V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre verejnú správu, pánovi poslancovi Pavlovi Abrhanovi. Nech sa páči.

P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, predseda Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ma určil za spravodajcu k návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Tibora Cabaja na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 303 o voľbách do orgánov samosprávnych krajov a o doplnení Občianskeho súdneho poriadku (tlač 890).

Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o finančnom dosahu na rozpočet obcí, hospodárskom a finančnom dosahu, vplyve na štátny rozpočet. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že v práve Európskej únie problematika návrhu zákona nie je upravená.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že uvedený návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 30. septembra 2004 č. 893 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 24. novembra 2004 a gestorský výbor do 25. novembra 2004.

Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky k rokovaniu o tomto bode som nedostal žiadne do rozpravy. Teraz otváram možnosť podania ústnych prihlášok. Hlási sa pán poslanec Číž. Zatiaľ ako jediný. Končím možnosť podania ďalších ústnych prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

M. Číž, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, predložený návrh zákona reaguje na situáciu, ktorá existuje. Začína sa nám blížiť obdobie prípravy na voľby do VÚC a faktom je, že existujúca právna úprava má niektoré problémy. A minimálne časť z nich navrhovateľ má ambíciu a myslím si, že aj navrhuje isté riešenia. Faktom je však aj to, že o tých jednotlivých riešeniach treba trošku pohovoriť, pretože ide o relatívne významný moment. Ideme kreovať regionálne stupne verejnej správy a je to oblasť, ktorá je nesmierne citlivá v nových súvislostiach, keď VÚC disponujú novými kompetenciami a právomocami a aj dôsledkami fiškálnej decentralizácie, treba opätovne venovať pozornosť, samozrejme, aj personálnemu obsadeniu regionálnych orgánov a skutočne je potrebné, aby sme o niektorých veciach objektívne pohovorili. Ja za náš klub vcelku vítam návrh, ktorý predložil pán poslanec Cabaj, ale faktom je, že k niektorým veciam je potrebné ešte hľadať zhodu a nájsť nejaké objektívnejšie kritériá na posúdenie konkrétneho stavu.

Prvý zásadný problém je problém jednomandátových volebných obvodov. Je známe, že moja strana ako problém väčšinových volieb, to znamená priblížiť voľby jednotlivých kandidátov tak na celoštátnej úrovni, ako aj na úrovni povedzmeže regionálnej akceptuje ako zásadné východisko na diskusiu, ale treba k tomu čosi povedať. K tomu, že na jednej strane akcentujeme väčšinové voľby, na druhej strane treba povedať, že osobitne jednokolový systém, s ktorým pracuje pán kolega Cabaj, má isté úskalia. Problém je ten, ak akceptujeme demokraciu ako východisko na vytváranie orgánov verejnej správy, musíme si uvedomiť, že tento systém produkuje taký stav, že teoreticky pri 9 kandidátoch sa môže stať, že ten jeden, ktorý je zvolený, disponuje povedzmeže 11 alebo 10 hlasmi a všetci tí, ktorí komentujú volebné systémy, tak komentujú tento stav a upozorňujú na tento moment, že sa môže stať, že ten dôsledok toho, že víťaz berie všetko, tak sa môže stať, že legitimita, či už faktická, alebo iná, môže byť relatívne ohrozená, pretože ten väčšinový systém, pokiaľ sa nekombinuje, tak v takom prípade jednoducho tento dôsledok má.

Ďalej sa znižuje možnosť na koordináciu aktivity takto vykreovaného orgánu a fakt je aj taký, že v podstate v čistej podobe väčšinový systém neexistuje. Teda ak my hovoríme o tom, že je potrebné priblížiť ľuďom poslancov a zvýšiť aj istý moment zodpovednosti poslancov na rôznych stupňoch občanom, treba mať na mysli, že my vždy v takom prípade hovoríte aj o tom, že musí ísť o kombinovaný systém, ktorý musí doplňovať ten hlavný.

