P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, otváram ôsmy rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Budeme pokračovať v rokovaní

správou o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004.

Ešte predtým, ako udelím slovo pánovi podpredsedovi vlády, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali podpredseda Národnej rady Veteška, poslanci Kaliňák, Antošová, Bódy, Danko a pán poslanec Maxon.

Poprosím teraz pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004. Nech sa páči, pán podpredseda.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán predseda ma požiadal, aby som bol stručný, takže uvediem tento materiál stručne, nakoniec máte ho k dispozícii v písomnej forme.

Súhrne možno konštatovať, že tohtoročné rozpočtové hospodárenie sa vyvíja neporovnateľne lepšie ako vlani. Výsledky za prvý rok boli dokonca lepšie, ako predpokladal štátny rozpočet, lepšie sa plnili daňové príjmy aj nedaňové príjmy, aj keď, samozrejme, nie pri všetkých daniach to platí, ale v zásade súhrnne za daňové a nedaňové príjmy bol vyšší výber týchto príjmov, ako bol predpoklad. Taktiež vo výdavkovej časti bol vývoj pozitívny.

Zároveň ale treba a chcem dodať, že nemožno z vývoja prvého polroka vyvodzovať nejaké ďalekosiahle závery z hľadiska toho, že trend musí a bude pokračovať. Tie týždne a mesiace od polroka ukazujú, že tempo tohto lepšieho plnenia sa zmiernilo, napriek tomu náš predpoklad je, že by nemali byť ohrozené celoročné predpokladané predpoklady v štátnom rozpočte napriek tomu, že sme mali niektoré dodatočné výdavky, ktoré pôvodne štátny rozpočet nepredpokladal, najmä na investíciu KIA - Hyundai, ale taktiež napríklad na tisíckorunový príspevok dôchodcom.

Dovoľte mi uviesť to, čo v materiáli nie je, a to je aktuálne plnenie štátneho rozpočtu, čiže k včerajšiemu dňu príjmy štátneho rozpočtu tvorili 160 191 miliónov a výdavky 197 132 miliónov, teda schodok, aktuálny schodok štátneho rozpočtu je necelých 37 miliárd korún. Takže predpokladáme, že bude splnený aj ten kľúčový ukazovateľ, a to je deficit verejných financií nielen štátneho rozpočtu, ale verejných financií do úrovne 3,94 percenta, ako predpokladá návrh rozpočtu verejných financií s tým, že je možné, že to bude aj mierne lepšie. Ďakujem pekne za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby z poverenia výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu, ako aj o stanovisku a odporúčaní výboru, ktorému bol návrh pridelený.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 869 z 27. augusta 2004 pridelil správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo do 17. septembra 2004. Zároveň určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu ako gestorský výbor, ktorý pripraví spoločnú správu o výsledku prerokovania uvedenej správy vo výboroch a návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.

Závery rokovaní výborov. Správu prerokovali všetky výbory, ktorým bola pridelená: výbor pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 437 zo 6. septembra 2004, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie uznesením č. 422 zo dňa 9. septembra 2004 a napokon výbor pre pôdohospodárstvo uznesením č. 224 zo dňa 30. augusta 2004. Výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 a vzal ju na vedomie, odporučil Národnej rade, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor pre pôdohospodárstvo prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 a vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Výbor pre financie, rozpočet a menu prerokoval predloženú správu o plnení štátneho rozpočtu za I. polrok 2004 a vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade, aby predmetnú správu vzala na vedomie. Zároveň konštatoval výšku príjmov, výdavkov a schodku štátneho rozpočtu k I. polrok 2004 tak v absolútnych, ako aj v relatívnych číslach s tým, že za návrh uznesenia nehlasoval potrebný počet poslancov, tak sme pripravili iba informáciu, ale súčasťou tejto informácie je aj návrh uznesenia Národnej rady, v ktorom Národná rada konštatuje výšku príjmov, výdavkov a schodku v absolútnych a relatívnych číslach po a a po b berieme na vedomie správu o plnení štátneho rozpočtu Slovenskej republiky za I. polrok 2004. Podávam teda iba informáciu, toto uznesenie si osvojujem a zároveň aj predkladám.

Nech sa páči, pán predseda, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Písomne som nedostal do rozpravy žiadne prihlášky. Ústne pán poslanec Šulaj, nech sa páči. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok. Pán poslanec Šulaj.

I. Šulaj, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame plnenie štátneho rozpočtu za I. polrok 2004. Asi s týmto plnením, tak ako sme to počuli, sú predkladané informácie o tom, že štátny rozpočet sa plní dobre a že bude aj ku koncu roku asi pozitívne hodnotenie štátneho rozpočtu, čo z hľadiska príjmov predpokladám, že aj z hľadiska výdavkov.

