B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Urbáni, nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, keďže celý môj život je spätý okrem iného aj so športom, aktívne aj pasívne, ako funkcionára aj dodnes. Pozorne som si prečítal správu, ktorá bola predložená, a neviem, či je to správa, ktorá hovorí o slovenskom športe, alebo je to len správa, aby bolo niečo prednesené do parlamentu. Pretože v každom prípade nemá výpovednú hodnotu pre mňa ako pre funkcionára, aby ma uspokojila z každej stránky, či z organizačnej, štrukturálnej, ekonomickej a programovej včítane legislatívy, ktorá je tu spomenutá.

Vláda má v programovom vyhlásení bod, kde je potrebné systematicky vytvárať predpoklady na šport masový, tak vrcholový i na školách. Potiaľ je to veľmi pekné. Keď som čítal túto správu, tak som nevedel, či je to správa za vládu, alebo je to kritická správa, pretože sa tam prelínajú, kritika sa prelína, ako keby niekto kritizoval zvonku a nepodávala vláda túto správu, a na druhej strane sú tam aj niektoré pozitívne znaky. Hneď na začiatku správy sa hovorí, že výsledky nášho športu sú uspokojivé. Ja neviem, v ktorej oblasti. Možno sa nájdu niektoré výsledky aj na olympiáde, na ktoré môžeme byť hrdí, a treba pogratulovať športovcom, ktorí sa dobre umiestnili. Na druhej strane mi nedá nepovedať tu niekoľko slov o športovcoch, ktorí išli na olympiádu a pred olympiádou povedali, že tam idú uspokojiť v prvom rade seba. Ja si myslím, že išli bojovať vo svojich disciplínach za Slovensko. To je závažný fakt, ktorý si treba všimnúť a ktorý je potrebné, aby aj Slovenský olympijský výbor prehodnotil prístupy niektorých športovcov. (Ruch v sále.)

Čo sa týka novovzniknutých školských úradov na krajoch, na krajských úradoch, nemôže sa ich činnosť obmedziť len na podporu niektorých súťaží. Je to dosť málo. Takisto decentralizácia na vyššie územné celky absolútne nepočíta s finančnou podporou na školské športy. Je až zarážajúce, čo už aj kolega Jaduš povedal, koľko stredoškolákov sa venuje športu. Keď len 3 až 4 % sa zúčastňujú nejakých súťaží. Ja si myslím, že sa musíme zamyslieť, kde je chyba. Ja vidím niekoľko chýb. V prvom rade je to legislatíva. (Sústavný ruch v sále.)

Pán predsedajúci, ja môžem aj skončiť a nemusím tu hovoriť o ničom.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, trošku väčšiu úctu k poslancovi, ktorý hovorí. Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Vzhľadom na to, že je tu taká disciplína, nemám záujem ďalej diskutovať, pretože, nech sa páči, keď koalícia aj opozícia súhlasí s týmto, čo tu je predložené, tak nemám záujem ďalej diskutovať. Len musím povedať dve veci. Je potrebné sa zaoberať a šport brať ako aj protidrogovú záležitosť. V tejto správe mi absolútne chýba zdravotné zabezpečenie športovcov.

A nebudem čítať ďalej, nebudem hovoriť, diskutovať, pretože pred takýmto auditórium nemám záujem diskutovať. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Mikloško.

F. Mikloško, poslanec: Pán kolega Urbáni, výbor pre vedu, vzdelanie a šport prijal uznesenie, aby vláda, resp. minister a vláda Slovenskej republiky najneskôr do konca apríla dali do parlamentu na prerokovanie nový zákon o športe. Ja si viem predstaviť všetky problémy, ktoré takúto správu môžu sprevádzať, ale my potrebujeme nový a dobrý zákon o športe a tam prosíme všetkých, aby sa zapojili do diskusie, aby sme prijali zákon, ktorý to zabezpečí, všetky medzery, ktoré dneska v športe existujú a na ktoré všetky vlády po roku 1989 celkom zabudli.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Chcem nadviazať na tú časť, ktorú v závere povedal kolega Urbáni, chýba mu tam zdravotné zabezpečenie športovcov. Obávam sa, pán kolega Mikloško, že to už asi ťažko nový zákon vyrieši, pretože reforma zdravotníctva už prešla a my sme dnes v situácii, že keď chceme, aby naše deti športovali, tak musíme neskutočné finančné prostriedky do toho dávať vďaka zdravotnému zabezpečeniu. Toto je komplexný prístup tohto štátu k tomu, aby mohol byť robený šport masovo a predovšetkým v útlom veku, keď si to deti ešte môžu zažiť ako návyk, ktorý im môže pomôcť potom aj v budúcnosti. My dnes musíme neskutočne platiť za tieto deti, ak chceme, aby si vybudovali dobrý návyk. To nepomôže ani pripravený zákon o športe, o ktorom hovoríte, pán Mikloško, vy. A súhlasím s pánom kolegom Urbánim, že skutočne toto nie je riešené a obávam sa, že už to ani nebude môcť byť riešené. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Vážené kolegyne, kolegovia, pripravuje sa vládny návrh zákona o športe. Pokiaľ viem, boli vo vláde schválené zásady tohto zákona, a musím povedať, že tejto problematike sa venujem a určite o týchto problémoch budeme hovoriť priamo pri príprave tohto zákona v parlamente.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Urbáni, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

