Štvrtý deň rokovania
32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky
22. októbra 2004 o 9.01 hodine
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram štvrtý rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
O ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni písomne požiadali pán poslanec Danko a pán poslanec Kovarčík. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiadny poslanec Národnej rady Slovenskej republiky.
Podľa schváleného programu pristúpime k rokovaniu o
návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o súčasnom stave v Slovenských aerolíniách.
Návrh uznesenia ste dostali ako tlač 926.
Dávam teraz slovo poslancovi Ľubomírovi Vážnemu, aby návrh uznesenia odôvodnil. Nech sa páči, pán poslanec.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som stručne zdôvodnil návrh uznesenia.
Už dlhšiu dobu sa na verejnosti objavujú rôzne informácie v našej spoločnosti o stave spoločnosti Slovenské aerolínie. Takmer 100-percentným, resp. 90-percentným vlastníkom tejto spoločnosti je štát. Za obdobie svojej činnosti vytvorila táto spoločnosť stratu 619 mil. korún a ani výhľad na najbližšie obdobie nenaznačuje, že by sa tento stav zlepšil, resp. bol by opačný. A očakávané znižovanie straty zatiaľ sme nesledovali v skutočnosti. Medializovaná informácia o plánovanom prijatí finančnej výpomoci Slovenskými aerolíniami od Austrian Airlines a neochota vlády Slovenskej republiky znenie tejto zmluvy ukázať a podmienky tejto transakcie zverejniť, resp. nedostatočné vysvetlenie tohto kroku zo strany ministerstva dopravy vyvoláva vo verejnosti mnohé pochybnosti a dohady. Úlohou štátu ako väčšinového vlastníka akejkoľvek spoločnosti je prostredníctvom ním dosadených zástupcov do riadiacich a kontrolných orgánov spoločnosti zabezpečiť, aby títo s prostriedkami im zverenými nakladali hospodárne a aby spoločnosti vo vlastníctve štátu pracovali čo najefektívnejšie. V prípade, že sa tak nekoná, štát by mal okamžite konať a hľadať riešenie na zastavenie negatívneho vývoja a vyvodiť z daného stavu zodpovednosť. Na základe dostupných informácií a zistení sa javí, že štát uvedeným spôsobom pri riadení akciovej spoločnosti Slovenské aerolínie takto nekonal. Národná rada Slovenskej republiky, ktorej jednou z hlavných funkcií je kontrolná činnosť vlády a iných ústredných orgánov štátnej správy, má právo byť informovaná aj o hospodárení spoločnosti, ktorej väčšinovým vlastníkom je štát, v ktorom výkon akcionárskych práv vykonáva ústredný orgán štátnej správy.
V záujme zabrániť dezinformáciám, mať k dispozícii jednoznačné informácie o činnosti a fungovaní spoločnosti Slovenské aerolínie a v záujme vniesť do celého procesu transparentnosť sa navrhuje, aby Národná rada požiadala vládu Slovenskej republiky o predloženie dokumentov navrhovaných na predloženie v uznesení. V správe v prípade, že ju schválime, o čo vás v tomto odôvodnení žiadam, očakávam odpoveď na to, prečo ju niekto za 1 mld. Sk pred dvomi rokmi alebo pred tromi rokmi kúpil a za dva roky za 300 mil. predal. Očakávam odpoveď, prečo táto spoločnosť vytvorila stratu 619 mil. Sk, očakávam odpoveď, kto to zapríčinil, a očakávam odpoveď, aké dôsledky vládou, resp. ministerstvom za takéto konanie boli vyvodené. O to dôležitejšia je takáto správa, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pretože na budúci týždeň tu bude na programe návrh zákona o vytvorení diaľničnej spoločnosti, ktorá bude mať zverené prostriedky štátu alebo bude narábať možno s 15 mld. - 17 mld. ročne, vytvorili sme Slovenskú poštu, ktorá bude narábať s 10 mld. - 15 mld. ročne a keď nevyvodíme ako Národná rada, ktorej kontrolnú funkciu, myslím, všetci uznávate, razantné dôsledky za takéto konanie, tak potom si budú z nás všetci, ktorým budeme na výsmech, si robiť, čo budú chcieť. Čiže chcem vás týmto záverom požiadať, aby ste podporili toto uznesenie, ktoré teraz predkladám.
Návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky k žiadosti o predloženie správy o súčasnom stave v Slovenských aerolíniách, a. s.: "Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky predložiť Národnej rade v termíne do 21 dní 1. komplexnú správu o finančnom hospodárení v Slovenských aerolíniách za obdobie od roku 2001 do 30. 6. 2004 so stanoviskom vlády, ako riešila pretrvávajúce nedostatky v tejto spoločnosti a aké vyvodila dôsledky za jej súčasný stav, 2. úplné znenie dokumentov súvisiacich s avizovaným prijatím pôžičky Slovenskými aerolíniami, a. s., spolu s komentárom k podmienkam a forme ručenia tohto kontraktu." Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán poslanec, nech sa páči, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
Otváram rozpravu k tejto téme a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Ako jediný pán podpredseda Veteška. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pán podpredseda Národnej rady, nech sa páči, máte slovo.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené dámy poslankyne a vážení páni poslanci, vítam iniciatívu pána kolegu poslanca Vážneho k tej téme, ktorú práve v úvodnom slove otvoril. Chcem však povedať jednu vec, že možno nie je nikto na Slovensku bližšie pri tejto tematike ako ja osobne, i keď absolútne otvorene hneď na samý začiatok chcem vám všetkým povedať, že odkedy som sa stal poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, som nezasahoval do činnosti Slovenských aerolínií, ale zodpovedne som študoval celý vývoj a dva roky som mlčal, aby som mohol porovnať vývoj, prečo vznikli Slovenské aerolínie, koľko peňazí sa dalo zo súkromných prostriedkov do rozvoja tejto spoločnosti so snahou o vznik národného leteckého dopravcu a akým spôsobom sa mal vyvíjať s čo najnižším podielom štátu vývoj tejto leteckej spoločnosti v nadväznosti na náročnosť leteckého trhu aj v závislosti od zabezpečovania rozvoja aktívneho cestovného ruchu v prospech Slovenskej republiky. Po roku 2002 došlo k závažným zmenám. A otvorene vám hovorím, neočakávali sme, že Slovenské aerolínie sa budú uberať týmto smerom.
V čase, keď sme riadili Slovenské aerolínie so snahou, aby vznikol národný letecký dopravca, vlastnila táto spoločnosť alebo prevádzkovala táto spoločnosť už 5 lietadiel a vlastnila 65 % tohto trhu. Otvorene hovorím, základný princíp financovania tejto spoločnosti bol postavený na nasledovnom. Na podporu pravidelnej leteckej dopravy mali byť použité všetky tržby získané z charterových letov, ktoré sú vysoko ziskové, plus všetky tržby z predaja leteniek pre potreby štátnych zamestnancov, čo v našom štáte predstavuje viac ako 1,5 mld., a podiel na oficiálnych províziách predstavuje okolo 80 mil. korún, plus ročných 100 mil. súkromných zdrojov od slovenských podnikateľov malo zabezpečiť obsluhu 650 000 občanov ako trhu leteckej dopravy v Slovenskej republike. Navrhovali sme v minulosti, aby sa lietadlá, ktoré sme dostali z deblokácií, pretože sme nemali peniaze na nové lietadlá, vložili do spoločnosti Slovenské aerolínie ako základné imanie, tým sa stane bonitná spoločnosť, pričom rozhodne sme nemali na mysli, aby s týmito lietadlami sa šafárilo. Jedno lietadlo sme chceli navrhnúť na odpredaj, na definitívnu likvidáciu dlhu, ktorý spôsobil bývalý minister dopravy, pôšt a telekomunikácií pán Palacka, v objeme 540 mil. korún na tržbách tejto spoločnosti. A z tejto sumy sme chceli vyrovnať všetky pohľadávky, ktoré z tohto dôvodu boli zavinené, keďže lietadlá stáli 9 mesiacov. Prvýkrát verejne hovorím, že zo zdrojov spoločnosti, ktorú som vlastnil, sme vyplatili 40 mil. korún na plné stopercentné mzdy a odvody vrátane poistení a všetkého, čo s tým súvisí, počas 9 mesiacov, keď lietadlá stáli v minulom období. Tým sme chceli zachovať značku Slovenské aerolínie a chceli sme zachovať aj budúcnosť leteckej dopravy v podmienkach Slovenskej republiky.
Reči o odštátnení tejto spoločnosti sú veľkou neznámou pre odborníkov, pretože či si zoberiete ktorúkoľvek leteckú spoločnosť v Európe, či to je Lufthansa alebo Swissair, alebo Austrian Airlines, alebo Poľské aerolínie, Ruské aerolínie, alebo Alitalia, alebo British Airways, alebo hociktorá spoločnosť, vo všetkých pôsobí štát z niekoľkých dôvodov. V prvom rade je to významný bezpečnostný faktor, je to významný ekonomický faktor. A vždy sa hľadajú vzťahy medzi takouto spoločnosťou a štátnou legislatívou. V minulosti sme nič pre Slovenské aerolínie v tomto smere neurobili. A otvorene vám hovorím, že myslel som si, že nástupom novej vlády a dosadením nových funkcionárov a nástupom a vložením lietadiel do tejto spoločnosti sa tak stane.