Dovoľte mi, aby som sa pozastavil nad niektorými skutočnosťami len veľmi stručne a rýchlo. Ak sa pamätáte, keď sme schvaľovali zákon o štátnom rozpočte na rok 2004, tak bola predložená správa v parlamente, ktorá hovorila o schodku 60 miliárd korún. Nakoniec sme schválili štátny rozpočet so 78,5-miliardovým schodkom, a to z toho dôvodu, že 18,5 miliardy korún súviselo so schodkom príjmov v závislosti od novej metodiky a nového daňového spôsobu platného od 1. 5. 2004, keď Slovenská republika vstúpila do Európskej únii. Išlo v podstate o zmenu metodiky na dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach. Pri štátnom rozpočte sme mali vtedy ešte dilemu, či tieto výdavky nebudeme kryť zo štátnych finančných aktív, nakoniec metodicky správnejšie zvíťazil ten variant, že sme zvýšili schodok štátneho rozpočtu, lebo štátne finančné aktíva a narábanie s príjmami v štátnom rozpočte podľa môjho názoru nebolo v súvislosti s predloženým vtedajším návrhom veľmi čisté.

Čo to v podstatne znamená. Ak sme v prvom polroku na dani z pridanej hodnoty mali pri dovozoch iné podmienky, to znamená, že sa vyberala na základe colných deklarácií, a pokiaľ dovozcovia nejaký tovar doviezli, hneď museli do myslím 10 alebo 15 dní odviesť túto daň, od 1. 5. je metodika v zmysle novely zákona o dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach inakšia.

Prakticky to znamená, že keby sme si zobrali štátny rozpočet a jeho plnenie na príjmovej stránke, nemôžeme vychádzať z mesačného priemeru vypočítaného celkové príjmy delené dvanástimi, a to z toho dôvodu, že musíme v podstate brať do úvahy tieto transakcie, to znamená, že za prvé štyri mesiace sme si mali vytvoriť rezervu na ďalších 18,5 miliardy korún. Nepriamo sa to už začína prejavovať, keby som išiel cez priemery, v plnení príjmu štátneho rozpočtu za mesiac august. Keď som si zobral aritmetický priemer za jednotlivý mesiac a vynásobil ho počtom mesiacov osem, tak za osem mesiacov by mali príjmy štátneho rozpočtu byť vo výške 66,6 percenta, napĺňajú sa vo výške 66,3, to znamená, že už je tu tá tendencia znižovania daňových príjmov a nie je predsa možné porovnávať prvý polrok a druhý polrok.

Súhlasím i napriek tomu s tým, že príjmy sa relatívne dobre plnia v zmysle zatiaľ plánovaného štátneho rozpočtu a myslím si, že v plnení príjmov, pokiaľ by nemali byť nejaké ďalšie ekonomické parametre, ktoré by ovplyvnili príjmovú časť, asi nebudú nejaké veľké problémy. Čo ma však teší, a teraz to poviem ako opozičný politik, že za prvých osem mesiacov sme šetrili výdavky a šetrili sme ich v prepočte, keď som si robil ten aritmetický priemer, o 26,25 miliardy korún. A tu si myslím, že tu je základ aj pri tvorbe ďalšieho štátneho rozpočtu.

Pán minister, ak sa vám podarí udržať výdavky v tejto línii, ako boli plnené do ôsmeho mesiaca a že schodok štátneho rozpočtu bude o 26 miliárd korún menší, tak skláňam sa pred vašou šetrnosťou, ale potom sa následne pýtam, ako sme tvorili výdavkovú časť štátneho rozpočtu. Ak výdavková časť štátneho rozpočtu bola nadhodnotená, hľadajme aj v ďalších štátnych rozpočtoch, ktoré sú kreované na rok 2005 a ktoré sú kreované vládnou koalíciou také isté rezervy. To znamená, dostanete našu pochvalu, ak ušetríte 26 miliárd korún a schodok bude o 26 miliárd korún menší oproti plánovanému schodku a ak tieto skutočnosti dostanete aj do metodiky štátneho rozpočtu na rok 2005.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Nakoľko pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Ďakujem pánovi poslancovi za príspevok. Ja nechcem zdržiavať technickými diskusiami, ale rád by som upozornil, lebo je to tak, ako pán poslanec povedal, s tou daňou z pridanej hodnoty a my sme s tým počítali. Ten výpadok, časový nesúlad, ktorý vyplýva z nového spôsobu dane z pridanej hodnoty, my odhadujeme na 17 miliárd korún. Čiže s tým sa dopredu rátalo, len musíme dve veci rozlišovať, aby sme neporovnávali neporovnateľné veci. Musíme, po prvé, rozlišovať teda kešové plnenie a plnenie podľa ESE 95, a ja keď hovorím o deficite, o tom kľúčovom čísle, tak nehovorím o kešovom deficite, ale o deficite ESE 95, kde napríklad tento vplyv nie je zarátaný, pretože tam sa zarátavajú pohľadávky a záväzky v momente, keď vznikajú, nie v momente, keď sú kešovo plnené.

