B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Ondriaš, pripraví sa pán poslanec Madej.

K. Ondriaš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, chcem podať tiež jeden pozmeňujúci návrh. Podľa súčasného rokovacieho poriadku je možné na návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať o vyradení bodu alebo bodov z programu schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Týmto postupom sa niektoré návrhy poslancov Národnej rady nedostanú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky, čo je v rozpore s článkom 87 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, lebo sa tým odopiera právo poslanca na zákonodarnú iniciatívu a je to taktiež v rozpore so zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, kde § 2 ods. 2 písm. a) hovorí: "Národná rada na tento účel najmä prerokúva návrhy a uznáša sa na ústave, zmenách ústavy, ústavných zákonov a zákonoch."

Aby som odstránil túto vážnu chybu, podávam pozmeňujúci návrh k zákonu č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Môj pozmeňujúci návrh znie: V § 24 ods. 1 v druhej vete sa za slová "program doplniť alebo zmeniť" vkladá čiarka a slová "ale nesmie žiadny bod programu vyradiť z programu schôdze Národnej rady". Potom nové znenie § 24 ods. 1 druhej vety znie: "Národná rada môže pri prerokovaní návrhu programu schôdze na návrh poslanca navrhnutý program doplniť alebo zmeniť, ale nesmie žiadny bod programu vyradiť z programu schôdze Národnej rady." Koniec znenia pozmeňujúceho návrhu. Navrhnutý pozmeňujúci návrh má zabezpečiť, aby sa o každom bode programu Národnej rady Slovenskej republiky rokovalo, a tým rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky bude v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s citovaným ustanovením zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Madej, ktorý už je tu. Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo a pripraví sa pán poslanec Farkas.

R. Madej, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, vždy presne. Pán predsedajúci, veľmi krátko poprosím vyňať na osobitné hlasovanie bod 7 zo spoločnej správy. Ide o možnosť predsedu poslaneckého klubu vystúpiť v Národnej rade. Keďže naozaj ide o významné skupiny poslancov, tak si myslím, že predsedovi poslaneckého klubu prináleží toto právo vystúpiť na schôdzi Národnej rady.

Ďalej poprosím bod 50 vyňať na osobitné hlasovanie. V tomto prípade ide o hodinu otázok a ide o skrátenie času dvoch minút na jednu minútu v prípade položenia doplňujúcej otázky zo strany poslanca členovi vlády, prípadne predsedovi vlády. Myslím si, že ak skracujeme čas na to, aby hodina otázok bola efektívna, tak je dobré, že na odpoveď člena vlády sa skracuje tento čas na tri minúty. Avšak ak odpoveď na doplňujúcu otázku má mať minister dvojminútovú, tak tento čas by mal prináležať poslancovi na položenie doplňujúcej otázky v rovnakej dĺžke, teda v dĺžke dvoch minút. Nehovoriac o tom, že člen vlády, prípadne predseda vlády má vždy posledné slovo zo zákona o rokovacom poriadku, takže tak ako navrhovali dva výbory, hoci gestorský výbor ich odporúča neschváliť, prosím bod 7 a bod 50 schváliť a prosím o ich podporu. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Cabaj. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, máte slovo.

T. Cabaj, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Madej, nebudem súhlasiť s tým návrhom, ktorý dávate na zachovanie dvoch minút pre poslanca, pretože to je hodina otázok a odpovedí. Na môj vkus, keby to ešte bolo, tak ja som schopný skrátiť to na minútové intervaly a poslancovi na tridsať minút, pretože ak budete mať jedenásť sekúnd, ak budete mať jedenkrát možnosť byť v anglickom parlamente a sledovať hodinu otázok, tak zistíte, že sú to desať, pätnásťsekundové intervaly, kde reagujú poslanci a členovia vlády. To nie je ani rozprávkové cvičenie, ani nič, ale jednoducho takým spôsobom. A musím povedať jednu vec, aj keď hovorím do vlastných radov, že ak poslanec za jednu minútu nedokáže položiť doplňujúcu otázku, to je doplňujúca otázka, ktorá nie je rozšírená, to znamená, za normálnych okolností otázka by mala trvať desať, pätnásť sekúnd, lebo sa pýtam niečo konkrétne a on by mal konkrétne odpovedať, ale, bohužiaľ, aj u nás hodina otázok a odpovedí je také vzájomné sa rozprávanie navzájom, ale nič z toho ako výsledok. Tak toto bol zmysel, keď sme hľadali aj v rokovacom poriadku a v návrhu novely, prečo zdynamizovať tú hodinu a aby sa nám nestávalo aj to, čo bolo doteraz, že trebárs, keď bola druhá, tretia otázka zložitá, že v prvej otázke predseda vlády alebo niektorý člen vlády odpovedal 22 minút. Toto bol zmysel, prečo to zdynamizovať, to znamená, že otázka, odpoveď, otázka, odpoveď, aby to nabralo, a vtedy to má význam, lebo my máme skutočne hodinu otázok iba raz do týždňa.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Ako posledný písomne prihlásený dostane teraz slovo pán poslanec Farkas a potom otvorím, samozrejme, možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy k tomuto bodu. Pán poslanec, nech sa páči.

