B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre verejnú správu, poslancovi Viktorovi Bérešovi. Nech sa páči.

V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy (tlač 894). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.

Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená. Návrh sa nedotýka prioritných oblastí uvedených v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, a pritom v čl. 81 upravujúcom oblasť životného prostredia. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla v zmysle § 73 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 1. októbra 2004 č. 899 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre verejnú správu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa, nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, pán spravodajca odporučil tento návrh zákona do druhého čítania. Ja by som chcela hneď na začiatku odporučiť tomuto plénu, aby konečne už túto právnu úpravu prijal, pretože už k tejto problematike sa vraciame po viacerý raz a najviac trápne je, že práve táto myšlienka bola jednou z medových motúzkov predvolebnej kampane. V samotnej stratégii pána Nižňanského, ku ktorej sa všetci tu tak vehementne hlásite, ktorí ste podporili reorganizáciu miestnej správy, je táto myšlienka zakotvená. Veď mám z jeho vyjadrení z tlače pripravený aj výstrižok, kde on hovoril o obave, že nedôjde k politickej decentralizácii. Čo je to tá politická decentralizácia? No predsa to, čo je v tomto legislatívnom návrhu uvedené, aby sa miesta vedúcich obsadzovali konkurzmi. Ja si veľmi dobre pamätám, keď sme my robili reorganizáciu, KDH, SDKÚ ako vyčítalo... (Ruch v sále.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás o kľud v rokovacej sále a zároveň netelefonujte, páni poslanci. Pán poslanec Hort.

K. Tóthová, poslankyňa: ... ako ste vyčítali vrátane tribún na námestiach, že vláda menuje predsedov úradov, prednostov a tak ďalej. A dnes vy sa ešte v horšej miere toho držíte. Ja si pamätám aj vystúpenie pána Lintnera, súčasného poslanca, ktorý vo svojej relácii "Na Slovensku je to tak" túto otázku kritizoval. Verím, že bude patriť medzi tých, ktorí tento zákon podporia.

Jednoznačne vyjadrujem názor, aby tento zákon nielen prešiel do druhého čítania, ale aby bol konečne v tejto snemovni prijatý. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán navrhovateľ, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie.

Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem pekne.

Budeme pokračovať teraz ďalším prvým čítaním, a to o

návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ľudmily Muškovej a Róberta Madeja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa, o príspevku rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá, a ktorým sa menia ďalšie zákony v znení neskorších predpisov (tlač 895).

Dávam slovo poslankyni Ľudmile Muškovej, aby návrh zákona uviedla. Nech sa páči.

Ľ. Mušková, poslankyňa: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, spolu s pánom poslancom Madejom vám predkladáme návrh zákona, ktorý novelizuje zákon č. 235/1998 Z. z. o príspevku pri narodení dieťaťa v znení neskorších predpisov. Jeho účelom je zaviesť nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám, ktoré plnia svoju najzákladnejšiu funkciu, funkciu rodičovskú.

Návrh novely zákona predpokladá zavedenie nového pojmu, príplatku k príspevku, ktorý sa poskytuje pri narodení prvého dieťaťa. Výška príspevku by mala predstavovať sumu 6 000 Sk. To znamená, že už k existujúcemu príspevku 4 000 Sk, ktorý sa vypláca plošne pre všetky deti bez rozdielu, teda narodené, by sa oprávnenej osobe poskytlo naviac, keď má prvé narodené dieťa, 6 000 Sk, čo by spolu činilo 10 000 Sk.

Navrhovanou právnou úpravou ďalej navrhujeme doplniť do zákona § 11a Osobitný príjemca. To je prípad, ak by dakto namietal, že tieto peniaze by mohli byť zneužité, ktorý doteraz v tomto zákone nebol a ktorý zavádzame. Zákon, samozrejme, stanovuje, kto je oprávnenou osobou, kto môže získať príplatok, kto má naň zákonný nárok. Oprávnená osoba, ktorá uplatňuje nárok na príplatok k príspevku, bude povinná preukázať splnenie podmienok nároku na jeho vyplatenie, zároveň zo zákona bude povinná použiť príspevok, ktorý sa jej vyplatil len na účely uvedené v zákone, teda na prvé potreby dieťaťa. Tak ako je v našom právnom poriadku zaužívané, predložený zákon stanovuje aj na tento prípad príplatku k príspevku na dieťa možnosť osobitného príjemcu, o ktorom som hovorila, ktorým môže byť občan alebo právnická osoba, najmä obec určená rozhodnutím platiteľa. Ten určí osobitného príjemcu v tom prípade, ak by sa výplatou nedosiahol účel alebo ak by boli odôvodnené pochybnosti o jej účelnom použití.

V zákone sú aj ochranné opatrenia proti zneužitiu. Zakotvujeme, že ak oprávnená osoba svojím konaním spôsobila, že platiteľ vyplatil dávku rodičom alebo príplatok k príspevku neprávom, je povinná príspevok alebo jeho časť rodičom vrátiť.