A druhá vec, ktorú musíme rozlišovať, je štátny rozpočet a iné rozpočty, verejné rozpočty, ktoré nie sú v štátnom rozpočte. A napríklad problém je v tom, že my štátny rozpočet plníme lepšie aj preto, že výdavky sú nižšie a príjmy vyššie, ale rozpočet Sociálnej poisťovne sa napríklad vyvíja horšie, ako bolo predpokladané, a aj preto do toho čísla celkového, ktoré je kľúčové, sa nám premietajú nielen štátny rozpočet, ale aj iné rozpočty.

A čo sa týka tých výdavkov, tie výdavky sa míňajú pomalšie nie preto, že by som ja nechcel, aby sa míňalo, že by som to neschvaľoval, to je v kompetencii jednotlivých rezortov, ktoré nie vždy míňajú preto, že napríklad nie sú schválené programy napríklad v súvislosti s programami Európskej únie alebo preto, že napríklad meškajú investičné akcie a podobne. V rozpočtových pravidlách, ktoré ste schválili včera, je zmena v tom zmysle, že už nebudú tie rozpočtové pravidlá tak tlačiť rezorty, ako tlačili doteraz, aby míňali koncom roka hoci aj nezmyselne, pretože im tie peniaze prepadnú. Pri tých kapitálových výdavkoch prechádzajú do ďalších rokov, pri bežných výdavkoch prechádzajú z posledného štvrťroka ešte do prvého štvrťroka okrem mzdových výdavkov. Takže nie je to nič prekvapujúce a ten vývoj si myslím, že pozitívny je. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať druhým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali pred prvým čítaním ako tlač 516. Spoločnú správu výborov máte v tlači 516a.

Dávam teraz slovo predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky Pavlovi Hrušovskému, aby za skupinu poslancov návrh zákona odôvodnil.

Pán predseda, nech sa páči, máte slovo.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, prerokúvanie návrhu novely zákona o rokovacom poriadku je výsledkom viac ako ročnej práce skupiny poslancov, ktorí sú podpísaní pod návrh, ale aj komisie, ktorá bola na zmenu rokovacieho poriadku v Národnej rade Slovenskej republiky vytvorená a ktorá pozostávala zo všetkých zástupcov všetkých parlamentných politických klubov.

Navrhovatelia si dali za cieľ, aby novelou rokovacieho poriadku sa pokúsili odstrániť niektoré ustanovenia, ktoré sťažovali, respektíve nedávali jasný výklad niektorým ustanoveniam, ktoré potom vyvolávali zvlášť pri rokovaní dohady a rôzne výklady. Preto sme sa snažili konkretizovať a vyjadriť v normatívnej podobe konkrétnejšie niektoré ustanovenia.

Najväčšia časť návrhu smerovala k odstráneniu ustanovení, ktoré sa stali obsolétne po prijatí novely ústavy ešte v minulom volebnom období a niektoré si kládli za cieľ nanovo a precíznejšie formulovať napríklad poslanecký prieskum, spôsob prerokúvania informácií, ktoré Národná rada žiada od vlády Slovenskej republiky, ako aj odstránenie problémov, ktoré vznikali na začiatku volebného obdobia pri nastupovaní náhradníkov.

Ďalej aj z dôvodu vyspelosti techniky navrhujeme, aby pri tajných voľbách sme mohli používať elektronickú formu spočítavania hlasov.

Veľká diskusia bola o postavení dvoch parlamentných a veľmi dôležitých výborov, a to o postavení ústavnoprávneho výboru a výboru pre európske záležitosti. Navrhovatelia spolu s predkladateľmi dospeli k zhode, predpokladám k zhode takej, ktorá vyhovuje aj tomu, čo požaduje ústavnoprávny výbor, a aj keď pripúšťam, že skúsenosti s výborom pre európske záležitosti zatiaľ nemáme, že návrh, ktorý je predložený, bude taký, ktorý sfunkční rokovanie výboru pre európske záležitosti.

