P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico s procedurálnym návrhom.

R. Fico, poslanec: Pán predseda, pokiaľ by bol všeobecný súhlas, chcel by som navrhnúť vzhľadom na priebeh schôdze Národnej rady, aby sme rokovali aj po 12.00 hodine, pretože si myslím, že je možnosť ukončiť schôdzu okolo 13.00 hodiny, čo by znamenalo, že nemusíme robiť obedňajšiu prestávku. Ak je všeobecný súhlas s takýmto návrhom.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci? Áno. Ale prosím, páni poslanci, je všeobecný súhlas s návrhom? (Súhlasná reakcia pléna.)

Pán poslanec Blajsko, nech sa páči. Budeme pokračovať aj po 12.00 hodine.

A. Blajsko, poslanec: Vážený pán predseda, pani poslankyne, poslanci, vážený pán predseda Rady riaditeľov, hospodárenie Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004 z hľadiska bežného roka charakterizuje vyššiu mieru čerpania výdavkov, a to na 49,18 % v porovnaní s plnením príjmov 45,42 %. Vyústilo to do deficitu hospodárenia v bežnom roku v sume 2 602,1 mil. korún. Deficitné hospodárenie sa týka základného fondu pri starobnom poistení, je to mínus 5 043,6 mil. korún a pri základnom fonde invalidného poistenia v sume mínus 4 884,6 mil. Sk. Výber poistného realizovaný pobočkami Sociálnej poisťovne sa zabezpečil v úrovni 46,16 % rozpočtu, vzhľadom na postupný rast priemernej mzdy možno očakávať vyššie príjmy v tomto druhom polroku. V porovnaní s rokom 2003 poklesli príjmy z poistného na nemocenské poistenie o 2 488,5 mil. Sk a na dôchodkové poistenie v sume 1 284,9 mil. Sk. Pokles týchto príjmov je ovplyvnený znížením sadzby poistného z 28 na 26 %. Poistné platené štátom predstavovalo 2 355 mil. Sk, čo je 43,7 % rozpočtu. Ide o pomerne nízke plnenie príjmov, ktoré je ovplyvnené aj legislatívnymi zmenami schválenými v roku 2003 v súvislosti s prídavkami na dieťa, ako aj nadhodnotením počtu poistencov, za ktorých platí poistné štát. V rozpočte sa uvažovalo s počtom poistencov 191 950, v skutočnosti je počet nižší o 14 084.

Možno usudzovať, že rozpočtované príjmy z poistného plateného štátom sa nedosiahnu ani v celoročnej relácii. Sociálna poisťovňa eviduje pohľadávky na poistnom v sume vyššej ako 62,3 mld. Sk. V porovnaní s koncom januára 2004 došlo k nárastu pohľadávok o 1,3 mld. Sk. Bližšie informácie k štruktúre pohľadávok a možnosti ich úhrady nie sú v správe o hospodárení. Možno len pre informáciu uviesť, že miera plnenia rozpočtovaných príjmov z dlžného poistného pri jednotlivých základných fondoch je pomerne nízka. Pri základnom fonde nemocenského poistenia príjmy z dlžného poistenia sú plnené na 24,04 %, pri základnom fonde starobného poistenia na 19,63 %, pri základnom fonde invalidného poistenia na 15,17 %, pri základnom fonde poistenia v nezamestnanosti na 2,33 %.

Podľa informácií zo Sociálnej poisťovne sa má v roku 2004 pristúpiť ku generálnemu pardonu odpustenia pohľadávok súvisiacich s penále a pokutami, čím by sa mali formou zaplatenia istiny získať prostriedky v tej sume, ako som spomenul, 1,3 mld. Sk. Obdobný generálny pardon pre neplatičov platil aj, myslím, v roku 2001.

Výdavky základného fondu starobného poistenia boli vynaložené v sume 34 820 mil. Sk, čo je 44,20 % rozpočtu. Vo výdavkoch sa premietajú aj zvýšené výdavky súvisiace so zvýšením dôchodkov s účinnosťou od 1. 2. 2004, ktoré si vyžiadalo z rozpočtu zvýšené výdavky v sume viac ako 1,5 mld. Sk. Výdavky sú však ovplyvnené počtom vybavených žiadostí o priznanie dôchodkov. Vzhľadom na to, že zo strany Sociálnej poisťovne neboli všetky žiadosti vybavené v stanovených termínoch dá, sa očakávať, že k zvýšeniu čerpania výdavkov v základnom fonde starobného poistenia z tohto titulu dôjde v druhom polroku 2004. Určité úspory v tomto základnom fonde oproti rozpočtu súvisia aj s tým, že v rozpočte sa vychádzalo z predpokladu, že invalidné dôchodky dôchodcom v poproduktívnom veku sa budú vykazovať v základnom fonde starobného poistenia.

V zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. musia byť tieto invalidné dôchodky vykazované v základnom fonde invalidného poistenia. Tento faktor vyvolal vysoké čerpanie výdavkov základného fondu invalidného poistenia, ktoré v percentuálnom vyjadrení dosiahlo za prvý polrok 2004 až 70,75 %. V porovnaní s koncom roku 2003 poklesol počet vyplácaných dôchodkov o 2 059. Výraznejší pokles počtu vyplácaných dôchodkov je pri starobných dôchodkoch mínus 2 991 a pri invalidných dôchodkoch mínus 1 745. Pokles počtu starobných dôchodkov možno zdôvodniť vplyvom predĺženia dôchodkového veku, pri invalidných dôchodkoch sa však premietajú sprísnené podmienky nároku na invalidný dôchodok.

Výdavky základného fondu poistenia v nezamestnanosti dosiahli 2 384,5 mil. Sk, čo je 83,49 % plnenia rozpočtu. Mimoriadne vysoké percento čerpania súvisí predovšetkým s kvantifikáciou výdavkov na dávky v nezamestnanosti, ktorá vychádzala z priemerného mesačného počtu poberateľov 55-tisíc, kým skutočné počty poberateľov boli vyššie v priemere o cca 40-tisíc. Pri kvantifikácii rozpočtu bol značne podcenený počet tých poberateľov dávok, ktorým bola dávka priznaná podľa predpisov účinných do konca roka 2003. Tento vplyv sa premieta aj do čerpania výdavkov základného fondu poistenia v nezamestnanosti v celoročnej relácii.

Na druhej strane by však čerpanie mohli ovplyvniť priaznivejšie ukazovatele vývoja miery nezamestnanosti, tak ako ich prezentuje vláda. Tento vplyv však zatiaľ v čerpaní výdavkov nebadať. V kapitálových výdavkoch správneho fondu čerpaných relatívne veľmi málo, len na 10,56 %, sa vynaložilo na informačnú komunikačnú technológiu 8,8 mil. Sk, čo je 1,6 % rozpočtu. V rámci projektu Svetovej banky je v rozpočte vyčlenená suma 506,6 mil. Sk. V prvom polroku 2004 neboli čerpané žiadne prostriedky na tento účel. Žiadalo by sa vedieť viac, ako sa predpokladá realizovať tento významný i finančne náročný projekt.

Všeobecne možno konštatovať, že výdavky správneho fondu sa vynakladali v úsporných režimoch. Hospodárenie bežného roka sa skončilo s deficitom 2 602,1 mil. Sk. V tom okruhu dôchodkového poistenia, základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia bol deficit 9 928,2 mil. Sk. Deficit základných fondov starobného poistenia, invalidného poistenia bol pokrytý z prostriedkov rezervného fondu v sume 3 690 mil. Sk a presun finančných prostriedkov základného fondu poistenia v nezamestnanosti v sume 7,5 mld. Sk.

Treba konštatovať, že riešenie deficitu v okruhu dôchodkového poistenia bolo možné predovšetkým využitím zostatku základného fondu poistenia v nezamestnanosti ešte z roku 2003. Ide o prevod z roku 2003, ktorý predstavoval sumu 7 351,9 mil. Sk. Po pokrytí deficitov základných fondov starobného poistenia a invalidného poistenia vykázala Sociálna poisťovňa bilančný rozdiel prebytok v sume 13 847,2 mil. Sk oproti rozpočtovanému prebytku 20 056,5 mil. Sk. V rámci bilančných rozdielov jednotlivých fondov treba upozorniť na to, že hospodárenie základného fondu poistenia v nezamestnanosti skončilo po pokrytí deficitov v iných základných fondoch v okruhu dôchodkového poistenia prebytkom 429,4 mil. Sk oproti rozpočtu 8 837,8 mil. Sk. Žiadalo by sa takisto vedieť, ako ovplyvní hospodárenie základného fondu starobného poistenia a základného fondu invalidného poistenia poskytovanie jednorazového príspevku dôchodcom v sume 1 000 Sk vplyvom zvýšenia dôchodkov s účinnosťou od 1. 2. 2004 a predpokladaná valorizácia dôchodkov od 1. 12. 2004.

Dámy a páni, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Blajsko bol posledný prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Chcete sa vyjadriť, pán predseda? (Reakcie z pléna.) Páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Ospravedlňujem sa, ale pán poslanec Blajsko bol prihlásený do rozpravy písomne. Teraz sa pýtam, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Pán poslanec Burian. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som len krátko zareagoval na správu, ktorá bola predložená poslancom Národnej rady o hospodárení v Sociálnej poisťovni. Musím na ňu reagovať z dvoch hľadísk.

