P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Danko, Hrdlička a pán poslanec Zubo.

Teraz budeme pokračovať tak, ako sme sa dohodli včera na rokovaní poslaneckého grémia, dokončením rozpravy k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Posledný prihlásený do rozpravy k tomuto bodu programu bol pán poslanec Cabaj, ktorý sa hlási, nech sa páči. Nech sa páči, pán poslanec Cabaj, máte slovo.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil ešte v rozprave k návrhu skupiny poslancov na novelu zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku.

Dovoľte mi, aby som najskôr, pán spravodajca, pre poriadok uviedol k pozmeňujúcemu návrhu č. 1, ktorý som predložil v rozprave s tým, že tento pozmeňujúci návrh, tak ako ho máte, bude potrebné o ňom hlasovať iba o bode 2, a to tak, že § 35 ods. 6 znie: "Ak sa predseda Národnej rady, podpredseda Národnej rady, člen vlády ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova." Platí všetko to isté, čo je tam, len nie je potrebné už hlasovať o tom pravom a treťom bode, pretože tie už sú obsiahnuté v materiáli, ktorý máme spracovaný ako návrh, takže len pre poriadok toto upozorňujem a zároveň mi dovoľte, aby som ešte predložil jeden pozmeňujúci návrh, a to v § 64 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vypustiť ods. 3 a ostatné odseky sa potom prečíslujú. Navrhujem to z jednoduchého dôvodu, že vzhľadom na to, že v ods. 1 a 2 je riešenie postavenia poslaneckých klubov v rámci Národnej rady, tento tretí odsek sa nám javí ako nadbytočný. Ďakujem pekne, všetko. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Ďakujem pánovi navrhovateľovi, spravodajcovi. Hlasovať o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku, budeme dnes o 11. 00 hodine. Ďakujem.

Pristúpime teraz k rokovaniu o ďalšom bode programu, ktorým je

návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, ktorý prerokúvame ako tlač 879.

Prosím pána poslanca Maxona, aby za skupinu navrhovateľov predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil. Pán poslanec Maxon. Nie je prítomný v rokovacej sále. Nie je prítomný pán poslanec. Poprosím, aby sme pokračovali v rokovaní o ďalšom... (hlasy z pléna)... Návrh zákona ste dostali ako tlač 879. Súčasťou návrhu je aj rozhodnutie predsedu o pridelení návrhu zákona na prerokovanie výborom. Poprosím teraz, aby pán predseda výboru pre pôdohospodárstvo návrh zákona uviedol a odôvodnil.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ospravedlňujem sa za to krátke zdržanie, ale predpokladal som, že môj kolega bude trošku dlhšie hovoriť k rokovaciemu poriadku. Prosím, ešte raz teda prijmite moje ospravedlnenie.

Dámy a páni, diskusia o spotrebnej dani z piva bola tu na pôde parlamentu pred niečo viac ako šiestimi mesiacmi. Myslím si, že tá diskusia mnohé veci ozrejmila, ale čo je rozhodujúce a čo je podstatné, to, čím vtedy predkladatelia argumentovali z hľadiska vývoja pivovarníctva, sa naplnilo do bodky a, naopak, tá situácia sa ešte podstatne viac z hľadiska ekonomických parametrov v oblasti pivovarníctva zdramatizovala.

Viete veľmi dobre, že sadzba dane z piva sa menila v priebehu roku 2003 dvakrát. Po prvýkrát to bolo k 1. januáru 2003, kde sa upravila na 30 Sk na stupeň, plató a hektoliter a znamenalo to dosiahnutie minimálnej sadzby, ktorú predpisuje Európska únia. Po druhýkrát sa spotrebná daň menila 1. augusta 2003 a sadzba bola upravená z 30 Sk na 50 Sk, čo vtedy znamenalo približne 163-percentný nárast.

Dámy a páni, súčasne platná sadzba spotrebnej dane z piva postupne od augusta výrazne ovplyvnila spotrebu. Podľa ostatných štatistík pokles spotreby predstavuje asi 16 percent. Len pre vašu ilustráciu treba skonštatovať, že tých 16 percent reprezentuje jeden stredne veľký pivovar na Slovensku. Samotný pokles, samozrejme, nie je dobrým sprievodným javom odvetvia, ktorému sme dávali kedysi zelenú a považovali sme ho a dúfam, že ho budeme považovať aj za perspektívne, ale kľúčové je to, že toto odvetvie ako celok dosiahlo za prvý polrok tohto roku 350-miliónovú stratu.

Dámy a páni, ak odvetvie ako celok nie je schopné sa ekonomicky reprodukovať, ak odvetvie ako celok nedosahuje ekonomické parametre, ktoré sú potrebné pri podnikaní, tak je to priestor, keď by sme my poslanci mali zvažovať, či všetko v tejto oblasti je v poriadku. To bol hlavný dôvod, prečo sa skupina poslancov rozhodla predložiť poslanecký návrh zákona o znížení spotrebnej dane z piva. Prirodzene, že v súvislosti s týmto zákonom sa diskutuje aj o možných rozpočtových dopadoch.

Ja by som, dámy a páni, chcel veľmi pekne poprosiť, aby sme diskusiu súvisiacu s prípadnými rozpočtovými dopadmi nechali na druhé čítanie. Máme dostatok analýz, máme dostatok argumentov a myslím si, že aj dostatok skúseností, aby sme tieto veci dokázali objektívne posúdiť.