I. Farkas, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som podal pozmeňujúci návrh k poslaneckému návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Paragraf 31 navrhujem zmeniť nasledovne. Rokovací jazyk. "Rokovacím jazykom na schôdzach Národnej rady a jej orgánoch je štátny jazyk. Poslanec Národnej rady môže na schôdzach Národnej rady a jej orgánoch vystúpiť vo svojom materinskom jazyku. Kancelária zabezpečí tlmočenie. Ak vystúpi na schôdzi cudzinec, kancelária zabezpečí tlmočníka."

Dovoľte mi, aby som tento návrh odôvodnil. Rokovací poriadok platný do roku 1996 umožňoval vystupovanie poslancov v Národnej rade v materinskom jazyku. Umožňuje to aj Ústava Slovenskej republiky. Pozmeňujúci návrh sa opiera o nasledujúce ratifikované dokumenty, ktoré stanovujú, že už existujúce získané práva národnostných menšín nie je možné obmedzovať, tretia hlava XXII. článok Rámcového dohovoru Rady Európy o národnostných a etnických menšinách, štvrtý článok zákona č. 588/2001 Z. z. o uzavretí Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov. Štvrtá hlava XII. článok prvý bod. Odporučenia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 1201 a napokon XV. článok štvrtý bod písm. a), respektívne písm. b) Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou o dobrých susedských vzťahoch a spolupráci. Zároveň vás poprosím, aby ste tento návrh podporili. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Radšej nie. Pán predseda chce, aby pán poslanec poprípade to povedal aj po maďarsky, ale radšej nie. Až keď to umožníte a budeme veľmi radi, samozrejme. Ja si myslím, že by to fungovalo tak ako do roku 1996. Len oslovenie by bolo, ale v poriadku.

Poďme ďalej. Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Pýtam sa, kto sa hlási ústne do rozpravy? Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Sedem poslancov a poslankýň sa prihlásilo ústne do rozpravy. Prvá je pani poslankyňa Tóthová. Nech sa páči, máte slovo. Potom pán poslanec Minárik, Miššík, Farkas Pál, Číž, Cuper a pán poslanec Cabaj.

Nech sa páči, pani poslankyňa, parketa je vaša.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán predseda Národnej rady ako predkladateľ, milé kolegyne a kolegovia, budem veľmi stručná, pretože predložím len jeden pozmeňujúci návrh rokovacieho poriadku (ruch v sále), a to k otázke, ktorá rezonuje v poslednom období okolo hlasovania, z ktorej sa potom robia aj rôzne politické komentáre, dohady a aj nepríjemné články.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Páni poslanci, prosím vás, pokoj v rokovacej sále.

K. Tóthová, poslankyňa: V súčasnosti platný rokovací poriadok umožňuje poslancovi, ktorý zistí, že pri hlasovaní nefungovalo jeho hlasovacie zariadenie, teda po hlasovaní, je to ináč § 39 rokovacieho poriadku, aby po ukončení hlasovania podal námietku a plénum rozhodne hlasovaním, či túto námietku prijme, alebo neprijme. Myslím si, že toto ustanovenie má svoje opodstatnenie s tým, že dodatočne plénum hlasovaním rozhodne, pretože príslušný poslanec namieta nefunkčnosť hlasovacieho zariadenie, keď je už celkový výsledok hlasovania známy a za situácie v parlamente, keď niekedy aj jeden hlas môže rozhodnúť, môže to byť niekedy aj taktika, preto je rozumné, aby daný prípad bol posúdený. Čiže toto považujem za funkčné. Nie je však riešená situácia, keď poslanec zistí ešte počas hlasovania, keď nie sú výsledky na tabuli, že mu hlasovacie zariadenie nepracuje, to znamená, nie je funkčné. Tu nastáva úplne iná situácia, keď sa domáha vlastne poslanec, aby mohol realizovať svoje hlasovacie právo bez znalosti výsledku, teda bez akejkoľvek možnej bočnej špekulácie alebo bočných úmyslov. Tento prípad sa mi stal, keď sa hlasovalo o návrhu pána poslanca Jarjabka, keď som, ako sa začalo hlasovať, oznámila dosť hlasno predsedajúcemu, že mi nepracuje hlasovacie zariadenie. Predsedajúci mi odpovedal, že hlasuje, aby som pracovala aj ja. Toto všetko je stenograficky zaznamenané. To znamená, že je dôkaz, že tieto moje slová, teda moje oznámenie o nefunkčnosti zariadenia bolo také hlasné, že aj príslušné zariadenia to poznačili a odpoveď predsedajúceho dokazuje, že mu bolo známe, že technika mi znemožnila jedno z mojich práv poslancov, a síce právo hlasovať. A nič sa nestalo. A dodatočne súbor informácií o hlasovaní vykázal, že skutočne moje technické zariadenie nepracovalo, pretože tu prítomná v záznamoch podchytená moja reakcia bola vykázaná ako neprítomnosť.

