P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 139 za návrh, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o

návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o spotrebnej dani z liehu.

Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu sa skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 139 za návrh, 1 sa zdržal.

Návrh sme schválili.

Ďakujem pánovi poslancovi. A teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby uviedol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslancov Evy Černej a Jirka Malchárka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov, ktorý prerokúvame ako tlač 731. Nech sa páči, pán predseda.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, spoločná správa pod parlamentnou tlačou 731a obsahuje tri pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Všetky tri gestorský výbor odporúča schváliť. Prosím, dajte hlasovať.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 140 za návrh.

Schválili sme uvedené body zo spoločnej správy.

Prosím, ďalší návrh.

P. Farkas, poslanec: Ešte v druhom čítaní máme hlasovať o jednom pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka, ktorý sa vzťahuje k § 13 ods. 1 písm. a), a navrhuje, aby boli oslobodené od dane z príjmu všetky príjmy príspevkových organizácií.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme páni poslanci o pozmeňujúcom návrhu pána poslanca Jarjabka.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 63 za, 23 proti, 50 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Neschválili sme pozmeňujúci návrh pána poslanca Jarjabka.

Prosím, ďalší návrh...

P. Farkas, poslanec: Ďakujem. Podľa uznesenia č. 445 gestorského výboru, pre financie, rozpočet a menu, teraz navrhujem, aby sme tento návrh prerokovali v treťom čítaní, ihneď.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) 140 prítomných, 130 za návrh, 1 proti, 9 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu skupiny poslancov.

Otváram rozpravu, pýtam sa či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy k prerokúvanému bodu. Nie. Vyhlasujem rozpravu sa skončenú. Pristúpime k hlasovaniu návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru...

P. Farkas, poslanec: Schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 138 prítomných, 135 za, 3 sa zdržali.

Návrh sme schválili.

Teraz poprosím pána poslanca Juščíka, aby predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu zákona, ktorý predložil Výbor Národnej rady pre životné prostredie, ktorý navrhuje prijať zákon o environmentálnom fonde. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

M. Juščík, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, nakoľko v rozprave nezaznel žiaden pozmeňujúci návrh, pristúpime k hlasovaniu k pozmeňujúcim návrhom zo spoločnej správy 1 až 34 s rozhodnutím gestorského výboru schváliť. Prosím, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 102 za návrh, 16 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Body zo spoločnej správy sme schválili.

Ďalší návrh...

M. Juščík, poslanec: Ďalšie návrhy nie sú. Vážený pán predseda, z poverenia gestorského výboru pre životné prostredie a ochranu prírody mám poverenie, aby sme celkový návrh prerokovali v treťom čítaní s návrhom schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu prerokovať zákon v treťom čítaní.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 97 za návrh, 18 proti, 18 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu Výboru Národnej rady pre životné prostredie na vydanie zákona o environmentálnom fonde.

Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním gestorského výboru

M. Juščík, poslanec: Schváliť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) (Potlesk.) 135 prítomných, 95 za návrh, 17 proti, 20 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh zákona o environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov sme schválili.

Páni poslanci, budeme teraz pokračovať v rozprave o vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Posledným písomne prihláseným do rozpravy je pán poslanec Karol Ondriaš za klub poslancov Komunistickej strany Slovenska. Pán poslanec Karol Ondriaš. Poprosím pána ministra zdravotníctva, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, pána poslanca Novotného pre spravodajcov a pána poslanca Ondriaša o vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, diskutujeme o reforme zdravotníctva. So širším zdôvodnením, prečo poslanci za KSS nepodporia zdravotnícku reformu, vystúpi neskôr náš predseda Jozef Ševc. Ja budem mať len k reforme zdravotníctva ako k celku poznámku, ktorú pokladám taktiež za dôležitú. Budem sa snažiť ukázať, že reforma zdravotníctva je súčasťou našej ekonomickej podriadenosti zahraničiu, čo bol vlastne cieľ prevratu roku 1989 a že výsledkom reformy zdravotníctva v konečnom dôsledku má byť zisk pre zahraničné korporácie, ktoré naše zdravotníctvo postupne ovládnu, podobne ako už ovládajú všetko, čo tu máme. Samozrejme, niečo zo zisku dostanú aj slovenskí podnikatelia, ináč by reformu tohto typu nerobili. Prosil by som pána predsedu Národnej rady, keby ste zaistili kľud.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Poprosím kolegov poslancov, aby vytvorili podmienky na to, aby pán poslanec Ondriaš mohol predniesť svoje vystúpenie v rozprave. Ďakujem. Poprosím, pán poslanec Kaliňák a skupinka okolo pána poslanca. Pokračujte, pán Ondriaš.