Dámy a páni, predkladatelia v žiadnom prípade nemajú a nemali ambíciu, aby komplikovali zostavenie návrhu štátneho rozpočtu na rok 2005. Predkladatelia v žiadnom prípade nemajú ambíciu, aby sme takpovediac vytvárali rizikové faktory v nepriamych daniach, čo sa týka rozpočtového hospodárenia v roku 2000 - 2005, ale jednoznačne sme presvedčení, že pokiaľ nedospeje Národná rada Slovenskej republiky či už k takémuto záveru, ktorý je premietnutý v tomto zákone, alebo k istému kompromisu, tak vážnym spôsobom poškodzujeme odvetvie, o ktorom som už raz povedal, sme považovali vždy a dúfam aj v budúcnosti budeme považovať za perspektívne. To je dôvod, dámy a páni, prečo sa uchádzame o vašu priazeň a chcem vás veľmi pekne poprosiť, ak sú a budú tie odborné pripomienky, prosím, spoločne si ich prediskutujme vo výboroch a v druhom čítaní. Ešte raz vás chcem požiadať o podporu tohto zákona a jeho posunutie do druhého čítania. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi poslancovi Maxonovi. Prosím, aby si sadol na iné miesto, nie na miesto spravodajcov, teraz ste, pán poslanec, navrhovateľom a poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu Slovenskej republiky o stanovisku výboru k predloženému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z piva. Nech sa páči.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 107/2004 Z. z. o spotrebnej dani z piva, ktorý máme rozdaný ako tlač 879 ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu. Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh z formálnoprávnej stránky nespĺňa náležitosti návrhu zákona uvedené v § 68 ods. 3, pretože dôvodová správa neobsahuje, citujem z rokovacieho poriadku "jej hospodársky a finančný dosah, najmä vplyv na štátny rozpočet". Aj keď pán navrhovateľ uviedol, že v druhom čítaní by sme mali diskutovať o dopadoch tohto návrhu zákona na štátny rozpočet, rokovací poriadok jasne stanovuje podmienky a legislatívne pravidlá ešte presnejšie, že súčasťou dôvodovej správy musí byť aj analýza dopadu navrhovaného zákona na štátny rozpočet.

Vzhľadom aj na charakter tohto návrhu zákona, kde sa závažným spôsobom mení spotrebná daň z piva, čo má dosť značný vplyv na budúci štátny rozpočet, budem odporúčať pri hlasovaní po rozprave podľa § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku, aby sa tento návrh vrátil jeho navrhovateľovi na dopracovanie. Ďakujem pekne, pán predseda, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Dostal som písomnú prihlášku pána poslanca Šulaja. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo a potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ale vidím, že už niekto iný otvoril. Nech sa páči, pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dane patria k jedným zo základných ekonomických nástrojov riadenia každého štátu. Majú vplyv na fiškálnu politiku a ovplyvňujú fiškálnu oblasť života slovenskej ekonomiky, majú vplyv na podnikateľské prostredie, majú vplyv na konečnú spotrebu.

Kolega Maxon tu začal veľmi zaujímavo hovoriť o zákone, ktorý ovplyvňuje všetky tri oblasti tohto života. My sme v predchádzajúcom období našou daňovou politikou už naozaj menili dvakrát spotrebnú daň z piva. Myslím si, že to bolo asi v roku 2003 alebo v roku 2004. Už vtedy sme konštatovali v zmysle negociačných kritérií, že výška spotrebnej dane z piva je na takej úrovni, ktorá nie je v rozpore s európskymi princípmi zdaňovania. Následne sme v roku 2004 menili sadzbu dane z piva, a to z toho dôvodu, že boli určité rozpočtové problémy. Vtedy sme sa domnievali, že zvýšením sadzby dane z piva budeme riešiť aj fiškálne problémy nášho štátu. Pri diskusiách, ktoré vtedy zazneli v pléne, ale aj následne pri ďalších diskusiách, ktoré zazneli pri pozmeňujúcich návrhoch, ktoré sme napríklad predkladali aj my za politickú stranu Smer, zaznela otázka, ako sa ďalej budú vyvíjať pivovary, ako bude ovplyvnená spotreba piva na Slovensku. Veď koniec koncov Slovensko a Česká republika boli štáty, ktoré boli typické svojou kvalitnou výrobou piva.

Vtedy sme hovorili o tom, že zvýšenie spotrebnej dane z piva nebude mať taký podstatný charakter na výrobcov a na konečnú spotrebu a koniec koncov aj na štátny rozpočet. Bola to vtedy ekonomická úvaha, prognóza, ktorá bola reprezentovaná jednými alebo druhými názormi. V súčasnosti však už nemusíme hovoriť o prognóze, môžeme hovoriť o realite. Tá realita na Slovensku je tu a dovolím si ju konštatovať nie svojimi vyjadreniami, ale vyjadreniami ľudí, ktorí pracujú v pivovarníckom priemysle, a ich vyjadreniami, ktoré konštatujú súčasný stav. Budem citovať: "Po ukončení výroby piva v Martine, Trnave a Nitre hrozí krach ďalších troch pivovarov. Dôvodom je príliš vysoká spotrebná daň. Navyše zatvorené boli aj dve sladovne v Rimavskej Sobote a v Nitre. Ak sa situácia nezmení na trhu, zostane len zopár najsilnejších hráčov."