Dámy a páni, nebudem sa obšírnejšie venovať ustanoveniam, ktoré sú dotknuté novelou, pretože sme mali dostatočne dlhý čas aj v poslaneckých kluboch, ale aj vo výboroch, ktorým bol zákon na prerokovanie pridelený, aby sme diskutovali o návrhu. O tom, že tá diskusia bola naozaj dobrá, svedčí aj obšírnosť spoločnej správy a správy, ktorú máte predloženú, ktorú vypracoval ústavnoprávny výbor.

Ja sa chcem poďakovať všetkým pánom poslancom a verím, že novela rokovacieho poriadku zjednoduší, zracionálni priebeh rokovania Národnej rady a bude prínosom pre našu ďalšiu prácu. Ďakujem pekne, pán podpredseda.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Pán predseda, keby ste zaujali miesto určené pre navrhovateľov. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru Petrovi Miššíkovi, aby informoval Národnú radu o výsledku prerokovania tohto návrhu v jednotlivých výboroch. Nech sa páči, pán spravodajca.

P. Miššík, poslanec: Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, ústavnoprávny výbor ma ako gestorský výbor poveril predniesť spoločnú správu výborov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.

Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 23. januára 2004 pod č. 747 pridelila tento návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov na prerokovanie všetkým výborom Národnej rady Slovenskej republiky.

V súvislosti s rokovaním o zmene Ústavy Slovenskej republiky uznesením z 2. marca 2004 pod č. 794 predĺžila lehotu na prerokovanie v troch výboroch, a to v ústavnoprávnom výbore, vo výbore pre financie, rozpočet a menu a vo výbore pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien.

Návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, máte to v tlači 516, odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre pôdohospodárstvo, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre zdravotníctvo, výbor pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien, výbor pre európsku integráciu, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, mandátový a imunitný výbor a výbor pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Všetky čísla uznesení a dátumy, keď boli schválené, sú súčasťou tejto tlače. Výbor pre verejnú správu neprijal uznesenie z dôvodu, že odporúčajúce uznesenie návrh zákona schváliť nezískalo podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom II tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené v tlači 516a od čísla 1 až po číslo 57, preto ich nebudem čítať a konštatujem, že gestorský výbor odporúčal hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch tak, ako je to uvedené v spoločnej správe pod písmenami a), b) a c).

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom II tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.

Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 31. augusta 2004 pod č. 567. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu informoval o výsledku rokovania výborov a odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som dostal písomnú prihlášku piatich pánov poslancov do rozpravy. Ako prvý vystúpi za poslanecký klub Smer pán poslanec Vážny, nech sa páči. Pripraví sa potom za poslanecký klub HZDS - Ľudová strana Tibor Cabaj a potom ešte Ondriaš, Madej a Iván Farkas.

Ľ. Vážny, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi pár slov skonštatovať k návrhu na zmenu rokovacieho poriadku, ktorý teraz prerokúvame. Samozrejme v klube Smer sme uvítali iniciatívu zaoberať sa rokovacím poriadkom, cítime, že je to konsenzus aj opozičných, tak aj koaličných strán v Národnej rade a je to konsenzus grémia, ktorý bol dosiahnutý a tento konsenzus by sme nemali teraz v rozprave nejako zásadne meniť, lebo zase vyvolá ďalšie nejaké nátlaky na zmeny. Zdá sa mi, že je to dobre pripravené a je za tým kus práce našich kolegov. Chcem len podotknúť, že aký si ho schválime, taký ho budeme mať, a tak sa budeme ním, samozrejme, v praxi riadiť.

Prejdem stručne k pozmeňujúcemu návrhu, ktorý v tejto súvislosti predkladám. Chcel som sa dotknúť poslaneckého prieskumu. Prednesiem ho. Pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skupiny poslancov Národnej rady, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku, ktorý máte ako tlač 516.

Po prvé, v článku I sa za 62. bod vkladá nový 63. bod, ktorý znie: 63. Za § 131 sa vkladá § 131a, ktorý znie: "§ 131a poslanecký prieskum." Po prvé, ods. 1 Národná rada alebo výbor môže poslanca alebo skupinu poslancov poveriť vykonaním poslaneckého prieskumu po a v orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, po b v subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu Národného majetku Slovenskej republiky v rozsahu tohto hospodárenia, po c u právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, u právnických osôb s majetkovou účasťou verejnoprávnych inštitúcií a u právnických osôb s majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky.

Odsek 2. Poslanec alebo skupina poslancov, ktorí boli poverení vykonaním poslaneckého prieskumu, predložia správu o výsledku poslaneckého prieskumu Národnej rade Slovenskej republiky alebo výboru, ktorý ju prerokuje. Nasledujúce body sa prečíslujú.