Ak hovoríme o celoštátnej úrovni, tak ak budeme hovoriť o kreovaní parlamentu povedzmeže sčasti väčšinovým systémom, tam sa to dá pochopiť s tým, že v rámci celoštátnych volieb bez problémov možno aj dodržať jednu zo základných zásad väčšinového systému a vyriešiť najväčší problém väčšinového systému, aby skutočne platila zásada rovnosti hlasu. To znamená, aby každý poslanec skutočne na zvolený mandát mal primerane rovnaký a podľa možnosti čo najviac rovnaký počet hlasov, aby sa nestalo, že sa vytvorí jeden obvod, ktorý bude mať, neviem, 30-, 50- alebo 70-tisíc obyvateľov a druhý bude mať 40-tisíc, lebo tým výrazne narušíme zásadu. To znamená, musíme hľadať mechanizmy, aby sme tento problém vyriešili.

Ak na celoštátnej úrovni sa to dá aj v unitárnom parlamente, a to tým povedzme, že určíme počet, že 100 alebo 75 poslancov bude kreovaných klasickým pomerným systémom a potom ten zvyšný počet poslancov môže byť kreovaný aj väčšinovým systémom. Je možné očakávať aj koordináciu a harmonizáciu v zjednotení sa na celoštátnych atribútoch politiky a rovnako potom aj inkorporovať povedzmeže regionálny či iný miestny záujem do politiky a vyvážiť a vytvoriť, že tie orgány sú schopné v konečnom dôsledku sa riadiť, sú schopné pôsobiť koordinovane a sú schopné prichádzať s nejakým zmysluplným záverom a nebudú to orgány, ktoré budú zmietané permanentnými vnútornými individuálnymi záujmami, ktoré sa nebudú v rámci štandardných atribútov, ktoré povedzmeže vznikajú pri pomernom systéme cez existenciu politických strán a podobne, riešiť.

Čiže tento problém musíme vyriešiť. Faktom je aj to, a to musím navrhovateľovi s ľútosťou pripomenúť, že veľmi ťažko možno vytvárať kopírovaný systém na regionálnej úrovni. Problém v tejto fáze je. Ja si myslím, že systém, ktorý existuje, je systémom väčšinovým. On v zásade väčšinovým je tým, že vytvára, máme dokonca aj jednomandátový obvod, napríklad. Viem to totiž preto, lebo Banská Štiavnica je takýmto jednomandátovým jediným obvodom a funguje, ale viem, že ten problém od 12 do 13 v podstate umožní kombinovať práve systém pomerný aj väčšinový, že si volia za istý okres ľudia svojho zástupcu, vedia ho spravidla identifikovať, ale na druhej strane možno zakorporovať do tohto systému aj ten iný moment, žeby tam tí ľudia boli zakotvení nielen bezprostredným zodpovednostným vzťahom, ale na druhej strane aj nejakým hodnotovým spôsobom alebo, ja neviem, vecnými východiskami a boli by nejakým spôsobom zjednotení. Takže pravdepodobne tu bude potrebné, aby sme zamerali svoju pozornosť následnej diskusii povedzmeže vo výboroch alebo prípadne neskôr, ak by zákon prešiel do druhého čítania, aby sme o ňom rokovali.

Takisto je relatívne problém koalícií. Myslím si, že on trošičku nejakým spôsobom existuje, pretože jednomandátový volebný obvod a koalícia, je to tam relatívne zložené, ak chceme udržať pôvodnú jednotu, že aspoň v rámci okresu alebo v rámci príslušného kraja je možno uzatvárať iba jeden typ koalície. Lebo si naozaj neviem predstaviť, ak by boli poslanci kreovaní tým spôsobom, že by každý z nich mal iný typ koalície, s ktorými fungujú, tak to celkom nejde. A zase pri jednomandátových obvodoch zase obmedziť koalíciu krajovou príslušnosťou, že iba jednu môže vytvárať za istých okolností, znižuje šance regionálnym reprezentáciám, aby hľadali riešenia, ktoré považujú za vhodné, potrebné a podobne.

Takže otvárame relatívne komplikovanú vec, ktorú pravdepodobne nemôžeme riešiť čisto politickými prostriedkami, ale potrebujeme vniesť veľmi vážne do diskusie odborné atribúty a vyriešiť všetky tie veci, ktoré sú jednoducho rizikové a v tomto smere sú istým spôsobom komplikované.