Vážené dámy, vážení páni, prichádzame s pánom poslancom s týmto návrhom, ktorý sme skutočne vypracovali v hlbokom presvedčení, že je potrebný a že napriek tomu, že vyšiel z opozičnej dielne, ho podporí každý, kto pozná situáciu, ktorá nastane pri narodení prvého dieťaťa, kto teda vie, čo vlastne potrebuje dnes novonarodený človiečik.

Podľa štatistických údajov Slovensko začína sa priraďovať k štátom, ktoré vymierajú. Pretrvávajúca tendencia znižovania pôrodnosti je určite zapríčinená mnohými faktormi, ale jedným z najpodstatnejších je zlá ekonomická situácia, ktorá postihuje vo zvýšenej miere práve mladých ľudí, práve mladé rodiny. Z ekonomických dôvodov je rozhodovanie o založení rodiny čoraz častejšie odkladané na neskorší vek a mnohí mladí ľudia ak aj vstúpia do manželstva, nechcú mať deti hneď. Často je vek počatia prvého dieťaťa až po tridsiatom roku matky, čo je z lekárskeho hľadiska nie najvhodnejšie. Zvýšenie veku prvorodičiek potom zasa spôsobuje, že často táto rodina zostáva iba pri jednom jedinom dieťati, čím sa vlastne nezabezpečuje stabilná reprodukcia občanov v Slovenskej republike. Pokles pôrodnosti od roku 1979 až po rok 2003 dokumentuje tabuľka, ktorú máte priloženú v dôvodovej správe v predloženom návrhu zákona. Uvedomujem si, že tento problém môže komplexne riešiť iba vláda. Predstavitelia štátu by mali vytvárať také podmienky spoločenské, ekonomické a materiálne, aby sa mladí ľudia rozhodli realizovať svoju prirodzenú túžbu založiť si rodinu.

V našom návrhu sa snažíme riešiť zlomok tohto problému. Skutočne, dá sa povedať, možno vám sa to zdá ako okrajový problém, pre mnohé mladé rodiny je však veľmi dôležitý. A nám sa zdá dosť podstatný. Finančná záťaž pri narodení prvého dieťaťa je veľmi vysoká a predstavuje pre mladú rodinu jeden z najčastejších dôvodov odkladania rodičovstva na neskorší vek. Posúďte sami. Detská postieľka stojí od 2 990 korún po 5 890 korún. Detská perinka, povliečky a plachty na dve prezlečenia stoja najmenej 1 755 korún. Detský vak stojí od 990 do 1 790 korún. Detská deka je v sume od 400 do 1 000 korún. Vanička na kúpanie a hygienické potreby na kúpanie tiež stoja 1 200 korún až 2 000. A dieťa ešte nemáme oblečené. Takže jedna obyčajná plienka stojí od 35 do 39 korún. Dieťa takýchto plienok potrebuje najmenej šesťdesiat. Osuška stojí 90 korún a treba najmenej štyri-päť osušiek. Plienky a detské veci treba prať, vyvárať, žehliť, na čo treba prášky a energie. Ak sa matka rozhodne pre jednorazové plienky, má to ešte drahšie. Osemdesiat plienok stojí 679 korún a tie plienky nevydržia ani týždeň, v akcii dostanete plienok 44 za 309 korún. Kojenecká košieľka alebo tričko stojí od 149 do 299 korún, tých treba aspoň päť z každého. Za teplejší bavlnený kabátik alebo mikinu dáte 329 až 499 korún, tie stačia tri. Dupačky najlacnejšie tenučké stoja od 179 do 269 korún alebo až 329 korún, sú to všetko baťovské sumy, dupačiek treba najmenej sedem až desať. Čiapočka na hlavu stojí 199 až 290 korún. Tie trošku teplejšie a plátené papučky stoja 290 korún. Naše dieťa zatiaľ nič nejedlo. Tieto neuveriteľné sumy spôsobujú jeden pozitívny efekt, že sa mamičky snažia čo najdlhšie kojiť, pretože nemajú na umelú výživu. Ale čo ak mamička kojiť nemôže? Tristo gramov sunara stojí totiž 107 korún, čo je osem dávok, ktoré vydržia na jeden a pol dňa. Detská kašička stojí obdobne. My pre deti navrhujeme jednorazovú dávku 6 000 korún. Najnižšia suma, ktorú potrebujú rodičia pri narodení prvého dieťaťa, je neuveriteľných takmer 22 000 korún. A ak si uvedomíme, že z tejto sumy 4 178 korún tvorí 19-percentná daň z pridanej hodnoty, to znamená, že viac ako dve tretiny z tej sumy, ktorú by sme, ak ju schválime, dali rodičom, rodičia vrátia späť štátu. A ja som zabudla ešte na hromadu ďalších vecí, ako napr. som zabudla spomenúť matrac do postieľky, zabudla som na kozmetiku, ktorá je nevyhnutná pre detičky, zabudla som na fľašky, cumlíky a tie hrkálky a tak ďalej, to už ani nespomínam, to zrejme si už ani mnohí nebudú môcť dovoliť.

