006. Toto je téma, o ktorej sme diskutovali v sociálnom výbore už niekoľkokrát. Myslím, že aj v pléne sme diskutovali o tom niekoľkokrát. Mne jediné, čo vadí v tejto chvíli, je, že si dobre pamätám, ako pán minister pred necelým rokom možno, možno to bolo pred viac ako rokom, nepamätám si presne, kedy to bolo, hovoril, že to je naposledy, kedy sa to medzi fondmi bude presúvať a že naozaj v rokoch 2005 ďalej by rád tento spôsob vykrývania nedostatku finančných zdrojov v konkrétnych fondoch už vynechal. Teraz je tu zase takáto zmena. Takže by ma zaujímalo, dokedy to bude a či naozaj je to tak, ako tvrdí, že sú sadzby nastavené správne a že trend je taký, že tie fondy jednoducho budú schopné samy fungovať bez toho, aby sme prelievali peniaze medzi jedným a druhým. Pýtam sa to aj preto, lebo dôvodová správa je veľmi kusá a v podstate, myslím, aj v osobitnej časti. A v podstate neuvádza nič, len to, že sa zabezpečuje presun medzi fondmi. Nie je tu žiaden dôvod, prečo sa to robí, ani ďalší komentár.

Druhý bod, ktorého by som sa chcela dotknúť, sa týka novelizácie zákona o starobnom dôchodkovom sporení. Jeden z bodov, ktoré dôvodová správa uvádza, je, že cieľom je upraviť definíciu primeranosti vlastných zdrojov dôchodkovej správcovskej spoločnosti. Keby sme to mali do ľudskej reči preložiť, tak sa tá kapitálová primeranosť v podstate znižuje. A ja by som veľmi rada napriek tomu, že tu v tomto úvode je dôvodová správa trošku širšia, sa spýtala pána ministra, čo ho k tomu vedie v tejto chvíli. Na trh vstúpilo 8 spoločností za podmienok, ktoré si určite veľmi dobre preštudovali, za existencie ich istých biznis plánov, presne vedia, prečo vstúpili na trh. A znižovať teraz, po tom, čo vstúpili s tým vedomím podmienok, ktoré existujú, kapitálovú primeranosť mi pripadá minimálne zvláštne. A nechcem vyjadrovať žiadne podozrenia. Skrátka by som bola rada, keby pán minister sa k tomu vyjadril, prečo teraz nakoniec predsa len pristupuje k tomu, keď, ja si dobre pamätám, vo výbore, tak isto ako v pléne sme veľmi dlho diskutovali o tejto veci, ako majú byť kapitálovo primerané dôchodkové správcovské spoločnosti.

Veľmi krátko ku generálnemu pardonu, lebo to bola téma, ktorú sme naozaj z každej strany v sociálnom výbore už rozobrali. Možno by som ešte poopravila svoje vyjadrenia z toho času, keď sme diskutovali o tom v sociálnom výbore, aby bolo úplne zrejmé, že ja tak isto nie som za generálny pardon. Dokonca si myslím, aj keď nie som právnik, že nemá úplnú oporu v zákone. Rovnako nie som za pardony v zmysle odpúšťania penále tak, ako sú nastavené dnes, ale myslím si, stále si myslím, že ak úplne odnímeme možnosť nejakým spôsobom reagovať na konkrétnu finančnú neschopnosť určitého subjektu, nech už stanovíme akékoľvek mechanizmy, akoby k takému odpusteniu penále malo dôjsť, tak môžeme spôsobiť špeciálne v slabých regiónoch a špeciálne pre malé podniky, že ich jednoducho dostaneme do finančnej tiesne a že radšej nebudú zamestnávať alebo pôjdu do krachu.

Hovorím to aj v kontexte dvoch ďalších zmien, ktoré možno teraz nevnímame úplne.

Prvá vec je, že sa postupovať pohľadávka bude môcť, ak bude návrh schválený, tak ako je, predložený okamžite. Čiže nebude tam pohľadávka čakať rok, kým sa stane, že bude môcť byť postúpená, ale jednoducho to môže ísť, povedzme, aj na druhý deň, ako taká pohľadávka vznikla, čo mi pripadá spoločne ešte s tým, že stvrdzujeme Trestný zákon, ako naozaj taká kombinácia nástrojov, ktoré môžu ešte raz v slabých regiónoch a, povedzme, u zamestnávateľov, ktorí pracujú tak, že zamestnávajú ľudí v sezónnych prácach, naozaj finančne pritlačiť a spôsobiť problémy, ktoré môžu viesť až k tomu, čo naozaj nechceme, čiže k tomu, že niektorí ľudia budú prepustení a že nakoniec budú v sociálnej sieti. Len upozorňujem na to, že sa to dá riešiť aj inak, nemusí to byť v kompetencii miestneho riaditeľa úradu práce, že odpustí penále. Ale môže to naozaj prebiehať, tak ako navrhol napr. môj kolega, že sa predĺži lehota. Ak preukázateľne ten subjekt bude chcieť platiť penále, dohodne sa na nejakom splátkovom kalendári, skrátka urobí niečo, z čoho bude zrejmé, preukázateľné, že nechcel naozaj dĺžiť a že bol pritlačený finančne a že má záujem túto situáciu riešiť.

Ďalšia vec, ktorej by som sa chcela dotknúť a na ktorú by som sa chcela spýtať pána ministra, pretože sa nevyjadril k nej, je, že ministerstvo financií takisto ako ku každému zákonu vyjadrilo svoje stanovisko na dvoch stranách a uvádza tu dva body, o ktorých som zatiaľ od pána ministra nepočula, totižto že nie sú úplne zreteľne rozobraté v doložke vplyvov. Ministerstvo financií žiadalo doplniť kvantifikáciu počtu poistencov mladších ako 20 rokov, ktorým stačí menej ako 1 rok dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Takýto prepočet tu nevidím, aj keď vítam tú zmenu, lebo je zmysluplná. A rovnako žiadalo ministerstvo financií zohľadniť príspevky na starobné dôchodkové sporenie v príjmoch v nadväznosti na to, že sa správny fond tvorí vo výške 0,5 %. Je to k bodu 15, uvádza to stanovisko ministerstva financií. Takže chcela by som vedieť, či sa k tomu nejako ministerstvo práce postavilo.