M. Urbáni, poslanec: Ďakujem pekne. K pánovi poslancovi Mikloškovi chcem povedať, že som bol pripravený na horšie prebratie tejto problematiky, takisto aj pripravenosť zákona a môj pôvodný úmysel bol pomôcť športu, pomôcť tomuto zákonu. Len fakt neviem, či to je chyba vedenia parlamentu alebo koho, ale tu sa takto pracovať nedá. Mňa keď niečo nezaujíma, tak idem von alebo tu sedím a ticho počúvam, ale niektorí kolegovia, to dochádza do takého rozmeru, že absolútne sa odoberá chuť pracovať v tomto parlamente. Čiže môj zámer bol pomôcť, nielen kritizovať. Pomôcť pri novom zákone, je potrebný ten zákon, s tým súhlasím. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, musím jednu vec povedať, je to chyba poslancov. Každú chvíľku by sme mohli prerušiť rokovanie. Všimnite si, kde všade, upozorňujem a naďalej to ide. Ale aj vo vašom prípade, keď ide o iný zákon. Takže neobviňujme jeden druhého, skúsme tú úctu k tomu, ktorý vystupuje, trošku zlepšiť a aspoň zachovať tú úctu.

Páni poslanci, keďže sa pán poslanec Kovarčík nestihol prihlásiť do rozpravy, pýtam sa, či je všeobecný súhlas, aj napriek tomu, že som uzavrel možnosť sa prihlásiť do rozpravy, či je všeobecný súhlas, aby pán poslanec Kovarčík mohol vystúpiť. (Reakcie z pléna.) Nie je všeobecný súhlas.

Takže tým bola rozprava skončená. Pán poslanec Cabaj, procedurálny návrh? Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh. Nedá sa využívať technické zariadenie, keď nefunguje. Ak pán Kovarčík protestoval, že sa hlási do rozpravy, stále stláča tlačidlo a neberie ho, niečo je tu nedobré, po prvé.

Po druhé, pani prof. Tóthová, keď predložila upravený návrh, tak ako ste to vy dali hlasovať, vyšlo, že 137 alebo neviem koľko prítomných, 72 za atď., ale nemáme zoznam poslancov, ktorí ako hlasovali. Mám dôvodné spochybnenie, že jednoducho toto hlasovanie môžeme použiť, pretože ho nevieme vydokladovať. Ako môžeme robiť s technikou, ktorá nefunguje? Tak niečo s tým robte!

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nedám teraz ďalšiu možnosť a faktickú vôbec nie, pani poslankyňa Tóthová, ukončíme tento bod. (Reakcia z pléna.) To je jedno. Ukončíme tento bod programu. Chcel som po ukončení tohto bodu programu, aj tak pristúpime k hlasovaniu, vás informovať, že v jednom jedinom prípade sa stalo, a potom sme museli čakať, že som prečítal zoznam, teda prečítal som výsledok rokovania, výsledok hlasovania, ktorý aj pred chvíľočkou zopakoval pán poslanec Cabaj, v tom momente vypadlo hlasovacie zariadenie, to znamená, že to hlasovanie zopakujeme. Minimálne to hlasovanie zopakujeme.

Takže, pán minister, môžete zaujať stanovisko k rozprave a potom spravodajca, keď bude mať možnosť, tiež môže vystúpiť k rozprave. Nech sa páči, pán minister.

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne. (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán minister, nech sa páči. Páni poslanci!

M. Fronc, minister školstva SR: Ďakujem pekne. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte niekoľko reakcií na vystúpenia týkajúcich sa tejto správy.

Po prvé, rád by som poznamenal, že správa bola prerokovaná vo výboroch a vo výboroch bola hodnotená pozitívne, a to, samozrejme, nebráni tomu, aby ste nevyjadrili kritické stanoviská.

Pán poslanec Urbáni, ja sa s vami stotožňujem v tom, že tá správa je aj kritická. Áno, pretože aj náš šport je v takom stave, v akom je, a mnohé problémy, ktoré v tejto oblasti existujú, súvisia s financovaním športu. To nakoniec všetci dobre vieme. A vieme aj to, že pokiaľ nenájdeme vhodný model financovania športu a nebudeme mať dostatok prostriedkov, tak ten šport bude vykazovať mnoho problémov.