Teda, ak chcem riešiť ekonomické problémy tejto krajiny v prospech ľudí, ak chceme riešiť ekonomické problémy v prospech podnikateľskej sféry, ak sa zamyslíme nad tým, čo môže spraviť zmenená sadzba dane z pridanej hodnoty na štátny rozpočet, mali by sme riešiť tento problém, o ktorom sme hovorili. Nepchajme teda hlavu do piesku ako pštrosy, ale začnime ho riešiť tým, že podporíme novelu zákona o spotrebnej dani z piva. Ja som teda za to, aby Národná rada vedela využiť sebareflexiu pri posudzovaní všetkých takých dôležitých ekonomických otázok, ako je výška spotrebnej dane z piva. Áno, môžeme na jednej strane hovoriť, že tie ekonomické parametre, ktoré tu sú, sú ťaživé, ale sú iné možnosti, ktoré štát vytvoril. Možnože by to mala byť daň z príjmov, ale tu je namieste otázka, ako hospodária pivovary, keď krachujú. Niektoré vykazujú stratu za polroka 300 miliónov korún. Je teda namieste kompenzácia v iných daniach alebo v inom ekonomickom finančnom daňovom priestore, ktoré parlament nastavil daňovou reformou? Asi nie. Vyskúšajme teda porozmýšľať nad všetkými dopadmi, ktoré táto daň bude mať. Ona nebude mať len dopad na príjem zo spotrebnej dane z piva, bude mať dopad na daň zo závislej činnosti, bude mať dopad na daň z pridanej hodnoty, bude mať dopad na daň z príjmov.

Ak na budúcej schôdzi budeme kreovať štátny rozpočet, jeho východiská, myslím si, že je namieste, aby sme sa zaoberali aj otázkou spotrebnej dane z piva. Táto diskusia by naozaj mala byť odborná a vidím v tej ďalšej schôdzi ďalšie možnosti na to, aby sme vyriešili problém, ktorý trápi ľudí, ktorý trápi podnikateľskú sféru a v konečnom dôsledku aj štátny rozpočet. Preto odporučím nášmu poslaneckému klubu, aby hlasoval za uvedený zákon a aby sa tento zákon dostal do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, pýtam sa, či pán poslanec Jasovský, Gabriel, Ďaďo budú mať faktické poznámky? Áno, ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca tri faktické poznámky. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami.

Pán poslanec Jasovský, nech sa páči.

J. Jasovský, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja som celé leto sledoval v televízii rozhovory hovorcu ministerstva financií o slovenských výčapníkoch alebo krčmároch na tému pokles spotreby piva na Slovensku a stále som vnímal veľmi negatívne absolútne odmietavú reakciu ministerstva financií, ktoré konštatovalo, že pokles nesúvisí so spotrebnou daňou, ale pokles súvisí s počasím na Slovensku. Tento problém sa ukazuje v plnej nahote, a ak si zoberieme stanoviská pivovarníkov, ktorí úplne vážne teda hovoria o tom, že budú nútení pivovary na Slovensku zatvárať, ak poznáme mieru nezamestnanosti, ktorá na Slovensku je, neostáva nám nič iné len podporiť tento návrh zákona a skúsiť sa vyrovnať s tým, čo bolo predošlým parlamentom schválené, a to znamená znížiť výšku spotrebnej dane tak, aby bola teda cena piva prijateľná pre spotrebiteľov na Slovensku. Ono na prvý pohľad sa to možno zdá, že ide o propagáciu alkoholických nápojov, ale skutočne treba tento problém vnímať cez zamestnanosť na Slovensku, cez to, aby ďalšie pivovary na Slovensku neskončili svoju činnosť, a cez to, aby tá pôvodná výroba, ktorá na Slovensku bola zavedená pred mnohými storočiami, ostala. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Gabriel.

J. Gabriel, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Ja by som len pár vetami chcel podporiť túto novelu zákona, pretože naozaj nechcem už konštatovať naspäť, čo povedal pán Šulaj, ktoré pivovary nám už skrachovali alebo zatvorili svoju činnosť a ktoré sladovne. Ešte máme zopár pivovarov, ešte máme zopár sladovní, ak pôjdeme touto cestou ďalej, teda zvyšovania spotrebnej dane alebo zachováme túto spotrebnú daň, ktorá momentálne je, znemožníme rozvoj pivovarníctva ako takého a pripravíme pôdu na ďalšie pády podnikov a dovoz piva, ktoré sa tradične u nás vyrábalo dlhé stáročia, bude realizované zo zahraničia, a nie z domácej produkcie. To sa týka nielen výrobcov piva, ale aj prvovýroby, lebo sladovnícky jačmeň sa u nás pestuje, má výborné podmienky na produkciu ako takú a jeho využitie. Takže je to komplex, ktorý nás tu mrzí. Ja osobne som z Trnavy a nie som rád tomu, že pivovar v Trnave skončil a tiež sa budem musieť asi pozerať na to, ak to takto pôjde ďalej, že aj sladovne v Trnave budú mať problémy so svojou výrobou v budúcnosti ako takej.