Chcem len podotknúť to, že takýto istý bod v tom odôvodnení zrejme, keď si to porovnáte, zistíte, že takýto istý bod sa nachádza v spoločnej správe pod bodom č. 36, akurát ambíciou tohto môjho pozmeňujúceho návrhu je vložiť do tohto bodu aj nejakú bodku za poslaneckým prieskumom, a to je ten odsek 2. Tá bodka, aby ten poslanecký prieskum neostal alebo výsledky tohto prieskumu neostali niekde vo vákuu, ale aby tá bodka bola urobená. To znamená, že tí poslanci, ktorí boli poverení buď výborom, alebo Národnou radou musia o tomto prieskume predložiť správu výboru alebo Národnej rade, to je orgánu, ktorý ich poveril a, samozrejme, výbor alebo Národná rada tento poslanecký prieskum prerokuje, aby sa teda neskončil poslanecký prieskum bez nejakého výsledku. Čiže ambíciou je tam vložiť ten odsek 2, ktorý toto jednoznačne rieši.

Chcem ešte k tomu povedať, že rozdiel medzi tým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predkladám ja, respektíve skupina poslancov je moje meno na prvom mieste a taký istý máte, aj ktorý predkladá poslanec Pavol Minárik, kde je on na prvom mieste, akurát poslanec Minárik zo svojho pozmeňujúceho návrhu vypúšťa v ods. 1 písm. c), to znamená vypúšťa subjekty právnické osoby s majetkovou účasťou štátu, zjednodušene povedané vypúšťa akciovky, eseročky a iné právnické osoby, u ktorých v jeho poslaneckom návrhu nepripúšťa možnosť poslaneckého prieskumu.

Samozrejme, zdá sa mi, že tak, ako to prijalo grémium, ako je to v spoločnej správe, je to správne, spoločná správa v tom bode 36 rieši aj problém toho, že poslanci môžu vykonávať poslanecký prieskum aj u právnických osôb s majetkovou účasťou štátu, čiže my toto podporujeme.

Pán poslanec Minárik vo svojom návrhu okliešťuje možnosť poslaneckého prieskumu v akciovkách a eseročkách s majetkovou účasťou štátu. Argumentoval tým, že predsa poslanci nemôžu skúmať obchodné tajomstvo v niektorej akciovej spoločnosti. Ja osobne, môj názor je ten, že obchodné tajomstvo predsa nie je predmetom poslaneckého prieskumu, ale predmetom poslaneckého prieskumu je skutočnosť, ako sa dodržiavajú zákony v akciovej spoločnosti alebo v eseročke, ktorá je s majetkovou účasťou štátu.

Čiže myslím si, že nemali by sme si okliešťovať právomoci poslaneckého prieskumu. Poviem vám ešte vlastnú skúsenosť zo Slovenskej pošty, štátneho podniku, kde sám som bol prekvapený, že máme zadefinované v tom rokovacom poriadku, ktorý v súčasnosti platí, veľmi vágne a laxne máme zadefinovaný poslanecký prieskum a veľmi kultúrne, ale ozaj nás vyriešil riaditeľ Slovenskej pošty, ktorý si za štátne peniaze objednal dve renomované súkromné právnické spoločnosti, ktoré nám predložili dve veľmi významné právne stanoviská, že tam nemáme čo robiť a veľmi slušne sme sa rozišli. Čiže nechcem pripustiť či už koaličným, tak opozičným poslancom ani dnes, ani v budúcnosti, aby sa takéto niečo mohlo stať. A, samozrejme, robíme nejaký základ aj do budúcnosti a, samozrejme, myslím si, že mal by, a teda podporujem to, že nemôže poslanec svojvoľne ísť, nech ho teda vyšle výbor a nech teda výbor určí aj koaličného, aj opozičného poslanca, aby tam bola nejaká proporcionalita, ale neokliešťujme si právomoci poslaneckého prieskumu tým, že vylúčime z toho akciovky a eseročky s majetkovou účasťou štátu, tak ako je to pripravované v tom druhom pozmeňujúcom návrhu.

Chcem podotknúť len to, že ak by sme si až tak oklieštili, tak potom vypustime štatút poslaneckého prieskumu úplne, lebo podľa mňa potom úplne stráca na význame a jednoducho verejnoprávne a štátne inštitúcie, na tie máme určitý dosah aj cez ministrov ako takých.