Po tretie, chcem za náš klub povedať, že ak je niečo typické pre väčšinový systém, tak to je práve ten systém dvojkolový, ktorý môže za istých okolností práve ten problém, že víťaz by mal povedzme iba 10-percentnú podporu, tak práve ten dvojkolový systém vyrieši tento problém a volič jednoducho v druhom kole musí dať hlasy jednému z dvoch kandidátov, ktorého si vyberie, ktorí sú najúspešnejší. Ak to nie, tam je tá neurčitosť príliš veliká. My musíme jednoznačne v tomto smere akcentovať dvojkolové voľby. Ak zas pri šéfovi VÚC, myslím, tam budeme asi pravdepodobne túto vec považovať za veľmi dôležitú, ale pri poslancoch si zase objektívne povedzme, že dvojkolové voľby sú relatívne drahé, ťažko udržíme pozornosť verejnosti, keď teraz vieme, že naozaj tá účasť je pomerne vyššia.

Takže ja nechcem teraz úplne odmietnuť systém jednomandátových obvodov v tomto zmysle, len pravdepodobne jednak je tu krátkosť času a voľby tu už sú, opäť nastupuje ten problém, že v polovici obdobia zásadne meníme pravidlá v týchto otázkach. Takže či by sme azda nemohli počkať, pripraviť tieto voľby až pre ďalšie voľby, ktoré tu sú, pripraviť náznak, ktorý by sa mohol zafixovať. Ale nebránime sa diskusii na túto tému, budeme otvorene - aspoň za náš klub môžem povedať - počúvať všetky názory, ktoré odznejú. Je však faktom, že na niektoré otázky budeme žiadať odpoveď.

Myslím, že to sú také najzákladnejšie veci, ktoré bolo potrebné povedať v prvom čítaní k tomuto návrhu zákona. Opäť mnohé z tých dôvodov, ktoré uznával pán Cabaj, jednoznačne akceptujeme. Faktom je - a to by som si dovolil potvrdiť -, že je všeobecne uznávaným faktorom, že jednoducho taká zásadná otázka ako vymedzenie základných pravidiel pre fungovanie regiónov, a to je práve počet mandátov, ktoré v tom regióne fungujú, tam jednoducho musíme posudzovať regionálny záujem, ale s nejakými celoštátnymi štandardmi. Veď to je vymedzenie hraníc politiky, kde jednoducho potrebujeme istú mieru aj koordinácie, vzájomného posúdenia, zabezpečenie základných zákonných štandardov, čo pri individuálnom posudzovaní veľkosti a rozsahu územných obvodov môže tam dochádzať k rôznym individuálnym alebo skupinovým záujmom a môžu byť potom dokonca výrazne rozpory a môžu vznikať územné problémy. Takže si naozaj myslím, že treba korektnú diskusiu na túto tému, ale jednoducho počet poslancov, aj keď aspoň základné rozmedzie ktorých, v každom prípade však volebné obvody treba vymedziť v zákone a v tomto smere považujem návrh pána poslanca Cabaja za veľmi cenný.

Myslím si ešte raz, že na úvod by toľko stačilo. Ak prejde zákon do druhého čítania, sme pripravení sa aktívne podieľať na jeho dopracovaní, prípadne na dohodách, ktoré môžu v tomto smere vzniknúť. No a pevne verím, že ak sa prijme, prijmeme zákon, ktorý veci pomôže a zlepší existujúcu situáciu.

Veľmi pekne ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, za vaše vystúpenie. Boli ste posledný prihlásený do rozpravy. Uzatváram všeobecnú rozpravu.

Prosím, navrhovateľ sa chce vyjadriť? Nech sa páči.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Budem veľmi stručný, pretože chcem reagovať iba na tri také pripomienky kolegu Číža.

Len pre poriadok musím povedať, mal som možnosť byť na stáži v Anglicku, vo Veľkej Británii. Práve v Anglicku funguje takýto čistý volebný systém väčšinový, jednokolový. V anglickom parlamente, kde 658 poslancov sa volí do Dolnej snemovne takýmto spôsobom v jednomandátových volebných obvodoch. Len pre poriadok to treba povedať. Mali sme možnosť byť na stáži v Anglicku a videli sme, akým je to spôsobom usporiadané a akým spôsobom sú kreované tieto jednotlivé volebné obvody.