No a chcem upozorniť, aj keď to nie je zvykom, že pozmeňujúce návrhy, ktoré predložil pán poslanec Horváth, hlavne teda jeden z nich nie je podľa názoru ľudí, ktorí pracujú v legislatíve, v súlade s legislatívnymi pravidlami, pretože zavádza hlavne ten jeden, ktorý hovorí o účinnosti, pretože zavádza čl. V, ktorý neexistuje vo vládnom návrhu. Takže by bolo treba vložiť ho tam, a nie hovoriť, že znie. To je prvá vec.

A už len k druhému návrhu, ktorý sa týka zmeny dôchodkovej hodnoty. Viete, som presvedčená, pán minister, že tak ako je nastavený ten mechanizmus, sa stále môže aj v roku 2005, aj v roku 2006, aj v ktoromkoľvek roku stať, že náhrada nebude 50 %, pretože ak je indexácia nastavená tak, že v tretí štvrťrok hovoríme o priemernej mzde a potom bude priemerná mzda za rok určovaná, tak ako je určená Štatistickým úradom, tak tam môže vzniknúť disproporcia aj hore, aj dole. Takže toto mi pripadá účelové. To je toľko, ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete zaujať stanovisko k rozprave.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem pekne. Bolo tu prednesené veľké množstvo návrhov, nebudem sa vyjadrovať ku každému osobitne, ani by sa to nedalo, pretože boli naozaj tak strašne rozsiahle, že by to znamenalo skôr dva-tri nové zákony ako pozmeňujúce návrhy k tomuto návrhu zákona. Preto sa pokúsim globálne vyjadriť. Veľká väčšina z nich mala charakter, ktorý absolútne deštruuje filozofiu súčasného zákona, súčasného dôchodkového systému. A prijatie týchto návrhov by znamenalo absolútny návrat k starým pravidlám, ktoré mimo iného boli charakterizované veľmi nízkou úrovňou dôchodkov, čo už dnes nie je pravda, treba sa spýtať každého dôchodcu, u ktorého bol novo vymeraný. A znamenalo by to, samozrejme, absolútny dramatický útok na finančnú stabilitu Sociálnej poisťovne, a preto podľa mňa sú absolútne neprijateľné. Hovorím globálne, nedá sa hovoriť ku každému, špeciálne k otázkam technickým alebo nejakým iného charakteru.

Odpoviem na otázky, ktoré pani Angyalová položila alebo sa aspoň na niektoré z nich pokúsim odpovedať. Navrhujeme zrušenie zo zákona možnosti odpúšťať penále. Navrhujeme tak preto, pretože si myslíme, že platobná disciplína je dôležitá a že nemajú existovať rôzne metre, ktoré takouto úpravou zákona existujú alebo existovať môžu. Zákon má platiť pre všetkých a platí pre všetkých rovnako, či by to bol môj brat alebo môj otec, alebo môj syn, alebo ktokoľvek iný. A táto právna úprava, za ktorou ja pevne stojím, smeruje k posilneniu tohto princípu. Úmyselne som povedal to, čo som povedal. Z hľadiska ADH nie je to tak, tam jednoducho bol zlý odhad alebo to bol odhad a odhad nemôže byť nikdy absolútne na korunu presný, keď sa teraz upresní ADH a zavedie sa tým pádom 50-percentná náhrada, tak ako má byť, už nikdy nebude treba do toho vstupovať, pokiaľ nebudeme chcieť meniť 50-percentnú výšku miery náhrady. Kapitálová primeranosť je preto navrhovaná, tak ako je navrhovaná, pretože nikde na svete tak dramaticky vysoko v tomto type nie je požadovaná a všetci medzinárodní aj domáci odborníci nám jednoznačne odporúčajú, aby sme urobili normálnym tento spôsob a aby sme takýmto spôsobom ho upravili, je to čisto odborná záležitosť. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister.

Teraz preruším rokovanie o tomto bode programu, budeme pokračovať o 14.00 hodine s tým, že ešte pani spravodajkyňa vystúpi k rozprave, a potom budeme pokračovať ďalšími bodmi, tak ako to máme v programe, najskôr bodom č. 19, ktorým je novela rokovacieho poriadku, vrátená pánom prezidentom na opätovné prerokovanie Národnou radou, a potom bodmi č. 20, č. 24 a ďalšími. Takže budeme pokračovať o 14.00 hodine.

Pán poslanec Miššík, predtým pán poslanec Hort sa hlásia.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení poslanci, poslankyne, zvolávam na 17.00 hodinu výbor pre verejnú správu v zasadačke výboru.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.

Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, ja zvolávam výbor ústavnoprávny na 12.00 hodinu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno, ďakujem.

Takže prajem vám dobrú chuť, budeme pokračovať o 14.00 hodine a rokovať až do 17.00 hodiny, potom budú zasadať výbory.

(Prerušenie rokovania o 12.04 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.09 hodine.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerušenom rokovaní 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky ďalším bodom programu.

Prosím ešte pani poslankyňu Navrátilovú, ktorá bola prihlásená do rozpravy k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona, ktorý prerokúvame ako tlač 887, aby vystúpila, boli ste prihlásená.

Prosím pána ministra Kaníka, aby sa dostavil do rokovacej sály.

Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Chcela by som reagovať najmä na jeden pozmeňujúci návrh pána kolegu Horvátha, o ktorom si myslím, že nie je celkom korektne podaný, pretože týka sa určovania výšky dôchodkovej hodnoty v roku 2005. Kolegovia a kolegyne, ono sa zdá na prvý pohľad, že ide o logickú vec, ktorú navrhuje pán poslanec Horváth, ale rada by som vám povedala niektoré údaje. A myslím si, že táto záležitosť je natoľko vážna, že by nemala byť predkladaná ako poslanecká iniciatíva počas prerokovania zákona. Bolo by bývalo korektnejšie, keby nám pán kolega Horváth tento návrh dal aspoň vo výbore, aby sme sa mohli k nemu kvalifikovane vyjadriť.