Verím, že tieto neuveriteľné čísla, vážení kolegovia, na vás zapôsobili, aby sme pomohli týmto rodinám a túto štátnu sociálnu dávku, ktorá je, upozorňujem, systémová, pretože zákon je tak urobený, že to bude systémová dávka, schválili a pomohli mladým rodinám často v neriešiteľných situáciách. Veď už dnes vídam často matky, ako idú k lekárovi s dieťatkom bez kočíka, nesú ho na rukách. No ja si ich neviem predstaviť v zime s fusakom. Zažila som, že som nosila dieťa na ôsme poschodie, keď sa pokazil výťah, vo fusaku. Takže skutočne nezávidím týmto matkám. A práve kočík by bola táto dávka, tento príspevok, tých 6 000 korún. V tabuľke, ktorú sme vám dali rozmnožiť, je to skutočne tá absolútne minimálna suma potrebná na zakúpenie nevyhnutných potrieb, aj ak by teda sa nekúpil kočík.

Iné krajiny, napr. Anglicko aj Rakúsko, majú nulovú DPH na detské tovary. U nás, bohužiaľ, štát zarába na deťoch. Preto navrhujeme iba pre prvé dieťa túto dávku, lebo predpokladáme, že už mamička si tieto veci odloží pre druhé dieťa a že teda to prvé dieťa je najviac zaťažené.

Vážené kolegyne, kolegovia, ak náš návrh získa vašu podporu, čomu verím, že ju získa, príplatok k príspevku by sa poskytol, ak sa dieťa narodilo až po 1. januári 2005. Ako opozičná poslankyňa si uvedomujem, že bez podpory vás pánov z koaličných strán tento návrh zákona neprejde, a preto vás skutočne prosím o podporu tohto nášho návrhu zákona. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, predpokladám, že tí všetci, ktorí ste na tabuli buď s procedurálnym návrhom, alebo s faktickou poznámkou, sa hlásite do rozpravy. Tak vás musím upozorniť, že rokovací poriadok je jednoznačný. Až keď otvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy, vtedy sa objaví to písmeno R, do tej doby to je len procedurálny návrh a faktická poznámka. A túto tabuľu, samozrejme, nechám vymazať v tom momente, keď otvorím možnosť sa prihlásiť do rozpravy.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, poslankyni Kláre Sárközy. Nech sa páči, páni poslankyňa Sárközy, máte slovo.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona.

K tomuto návrhu ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 44. schôdzi, aby som vám predniesla spravodajskú správu. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Účelom predkladanej novely zákona je zaviesť nový model pomoci mladým začínajúcim rodinám. Podľa predkladateľov mal by prispieť k zvyšovaniu pôrodnosti zo strany štátu, a to zlepšovaním finančnej situácie rodín, ktoré majú prvé dieťa, a pomôcť im pri prekonávaní veľkých finančných ťažkostí spojených so začiatkom plnenia rodičovských povinností.

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet, podľa ministerstva financií kvantifikovaná výška je okolo 140 mil. korún.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Pán predsedajúci, skončila som, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne.

Otváram rozpravu, a tým aj možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Páni poslanci, nehrajte sa, lebo nechám to vymazať, prerušiť a ideme ďalej a až potom bude rozprava niekedy, keď sa upokojíte. Môžem to považovať za konečné prihlášky? Sa prihlásilo sedem poslancov, nie, osem poslancov. (Reakcia z pléna.) No už si, pán poslanec, vypnutý. Takže šesť poslancov sa hlási do rozpravy? Ešte raz, Brocka, Chovanec, Tóthová, Podracká, Urbáni, Madej. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne.

Pán poslanec Brocka, nech sa páči, máte slovo.

J. Brocka, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážení kolegovia, vážené kolegyne, ja som za podporu rodín a aj sám vychádzam s takými iniciatívami, ale tento návrh, pani kolegyňa, nepodporím. Tento návrh vychádza z nepochopenia problému, ktorým je aj demografický vývoj, o ktorom ste hovorili. Máte pravdu, že v tej tabuľke, ktorú ste rozdali poslancom, prvé dieťa je najdrahšie, ale prvé dieťa sa na Slovensku rodí aj bez podpory štátu. Problém je, že sa na Slovensku nerodí druhé dieťa, tretie dieťa, štvrté dieťa. A to by potrebovalo pomoc a podporu. To, keď hovoríte, čo všetko stoja veci, ktoré to dieťa potrebuje, no máte pravdu, ale takýmto spôsobom by sme pomohli tým, ktorí vlastne tie prostriedky od štátu ani nepotrebujú, na úkor tých, ktorí tie prostriedky potrebujú. Pani kolegyňa, preto by som vás chcel poprosiť, aby tieto prostriedky, ktoré by spoločnosť vynaložila, neboli nieže do vzduchu, lebo určite sa použijú aj v rodine pre to dieťa, ale v rodinách, ktoré sú možno veľmi dobre zabezpečené. Ale toľko peňazí bude práve chýbať na pomoc a dávky tým rodinám, ktoré majú viac detí a ktoré tú pomoc viac potrebujú.