Zatiaľ ďakujem a ten mierny rozdiel medzi návrhom mojím a návrhom pána poslanca Minárika som vyjadril a dúfam, že sa vyjadríte v hlasovaní tak, že podporíte ten môj a neoklieštime právomoci poslaneckého prieskumu tak, aby sme to potom v budúcnosti ľutovali. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Na vystúpenie pána poslanca predpokladám s faktickou poznámkou pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť sa prihlásiť s faktickými poznámkami. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem. Plne súhlasím s návrhom, aby sme neokliešťovali práva poslancov robiť prieskum, totiž parlament má kontrolnú funkciu a táto kontrolná funkcia nie je len kontrolou určitých skupín, ale aj poslancov. Čiže ak má poslanec plniť svoju úlohu v záujme občanov, ktorí mu napríklad dávajú nejaké signály a vec môže riešiť jedine tak, že sa na tvári miesta presvedčí o situácii, tak potom musí ísť na prieskum. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Cabaj za klub HZDS a pripraví sa pán poslanec Ondriaš.

T. Cabaj, poslanec: Vážený pán predseda, predsedajúci, kolegyne, kolegovia, tak ako už bolo v úvodnom slove povedané, takmer ročná práca by sa mala dokončiť a skompletizovať v podstate všetky tie pozmeňujúce návrhy, ktoré odznievali a ja verím, že stále aj budú odznievať, pretože tiež som bol členom aj tejto komisie, aj som podpísaný pod návrhom a sám predkladám ešte ďalšie pozmeňujúce návrhy, pretože rokovací poriadok je živý materiál a tí, ktorí dennodenne s ním pracujeme, vlastne stále objavujeme niektoré veci, ktoré treba vyriešiť tak, aby bol funkčný, aby bol jednoznačný, aby sa nedali vysvetľovať rôzne názory, pretože treba úplne otvorene povedať, rokovací poriadok nie je ani koaličný, ani opozičný, pretože ten posledný, ktorý sme prijali, vydržal takmer desať rokov, no, osem rokov aj niečo, a ak máme mať ambíciu, že aj po tejto novele rokovacieho poriadku bude fungovať, tak každý logicky uvažujúci príde k tomu, že ešte pár zmien aj v tomto parlamente nastane, že koalícia bude opozícia a opozícia koalíciou, takže z toho dôvodu aj vychádzame z tých pozmeňujúcich návrhov a z návrhov, ktoré sa objavujú v tomto materiáli.

Samozrejme, že zrejme aj diskusia ešte vyvolá niektoré ďalšie návrhy, ktoré budú a potom si budeme musieť opätovne k tomu sadnúť a hľadať nejaký prienik tak, aby sme tento návrh mohli skompletizovať. Úmyselne nebudem k niektorým veciam hovoriť, pretože mnohé veci sme si vydiskutovali v tej komisii, a preto sa premietli do návrhu 516, ale aj v pozmeňujúcich návrhoch, ale dovoľte mi, aby som predložil štyri pozmeňujúce návrhy, ktoré by mali ešte vyriešiť ďalšiu problematiku, ktorú doriešenú nemáme.

Pozmeňujúci návrh číslo 1. Pán spoločný spravodajca, bod 18 z predkladanej správy je v návrhu en bloc hlasovať za. Navrhujem vyňať na osobitné hlasovanie s tým, že by bol pozmeňujúci návrh nasledujúceho znenia. "V § 35 sa vypúšťajú odseky 4, 5 a 9," to je aj v tom bode 18 a druhý odsek v § 35 ods. 6 tento paragraf sa mení nasledovne: "Ak sa predseda Národnej rady Slovenskej republiky, podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády Slovenskej republiky ujme slova po skončení rozpravy a pred hlasovaním, otvára sa tým rozprava znova." Odsek tretí. Doterajšie odseky 6 až 8 sa prečíslujú na 4 až 6, tak ako je v bode 18.

Veľmi jednoduché zdôvodnenie. Pôsobíme v tomto parlamente dosť dlho a stretli sme sa s viacerými problémami, keď sa prijímali jednotlivé návrhy zákonov a dostali sme sa do situácie, že sme vedeli nájsť riešenie, prienik takmer v celom parlamente, ale keďže sme tu nemali člena vlády, nemal kto otvoriť rozpravu, tak aby sme sa mohli k tomuto návrhu vrátiť, preto je predložený návrh, aby funkcionári Národnej rady, ktorí podľa iného paragrafu kedykoľvek požiadajú o vystúpenie, dostávajú prednosť a majú možnosť v parlamente vystúpiť, aby aj v tomto prípade, keďže tu možnosť majú vystúpiť, aby mohli vystúpiť, a tým by zároveň otvorili rozpravu. To je úprava oproti tomu pôvodnému bodu 18 v § 35, to znamená, že nielen člen vlády, ktorý sa ujme po rozprave, otvára rozpravu, ale otvoril by ju aj predseda alebo podpredseda Národnej rady, teda funkcionári Národnej rady. To je prvý pozmeňujúci návrh.