Preto súhlasím aj s tým, čo tu zaznelo, že v oblasti športu pre všetkých a najmä v oblasti športu pre mladých, aby to stalo naozaj rozumným životným štýlom športovať, že v tejto oblasti je stále čo naprávať. Ale rád by som pripomenul, že snaha ministerstva školstva celkom iste bola, aj kvôli tomu sme urobili projekt zo školských peňazí Otvorená škola, kde sa práve zameriavame na využívanie školských športovísk a na školské súťaže. Čiže je to, samozrejme, len doplnková časť, ale celkom iste je to jeden krok k tomu, ktorý by pomáhal aktívne odbúrať také nebezpečenstvá, ako sú drogy.

Chcem však povedať, čo sa týka návrhu pána poslanca Čaploviča na komplexný finančný model športu, predložiť v ďalšej správe naozaj nie je reálne, ale boli schválené zásady, bol vo vláde prerokovaný a schválený legislatívny zámer zákona o športe a myslím si, že pokiaľ tu nakoniec nájdeme dohodu na takomto zákone, že vytvoríme ten základný rámec, ktorý by viaceré problémy týkajúce sa športu mohol pomôcť riešiť. Ale je pravdou, a to by som ešte raz súhlasil a zdôraznil, že závisí to v prvom rade aj od množstva prostriedkov, ktoré spoločnosť investuje do športu. A o tom však vlastne budete, predpokladám, v krátkom čase rokovať, pretože to, čo tu zaznelo, týkajúce sa výťažkov z hazardných hier, o tom bude, pokiaľ som informovaný, predložený zákon a tam bude kľúčové, aby zo športových tipovacích súťaží išli finančné prostriedky v prvom rade do športu tak, ako je to vo väčšine iných krajín.

Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete vystúpiť. Nechcete zaujať stanovisko. Dobre.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu najprv o tomto bode programu a potom tak, ako som avizoval. Pán spravodajca, nech sa páči.

T. Galbavý, poslanec: Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené dámy a páni, dovoľte, aby som uvádzal hlasovanie. V rozprave vystúpili viacerí poslanci, zaujali stanovisko k tejto správe, ale len jeden pán poslanec podal návrh na uznesenie. Pán predsedajúci, poprosím, aby ste dali hlasovať najskôr o uznesení, ktoré je prílohou správy, a uznesenie odporúča, aby sme zobrali na vedomie správu o plní úloh o súčasnom stave športu v Slovenskej republike. Poprosím vás, dajte najskôr hlasovať o tomto návrhu uznesenia.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) Prítomných 79 poslancov, za 76, zdržal sa 1, nehlasovali 2.

Konštatujem, že návrh tohto uznesenia sme schválili.

Nech sa páči druhé hlasovanie.

T. Galbavý, poslanec: Ďalší návrh na uznesenie podal pán poslanec Čaplovič. Poprosím vás, aby ste dali hlasovať o tomto jeho návrhu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Čaploviča.

(Hlasovanie.) Prítomných 130 poslancov, za 66, proti 14, zdržalo sa 47, nehlasovali 3.

Konštatujem, že návrh uznesenia pána poslanca Čaploviča sme schválili.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, chcem vás ešte raz informovať o tom, že ešte pred prestávkou, keď sme hlasovali, vypadlo hlasovanie. Výsledok som síce prečítal, ale hlasovacie zariadenie vôbec nezachytilo to hlasovanie. To znamená, že v zariadení ten výsledok nie je zachytený, a nielen menovite, lebo to by mi neprekážalo, keď hlasujeme skrutátormi, pán poslanec Cabaj, dobre viete, že mená tam nie sú, ale vôbec výsledok hlasovania nie je zachytený, preto pristúpime ešte raz k hlasovaniu.

Pán poslanec Mikloško - procedurálny návrh. Ale procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu. Nech sa páči.

F. Mikloško, poslanec: Áno. Pán predsedajúci, len vás chcem upozorniť, že sme hlasovali, že sme prijali na vedomie správu o športe a zároveň sme prijali uznesenie pána Čaploviča o dopracovaní predloženej správy. Tak čo platí, teraz by som sa rád opýtal?

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, ja ten spor riešiť nebudem. Ja dobre viem, ako niektorí poslanci hlasovali. Protichodné uznesenia sme prijali. Je to problém tých, ktorí takto hlasovali. Národná rada má určité možnosti, ale vedenie v tomto momentálne žiadne.

Takže hlasujeme o tom, že

Národná rada súhlasí s odpoveďou pána ministra Fronca na interpeláciu pani poslankyne Tóthovej.

Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) Prítomných 134 poslancov, za 71, proti 54, zdržalo sa 8, nehlasoval 1.

Konštatujem, že toto uznesenie sme schválili.