Ten problém demografického vývoja, a ten je nielen na Slovensku, ten je aj v Európe, je, že sa mení správanie obyvateľstva. Dnes ten ideál byť už dávno, už dávno neplatí. Dnes je ideálom mať čo najviac čo najrýchlejšie. Dnes je dieťa prekážkou v napredovaní vo svojej odbornosti. Dnes je dieťa prekážkou v práci, vo využívaní možno voľného času, v cestovaní. V tom je dnes problém, a nie v tom, že štát nedáva dávku na prvé dieťa. To je podľa mňa obrovský omyl, pani kolegyňa. Európa vymiera. Slovensko začína tiež vymierať. Na Slovensku sa už niekoľko rokov ročne predá viac áut, ako sa narodí detí. To znamená, nie je to v tom, že by štát málo podporoval prvé dieťa. Aj vy určite a mnohí z nás tu sme z rodín, kde naši rodičia boli oveľa chudobnejší ako my a mali oveľa viac detí. To jednoducho je v niečom úplne inom. Pani kolegyňa, čiže mohli by sme spoločne hľadať riešenie, ako pomôcť práve v tom, aby sa na Slovensku rodilo viac detí, druhých, tretích, štvrtých.

A jedna moja poznámka, ktorá nesúvisí len s týmto návrhom, ktorý nepovažujem za dobrý. Včera večer, keď sme z parlamentu prišli domov, tak som si vypočul správu, že ministerstvo sociálnych vecí pripravuje takisto novú dávku. A priznám sa, že sa mi zastavuje rozum, ako takéto návrhy môžu vôbec publikovať z ministerstva sociálnych vecí, že rodičovský príspevok bude dostávať aj matka, ktorá bude pracovať a dá dieťa do jaslí. Dobre som to počul, lebo som si to dvakrát vypočul. No ak takýto návrh chce niekto poslať z ministerstva do parlamentu, tak prosím pána ministra, aby to včas zastavil. Predsa je to hlúposť a ešte dokonca s vetou, že ženy, ktoré pracujú a dajú dieťa do jaslí, sú znevýhodnené voči matkám, ktoré sa o to dieťa starajú. Ak niekto zabudol, o čom je rodičovský príspevok, tak pripomeniem, že je určený tej matke, ktorá sa zriekne svojej kariéry na istý čas a venuje sa výchove dieťaťa. A spoločnosť toto oceňuje rodičovským príspevkom, že to dieťa nezverí zariadeniu, či sú to jasle alebo škôlka, lebo tá stojí verejný rozpočet dnes možno 7 000, možno 8 000 korún mesačne na jedno dieťa, už nehovoriac o tom, keď sa matka stará o dieťa celodenne, menej míňa peňazí z rozpočtu zdravotníctva, lebo je to dieťa menej často choré. A čo sa týka diskriminácie, naopak, ženy, ktoré sa venovali svojim deťom, dnes majú nižšie dôchodky. Tie rodiny majú nižšie príjmy preto, lebo obaja rodičia nepracujú, že nie sú živiteľmi obaja. To znamená, takáto cesta alebo táto forma pomoci rodinám, ak to je signál, že sa ušetrilo viac peňazí na sociálnych dávkach a teraz sa hľadá forma, ako ich minúť a vrátiť späť do rodín, je ten najhorší spôsob.

Pani kolegyňa, je mi to ľúto, mali ste už aj lepšie návrhy, tento návrh, bohužiaľ, ja nebudem môcť podporiť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Jarjabek, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ja neviem, či zle počujem a dobre vidím alebo dobre počujem a zle vidím, pán poslanec Brocka, asi aj jedno aj druhé, hej, keď som počúval pána kolegu Brocku. A to je, prosím, bývalý minister. Ja neviem, vy v ktorom štáte žijete, pán poslanec? Vy ste hovorili o tomto štáte, keď ste hovorili o tom, ako je tu všetko v poriadku, čo sa týka detí a čo sa týka vôbec podpory rodičovstva? Na jednej strane hovoríte o tom, čo všetko štát nemôže, na druhej strane hovoríte o tom, ako by to malo byť. Veď vy sám musíte veľmi dobre vedieť, že legislatíva tohto štátu v súčasnosti je vymyslená, netvrdím, že to niekto spravil úmyselne, tak, aby neboli tie deti. Veď predsa tuná mať deti sa stáva najväčším luxusom na svete. A potvrdia vám to všetci mladí rodičia, ktorí začínajú. Veď vy to predsa musíte vedieť. Ako vy môžete vôbec obhajovať niečo, čo tuná existuje? Vymyslite iný systém preto, lebo naozaj tento systém, ktorý tu existuje, je systém, aby neboli deti v tejto spoločnosti. To mi podporí aj pán kolega Cuper, ako ste počuli.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek, horšie by bolo, keby ste zle videli, zle počuli a dokonca ešte aj zle tlačili. Takže... (Smiech v sále.) Pán poslanec... (Hlasy v sále.) Áno, máte pravdu. (Hlasy v sále.) Pani poslankyňa, áno, lebo pán Brocka nejakým spôsobom predbehol tých, na ktorých chce reagovať. Takže... (Smiech v sále.)

