B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, veľmi krátko. Je zrejmé, že pivo a s pivom súvisiace všetky návrhy a zákony sú chúlostivou témou, lebo hneď v prvom čítaní, čo nie je obvyklé v tomto parlamente, sme už tu rozprúdili takú diskusiu, veľmi podrobnú diskusiu, ktorá je obvyklá až v druhom čítaní aj vzhľadom na návrh, ktorý obsahuje jeden jediný paragraf, teraz bola diskusia veľmi obšírna. Nechcem sa púšťať do vecnej polemiky, či je správne, alebo nesprávne zvyšovať, znižovať spotrebnú daň z piva. Myslím si, že to je predmetom práve toho druhého čítania, ak sa rozhodne Národná rada prejsť do druhého čítania s týmto návrhom zákona, ale z formálnoprávnej stránky musím konštatovať a bez ohľadu na to a tiež sa nechcem púšťať do polemiky, či ministerstvo financií má poskytovať takýto servis poslancovi, alebo nie, alebo či to majú byť niektoré oddelenia Národnej rady, ale z formálnoprávnej stránky musím konštatovať, že návrh nespĺňa, alebo dôvodová správa nespĺňa náležitosti, ktoré sú predpísané rokovacím poriadkom.

Čiže len z tohto dôvodu ja navrhujem a budem navrhovať pred hlasovaním, aby sme ho vrátili navrhovateľovi na dopracovanie, to neznamená, že v ďalšom konaní alebo pri ďalších schôdzach Národnej rady nemôže byť ešte predložený takýto návrh, ale ja si myslím, že toto je dosť dôležitá stránka tohto návrhu, aby sme videli aj my poslanci všetci, aj keď ministerstvo financií môže mať iný názor a k určitej analýze, ktorá má byť súčasťou tejto dôvodovej správy, keď ministerstvo financií môže potom zaujať stanovisko pozitívne alebo negatívne, alebo nejaké s korekciami, ale my poslanci by sme mali vidieť všetky finančné dopady aj na štátny rozpočet, aj na ďalšie rozpočty, verejné rozpočty. Takže z tohto dôvodu budem navrhovať, aby sme vrátili návrh na dopracovanie. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto programu.

Budeme teraz rokovať v prvom čítaní o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov (tlač 881).

Návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí predsedu Národnej rady Slovenskej republiky pod č. 887. Dávam slovo teraz poslancovi Vladimírovi Ďaďovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán poslanec.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, kolegyne a kolegovia, myšlienka povinnosti štátu zaoberať sa riešením situácie poškodených a oklamaných občanov v nebankových subjektoch, ich odškodnením ma zaujímala ešte dávno predtým, keď som ani nesníval, či niekedy budem ústavným činiteľom, poslancom Národnej rady. Samozrejme, ako občan som pozorne sledoval celú situáciu a robil si úsudok ako nezainteresovaná osoba, osoba, ktorá nemá v žiadnej banke žiadne koruny ani žiadny cenný papier. Drukoval som poslancom Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí predložili v Národnej rade Slovenskej republiky návrh na riešenie situácie, a veril som, že politik, ktorý je politikom z vôle občanov, bude cítiť zodpovednosť, spravodlivosť voči občanom - voličom, no sklamal som sa a dlho som rozmýšľal, prečo tomu tak bolo.

Dnes ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky som pochopil, prečo tak bolo a spolu s ďalšími poslancami navrhujem zákon, ktorý by mal preveriť nielen spravodlivosť a vzťah vlády k občanovi, ale i pocit zodpovednosti poslancov Národnej rady Slovenskej republiky voči občanovi Slovenskej republiky, voči tomu, kto ho volil, z ktorého vôle dnes sedí v týchto poslaneckých laviciach.

Predložený návrh zákona sa pripravoval od začiatku tohto volebného obdobia. Pripravovali sa na jeho predloženie poslanci za Komunistickú stranu Slovenska, poslanci za Ľudovú stranu - HZDS, poslanci za stranu Smer. Každý z týchto poslancov má svoj podiel i na tomto návrhu zákona a ja len konštatujem, že v tejto súvislosti sme to nielen my sľúbili občanom, ale je to i povinnosť nás poslancov, aby sme sa s týmto nedostatkom, na ktorom má veľký podiel práve štát a vláda Slovenskej republiky, dokázali úspešne vyrovnať.

Pri vôbec filozofii toho, ako predložiť tento návrh zákona, bolo niekoľko alternatív, na ktorých pracovali jednotlivé poslanecké kluby. Jedna z alternatív hovorila o úplnom odškodnení všetkých klientov. Ďalšia alternatíva hovorila o čiastočnom odškodnení do určitej výšky, tretia alternatíva hovorila, že to čiastočné odškodnenie bude len na základe celkovej výšky vkladu, no a tá posledná, ktorá je, s tou ste sa stretli dnes, ktorá je predložením kompromisu všetkých týchto alternatív.