Preto, vážené pani poslankyne, aby sa nielen mne, ale aby sa aj vám v budúcnosti táto situácia nestala, pretože mám pocit, že aj keď veľmi kvalitné zariadenie, predsa vie zlyhať, navrhujem nasledujúci doplňujúci návrh. V § 39 ods. 2 sa pripája veta, ktorá znie: "Ak počas hlasovania pred zverejnením jeho výsledku poslanec oznámi nefunkčnosť technického zariadenia, predsedajúci zastaví hlasovanie. V hlasovaní sa pokračuje po odstránení prekážky hlasovania." Z uvedeného vyplýva, že predsedajúci má povinnosť opakovať hlasovanie.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, verím, že budete presvedčení o tom, že môj doplňujúci návrh nemá žiadne politické pozadie, ba práve naopak, v prípade jeho prijatia predídeme prípadným politickým treniciam, ktoré z takýchto porúch hlasovacieho zariadenia môžu vzniknúť. Ja vám ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pani poslankyne s faktickou poznámkou pán poslanec Jarjabek. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Pán poslanec, nech sa páči.

D. Jarjabek, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ja len chcem potvrdiť to, čo hovorí pani poslankyňa Tóthová v tom zmysle, že v českom parlamente niečo podobného je zavedené dávno a funguje to dodnes bez problémov, to znamená, len čo vznesie poslanec námietku, že hlasovacie zariadenie mu nejakým spôsobom znefunkčnilo hlasovanie, hlasovanie sa opakuje. Bol som svedkom, keď sa zaviedlo hlasovacie zariadenie v českom parlamente, opakovalo sa asi deväťkrát. Takže ono to vyzerá v prvom rade ako nóvum, to, čo povedala pani poslankyňa Tóthová, ale je to, hovorím ešte raz v českom parlamente úplne bežná prax. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík, pripraví sa pán poslanec Pál Farkas. Pardon, pán poslanec Minárik nejakým spôsobom vypadol z hry, ale žijeme v demokracii. Pán poslanec, máte slovo.

P. Minárik, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, viacerí vystupujúci ocenili prácu, viac ako ročnú prácu tých, ktorí sa podieľali na príprave, boli to poslanci, boli to legislatívci. Dovoľte mi, aby som sa aj ja k nim pripojil. Aj keď ide o zákon, ktorý nemá dopad smerom von, je to veľmi dôležitá norma, pretože šijeme praktiky pre seba, košeľu, v ktorej sa budeme pohybovať, v ktorej budeme musieť žiť. Výsledok tejto práce, viac ako ročnej práce je zhmotnený, po prvé, v spoločnej správe, a po druhé, v návrhu, ktorý vám chcem predložiť a ktorý na túto spoločnú správu reaguje a mal by zhmotniť ten konsenzus, ktorý sa nám podarilo prakticky dosiahnuť vo všetkých otázkach, ktoré ešte v spoločnej správe boli sporné, alebo ktoré boli predkladané v alternatívach. Snáď s výnimkou jedného malého prípadu, keď jedna zo zúčastnených strán vyjadrovala ešte pochybnosti o náhradníkoch v eurovýbore. Na to, aby sa to mohlo realizovať, budeme potrebovať vyňať niektoré body na osobitné hlasovanie. Sú to body 12, 15, 22, ja to potom odovzdám, 12, 15, 22, 24, 32, 36, 37, 42 a 44. Teraz to v stručnosti popíšem.

Bod 12, jeho možnosti. Spočítavanie hlasov pri tajnom hlasovaní ručne alebo technicky. Samozrejme, že s týmto návrhom, ktorý odráža už dnešnú prax, súhlasím, ale po konzultácii so zástupcami poslaneckých klubov si ho dovoľujem predložiť v mierne pozmenenej forme pod bodom 1 tak, aby sa dosiahol cieľ, ktorý sledujeme, teda možnosť technického spočítavania hlasov a výnimočne aj spočítavanie ručného. Podstatou zmeny je to, aby sme nemuseli pred každým tajným hlasovaním rozhodovať o spôsobe sčítavania hlasov. Tu by som chcel povedať malinkú poznámku k tomu, čo spomínal pán poslanec Cabaj. V podstate s ním súhlasím o zmysle alebo o nezmyselnosti toho, že v tajnom hlasovaní sa vyjadrujeme aj zdržaním hlasovania, čo tú tajnú voľbu výrazne komplikuje, a preto sme museli pristúpiť k technickému hlasovaniu. Na druhej strane požiadavka na vyjadrenie tejto možnosti bola taká silná, že sme ju vzhľadom na rýchlosť technického zariadenia ponechali a nemala by byť prekážkou na schválenie návrhu ako takého.

Bod 15 sa týka poslaneckého prieskumu, ktorý sa umožňuje bez uznesenia výboru. Tu sme našli so zástupcami klubov všeobecnú zhodu, že poslanec nemôže zastupovať bez poverenia Národnú radu alebo jej orgán, teda výbor. Preto navrhujem, aby sa z hlasovania spoločne s návrhom tento bod vyňal, ja potom budem dávať iný návrh, ktorý sa týka poslaneckého prieskumu a ktorý bude prienikom toho, čo predkladal pán poslanec Vážny a pán poslanec Cabaj.

Bod 22 sa týka vypustenia slova "najmä" z uvádzajúcich viet viacerých ustanovení, ktoré upravujú kompetencie výborov. Mám zato, že toto slovo by malo v rokovacom poriadku zostať, pretože je potrebné, aby výbory mali kompetencie uvedené demonštratívne, nakoľko ich ďalšie právomoci sú obsiahnuté aj v iných zákonoch, nielen v rokovacom poriadku. Nemyslím si, že by išlo o nejednoznačné vymedzenie niečoho, čo výbory môžu, ako uvádza odôvodnenie k bodu 22. Výbory budú aj naďalej môcť konať len to, čo im zákon, a v tomto prípade buď rokovací poriadok, alebo nejaký iný zákon, umožňuje.