V čom je meritum celého problému. Dôchodková hodnota pre rok 2004 bola určená na základe istej rovnice. Tá rovnica je nasledujúca. Ak si vezmeme človeka, ktorý celý život zarábal priemerný plat, tak potom za 40 rokov odpracovaných by mal dostať 50 % priemerného platu, ktorý platí, keď platí do dôchodku. Nechcem vás zaťažovať číslami, ale tá rovnica znela tak, že štyridsaťkrát dôchodková hodnota je 0,5-krát priemerný plat. Vychádzalo sa z odhadu priemerného platu v roku 2003 vo výške 14 686 korún. Z tejto rovnice potom vyšlo, že dôchodková hodnota pre rok 2004 je 183,58 korún. Dnes dostávame údaj, že skutočná hodnota priemernej mzdy na Slovensku v roku 2003 bola len 14 365 korún. Zákon hovorí, že takto určená dôchodková hodnota sa bude, povedzme, valorizovať mechanizmom, ktorý je založený na tom, že sa vezme priemerná hodnota v treťom kvartáli bežného roka a predchádzajúceho roka. Čiže bude sa to valorizovať nejakým spôsobom, s ktorým sme sa stotožnili a o ktorom som bola presvedčená, že je správny. No len teraz pozor, tu nastala na začiatku chyba. Keďže tá dôchodková hodnota nebola prvýkrát postavená podľa tohto mechanizmu, ona je trošku vyššia. Pán minister v tomto okamžiku navrhuje, aby sme ju znížili, a to približne o 2 %.

Aby som vás nezaťažovala ďalšími číslami, poviem vám len, aký bude stav, ak neprijmeme tento návrh. Keď neprijmeme návrh, ktorý predkladá pán poslanec Horváth, dôchodková hodnota stúpne na 200 korún. Ak by sme sa vrátili ale k tej pôvodnej idei, že by mala byť miera náhrady 50 %, tak v tomto platnom právnom stave bude miera náhrady 52 %. Ak prijmeme návrh pána Horvátha, dostaneme sa paradoxne do situácie, že miera náhrady bude 51 %, teda presne to isté, čo je dnes. Pýtam sa, či na rok budeme zase robiť prechodné ustanovenie alebo budeme stanovovať dôchodkovú hodnotu na úrovni nejakej idexácie, lebo 50 % nedostaneme kvôli tomu, že prvá hodnota bola zle nastavená. Ak by sme chceli, aby v budúcom roku bola 50-percentná náhrada, museli by sme prijať dôchodkovú hodnotu na úrovni 191 korún aj 24 halierov.

A teraz sa pýtam: Ako budeme hlasovať? Je to neprediskutované. Podľa mňa tento mechanizmus treba ešte raz celý odsimulovať a pozrieť sa, či naozaj tá indexačná metóda zabezpečí v každom roku, že to bude 50-percentná náhrada. Ja sa cítim istým spôsobom teraz zmätená, pretože ja by som dopriala všetkým dôchodcom, aby dostali vyššie dôchodky. Pán minister tuná povedal, že všetci dôchodcovia, ktorí nastupujú teraz, alebo resp. tá kohorta dôchodcov, ktorá nastupuje v tomto období, dostáva vyššie dôchodky. V tomto okamžiku to ešte nie je také kritické. Kritické to začne byť až v budúcom roku, keď už tie kompenzácie na strane nízkych dôchodkov budú podstatne nižšie. Čiže moja solidarita mi hovorí, že by som sa mala prihovárať za tých 200 korún, aby tie nízkopríjmové skupiny dostali čo najvyšší dôchodok. Na druhej strane si vážne uvedomujem, že vznikajú vysoké dôchodky, ktoré budú ešte vyššie v budúcom roku, a Sociálna poisťovňa sa môže dostať do nejakých problémov, a to práve pre tieto nepremyslené veci. Takže ja neviem, ako mám hlasovať v tomto okamžiku, ja to naozaj neviem. A ja vás upozorňujem na tento problém len kvôli tomu, aby sme vedeli, o čom budeme hlasovať. Celá tá záležitosť nie je domyslená. Takže prvé, čo by sme mohli urobiť, je, nechať to tak do budúceho roku a prepočítať ešte raz tento valorizačný mechanizmus aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Teoreticky to vychádza, ale prakticky je to zle, lebo prvá hodnota bola nastavená zle. No neviem, či má zmysel ďalej o tom hovoriť, ale faktom je, že toto nebude fungovať ani na budúci rok, nebude to fungovať, budeme mať minimálne o 1 % mieru náhrady vyššiu, ako je 50 %. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani spravodajkyňa vystúpila k prerokúvanému vládnemu návrhu zákona ako posledná.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, budeme hlasovať zajtra o 11.00 hodine, tak ako sme sa dohodli, o tomto vládnom návrhu zákona.

Prosím pani spoločnú spravodajkyňu, aby s navrhovateľom posúdili všetky podané pozmeňujúce návrhy, aby sme mohli potom zajtra hlasovaním rozhodnúť o návrhu.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

zákon z 2. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Návrh máte ako tlač 967.

Prosím teraz, aby z poverenia výboru ústavnoprávneho pán podpredseda výboru poslanec Peter Miššík Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania tohto návrhu a o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k pánom prezidentom vrátenému zákonu na opätovné prerokovanie. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predniesol informáciu z ústavnoprávneho výboru, pretože ústavnoprávny výbor k tejto veci neprijal platné uznesenie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. novembra 2004 pod č. 969 pridelil na prerokovanie zákon z 2. novembra 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 967), Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Ústavnoprávny výbor 29. novembra 2004 na svojej 79. schôdzi prerokoval vrátený zákon s navrhnutou zmenou v čl. I, kde v bode 30 sa v § 45 ods. 3 text tretej vety a štvrtej vety nahrádza vetou, ktorá znie: "Národná rada volí členov výboru pre vyšetrenie vecí verejného záujmu na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade." Výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov v spojení s čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 90 ods. 5 potom bude treba, aby Národná rada hlasovala osobitne o pripomienke pána prezidenta a osobitne o zákone ako o celku.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Preto sa pýtam prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Cabaj. Ďalšie prihlášky nie sú. Preto končím možnosť ďalších možností prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som sa vyjadril k tlači 967, pod ktorou nám prezident Slovenskej republiky vrátil novelu zákona o rokovacom poriadku, ktorú sme prijali po takmer 1,5-ročnej práci komisie, ktorá sumarizovala všetky tieto pripomienky. Samozrejme, nechcem v tomto momente polemizovať, pretože pán prezident nepovažoval za potrebné, aby prišiel do parlamentu a hovoril k tejto svojej pripomienke, resp. k tomu, že sa rozhodol vrátiť zákon o rokovacom poriadku naspäť do Národnej rady, pretože myslím, že už nejakú chvíľu je mimo parlamentu, aj keď tu pôsobil ako predseda Národnej rady. Ale v tomto prípade, myslím si, do tak výsostne vnútornej normy, ktorá hovorí o tom, ako sa parlament bude správať pri prerokovávaní jednotlivých návrhov zákonov aj akým spôsobom si usporiada svoje vnútorné pomery na úrovni Národnej rady, dosť nešťastne vstúpil. A myslím, že skôr sa mi to zdá ako nejaký politický vstup, a to z jednoduchého dôvodu, že po všetkých tých peripetiách a hlasovaniach o množstve pozmeňujúcich návrhov, ktoré boli predložené pri prerokovaní novely zákona o rokovacom poriadku, parlament väčšinou svojich prítomných členov a poslancov schválil novelu rokovacieho poriadku.