Samozrejme, je priestor, aby sme diskutovali, ale myslím, že v návrhu je jasne napísané, že zhruba 10- až 12-tisíc voličov vytvára jeden volebný obvod. Je tam určitý mantinel, ktorý je daný vyššiemu územnému celku, zastupiteľstvu, keď bude rozhodovať o vytvorení obvodov, že nemá inú možnosť, ako sa v tom mantineli pohybovať. On vychádza z tej praktickej veci, ktorú sme svojho času robili vo výbore pre verejnú správu, keď sa tento zákon prijímal, kde sme hľadali spôsob, ako obmedziť bezbrehé vytváranie počtu volebných obvodov. Takže toto sa tam takisto objavilo, je to tam riešené.

Samozrejme, čo sa týka stabilizácie v regióne, ja si neviem iným spôsobom predstaviť, ako je stabilizovaný región, keď je tam konkrétny poslanec pre svojich konkrétnych voličov.

O koalíciách som už hovoril vo svojom úvodnom slove a celkom mi nebolo jasné, v čom je teda dosah, ak by bol dvojkolový systém aj pre poslancov, že teda by bolo vhodné, aby väčšinový systém bol dvojkolový. Pretože ak doteraz platilo, že druhé kolo sa konalo pre predsedov vyšších územných celkov, tie isté komisie, tie isté volebné miestnosti, tie isté voličské zoznamy, len by pribudol ešte hlasovací lístok pre poslancov pre vyšší územný celok. To je tá istá záležitosť, takže si nemyslím, že tam by bol veľký dosah na finančné prostriedky. Tie hlasovacie lístky by až toľko nestáli. Takže to je otázka riešenia systému, ale, hovorím, nebránim sa tomu, aby sme diskutovali, hľadali spôsob. Všetci máme, myslím si, záujem na tom, aby sa včas, to znamená niečo vyše roka pred konaním volieb, vytvoril priestor na to, aby sa jednotlivé politické subjekty, ktoré budú delegovať svojich zástupcov, ako aj záujemcovia, ktorí by kandidovali ako nezávislí poslanci, aby sa na toto mohli pripraviť. Takže preto hovorím, uznávam, je to v hodine dvanástej, ale je to v tom čase niečo pred rokom, pretože podľa termínu pôsobenia vyšších územných celkov vychádza to tak, že voľby by mohli byť okolo 1. decembra budúci rok. Vtedy sa zhruba končí funkčné obdobie súčasným poslancom a predsedom vyšších územných celkov.

Ďakujem pekne za tieto podnety a verím, že nájdem podporu, aby sme sa v druhom čítaní mohli týmto návrhom zákona zaoberať. Ďakujem pekne.

rokovanie o tomto bode programu. Pán Číž, skoro ste ma pomýlili, tak

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán spoločný spravodajca, neželáte si vystúpiť? Prerušujem pomaličky.

Pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ľubice Navrátilovej na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 891 a rozhodnutie o jeho pridelení výborom máte pod č. 896.

Pani poslankyňa Navrátilová, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, chcem vás požiadať o podporu novely zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorým reagujem na niektoré problémy, ktoré vznikajú pri jeho aplikácii.

Predovšetkým mám za cieľ upraviť dôchodkové zabezpečenie osôb, ktoré sa osobne a celodenne starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Platná právna úprava zabezpečuje zo strany štátu platby poistného do dôchodkového poistenia za fyzické osoby, ktoré sa starajú o dieťa s dlhodobým nepriaznivým stavom len po dobu 7 rokov. Ide o osoby, ktoré sa celoživotne starajú o svoje postihnuté deti, vykonávajú tým spoločensky dôležitú úlohu a je nespravodlivé, aby sa po dovŕšení veku, ktorým je podmienený nárok na starobný dôchodok, ocitli v hmotnej núdzi. Matky a otcovia, ktorí opatrujú postihnuté deti doma a ich hlavným zdrojom príjmu je zvyčajne peňažný príspevok za opatrovanie vo výške 6 000 korún mesačne, šetria verejné financie až vo výške 10 000 korún mesačne, pretože náklady na celodenné opatrovanie zdravotne ťažko postihnutých osôb dosahujú výšku 17- až 20-tisíc korún mesačne v ústavoch. Lepšie dôchodkové zabezpečenia týchto osôb bude nielen prejavom solidarity s nepriazňou ich osudu, ale aj ocenením náročnej práce, ktorú vykonávajú.