Ďalej v bode 23 spoločnej správy hovoríme o spôsobe pri tajnom hlasovaní, aj keď tu pán predseda hovoril o tom, že je možnosť pomocou technického zariadenia všetky tieto náležitosti zabezpečiť. Mal som možnosť navštíviť niekoľko parlamentov a parlamenty sa svojím spôsobom správajú klasicky a zaužívané spôsoby tí, ktorí ste mali možnosť vidieť anglický parlament, hlasuje sa nohami, pretože je to určitá tradícia a funguje to v parlamente a chodia do jednej miestnosti, kde hlasujú za, idú do druhej, kde hlasujú proti. Takže nevidím dôvod, prečo až takým veľkým spôsobom by sme mali utekať od systému, keď sa odchádza dozadu, hlasuje sa v tajnom hlasovaní a meníme tieto pravidlá podľa posledného... Návrh prednesiem, len teda ja idem konkrétne, idem po paragrafe, to znamená, v § 39 ods. 10, ktorý sa zmení nasledovne: "Poverený overovateľ Národnej rady oznámi počet vydaných hlasovacích lístkov, počet poslancov, ktorí neodovzdali hlasovacie lístky, počet neplatných hlasov a počet poslancov, ktorí hlasovali za navrhnutého kandidáta. V tajnom hlasovaní sa ako prítomní poslanci posudzujú poslanci, ktorým boli vydané hlasovacie lístky."

§ 39 ods. 11 sa zmení: "Predsedajúci vyhlási výsledok tajného hlasovania tak, že oznámi počet poslancov, ktorým boli vydané hlasovacie lístky, ktorí odovzdali hlasovacie lístky, počet poslancov, ktorí hlasovacie lístky neodovzdali, a počet neplatných hlasovacích lístkov a počet poslancov, ktorí hlasovali za návrh.

Takisto odôvodnenie je jednoduché. Pán predkladateľ, to nie je zo spoločnej správy, ale to je z návrhu 516. Takže v návrhu 516, to je poradové číslo pozmeňujúceho návrhu. Navrhujem to z jednoduchého dôvodu. V minulosti v tomto parlamente, ak sa hlasovalo, pri akýchkoľvek aj personálnych návrhoch bol spravený hlasovací lístok, na ktorom sa potom hlasovalo za navrhnutého kandidáta alebo sa teda nevyjadroval, nehlasoval a podobne. Pri poslednej novele sa skomplikovala situácia a predložil sa návrh, aby poslanec hlasoval za, proti, zdržiaval sa. Ale ak zoberieme logiku veci, je predložený návrh, ten, kto hlasuje za návrh, hlasuje za a všetky ostatné varianty nepodporujú návrh. Tak ja navrhujem iba to, aby sme sa vrátili k tomu pôvodnému systému hlasovania, kde bol predložený návrh a poslanci svojím krúžkovaním mena, tak ako v hociktorých iných voľbách, teda čísla pred menom, zahlasovali za príslušného kandidáta. A potom nie je vôbec ani problém pre komisiu, pre skrutátorov, ktorí spočítavajú hlasy, aby tento výsledok veľmi rýchle spravili a spočítali. Tým, že sme sa dostali do situácie, že každý sa vyjadril, že sa zdržiava, je proti, tým je veľké množstvo počítacích manévrov a úplne zbytočných. Tak z tohto dôvodu navrhujem vrátiť sa k tomu tak, ako to bolo aj pôvodne, aby sa hlasovalo iba v pozitívnom zmysle, teda za ten návrh, buď ho prijmú, alebo tým, že nekrúžkuje príslušného, tak ho neprijíma. A keď to zoberiem, všetky volebné zákony sú takýmto spôsobom postavené. Tak neviem, prečo my tak zvláštne máme komplikovať situáciu v parlamente pri tajnom hlasovaní ako pri ktoromkoľvek. Takže to je pozmeňujúci návrh č. 2.

Ďalej pozmeňujúci návrh č. 3. Za bod 27 sa vkladá bod 28, to je takisto pôvodného návrhu. V bode 28 v § 45 sa vkladá nový ods. 3, ktorý znie: Bod 1. Národná rada Slovenskej republiky môže zriadiť a na návrh jednej pätiny poslancov povinnosť zriadiť výbor pre vyšetrenie veci verejného záujmu. Národná rada Slovenskej republiky uznesením schváli rokovací poriadok pre prácu výboru.

Bod 2. Predsedu výboru pre vyšetrenie veci verejného záujmu volí Národná rada Slovenskej republiky tajným hlasovaním z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí iniciovali zriadenie tohto výboru.

Bod 3. Najmenej jedna polovica členov výboru musí byť zvolená z radov poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí iniciovali zriadenie tohto výboru.