Prvé hľadisko je príjmová zložka Sociálnej poisťovne. Ako ste si všimli, príjmová zložka Sociálnej poisťovne za I. polrok nie je naplňovaná o viac ako 5 mld. korún, pokiaľ ideme z hrubých čísel. Výpadok v starobnom a invalidnom fonde je 2,6 mld. Tieto čísla sú dosť varujúce a myslím si, že aj minister financií, keď konštatoval riziká štátneho rozpočtu na rok 2005, konštatoval, že je vážnym alebo vážnym mementom môže byť výpadok príjmov Sociálnej poisťovne. Musím sa s týmto jeho stanoviskom stotožniť vzhľadom už na spomínané dáta. Myslím, že tento schodok sa prehlbuje a určite nám predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne povie aj najaktuálnejšie dáta, ktoré, si myslím, sú horšie, ako teraz vyznievajú. Myslím, že tento dôsledok príjmov, aj keď táto správa je, by som povedal, tak neurčito deklarovaná, jednoznačne poukazuje na to, že vykazovanie ľudí podľa štatistických metód a vykazovanie nezamestnaných ľudí podľa štatistických metód a vykazovanie evidencie nezamestnaných podľa evidencie Národného úradu práce je výrazne odlišná. A myslím, že tieto disproporcie poukazujú na to, že všetky technické opatrenia, ktoré boli robené na to, aby sa nezamestnanosť vykazovala ako relatívne nízka, sa odzrkadľujú v tej sume, ktorá je nutná na vyplatenie dávok v nezamestnanosti. A tá, bohužiaľ, stúpa. Čiže musím povedať, že výsledky Štatistického úradu sa viac približujú k skutočnosti, ktorá dnes existuje na trhu práce, ako tomu, čo sa vykazuje alebo čo sa chce vykazovať, alebo vykazuje na úrade práce. Čiže vyraďovaním ľudí z evidencie a tak ďalej a technickým upravovaním či už nejakými prémiovými ukazovateľmi pre pracovníkov úradu práce, aby vykázali nezamestnanosť na požadovanej úrovni, nie na úrovni, ktorá je reálnou skutočnosťou.

Druhou významnou vecou je podľa mňa technická nepripravenosť alebo pripravenosť Sociálnej poisťovne. Je tu veľmi, veľmi nebezpečný precedens vzhľadom na to, že Sociálna poisťovňa, a to možno pán riaditeľ vie, do akého času nebola schopná vystavovať vôbec penalizáciu za fyzické alebo právnické osoby, ktoré nezaplatili svoje príspevky do Sociálnej poisťovne. Myslím, že je to veľmi varovný signál na to, že Sociálna poisťovňa nie je v stave pri legislatívnych zmenách, aj keď sú to náročné legislatívne zmeny a činnosť práce v Sociálnej poisťovni nebola veľmi jednoduchá, ale stav, bohužiaľ, je taký, že Sociálna poisťovňa nemá dostatočný prehľad o tom, kto jej dlží, kto jej nezaplatil alebo v akej výške nezaplatil a aké penalizačné sankcie by mali vyvodiť z tohto opatrenia.

Čiže na to veľmi upozorňujem, lebo do toho nám vstúpil precedens, ktorý sa zase ide opakovať, ako generálny pardon, ktorý, myslím si, nie je ani v súlade so zákonnou úpravou zákona o sociálnom poistení vzhľadom na to, že generálny pardon sa musí deklarovať ako pardon, ktorý nehovorí o jednorazovom odpúšťaní, ale o odpustení iba v závažných prípadoch, o odpustení penále. Čiže to nemôžeme brať ako precedens, ktorý použijeme pre všetky podnikateľské subjekty, ale pre závažné prípady, ktoré sú objektívne zdôvodniteľné. Čiže na základe toho by som zároveň chcel dať do pozornosti návrh na uznesenie, ktorý by som rád prečítal.

Národná rada Slovenskej republiky

A. žiada Sociálnu poisťovňu

1. doplniť predmetnú správu o hospodárení Sociálnej poisťovne o informácie týkajúce sa celkovej výšky odpustených penále z nezaplatených odvodov do Sociálnej poisťovne v roku 2004,

2. doplniť správu o zoznam odpustených penále voči jednému subjektu nad 100 000 Sk v jednom roku so zdôvodnením odpustenia a preukázania výhodnosti, t. j. zaplatení istiny po odpustení penále,

3. doplniť výšku a počet prepisov penále za nezaplatené odvody do Sociálnej poisťovne v roku 2004 a

4. aby o splnení tohto uznesenia informovala Národnú radu Slovenskej republiky na najbližšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Čiže bol by som veľmi rád, aby takýto prehľad dostala Národná rada, aby v budúcnosti pri takýchto generálnych pardonoch sa neudialo to, že jednoducho zabudneme na to, čo bolo, a prikryjeme neporiadok, neprekryjeme nejakým generálnym pardonom, ktorý sa nám môže v budúcnosti veľmi vypomstiť už v súvislosti s prechodom na kapitalizačný pilier. Ak je takáto nepripravenosť v Sociálnej poisťovni pri zmene len legislatívy v roku 2004, od 1. 1. 2004, chcem byť optimista na to, že pri prechode na kapitalizačný pilier nenastanú problémy, ktoré máme, by som mal v živej pamäti v okolitých krajinách, ako je Poľsko, kde na začiatku 3 milióny ľudí bolo mŕtvych duší, kde sa nevedeli priradiť platby k tým ľuďom, za ktorých zamestnávateľ alebo zamestnanec platil, a tým nastal obrovský chaos, kde ešte do dnešného dňa nevedia prispôsobiť peniaze alebo prispôsobiť vôbec evidenciu finančných zdrojov.