Z rozsahu povinného garančného poistenia navrhujem vypustiť obce. Podľa súčasnej právnej úpravy je obec povinná platiť na garančné poistenie, hoci zamestnancom obce nemôže vzniknúť nárok na dávku garančného poistenia, keďže sa na obce nevzťahuje zákon o konkurze a vyrovnaní.

Z poistenia v nezamestnanosti navrhujem vylúčiť zamestnancov, ktorí majú priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Podľa zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti do evidencie uchádzačov o zamestnanie nemožno zaradiť občana, ktorý má priznaný výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok, a preto mu nevznikne nárok na dávku v nezamestnanosti. Napriek tomu občan, ktorému bol priznaný nárok na výsluhový alebo invalidný výsluhový dôchodok, je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti, to znamená, poisťuje sa na poistnú udalosť, ktorá nevznikne.

Ďalej navrhujem upraviť vylúčenie možnosti uplatnenia nároku na nemocenskú dávku z nemocenského poistenia, z ktorého nie je povinný poistenec platiť na nemocenské poistenie. Ide o prípad, keď poistenec je povinne poistený v dvoch alebo vo viacerých zamestnaniach, alebo v iných zárobkových činnostiach a z dôvodu dosiahnutia hranice maximálneho vymeriavacieho základu na platenie poistného do nemocenského poistenia nie je povinný platiť poistné príspevky z niektorej zárobkovej činnosti.

Zároveň navrhujem doplnenie tohto zákona, ktorého účelom je zabrániť možnému zneužitiu skráteného obdobia, za ktoré sa suma predčasného starobného dôchodku neznižuje v prípade, ak poistenec v tomto období začal vykonávať zárobkovú činnosť.

Potom mám niekoľko legislatívnych úprav, o ktorých by som sa tu nezmieňovala, pretože ide naozaj len o úpravy, ktoré sa týkajú terminológie. Ale navrhujem, aby sa pre účely úrazovej renty nezohľadňovala suma invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný z príčiny, ktorá nesúvisí s pracovným úrazom. Dôvodom tohto návrhu je fakt, že podľa súčasne platnej právnej úprave by po znížení sumy úrazovej renty o sumu invalidného dôchodku bola úrazová renta minimálna, čo vo vzťahu k odškodneniu poškodenia na zdraví v dôsledku pracovného úrazu a choroby z povolania možno hodnotiť z hľadiska poškodeného ako neprimerané.

Podľa § 105 ods. 2 nárok na dávku v nezamestnanosti nevzniká poistencovi, ktorý splnil podmienku nároku na starobný dôchodok. Splnenie podmienky nároku na starobný dôchodok nemôže štátny orgán, ktorý rozhoduje o priznaní dávky v nezamestnanosti, spoľahlivo posúdiť, a preto sa navrhuje, aby sa nahradila podmienka splnenia nároku na starobný dôchodok splnením podmienky priznania starobného dôchodku.

Vzhľadom na skutočnosť, že fond nemocenského poistenia a fond poistenia v nezamestnanosti vykazujú dlhodobo prebytky, navrhujem znížiť sadzbu poistného do nemocenského poistenia za zamestnanca aj zamestnávateľa zo súčasných 1,4 % z vymeriavacieho základu na 0,9 % z vymeriavacieho základu a sadzbu 4,4 % povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby na 3,4 % z vymeriavacieho základu a toto zníženie navrhujem aj pre dobrovoľne nemocensky poistenú osobu. Sadzbu poistného na poistenie v nezamestnanosti navrhujem znížiť na 1 % z vymeriavacieho základu. Vo fonde nemocenského poistenia bude koncom roku prebytok cca 4 mld. korún, vo fonde poistenia v nezamestnanosti viac ako 3 mil. korún. Celkový výpadok príjmov Sociálnej poisťovne by po prijatí zmenených sadzieb bol cca 6 mld. korún. Navrhovaným znížením poistných sadzieb však sledujem zníženie odvodového zaťaženia podnikateľskej sféry a tým možné zvyšovanie zamestnanosti.