Takže, pani poslankyňa Dubovská.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte, aby som sa tiež vyjadrila, aj keď tu začala byť celkom milá a družná atmosféra, trošku vážnejšie, lebo ide naozaj o veľmi vážnu vec.

Ja chcem privítať to, čo predkladatelia nám predložili, lebo je to naozaj veľmi potrebná zmena a myslím si naozaj, ako aj môj predrečník Jarjabek hovoril, dieťa je luxusom a to by nemalo byť. V našom záujme by mala byť podpora mamičiek mať dieťa. A viem, mnohé priateľky práve zvažujú, či mať dieťa práve kvôli finančným nákladom. Dieťa v prvom rade je nákladom takým jednorazovým, keď je to prvé. Vanička, spomínané potreby, ktoré sa nakupujú, na ktoré má byť tento príspevok, tie sú jednorazové pri prvom dieťati, ale dajú sa použiť pri druhom, pri treťom, pri štvrtom dieťati, čiže tam už ten náklad nie je taký vysoký.

A druhá vec je to, čo ste spomínali, že je hlúposť dať príspevok zamestnaným mamičkám. Vo Francúzsku existuje model, ktorý väčšina žien využíva. Sú to ženy, ktoré v treťom mesiaci po pôrode idú do práce. Chcú podporiť to svoje dieťa lepšími financiami, čiže chcú využiť tú možnosť byť zamestnané. Čiže treba sa trošku pozerať na vyspelejší svet, a nie ísť dozadu. U nás tie matky boli diskriminované a potom aj tie deti síce si užili tej materskej opatery, ale prišli o ďalšie možnosti, ktoré možno aj tá zamestnaná mamička by ako matka zvládla, ale aj ako živiteľka zvládla. Čiže tie v ankete tiež sa vyjadrili, že to vítajú. A myslím si, že to z toho príspevku tiež vyznelo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Cuper.

J. Cuper, poslanec: Pán Brocka, chápem, že ste z politickej strany, ktorá patrí k pravici. A ja nemám nejaké ľavicové zmýšľanie rozhodne, ale ja toto opatrenie nevnímam ako opatrenie sociálne. A rozhodne si myslím, že je vecou štátu, aby podporoval vyvážený demografický model. Slovensko sa borí s problémom, že už dlhšiu dobu nemá vyvážený demografický model. Nerodí sa dostatok detí, ktoré by sa mali starať o svojich rodičov v budúcnosti. A to je veľmi zlé pre takúto spoločnosť, pretože táto spoločnosť potom má len jednu šancu, že otvorí dvere prílevu migrantov, aby si zachovala životaschopnosť.

A ja sám viem veľmi dobre, pretože pochádzam z ôsmich detí, že nie je ľahké chovať rodinu, ktorá má viacero detí. A ak ide o to, že si tí rodičia naozaj doprajú alebo uvedomia, že chcú mať viacej detí ako jedno-dve deti, ja nevidím dôvod, prečo by tento štát nemal tento vyvážený demografický model alebo opatrenia, ktoré smerujú k vyváženému modelu, podporovať, keď tak rozšafne táto vládna koalícia podporila ďaleko, ďaleko hlúpejšie programy ako napr. maďarskú univerzitu v Komárne. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Konečne som sa dočkal, pán poslanec. (Smiech v sále.)

Takže, pán poslanec Brocka, nejako ste sa vymazali. (Reakcia z pléna.) To je trojka tlačidlo, lebo ináč dostanete len minútu. Takže, pán poslanec Brocka, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.

J. Brocka, poslanec: Pán kolega Jarjabek, no asi ste nieže nepočuli dobre, ale ste ma nepočúvali pozorne, lebo ja som neobhajoval terajší systém. Ja som vôbec nehovoril o tom, že je všetko v poriadku, ja som len povedal, že nesúhlasím s návrhom pani kolegyne ani kolegu zo Smeru Madeja, aby bol mimoriadny príspevok pri narodení prvého dieťaťa. Ale keby ste navrhli, aby bol takýto príspevok pri narodení tretieho alebo štvrtého dieťaťa, tak s vami súhlasím, lebo to je náš problém. (Hlasy v sále.) Pán kolega, veď demografický problém je v tom, že ľudia nemajú druhé, tretie, štvrté dieťa.