Čiže bol by som veľmi rád a budem optimista na to, že pri tých všetkých problémoch, ktoré Sociálna poisťovňa pri transformácii, pri všetkých náležitostiach, ktoré súviseli so zmenou zákona a legislatívy, bude schopná kvalitne a bez rôznych pardonov pokračovať tak, aby schodky alebo aby príjmová zložka Sociálnej poisťovne bola zabezpečená tak, ako by mala byť.

Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán predseda, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Vážené panie poslankyne a páni poslanci, musím hneď úvodom povedať, že vystúpenia kolegov poslancov, vašich kolegov poslancov, a pani poslankyne boli kvalifikované a reagovali naozaj, povedal by som, objektívne na vývoj situácie v Sociálnej poisťovni vrátane východísk, ktoré sa dajú kvantifikovať, teda vrátane východísk, ktoré boli buď k dispozícii v správe o hospodárení za I. polrok, alebo v zachytávaní trendov, ktoré možno už teraz pozorovať.

Chcem povedať, že nebudem sa vyjadrovať k otázkam, ktoré súvisia s východiskami rozpočtu, ktorý bol schválený v Národnej rade, nielen preto, že som sa toho nezúčastnil, ale aj preto, že sú predmetom neustálych analýz a že niektoré naozaj optimistické očakávania sa nepotvrdili. Ako na ilustráciu uvediem jeden, dva príklady, jeden pozitívny, jeden negatívny a potom sa vyjadrím k niektorým podnetom, ktoré zazneli vo vystúpeniach poslancov.

Počet poistencov štátu, ktorý predpokladal rozpočet, je nižší o zhruba 17-tisíc poistencov, to sa premieta niekoľko sto miliónmi nižšími príjmami na strane príjmu Sociálnej poisťovne. Vo verejných financiách je to neutrálny ukazovateľ a povedal by som, že je to pozitívna skutočnosť.

Druhá vec je, ako páni poslanci konštatovali, že štatistické znižovanie miery nezamestnanosti sa automaticky nepremieta do znižovania počtu poberateľov dávok v nezamestnanosti, a to už nehovorím o vytváraní nových pracovných miest alebo stabilizácii predpokladaného počtu pracovných miest. V Sociálnej poisťovni sa negatívne premietla aj tá skutočnosť, že sa zvyšuje počet osôb samostatne zárobkovo činných, ktorí pracujú na živnosť, ale pritom nie sú ešte zaevidovaní v Sociálnej poisťovni, to znamená, že nám ubudol počet poistencov a ich prechod do inštitútu samostatne zárobkovo činných osôb sa zatiaľ neprejavil pozitívne a prejaví sa až k 30. 6. budúceho roka. To len na ilustráciu toho vývoja.

Čo sa týka zásadných pripomienok k aktuálnemu stavu Sociálnej poisťovne. Dva problémy považujem za kľúčové, ktoré boli predmetom kritiky: stav informačných technológií a možnosti robiť objektívne analýzy a potom otázka generálneho pardonu, ktorá sa stala aktuálnou a dnešný deň bola o 11.00 hod. vyhlásená na tlačovej konferencii so všetkými podmienkami, ktoré sú veľmi dôležité, pretože nie je to generálny pardon taký, ako by zodpovedal svojmu názvu, ale je to všeobecné odpustenie penále pre tých, ktorí spĺňajú určité podmienky pri rešpektovaní nielen zákona o sociálnom poistení, ale aj zákona o štátnej pomoci v súlade s normami Európskej únie.

Takže generálny pardon, pani poslankyňa, vychádza z predpokladu, že naozaj budete mať návrh na definitívne ukončenie možnosti odpúšťať penále v legislatíve. To znamená, že v budúcnosti by nebolo možné zo strany Sociálnej poisťovne odpúšťať penále vôbec. Je to zdôvodnené aj tým, že kým kedysi sa penále tvorilo vo výške 0,2 % za každý jeden deň, v súčasnosti je to už len 0,05 %, čo predstavuje ročne len 18 % penále, ale v minulých rokoch to bolo zhruba 75 % a nebola tam ani hranica, ktorá by bránila presiahnuť výšku dlžného poistného, ale mohla ju samostatne presiahnuť, to je prvá poznámka.

Druhá poznámka. Podmienky na všeobecné odpustenie penále sú veľmi limitované tzv. nepriamou štátnou pomocou a môžu byť zo strany Sociálnej poisťovne v každom konkrétnom prípade posudzované len do výšky 100-tisíc EUR. Všetko ostatné musíme robiť len so súhlasom Európskej komisie, to znamená, že tá výška odpustenia je veľmi limitovaná, a preto aj naše očakávanie je nižšie, ako by sme pri optimistickom variante mohli dosiahnuť.

Sľúbil som 5 minút, neviem, či môžem, ešte 3 minúty by som potreboval.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Už by ste mohli končiť. (Reakcie z pléna.)

F. Halmeš, predseda Rady riaditeľov Sociálnej poisťovne: Stačí? (Reakcie z pléna.) Sú to vážne veci, pretože budú ovplyvňovať život Sociálnej poisťovne.