Takže bol by som veľmi rád, keby poslanci zvážili možnosť podpory tejto novely, to, čo povedal pán Maxon alebo čo povedal pán Šulaj, a umožnili riešiť tento problém komplexne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ďaďo.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem. Kolegyne, kolegovia, iste si pamätáte, že na túto tému som v Národnej rade vystúpil dvakrát a dvakrát som v predchádzajúcom období upozorňoval na skutočnosť, ktorá môže nastať po prijatí zákonov, respektívne náraste spotrebnej dane. Dnes 163-percentný nárast spotrebnej dane sa premietol definitívne do toho, že nie jednotlivé závody či podniky, ale celé odvetvie pivovarníctva je v strate, a to je to podstatné, čo pán kolega Maxon v mene skupiny poslancov tu navrhol, že s touto situáciou je potrebné sa bez ohľadu na to, či má, alebo nemá nejaký dopad na štátny rozpočet sa zaoberať.

Ja chápem aj iné záležitosti, ale musíme pochopiť aj túto skutočnosť. Nie sú to len Michalovce, Ilava, Martin, Trnava, Nitra, pivovary, ktoré sú zavreté, ale je tu celá reťazová reakcia, ktorá môže doviesť situáciu k tomu, že sa uzatvoria ďalšie pivovary a zvýši sa nezamestnanosť. A pýtam sa teda, ak niekto vtedy konštatoval, že je to lobizmus, nie je to teraz lobizmus za nezamestnanosť? Je to pritiahnuté za vlasy, ale konštatujem, že okrem toho, že tu budú ďalšie výdavky na podporu v nezamestnanosti, sa naša príjmová časť zníži o daň z príjmov a týmto spôsobom jednoznačne nie je možné ísť, musíme brať ako sociálny štát i ohľad na celú sociálnu situáciu, a preto klub, celý klub KSS tento návrh podporí. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil písomne do rozpravy, otváram možnosť sa hlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tkáčová, pán poslanec Burian. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi najprv niekoľko poznámok ku formálnej stránke predloženého návrhu zákona. V doložke k poslaneckému návrhu zákona sa uvádza, že navrhovateľom je osem poslancov výboru pre pôdohospodárstvo. My sme vo výbore o tomto návrhu diskutovali a pán poslanec Maxon uviedol, že rokoval s predstaviteľmi koaličných strán, že dohoda je na spadnutie a v podstate ani ministerstvo financií sa tomuto návrhu nebráni. Myslím si však, že tieto informácie nezodpovedali skutočnosti a pod návrhom, ktorý ste dostali do poslaneckých lavíc, je už podpísaných len päť poslancov opozície, čiže nejde o návrh výboru pre pôdohospodárstvo, ale o poslanecký návrh.

Ďalej návrh zákona neobsahuje údaje o dopadoch na verejný rozpočet, ako už skonštatoval aj splnomocnený spravodajca. Preto ho aj ja považujem za nekompletný a stotožňujem sa s návrhom spravodajcu nepokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona.

Pán poslanec Maxon, ja som dlho zvažovala ešte túto moju poslednú poznámku ku formálnej stránke zákona, ale vy si potrpíte a pri vládnych návrhoch zákona kritizujete gramatické chyby, preto vás upozorňujem, že v dôvodovej správe máte gramatickú chybu.

A teraz k samotnému obsahu návrhu. Aj keď rozsahom je to kratučká novela, ale dovolím si tvrdiť, že to je sud s pušným prachom. Je to veľmi, veľmi populárna téma, veľmi skúsený predkladateľ, dobrí lobisti, aj mediálne je táto téma predpripravená.

Slovenské združenie výrobcov piva a sladu predložilo analýzu, o ktorú sa opiera predkladateľ a ktorú aj prezentoval. Preto vám ponúkam pohľad z iného uhľa. Tvrdenia o likvidačnom účinku vysokých spotrebných daní na pivovarníctvo sú jednostranné. Ak si pozrieme na vývoj podielu spotrebnej dane na cene piva, sústredím sa na 12-stupňové pivo, tak tento podiel sa v priebehu desiatich rokov nezmenil. V roku 1994 tvoril 19 percent z ceny piva, postupne klesal, až sa v roku 2004 opäť dostal na úroveň 19-percentného podielu.

Pozrime sa na dane z príjmu. V roku 1994 tvorila efektívna sadzba dane 49 percent, v tomto roku je to 19 percent. Nižšiu spotrebnú daň z piva z krajín V4 má iba Česká republika, ale tá krajina ako jediná v rámci V4 nepristúpila ku komplexnej daňovej reforme. Takisto nižšie zdanenie piva spotrebnou daňou v Čechách je korektné vnímať práve s vyššou daňou z príjmu právnických osôb, ktorá v Čechách, ak sa nemýlim, je 25 percent.

Takisto na základe údajov, ktoré predložilo Združenie výrobcov piva a s ich odhadmi predaja na rok 2004 bola vypočítaná medziročná zmena čistého zisku týchto podnikov a vyšlo nám 4,9 percenta plus, to znamená, že by zisk sektora mal narásť na základe tých údajov, ktoré predložilo združenie.

Ďalej si dovolím upozorniť, že aj v nákladových položkách došlo k znižovaniu, napríklad odvody klesli o 3 percentuálne body, a to sa zhodneme, že odvody z miezd tvoria pomerne vysokú nákladovú položku. Takisto vďaka makroekonomickej politike štátu došlo k podstatnému poklesu úrokov, ale aj k zlepšeniu podnikateľského prostredia, čo posilňuje medzinárodnú konkurencieschopnosť domácich výrobcov.