Takže budeme pokračovať ďalším bodom rokovania. Predtým procedurálny návrh - pán poslanec Cuper. Musíte najprv podať procedurálny návrh.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, protestujem proti tomu, aby ste uvádzali, že tento návrh bol schválený. Tento návrh schválený nebol, lebo na jeho schválenie bolo potrebných 76 hlasov. Ďakujem za...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, toto nie je procedurálny návrh. Pán poslanec Číž, nech sa páči.

M. Číž, poslanec: Pán podpredseda, žiadali sme procedurálny návrh z toho dôvodu, takže pokiaľ sa malo opätovne hlasovať, mali ste nám to oznámiť, že sa bude opätovne hlasovať, a chceli sme ešte 5-minútovú prestávku pred hlasovaním. (Reakcie z pléna.) Svojvoľne ste zaradili tento bod programu. A pokiaľ sa ukáže, že predchádzajúce hlasovanie bolo neplatné, tak mali sme najprv dostať túto informáciu, pán podpredseda, aby sme sa s ňou mohli zoznámiť a podľa nej sa nejakým spôsobom zorganizovať. Neskáčte mi do reči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Keby ste tu sedeli, pán poslanec, dvakrát som to oznámil. Pán poslanec, dvakrát som to oznámil, že vypadlo technické zariadenie. Dokonca pán poslanec Cabaj prišiel za mnou, že s týmto hlasovaním je problém. Keďže ste to nepočuli, nie je problém Národnej rady, ale váš. Pred hlasovaním som znovu oznámil, že vypadlo technické zariadenie.

M. Číž, poslanec: Pán podpredseda, ja som vám chcel oznámiť stanovisko. Nech sa páči, po mojom stanovisku vy zaujmite stanovisko, ale takto to nejde.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nemáte slovo. Pán poslanec Cuper - procedurálny.

M. Číž, poslanec: Hrubo porušujete rokovací poriadok, čo ma nesmierne mrzí.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nehnevajte sa, prečítajte si rokovací poriadok. Až potom môžete hovoriť, kto čo porušuje. Pán poslanec Cuper, procedurálny návrh, nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán podpredseda,... (časť výpovede nezachytená mikrofónom) proti tomu, akým spôsobom sa už druhý vedie táto schôdza.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, procedurálny návrh sa začína podaním procedurálneho návrhu.

J. Cuper, poslanec: Procedurálny návrh sa začína tým, že predsedajúci neskáče neustále poslancom do reči. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Maxon - procedurálny návrh.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predložil procedurálny návrh. Môj procedurálny návrh smeruje k predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Žiadam predsedu Národnej rady Slovenskej republiky, aby vykonal všetky opatrenia na to, aby sa spravila komplexná revízia hlasovacieho zariadenia. Svoj návrh odôvodňujem tým, že keď je jasné, že postupujeme v súlade s rokovacím poriadkom, vtedy zlyhá hlasovacie zariadenie. Keď porušujeme rokovací poriadok, tak vtedy hlasovacie zariadenie spravidla je v poriadku. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper, procedurálny? Počkajte, kým vás... Nech sa páči.

J. Cuper, poslanec: Pán predsedajúci, mám procedurálny návrh, aby sa schôdza Národnej rady viedla v súlade s rokovacím poriadkom Národnej rady. Tento svoj návrh...

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, toto nie je procedurálny návrh, takže budeme pokračovať ďalším bodom, a to je

správa o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2004.

Správu ste dostali ako tlač 864. Správu výborov máte v tlači 864a.

Prosím guvernéra Národnej banky Slovenska pána Mariána Juska, aby správu uviedol. Nech sa páči, máte slovo. (Ruch v sále.) Páni poslanci, trošku väčší pokoj!

M. Jusko, guvernér Národnej banky Slovenska: Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o Národnej banke Slovenska uviedol správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok tohto roka.

Makroekonomický vývoj na Slovensku bol v I. polrok 2004 ovplyvňovaný niektorými významnými faktormi, medzi ktoré patrili predovšetkým vstup Slovenska do Európskej únie a daňová reforma, v rámci ktorej došlo k zjednoteniu sadzieb dane z pridanej hodnoty, ako aj dane z príjmov právnických a fyzických osôb.

Vývoj spotrebiteľských cien bol v I. polroku 2004 v súlade s očakávaniami NBS ovplyvnený predovšetkým domácimi nákladovými faktormi, ktoré boli do značnej miery spojené s administratívnymi opatreniami v oblasti regulovaných cien a nepriamych daní. Zvýšenie spotrebiteľských cien bolo tiež čiastočne prejavom implementácie spoločnej poľnohospodárskej politiky. V rámci vonkajších faktorov bol domáci cenový vývoj v prvých mesiacoch roka ovplyvnený hlavne nárastom cien ropy.