K. Ondriaš, poslanec: Ako už tu bolo povedané, dokazuje to napríklad aj grant Svetovej banky vo výške 350 000 dolárov, ktorý nám poskytla na zlepšenie vysvetľovania reforiem v zdravotníctve a v dôchodkovom systéme. Pravdepodobne Svetová banka už odhadla zisky, ktoré budú plynúť medzinárodným korporáciám po reforme zdravotníctva a dôchodkového systému na Slovensku. Myslím si, že netreba pripomínať, že kapitalizmus hľadá stále nové možnosti, kde ešte sa dá zaistiť zisk. Na Slovensku po ziskoch zahraničia v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankovníctve a poisťovníctve prišiel rad aj na zdravotníctvo.

Aby som jasnejšie objasnil, čo je cieľom reforiem v zdravotníctve, úvodom by som sa veľmi krátko dotkol výsledkov reforiem v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankovníctve a poisťovníctve po prevrate v roku 1989. Vo všetkých týchto reformách šlo o privatizáciu, podobne ako predložená reforma zdravotníctva je vlastne privatizovanie zdravotníctva. Vo všetkých minulých prípadoch nás naši a zahraniční odborníci ubezpečovali, ako tieto reformy pomôžu v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemyselne a tak ďalej a tak ďalej.

Rád by som ešte pripomenul, že ekonomická podriadenosť Slovenska v oblastiach poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, bánk a poisťovní mala rôzne názvy. Napríklad v určitom období sa takto nazývala, sa to nazývalo transformáciou. Málokto vedel, o čo ide.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, prosím o kľud v poslaneckej snemovni.

K. Ondriaš, poslanec: Keď výsledkom transformácie bolo rozkrádanie a lacný predaj majetku do zahraničia, vymyslel sa pojem reštrukturalizácia, potom revitalizácia, ozdravenie, balíček opatrení a tak ďalej. V súčasnosti v oblasti zdravotníctva a privatizácia zdravotníctva má krycí názov reforma.

Ja by som v krátkosti pripomenul, ako dopadli reformy na Slovensku po roku 1989. Sú to reformy veľmi podobného typu, ako máme teraz. A ja by som to ukázal na obrázkoch a prosil by som technikov o pripojenie do siete, ak je to možné. Po reformách privatizácie v poľnohospodárstve jeho produkcia v roku 2002 klesla na 58 % produkcie v roku 1989 a je na hodnote roku 1956. Znamená to, že sme sa vrátili dozadu až o 46 rokov. Kumulatívne straty za roky 1990 až 2002 v dôsledku reformy v poľnohospodárstve v stálych cenách v roku 1995 sú 385 mld. Sk. Namiesto toho, aby Slovensko bolo sebestačné v potravinách, ako bolo do roku 1990, v súčasnosti dovážame potraviny a nápoje za 10 mld. Sk ročne. Toto je výsledok reformy privatizácie v poľnohospodárstve. Pripomínam, že naše straty v poľnohospodárstve sú niečie zisky.