Kde bola filozofia predloženia tohto návrhu zákona? Tá bola postavená na výsledkoch monitorovania Národnej banky Slovenskej republiky v rokoch 1997 až 2000. Bola postavená na výsledkoch protokolu daňovej kontroly z 9. 12. 1999, protokol štátneho dozoru nad kapitálovým trhom pri Ministerstve financií Slovenskej republiky zo dňa 9. februára 2000. Bola postavená na informácii finančnej polície uznesením vlády Slovenskej republiky z 12. januára 2000, uznesením Národnej rady Slovenskej republiky č. 1943 z 13. marca 2002 a uznesení Národnej rady Slovenskej republiky tohto funkčného obdobia, ktoré na návrh komunistického poslanca požiadalo ministra vnútra o predloženie informácie o prepojení nebankových subjektov na politické strany a hnutia v Slovenskej republike.

Všetky uvedené aktivity smerovali do neznáma. Smerovali do neznáma preto, lebo nepriniesli pre poškodených žiadny efekt okrem očakávania ich odškodnenia im memoriál. Žiaľ, taký bol postup doteraz. Takýmto spôsobom sme sa dokázali doteraz vyrovnať s nedostatkami. Ja budem konštatovať v ďalšom vystúpení konkrétne dôvody a fakty, ktoré hovoria jasne o tom, že máme túto povinnosť.

Dnes v pocite zodpovednosti a povinnosti nápravy chýb skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky predložila návrh zákona, o ktorom verím, že budeme vecne, bez politických tričiek diskutovať, ku ktorému, tak ako nám demokracia a rokovací poriadok ukladá, budeme môcť predložiť pozmeňujúce návrhy, samozrejme, ak bude v druhom čítaní, ku ktorému v konečnom dôsledku prijmeme uznesenie, ktoré nečaká len 300-tisíc poškodených, ale i široká verejnosť Slovenskej republiky, uznesenie, ktoré zaviaže vládu Slovenskej republiky s definitívnou platnosťou raz a navždy uzatvoriť neslávnu kapitolu finančných podvodov a zneváženia našich občanov.

Pretože každý z nás poslancov má pred sebou dôvodovú správu a predpokladám, že aj tí, ktorí sú zarytí nepriatelia odškodnenia občanov, si aspoň sčasti pozreli predložený materiál, uvediem len stručne, čo predkladatelia tohto návrhu požadujú za svoj cieľ. Je to aspoň čiastočná úprava podmienok na čiastočné odškodnenie občanov, ktorí boli dôverčiví a oklamaní za asistencie štátu Slovenskej republiky. Stalo sa tak preto, že štátne orgány na rozdiel od obyčajných občanov mali dostatok informácií, prehľad i vedomosti o situácii v nebankových subjektoch, nekonali dôsledne, rázne proti nim nezakročili a nezabránili tak defraudácii miliardových vkladov našich občanov. Štát sa nečinne prizeral. Nevadila mu zúfalá situácia najslabšie finančne zabezpečených občanov. Neochraňoval ich dostupnými zákonnými prostriedkami a včas nerealizoval ani vládou prijaté opatrenia. Som presvedčený o tom, že vláda tak z politických, ako aj morálnych povinností si svoju povinnosť nesplnila a čo je povinná niesť i tú svoju zodpovednosť, ale i zabezpečiť nápravu a vrátiť v súčasnosti občanovi aspoň čiastočne to, o čo ho svojím konaním či nekonaním v podstate pripravila.

Predložený návrh zákona jasne konštatuje, že nejde o úplné odškodnenie, ale o percentuálne istiny nie z navýšenia, ale o to, o čo občania boli oklamaní.

Posúďte spolu. Dnes je podľa správcov konkurznej podstaty u platcov situácia nasledovná. Horizont dlhuje občanom 5 694 049 201 korún. BDV 2 605 122 806 korún. BMG 6 900 688 051 korún, AGV, s. r. o., 360 161 127 korún. Dokopy táto suma, ktorú som uviedol a ktorá je dnes potvrdená správcami konkurznej podstaty, je 15 560 021 186 korún. Dnešná suma, o ktorú boli občania poškodení nebankovými subjektmi, sa odhadom oproti tejto, čo som uviedol, pohybuje v rozpätí 15 až 17 miliárd Sk. Nebankové subjekty vložili na reklamu 2,7 miliardy Sk.

Dámy a páni, ak berieme do úvahy len tú skutočnosť, že za nečinnosť vlády, respektíve za jej tichého súhlasu prišlo pri 20-percentnej daňovej povinnosti do štátnej pokladnice, hovorím, len pri 20-percentnej daňovej povinnosti do štátnej pokladnice od okradnutých občanov to, čo aspoň dnes čiastočne požadujeme, aby im to bolo vrátené, tak to znamená, že tieto prostriedky už štát raz dostal a vráti im len to, čo od občanov vzal. Pritom konštatujem tak ako môj predchodca, že aj pôvodný návrh v dôvodovej správe konštatuje o zhruba 5 miliardách korún, o ktoré je potrebné zaťažiť štátny rozpočet, je hlboko korigovateľný, niekde až do úrovne 3,5 miliardy. Ale sám ako poslanec aj skupina sme nemali toľko síl, aby sme dokázali definitívne a presne stanoviť túto výšku. V druhom čítaní sa môžeme baviť o tom, akým spôsobom je výška, akým spôsobom sa odškodnia občania, ale k tomu sa ešte dostanem.