K pani kolegyni Dubovskej. (Hlasy z pléna.) Pani kolegyňa Štrofová, áno, dieťa je luxus, máte pravdu, dieťa je luxus, a preto mnohí majú mačky a psov. Ale rodičovský príspevok je rodičovský príspevok, to nie je príspevok zamestnanej matke. Ak by tých 140 000 matiek, ktoré sa dnes starajú o dieťa do troch rokov, išlo pracovať, tak by štát podporoval zvýšenú nezamestnanosť o 6 %. Táto bonifikácia starostlivosti o dieťa bola práve ocenením tej starostlivosti matky o dieťa. To nie je to, že matka zverí svoje dieťa do jaslí. Ak to tak vo Francúzsku robia a považujú to za ideál, tak ja si myslím, že na Slovensku toto ideál nie je. A ak pochybujete o tom, čo hovorím, tak sa spýtajte psychológov alebo psychiatrov.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Chovanec, nech sa páči, a pripraví sa pani poslankyňa Tóthová.

M. Chovanec, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, prosím, len kratučkú poznámku k tomuto problému. Poviem hneď na úvod, že nemám rád, keď sa pri systémových riešeniach používajú priamo konkrétne príklady, pretože nie je to dobré, lebo vždy sa to dá zneužiť a konkrétny príklad sa dá použiť aj v takom zmysle, aj v onom zmysle. Ale ako gynekológ a pôrodník nemôžem aspoň kratučkú poznámku nepovedať hlavne k tej časti, ktorá sa dotýka tej viacplodovej tehotnosti alebo viacplodového tehotenstva. Dnes novými modernými diagnostickými a terapeutickými metódami nám už v prvom tehotenstve stále viac žien otehotnie viacplodovo. Nie zriedkavo máme dvojičky, trojičky. Na poslednom krajskom seminári, ktorý sme mali, dokonca sme zistili dvojnásobný nárast viacplodovej tehotnosti oproti rokom predchádzajúcim.

A teraz k tým konkrétnym príkladom, ktoré na mňa ako lekára pôsobia neskutočne deprimujúco, keď hospitalizujeme matku, ktorá má viacplodové tehotenstvo, dvojičky, trojičky a požiada o redukciu plodov, požiada do dvanásteho týždňa o to, aby jeden plod bol jej odsatý, pretože jednoducho povie, že nemá možnosti finančne sa postarať o viac ako o jedno dieťa. Nielenže má obrovské finančné nároky už pri tom, keď otehotnie tými modernými terapeutickými metódami, ale naviac žiada a vkladá obrovské prostriedky do toho, aby podstúpila obrovské riziko na odsatie jedného dieťaťa, aby mohla porodiť len jedno jediné dieťa, pretože sa obáva nedostatku finančných prostriedkov. Bol som svedkom jednej veci, ktorá naozaj mnou otriasla na dlhú dobu, keď som mamičke pri vizite blahoželal k dvojičkám a mamička so slzami v očiach mi povie, že nemá dvojičky, že len porodila dvojičky, ale z finančných dôvodov sa jedného dieťaťa vzdáva do osvojenia a ponecháva si len jedno dieťa. Ešte raz chcem povedať, že tieto príklady nie sú systémové a uznávam, že vždy môžu byť, ale napriek tomu som sa domnieval, že je potrebné túto poznámku povedať.

A prihováram sa za to, aby zákon prešiel do druhého čítania a snáď tam aby sme mohli riešiť niektoré veci a zohľadniť aj tie pripomienky, ktoré tu trebárs aj pán Brocka povedal, ale nedomnievam sa, že ak by sme sa tomuto zákonu venovali trošičku podrobnejšie v druhom čítaní, že by to tak mimoriadne otriaslo štátnym rozpočtom, aby sme nedokázali byť k matkám trošičku veľkorysejší. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová, pripraví sa pani poslankyňa Podracká.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predložený legislatívny návrh považujem za dobrý, prínosný, rozumný. A verím, že rozumná bude aj táto ctená snemovňa a tento legislatívny návrh podporí.

Veľmi ma prekvapilo vystúpenie pána poslanca Brocku, ktorý sa momentálne baví, ale ja to aj napriek tomu poviem, keď jednoznačne vyhlásil, že tento zákon nepodporí a dôvodom je to, že by financie dostali aj tie rodiny, ktoré si to nezaslúžia. Tu je veľký logický prepad. Ak skutočne je dôvodom jeho nepodpory, že financie môžu dostať rodiny, ktoré to nepotrebujú, tak úplne samozrejmé by bolo jeho vyjadrenie, že navrhne, aby bola určitá hranica, nad ktorou nie je nárok na túto podporu. Predsa to je logické uvažovanie, a nie z tohto dôvodu celé to zmiesť zo stola.

Skutočnosť je taká, že ozaj niektorí nechcú mať deti z finančných dôvodov. Pôsobím medzi študentmi vysokých škôl a viem, aké problémy vznikajú, keď otehotnie študentka a s veľkou ľútosťou si musí dať to dieťa vziať preto, lebo finančne si to nemôže dovoliť. Naviac je tu obava z platenia štúdia. A minule práve prišla jedna a povedala: "Rodičia trvajú na tom, aby som si dieťa dala vziať, pretože nie sú schopní prípadné financie platiť za dokončenie môjho štúdia, na tom trvajú, aby som ho dokončila, a zároveň prispievať mi na dieťa." Je nesporné, že prvé dieťa má najväčšie výdavky.