Bod 24 upravuje postavenie výboru pre európske záležitosti, ide o kľúčové ustanovenie tejto novely, ktoré bolo navrhnuté v dvoch alternatívach. Napokon sme pre väčšinu zástupcov poslaneckých klubov našli tretiu akúsi prienikovú alternatívu, ktorú predkladám s 15 podpismi v mojom návrhu ako bod č. 2. Ak mám spomenúť len to hlavné, o čo ide v tejto tretej alternatíve, kreuje sa výbor na základe výsledkov volieb a umožňuje sa zvoliť náhradníkov za členov výboru, umožňuje sa verejné rokovanie a spresňuje sa rozsah kompetencií uvedených v bode 3, ktoré si Národná rada vymedzuje pre seba.

Bod 32 navrhujem tiež vyňať na osobitné hlasovanie. Jeho obsahom je úprava osobitného postavenia ústavnoprávneho výboru. So zástupcami klubov sme sa dohodli, že vyhovieme ústavnoprávnemu výboru, ktorý už nechce byť zahlcovaný všetkými zákonmi, ale že nájdeme riešenie, ktoré bude v súlade so systematikou rokovacieho poriadku a s postavením ostatných výborov. Preto navrhujem bod 32 neschváliť a predkladám iné riešenie.

Pod bodom č. 3. Tu by som vás chcel upozorniť, aby ste o bode 38, ktorý je bez odporučenia gestorského výboru, hlasovali tiež proti, teda bod 38 neschválili, pretože pozmeňujúci návrh, ktorý predkladám, umožňuje prideliť návrh zákona aj jednému výboru, tak ako sme sa dohodli.

Bod 36 navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie. Ide o úpravu poslaneckého prieskumu, ktorá nebola doteraz súčasťou rokovacieho poriadku s výnimkou spomenutia jeho možnosti v § 45 ods. 3 písm. d). Pozmeňujúci návrh o poslaneckom prieskume, ktorým som už avizoval, je kompromisom medzi rôznymi navrhovanými alternatívami. Je to akési minimum, ktoré vylučuje poslanecký prieskum v akciových spoločnostiach. Do týchto nemá možnosť vstupovať ani exekutíva a jej kontrola sa realizuje prostredníctvom štandardných mechanizmov, teda zastúpením vo valných zhromaždeniach cez štatutárne orgány.

Ten zásadný rozdiel je vo vnímaní toho, čo je súkromnou sférou. Ak by sme do súkromného podniku umožňovali priamy vstup poslanca zo zákona bez toho, aby sme presne vymedzili, čo pri takomto vstupe môže robiť, a toto vymedzenie v poslaneckom prieskume je mimoriadne obťažné, tak potom ja hovorím, vstupujme do súkromia aj inde, nechcem povedať až priamo do rodiny alebo do spálne.

Poprosil som vyňať na osobitné hlasovanie bod 37 s tým, že predkladám nový bod pod bodom 5. Ide o to, aby orgány, ktoré majú vo svojich statusových zákonoch možnosť pripomienkovať návrhy zákonov, mali túto možnosť vyjadrenú aj v rokovacom poriadku. Zatiaľ čo bod 37 hovorí len o Súdnej rade, navrhujem všeobecnejšie ustanovenie, ktoré zohľadní túto kompetenciu aj pre iné štátne orgány, napríklad štátnu pokladnicu.

Ďalej navrhujem vyňať na samostatné hlasovanie bod č. 42, ktorý hovorí o osobitnom schválení návrhov zákonov, ktoré podliehajú notifikačnej povinnosti voči EÚ. Tento návrh bol prerokovaný s odborom aproximácie práva Kancelárie Národnej rady.

A napokon navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie bod 44, ktorý odstraňuje možnosť, aby prezident Slovenskej republiky v odôvodnených prípadoch bol zastupovaný vedúcim kancelárie.

Na záver si dovolím ešte vysvetliť predloženie pozmeňujúceho návrhu bod 4, ktorý sa netýka spoločnej správy, ale bodu 39 k pôvodnému návrhu. Ide o systém kontroly účasti na rokovaní Národnej rady a výborov. Po dohode so zástupcami poslaneckých klubov tento pozmeňujúci návrh precizuje pôvodnú myšlienku, aby sme už v pléne nepoužívali prezenčné listiny, ale aby na posúdenie účasti bolo brané prezenčné alebo ktorékoľvek hlasovanie v elektronickej forme, a pretože vo výboroch takáto možnosť nie je, aby vo výboroch ostali prezenčné listiny.

Naposledy by som sa chcel v krátkosti vyjadriť k pánovi poslancovi Madejovi, ktorý podal návrh na predĺženie, respektíve ponechanie dvojminútovej doplňujúcej otázky. Skutočne išlo pri tomto skrátení o zdynamizovanie hodiny otázok. A ja by som tu chcel pripomenúť jednu takú starú pravdu, že na hodinovú prednášku sa pripravujem tri minúty, na trojminútovú hodinu a pri dobrej príprave minúta na doplňujúcu otázku by mala postačovať.