A čo sa týka odpúšťania penále, tak Sociálna poisťovňa eviduje už nie 62 mld., ale 70 mld. pohľadávok s tým, že sme prebrali aj dlžné sumy a penále z Národného úradu práce. V rámci možnej legislatívy sa pripravujeme na mohutný úder v budúcom roku, ktorý však musíme dobre pripraviť, aby sme postúpili pohľadávky tretej osobe na vymáhanie, pretože Sociálna poisťovňa naozaj nebude mať dispozíciu ani v najbližších rokoch, aby bola dostatočne efektívna tak, ako by si situácia vyžadovala.

Čo sa týka informačných technológií, pravdou je, že sa to negatívne prejavilo minimálne v siedmych až ôsmych mesiacoch, nastali problémy s identifikáciou platieb. V súčasnosti sa situácia výrazne konsoliduje, a preto si môžeme dovoliť už zasielať výzvy všetkým neplatičom, pretože platby sú identifikované, a predpokladám, že to je dobrý signál aj na to, aby sme druhý pilier na začiatku roka zvládli.

Peniaze zo Svetovej banky sú predovšetkým plánované na vybudovanie individuálnych účtov poistencov a budú použité až v budúcom roku. V tomto roku nepredpokladáme, že by boli použité.

Keďže dostávam neverbálne aj verbálne signály z pléna, aby som už skončil, ďakujem vám za pozornosť aj za pripomienky, ktoré boli vznesené. A uznesenie, ak bude prijaté, tak bude predmetom nášho plnenia.

Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa, spoločná spravodajkyňa Navrátilová, máte? Nie.

Páni poslanci, pristúpime k hlasovaniu o správe o hospodárení Sociálnej poisťovne za I. polrok 2004, ktorú prerokúvame ako tlač 865.

Poprosím teraz pani spoločnú spravodajkyňu poslankyňu Navrátilovú, aby predniesla návrh uznesenia.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: V rozprave vystúpili traja poslanci, pán poslanec Burian predniesol návrh uznesenia, takže momentálne tu máme dva návrhy uznesenia, ktoré sa však nevylučujú. Takže by som vás poprosila, pán predseda, dajte hlasovať o uznesení, ktoré je v spoločnej správe výborov.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 129 prítomných, 120 za, 1 proti, 8 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Prosím ďalší návrh.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Teraz, prosím, dajte hlasovať o návrhu uznesenia pána poslanca Buriana.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu pána poslanca Buriana.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 66 za, 1 proti, 67 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Ďakujem pánovi predsedovi aj pani spoločnej spravodajkyni.

Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

správa Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 27. júla 2004, evidovanej pod č. 2Pv 722/02, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (tlač 873).

Poprosím teraz pána predsedu mandátového a imunitného výboru Ľubomíra Lintnera, aby Národnú radu informoval o výsledku a stanovisku výboru, ktorému bol návrh pridelený na prerokovanie. Nech sa páči.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Ctené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte, aby som pred vás predstúpil so správou Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku zistení výboru pri prerokovaní žiadosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 27. júla 2004, evidovanej pod č. 2Pv 722/02, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky.

Generálny prokurátor Slovenskej republiky listom zo dňa 17. augusta 2004 v súlade s ustanovením § 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov oznámil predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že JUDr. Stanislav Lešo, okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I, žiada Národnú radu Slovenskej republiky o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Dušana Muňka a súčasne zaslal túto žiadosť spolu s jej odôvodnením.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, tú prílohu máte k dispozícii, čiže nebudem ju čítať.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 851 z 20. augusta 2004 pridelil predmetnú žiadosť Mandátovému a imunitnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky s tým, aby podľa § 141 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov žiadosť prerokoval a aby predložil Národnej rade Slovenskej republiky správu o výsledku zistení výboru spolu s návrhom uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval predmetnú žiadosť na 18. schôdzi výboru dňa 8. septembra 2004 a druhý raz 22. septembra 2004. Na schôdzi Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky sa so súhlasom výboru zúčastnila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Bratislave Mgr. Pechová, ktorá predložila žiadosť o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Dušana Muňka. So súhlasom výboru sa na schôdzi zúčastnil aj JUDr. Ctibor Košťál, námestník generálneho prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Súčasne pán poslanec Ing. Dušan Muňko ústne požiadal o možnosť zúčastniť sa na schôdzi výboru aj advokáta JUDr. Juraja Kuráňa, CSc., ktorý v predmetnej trestnej veci vystupuje ako jeho zvolený obhajca. Ako dôvod uviedol poskytnutie právnej pomoci poslancovi Ing. Dušanovi Muňkovi pri rokovaní Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Výbor o tejto žiadosti hlasoval a súhlasil s účasťou právneho zástupcu Ing. Dušana Muňka na schôdzi výboru.