Okrem likvidačných účinkov na pivovary Združenie výrobcov piva argumentuje tým, že spotrebné dane negatívne ovplyvňujú spotrebu. Opäť je to jednostranný pohľad, pretože sa neberú do úvahy ďalšie faktory, ktoré však môžu podstatne vplývať nielen na výrobu, ale aj na spotrebu piva. V prvom rade je potrebné uviesť, že začiatkom roku 2004 došlo k výraznejšiemu poklesu výroby ako spotreby. Na Slovensku je spotreba vyššia ako domáca výroba, preto sa pivo k nám dováža, a za prvé štyri mesiace roku 2004 čistý dovoz, to znamená rozdiel medzi exportom a importom narástol o 109 percent. Preto časť poklesu výroby nemôžeme objektívne pripísať iba výške spotrebnej dane. Vysvetlením môže byť strata pozície na trhu, čo súvisí s medzinárodnou konkurencieschopnosťou domácich výrobcov. Takisto spomínané slabé leto spôsobilo zníženie spotreby o 4 percentá aj v Čechách, kde je daň nižšia ako na Slovensku.

Dovolím si tvrdiť, že sa menia spotrebiteľské preferencie obyvateľstva, a to smerom k nižšej konzumácii alkoholických nápojov vôbec. Keď si pozrieme údaje Štatistického úradu o štruktúre príjmov a výdavkov domácností na Slovensku, tie uvádzajú, že podiel výdavkov obyvateľstva za alkoholické nápoje a tabak klesal v rokoch 2000 až 2003 z 3,36 na 3,02 percentuálneho bodu.

Samozrejme, nie je možné tvrdiť, a ja to ani netvrdím, že rast spotrebnej dane nemal žiadny dopad na spotrebu. Ide však o krátkodobý jav. Ekonomický vývoj na Slovensku vytvára podmienky na dlhodobý rast reálnej spotreby, a teda aj nákupu alebo spotreby piva. Pozrime sa na maloobchodné tržby. Tie v júni dosiahli medziročný nárast o 10,5 percenta a predpokladaný rast spotreby domácností na rok 2004 sa predpokladá 2,7 percenta.

Troška pohľad zo strany verejných financií. Daňová reforma vychádza zo základnej filozofie zníženia dane z príjmu a prenesenia daňového zaťaženia na spotrebné dane s hlavným cieľom konsolidovať verejné financie.

Zvýšenie spotrebných daní má tri základné dôvody. Po prvé, je to schopnosť spotrebných daní priniesť značný výnos pri relatívne nízkych administratívnych nákladoch. Po druhé, je to existencia negatívnych externalít, to sa zhodneme, že alkohol a nikotín sú návykové a škodlivé látky a s tým sú spojené náklady na zdravotnú starostlivosť, ale aj náklady a spoločenské dôsledky súvisiace s kriminalitou a rozpadom rodín. A po tretie, ide o zdaňovanie tovaru, ktorý nie je k životu potrebný, teda dá sa povedať, že je to tovar luxusný, a preto je predpoklad, že zaťažuje vrstvy s vyššími príjmami.

Ale čo ja, dámy a páni, považujem za najpodstatnejšie a o tom sa tu doteraz taktne mlčalo. Podľa môjho názoru nie je žiaduce vôbec sa zaoberať komoditami, ako sú alkoholické nápoje, ako je tabak a spotrebnými daňami s nimi spojenými. Pivo, ako sa uvádza v materiáli Združenia výrobcov piva a sladu, je tradičný ľudový nápoj. Ale pivo je aj nápoj, ktorý obsahuje alkohol, návykovú látku a podobne ako nikotín nemôže predsa štát podporovať a maximalizovať výrobu týchto tovarov. Neospravedlní to ani záchrana stovky pracovných miest, pretože alkohol rozbíja tisícky rodín na Slovensku. Alkohol devastuje osobnosť človeka a spoločenské dôsledky a náklady tohto rozvratu sú podstatne vyššie a škody sú nezvratné.

Zníženie spotrebných daní a koniec koncov aj DPH neznamená automaticky zníženie konečnej ceny výrobku. Uvediem vám príklad z 1. januára 2003, keď sa menila spotrebná daň z piva, zase to uvediem na dvanástke. Pán predkladateľ uviedol, že sa daň zmenila, ale neuviedol, že sa zmenila z 33 korún na 30, to znamená, že sa znížila. Takisto sa 1. januára 2003 znížila sadzba dane z pridanej hodnoty z 23 na 20 percent. Celkový dopad zníženia dane na jednu fľašku dvanástky bol 43 halierov, ale predajná cena 1. 1. 2003 sa zvýšila o 81 halierov. Čiže celé zvýšenie ceny ide navrub zvýšenia ceny výrobcom.

A čo mi v tejto diskusii chýba? To sú návrhy, ako vlastnou angažovanosťou producentov zvýšiť efektivitu, konkurencieschopnosť výroby, štruktúru poľnohospodárskej výroby či schopnosť exportovať.