Pani poslankyne, ďakujem za vašu pozornosť. Toto bolo odôvodnenie a ja vás, bohužiaľ, budem musieť teraz zaťažiť prečítaním šiestich strán týchto pozmeňujúcich návrhov. Takže by som poprosil, aby ma niekto kontroloval, aby som nevynechal niektorú možno aj nepodstatnú časť.

Takže pozmeňujúce návrhy. Po prvé. V čl. I sa za bod 22 vkladá nový bod 23, ktorý znie. 23. V § 39 ods. 9 sa za slová, "ktoré spočítavajú hlasy" vkladajú slová "ručne alebo technickým zariadením" a na konci sa pripája veta "spôsob spočítavania hlasov upraví Národná rada uznesením." Odôvodnenie. Niektoré pri tomto bode prakticky zahŕňa to, čo som povedal v úvodnom slove.

Bod 2 v čl. I bod 36 znie: Za § 58 sa vkladá § 58a, ktorý vrátane nadpisu znie: § 58a výbor pre európske záležitosti.

Odsek 1. Národná rada volí predsedu a členov výboru pre európske záležitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do Národnej rady v príslušnom volebnom období.

Odsek 2. Za každého člena výboru pre európske záležitosti Národná rada zvolí náhradného člena výboru, ďalej len náhradný člen. Náhradný člen sa môže zúčastniť na schôdzi výboru pre európske záležitosti za člena výboru na základe oznámenia člena výboru predsedovi výboru alebo podpredsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný člen započítava do počtu prítomných členov výboru (§ 52 ods. 2) a má na schôdzi výboru pre európske záležitosti právo hlasovať. Ak sa zúčastňuje na schôdzi výboru pre európske záležitosti spolu s členom výboru, ktorého je náhradným členom alebo bez oznámenia člena výboru o účasti náhradného člena, náhradný člen sa nezapočítava do počtu prítomných členov výboru a nemá právo hlasovať. Náhradný člen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske záležitosti sa na schôdzi výboru zúčastňuje ako člen výboru.

Odsek 3. Výbor pre európske záležitosti najmä po a prerokúva návrhy právnych záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, po b schvaľuje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, po c prerokúva správy a informácie predkladané Národnej rade vládou a členmi vlády, po d môže vyžadovať od ostatných výborov Národnej rady návrhy stanovísk k návrhom podľa písm. a) a d), po e podáva Národnej rade správy o činnosti podľa písmena a) až d).

Odsek 4. Národná rada s tým môže vyhradiť rozhodnutie o záležitostiach podľa ods. 3 písm. a) a b).

Odsek 5. Schôdze výboru pre európske záležitosti zvoláva predseda výboru alebo podpredseda výboru podľa potreby.

Odsek 6. Poverený člen vlády je povinný zúčastniť sa na rokovaní výboru pre európske záležitosti a informovať výbor o návrhoch právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie a podávať bezodkladne informácie o výsledku rokovaní orgánov, ktorých je členom.

Odsek 7. Poslanci európskeho parlamentu, ktorí boli zvolení na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, odkaz 47b, sa môžu zúčastniť na rokovaní výboru pre európske záležitosti a majú právo sa vyjadrovať o prerokúvanej veci.

Odsek 8. Vláda bez zbytočného odkladu po doručení predkladá výboru pre európske záležitosti návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Vláda najneskôr tri týždne po obdržaní návrhu právne záväzného aktu podľa predchádzajúcej vety predkladá výboru pre európske záležitosti predbežné stanovisko k tomuto návrhu. Predbežné stanovisko obsahuje najmä stručnú informáciu o obsahu a cieľoch návrhu, o druhu a časovom priebehu rozhodovacieho procesu v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii, o súlade návrhu s princípom subsidiarity a hodnotenie vplyvu a dosahu návrhu na Slovenskú republiku z pohľadu politického, legislatívneho a ekonomického, sociálneho a environmentálneho.

Odsek 9. Vláda v dostatočnom časovom predstihu predkladá výboru pre európske záležitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom hlavných záväzných aktov a iných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie, odkaz 47c.

Odsek 10. Člen vlády môže požiadať výbor pre európske záležitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky, odkaz 47d.

Odsek 11. Ak člen vlády uplatní iné stanovisko, ako je uvedené v ods. 3 písm. b), bezodkladne podá výboru pre európske záležitosti vysvetlenie a odôvodnenie svojho postupu.

Odsek 12. Vláda zabezpečení pravidelné informovanie výboru pre európske záležitosti členmi vlády o aktuálnych otázkach, ktorú sú prerokované v orgánoch Európskych spoločenstiev a  Európskej únie, ktorých sú členmi. Vláda prekladá Národnej rade do konca marca správu o záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii za predchádzajúci kalendárny rok, ak Národná rada nerozhodne inak.

Odsek 13. Výbor pre európske záležitosti môže kedykoľvek požiadať vládu alebo povereného člena vlády o predloženie správy podaním informácie odôvodnenia alebo vysvetlenia v záležitostiach súvisiacich s členstvom Slovenskej republiky v Európskych spoločenstvách a v Európskej únii.