Ak si vezmeme tú jedinú pripomienku, ktorú dal pán prezident, tak musím s poľutovaním povedať, že až tak veľmi legislatívci Kancelárie prezidenta sa nezaoberali problematikou rokovacieho poriadku, pretože možno na môj vkus a jedného z tých, ktorí robili na príprave novely rokovacieho poriadku a, myslím, ktorí už dosť dlho s týmto rokovacím poriadkom pracujú, je tam viacej vecí, o ktorých, keď už by sa teda malo vytknúť tejto novele niečo, by sa dalo polemizovať, ale v tomto prípade dal túto drobnú zmenu a musím povedať, že ma celkom prekvapil, že takúto zmenu dal, pretože ja som bol predkladateľom pozmeňujúceho návrhu, ktorým by Národná rada zabezpečovala kontrolu káuz, kontrolu vecí verejných, o ktorých sa veľmi často polemizuje cez médiá a kde by Národná rada vytvárala špeciálne na tento účel výbor.

Ak som predkladal návrh, že by skupina tridsiatich poslancov alebo jednej pätiny poslancov, tento pojem skupina tridsiatich poslancov sa veľmi často používa, predložila návrh, zmysel bol jeden, nie zabrániť, aby sa ostatní poslanci Národnej rady mali možnosť podieľať na práci toho výboru tak, ako to vysvetľujú pracovníci Kancelárie prezidenta republiky, lebo zmysel bol v tom, že ak sa nájde skupina minimálne tridsiatich poslancov, ktorí chcú, aby Národná rada sa zaoberala určitou kauzou, o ktorej sa verejne pertraktuje alebo o ktorej treba hovoriť, polovička členov tohto výboru a predseda tohto výboru špeciálne pre tento jediný prípad špeciálne zvoleného, aby to bolo z tých predkladateľov, ktorí iniciujú riešenie tejto kauzy. Ak pán prezident polemizuje o tom, že nie je daná šanca všetkým ostatným, ja myslím, že tá šanca je, lebo sa hovorí o minimálne tridsiatich poslancoch. Nič nebráni tomu, aby v tomto parlamente všetkých 150 poslancov sa zapojilo a dalo podnet na riešenie rôznych politických káuz a potom aby sa vyberalo zo všetkých 150 poslancov a riešila by sa otázka tak, ako uvažuje pán prezident v tej úvahe svojej, že nie je daný rovnaký priestor a rovnaká šanca pre ostatných členov parlamentu. A navyše, tak trochu to stráca aj zmysel, pretože parlament je o tom, že je tu koalícia a opozícia, sme jeden raz v koalícii, druhý raz v opozícii a obyčajne tí, čo sú v opozícii, urobia takisto všetko preto, aby po najbližších voľbách sa dostali do koalície, takže nie je to riešenie pre ani koalíciu, ani opozíciu ale pre veci, ktorými by sa tento parlament mal zaoberať. A on vo svojom návrhu, a preto hovorím, že ho nepodporujem, pretože návrh nie je dobrý, sa odvoláva na veľmi taký zvláštny princíp, a to na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v Národnej rade. My už sme tu mali niekoľko polemík o tom, aké je to zastúpenie, či sa rešpektuje výsledok volieb. A veľmi často sa teda rieši tá pozícia alebo sa rešpektujú politické strany, ktoré vzniknú na pôde Národnej rady a potom sa tiež hovorí, akože politické strany pôsobia v Národnej rade, čo nemôžeme tiež vylúčiť, že takýmto spôsobom môžeme to dostať až do určitého extrému. Takže z tohto dôvodu nie je toto riešenie dobré. A navyše potiera ten základný zmysel, pretože aj doteraz bez toho, či by sme to mali v rokovacom poriadku alebo nemali v rokovacom poriadku, na návrh a po tom odhlasovaní väčšiny prítomných poslancov mal parlament možnosť takýto výbor si vytvoriť, pretože aj podľa doteraz platného rokovacieho poriadku parlament mohol kedykoľvek si vytvoriť výbor na návrh a svojím uznesením teda takýmto spôsobom si ho zriadiť. Takže nie toto je šťastné riešenie, ako takto treba poriešiť situáciu.