Vývoj reálnej ekonomiky bol v I. polroku charakterizovaný zrýchlením rastu HDP, pričom jeho štruktúra bola v súlade s očakávaniami NBS vyváženejšia, to znamená, že pokračujúci rast zahraničného dopytu bol doplnený aj oživením domáceho dopytu, a to tak investičného, ako aj konečnej spotreby domácností, čo bolo podporené rastom reálnych miezd. V oblasti zahraničného obchodu bol priaznivý vývoj obchodnej bilancie eliminovaný vyššími ako očakávanými platbami dividend do zahraničia a nižším prílevom fondov z Európskej únie v porovnaní s predpokladmi. To sa prejavilo v náraste deficitu bežného účtu platobnej bilancie v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. V oblasti kapitálového a finančného účtu došlo k nárastu priamych zahraničných investícií v dôsledku zvýšenia majetkovej účasti zahraničných investorov v Slovenskej republike.

Bežné hospodárenie vládneho sektora zaznamenalo v I. polroku pozitívny vývoj, ktorý bol ovplyvnený tak priaznivým makroekonomickým vývojom, ako aj daňovou reformou. Vplyvnom priaznivého makroekonomického vývoja reformných opatrení vlády boli podporené očakávania tak domácich, ako aj zahraničných investorov ohľadne pokračovania a udržania priaznivého vývoja ekonomiky a zdravých verejných financií. To sa spolu s relatívne vysokým úrokovým diferenciálom premietlo do zhodnocovania výmenného kurzu, na čo Národná banka Slovenska reagovala tak znižovaním úrokových sadzieb, ako aj devízovými intervenciami. Operácie NBS na devízovom a peňažnom trhu boli zamerané proti neprimeranému posilňovaniu výmenného kurzu slovenskej koruny, ktoré nebolo v súlade s jeho rovnovážnym vývojom a bolo spojené predovšetkým s prílevom krátkodobého kapitálu, ako aj so snahou o využitie existujúceho kladného úrokového diferenciálu.

Priaznivý ekonomický vývoj spolu s absenciou dopytových tlakov na zvyšovanie cien a zhodnocujúcim sa kurzom slovenskej koruny boli dôvodom k zníženiu kľúčových úrokovým sadzieb NBS v priebehu I. polroka spolu o 11,5-percentuálneho bodu. Celkovo bol výkon menovej politiky NBS v súlade s predpokladmi menového programu, ako aj jeho aktualizácie.

Aktuálne indikátory reálnej ekonomiky naznačujú, že aj v II. polroku pretrváva pozitívny ekonomický vývoj v dôsledku pokračujúceho rastu domáceho dopytu, pričom sa očakáva zmiernenie prorastového vplyvu čisto exportu na rast ekonomiky. V súvislosti s vykázanou rýchlejšou dynamikou HDP v I. polroku 2004 by táto mala pokračovať aj v ďalších štvrťrokoch, v dôsledku čoho by rast reálnej ekonomiky mal byť v roku 2004 o približne 1 percentuálny bod rýchlejší, ako boli hodnoty v aktualizovanom menovom programe, t. j. jeho dynamika by sa mohla pohybovať na úrovni 5,3 %.

Na základe doterajšieho vývoja bežného účtu platobnej bilancie odhaduje NBS dosiahnutie mierne vyššieho ako očakávaného deficitu ovplyvneného predovšetkým vývojom bilancie výnosov a bežných transferov, ako aj vývojom obchodnej bilancie. Podiel deficitu bežného účtu by však nemal prekročiť 3 % na hrubom domácom produkte. Vo vývoji zahraničnoobchodnej bilancie nebol identifikovaný vznik nerovnovážneho vývoja, pričom jej deficit je krytý prebytkami na kapitálovom a finančnom účte platobnej bilancie.

V oblasti vývoja spotrebiteľských cien neboli identifikované signály o potenciálnom vzniku dopytového tlaku na zvyšovanie inflácie. Vplyv spoločnej poľnohospodárskej politiky bude v nasledujúcich mesiacoch závisieť od rýchlosti a miery prispôsobovania sa cien ďalších komodít očakávaným cenovým úrovniam, ako aj od vplyvu konkurencie na trhu, ktorá môže tlmiť cenový vývoj potravín. V II. polroku 2004 by sa podľa očakávania Národnej banky Slovenska úroveň inflácie mala pohybovať v stanovenom koridore aktualizovaného menového programu v jeho hornej polovici.

Vážené panie poslankyne, vážení poslanci, ďakujem za vašu pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prosím teraz predsedu... (Ruch v sále.) Páni poslanci! Páni poslanci, prosím vás. Pán podpredseda Národnej rady.