Zníženie spotrebných daní nie je správnym krokom, dámy a páni, krátkodobo by možno pomohlo, ale dlhodobo je iba odkladaním vážnejšieho problému, a tým je medzinárodná konkurencieschopnosť domácich výrobcov. Vzhľadom na všetko uvedené klub SDKÚ nepodporí tento poslanecký návrh. Ďakujem za slovo.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pani poslankyňa Bollová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, to, čo ste tu uvádzali, je prinajmenšom úsmevné. Vaša strana a celá koalícia nepodporila ani zníženie dane na základné potraviny, na lieky, na knihy a tak ďalej, na mnohé tovary, ktoré rozhodne neobsahujú alkohol, ani nie sú návykovými látkami. Ak by som to chcela trošičku zľahčiť, tak by som vám pripomenula taký jeden švejkovský výrok, že: "Ktorá vláda pivo zdraží, táto dlho nevydrží." Takže ja si myslím, že vaše dôvody, ktoré ste tu uvádzali, nie sú akceptovateľné. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani poslankyňa Tkáčová, môžete reagovať na faktickú poznámku.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ďakujem za názor aj pani poslankyni Bollovej, ale potvrdili ste mi, že keď nie sú argumenty, prechádza sa na posmešky, ale čo je na tom úsmevné, že alkohol rozvracia na Slovensku rodiny? Toto je pre vás na úsmev? Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledný v rozprave vystúpi pán poslanec Burian. Nech sa páči, máte slovo.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, že na úvod by som chcel podotknúť, že nesúhlasím celkom, a pokiaľ ide o pragmatickú rozpravu s mojím predrečníkom, bohužiaľ, z niekoľkých dôvodov.

Prvý vážny dôvod je ten, ak štát si robí svoj štátny rozpočet a robí filozofiu, kde pridá, kde zoberie a kde uvažuje o tom, aby získal svoje príjmy, tak nemôže uvažovať len o tom, že obrovské výdavky zo štátneho rozpočtu budú plynúť do zahraničných investícií, v minulom období to boli, povedzme, investície, ktoré sa týkali Peugeotu, Citroenu, Kia. Ja tým nechcem povedať, že tieto investície nie sú potrebné, sú veľmi potrebné, ale my na druhej strane zabúdame na to, že jednoducho tým, že chceme nahnať príjmy, ktoré budú kryť tieto výdavky do takýchto významných zahraničných investícií, potrebujeme získať na úkor slovenských výrobcov.

My nie naopak, že sme neurobili rovnovážne prostredie pre slovenských výrobcov, my naopak tým, že potrebujeme do štátneho rozpočtu dostať príjmy a splniť maastrichtské kritériá, my takýmto spôsobom dosť ničíme vlastných výrobcov. Takže ja chcem len podotknúť, že musíme uvažovať o tom, že, naopak, my dnes nepodporujeme alebo nezrovnoprávňujem prostredie na Slovensku, ale práve naopak, aj takýmito opatreniami alebo výrazným zvýšením spotrebných daní sme nápomocní tomu, že títo slovenskí výrobcovia sa dostávajú do problémov.

Ak tu boli štatistické dáta, ja vlastne by som povedal, ozrejmenie si pamäti chcem povedať, že za prvý polrok je to strata pivovarníckeho priemyslu na Slovensku vo výške viac ako 350 milión korún. Očakávaná strata za rok viac ako 500 miliónov Sk. To je prvý alarmujúci príklad toho celého. Druhým alarmujúcim príkladom je, že tri pivovary už skončili a ďalšie sladovne sú už v podstate pred krachom a v podstate sa očakáva aj to, že nielen pivovary, ktoré skončili, tie tri, ale je predpoklad, že budú aj ďalšie pivovary ohrozené s tým, že do konca roka možno aj ďalšie tri pivovary skončia svoju činnosť, a to je práve tým, že sa teda takýmto výrazným spôsobom zasiahlo do daňovej politiky.

Je jasné, že tu už bolo povedané, že tieto opatrenia, ktoré prijala vláda dvakrát zvýšením spotrebných daní neboli nútené z pohľadu princípov Európskej únie, dodržania negociačných zmlúv. Ale myslím si, že na záver by som vyjadril takúto myšlienku. Ak pani Tkáčová rozprávala o tom, že je to strata určitým spôsobom konkurencieschopnosti slovenského pivovarníctva, tak sa chcem opýtať, aby sa zamyslela nad tým, kde a v ktorých krajinách tak výrazne zvýšili tieto spotrebné dane, a keď sa pozrieme na susedov a na výrobcov, povedzme piva v Nemecku, povedzme v Česku, tak zistíme, že tieto spotrebné dane sú asi na približnej úrovni toho, čo navrhovateľ dal do tohto zákona. Takže si myslím, že konkurencieschopnosť sa vytvára aj tým, akým spôsobom vláda buď citlivo, alebo necitlivo zasiahne do daňovej politiky a akým spôsobom chce podporiť politiku vlastnej výroby, politiku vývozu a nielen tým, že bude vytvárať podmienky pre zahraničných investorov, ale vytvorí aj podmienky na to, aby jednoducho títo výrobcovia, tradiční výrobcovia na Slovensku boli schopní vyrábať do tej miery, aby neboli stavaní pred úlohu krachu. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tkáčová, nech sa páči. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Burian, keďže ste ma priamo oslovili, ja vám dám do pozornosti iba dva fakty. 75 percent výrobcov piva sú zahraniční výrobcovia piva na Slovensku, to po prvé, a napríklad sa argumentuje zanikaním pivovarov. V Nitre pivovar bol presťahovaný do Hurbanova, pretože to predpokladala kúpna zmluva, že po piatich rokoch jednoducho tento závod bude môcť byť zatvorený. To znamená, že to nebolo v dôsledku ani daňovej politiky, ani konkurencieschopnosti, ale obchodného zámeru podnikateľa. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, máte slovo.

by som chcel poďakovať za záujem o túto problematiku. Ďakujem veľmi pekne tým, ktorí pripravenú novelu zatiaľ verbálne podporili.