Z príjmov Sociálnej poisťovne navrhujem vyňať príspevky na dôchodkové sporenie. To je druhý pilier, pretože ide o súkromné peniaze, ktoré z vecného hľadiska nepatria do okruhu verejných financií. Ponechanie týchto peňazí v okruhu verejných financií spochybňuje vlastnícky vzťah sporiteľa k týmto peniazom.

Nad rámec doterajších činností bude Sociálna poisťovňa administrovať výber príspevkov do starobného sporenia, čo bude vyvolávať vyššie správne náklady Sociálnej poisťovne. Preto navrhuje, aby sa správny fond Sociálnej poisťovne vytváral aj z príspevkov na poistné do rezervného fondu solidarity.

Zároveň navrhujem, aby sa lehota na prevod príspevkov na starobné dôchodkové sporenie príslušnej dôchodkovej správcovskej spoločnosti predĺžila na 15 dní od ich pripísania na účet do Sociálnej poisťovne. Dôvodom tohto návrhu je administratívna náročnosť prerozdeľovania sumy príspevkov od platiteľov do rôznych dôchodkových fondov.

Povinnosť poberateľa invalidného dôchodku oznamovať ústrediu Sociálnej poisťovne zárobkovú činnosť do 8 dní od začatia výkonu zárobkovej činnosti stráca opodstatnenie, pretože invalidný dôchodok sa nekráti z dôvodu výkonu zárobkovej činnosti poberateľa invalidného dôchodku. Z tohto dôvodu navrhujem vypustenie § 230 zo zákona č. 461.

V § 231 písm. h) navrhujem doplniť povinnosť zamestnávateľa oznámiť pobočke Sociálnej poisťovne do 3 dní aj chorobu z povolania.

Ďalej navrhujem, aby zákon č. 461/2003 explicitne obsahoval záväzok štátu, že bude v rokoch 2005 až 2014 poskytovať finančné prostriedky na úhradu transformačných nákladov dôchodkovej reformy do základného fondu starobného poistenia. Tu chcem podotknúť, že takýto explicitný záväzok štátu uhrádzať tieto transformačné náklady nie je nikde.

A dve posledné veci. Zákon o sociálnom poistení, účinný od 1. 1. 2004, stanovil na rozdiel od predtým účinných právnych predpisov primeraný spôsob určenia výšky penále, to je 0,0 % za deň, najviac však do výšky dlžnej sumy poistného. Dôvody na odpúšťanie penále preto pominuli. Odpúšťaním penále je poškodovaná nielen Sociálna poisťovňa, ale celé verejné financie, pretože pri oneskorenom platení poistného ide o bezúročné, neraz dlhodobé úverovanie platiteľov poistného. Okrem toho súčasná prax, keď o odpustení penále rozhodujú subjektívne riaditelia pobočiek Sociálnej poisťovne, vytvára korupčné prostredie.

V tejto súvislosti by som rada svojich kolegov a kolegyne upozornila na generálny pardon, ktorý chystá Sociálna poisťovňa, o ktorom by sme si mali vážne porozprávať.

V § 255 sa dopĺňa obdobie dôchodkového poistenia zistené pred januárom 2004 o dobu civilnej služby.

Ďakujem, pán predsedajúci, z mojej strany všetko.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov.

Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Kláre Sárközy.

K. Sárközy, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vám predložila spravodajskú správu, ktorou ma určil výbor pre sociálne veci a bývanie, k návrhu zákona, ktorý predkladá pani poslankyňa Navrátilová. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z toho vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafované znenie a dôvodovú správu.