A ja by som chcela upozorniť, že práve sociálne slabé rodiny bývajú v takých bytových podmienkach, že nemôžu ani tie plienky, ktoré tu vyčíslila pani poslankyňa, prať, a sú nútené kupovať pampersky, pretože nie je kde prať, nie je kde sušiť, nie je kde vyvárať plienky. Sú to maličkosti, ale, vážení, pýtam sa: Chceme, aby Slováci, vymreli? Nezáleží nám na demografickom vývoji? Nezáleží nám na tom? Veď tuto mnohí vystupujú, ako bude neúnosný sociálny systém práve preto, že nemáme mladých, ktorí by potom svojou pracovnou silou prispeli do rozpočtu a tým pádom by mohli prispievať príspevkami aj do fondov.

Vážení kolegovia, apelujem najmä na vás, pretože vás je tu väčšina. Pochopte, že otázka finančného zabezpečenia prvého dieťaťa je skutočne nočnou morou mladých ľudí, najmä mladých žien, ktoré sa k svojmu materstvu stavajú zodpovedne. A preto verím, že tento legislatívny návrh nielen prejde do druhého čítania, ale bude aj v tejto snemovni podporený a prijatý. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickými poznámkami sa hlásia traja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Husár.

S. Husár, poslanec: Ďakujem pekne. Trošku mi už tak, priznám sa úprimne, začína liezť na nervy, ako opakujeme motiváciu, ktorú chceme dať mladým rodinám na plodenie detí a ich privádzanie na svet. Ja si tento návrh vážim, ale obidvom predkladateľom vyčítam čísla, ktoré doň napísali. Veď, prosím vás pekne, toto je len na olej na vlasy pre pána mladého otca, aby mu tak vlasy nestavali dupkom, keď sa pozrie na ceny výrobkov pre deti, pretože to, čo tu pani kolegyňa prečítala, je skutočne na slovenské pomery nehoráznosť. Ak sa nezačneme celkom vážne zaoberať iným a podstatným problémom, a to DPH, tak naozaj aspoň túto drobnú almužnu, túto drobnú pomoc, vážené kolegyne a kolegovia, ktorí naši dvaja kolegovia navrhujú, mnohým odkázaným dajme.

Ja si myslím, že tento návrh otvoril aj ďalší vážny problém, koľko práce nás čaká ešte v samotnej Európskej únii, ako budeme musieť vysvetľovať našim nechápavým kolegom vo Veľkej Británii a v iných štátoch, že systém, ktorý používajú, je nesystémový, že to, čo robia, je podľa našich popredných a vládnych ekonómov hlúpe a hlboko nesystémové. Domnievam sa, že tieto reči by z úst ministra v tomto parlamente nemali odznievať. Ak toto niekto považuje za systém, tak je to potom systém zhubný.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Kahanec, nech sa páči.

S. Kahanec, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, chcel by som pripojiť svoj pohľad do tejto diskusie. Je to iste problém vážny, ktorý si zaslúži pozornosť, a bez nejakej ďalšej zábavy a je to problém, ktorý sa nedá takto jednoducho predložiť v nejakom zúženom pohľade, ale ktorý chce komplexný pohľad, keď hovoríme o potrebách zmeny demografického vývoja, keď hovoríme o potrebách podpory rodín.

Ja sa prikláňam k tomu, čo už tu bolo povedané a neviem, či bolo celkom správne pochopené v predchádzajúcom vystúpení pána poslanca Brocku. Veď predsa prvé dieťa je, samozrejme, štart do budúcej rodiny. Ale bez tých ďalších detí asi ten demografický vývoj nie je možné zmeniť. Minimálne dve deti sú potrebné na reprodukciu pôvodnej rodiny.

Keď porovnáme podmienky v rôznych štátoch, a práve v tých, kde je najviac peňazí, sa rodí najmenej detí, tak asi celkom neplatia tie slová, že dieťa je luxus preto, lebo rodičia nemajú financie. Asi je to preto, lebo spoločnosť vytvára iný pohľad na svoj život, vytvára pohľad na konzumnú spoločnosť a, tak ako tu už bolo odznené v rozprave aj od pána Brocku, dáva prednosť zamestnaniu, dáva prednosť dovolenke, dáva prednosť čo ja viem zvieratám miláčikom a ostatným veciam pred vlastnými deťmi. A potvrdzujú to skúsenosti, hovorím, z tých ostatných štátov.

Takže keď chceme zmeniť tieto podmienky a keď chceme skutočne podporiť rodiny, tak myslím si, že je potrebné komplexne podporiť rodiny a podporiť tie rodiny, v ktorých rodičia pracujú a prinášajú pre túto spoločnosť a následne aj ich deti prospech. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Dubovská, nech sa páči.