Pani poslankyňa Tkáčová, čo sa týka vašich argumentov alebo vašich pripomienok, tak rešpektujem len tú pravopisnú chybu, pretože v ostatných veciach ste sa hlbokým spôsobom mýlili. Prosím vás pekne, hovoriť tu o takých demagogických náčrtoch, že spotrebná daň a výroba piva rozvracia rodiny, tak ja by som vám teraz mohol povedať pre boha živého, prestaňte tam v tej Žiline s tou automobilkou, lebo automobily znečisťujú životné prostredie a zabíjajú sa v nich ľudia. Veď to je absurdné. (Potlesk). Hospodárska politika a nakoniec naša zodpovednosť má smerovať k iným riešeniam ako k takýmto zdôvodneniam, nakoniec nezdôvodniteľným.

Čo sa týka tej prílohy alebo doložky. Pani poslankyňa Tkáčová, vy veľmi dobre viete, že mám uznesenie výboru k dispozícii, kde pôdohospodársky výbor Národnej rady na základe uznesenia ma zaviazal pripraviť tento návrh novely a chcem pokračovať, to jednoznačne dokazuje to, že tu nikto nehrá a nemá záujem hrať na kartu istej miery popularity alebo niečoho podobného. Naopak, bola to myslím si, že úplne korektná ponuka na základe tých analýz, ktoré máme, aby sme sa všetci bez rozdielu politickej príslušnosti, ktorí tu v Národnej rade sedíme, podieľali na vyriešení tohto problému. Takže z tohto pohľadu ja odmietam to obvinenie, že je to populárna téma a chytili sme sa jej, pretože sme šikovní politici a že máme v záujme nejakým spôsobom takto sa zviditeľňovať. Veľmi dobre, ešte raz zopakujem, veľmi dobre viete, že takúto ponuku mali všetci členovia výboru a nakoniec aj celé plénum Národnej rady Slovenskej republiky a ja dúfam, že túto ponuku hlasovaním prijmete.

Len tak mimochodom, v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky je uvedené, že vláda predloží do Národnej rady Slovenskej republiky zákon o lobizme. Doteraz sa nič také nedeje, takže aj to je jedna z vecí programového vyhlásenia, ktoré v legislatívnej oblasti neplníte, ale prečo to hovorím. Myslím si, že za lobistov často vydávame tých, ktorí nerobia nič iné, len si plnia svoju manažérsku povinnosť. Je to predsa ich bezprostredná povinnosť a sú za to platení, keď ich firmy strácajú ekonomický základ, keď ich firmy strácajú perspektívu, tak je to ich povinnosťou, aby oslovili predovšetkým vládu tí ľudia, ktorých vy nazývate lobistami, tú vládu oslovili. Do dnešného dňa si minister financií nenašiel čas, aby si tie argumenty vypočul. Takže bolo ich priamou povinnosťou, keď cítia zodpovednosť za svoje firmy, aby sa obrátili na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Veľmi často sa aj zo strany ministerstva financií argumentuje, do akej miery tento náš návrh by ovplyvnil konečnú cenu. No ja budem veľmi korektný a s najväčšou pravdepodobnosťou aj sa priblížim k tomu konečnému výsledku, no minimálne. Predsa teraz, keby sme mali argumentovať, že keď my znížime sadzbu spotrebnej dane do tej výšky, ako je navrhovaná a slovenský pivovarnícky priemysel má 352-miliónovú alebo 356-miliónovú stratu, tak predovšetkým úpravou spotrebnej dane budeme kompenzovať tú stratu, ktorú dosahujú a nebudú mať reálny priestor alebo minimálny priestor, aby to premietli do konečnej spotrebiteľskej ceny.

Pani poslankyňa Tkáčová, mýlite sa aj v konkurencieschopnosti slovenského pivovarníckeho priemyslu. Slovenský pivovarnícky priemysel, pokiaľ sa nemýlim, tak oproti minulému roku zvýšil export o 53 percent. O 53 percent jedno odvetvie zvýšilo svoj export. To znamená, že absolútne jasne a zrozumiteľne toto odvetvie prezentuje, že je konkurencieschopné. Žiaľ, teda ukazuje sa, že slovenský pivovarnícky priemysel bude konkurencieschopný len v európskom priestore, lebo na domácom trhu mu ten priestor jednoducho nedáme.

Ešte, dámy a páni, jedna poznámka, prečo taká angažovanosť výboru pre pôdohospodárstvo. Nuž z jednoduchého dôvodu. Tak ako tu povedal pán poslanec Gabriel, tak ako hovoril pán poslanec Šulaj, týka sa to významným spôsobom aj sladovníckeho priemyslu a pestovateľských plôch sladovníckeho jačmeňa. Ak prostredníctvom daňovej politiky nájdeme modus vivendi a vytvoríme pivovarníkom štandardné prostredie na podnikanie, tak vytvoríme opäť obrovský priestor na to, aby sa stabilizovali pestovateľské plochy jačmeňa, a nielen stabilizovali pestovateľské plochy jačmeňa, ale zásadným spôsobom sa stabilizovala aj nákupná cena tejto komodity. Nebudem hovoriť žiadne prekvapenie, tí, ktorí sa tomu venujú, sladovnícky jačmeň z obilnín bol jeden z najrentabilnejších plodín, ktorá sa na Slovensku pestuje, nehovoriac o tom, že aj pestovatelia sladovníckeho jačmeňa na Slovensku už dnes dosahujú veľmi dobré parametre.