Prosím teraz predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Pála Farkasa, aby podal správu o výsledku prerokovania materiálu vo výboroch Národnej rady. Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán guvernér Národnej banky Slovenska, správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2004 pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 888 z 30. septembra 2004 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru NR SR pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo do 13. októbra 2004. Ako gestorský výbor určil výbor pre financie, rozpočet a menu, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Výsledky rokovania výborov. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 30. septembra 2004 č. 888 správu o menovom vývoji prerokovali tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 494 zo dňa 18. októbra, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 448 zo dňa 13. októbra a výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 262 zo dňa 5. októbra 2004. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré predloženú správu prerokovali a svojím uznesením túto správu zhodne zobrali na vedomie, zároveň odporučili Národnej rade Slovenskej republiky správu o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2004 vziať na vedomie.

Zo strany výborov NR SR ani poslancov neboli predložené iné stanoviská, pripomienky či pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy v súlade s § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady. Gestorský výbor podľa § 79 ods. 4 a 5 schválil spoločnú správu uznesením č. 497 zo dňa 18. októbra 2004. Súčasťou tejto spoločnej správy je aj návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom navrhuje ako gestorský výbor zobrať túto správu na vedomie.

Ďakujem pekne. Prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda výboru.

Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto. Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Páni poslanci, budeme hlasovať, takže vás žiadam, aby ste sa vrátili do rokovacieho priestoru.

Pán spravodajca, nech sa páči, môžeme pristúpiť k hlasovaniu.

P. Farkas, poslanec: Budeme hlasovať o návrhu uznesenia k správe o menovom vývoji v Slovenskej republike za I. polrok 2004 s tým, že Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto správu. Nech sa páči, dajte o tom hlasovať, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o návrhu tohto uznesenia, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky berie na vedomie túto správu.

(Hlasovanie.) Prítomných 120 poslancov, za 76, proti 1, zdržalo sa 43.

Konštatujem, že sme návrh uznesenia schválili.

V rokovaní budeme pokračovať ďalším bodom programu, ktorým je

správa o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 (tlač 865).

Spoločnú správu výborov máte v tlači 865a.

Návrh uvedie predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne František Halmeš. Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení páni podpredsedovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, správa o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 sa predkladá na rokovanie Národnej rady v súlade s vaším uznesením č. 703 zo 16. 12. 2003.

Predloženú správu prerokovala Dozorná rada Sociálnej poisťovne na svojom zasadnutí 9. septembra tohto roka a samozrejme Rada riaditeľov. Obsahom správy sú údaje o výsledkoch financovania činnosti, ktoré Sociálna poisťovňa vykonáva v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. Návrh rozpočtu Sociálnej poisťovne na rok 2004, schválený Národnou radou, predpokladá, že zdroje, teda tvorba fondov celkom, by mali dosiahnuť celkovú sumu 130,4 mld. Sk a výdavky, teda použitie zdrojov, 110,3 mld. Sk. Schválený rozpočet Sociálnej poisťovne bol následne rozpísaný podľa jednotlivých položiek a podpoložiek rozpočtovej klasifikácie. V časovom rozpise nebola z objektívnych, teda časových dôvodov zohľadnená valorizácia dôchodkov od 1. februára tohto roku o 4 % a vplyv zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461.

Oproti východiskám rozpočtu boli vyššie ako predpokladané náklady na dávky v nezamestnanosti takmer o 400 mil. Sk, keď počet poberateľov dávok na začiatku roka dosiahol 105 000 oproti rozpočtom predpokladaným 55 000. Na základe uvedených právnych noriem plynuli do Sociálnej poisťovne v hodnotenom období príjmy z poistného, úhrad poplatkov za neplnenie oznamovacej povinnosti, penále, pokút a ostatné príjmy vo výške 51 668 mil. Sk, čo je 45,42 % plnenie rozpočtu. Spolu s prevodom finančných prostriedkov z minulých rokov boli v I. polroku k dispozícii zdroje v celkovej výške 68 117 mil. Sk.

Použitie finančných prostriedkov základných fondov a správneho fondu predstavovalo celkom 54 270 733 000 Sk, čo je 49,13-percentné plnenie rozpočtu. Bilančný rozdiel z výsledku hospodárenia bežného roka predstavuje deficit vo výške 2 602 mil. Sk s tým, že hospodárenie základných fondov z príjmov v bežnom roku bolo v základnom fonde nemocenského poistenia, fonde úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti prebytkové, ale v základnom fonde starobného a základnom fonde invalidného poistenia deficitné.