Nie, nie som idealista a reálne predpokladám, že vláda Slovenskej republiky sa bude všetkými možnými spôsobmi brániť prijatiu tohto zákona, pretože už v kuloároch sa hovorí o tom, prečo rozdávať z prostriedkov všetkých niektorým. Nuž, jednoducho konštatujem v mene navrhovateľov toľko, že preto, lebo všetci sme brali z prostriedkov týchto oklamaných. Všetci. O tom, že vláda jednoznačne vedela a mlčala a nekonala, to je dnes jasné. Ak chcete dôkazy, prosím, dámy a páni, kolegovia a kolegyne, počúvajte. Počúvajte fakty a argumenty, ktoré sa odohrali od roku 1997, zaoberajte sa nimi a skúste svoje vedomie práve tomuto faktu podriadiť, čo budem teraz konštatovať.

Po prvé. Národná banka Slovenskej republiky koncom roku 1997 monitorovala aktivity obchodných spoločností, ktoré v oznamovacích prostriedkoch zverejňovali výzvy na vkladanie peňažných prostriedkov. Upozornila príslušné orgány vrátane orgánov činných v trestnom konaní, upozornila ministerstvo financií a ministerstvo vnútra na podstatu podnikania nebankových subjektov, na podozrenie z porušovania zákonov a páchania trestnej činnosti. A tieto konali? Nekonali. Viete o tom, že nekonali ešte z predchádzajúceho obdobia.

Po druhé. Národná banka Slovenskej republiky upozorňovala v roku 1999 v médiách na to, že ide o pyramídu, o podvod, že výnosy sa vyplácajú z ďalších vkladov. Nestačilo toto konštatovanie Národnej banky Slovenskej republiky pre vládu na to, aby začala konať? Ak nie, je tu ďalší podklad.

Po tretie. Národná banka Slovenskej republiky v roku 1999 v médiách poukazovala na klamlivú reklamu v poskytovaní úverov a pôžičiek bez povolenia Národnej banky Slovenska, čo je dôkazom toho, že o činnosti vedela a napriek tomu, že do októbra 1999 mala právomoc ukladať nebankovým subjektom pokuty alebo opatrenia, neudelila ani jednu pokutu, ani jedno opatrenie.

Po štvrté. V rokoch 1997 až 1998 boli v Horizonte vykonané dve komplexné daňové kontroly s nálezom. Dôkazom je protokol č. 69532096034/99 zo dňa 9. 12. 1999. Daňové riaditeľstvo a ministerstvo financií mali všetky hospodárske výsledky. Vedeli, že vklady sú zdrojom vyplácania údajných výnosov. Vedeli, že ide o podvod. Konali? Nekonali.

Po piate. Štátny dozor nad kapitálovým trhom vykonal v spoločnosti Horizont a BMG Invest dve kompletné kontroly s nálezom. Dôkaz - protokol č. 003/2000 zo dňa 9. 2. 2000, a ak zistil nezákonnosť dovtedy v hospodárení, mal týmto spoločnostiam pozastaviť činnosť, respektíve navrhnúť orgánom činným v trestnom konaní použiť inštitút obstavenia účtov a majetku nútenej správy až po zrušenie týchto spoločností. Konalo sa tak? Nekonalo sa tak.

Po šieste. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 90/1999 bol schválený projekt realizácie na riešenie makroekonomickej nerovnováhy a konkurencieschopnosti slovenskej ekonomiky, v ktorom boli stanovené niektoré konkrétne opatrenia na zamedzenie podnikania nebankových subjektov. To je jasný dôkaz o tom, že vláda už vtedy v roku 1999 vedela o netransparentnosti tohto podnikania nebankových subjektov a napriek tomu neprijala riešenie v zmysle platných zákonov, aby ministerstvo hospodárstva zakázalo klamlivú reklamu a ministerstvo financií navrhlo orgánom činným v trestnom konaní vykonať inštitút nútenej správy. Neudialo sa nič. Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 12. 10. prijala uznesenie, v ktorom uložila ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky analyzovať ustanovenie Obchodného zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o tichom spoločenstve, s cieľom zamedziť zneužívanie tohto inštitútu nebankovými subjektmi v spolupráci s ministrom vnútra a navrhnúť legislatívne obmedzenia tohto podnikania. Termín realizácie, dámy a páni, 30. apríl 2000. A kedy sa tak stalo? Obchodný zákonník nadobudol účinnosť 1. januára 2002. To je činnosť vlády? To je realizácia ich vlastného uznesenia? To je činnosť, ktorá zakázala a dokázala urobiť to, čo mala spraviť? Myslím si, že nie. Ak je tu otázka, prečo tak neskoro a prečo potom i Národná rada, nehnevajte sa, kolegovia, ktorí ste sedeli predtým, nepripravila zákon v skrátenom legislatívnom konaní, ak išlo o taký dôležitý zákon a vedela o tom vláda a bolo prijaté takéto uznesenie.

Po ôsme. Tým, že vláda nekonala včas, prípadne konala povrchne, nedôsledne a zdĺhavo, umožnila nebankovým subjektom pokračovať v páchaní trestných činov a podvodu. A týchto pár dôvodov, týchto osem dôvodov, ktoré som uviedol, sú dôvodom na to, aby sme sa dnes vážne situáciou zaoberali, aby sme nenechali občana napospas, ale aby sme navrhovaný zákon postúpili do druhého čítania a tu v prípade potreby urobili určité korekcie.