Teda vrátim sa k tomu. Mali sme na mysli, že jedno z tých troch lietadiel, ktoré boli a sú dobré, sme chceli odpredať a chceli sme vyrovnať dlhy, ktoré spôsobil niekto iný. Po druhé, dve lietadlá sme chceli založiť bankám na lízingy na nové boeingy, ktoré by sme používali pre naše spoločnosti a zároveň by vykonávali export dopravných služieb, tak ako to aj v minulosti bolo pre tie štáty, ktoré si toto objednali v minulosti. Jedno z tých lietadiel aj s našimi posádkami lietalo v Bulharskej republike. Nič z toho sa nestalo. Lietadlá sa predali, peniaze sa minuli a trh sa stratil. Zostalo ešte jedno lietadlo, a to Boeing 737, z dôb, keď som bol predsedom predstavenstva. A ku dnešnému dňu je stav taký, aký ho máte možnosť sledovať.
Chcem však na zaujímavosť k tomuto riešeniu problému poznamenať jednu skutočnosť zásadnú. Minister Prokopovič sa tejto problematike venuje zodpovedne, i keď možno na samom začiatku mohol trošku podceniť alebo nedoceniť cesty, akými sa mali vyvíjať Slovenské aerolínie. To, že prichádza spoločnosť Austrian Airlines na Slovensko, a možnože je želaním pôžička, ktorú tam v objeme k dnešnému dňu asi 200 mil. korún odsúhlasili, je klasický príchod zahraničného investora. Napriek ťažkému srdcu, ktoré som vždycky nosil voči ľuďom, ktorí poškodzovali aj moju prácu 7-ročnú, a stovkám miliónov, ktoré sme dali tam do tejto spoločnosti, vítam príchod zahraničného investora a jeho formu, akú zvolí. Nech je akákoľvek, hlavná vec je, aby sa národná letecká spoločnosť, hoci sa to už dnes tak nevolá, hovorí sa o vlajkovej spoločnosti, zachovala. Nesledujem nič iné svojím vystúpením, len to, že už dosť bolo žrania sa jedného druhým, i keď v tomto prípade je jasné, kto bol vinníkom stavu, do akého sa dostala spoločnosť. Na druhej strane treba vidieť v prístupe Austrian Airlines možnosť lepším spôsobom zabezpečiť služby pre naše slovenské podnikateľské prostredie, pretože spoločnosť Austrian Airlines je jedna skúsená spoločnosť, lepšia ako všetky tie, ktoré na slovenskom trhu pôsobia. Prosím vás teda, aby sme vítali túto aktivitu a iniciatívu aj ministra Prokopoviča osobne , že prichádza nový investor do oblasti, kde ťažko hľadať investorov. Letecká doprava je náročná na sústavné investície, normálny podnikateľ by za nič na svete inak do toho neinvestoval, iba v snahe o perspektívu, pretože perspektíva je letecká doprava a žiadna iná a je to aj najbezpečnejšia doprava.
Čiže ak niekto čakal odo mňa nejaké horlivé vystúpenie proti niečomu z radosti, že tu kolega pán poslanec Vážny prichádza, určite také nie je. Chladnokrvne chcem, aby sme charakterizovali stav, ako situácia vznikla. A chcel by som privítať rakúskeho investora tak ako všetkých ostatných investorov, pretože tento môže najviac pre tie malé regionálne slovenské aerolínie pod značkou Slovenské aerolínie, a to som aj odporúčal pri rokovaniach s pánom ministrom Prokopovičom, zabezpečiť pokračovanie ďalej a uviesť ich na medzinárodný trh. Spoločnosť Austrian Airlines je členom Európskej spoločnosti leteckých spoločností, ktoré majú významný trh. A ja budem podporovať konanie v tomto smere ministra Prokopoviča.
A opakujem ešte raz. Nesúvisí letecká doprava s tým, či je niekto opozičný poslanec alebo koaličný poslanec, ale s tým, ako som raz kedysi takto aj teraz ukázal, že hore sme si všetci rovní, tam sa nikto nedíva, či sedí tam v tom lietadle predseda vlády alebo opozičný poslanec, tam ide o bezpečnosť a kvalitu služieb.
A opakujem ešte raz, ak zavinil bývalý minister Palacka, a nikdy neprestanem o tom hovoriť, stav, ktorý bol v minulosti, ten už treba zanechať, to už tu nám nepomôže nič riešiť, sme povinní nachádzať východiská na to, aby značka Slovenských aerolínii s Fullovým znakom na tomto trupe lietadla pokračovala aj naďalej.
Na záver chcem povedať ešte jednu vec. Budem podporovať aj požiadam mojich kolegov v poslaneckom klube Ľudovej strany - HZDS, aby podporili vypracovanie takejto správy a schválenie toho uznesenia, ktoré pán poslanec Vážny predkladá. A vyjadrím sa potom ku konkrétnym dokumentom, ktoré v podstate prvýkrát budem mať možnosť vidieť. Nikdy nevykypia zo mňa emócie, ktoré v minulosti často vykypeli, ale budem sa snažiť, aby letecká doprava významným spôsobom prispela k in commingu čiže k aktívnemu cestovnému ruchu Slovenskej republiky, a budem sa snažiť podporovať akéhokoľvek zahraničného investora. Ak sme už niečo spackali, tak aspoň niečo napravme, a to prehľadne, tak ako to žiada uznesenie. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána podpredsedu s faktickou poznámkou sa hlási pán poslanec Fajnor. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.