Na úvod rokovania výboru uviedla prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I Mgr. Pechová, že sa pridŕža písomného podania zo dňa 27. júla 2004 č. 2Pv 722/02 a nemá k veci viac čo dodať. Rovnako sa vyjadril aj prítomný námestník generálneho prokurátora Slovenskej republiky JUDr. Ctibor Košťál. Prítomní členovia Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky nemali na predkladateľa výboru žiadne otázky a ďalšia časť rokovania výboru sa konala bez ich účasti.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov umožnil poslancovi Ing. Dušanovi Muňkovi účasť na schôdzi výboru, ktorý sa tiež vyjadril k žiadosti prokuratúry. Poslanec Dušan Muňko uviedol, že je chovateľom papagájov takmer 50 rokov a vždy dodržiaval právne predpisy upravujúce túto činnosť. Je si vedomý skutočnosti, že mal vymeniť jeden druh dokladu potrebný na chov za druhý druh dokladu, avšak táto povinnosť mu vyplynula až štyri roky po účinnosti základného právneho predpisu, pričom Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky ako gestor uvedenej problematiky nevydalo príslušný vykonávací predpis na jeho realizáciu. Uvedenú skutočnosť považuje za nedostatok právnej úpravy a jej neúplnosť v danom období, keď malo dôjsť k predmetnému skutku, za ktorý má byť trestne stíhaný. Poukázal na chyby aj v súčasnosti platného právneho predpisu č. 237/2002 Z. z. o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín, ktorý má podľa vyjadrenia expertov Európskej únie vyše 67 nedostatkov, čo charakterizuje nedostatky uvedeného predpisu. Pán poslanec Ing. Dušan Muňko uviedol, že sa necíti vinný zo spáchania trestného činu.

V rámci rozpravy vystúpil člen výboru Dr. Miroslav Číž, ktorý poukázal na fakt, že poslanec Ing. Dušan Muňko od roku 1997 mal všetky potrebné doklady na chov uvedených živočíchov, pričom nový právny stav nastal po piatich rokoch až po prijatí vyhlášky č. 93/1999 Z. z., ktorou sa vykonával pôvodne platný zákon č. 287/1994 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Poukázal na fakt, že poslanec Ing. Dušan Muňko chcel zosúladiť predmetný stav so zákonnou úpravou, avšak správny orgán mu toto neumožnil. Súčasne predložil písomné vyjadrenie advokáta poslanca Ing. Dušana Muňka, ktorý v stručnosti namieta skutočnosť, že by sa poslanec Ing. Dušan Muňko dopustil trestného činu, keďže absentuje jeden zo základných znakov skutkovej podstaty trestného činu porušovania ochrany rastlín a živočíchov podľa § 181c ods. 2 písm. b), ods. 4 písm. a) Trestného zákona, a to úmyselné zavinenie. Rovnako v tomto prípade podľa tohto vyjadrenia absolútne absentuje materiálny znak trestného činu, a to nebezpečnosť pre spoločnosť.

Poslanec Ing. Dušan Muňko sa celý čas od zistenia zložitej právnej situácie obracal na príslušné orgány s cieľom dosiahnuť nápravu, a preto nemohol byť dotknutý alebo ohrozený záujem chránený Trestným zákonom. V predmetnom vyjadrení sa podrobne komentuje administratívno-právna rovina predmetnej veci, keďže podľa interpretácie orgánu Štátnej správy ochrany prírody a krajiny súčasná právna úprava neumožňuje riešiť uvedenú situáciu, čím sa vytvára dojem jej protiprávnosti. Vo vyjadrení sa poukazuje tiež na nečinnosť orgánu štátnej správy pri riešení právnej situácie, ktorú poslanec Ing. Dušan Muňko nezavinil a došlo k nej len v dôsledku neúplnej a nedostatočnej právnej úpravy. V závere tohto stanoviska sa konštatuje, že poslanec Ing. Dušan Muňko tým, že nepožiadal v lehote zakotvenej v sekundárnom právnom predpise o výmenu starých dokladov za nové, sa nemohol v žiadnom prípade dopustiť spáchania trestného činu podľa § 181c Trestného zákona. V spomínanom stanovisku sa zvýrazňuje, že poslanec Ing. Dušan Muňko nezískal a nechová exotické vtáky nelegálne, o čom jednoznačne svedčí skutočnosť, že na všetky papagáje získal v roku 1997 v súlade s vtedy platnou právnou úpravou všetky potvrdenia a druhové karty.

Toľko citácie k vystúpeniu člena výboru Dr. Miroslava Číža na mandátovom a imunitnom výbore.

Po jeho vystúpení predniesla podpredsedníčka výboru Dr. Jana Laššáková návrh uznesenia, v ktorom odporučila nevydať súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Dušana Muňka.

Keďže v rozprave nevystúpil žiaden poslanec a nebol prednesený iný návrh uznesenia, Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky hlasoval o tomto návrhu uznesenia, v ktorom konštatuje, že nie sú dôvody, aby bol vydaný súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Dušana Muňka, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky nevydať súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Dušana Muňka.

Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky prijal toto uznesenie pod č. 29. Súčasne uložil predsedovi výboru predložiť Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 141 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov správu o výsledku zistení mandátového a imunitného výboru a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky. Predkladám preto Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh uznesenia. Prosím o pozornosť aj v súvislosti s postojom mandátového výboru. Návrh uznesenia bude súvisieť so žiadosťou prokuratúry.

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky vo veci žiadosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 27. júla 2004, evidovanej pod č. 2Pv 722/02 zo dňa 17. augusta, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca - prepáčte, tam je, snažil som sa skrátiť uznesenie, to je v zátvorke, radšej to prečítam celé -, ktoré predložil listom generálny prokurátor 17. augusta 2004 o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Dušana Muňka na základe žiadosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 27. júla, evidovanej pod č. 2Pv 722/02, ktorú predložil listom zo dňa 17. augusta 2004 generálny prokurátor Slovenskej republiky.

Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pán poslanec Fico sa hlási do rozpravy ústne. Nedostal som žiadne písomné prihlášky. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Nech sa páči, pán poslanec.

R. Fico, poslanec: Ďakujem. Vážené dámy a páni, keďže pán poslanec Dušan Muňko je členom poslaneckého klubu politickej strany Smer, považujem ako predseda poslaneckého klubu za dôležité aspoň v krátkosti k danej téme vystúpiť.

Na úvod mi dovoľte, aby som poďakoval členom mandátového a imunitného výboru, ktorý rozhodli, že neexistujú dôvody, aby bol vydaný súhlas na trestné stíhanie pána poslanca Dušana Muňka. Naozaj charakteristika deja, ktorý veľakrát bol podávaný cez médiá, vyzerá byť mimoriadne komplikovaná. Dovoľte mi niekoľko viet, čo sa vlastne stalo, na jasné pochopenie a objasnenie celej situácie.

Predovšetkým treba na úvod povedať, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že pán poslanec Muňko je dlhoročný legálny chovateľ papagájov s tým, že túto činnosť vykonáva už viac ako 50 rokov, to znamená v podstate od útleho veku, od 10 rokov, sa tejto činnosti venuje. V roku 1997 mu boli príslušnými orgánmi vydané všetky potrebné doklady na všetky držané exempláre a v roku 1997 neboli žiadne pochybnosti o tom, že všetko to, čo má, je držané v súlade so zákonmi Slovenskej republiky. Toto mu dokonca potvrdil aj okresný úrad. Rovnako riadne viedol dokumentáciu, ktorá súvisela s takýmto chovom. V roku 1999 nadobudla účinnosť vyhláška ministerstva životného prostredia, ktorá však zmenila iba formálne názvy niektorých potvrdení. To, čo sa predtým volalo potvrdenie, sa zrazu malo volať preukaz a stovky chovateľov na Slovensku neurobilo základnú elementárnu zmenu, jednoducho, že si nevymenili tie administratívne papiere, ktoré mali vymeniť.

Na základe toho začali kroky voči pánovi poslancovi Muňkovi, dokonca mu bola urobená domová prehliadka. Tu chcem však povedať, že pán poslanec veľmi úzko spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní a urobil všetky kroky, ktoré boli od neho vyžiadané. Rovnako však požiadal aj príslušný okresný úrad, aby mu okamžite zamenil tie staré doklady za nové doklady. Čiže celý problém, vážené dámy a páni, je v tom, že oneskorene došlo k výmene dokladov na legálne držané exempláre konkrétnych živočíchov.

Veľmi krátko k trestnoprávnej rovine. Treba najmä zdôrazniť, že pri trestnom čine, o ktorom hovorí prokurátor, je dôležité úmyselné konanie. Tu nepostačuje nedbanlivostné zavinenie. V danom prípade nie je možné povedať, žeby pán poslanec Muňko konal úmyselne, pretože od samého začiatku spolupracoval, žiadal príslušné orgány, aby mu vydali doklady, ktoré predtým legálne držal. A, samozrejme, už nechcem hovoriť ani o tom, že absentuje materiálny znak trestného činu, to je nebezpečnosť tohto činu pre spoločnosť, lebo ide o dlhoročného chovateľa, ktorý sa tejto problematike venoval.

Chcem preto vysloviť podporu v mene poslaneckého klubu strany Smer pánovi poslancovi Muňkovi. V jeho prípade nejde o kriminálne správanie. A prosím aj poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby hlasovali tak, že neschválime uznesenie, na základe ktorého by sme vydali pána poslanca Dušana Muňka na trestné stíhanie.

Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Prosím ešte raz pána navrhovateľa a predsedu mandátového a imunitného výboru, aby predniesol návrh uznesenia, o ktorom bude Národná rada hlasovať.

Ľ. Lintner, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ešte raz upozorňujem ctené kolegyne a vážených kolegov, že návrh uznesenia je formulovaný v pozitívnom zmysle oproti postoju mandátového a imunitného výboru, čiže:

Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k správe Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky vo veci žiadosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 27. júla 2004, evidovanej pod č. 2Pv 722/02, ktorá bola predložená listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky 17. augusta 2004, o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky v súlade s čl. 78 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky podľa § 2 ods. 3 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vydáva súhlas na trestné stíhanie poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ing. Dušana Muňka na základe žiadosti okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I z 27. júla 2004, evidovanej pod č. 2Pv 722/02.

Toľko návrh uznesenia.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.

(Hlasovanie.) 131 prítomných, 13 za, 73 proti, 39 sa zdržalo, 6 nehlasovalo.

Návrh uznesenia Národná rada neschválila.

Ďakujem pánovi navrhovateľovi.

Páni poslanci, pristúpime k rokovaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k preskúmaniu všetkých priamych a nepriamych majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia, k vyčísleniu finančných a iných príjmov týchto subjektov z uvedených úkonov a k vyšetreniu, kto zmenil platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004 (tlač 897).

Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky dňa 4. februára 2004 prijala uznesenie č. 782, v ktorom žiada vládu Slovenskej republiky zabezpečiť preskúmanie všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia.

Na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 vláda Slovenskej republiky predložila do Národnej rady Slovenskej republiky na 31. schôdzu informáciu s názvom Informácia o výsledkoch preskúmania všetkých majetkových prevodov, ako aj ďalších zmluvných vzťahov a finančných operácií nebankových finančných subjektov na politické strany a politické hnutia v trestných konaniach v súvislosti s vyšetrovaním trestnej činnosti v nebankových subjektoch, bola to tlač 768. Predložená informácia mala však jednu vážnu chybu. Zatiaľ z neznámych dôvodov vláda Slovenskej republiky z prijatého uznesenia vyškrtla slovo politikov. A potom predložená správa sa vôbec nezmieňuje o majetkových prevodoch a finančných operáciách nebankových finančných subjektov na politikov.

Aby som napravil tento neprávny stav, podávam návrh uznesenia, kde v 1. bode žiadam vládu vypracovať správu zahrňujúcu aj priame a nepriame prevody nebankových finančných subjektov na politikov, pretože vo vypracovanej informácii vlády (tlač 768) niekto zmenil platné uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 782. V 2. bode návrhu uznesenia žiadam vládu Slovenskej republiky vyšetriť, kto to spôsobil. Prečítam návrh uznesenia:

"Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky

A. preskúmať všetky priame a nepriame majetkové prevody, ako aj ďalšie zmluvné vzťahy a finančné operácie nebankových finančných subjektov na politikov, politické strany a politické hnutia a vyčísliť finančné a iné príjmy týchto subjektov z uvedených úkonov;

B. vyšetriť, kto zmenil platné uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004;

C. predložiť správu Národnej rade Slovenskej republiky."

V odôvodnení uznesenia by som zdôraznil, že ja som pevne presvedčený, že všetci poslanci podporia môj návrh uznesenia, pretože verím, že každý občan, ako aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky chce prispieť, aby na Slovensku vládla spravodlivosť a nie korupcia. Viem, že každého zaujíma, či nebankové subjekty podporovali politikov, politické strany alebo politické hnutia, a praje si, aby to bolo prešetrené. Preto som presvedčený, že každý bude hlasovať za návrh uznesenia. Viem, že každého zaujíma, akým korupčným mechanizmom bolo zmenené uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 782 zo dňa 4. februára 2004. Viem, že každého zaujíma, kde až siaha korupcia na Slovensku, keď dokáže meniť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Pripomínam, že to bolo vaše uznesenie, ktoré ste schválili. A toto uznesenie niekto zmenil. Preto je mi jasné, že budete hlasovať za návrh uznesenia.

Samozrejme, môže sa stať, že niektorí poslanci nepodporia môj návrh uznesenia. V tomto prípade to budem pokladať za dôkaz, že títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky nehája záujmy občanov, ale pravdepodobne ochraňujú nezákonnú činnosť nebankových subjektov. Poprípade poslanci, ktorí nepodporia predložený návrh uznesenia, svojím hlasovaním vyjadria postoj, že pravdepodobne ochraňujú nezákonnú činnosť medzinárodných skupín podvodníkov, ktoré mohli byť napojené na činnosť nebankových subjektov na Slovensku. Poprípade poslanci, ktorí nepodporia predložený návrh uznesenia, svojím hlasovaním vyjadria postoj, že pravdepodobne ochraňujú politikov alebo politické strany a hnutia, ktoré sa dávali podplácať nebankovými subjektmi. Poslanci, ktorí nepodporia návrh uznesenia, t. j. nepodporia návrh vyšetriť, kde siaha až korupcia na Slovensku, ktorá dokáže zmeniť uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, svojím hlasovaním pravdepodobne vyjadria postoj, že ochraňujú korupciu a nie záujmy občanov, ktorí ich volili.

Ak bude počet poslancov, ktorí nepodporia predložený návrh uznesenia nízky, tak to nie je ešte veľký problém demokracie na Slovensku. Avšak ak nadpolovičná väčšina poslancov nepodporí predložený návrh uznesenia, pokladám to už za veľký problém. Stav, keď nadpolovičná väčšina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky pravdepodobne obhajuje záujmy slovenských a zahraničných skupín podvodníkov a nie občanov, je veľmi vážny. Ak sa tak stane, ak sa stane tento prípad, tak za účelom transparentnosti navrhujem, aby títo poslanci Národnej rady Slovenskej republiky neboli v parlamente organizovaní v straníckych kluboch, ale oficiálne by sa združovali do klubov podľa toho, ktoré skupiny slovenských alebo zahraničných podvodníkov v Národnej rade Slovenskej republiky podporujú.

Panie poslankyne, páni poslanci, ja verím, že nezastupujete v Národnej rade Slovenskej republiky slovenské a zahraničné skupiny podvodníkov, ale občanov Slovenska a návrh predloženého uznesenia podporíte.

Ďakujem za pozornosť.