Bod 4. Zasadnutia výboru sú verejné. V prípadoch, keď je obsahom rokovania vec, v ktorej iný zákon vylučuje prítomnosť verejnosti, koná sa neverejné zasadnutie výboru.

Zdôvodnenie je veľmi jednoduché. Hľadali sa mnohé riešenia, ako tento parlament by si mal naplniť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, kde ústava hovorí o tom, že Národná rada si zriaďuje zo svojich poslancov výbory ako svoje iniciatívne a kontrolné orgány. Neviem si predstaviť jednoduchší spôsob na zabezpečenie kontrolnej činnosti parlamentu vo vzťahu k vláde a k exekutíve ako týmto spôsobom.

Pozmeňujúci návrh č. 4. Za bod 62 predloženého návrhu sa vkladá nový bod 63 a následne ďalšie body sa prečíslujú. Vraciam sa k tomu, čo už hovoril pán poslanec Vážny, to je otázka poslaneckých prieskumov, to je oblasť, o ktorej sa hovorilo veľký čas v komisii, hovorilo sa v rôznych grémiách, hľadal sa spôsob. Predkladám jeden z návrhov na spôsob riešenia.

Paragraf 131a poslanecký prieskum. Odsek 1: Národná rada alebo výbor môže poslanca alebo skupinu poslancov poveriť vykonaním poslaneckého prieskumu po a v orgánoch verejnej moci a vo verejnoprávnych inštitúciách, ktoré hospodária s prostriedkami rozpočtov, ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada, po b v subjektoch, ktoré hospodária s majetkom, záväzkami, finančnými prostriedkami, majetkovými právami a pohľadávkami štátu, verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky v rozsahu tohto hospodárenia.

Odsek 2. Národná rada Slovenskej republiky alebo výbor poverí vykonaním prieskumu poslanca Národnej rady alebo skupinu poslancov Národnej rady vždy vtedy, ak o to požiada najmenej jedna tretina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky alebo členov výboru.

Odsek 3. Poslanec alebo skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí boli poverení vykonaním poslaneckého prieskumu, predložia správu o výsledku poslaneckého prieskumu na prerokovanie Národnej rade alebo výboru.

Pokračujem v tom, čo už teda bolo povedané v predchádzajúcom vystúpení. Národná rada má možnosť vykonať poslanecké prieskumy, ale zároveň, tak ako som už hovoril v tej úvodnej časti, rokovací poriadok nie je ani koaličný, ani opozičný, a preto je tam návrh, aby jedna tretina poslancov výboru alebo jedna tretina poslancov Národnej rady mala právo zabezpečiť vykonanie poslaneckého prieskumu. Úmyselne to hovorím zabezpečiť, pretože ak predloží poslanec návrh vo výbore, alebo by ho predložil aj v pléne a väčšina odhlasuje, že nemá záujem, tak sa jednoducho nekoná. Ale už aj v rokovacom poriadku máme predtým zakotvenú časť, kde sa hovorí, že v správe plénu Národnej rady sa predkladá informácia o tom, keď je takzvané menšinové uznesenie členov výboru, aby ten ich názor bol zohľadnený a zvýraznený. Z toho dôvodu je tu rozdiel medzi tými návrhmi, ktoré sa už objavili, ktoré takisto budú hovoriť o poslaneckom prieskume, je tu navýšenie týchto návrhov v tom, že jedna tretina poslancov, ak požiada či už vo výbore, alebo v pléne, vtedy tento poslanecký prieskum sa musí vykonať, to znamená, treba vyslať buď poslanca, alebo skupinu poslancov.

Myslím si, že bude potrebné ešte, aby sme potom nejakým spôsobom tieto veci zosúladili a možno, pán predseda, by aj stálo za úvahu, že by sme neukončili potom rozpravu, že by sme prešli tie návrhy, ktoré všetky odznejú tu v rozprave a potom, aby sme teda hľadali riešenie, že ak by bolo potrebné nejaký prienikový návrh ešte predložiť, že by sa predložil, pretože vyzerá to tak, že tak, ako sa postupne objavujú na stoloch pozmeňujúce návrhy, že viaceré sa prelínajú a v niektorých častiach sa rozlišujú, že možno z toho nakoniec vystane jeden spoločný návrh tak, aby sme doriešili tento náš zákon, s ktorým dennodenne pracujeme a ktorý teda takýmto spôsobom potrebujeme upraviť.

Toľko predkladám tieto štyri pozmeňujúce návrhy. Samozrejme uvidíme, aký bude priestor ešte pri ďalších pozmeňujúcich návrhoch, poprípade, keď bude treba, budem reagovať v druhej časti, kde je možnosť prihlásiť sa potom do rozpravy ústne. Ďakujem pekne za pozornosť.