K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som nadviazal na predrečníka v dvoch bodoch.
V prvom rade chcel by som ho podporiť v tom, ako Slovenské aerolínie vznikli, ako národný letecký prepravca. A, pokiaľ ja mám informácie, ruský dlh bol deblokovaný vtedy nad úrovňou 45 %. (Reakcia z pléna.) Ďakujem pekne za opravu. Následne potom vláda tento slovenský dlh v Ruskej federácii riešila vo výške zhruba 20 až 21 %. Takto diletantsky sme prišli o peniaze. Takisto bol návrh na postavenie slovenského námorného dopravcu, kde návratnosť peňazí bola 55 až 60 %. Opäť tieto veci neboli schválené. Toto ja už nazývam sabotážou slovenskej ekonomiky.
V druhej časti vystúpenia nemôžem súhlasiť s pánom predrečníkom v tom, že vítam rakúskeho investora, pretože to nie je investícia, jednoducho cez dlh kúpiť spoločnosť, to nepovažujem za dobré. Ja nehovorím, že je to zlá firma, ale v každom prípade v úvode ste povedali veľmi dobre, že treba, aby štát z viacerých hľadísk, ktoré ste spomenuli, toto držal. Takže len toľko som chcel k tomu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Pán podpredseda ešte môže reagovať na vystúpenie s faktickou poznámkou. Nech sa páči.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Pán kolega Fajnor, chcem len jednu vec povedať. Ja nie som do ničoho zainteresovaný, preto som dnes viacej nerozprával. Ale viem jednu vec, že nech sa akákoľvek forma zvolí, bude to otázka ocenenia investora, ktorý je ochotný v týchto dňoch požičať peniaze, ktoré inak nie sú. A keď sa premietnu do investičného charakteru za primeraných podmienok, hlavná vec je, že budú žiť Slovenské aerolínie. Zakopať akciovú spoločnosť dokáže aj menej vzdelaný človek, o to sa už v minulosti pokúsil niekto. Postaviť ju na nohy sa podarilo raz, dvakrát ju nepostavíme na nohy. To znamená, ak teraz spoločnosť Austrian Airlines príde s tým, že uvedie do medzinárodných štruktúr Slovenské aerolínie, zachová sa značka Slovenské aerolínie a zachová sa aj určitý podiel štátu na to, aby sme vedeli dohliadnuť nad správnym vývojom legislatívy v súlade s európskymi podmienkami aj Európskej komisie, tak to bude to pozitívne, čo dokážeme.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Len veľmi stručne. Nerozprávali sme sa o tomto s pánom podpredsedom Veteškom, dúfam, že sa teraz porozprávame na túto tému, ale neboli sme zohratý tím. A vítam, že takto spontánne prijal toto uznesenie aj stanovisko klubu za HZDS v tom, že bude takéto. Myslím si, že chceme obidvaja to isté. Chcem len zdôrazniť to, že nepochybujem, že vstup Austrian Airlines do spoločnosti Slovenských aerolínií je správny krok, len spochybňujem ten spôsob, akým chce táto spoločnosť do toho vstúpiť. Spoločnosť Austrian Airlines je na vysokej úrovni spoločnosť, ktorá minimálne ozdraví a naštartuje podnikanie v Slovenských aerolíniách správnym smerom. Len opakujem, spochybňujem ten spôsob. Ale o tom spôsobe, o tom, či Austrian Airlines majú alebo nemajú do toho vstúpiť, toto uznesenie nie je. Toto uznesenie je o tom, že ak to neurobíme teraz, tak potom tento istý problém si nájdeme zajtra v Slovenskej pošte, pozajtra v Diaľničnej spoločnosti. Ja sa chcem odhmotniť od toho, že sú to Slovenské aerolínie, len štát stále bude vlastniť obrovské prostriedky. A, opakujem, pošta bude v roku 2005 narábať s 15 mld., Diaľničná spoločnosť, ktorá takisto je štátna, bude narábať so 17 mld. A keď nevyriešime ten problém tu pri Slovenských aerolíniách, tak ho nájdeme pri týchto spoločnostiach. Jednoducho Národná rada musí ukázať, že sa chopila svojej kontrolnej funkcie a že vie požiadať vládu, aby vyvodila dôsledky. Ak tak doteraz neurobila, my musíme za týmto nájsť konkrétneho človeka, konkrétnu spoločnosť, prečo takéto problémy zavinili. A Slovensko potrebuje národnú spoločnosť, o tom som presvedčený, leteckú, len nie takú, ktorá bude odlievať a míňať štátne peniaze. Taký biznismen je aj môj 18-ročný syn, ktorý niečo kúpi za miliardu a za dva roky to predá za 300 mil. Jednoducho to sú nezmysly, na toto musíme dostať odpoveď.