Dámy a páni, k tým rozpočtovým dopadom alebo teda k tomu formálnemu nedostatku, ktorý prezentoval aj pán spravodajca. Ja, samozrejme, budem mať ambíciu požiadať vás o schválenie iného návrhu, ale o § 51 zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách sa tu veľmi veľa diskutuje. Vo veľa prípadoch aj ja osobne som upozorňoval, pokiaľ to boli poslanecké návrhy koalície, že kvantifikácia týchto dopadov neexistuje. A pri tejto príležitosti by som chcel upozorniť na jednu vec. Neviem, či sa nám to podarilo, alebo podarí vyriešiť v rokovacom poriadku, ale určite sa nám to nepodarilo vyriešiť v tých zákonoch, ktoré sa týkajú rozpočtovania verejnej správy a samosprávy, ktoré boli nedávno na rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Ja, dámy a páni, v súlade s § 51 zákona č. 303 o rozpočtových pravidlách som sa obrátil na generálneho riaditeľa rozpočtovej sekcie ministerstva financií. Zaslal som mu žiadosť 16. septembra a požiadal som ho o vypracovanie stanoviska k rozpočtovým dôsledkom návrhu skupiny poslancov výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Predsa sa nemôžeme presviedčať, že je v kapacite jedného poslanca, alebo aj keď je to skupina poslancov, aby mala všetky relevantné podklady, ktoré pre tú kvantifikáciu sú potrebné. No, čuduj sa svete, pán generálny riaditeľ sekcie rozpočtovej politiky, do kompetencie ktorého to bezprostredne patrí, kde si robia analýzu rozpočtových dopadov a som presvedčený, že aj tú analýzu rozpočtových dopadov majú, tak mi oznámil, že ten návrh zákona, ktorý predkladám, neobsahuje predkladané finančné dôsledky na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nežiadal ma len o rozpočtové dopady na rozpočtový rok 2005, ale ministerstvo financií chcelo od predkladateľa, jedného obyčajného smrteľníka, ktorý možno sa síce v niektorých tých veciach vyzná, aby som kvantifikoval rozpočtové dopady na ďalších sedem rokov. Takže to, vážené dámy a páni, za čo úradníci berú platy, a to, čo by mali robiť za peniaze daňových poplatníkov aj vo vzťahu k servisu poslancom Národnej rady, tak generálny riaditeľ rozpočtovej sekcie mi oznámi, že v tom zákone tie rozpočtové dopady nie sú a jednoducho potvrdil to, čo hovoril môj kolega, len asi si zabudol spomenúť, že malo by byť jeho povinnosťou tieto rozpočtové dopady kvantifikovať.

Aj napriek tomu, dámy a páni, trvám na tom, čo som povedal a chcem vás teda požiadať o podporu predovšetkým preto, že budeme sedieť s odborníkmi, verím, že sa nám už podarí posadiť aj s predstaviteľmi ministerstva financií a pokúsime sa objektivizovať tie rozpočtové dopady. A pokiaľ tie rozpočtové dopady budú negatívne vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, tak, samozrejme, že v tom druhom čítaní to absolútne korektne budeme prezentovať.

A, dámy a páni, možno na záver ešte jedna poznámka. Teraz sa úzkostlivo držíme platných sadzieb spotrebnej dane z piva. Držíme sa ich jednoducho preto, a ja to chápem, že minister financií má obavu otvoriť akúkoľvek sadzbu dane, či už priamej, alebo nepriamej, pretože sme pred rokovaním o štátnom rozpočte na budúci rok. Ale už samotná logika veci, tak ako je štatistika, jednoducho hovorí, že v stanovení súčasne platných sadzieb sme sa naozaj mimoriadne sekli. Ak by mala byť ambícia ministerstva financií prostredníctvom tejto spotrebnej dane, a to aj bola, dostať do štátneho rozpočtu čo najviac finančných prostriedkov, tak ten vývoj jednoznačne svedčí o niečom inom. Rozpočtovaná je finančná čiastka 2 370 miliónov Sk. Za prvý polrok sa vyinkasovalo 887 miliónov Sk, to znamená, že celková čiastka bola do toho rozpočtu istým spôsobom, nechcem povedať, že namaľovaná, samozrejme, kvalifikované odhady boli, ale nakoniec to vychádza tak, že aj pokiaľ by nebola klesla spotreba, tak tie parametre, ktoré v tejto dani sme mali dosiahnuť v tomto rozpočtovom roku, s najväčšou pravdepodobnosťou nedosiahneme. Z toho pohľadu ja naozaj nevidím ekonomicky, hospodársky, ale ani ľudsky za správne, aby sme ortodoxne trvali na tých sadzbách, ktoré platia v súčasnom období.

Dámy a páni, nájdime spolu spoločnú reč, snažme sa v tom druhom čítaní venovať tomuto zákonu pozornosť bez toho, že by sme si hovorili, kto je lobista, kto je ovplyvnený tými a tými skupinami. Dajme sa ovplyvniť jedným jediným. Nechajme slovenskému pivovarníctvu zelenú. Nechajme slovenské pivovarníctvo prežiť. To je dôvod, prečo vás prosím, aby tento zákon bol prerokovaný v druhom čítaní. Pán spravodajca predložil návrh vrátiť, ja predkladám návrh, aby Národná rada Slovenskej republiky prerokovala návrh v druhom čítaní. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)