Je tu mnoho nezodpovedaných otázok. Mnoho nedbanlivosti, zdĺhavosti, ba dokonca neplnenia si povinností vyplývajúcich zo zákonov, ktoré neboli využité v prospech občana. A kto tie zákony mal využívať? Je tu konštatovanie napríklad pána Fruniho. Citujem: "V hre sú silní ľudia z najvyšších štátnych kruhov." Koniec citátu. Známe sú vyjadrenia rôznych špičkových politikov, ktoré dodnes odzneli. Bývalého prezidenta Slovenskej republiky, citujem: "Je potrebné prijať osobitný zákon, ako tomu bolo v Českej republike." Predsedníčky SDKÚ a vtedy ešte podpredsedníčky Národnej rady Slovenskej republiky pani Zuzany Martinákovej, citujem: "Vláda mala dve možnosti. Po prvé, radikálne zasiahnuť v začiatkoch zakázaním činnosti, po druhé, prijať legislatívne opatrenia a obmedziť ich činnosť." Áno, plne súhlasím. Súhlasím, ale zároveň je mi divné, prečo tak nekonala. Prečo prvá možnosť sa nerealizovala vôbec a druhá až po troch rokoch od prijatých poznatkov, pričom v Českej republike tento problém dokázali realizovať po jednom týždni.

Pýtam sa vás, vážené pani poslankyne, páni poslanci, nie sú predložené fakty dôkazom nečinnosti vlády v normách, ktoré jej zákony umožňovali? Je česká vláda viac závislá od občana, ako je naša vláda? Alebo si vláda Českej republiky váži občana a ochraňuje viac ako tá slovenská, keď dokázala odškodniť všetkých občanov, ktorí boli poškodení nebankovými subjektmi i za pričinenia slovenskej vlády. Občania neurobili nič protizákonné. To je fakt. Vláda nevyužila zákon a nerealizovala legislatívu návrhu nového a za to trpí občan. To je druhý fakt. Niektorí politici poškodených občanov označujú za hazardérov, naivných či chamtivcov. Ja sa pýtam, bolo to hazardérstvo, ak prijali ponuku firmy, ktorá pracovala v rámci zákonov, keď vláda nič nekonala? Asi nie. Ak nepracovala v zmysle zákonov, tak práve títo politici mali siahnuť na zodpovednosť. Je to chamtivosť, ak si dnes dôchodca v dobe finančnej neistoty chce uložiť svoje niekedy aj celoživotné úspory so ziskom? Je to naivita, ak sa na občana valí zo všetkých médií reklama a on jej uverí, pričom nikto z odborníkov nezasiahne a nevyužije zákon?

Páni poslanci a poslankyne, je neseriózne, ba priam absurdné, aby sme postavili občana do úlohy finančníka. Je nezodpovedné a alibistické nechať všetku zodpovednosť na občanovi, ak exekutíva nevyužije svoje možnosti, nekoná a mlčí. Je nezodpovedné, ak zákon, ktorý prikazuje, že tieto spoločnosti musia klientov informovať o majetku a investíciách, platí po šiestich rokoch od ich vzniku.

Dámy a páni, je načase povedať, že tu niekto zlyhal. Že ten, kto zlyhal, nebol občan, ale bol to štát. Bolo by neférové postaviť sa proti poškodeným občanom, daňovým poplatníkom. Sme ústavní činitelia a to samo osebe hovorí o našej zodpovednosti za občana. Sme tvorcami zákonov a predstaviteľmi štátu a našou povinnosťou je podľa Ústavy Slovenskej republiky spolupodieľať sa na náhrade škody, ktorá vznikla nečinnosťou štátnych orgánov. Každý z nás by mal mať pocit sociálneho štátu, čo znamená, ak ktorýkoľvek občan či skupina občanov sa dostane do problémov nie vlastnou vinou, štát by mu mal pomôcť.

Páni poslanci, panie poslankyne, prosím vás skutočne o korektný prístup zameraný na definitívne vyriešenie nášho dlhu voči poškodeným občanom. Žiadam vás o podporu a postúpenie návrhu zákona do druhého čítania. V závere konštatujem, že áno. Môžeme v ďalšom čítaní prijať rôzne pozmeňujúce návrhy, môžeme rozdeliť dobu odškodnenia na etapy, ktoré budú súvisieť po konzultácii i s ministerstvom financií na roky 2005, 2006 i ďalej. Nenechajme však občana v tom, že jednoznačne skonštatujeme, nemáš nárok na nič a to, že si prišiel o prostriedky, sme nezavinili my.

Ja verím, že v mene všetkých predkladateľov politických strán opozície, Smeru, HZDS a KSS, sa aj vy, koaliční poslanci a nezávislí poslanci zamyslíte nad situáciou a nájdeme spolu s ministerstvom financií kompromis, ktorý pri čiastočnom odškodnení toho, že každý z tých, kto vložil do nebankového subjektu svoje prostriedky, nedostane, opakujem plnú sumu, nejde tu o plnú sumu, ale o percentuálnu náhradu 50 percent z istiny, ktorú tam vložil. Ja vám ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, poslancovi Jozefovi Mikušovi. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona o čiastočnom odškodnení vkladateľov do nebankových subjektov ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh v zmysle § 70 ods. 1 zákona Národnej rady rokovacieho poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej schôdze.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrh zákona uvedené v § 67 a § 68 o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetom návrh.

Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Áno. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy, nakoľko som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pani poslankyňa Tóthová, ktorá predtým už stlačila tlačidlo, s procedurálnym návrhom. Predpokladám, že sa chcela hlásiť do rozpravy. Pán poslanec Kolesár. Končím možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pani poslankyňa Tóthová tu nie je. Stráca poradie. Pán poslanec Kolesár, nech sa páči.

E. Kolesár, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v krátkom vystúpení vyjadril podporu predkladateľom tohto návrhu zákona z niektorých nasledujúcich dôvodov.

Skutočne krach nebankových subjektov spôsobil obrovské tragédie množstva ľudí, ktorí mali vložené svoje finančné prostriedky v nebankových subjektoch na základe riadne uzatvorených zmlúv, či už to bolo o pôžičke, o tichom spoločenstve. Všetko v tomto smere, samozrejme, vyzeralo na prvý pohľad legálne a bezproblémovo. Hlavnú úlohu v tomto smere však na získavanie klientov mala rozsiahla a masívna, až zavádzajúca a je možné povedať, že aj klamlivá reklamná kampaň. Vo vzťahu k spotrebiteľovi a následnému veriteľovi nebankového subjektu možno jednoznačne hovoriť o zavádzajúcej a klamlivej kampani. Z tohto hľadiska vo vzťahu k zavádzateľom reklamy a v nadväznosti na jej obsah a charakter ako prostriedku na dosiahnutie želaného cieľa by sme mohli hovoriť aj o podvode v zmysle príslušného paragrafu Trestného zákona, čoho výsledkom sú státisíce podvedených a okradnutých občanov. Títo občania verili právu v Slovenskej republike, verili, že štátne orgány konajú tak, aby chránili občanov Slovenskej republiky pred nekalými a podvodnými formami páchania trestnej činnosti.

V poslednom čase sme mnohokrát aj svedkami zosmiešňujúceho a urážlivého vyjadrovania sa na adresu poškodených občanov určitou cieľavedomou kampaňou, do ktorej sa, žiaľ, niekedy zapájajú aj samotní ústavní činitelia a predstavitelia tohto štátu, keď sa v podstate vykresľujú títo občania ako nejakí, prepytujem, ospravedlňujem sa, hlúpi ľudia, ktorí mohli naletieť týmto nebankovým subjektom.

Môžeme len dúfať, že príslušné vyšetrovacie orgány tohto štátu boli dôsledné pri vyšetrovaní činnosti nebankových subjektov a že celé vyšetrovanie bude v tomto zmysle správne zadokumentované a bude sa v ňom pokračovať. Ale nie je možné všetko zvaliť na nekvalitnú legislatívu a nie ani na svojský výklad, ktorý mohol spôsobiť stav, v ktorom sa dnes občania, ktorí zverili svoje úspory nebankovým subjektom, nachádzajú.

Jednoznačne súhlasím s predkladateľmi návrhu, že zo strany štátu teda došlo voči poškodeným občanom k porušeniu ich práv minimálne v tom rozsahu, že štátne orgány nekonali a nekonali včas, tak ako konať mali, a prečo tomu tak nebolo, to dodnes nikto dôsledným spôsobom nepovedal a ľuďom nevysvetlil. A preto by som chcel vyzvať všetkých, aby sme skutočne pri hlasovaní o predloženom návrhu zákona rozhodli tak, aby sme odčinili skutočné krivdy, ktoré boli na státisícoch občanov spáchané práve tým, že boli znehodnotené ich finančné prostriedky, teda ich majetok, a to hlavne z toho dôvodu, že sa tak stalo nečinnosťou štátnych orgánov. A, samozrejme, chcem aj všetkých občanov, ktorí nedali svoje prostriedky do nebankových prostriedkov, požiadať o pochopenie v tejto situácií, o pochopenie situácie tých tisícov občanov, pre ktorých sa stal krach nebankových subjektov životnou a rodinnou tragédiou.

Štát aj my ako zákonodarný orgán máme v rukách všetky možnosti urobiť všetky opatrenia, prijímať také zákony, aby sa situácia podobná, ako bola situácia v nebankových subjektoch, už nemohla zopakovať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec Kovarčík.

J. Kovarčík, poslanec: Vážení kolegovia, ja budem reagovať na môjho kolegu. Ak by sme nebrali do úvahy, že štát nekonal proti nebankovým subjektom, nesmieme však opomenúť, že Rada pre vysielanie a retransmisiu ako štátny orgán dohliadajúci na vysielanie v Slovenskej republike je teda v zmysle zákona povinný konať proti vysielateľovi, ktorý vysiela reklamu, ktorá nie je pravdivá, a tu bola spôsobená veľmi vážna chyba Rady pre vysielanie a retransmisiu ako štátneho orgánu. Na to by som chcel upozorniť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Blanár.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem reagovať na tú časť môjho predrečníka, kde hovoril o tom, že na mnohých ľudí, ktorí sa zúčastnili na podnikaní týchto nebankových subjektov, sa pozeralo s veľakrát opovrhnutím, pretože sme predpokladali alebo spoločnosť tých, ktorí sa na to pozerajú ináč, predpokladajú, že všetci sme finančníci a všetci vieme ovládať to, čo vlastne je rizikové, a to, čo nie je rizikové.