A ešte ma irituje to, čo povedala vláda vo svojom uznesení k tomuto kroku, aby sme urobili za minulosťou ako za zlým hriechom minulosti červenú čiaru. Tak, vážení, takto nie, toto nie je kontrolná funkcia Národnej rady, my tú červenú čiaru musíme zrušiť a pozrieť sa na tú minulosť. A keď nevyvodíme dôsledky a nepožiadame vládu, aby vyvodila dôsledky z toho, tak ten istý problém nájdeme v tých spoločnostiach, o ktorých som hovoril. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať v rokovaní prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja (tlač 892).
Dávam teraz slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Krátko k uvedenému zákonu. Sadzby pre dane zo spotreby minerálnych olejov sa zvyšovali na súčasnú úroveň k 1. augustu 2003, a to, ako sa možno presvedčiť vo vtedajšom odôvodnení ministerstva financií, na základe argumentácie ministerstva, ktoré tak chcelo vykryť výpadok zle odhadnutých príjmov štátneho rozpočtu a od zvýšenia sadzieb očakávalo zvýšenie príjmov na úrovni 2,2 mld. Sk. V tom čase bolo plnenie príjmov na rok 2003 na úrovni 33 %. V roku 2004 je za prvých 6 mesiacov príjem štátneho rozpočtu na úrovni 87 % a je značne vyšší oproti očakávaniam. Na základe tej istej logiky ministerstva financií by teda bolo namieste teraz, keď je kríza plnenia príjmov štátneho rozpočtu dávno prekonaná, vrátiť sa k pôvodným sadzbám daní spred augusta roku 2003.
Navrhovanou úpravou sadzieb daní jednotlivých druhov minerálnych olejov je možné predpokladať zníženie príjmov štátneho rozpočtu o cirka 4 mld., čo uznávame, ale vzhľadom na tohtoročný priaznivý vývoj možno aj očakávať, že skutočný výpadok daňových príjmov ako celku bude oveľa nižší, ak by vôbec k nemu došlo. Tento výpadok navrhujeme riešiť adekvátnym znížením na výdavkovej strane rozpočtu, a to predovšetkým v rámci investičných stimulov štátnej pomoci a poľnohospodárskych dotácií.
V prípade premietnutia zníženia sadzieb daní do cien pohonných látok a palív je možné očakávať i zníženie cien tovarov a služieb, do ktorých sa ceny pohonných látok a palív prakticky všade premietajú. Navrhovaná úprava sadzieb bude mať preto aj vplyv na obyvateľov, na celú podnikateľskú sféru i orgány a organizácie napojené na štátny rozpočet.
Celkovo keby sa zníženie sadzieb premietlo v plnej výške do cien, znamenalo by to zníženie o cirka 2,7 až 3,5 koruny na jeden liter bez dane z pridanej hodnoty. Samozrejme, neočakávame premietnutie plnej výšky zníženia sadzieb do cien, ale i v tom prípade platí, že je pre ekonomiku lepšie, keď peniaze zostávajú v rukách podnikateľov, než keď prostredníctvom daní dochádza k ich štátnemu prerozdeľovaniu. Preto tvrdenie Ministerstva financií Slovenskej republiky, že sa pri znížení daňového zaťaženia nedá zaručiť primerané zníženie ceny motorových palív u predajcov, a preto treba zachovať sadzby, je chybné. Nakoniec, je to štát, ktorý vytvoril pre Slovnaft prakticky monopolné postavenie na slovenskom trhu.
A na záver mi dovoľte zacitovať z článku, ktorý som našiel v Mladej fronte Dnes o výbere slovenských daní. Podľa Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici boli totiž daňové príjmy plnené zatiaľ na 104 % plánu a za tri štvrte roku dosiahli 152,265 mld. Sk, v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku sú vyššie o 9,326 mld. Sk, najväčší nárast zaznamenala daň z príjmu právnických osôb, kde bol výber vyšší o 46,5 % a dosiahol 24,172 mld. korún, daň z príjmu fyzických osôb bola vyberaná na 129,4 %, vybralo sa jej vo výške 18,071 mld. korún, a spotrebná daň je plnená na 100,77 %, čo znamená výber 30,908 mld. korún. Takto vyzerá daňová reforma v praxi s heslom: "Liberálna reforma sa podarila, plán sme prekročili." Ďakujem za slovo.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, pánu poslancovi Imrichovi Hamarčákovi. Nech sa páči, máte slovo.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 98/2004 Z. z. o spotrebnej dani z minerálneho oleja, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmä 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej, teda 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z vecného hľadiska sa k tomuto predloženému návrhu vyjadrím v rozprave, pán predseda, do ktorej sa hlásim ako prvý. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy. Okrem pána spravodajcu nikto. Vyhlasujem možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy za skončenú. Pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dovoľte mi, aby som naozaj zaujal k tomuto vecnému obsahu návrhu zákona svoj postoj a povedal pár poznámok.