A hovorím, chcem apelovať na všetkých prítomných, aby sme s vylievaním vody z vaničky nevyliali nakoniec aj to malé dieťa. A sa nám ťažko podarilo dopracovať sa k nejakej zhode a často v tej komisii sme sa dostali do dilemy, v čom sme sa vedeli zhodnúť, dostalo sa na papier, čo sme nevedeli, každý predpokladal, že rozhodne o tom Národná rada demokraticky hlasovaním. Mnohé návrhy ani mne neprešli a napriek tomu som za tento návrh zákona ako celok hlasoval, pretože rešpektujem to demokratické rozhodnutie, ktoré Národná rada urobí. Vzhľadom ale na túto skutočnosť ja chcem skutočne poprosiť všetkých a keby aj poslanecké kluby sa touto otázkou zaoberali, či pri opätovnom schválení tohto zákona, keď budeme musieť opätovne hlasovať o zákone ako o celku, predsa nestojí za úvahu, aby tento zákon ako novela rokovacieho poriadku bol prijatý jednak aj preto, že nadväzuje v mnohých prijatých bodoch na zmeny, ktoré nastali v tomto parlamente v roku 2001, keď sa uskutočnila ostatná novelizácia ústavy, aspoň si myslím, že bola posledná, ktorá prebehla, na čo bolo potrebné aj v rokovacom poriadku reagovať, pretože s nejakým takým tichým súhlasom vediac o tom, že sú rozdiely v ústave a rozdiely v tomto základnom zákone, s ktorým pracujeme, sa niektoré tieto veci teraz objavili v tomto návrhu a by svojím spôsobom odchádzali dostratena, navyše začal pracovať výbor, ktorý sme zriadili pre európske záležitosti, ktorý je riešený v tomto návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, ako bude konštituovaný, čo má v pôsobnosti, ako bude fungovať, čím si plníme vlastne povinnosť, pretože predtým bol prijatý ústavný zákon o vzťahu medzi Národnou radou a vládou a už tento ústavný zákon sa odvoláva, že podrobnosti dorieši Národná rada svojím vykonávacím zákonom, čo bolo vlastne riešené aj v novele zákona o rokovacom poriadku. Takže chcem všetkých poprosiť, aby sme takýmto spôsobom pristúpili k tomu, pretože nehlasoval som za všetky tie pozmeňujúce návrhy. Ale, hovorím, rešpektujem, že väčšina v parlamente takýmto spôsobom rozhodla. A bolo by vhodné pre skvalitnenie našej práce, keby sme pri opätovnom prerokovaní vráteného zákona v tomto parlamente zahlasovali za tento zákon, aby sme mohli už od nového roku postupovať podľa upraveného rokovacieho poriadku, ktorý by jednak zdynamizoval a, myslím, aj skvalitnil niektoré veci, ktoré často medzi sebou sme si nevedeli doriešiť, pretože boli diery v rokovacom poriadku a niektoré postavenia a skutočnosti, ktoré vznikli v parlamente, jednoducho neboli takýmto spôsobom riešené. Takže ešte raz apelujem na všetkých, aby sme pri opätovnom prerokovaní prijali zákon o rokovacom poriadku, tak ako sme ho prijali v pôvodnom znení. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Cabaj bol jediný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu.

S faktickými poznámkami sa hlásia pani poslankyňa Tóthová, pán poslanec Jaduš. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami.

Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, milí kolegovia, ja si myslím, že skutočne, tak ako hovorí pán poslanec Cabaj, pán prezident nešťastne, až veľmi nešťastne vstúpil do tohto zákona. Argumenty, ktoré uvádza, nielen nie sú v súlade so základnými princípmi, ale aj sú v prudkom rozpore s logikou navrhovaných výborov. Je predsa nemožné, ak by to ustanovenie, ktoré on namieta, nebolo v zákone, aby vyšetrovacie výbory dosiahli svoj cieľ. Ak by to nebolo, vládna koalícia, ktorá má väčšinu, a v prípade, ak by ten výbor išiel vo veci citlivej k niektorému jeho členovi, by jednoznačne svojou väčšinou v parlamente zvolila predsedu výboru, zvolila väčšinu členov výboru vyšetrovacieho a takýto výbor by nič nevyšetril. Vážení, takéto riešenie by bolo o ničom. A ak pán prezident navrhuje takéto riešenie alebo má takúto predstavu, tak potom nech povie otvorene, že sa mu vyšetrovacie výbory nepáčia, že chce zasiahnuť do právomoci parlamentu a že nepozná situáciu v zahraničí, kde vo viacerých štátoch pri parlamentoch pôsobia vyšetrovacie výbory veľmi účinne a ako nástroje kontroly politickej zodpovednosti a činnosti ústavných subjektov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jaduš, nech sa páči.

J. Jaduš, poslanec: Ďakujem za slovo. Ja by som na podporu pána kolegu Cabaja chcel povedať len zopár myšlienok. A jednou z nich je to, že rokovací poriadok vznikol ako široký konsenzus všetkých politických strán, teda názorov jednotlivých politických skupín.

A chcel by som povedať, že vyšetrovacie výbory tu predsa nebudú na zvyšné dva roky tohto funkčného obdobia, ale mali by tu byť ako efektívny nástroj pre prácu ďalších parlamentov, ktoré prídu po nás. To znamená, že bez ohľadu na to, aké je momentálne rozloženie politických síl, je to účinný nástroj kontroly moci.

A z druhého hľadiska by som chcel povedať, že táto spoločnosť je poznačená tým, že vníma tento parlament a politikov vôbec ako ľudí s nízkym kreditom, s nízkou dôveryhodnosťou. A vyšetrovací výbor aj nám dáva šancu sa v mnohých prípadoch, ktoré sú spolitizované nie politikmi, ale predovšetkým médiami, očistiť od rôznych nátlakových skupín, ktoré si berú do úst mená nás a spájajú nás mnohokrát nie veľmi korektne a čestne s rôznymi kauzami, s ktorými politik skutočne nemá nič dočinenia. Čiže berme to ako nástroj, ktorý aj nám pomôže očistiť politiku od rôznych vplyvov a mať efektívny nástroj vlastnej obrany voči tým, voči ktorým sa brániť efektívne nevieme. Ďakujem vám veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pýtam sa ešte spoločného spravodajcu: Chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Ďakujem pánovi poslancovi Miššíkovi.

Pristúpime k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečovaniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005,

ktorý predložil so žiadosťou o prijatie Národnou radou pán poslanec Hurban. Prosím vás, keby ste odôvodnili návrh uznesenia, ktorý žiadate schváliť. Nech sa páči, máte slovo.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, ja hneď na úvod prednesiem návrh uznesenia.

Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k zabezpečovaniu prepravy vo verejnom záujme v rokoch 2004 a 2005.

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky A. zabezpečiť finančné zdroje na úhradu úbytku tržieb dopravcov autobusovej dopravy, ktorý dopravcom vznikne v roku 2004 pri vykonávaní prepravy vo verejnom záujme ako dôsledok ich povinnosti zabezpečovať dopravnú obslužnosť územia a poskytovať sociálne zľavy určeným skupinám obyvateľstva, B. predložiť na prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky koncepciu osobnej autobusovej a železničnej dopravy s dôrazom na systémové riešenie financovania výkonov vo verejnom záujme v roku 2005 a v rokoch nasledujúcich, a to v termíne do 31. mája 2005."

Kolegyne a kolegovia, iste neuniklo vašej pozornosti, že opakovane sa objavujú problémy so zabezpečovaním autobusovej prepravy vo verejnom záujme. Nakoniec, včera nás na ne upozornil znovu Zväz autobusovej dopravy. Mohli sme taktiež zaregistrovať, že títo zástupcovia včera rokovali s ministrom dopravy aj s ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny a, zdá sa, bezvýsledne.