Myslím si, že je to naozaj mylný názor, pretože štát je na to, aby reguloval tieto veci tak, aby nedošlo k zneužitiu svojho postavenie pri takom alebo onakom podnikaní. A to, že metódy, ako presvedčiť ľudí, aby investovali do týchto nebankových subjektov, boli sofistikované, čiže premyslené, svedčí aj o tom, a poviem jeden príklad, keď prišiel za mnou občan, ktorý rovnako zvažoval a myslím si, že jeho ekonomické vedomie je pomerne vysoké. Vie veľmi dobre zvážiť, čo by mohlo byť rizikové a čo nie, ale presvedčilo ho o tom, aby investoval do nebankového subjektu to, že si prečítal článok veľmi pozitívny, podporný článok napríklad v časopise, ktorý odoberáme aj my do našich schránok, a je to časopis Parlamentný kuriér. Tak si predstavte, že takýto občan, ktorý si prečíta Parlamentný kuriér, kde sa píše o tom, že toto je fantastické investovanie, že treba do toho dať a tak ďalej, prečo by to neurobil, keď je to časopis, ktorý je vlastne v očiach občanov, oficiálny časopis Národnej rady Slovenskej republiky. Toto boli metódy, ktoré si táto vláda vôbec nevšimla. Príslušné ministerstvo si to vôbec nevšimlo a vôbec nič proti tomu neurobilo. Čiže je namieste, aby štát prebral tú časť zodpovednosti, ktorú má, na seba. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ako posledná v rozprave vystúpi pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Vážení páni podpredsedovia Národnej rady, vážený pán predkladateľ, milí kolegovia a kolegyne, patrím k tým poslancom ešte z predchádzajúceho volebného obdobia, ktorí sa v deň, keď prišli poškodení občania nebankovými inštitúciami pred parlament a zhromaždili sa, vyjadrili svoj protest voči situácii, ktorá nastala, ako aj voči výrokom vlády, som bola s tým poslancom, ktorý vyšiel zo zasadačky a išiel medzi týchto zhromaždených občanov a vyjadril svoje stanovisko. Moje stanovisko dnes bude obdobné, ako bolo vtedy. Vtedy som jednoznačne vyjadrila svoj právny názor, že v danom prípade ide o zanedbanie kompetencií príslušných štátnych orgánov, t. j. o nečinnosť, a preto štát je povinný nahradiť spôsobenú škodu týmto občanom. Aj dnes zastávam toto svoje stanovisko.

Náhrada môže byť cez žalobu podľa zákona o náhrade škody a v prípade prijatia tohto zákona sa zjednoduší celý proces, odbremenia sa súdy od množstva žalôb, ktoré pravdepodobne budú podané, a vybaví sa to, čo sa vybaviť má. Toto zdôrazňujem z toho dôvodu, že plne v tomto parlamente vnímam stanovisko poslancov vládnej koalície, ktorí budú chcieť hlasovaním zamedziť postup tohto zákona do druhého čítania. Preto vyjadrujem názor, že aj v prípade, ak by tento legislatívny návrh neprešiel do druhého čítania, na právnom stanovisku, respektíve právnom nároku občanov poškodených nebankovými inštitúciami sa nič nezmení.

Prečo boli tí občania nespokojní a čo ich iritovalo? Iritovalo ich vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, že im nebude nič nahradené, pretože táto náhrada by išla z daní občanov, teda daňových poplatníkov, a bola tu snaha obrátiť verejnú mienku proti týmto požadovateľom odškodnenia a akosi dostať ich do neľúbosti. Proti tomuto stanovisku vlády v tom čase vystúpilo aj Národné stredisko pre ľudské práva, ktoré sa postavilo na stranu poškodených občanov a jednoznačne vytklo vláde, že nemôže takéto stanoviská zaujímať, ktoré nemajú právny podklad.

Navyše by som chcela pripomenúť z tlače, mám tu výstrižok, je to z 8. marca 2002, kde politológ, všeobecne uznávaný pán Rastislav Tóth hovorí nasledovne. Citujem: "Jednoznačnou top udalosťou je zmiznutie, opakujem zmiznutie takmer 20-miliárd korún z nebankových nelicencovaných inštitúcií. Tieto peniaze určite niekde sú. Problém je v tom, že nie tam, kde by mali byť." To znamená, z týchto peňazí by mali byť odškodnení, z týchto peňazí by štát mal určitým vyvodením zodpovednosti voči príslušným subjektom potom nahradiť aj finančné prostriedky. Nie je nezaujímavé nasledujúce konštatovanie uvedeného politológa.