Určite nikoho z nás neteší vysoká cena pohonných hmôt, ktorá je jedna z najvyšších v podstate z krajín, ktoré sa nedávno pričlenili aj do Európskej únie. Treba však povedať, že táto vysoká cena určite nie je ovplyvnená iba tým, že je vysoká spotrebná daň, ako je to deklarované príp. aj v predmetnom návrhu zákona. To, že je táto vysoká cena, ja skôr prikladám tomu, že niektoré orgány, ktoré majú v svojich kompetenciách pôsobiť v tomto smere z hľadiska, dajme tomu, kartelových dohôd alebo iných možností ovplyvňovať alebo dohadovať sa na cenách, si nedostatočne plnia svoju povinnosť.
Považujem to zároveň za nesystémové riešenie, ktoré, možnože sa premietne v čiastočnom znížení pohonných hmôt, ale určite nie o tú cenu, ktorá by sa premietla schválením tohto zákona, teda znížením spotrebnej dane, o takú cenu určite ani cena pohonných hmôt nepôjde dole, to znamená, že prípadný zisk z výrobných a distribučných spoločností, ktoré distribuujú pohonné hmoty a vyrábajú ich, sa vlastne ešte týmto spôsobom môže aj zvýšiť.
Vôbec však ani neuvažujem o tom, že by zníženie cien pohonných hmôt sa nejakým spôsobom odrazilo v znížení ostatných spotrebiteľských cien, na ktoré vlastne by to mohlo mať dopad. Ja som za to, aby naozaj sa v tomto štáte istým spôsobom nereguloval, ale kontroloval trh, a to hlavne tam, kde sú prirodzené monopoly, o tom, nakoniec, sme rozprávali aj včera pri niektorých návrhoch zákonov a určite ešte aj budeme rozprávať, pretože takéto návrhy sú viaceré. A ja som za to teda, aby sa skôr posilnili alebo zvýraznili kompetencie napr. Protimonopolného úradu. Pokiaľ mám informácie, ministerstvo financií pripravuje takýto návrh zákona, aby tie kompetencie boli silnejšie, aj keď si myslím, že aj momentálne sú dostatočné. Ale mám skôr pochybnosti, že Protimonopolný úrad si nie celkom dostatočne svoje postavenie uplatňuje a vykonáva kompetencie, ktoré mu z tohto prináležia.
Pán kolega, samozrejme, bez osobných urážok alebo podobne si myslím, že ak by takýto návrh zákona predložili poslanci za KSS alebo Smer, by som to chápal, ale tým, že vy ako strana, ktorá sa deklaruje ako strana, ktorá podporuje vládny program, to predkladáte, mám dojem, že to nie je celkom dobré. Neviem, či to mám považovať za populizmus, ale jednoducho s takouto politikou asi dosť ťažko budete presviedčať svojich voličov, že ste za vládny program. A pritom vlastne idete proti tejto vláde, pretože hneď deklarujete, že ide o výpadok zhruba 4 mld. v rozpočte, že sa zvýšia príjmy. Naozaj ten výpadok je evidentný a to zvýšenie príjmov je snáď v rovine dohadov. Takže ja by som naozaj vás chcel požiadať, aby ste zvážili predkladanie takýchto návrhov.
A ja by som chcel predložiť aj návrh, aby sa Národná rada uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. b) rokovacieho poriadku na tom, aby sa v prerokúvaní tohto návrhu zákona nepokračovalo. Žiadam zároveň tiež aj poslancov, samozrejme, koalície, ale aj ostatných, ktorí uvažujú reálne o zmysle takejto novely, aby podporili potom môj návrh. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami sa hlásia dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.
Pani poslankyňa Bollová.
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán Hamarčák, chcela by som vás trošku poopraviť, ak dovolíte, cena pohonných hmôt nie je jedna z najvyšších, ale vôbec najvyššia z okolitých krajín. Včerajšia tlač totiž uviedla, koľko tržieb stratili naši predajcovia, pretože slovenskí vodiči čerpajú pohonné hmoty v zahraničí. Bolo by zaujímavé vypočuť dôvody výrobcov pohonných hmôt na tieto nehorázne ceny.
A ešte dovoľte taký malý dodatok. Pán kolega, ceny pohonných hmôt nevadia iba členom Komunistickej strany a Smeru, myslím si, že rozčuľujú väčšinu našich obyvateľov. Ďakujem. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Jaduš.