Poznámky pod čiarou k odkazom 47b, 47c a 47d znejú. 47b zákon č. 331/2003 v Z. z. o voľbách do európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov. 47c čl. I ods. 2 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie. 47d čl. II ods. 5 ústavného zákona č. 397/2004 Z. z. Odôvodnenie som tiež povedal v úvodnom slove.

Pod bodom 3 v čl. I sa za bod 36 vkladá nový bod 37, ktorý znie: 37. V § 59 písm. b) sa vypúšťa slovo "všetky". Nasledujúce body sa prečíslujú. V čl. I sa za bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie. V § 71 druhá veta znie: Predseda Národnej rady navrhne Národnej rade prideliť návrh zákona podľa povahy veci príslušnému výboru, prípadne aj ďalším výborom. Nasledujúce body sa prečíslujú. V čl. I v bode 41 § 74 ods. 2 v prvej vete sa slová "návrh zákona prerokuje vždy ústavnoprávny výbor, ďalší výbor aj gestorský výbor, ktoré navrhol predseda Národnej rady" nahrádzajú slovami "návrh zákona sa prerokuje podľa návrhu predsedu Národnej rady". Odôvodnenie som tiež podal v úvodnom slove.

Bod 4. V čl. I v bode 39 § 63 ods. 2 sa slová "na nasledujúcom hlasovaní" nahrádzajú slovami "na nasledujúcich hlasovaniach" a na konci poslednej vety sa bodka nahrádza bodkočiarkou a pridávajú sa slová "na rokovaní výboru sa vyhotoví prezenčná listina, do ktorej sú povinní zapísať sa všetci prítomní poslanci". Odôvodnenie som tiež už podal.

Bod 5. V čl. I sa za bod 40 vkladá nový bod 41, ktorý znie: 41. V § 68 ods. 3 sa na konci prvej vety bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa slová, "ak sa k návrhu zákona podľa osobitného zákona", tu bude odkaz, ktorý ešte nie je vyčíslený, "vyjadrujú iné orgány". Dôvodová správa musí obsahovať informáciu o ich stanovisku. A za druhú vetu sa vkladá nová tretia veta, ktorá znie: "Ak z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, alebo z právneho aktu Európskych spoločenstiev a Európskej únie vyplýva povinnosť konzultovať alebo prerokovať návrh zákona pred jeho podaním s príslušnými orgánmi Európskych spoločenstiev alebo s príslušnými orgánmi Európskej únie." Tu bude tiež odkaz. Dôvodová správa musí obsahovať aj osvedčenie o splnení tejto povinnosti. Poznámky pod čiarou k tým dvom odkazom, ktoré som spomínal, budú znieť. Napríklad § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 182/2004 Z. z. o Súdnej rade Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. A ten druhý. Napríklad rozhodnutie Rady č. 98/415/ES z 29. júna 1998 o konzultáciách národných orgánov s Európskou centrálnou bankou, ktoré sa týkajú návrhu právnych aktov (úradný vestník Európskych spoločenstiev L189 z 3. 7. 1998, Smernica č. 98/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 ustanovujúca postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, Úradný vestník Európskych spoločenstiev L204 z 21. 7. 1998 v znení smernice č. 98/48/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1998 novelizujúci smernicu č. 98/34/ES ustanovujúcu postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov, úradný vestník Európskych spoločenstiev L217 z 5. 8. 1998.) Nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie som už podal.

Bod č. 6. V čl. I sa za bod 44 vkladá nový bod 45, 46 a 47. Body, ktoré znejú: 45. V § 83 sa dopĺňa odsekmi 5 a 6, ktoré znejú: 5. Ak ide o návrh zákona podliehajúci oznamovacej povinnosti Slovenskej republiky voči Európskej komisii, tu bude odkaz, a Národná rada ukončila hlasovanie podľa odseku 4, rokovanie o návrhu zákona sa preruší do písomného vyjadrenia Európskej komisie, Národná rada odloží rozhodnutie o návrhu zákona podľa osobitného predpisu, tu bude odkaz.

Odsek 6. Ak Európska komisia v písomnom vyjadrení uvedie pripomienky k návrhu zákona, pripomienky Európskej komisie prerokuje gestorský výbor a Národná rada v druhom čítaní s tým, že predmetom prerokúvania v druhom čítaní sú iba pripomienky Európskej komisie.

46. V § 84 ods. 1 sa za slová "ak v druhom čítaní neboli schválené nijaké pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy" vkladajú slová "alebo ak Európska komisia nemá pripomienky k návrhu zákona, ktorý jej bol predložený na vyjadrenia podľa § 83 ods. 5".

47. V § 84 ods. 2 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú slová "to neplatí, ak ide o návrh zákona podľa § 83 ods. 5".

Poznámky pod čiarou, ktoré som avizoval, budú znieť: Ten prvý. Zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ten druhý. Čl. 9 smernica č. 94/34/ES Európskeho parlamentu a Rady z 22. júna 1998 ustanovujúca postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických noriem a predpisov, Úradný vestník Európskych spoločenstiev L204 z 21. 7. 1998 v znení smernice č. 98/48/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. júla 1998 novelizujúci smernicu č. 98/34/ES ustanovujúcu postup pre poskytovanie informácií v oblasti technických noriem a predpisov, Úradný vestník Európskych spoločenstiev L217 z 5. 8. 1998. Nasledujúce body sa prečíslujú. Odôvodnenie som už tiež podal.