V čom teda spočíva podstata problému. Autobusoví dopravcovia sú povinní v zmysle platnej legislatívy vykonávať autobusovú prepravu čiže výkony vo verejnom záujme. Tieto výkony sú spoločenskou objednávkou a sú nevyhnutné z dôvodu zabezpečenia obslužnosti územia a dopravcovia ich vykonávajú na základe zmluvy o výkone vo verejnom záujme. Straty z týchto výkonov majú byť uhrádzané z podielových daní samosprávnych krajov. To je správne, je to v poriadku. Sociálne zľavy vo verejnej hromadnej doprave sú zľavy pre zákonom definovaný okruh osôb. Tieto objednané zľavy spôsobujú dopravcom úbytok na tržbách a mali by byť teda plne hradené zo zdrojov štátneho rozpočtu prostredníctvom transferu na jednotlivé samosprávne kraje. Podstatou problému ale je, že na tieto služby, ktoré síce vyplývajú zo zákona, samosprávne kraje nedostávajú zo štátneho rozpočtu dostatok zdrojov. Je zrejmé, že je tu určitá nerovnováha. Na jednej strane sú objednané služby, na strane druhej je neochota či nemožnosť tieto služby zaplatiť. A v tom je ešte takpovediac zamiešaná sociálna politika štátu, ktorú štát síce robiť chce, ale peniaze na ňu dať nechce. Je to naozaj zvláštny prístup zo strany štátu. Ale mne sa zdá, že je už vyskúšaný tento postup, presun kompetencií, ale bez presunu peňazí. V snahe o vyriešenie tohto problému nielen v tomto roku a v roku nasledujúcom, ale aj v rokoch ďalších predložil som návrh uznesenia. Odôvodnenie aj písomne máte na stole. Toto som považoval za dôležité povedať na úvod.

Snáď len k spresneniu, k tomu bodu A. Chcem upriamiť vašu pozornosť na opatrenie ministerstva financií č. 01/R/2003, v ktorom je stanovený rozsah regulácie cien v pôsobnosti ministerstva financií. A podľa tohto výmeru poskytujú sa nasledovné zľavy. Deti od 6 do 15 rokov veku majú zľavu 50 %, držitelia preukazov ťažko zdravotne postihnutých a ťažko zdravotne postihnutých so sprievodcom majú zľavu 50 %, sprievodcovia ťažko zdravotne postihnutých majú službu bezplatne, žiaci a študenti na jednotlivú cestu majú zľavu 50 %, na časové lístky, či už mesačné alebo týždenné, majú zľavu 60 %, občania nad 70 rokov platia 5 korún za každých 50 kilometrov. V súlade s metodikou ministerstva dopravy, pôst a telekomunikácií štvrťročne títo dopravcovia autobusoví predkladajú jednak ministerstvu a jednak jednotlivým samosprávnym krajom potom prehľad na úbytku tržieb z dôsledku týchto poskytovaných zliav. Chcem zdôrazniť, že aktuálny nedoplatok jednotlivých krajov predstavuje 323,2 mil. korún a kvalifikovaný odhad do konca roku 2004 je 431 mil. Aká bude výsledná suma, bude zrejmé, samozrejme, až v januári. Iste pri prevode finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu do jednotlivých samosprávnych krajov nejaká suma prostriedkov poukázaná bola, ale nie sú v tom zohľadnené ani zmena dane z pridanej hodnoty, ale hlavne ani nárast cien motorovej nafty, rozhodne nie v plnej výške, preto vychádza tento výpadok.

A pokiaľ ide o ten bod B, ešte snáď bližšie na odôvodnenie. Už som hovoril, oni pracujú podľa zákona č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave, z ktorého im vyplývajú určité povinnosti, o. i. aj tie výkony vo verejnom záujme. Jednak musia zabezpečovať obslužnosť územia, to znamená autobusové spojenie všetkých miest a obcí, ide o prímestskú dopravu hromadnú, a jednak teda majú priamo zo zákona prikázané, že musia poskytovať zľavy. A na strane druhej, ako som už spomínal, štát dostatok prostriedkov nedáva. Iste môže byť polemika o tom, aká je ekonomická cena týchto jednotlivých výkonov, či tá ekonomická cena je objektívna. Ale, si myslím, tam je priestor aj pre samosprávne kraje, aj pre ministerstvo financií, aj pre jednotlivých autobusových dopravcov. Takže to je pôda, kde tento problém treba riešiť. A v záujme akéhosi definitívneho vyriešenia, aby sa toto nemuselo neustále opakovať, si myslím, že bolo by veľmi vhodné prijať toto uznesenie a určitým spôsobom zaviazať vládu, aby spracovala takúto koncepciu, lebo nejde len o autobusovú dopravu, verejnou dopravou je aj doprava železničná, a s touto koncepciou teda oboznámiť Národnú radu a príp., ak to bude nutné, aj ju schváliť.

Určite súvisí s tým aj zmena legislatívy. Bude treba upravovať niektoré zákony. A tam, si myslím, je pôda pre jednotlivé ministerstvá. A, samozrejme, očakávam, že na túto spoluprácu alebo riešenie tohto problému budú prizvaní aj tí, ktorú túto dopravu zabezpečujú, teda zástupcovia autobusovej a železničnej dopravy.

Chcem vás teraz znovu poprosiť o podporu tohto uznesenia. Pán predseda, skončil som. Ďakujem pekne za slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, aby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Dostal som písomne prihlášku za poslanecký klub HZDS - Ľudovej strany. Pán poslanec Miroslav Maxon, nech sa páči, máte slovo.

M. Maxon, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, výkony vo verejnom záujme asi sa netešia veľkej pozornosti Národnej rady Slovenskej republiky a ostatné sociologické prieskumy nám politikom všetkým signalizujú, že je tendencia, že politici sa odtŕhajú od potrieb a požiadaviek občanov Slovenskej republiky. Moja osobná skúsenosť je, že na ktoromkoľvek stretnutí s občanmi problematika či už mestskej alebo prímestskej hromadnej dopravy je veľmi vážnym problémom.