Neopakovateľné čaro má aj útek Brigity Schmögnerovej zo slovenskej politickej scény. Premiér ju svojho času označil za kľúčovú osobu vládneho kabinetu a zdôraznil, že na jej odchod by nedal súhlas ani v prípade oficiálnej ponuky. Tieto súvislosti určite mnohým niečo naznačujú, ale poďme k faktom. Poznám fakty, ktoré tu uviedol aj pán poslanec Ďaďo, ja ich nebudem opakovať, aby som plénum nezaťažovala, ale predsa chcem uviesť dve skutočnosti, ktoré nutne treba brať do úvahy pri posudzovaní tohto legislatívneho návrhu. A síce, že v roku 1998 boli v spoločnosti Horizont vykonané dve komplexné daňové kontroly a zistilo sa, že vklady sú zdrojom na vyplácanie údajných výnosov a že ide o pyramídové hry. Totiž daňové riaditeľstvo a ministerstvo financií mali všetky hospodárske výsledky z týchto kontrol k dispozícii a toto bol poznatok z týchto kontrol.

Ďalej chcem upozorniť, a to je veľmi dôležité, že v januári až marci 2000 Úrad pre finančný trh vykonal v Horizonte na základe predložených účtovných uzávierok a správy audítora záver a zistil, že Horizont má viac dlhov ako majetku, to znamená, že má záporné vlastné imanie vo všetkých kontrolovaných rokoch. Prosím vás pekne, ak štátny subjekt, t. j. Úrad pre finančný trh takýto poznatok získa, predsa jeho zákonnou povinnosťou je urobiť opatrenia. To je zo zákona vyplývajúca jeho kompetencia. Ak to neurobil, ide o jednoznačnú nečinnosť. Nečinnosť, ktorou nezabránil ďalšiemu pôsobeniu tejto protizákonnej činnosti.

Ďalej. Ministerka financií Brigita Schmögnerová 16. júla 2001 podala podnety, zdôrazňujem podnety, to sú písomné návrhy na Generálnu prokuratúru, a nielen na Generálnu prokuratúru, ale aj na Úrad finančnej polície Policajného zboru Slovenskej republiky o podozrení na spáchanie trestného činu neoprávneného podnikania. Vážení, to je jasný podnet na začatie trestného stíhania.

Bola som poslankyňou v tom čase vo výbore pre ľudské práva a národnosti. Pán generálny prokurátor Hanzel predkladal určitú správu o činnosti prokuratúry. Ja som sa spýtala: "Pán generálny prokurátor, je pravdou, že ministerka Schmögnerová podala takýto podnet na Generálnu prokuratúru?" A pán generálny prokurátor povedal, áno. Totiž nemohol povedať nie, lebo pravdepodobne predpokladal, že sa to nepýtam len z vetra a pre nič. A keď som sa spýtala, aké kroky odvtedy urobila v tejto veci Generálna prokuratúra, pán generálny prokurátor mlčal. Neodpovedal mi. Čiže evidentne orgán, ktorý má stíhať trestnú činnosť, dostal podnet, písomný podnet ministerky a nič nerobil.

Vážení, to nie sú zanedbateľné momenty pri posúdení legislatívneho návrhu tohto zákona, pretože pokiaľ sú takéto argumenty na stole, je neodškriepiteľné, že ide o nečinnosť štátu, respektíve štátnych orgánov, a v prípade nečinnosti štátnych orgánov, ak vznikne občanom škoda, je tu jediný mechanizmus, a to je nahradiť škodu spôsobenú občanom.

V danom legislatívnom návrhu predkladatelia neuvažujú s náhradou úplnej škody spôsobenej občanom len primeranou náhradou. Domnievam sa, že pokiaľ by súd podľa nového zákona o náhrade škody rozhodoval aj o ušlom zisku, ktorý podľa zákona prislúcha občanom, ktorým bola spôsobená škoda nečinnosťou, poškodení nebankovými inštitúciami by mohli vymôcť ešte viac.

Teda tento legislatívny návrh nie predimenzovaný, navyše odbremení súdy, ktoré sú aj tak zaneprázdnené od rozhodovania, ktoré prináleží občanom, a ja verím, že tieto otázky by dali na súd.

Dovolím si ešte upozorniť, že Slovenská republika je právny štát, dovolím si upozorniť, že v správe Európskej únie pri našom vstupe sme boli upozornení na to, že vymožiteľnosť práva, pretože s povinnosťou štátneho orgánu korešponduje právo občana, čiže vymožiteľnosť práva na náhradu škody je z oblasti vymožiteľnosti všetkých práv a tieto v Slovenskej republike majú slabú tendenciu, teda vymožiteľnosť je veľmi nízka a Európska únia už upozornila Slovensko, že treba zvýšiť vymožiteľnosť. Navyše je tu posledný moment, na ktorý chcem upozorniť, že títo občania môžu ísť až do Štrasburgu s týmito otázkami a myslím si, že Slovensko v Štrasburgu doposiaľ nemá najlepší zvuk. Preto jednoznačne odporúčam, aby tento zákon postúpil do druhého čítania a podporujem jeho prijatie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Blanár. Končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok. Pán poslanec, máte slovo.