J. Jaduš, poslanec: Vážení páni, vážené dámy, ja by som chcel upriamiť pozornosť na to, že treba súhlasiť s návrhom predkladateľov, pretože mám taký dojem, že vláda neurobila analýzu dopadov tejto dane. A chcem podotknúť aj to, že viacerí renomovaní ekonómovia sa nechali počuť, že vysoké ceny pohonných hmôt majú negatívny dopad na produktivitu ekonomiky štátu a na HDP.
Tu treba pripomenúť aj to, vážený pán kolega koaličný, aby ste sa išli opýtať policajtov, koľko majú benzínu. Choďte sa opýtať zdravotníkov, verejných prepravcov, aké majú problémy s prepravou. To sú všetko platby, ktoré idú priamo zo štátneho rozpočtu, a štát nedokáže garantovať služby, ku ktorým sa zaviazal.
Samozrejme, musím súhlasiť s tým, pokiaľ som pred týždňom išiel z Košíc do Bratislavy, tak nárast cien od Košíc do Bratislavy tu bol 3 koruny a niečo, čo je nenormálny stav. Ale zase zlyháva štát vo svojich kontrolných a regulačných funkciách. Veď to nie je možné, aby sa takýmto spôsobom tvorila cena pohonných hmôt. Takže treba nájsť nejaký rozumný kompromis, ale v každom prípade prvý krok musí byť jednoznačne zníženie odvodov za pohonné hmoty. Takže štát by mal skutočne rozumne vážiť dopady.
A ešte raz. Som pevne presvedčený, že zníženie bude mať pozitívny dopad na cenu. Ďakujem veľmi pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Hamarčák, môžete reagovať na faktické poznámky. Nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Ďakujem pekne. Výnimočne musím naozaj súhlasiť aj s pani Bollovou, aj s pánom kolegom Jadušom. Ceny nafty alebo teda ceny pohonných hmôt sú vysoké. A obidvaja ste povedali, že je potrebné niečo s tým urobiť. Ja som za to. Aj som navrhol alebo teda naznačil možnosti riešenia. Ale naozaj nevidím ako jedno z prvých a dobrých riešení zníženie spotrebnej dane z minerálnych olejov. To je riešenie, ktoré je nesystémové, je krátkodobé, neurobíte tým efekty, ktoré od toho očakávame. Ale ja som za to, aby sa prijala novela zákona, ktorá bude dávať také právomoci kontrolným orgánom, aby nemohlo dôjsť ku kartelovým dohodám, k iným dohodám, ktoré vlastne toto umelo vyvolávajú.
Uvedomme si jednu vec, ak znížime spotrebnú daň, odrazí sa to v štátnom rozpočte minimálne v tých 4 mld. korún. Navrhovatelia hovoria o tom, aby sa tieto peniaze získali z investičných stimulov, z poľnohospodárstva. No naozaj tak tým pádom sa utlmia práve tie veci, po ktorých tiež voláme, aby sa investovalo, či už na strednom alebo východnom Slovensku. A bez investičných stimulov to bude veľmi ťažké.
Takže ja som naozaj rozhodnutý, aby sa v prerokúvaní tohto zákona ďalej nepokračovalo. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Nech sa páči, pán navrhovateľ, môžete sa vyjadriť k rozprave.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem. Dovoľte mi teda niekoľko poznámok.
Ja by som pána spravodajcu upozornil na fakt, že ja som nehovoril o tom, že tento návrh podávame preto, aby sa znížili ceny. Veľmi som si dával pozor, aby sme sa prísne pridŕžali logiky ministerstva financií, ktoré pred rokom z dôvodu nenaplnenia štátneho rozpočtu zvýšilo dane, čo teda tiež nie je zrovna trikrát systémové. Keďže teraz je rozpočet vysoko prebytkový, ako som na záver citoval zo správy Daňového riaditeľstva, vychádzam z tej istej logiky a predpokladám, že dane by sa teda mali znížiť. Samozrejme, hovoril som o tom, a to si nájdete v každej ekonomickej učebnici na prvých stranách, že to bude mať istý efekt, ktorý nevieme vypočítať, aj na ceny pohonných hmôt. Ten vplyv sa, samozrejme, odvíja z tzv. elasticity, čiže pružnosti, dopytu a ponuky. To je ekonomická kategória.
Druhá vec. Na cene pohonných hmôt viac ako 50 % tvoria daň zo spotreby, spotrebná daň a daň z pridanej hodnoty, zbytok je hodnota suroviny, nejaká marža predajcu, marža výrobcu a tak ďalej a tak ďalej.