A na záver predložím ešte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý nevyplynul priamo z tejto dohody, ktorá sa uzatvorila medzi zúčastnenými stranami, ktoré mali dohodnúť konečný stav rokovacieho poriadku, ale ktorá hovorí o poslaneckom prieskume. Je to v podstate ten kompromis, ktorý som hovoril, takéto stredové riešenie medzi pánom poslancom Vážnym a pánom poslancom Cabajom. A tento znie: V čl. I sa za bod 62 vkladá nový bod 63, ktorý znie: 63. Za § 131 sa vkladá § 131a, ktorý znie: § 131a Poslanecký prieskum.

Odsek 1. Národná rada alebo výbor môže poslanca alebo skupinu poslancov poveriť vykonávaním poslaneckého prieskumu po a v orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, po b v subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v rozsahu tohto hospodárenia.

Odsek 2. Poslanec alebo skupiny poslancov, ktorí boli poverení vykonaním poslaneckého prieskumu, predložia správu o výsledku poslaneckého prieskumu Národnej rade Slovenskej republiky alebo výboru, ktorý ju prerokuje. Nasledujúce body sa prečíslujú. To znamená, že máme zadefinovaný nejaký začiatok, nejaký koniec prieskumu. Subjekty, v ktorých sa tento prieskum môže realizovať, samotný obsah prieskumu však zadefinovať je veľmi zložité a toto tu absentuje a práve z tohto dôvodu tvrdím, že poslanecký prieskum v podnikoch, akciových spoločnostiach, eseročkách, teda vo sfére súkromného práva je veľmi problematický. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Miššík. Pripraví sa poslanec pán Pál Farka.

P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja by som veľmi krátko chcel povedať v úvode toľko, že som veľmi rád, že som sa ako spravodajca dožil toho, že prerokúvame novelu rokovacieho poriadku, lebo naozaj od toho 23. januára už uplynulo veľmi veľa času. Má naň vplyv, samozrejme, aj ústavný zákon, ktorým sa upravovali niektoré kompetencie vo vzťahu Národnej rady Slovenskej republiky k vláde Slovenskej republiky.

Dovoľte mi, aby som v rozprave predložil jeden pozmeňujúci návrh a zároveň, aby som ako spravodajca preto, aby sa nám uľahčilo rokovanie, povedal, ktoré body, čo vyplývajú z rozpravy, vyjmeme na osobitné hlasovanie a poviem aj tie, ktoré už páni poslanci hovorili, aj tie, ktoré vyplývajú z tých mojich poznatkov, ktoré zase vyplývajú z toho, že poznám spoločnú správu.

K tomu pozmeňujúcemu návrhu. Predkladám pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Na základe § 82 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov sú podané pozmeňujúce návrhy.

K čl. I za doterajší bod 43 sa vkladajú nové body, ktoré znejú: Bod 1. V § 78 sa na konci druhej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová, "pričom súčasťou odôvodnenia je aj informácia o dopade tohto návrhu na rozpočet verejnej správy".

Bod 2. V § 82 ods. 2 sa na konci druhej vety bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "Pričom súčasťou odôvodnenia je aj informácia o dopade tohto návrhu na rozpočet verejnej správy." Navrhovaným ustanovením sa zabezpečuje v prípade predloženia pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu, ktorý má vplyv na schodok verejnej správy schválený vládou, komplexnosť podaného návrhu z hľadiska kvantifikácie vplyvu na schodok verejnej správy. Toľko môj krátky pozmeňujúci návrh a teraz si dovolím tiež navrhnúť, aby nasledovné body zo spoločnej správy boli vyňaté na osobitné hlasovania. Poprosím kolegov, ktorí aj za navrhovateľov, aj tých, ktorí to sledujú za jednotlivé poslanecké kluby, aby ma potom následne mohli doplniť.

Navrhujem, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie body 7, 10, 12, alebo vrátim sa ešte, poviem v skratke, ktorý je o čom, aby nedošlo k omylu.

Bod 7. Oprávnenie vystúpiť v rozprave kedykoľvek.

Bod 10. To je právomoc pre predsedu poslaneckého klubu.

Bod 12. Technické zariadenie na sčítanie hlasov.

Bod 15. Poslanecký prieskum. To je ten známy pôvodný návrh s jedným členom výboru, že to môže kedykoľvek bez súhlasu urobiť.

Potom tam pán poslanec Cabaj navrhol vyňať 18. bod vo svojom návrhu.

Ďalej bod 19. To je takzvané negatívne hlasovanie pri rozhodovaní výboru pre európske záležitosti.

Bod 20. Takisto sa týka negatívneho hlasovanie.

Bod 21. Účasť člena vlády vo výbore pre európske záležitosti.

Bod 22. To je jeden z pozmeňujúcich návrhov pána poslanca Drgonca predložený v ústavnoprávnom výbore. To je to slovíčko "najmä", ktoré sa podľa jeho návrhu má vypustiť z celého textu rokovacieho poriadku.

Bod 24. Výbor pre európske záležitosti je predložený, vlastne ten pozmeňujúci návrh, na ktorom bola väčšinová zhoda na rokovaní expertov.

Bod 32. Kompetencie ústavnoprávneho výboru.

Bod 36. Znova poslanecký prieskum, ale tentoraz z dielne pána poslanca Drgonca pozmeňujúci návrh.