Nepriaznivý vývoj v zdrojoch Sociálnej poisťovne o 2 149 mil. Sk, ktorý má vplyv na bilančný rozdiel v hodnotenom období, je ovplyvnený predovšetkým nižšími ako rozpočtovanými príjmami od štátu vo výške takmer 400 mil. Sk, nesplnením ostatných príjmov vo výške viac ako 300 mil. Sk a nenapĺňaním príjmov z poistného plynúce cez pobočky vo výške viac ako 1 mld. Sk. Sociálna poisťovňa vypracúva opatrenie na zvýšenie zdrojov, a to najmä v týchto dňoch aktuálnou mimoriadnou amnestiou na odpustenie penále po zaplatení dlžných súm z minulých rokov, kde predpokladáme získať zdroje v celkovej výške približne 1,5 mld. Sk a zvýšením úspešnosti percenta výberu poistného za nezaplatené poistné v tomto roku v celkovej sume približne 500 mil. Sk.

Deficity v základnom fonde starobného poistenia a základnom fonde invalidného poistenia vykrývala Sociálna poisťovňa z vlastných zdrojov s tým, že sa pritom opierala o ustanovenia § 167 zákona č. 461, keď použité prostriedky bolo možné podľa citovaného zákona na základe rozhodnutia Rady riaditeľov použiť v iných fondoch, teda presúvať medzi jednotlivými fondmi.

Na celkovom bilančnom rozdiele, ktorý k 30. 6. predstavoval aktívne saldo takmer 14 mld. korún, bol podiel jednotlivých fondov Sociálnej poisťovne po vykrytí deficitov základného fondu, starobného a invalidného poistenia takýto:

- fond nemocenského poistenia: 4 311 mil. korún,

- fond starobného poistenia: 1 545 mil. korún,

- fond invalidného poistenia: 915 mil. korún,

- fond úrazového poistenia: 2 487 mil. korún,

- garančné poistenie: 2 550 mil. korún,

- fond poistenia v nezamestnanosti: 429 mil. korún,

- v rezervnom fonde: 1 200 mil. korún a

- v správnom fonde: 406 mil. korún.

Vážené panie poslankyne a páni poslanci, na záver chcem zvýrazniť, že Sociálna poisťovňa v súvislosti s uplatňovaním zákona o sociálnom poistení prechádza v tomto období kolosálnou transformáciou, ktorú odborníci považujú za najrozsiahlejšiu od roku 1948. Popri, podľa nášho názoru, dobrom zvládnutí týchto reforiem a zmien pretrvávajú v činnosti Sociálnej poisťovne aj určité problémy, ktoré majú vplyv aj na výsledky hospodárenia, ktoré som tu prezentoval. Možno sem zaradiť okrem niektorých príliš optimisticky predpokladaných ukazovateľoch aj problémy s informačnými technológiami, ktoré nie vždy produkovali objektívne a včasné informácie. Súčasne chcem povedať, že táto situácia sa za posledné mesiace výrazne zlepšila a do konca roka predpokladáme - po uskutočnení opatrení, ktoré som predniesol, teda uplatnenie odpustenia penále a zvýšenia úspešnosti výberu poistného - dobehnutie základného deficitu, ktorý Sociálna poisťovňa v polovici roka mala.

Ďakujem vám za pozornosť a som pripravený reagovať na vaše otázky.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ešte predtým, čo by ste reagovali, pán riaditeľ, dávam slovo poverenej členke výboru pre sociálne veci a bývanie poslankyni Ľubici Navrátilovej, aby podala správu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o spoločnej správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie o prerokovaní správy o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 1. októbra 2004 č. 907 pridelil správu o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 na prerokovanie dvom výborom, a to Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie.

Správu o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky vziať na vedomie Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu uznesením z 5. októbra 2004 č. 459, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie uznesením z 13. októbra 2004 č. 291. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré správu prerokovali, nevyplývajú pre Národnú radu Slovenskej republiky žiadne návrhy.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie ako gestorský výbor na základe uznesení výborov k správe o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predloženú správu vziať na vedomie. Zároveň ma gestorský výbor určil ako spoločného spravodajcu.

Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania správy vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie dňa 13. októbra 2004 pod č. 291. Spoločná správa obsahuje aj návrh uznesenia, v ktorom Národná rada konštatuje, že správa o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 bola predložená v súlade s uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 703 zo 6. decembra 2003, b) berie na vedomie správu o hospodárení Sociálnej poisťovne, po druhé, berie na vedomie bilančný rozdiel hospodárenia k 30. júnu vo výške mínus 2,6 mld. korún a v štruktúre tak, ako je uvedené v návrhu uznesenia, a po tretie, že bilančný rozdiel po presune medzi fondmi a presunom zostatkov minulých rokov k 30. 6. je vo výške 13,8 mld. korún a takisto v štruktúre, ktorá je uvedená v priloženom návrhu.

Pán predsedajúci, skončila som, otvorte, prosím, rozpravu a hlásim sa do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani spoločná spravodajkyňa.