D. Dubovská, poslankyňa: Ďakujem pekne. Ja ešte raz musím sa zapojiť do tejto debaty. Tiež chcem povedať ešte práve to, že KDH nám stále rozpráva, že máme podporovať matky, aby sa rozhodli nie pre interrupcie, ale pre život. Každé dieťa má mať nárok na život a každé dieťa, keď sa narodí, nemôžeme posudzovať, či je bohaté alebo nie je bohaté. Je to dieťa, ktoré má isté nároky, isté náklady. Vyspelé štáty si tiež volia veľmi opatrne to, či budú mať deti. Tak zrejme tam sa netreba pozerať na to, že je to nejaký konzumný spôsob života, ale na to, ako tam funguje ekonomika, či tam tiež nie je luxusom mať dieťa.

Nuž a čo som chcela povedať k svojej predrečníčke, k tomu sa dostávam až teraz. Otehotnieť nemá byť handicap, ale výsada. A to si musíme všetci uvedomiť. Rozprávala veľmi pekne, argumentačne rozprávala. A mne je veľmi ľúto, že pán poslanec Brocka nemal čas si ju vypočuť tak isto ako predchádzajúceho rečníka, odborníka, ktorého mi odporučil, že si mám vypočuť názory psychológov, psychiatrov, rozprával tu pôrodník. Takže by bolo dobré, aby občas počúval odborníkov on. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová, nech sa páči, môžete reagovať.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Ďakujem za vystúpenia, ktoré podporili moju myšlienku.

K pánovi poslancovi Kahancovi. No mne sa tieto negatívne vystúpenia práve z klubu KDH, ktoré má za strategický, politický cieľ rozvoj a podporu rodiny, stávajú úplne nepochopiteľnými. Hovoríte o komplexnom nejakom programe. Ale veď taký žiaden ste nepredložili. Aj keď ide o čiastkové vylepšenie, ale je to vylepšenie existujúcej rodiny a môžu to byť prvky prípadného ďalšieho komplexného doriešenia. Čomu sa bránite? Je pravdou, že potrebujeme širokú reprodukciu, nie zúženú, teda jednoduchú, ale my nemáme ani tú jednoduchú. A často tí, čo majú už prvé dieťa, sa rozhodnú aj to druhé dieťa mať, keď už majú zakúpené príslušné vaničky, postieľky, dupačky a podobne. Ja si myslím, že tento legislatívny návrh je dobrý. A pokiaľ niekto nepredložil niečo lepšie, pre mňa je trápne, keď kritizuje dobré, ktoré je predložené. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Podracká.

D. Podracká, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pani navrhovateľka, milí kolegovia, kolegyne, pôvodne som chcela vystúpiť len s faktickou poznámkou, ale poviem teda k tomuto problému viac.

Načriem do toho dvoma vetami do histórie. Kedysi existovali spoločenstvá, kde keď zabili dieťa, nebolo to považované za zločin. Dôkazom toho je napr. vyvražďovanie neviniatok alebo to, že keď sa narodila dcéra, tak kľudne mohla byť zabitá, pretože otec si neprial dcéru. Preto spoločenstvá veľmi privítali tzv. kresťanský humanizmus, kde slovo humanitný znamenalo ľudský a človečenský. Práve kresťanský humanizmus v podstate odkryl dieťa, pretože odkryl človeka jedným spôsobom a začal považovať dieťa za nádej pre každú spoločnosť a spoločenstvo.

Preto sa nazdávam, že aj štát v dnešných moderných časoch by mal privítať príchod toho dieťaťa a nenechávať všetko na matku, rodinu, otca. Mal by ho jednoducho na tej polceste nejakým aspoň finančným impulzom pozdraviť a povedať: "My sme radi, dieťa, aj keď mi nerozumieš, že prichádzaš." Keď sa pýtame, o čom mlčia dnešní mladí ľudia, ktorí sa boja mať rodinu, odpovede bývajú zväčša také, že si to nemôžu dovoliť, ako to už povedala naša predkladateľka. Mlčia o svojej bezradnosti vo vzťahu k tej základnej otázke, z čoho by mali to dieťa podporiť.

Veľmi sa tu hovorilo o tom, že dnes platia iné ideály. Dalo by sa povedať, že tá triáda, viera, nádej, láska, sa zamenila za moc, peniaze a konzum vrátane tela a zrod nového života už nie je považovaný za čosi posvätné.

Myslím si, že navrhovatelia, aj keď hovoria o peniazoch, hovoria o prinavrátení postu dieťaťa v našej spoločnosti ako niekoho, kto prichádza, aby pozdvihol túto spoločnosť nie iba demograficky, to znamená, nie iba aby bolo o jedno dieťa alebo o desať detí viac, ale aj preto, že skutočne každé nové dieťa, ktoré prichádza na svet, je nádejou pre celé spoločenstvo a možno aj ľudstvo. Takže z tohto dôvodu ja tento návrh podporujem. (Potlesk.)