J. Blanár, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Chcem sa dotknúť tej časti, o ktorej hovorila pani poslankyňa Tóthová, ktorá súvisí s Úradom pre finančný trh. Pri nebankových subjektoch zlyhali mnohé inštitúcie a medzi nimi je aj Úrad pre finančný trh. Samozrejme, ako hovorí klasik, ktorý sedí v tomto parlamente, na Slovensku je to tak, nikto nie je za to zodpovedný a ja si len kladiem otázku, ako to bude v prípade v budúcnosti, keď takáto inštitúcia, ako je Úrad pre finančný trh, nedokáže konať pri takejto situácii, a ako bude konať v situácii, keď napríklad druhý kapitalizačný pilier bude musieť kontrolovať práve takáto inštitúcia, potom boh ochraňuj všetkých Slovákov, ktorí si dajú do druhého kapitalizačného piliera svoje peniaze.

Nemusím hovoriť ani o tom, že Úrad pre finančný trh pol roka nekonal vo veci, keď poisťovne neodviedli 8 percent na účet na ministerstve vnútra. Pol roka nekonal, samozrejme, všetko ostalo v poriadku, tak ako bolo predtým na Úrade pre finančný trh. A takto to na tom Slovensku chodí, a to je prípad aj nebankových subjektov. Ďakujem. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán navrhovateľ, nech sa páči, môžete sa vyjadriť v rozprave.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, všetci, ktorí ste podporili navrhovaný zákon, vám veľmi pekne ďakujem za vašu podporu a chcem v závere ešte dve, tri vety. V mene predkladateľov, v mene poslaneckých klubov Komunistickej strany Slovenska, Strany Smer i Hnutia za demokratické Slovensko - Ľudovej strany, prosím vás ostatných, nezávislí poslanci, poslanci Slobodného fóra, poslanecký klub Kresťanskodemokraltického hnutia, Strany maďarskej koalície, SDKÚ i ANO, zvážte v nasledujúcej chvíli pri hlasovaní, či dôveru občanov, ktorú ste dostali, prejavíte i tým, že vaša vôľa sa prejaví v postúpení návrhu zákona do druhého čítania, kde je možnosť širokej diskusie rôznych návrhov i pozmeňujúcich návrhov a môže dôjsť k definitívnemu záveru, kde je možnosť, pokiaľ vám to vaša stranícka príslušnosť a svedomie nedovolí, jednoducho zákon zablokovať. Dnes je situácia tá, že by sme mali všetci brať do úvahy, že sme zodpovední, a našou povinnosťou je vyrovnať sa s nedostatkami, ktoré tento štát voči občanom zapríčinil. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Mikuš sa nechce vyjadriť k vystúpeniu pána navrhovateľa. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Panie poslankyne, páni poslanci, pristúpime teraz k prerokúvaniu návrhu skupiny poslancov Národnej rady na zmenu a doplnenie zákona o rokovacom poriadku. Ešte predtým by som chcel poprosiť Národnú radu Slovenskej republiky o možnosť zmeniť poradie prerokúvaných bodov, a to je, aby bol bod 44 prerokovaný až po bodoch 72 a 73. Dôvodom tohto návrhu je tá skutočnosť, že bod 44 obsahuje ustanovenia, ktoré novelizujú zákon o dani z príjmov, aby sme sa nedopustili legislatívnej chyby pri prerokúvaní týchto troch zákonov, tak by som poprosil o takúto zmenu poradia prerokúvaných bodov programu. Je všeobecný súhlas s týmto návrhom, páni poslanci? (Všeobecný súhlas.) Ďakujem.

Ďalej by som chcel poprosiť o vypustenie z rokovania 32. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky zákona, ktorý vrátil pán prezident na opätovné prerokovanie o navrátení niektorého nehnuteľného majetku cirkvám a náboženským spoločnostiam. Je súhlas s týmto návrhom, páni poslanci? (Všeobecný súhlas.) Áno, ďakujem.

Pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, ja by som len chcel snemovňu informovať, že v súvislosti s týmto zákonom sme sa stretli s pre mňa nepochopiteľným postupom. Pán prezident Slovenskej republiky posudzoval iný zákon, ako Národná rada Slovenskej republiky schválila. Pán predseda, ja vás žiadam, aby ste nám vysvetlili, ako je to možné.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Skúmam, ako sa to mohlo stať, pán poslanec. Páni poslanci, pristúpime teraz k hlasovaniu o návrhu skupiny poslancov na prijatie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o rokovacom poriadku. Poprosím pána poslanca Ivanka, jedného z navrhovateľov zákona, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Petra Miššíka ako povereného spravodajcu ústavnoprávneho výboru, aby uvádzal jednotlivé návrhy hlasovaní. Najskôr návrhy, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov, ktorú máte ako tlač 516a, a potom o jednotlivých pozmeňujúcich návrhoch, ktoré odzneli v rozprave.

Nech sa páči, pán poslanec Miššík.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. V rozprave o novele zákona o rokovacom poriadku vystúpilo celkove 11 poslancov, z ktorých 8 podali pozmeňujúce návrhy. Nezaznel žiaden procedurálny návrh. Počas rozpravy boli poslancami navrhnuté na osobitné hlasovanie tieto body zo spoločnej správy: 7, 10, 12, 15...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pomalšie, pán poslanec, poprosím vás, aby ste...