Otváram rozpravu. Okrem vás mám písomne prihláseného do rozpravy pána poslanca Blajska. Nech sa páči, pani poslankyňa Navrátilová, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Vážené kolegyne, kolegovia, chcela by som uviesť niekoľko čísel, ktoré sú z hľadiska verejných financií akýmsi mementom, pretože hospodárenie Sociálnej poisťovne, tak ako sa začína vyvíjať, neveští nič dobré pre verejné financie. V roku 2002 sa vo fondoch Sociálnej poisťovne vyzbieralo 96,8 mld. korún, výdavky boli 91,3 mld. korún, celkový bilančný rozdiel bol plus 5,5 mld. korún. Podobná situácia sa zopakovala aj v roku 2003, keď rok 2003 skončil s bilančným rozdielom 5,1 mld. korún.

Máme za sebou prvý polrok, správa uvádza, že nebyť toho, že máme bilančné prebytky z minulých rokov, Sociálna poisťovňa - a to nie som pamätník, či to bolo vždy tak - po prvýkrát asi skončí s bilančným rozdielom v I. polroku o 2,6 mld. korún. Celý ten problém, tak ako ho ja vnímam, je v tom, že na jednej strane máme nastavené sadzby poistného tak, že v úhrne vo všetkých fondoch sa vyberie viac, ako Sociálna poisťovňa potrebuje, ale v dvoch fondoch, a to je fond invalidného poistenia a fond starobného poistenia, sú sadzby nastavené zle.

Pri tejto príležitosti chcem upozorniť ešte na jeden ďalší moment a to je nemocenské poistenie. Prenikli informácie o tom, že sa má zo Sociálnej poisťovne oddeliť nemocenské poistenie a má prejsť do komerčných spoločností. Dnes do nemocenského poistenia, ktoré je prebytkové, sa dostávajú peniaze, ktoré používame na vykrytie potrieb v starobnom dôchodkovom fonde, pardon, v invalidnom fonde a vo fonde poistenia v starobe a tieto peniaze môžu reálne v Sociálnej poisťovni chýbať. Ak sa teda pripravuje odčlenenie nemocenského poistenia zo Sociálnej poisťovne do komerčnej sféry, upozorňujem na tento fakt, že treba prestaviť sadzby nemocenského poistenia tak, aby zodpovedali realite a ubraté percentá previesť na starobné poistenie a invalidné poistenie.

Pán riaditeľ tu hovoril, že má problémy, a ja verím tomu, že má problémy, pretože nie je to len záležitosť Sociálnej poisťovne, ale podľa mojej mienky prílišný optimizmus ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, čo sa týka možnosti Sociálnej poisťovne vybudovať svoju technickú infraštruktúru na taký dôležitý a obrovský manéver, akým Sociálna poisťovňa dnes prechádza. Ja si myslím, že údaje, ktoré nám pán riaditeľ poskytol, a táto kritika nejde na stranu pána riaditeľa, ale skôr na prípravu na ministerstve, nie sú veľmi dôveryhodné práve kvôli tomu, že samotná informačná technológia, ktorá sa nasadzuje v Sociálnej poisťovni, nezodpovedá úlohám, ktoré Sociálna poisťovňa musela plniť od začiatku roka. A môžem vám povedať len také drobné zaujímavé čísla, že v nemocenskom poistení je výber poistného na úrovni zamestnanca 9,46 %, na úrovni zamestnávateľa 110 %. Čiže tie čísla dnes naozaj nezodpovedajú realite a verím, že do konca roku Sociálna poisťovňa preúčtuje tieto čísla.

Čo je však veľmi zlým trendom, a to tvrdím, že nie je dobrý krok ani zo strany Sociálnej poisťovne, to je vymáhanie pohľadávok. Pohľadávky od 31. 1. 2004 do 30. 6. 2004 narástli z úrovne 61 mld. na úroveň 62,3 mld., čo je nárast 1,3 mld. len za I. polrok roku 2004. Je to hrozivé číslo. Ak by nebola vyplatená táto tisíc koruna a ak by nebol nárast týchto pohľadávok, Sociálna poisťovňa by bola v tomto okamihu v bilančnom rozdiele na nule. Ja som hlboko presvedčená o tom, že penále, a to vrátane týchto penále, pokiaľ som pochopila, bude znamenať to, že bude to priamy apel na ľudí, aby zhoršili platobnú disciplínu. A nie som natoľko optimista, že tie peniaze, ktoré prídu do Sociálnej poisťovne, dosiahnu úroveň týchto 1,3 mld. korún, o ktoré narástli tieto pohľadávky. Dosť ma mrzí, že bol zamietnutý môj návrh, aby sa penále v Sociálnej poisťovni nemohli odpúšťať. Pevne verím, že sa k tomuto návrhu ešte raz vrátime, pretože sadzby penále sú už také nízke, že jednoducho môžu tí, ktorí majú problémy s platením, zaplatiť aj tieto penále.

Ďakujem za pozornosť.