Bol som na ostatnom stretnutí v Bytči napr. A tam sa na mňa obrátili starostovia a primátori obcí, miest okresov Žilina, Bytča, Kysucké Nové Mesto, Čadca, Martin, Turčianske Teplice. A obrátili sa teda so znením uznesenia, ku ktorému dospeli pri rokovaní so Zväzom autobusovej dopravy. Mám informácie, že takéto stretnutia starostov a primátorov prebiehali po celom území Slovenskej republiky. A v zásade tie požiadavky primátorov a starostov sú v rámci celého územia Slovenskej republiky skoro totožné. Predovšetkým rozhodujúcu prioritu dávajú na to, aby bol zachovaný počet liniek a spojov dotovanej autobusovej dopravy minimálne na úrovni roku 2004. Ďalšia požiadavka starostov a primátorov je nezvyšovať cenu cestovného a v prímestskej a mestskej doprave neznižovať rozsah sociálnych zliav, financovať dopravnú obslužnosť územia prostredníctvom zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme z podielových daní vyšších územných celkov na základe ukazovateľa, ako je cena na ubehnutý kilometer, a financovať sociálne zľavy dopravcom adresne, priamym transferom zo štátneho rozpočtu.

Dámy a páni, to navrhované uznesenie, ktorého navrhovateľom je pán poslanec Hurban, má dve časti.

V tej prvej časti sa to uznesenie venuje tomu finančnému deficitu vyplývajúcemu z vykonaných výkonov vo verejnom záujme v roku 2004. Myslím, že kvantifikoval pán poslanec tie údaje. K tomuto termínu evidujú prepravcovia deficit neuhradených výkonov vo verejnom záujme, podotýkam, neuhradených výkonov, ktoré si vyššie územné celky objednali zhruba vo výške teraz neviem či 323 mil. Sk. A odhady do 31. 12. odhadujú čiastku prevyšujúcu 400 mil. Sk.

Pán kolega aj dosť jasne vysvetlil, čo sú to výkony vo verejnom záujme. Ja by som chcel zdôrazniť, že, samozrejme, týkajú sa všetkých zákonných zliav, ale absolútna priorita je zachovať obslužnosť územia Slovenskej republiky. Ak dnes hovoríme o deficite, tak ten deficit sa neskladá z toho, ako boli liberalizované ceny vstupov pre prepravcov, to je jednoducho vyčíslenie tých zliav, ktoré autobusová doprava na Slovensku zo zákona musí tým prepravovaným osobám poskytnúť.

Chcel by som ešte vás upozorniť, v čom je teda v roku 2004 aj taký, by som povedal, kľúčový problém. Ceny cestovného v prímestskej a mestskej autobusovej doprave sa zvýšili v roku 2004 približne o 10 %. Ak rešpektujeme to, a to je štatisticky fakt, že miera inflácie dosahuje 8,1 %, ak rešpektujeme zvýšenie sadzby dane z pridanej hodnoty o 5 %, to znamená zo 14 % na 19 %, aj laikovi v tejto oblasti vychádza, že toto zvýšenie cestovného bolo nedostatočné a ten rozdiel medzi potrebným zvýšením, pri ktorom odhadujeme, že by malo byť zhruba na úrovni 13, 1 %, a nie 10 %, a skutočným predstavuje ekonomický dopad na prepravcov vo výške 130,88 mil. Samozrejme, tento ukazovateľ je absolútnym ukazovateľom. A on nezohľadňuje aj tie regionálne rozdiely aj rozdiely medzi jednotlivými prepravcami z hľadiska efektívnosti zabezpečovania tejto prepravy.

Ďalší faktor, ktorý vyvolal, samozrejme, finančné napätie medzi spoločnosťami, ktoré zabezpečujú autobusovú dopravu, bol spôsobený zvýšením cien motorovej nafty predovšetkým z dôvodu rastu svetových cien ropy. Pre tento rok ten cenový dopad sa odhaduje približne na 3,74 koruny na 1 liter nafty. Ak zoberieme štatistický údaj a počet kilometrov, ktoré prepravcovia absolvovali, tak len tento dopad v súvislosti so zvýšením ceny nafty predstavuje alebo prevyšuje čiastku 231 mil. Sk.

A ďalšia skutočnosť, ktorá vstúpila do ekonomickej efektívnosti alebo neefektívnosti prepravy, ale efektívnosť je zlý výraz, teda do ekonomiky prepravy, je spoplatnenie vymedzených úsekov ciest I. triedy. Toto spoplatnenie úsekov ciest I. triedy sa dotýka približne 50 % autobusovej prímestskej dopravy a len dopad tohto spoplatnenia na prepravcov predstavuje, presne povedané, 17,17 mil. Sk. Z toho dôvodu si myslím, že je naozaj relevantný dôvod na to, aj vo väzbe na to, ako sa vyvíja aktuálna situácia v rozpočtovom hospodárení Slovenskej republiky, aby sa vláda vážne zaoberala tou ekonomickou disproporciou medzi tým, na čo VÚC-ky majú, a tým, čo si od prepravcov objednali.

Druhá časť uznesenia, dámy a páni, sa venuje tým koncepčným záležitostiam, ktoré súvisia so skutočnosťou, že tá metodika, ktorá je v tomto období uplatňovaná, podľa môjho názoru a podľa názoru viacerých odborníkov nie je komplexným riešením a vôbec nie je stabilizujúcim faktorom na to, aby ta perspektíva autobusovej dopravy a všeobecne dopravy a v rámci dopravy výkonov vo verejnom záujme bola riešená predovšetkým na prospech tých občanov Slovenskej republiky, ktorí verejnú prepravu využívajú.

Myslím si, že v tej druhej časti uznesenia je veľmi jasne a zrozumiteľne formulované, čo by malo spraviť v tejto oblasti ministerstvo dopravy, resp. vláda Slovenskej republiky, aby sme sa dopracovali k tomu ideálnemu modelu, kde by bolo veľmi jasné, že to, čo si vyššie územné celky vzhľadom na objektívne potreby občanov u prepravcov objednajú, tak že to im bude aj uhradené. Ale súčasne táto koncepcia by mala smerovať podľa môjho názoru k jednému veľmi dôležitému vyústeniu, aby ten systém bol realizovaný a zabezpečovaný tak, aby začala fungovať aj konkurencia medzi prepravcami. Tá konkurencia je, samozrejme, prirodzeným tlakom na to, aby tie ceny pôsobili konkurenčne navzájom a aby ten tlak po cenovom navýšení cestovného nebol enormný. Ak by tieto veci neboli vyriešené, to, prosím, hovorí Zväz autobusovej dopravy, tak je veľmi veľký predpoklad, že by v krátkom čase autobusová doprava na Slovensku zabezpečovala svoje výkony v tzv. sviatkových alebo sobotných grafikonoch. Ja nejdem sa púšťať do tej diskusie, či tie postupy ktoré Zväz autobusovej dopravy zvolil, boli celkom optimálne. Ja neviem ani posúdiť, či sa využil všetok priestor na dialóg tých, ktorých sa to týka. Skôr si myslím, že áno, bol využitý, len neboli všetci vypočutí.