A na záver. No čo sa týka vládneho programu, pokiaľ ja si dobre pamätám, vo vládnom programe sa hovorí o tom, že by sa zdaňovanie malo znižovať, nie zvyšovať. A ubezpečujem pána kolegu, ja som bol pri zakladaní Aliancie nového občana, ktorá sa vtedy hlásila k liberálnym pravicovým princípom. Dnes sme v tom, že pán kolega tu obhajuje zvýšené dane, pretože potrebuje peniaze na investičné stimuly, pretože potrebuje dane na dotácie, pretože potrebuje peniaze na štátnu pomoc, všetko veci, ktoré by som očakával od strany skôr sociálnodemokratického charakteru, ak tu nepoviem niečo horšie. A navyše ešte sa vyhráža svojím občanom vyvlastňovaním. To je nehoráznosť, nehoráznosť, nehoráznosť. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
I. Hamarčák, poslanec: Nechcel som už, pán podpredseda, vystupovať, ale ma trošku vyprovokoval pán kolega. No naozaj liberalizmus nie je o nejakom regulovaní, na tom sa určite zhodneme, liberalizmus je o vytvorení podmienok takých, aby boli rovné pre všetkých a aby teda bola aj kontrola nad tým, ako to funguje.
A naozaj, ja to tretíkrát opakujem, skúsme dať takúto kompetenciu orgánom, ktoré sú kompetentné na tieto veci, alebo rozšíriť tie kompetencie, lebo ich majú, ale ich nedostatočne využívajú, aby sa tu nemohli uzatvárať kartelové dohody a tak ďalej a tak ďalej.
No pokiaľ ide o investičné stimuly, predpokladám, že ani ty nie si za to, aby teda sa nedávali, ak je investícia výhodná. Tiež, dúfam, sa zhodneme na týchto veciach.
Takže, aby som dlho nerozprával, naozaj si myslím, že trošku robíš populizmus okolo týchto vecí. To ma trošku mrzí, lebo som ťa pokladal vždy a pokladám ťa aj doteraz ešte za reálneho politika. Takže myslím, že by bolo treba zvážiť tieto veci. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov (tlač 893).
Dávam slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov tento návrh zákona odôvodnil. Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Je to drobná novela, ktorá odstraňuje v § 8 ods. 1 Devízového zákona písmeno b). Podľa tohto písmena je tuzemec povinný oznámiť Národnej banke Slovenska zriadenie a stav účtov v zahraničí. Podľa nášho názoru je výsostným právom jednotlivca narábať so svojím legálne nadobudnutým majetkom vrátane peňažných prostriedkov podľa vlastného uváženia, a to aj vrátane jeho ponechania či presunu do zahraničia. Preto pokladáme existujúcu oznamovaciu povinnosť za zbytočný zásah štátu do vlastníckych práv jednotlivca.
Navyše, aj doteraz toto ustanovenie zákona sa veľmi jednoducho a pravdepodobne aj veľmi často obchádza. Je fakticky nevymáhateľné, a teda zbytočné.
Skutočne by sme sa mali zamyslieť, akú hodnotu majú zákony, ktorých dodržiavanie štát nevie vynucovať a pri ktorých občania často ani nevedia, že také ustanovenie existuje a je evidentne hromadne obchádzané. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Hurbanovi. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, ctené kolegyne a kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 202/1995 Z. z. Devízový zákon v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh zákona bol poslancom doručený v stanovenej lehote.
Predseda Národnej rady tento návrh posúdil a zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v zákone o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že tento návrh zákona rieši problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán podpredseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem.
Otváram rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy. Konštatujem, že nikto.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem, pán spravodajca.
Budeme pokračovať prvým čítaním o
návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o spôsobe vymenovávania a odvolávania vedúcich predstaviteľov štátnej správy (tlač 894).
Znovu dávam slovo poslancovi Branislavovi Opaternému, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči.
B. Opaterný, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, toto už je známa vec, vraciame sa k tomu už niekoľkýkrát. V tejto novele navrhujeme, aby sa na prednostov a riaditeľov uvedených v tomto zákone vzťahovali ustanovenia zákona o štátnej službe, a to v plnom rozsahu. Dôvodom na túto úpravu je, že jedným zo základných princípov štátnej služby je princíp politickej nezávislosti, čo sa dosiahne len vybraním vhodného uchádzača režimom výberových konaní vykonaným podľa zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon o štátnej službe ustanovuje možnosť na vymenovanie úspešného uchádzača, to znamená, že nemusí ísť nevyhnutne o uchádzača umiestneného na 1. mieste za predpokladu, že ide o štátnozamestnanecké miesto, ktoré je v priamej riadiacej pôsobnosti ministra v orgáne miestnej štátnej správy.
Touto zmenou sa zároveň odstráni nepriama novelizácia zákona o štátnej službe, ktorá v § 10 ustanovuje funkcie vedúcich služobných úradov. Akákoľvek iná úprava postavenia vedúceho služobného úradu by bola teda v rozpore so zákonom o štátnej službe.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, prosím vás o podporu tohto zákona, pričom apelujem aj na členov tých strán a tých klubov, ktorí v predvolebnej kampani veľmi hlasne hovorili občanom o potrebe odstrániť politické nominácie, o potrebe obsadzovať úrady profesionálmi, odborníkmi, ľuďmi z brandže. Ďakujem za pozornosť.