Bod 37. Súdna rada. Zaujatie stanoviska k návrhom zákonov, ktoré upravujú v organizácii súdnictva a konanie pred súdmi a postavenie sudcov.

Bod 38. Oprávnenie predsedu na pridelenie zákonov výborom.

Bod 39. To je to známe vypustenie bodu pridelenie vždy ústavnoprávnemu výboru, ktoré bolo v pôvodnom rokovacom poriadku.

Bod 42. Notifikačná povinnosť, ale pôvodná, ktorú predložil pán poslanec Drgonec, ku ktorej je už podaný pozmeňujúci návrh.

Bod 36. Bol vyňatý už predo mnou jedným poslancom v rozprave. Ale ja to ešte zopakujem potom na záver rozpravy so všetkými. Dobre?

Bod 44. To je tá účasť vedúceho kancelárie namiesto pána prezidenta pri prerokovaní vážnych otázok v pléne Národnej rady Slovenskej republiky. A keď už sme pritom, tak aj bod 50, ktorý nie je obsiahnutý v spoločnej správe, navrhol pán poslanec Madej na osobitné hlasovanie. Ja si naozaj myslím, že na záver náročky nehovorím to, ktoré ešte pozmeňujúce návrhy by sa mali vyňať na osobitné hlasovanie, ale vychádza mi to ešte aj z návrhu pána poslanca Minárika a pána poslanca Cabaja, že sú to body 22, 24 a 44. Zatiaľ je to z mojej strany všetko. Samozrejme ešte, ak budem mať slovo na záver rozpravy, tak by som tieto veci upresnil. Ďakujem pekne za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi predseda výboru pre financie, rozpočet a menu pán poslanec Farkas. Pripraví sa pán poslanec Číž.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ja tu chcem otvoriť jeden problém, ktorý sa týka každý rok prerokovania výročných finančných správ politických strán a politických hnutí. Ide konkrétne o zverejnenie týchto výročných finančných správ.

Zákon o politických stranách na jednej strane stanoví termín 30. jún pre každú politickú stranu, že musí zverejniť svoju výročnú finančnú správu, a na strane druhej je ďalšia povinnosť, že túto výročnú finančnú správu musí zaslať do Národnej rady Slovenskej republiky.

V zmysle uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky niektoré úlohy vo vzťahu k týmto finančným správam vykonáva výbor pre financie, rozpočet a menu a vzhľadom na to, že tento výbor dostáva tieto výročné finančné správy vždy ku koncu marca, tak aj zo strany verejnosti sú tu prejavené určité záujmy v smere toho, aby tieto výročné správy boli zverejnené prostredníctvom Kancelárie Národnej rady, teda ešte predtým, než by sa poslanci oboznámili s týmito výročnými finančnými správami, a ešte pred termínom, než by sme začali o týchto výročných finančných správach vôbec rokovať.

Podľa nášho hodnotenia tento stav je nedobrý a nedôstojný preto, že vôbec na jednej strane politické strany sú týmto zákonom o politických stranách pevne stanovené k termínu zverejnenia, na strane druhej ešte pred týmto termínom Národná rada by zverejnila tieto výročné finančné správy.

Vzhľadom na to, aby tu nevznikol takýto neželaný stav, tak vo výbore pre financie, rozpočet a menu sme prijali uznesenie, že áno, aj zo zdrojov Národnej rady budú tieto výročné finančné správy zverejnené, ale až po prerokovaní v Národnej rade. Teda k tomu smeruje tento môj pozmeňujúci návrh, aby sme možnosť prijatia takéhoto uznesenia zakotvili aj do nášho rokovacieho poriadku.

A teraz vám prečítam konkrétny pozmeňujúci návrh. Bod 67 znie: V § 143 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie: "Kancelária plní informačné, vzdelávacie a propagačné úlohy súvisiace s činnosťou Národnej rady a jej poslancov a poskytuje informácie podľa osobitného predpisu a v osobitných prípadoch na základe rozhodnutia príslušného orgánu Národnej rady."

Tie poznámky. Doterajšie odseky 2 až 13 sa označujú ako odseky 3 až 14. Poznámky pod čiarou k odkazom 84b a 84c znejú. 84b zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a 84c napríklad § 18 zákona č. 424/1991 Zb. o združovaní v politických stranách a v politických hnutiach.

Druhý bod, ktorý súvisí s prvým bodom, teda keď bude prijatý prvý bod, môžeme spoločne hlasovať, lebo súvisí s týmto prvým bodom aj konkrétne druhý bod, ktorý znie: "Doterajšie odkazy 84a a 84f a poznámky pod čiarou k odkazom 84a až 84f sa označujú ako odkazy 84d až 84i a poznámky pod čiarou 84d až 84i."

Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že vo výbore pre financie, rozpočet a menu je zastúpená každá politická strana, ktorá je v Národnej rade, ja som požiadal členov tohto nášho výboru aj ďalších poslancov o podporu tohto môjho pozmeňujúceho návrhu a ich podpisy sa nachádzajú na tomto liste. Ide o špecifický problém, ktorý je známy väčšinou iba poslancom konkrétneho výboru pre financie, rozpočet a menu, ale týka sa to celkovej činnosti Národnej rady. Ďakujem vám pekne za podporu.