A vo väzbe na to, čo teraz hovorím, je aj rozhodujúce uznesenie predsedov vyšších územných celkov, ktorí naozaj žiadajú tie veci, ktoré predkladateľ sa snažil zakomponovať do toho návrhu uznesenia, o podporu ktorého sa uchádzame. Moje informácie sú také, že tí, ktorí rokovali v tejto oblasti , zatiaľ najväčšie porozumenie našli na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny, dokonca aj s istou dávkou prísľubu, že bude minister hľadať v rozpočtovej kapitole priestor na to, aby mohol niektoré veci realizovať.

A tá druhá časť uznesenia smeruje aj k tomu, aby sa jasne a zrozumiteľne povedalo, že ak tie zľavy sú, a podľa nášho názoru bezpochyby sú istou sociálnou pomocou, resp., nie celkom sa presne vyjadrím, sociálnou dávkou , tak myslím si, že správcom tejto podpory už v rámci tej budúcej koncepcie by malo byť ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny, myslím, táto kompetencia patrí aj z iného dôvodu, aj keď si myslím, že Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií by malo byť gestorom z iného dôvodu, predovšetkým preto, že všeobecne vieme, že na Slovensku je mimoriadne nízka mobilita pracovnej sily. Ak významným spôsobom zliberalizujeme cestovné, ak významným spôsobom znížime dopravnú obslužnosť územia Slovenskej republiky, tak v každom prípade musíme očakávať, že ten nepriaznivý ukazovateľ, ktorý odborníci nazývajú mobilita pracovnej sily, sa ešte významným spôsobom zhorší.

Myslím si, že je to problematika, o ktorej by sme aj z hľadiska kvantifikácie dopadov mohli naozaj hovoriť ešte veľmi dlho. Ja, ak dovolíte, by som predniesol ešte jeden procedurálny návrh. Z toho môjho procedurálneho návrhu by malo byť zrejmé, že nie je nám ľahostajný rok 2004, ale absolútnu prioritu dávame na to, aby sa v priebehu roku 2005 vyriešila táto problematika koncepčne, legislatívne aj z hľadiska finančného krytia. Poviem, dámy a páni, a budem o tom hovoriť ešte aj pri návrhu zákona o štátnom rozpočte, resp. pri rozpočte verejnej správy, dnes teda VÚC-ky budú financované prostredníctvom podielových daní, daní z príjmu fyzických osôb. Registrujete asi ten problém, ktorý sa teraz otvára z hľadiska percenta, ktoré by malo patriť vyšším územným celkom, mestám a menším mestám, ale tomu sa budeme venovať pri rozpočte. Ale súčasne teda pri rozpočte verejnej správy, ktorú Národná rada Slovenskej republiky podľa novej metodiky berie len na vedomie, sa odporúča, aby na výkony vo verejnom záujme vyššie územné celky vyčlenili čiastku málo presahujúcu 1 mld. Sk, presnejšie povedané, 1,052 mld. Sk. Už podľa dnešných kvantifikácií bez akéhokoľvek koeficientu miery inflácie, ktorá sa v roku 2005 očakáva na podstatne nižšej báze ako v roku 2004, je úplne zrejmé, že táto čiastka na pokrytie výkonov vo verejnom záujme nemôže v žiadnom prípade vystačiť. Myslím si, že musíme hľadať definitívne riešenie s jedným jediným cieľom, aby štát bol najserióznejším partnerom a prostredníctvom štátu aby vyššie územné celky boli konečne serióznym partnerom a to, čo si od svojich dodávateľov objednajú, aby aj v plnom rozsahu bolo týmto dodávateľom uhradené.

Dámy a páni, otvorila sa aj diskusia na tú tému, že dnes SAD-ky sú súkromnými spoločnosťami a že to je, by som povedal, istý lobing privátnych firiem. Pokiaľ ste počúvali navrhovateľa tohto uznesenia a pokiaľ mám tu česť a počúvali ste aj pár mojich slov, my absolútne nevnímame tento problém ako problém privátnych spoločností. A celkom jednoznačne musím povedať, že v konečnom dôsledku nás ani hospodársky výsledok týchto spoločností nezaujíma, nás zaujíma to kľúčové, aby vyššie územné celky to, čo si objednajú, aj korektným spôsobom zaplatili.

A na dôkaz toho, že nám naozaj ide o koncepčné riešenie, chcem navrhnúť, aby sa o bodoch uznesenia hlasovalo osobitne, osobitne predovšetkým napriek tomu, že vás veľmi pekne prosím, aby ste podporili aj prvú časť. Ale ak by náhodou ste mali problémy s tou prvou časťou, aj keď sa tam finančne nekvantifikuje tá požiadavka na štátny rozpočet v roku 2004, je to len teda požiadavka voči vláde, aby sa týmto problémom vážne zaoberala, ak by ste mali akýkoľvek problém alebo ak by sme mali akýkoľvek problém, tú prvú časť uznesenia nepodporiť, tak chcel by som vás veľmi pekne poprosiť, aby sme sa zhodli na tej druhej časti, ktorá by mala v roku 2005 spôsobiť to, že túto oblasť z hľadiska koncepčného, z hľadiska legislatívneho si berieme za povinnosť v spolupráci s vládou Slovenskej republiky vyriešiť predovšetkým nie k spokojnosti prepravcov, nie k spokojnosti vyšších územných celkov, ale k spokojnosti ľudí, ktorí verejnú dopravu na Slovensku využívajú.

Ďakujem pekne, dámy a páni, za vašu pozornosť a ešte raz vás aj v mene teda predkladateľa prosím o podporu tohoto uznesenia. Ďakujem pekne.