Predkladaná novela reaguje na niektoré problémy, ktoré vznikajú v aplikačnej praxi. Konkrétne upravuje dôchodkové zabezpečenie osôb, ktoré sa osobne a celodenne starajú o dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Z osobného rozsahu povinného garančného poistenia sa navrhuje vypustiť bod c), z poistenia v nezamestnanosti vylúčiť zamestnancov, ktorí majú priznaný výsluhový dôchodok alebo invalidný dôchodok. Ďalej sa navrhuje upraviť vylúčenie možnosti uplatnenia nároku na nemocenskú dávku z nemocenského poistenia, z ktorého nie je poistenec povinný platiť na nemocenské poistenie. Vo vzťahu k Sociálnej poisťovni sa navrhuje z jej príjmov vyňať príspevky na dôchodkové sporenie a niektoré ďalšie zmeny v činnosti Sociálnej poisťovne.

Stanovisko ministerstva financií konštatuje, že predložený návrh zákona vytvára dodatočné nároky na zdroje štátneho rozpočtu v objeme zhruba 6 mld. korún a spôsobí výpadok z príjmov Sociálnej poisťovne v objeme 6 mld. korún.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 písm. 3 zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Skončila som, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Prosím, keby ste zaujali miesto pre spravodajcov.

Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto k tomuto bodu programu. Ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pani poslankyňa Tkáčová zatiaľ ako prvá a jediná. Končím možnosť podania ďalších prihlášok do rozpravy.

Pani poslankyňa, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, budem stručná. Okrem niektorých užitočných vecí, ktoré pani poslankyňa navrhuje a ktorých podporu si vieme v SDKÚ predstaviť, pretože sa stotožňujú aj s vládnym návrhom, ktorý predniesol minister Kaník, zhruba sa prekrývajú asi na 70 %, chcem vyjadriť zásadný nesúhlas s návrhom, aby penále vyrubené podľa zákonov platných od 1. 1. 2004 za omeškané platby poistného nebolo možné odpustiť.

Podľa môjho názoru toto ustanovenie je namierené hlavne a dopadne hlavne na malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Zdôvodním, prečo som o tomto presvedčená. Pre veľké podniky s vysokou mierou pridanej hodnoty predstavuje objem miezd alebo mzdových nákladov malý podiel, malý percentuálny podiel na celkových nákladoch. Ale pri malých podnikoch a živnostníkoch, ktorí tvoria nízku mieru pridanej hodnoty, často popri materiálnych nákladoch sú mzdové náklady jedným z tých najväčších a najrozhodujúcejším faktorom v peňažnom toku. Pri podmienkach, za akých malí producenti a poskytovatelia služieb obchodujú, napríklad s obchodnými reťazcami alebo zdravotníckymi zariadeniami, nie sú 60- a 90-dňové lehoty splatnosti výnimkou. Malý podnikateľ často stojí pred rozhodnutím, či z toho balíka peňazí, ktorý momentálne má k dispozícii, uhradí elektrinu, vyplatí mzdy alebo odvedie poistné a dane do štátneho rozpočtu. Za každé omeškanie mu totiž hrozí okamžitá sankcia. Nezaplatíte elektrinu, vypnú vám médium. Nezaplatíte mzdu v deň, keď je splatná, a máte k dispozícii prostriedky, hrozí vám postih podľa Trestného zákona. A v prípade neskorého odvedenia poistného do fondov hrozí vám penalizácia. Nič na tom nemení výška tejto penalizácie, pretože doteraz platné 0,2 % tvorili celkom slušný 73-percentný ročný úrok, aj terajšia schválená výška 0,05 % na deň predstavuje ročný úrok 18,25 %.

Podnikateľ, ktorý nedostal načas úhradu napríklad od nemocnice, uprednostní, a to môžem povedať z praktického života, pred odvodom do poisťovne výplatu mzdy, pretože za každým svojím zamestnancom vidí aj rodinu, ktorá z tejto mzdy musí pokryť svoje potreby. No a my ho potrestáme tak, že miesto toho, aby on dostal od nemocnice penále za oneskorenú platbu, zaplatí penále, teda pokutu on. Asi všetci cítime, že to nie je spravodlivé.

Pýtam sa, trestáme ho takto, že vzal osud do svojich rúk, že sa spolieha sám na seba, nie na štát? Ba berie zodpovednosť aj za tých ľudí, ktorých zamestnáva! A na to je dnes potrebná odvaha. Tí, ktorí tvoria pracovné miesta, si zaslúžia vďaku, nie reštrikcie. Oni potrebujú právnu oporu v štáte, nie tresty za aktivitu a samostatnosť.

Možnosť odpustiť penále podľa môjho názoru však potrebuje aj štát. Faktom je, že medzi najväčších dlžníkov patria napríklad železnice alebo štátne zdravotné zariadenia. A keďže u nás je rovnoprávnosť v podnikaní, takže penále by museli platiť aj ony. No a odkiaľ by sa vzali prostriedky? Z verejných financií. To znamená, že by sme ich zaplatili my všetci, a to aj tí najchudobnejší.

Ako už Ľubka spomínala, už druhýkrát v histórii Rada riaditeľov Sociálnej poisťovne rozhodla o generálnom odpustení penále tým, ktorí zaplatia istinu. Sociálna poisťovňa to urobila približne asi pred dvoma alebo troma rokmi a zistila, že získa prostriedky skôr. Pohľadávky Sociálnej poisťovne tvoria dnes 70 mld. korún. A ja si myslím, že nie je účelom Sociálnej poisťovne zarábať na penále, ale zvýšiť percento výberu, ktoré na Slovensku, keď sa mýlim, opravte ma, patrí k jedným z najvyšších v Európe.

A ešte k argumentu odstránenia korupcie. Ak teda dnes existujú podozrenia z korupčného správania riaditeľov pobočiek pri odpúšťaní penále, navrhujem, aby sa zriadili komisie z pracovníkov Sociálnej poisťovne, daňových úradov a podnikateľského prostredia, aby sa celý proces stransparentnil. Prosím, neberme podnikateľom a živnostníkom možnosť odpustiť penále. Ak to niekto myslí s podnikaním a so zamestnávaním vážne, nesmieme ho trestať.

My týmto ustanovením, ak by sme ho schválili, ich budeme likvidovať a nenaplní sa toto, Ľubka, čo si hovorila, čo chceme znížením odvodov dosiahnuť, aby sa zvýšila zamestnanosť. Totiž títo naši malí podnikatelia radšej zrušia pracovné miesto, ako by podstúpili riziko, že prídu o všetok svoj majetok, ktorým pri podnikaní na živnostenský list ručia.

Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Teraz už nie je ďalší prihlásený do rozpravy. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Prosím, pani navrhovateľka, chcete sa vyjadriť? Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ja by som trošku chcela reagovať. Naozaj toto si zaslúži dlhšiu diskusiu a myslím si, že momentálne bude lepšie, keď si to s kolegyňou vydiskutujeme. Pokiaľ sme v právnom štáte a platia nejaké pravidlá, musia platiť pre všetkých. Potom povedzme, že bude generálny pardon aj na daňové nedoplatky alebo že bude generálny pardon, ja ešte neviem, zo všetkých zdravotných poistení, čo si myslím, že je priama výzva k nasledujúcemu správaniu. Vy, čo platíte poctivo, vy ste hlupáci. Vy, čo platíte občas, tak zaplatíte raz do roka, my vás budeme zálohovať a my vás podporujeme v takomto správaní. Čiže ja cítim s tými drobnými podnikateľmi, ktorí sa môžu ocitnúť v nejakej takejto krajnej situácii, ale môžeme sa pokúsiť nájsť trošku iné riešenie, ako som navrhla ja, a to riešenie, ktoré by zabránilo tejto výzve k neserióznemu správaniu, a napriek tomu pomohlo povedzme niekomu, kto dlží možnože 5-6-tisíc korún alebo 10-tisíc korún, a odlíšili tých, ktorí dlžia milióny. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa. Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť? Nie.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a zároveň prerušujem aj rokovanie schôdze Národnej rady pre dnešný deň. Budeme pokračovať zajtra ráno o 9.00 hodine.

Ďakujem a dobrú noc prajem.

(Prerušenie rokovania o 18.57 hodine.)