Po reformách v stavebníctve, ktoré sa volali transformácia alebo reštrukturalizácia, sa jeho produkcia po roku 1989 znížila a v roku 2002 bola len 38 % produkcie roku 1990 a je na hodnote, ktorú sme už raz dosiahli v roku 1968. To znamená, že sme sa vrátili dozadu o 34 rokov. Kumulatívne straty za roky 1990 až 2002 v dôsledku reformy v stavebníctve v stálych cenách 1995 sú 769 mld. Sk. Toto je výsledok reformy, privatizácie v stavebníctve. Ešte raz pripomínam, naše straty sú niečie zisky.

Ja mám posledný obrázok. Podobne po reforme v priemysle jeho produkcia v roku 2002 bola len na 93,9 % produkcie v roku 1989. Reforma priemysle nás stála ďalšie stovky miliárd korún. Samozrejme, naše straty sú niečie zisky.

Výsledkom doterajších reforiem privatizácie je paradoxná situácia, že stúpanie reálneho hrubého domáceho produktu sa neodráža na stúpaní reálnej mzdy, reálnych dôchodkov a sociálneho zabezpečenia. Pýtam sa, čo ostalo na Slovensku, z čoho by ešte vedeli zahraničné korporácie a slovenskí kapitalisti vytĺcť zisk? Predsa zo zdravotníctva. Privatizovať zdravotníctvo znamená, že v konečnom dôsledku zdravotníctvo bude drahšie, nebude slovenské, bude patriť ku globálnym korporáciám, starajúcim sa o maximálny zisk zo Slovenska. Ešte raz pripomínam, celá reforma v bankovníctve mala za cieľ ovládnuť náš finančný systém zahraničím, čo sa aj podarilo.

Celá reforma v poisťovníctve mala za cieľ ovládnuť náš poisťovnícky systém zahraničím, čo sa aj podarilo a tak ďalej a tak ďalej, všetci to vieme. Výsledok reforiem privatizácie zdravotníctva bude podobný ako výsledok reforiem privatizácie v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankách a poisťovníctve.

Zdravotníctvo je veľký, veľmi lukratívny biznis nielen pre slovenských kapitalistov, ale hlavne pre zahraničné korporácie. Slovensko opäť utrpí straty a niekto v zahraničí bude mať zisky.

Posledná poznámka. Keď to zhrniem rečou bežných ľudí, v rámci súčasného kolonizačného štandardu Slovensko je ovládané zahraničím štandardne, cez slovenskú šľachtu a slovenských špekulantov. Oni hrajú významnú úlohu pri privatizácii zdravotníctva, podobne ako hrali významnú úlohu pri odstraňovaní socializmu, pri privatizácii poľnohospodárstva, stavebníctva, priemyslu, bánk a poisťovní a tak ďalej. Všetci o tom vieme.

Komunistická strana Slovenska, podobne ako odmietala a odmieta privatizácia v poľnohospodárstve, v stavebníctve, v priemysle, v bankách, v poisťovniach, odmieta aj privatizáciu zdravotníctva. Pokladáme za nehumánne, aby zdravie malo trhovú cenu, kde trhová cena zdravia slovenského šľachtica bude diametrálne iná ako trhová cena zdravia bezdomovca.

Komunistická strana Slovenska má diametrálne iný názor na reformu zdravotníctva. Prednesiem aspoň hlavné tézy. Sme za jednu štátnu zdravotnú poisťovňu, ktorá je lacnejšia ako niekoľko súkromných poisťovní, ktoré sa starajú len o svoj maximálny zisk a zvyšujú náklady na správu. Sme za jednotný štátny nákup a distribúciu liekov, čo je lacnejšie ako niekoľko stoviek súkromných firiem, starajúcich sa len o maximálny profit zo zdravotníctva. Sme za jednotný štátny nákup zdravotníckych prístrojov a potrieb, ktorý je lacnejší a efektívnejší ako množstvo súkromných firiem, starajúcich sa taktiež len o svoj maximálny zisk. Sme za štátne zdravotníctvo, a nie za súkromné. Preto, samozrejme, poslanci za Komunistickú stranu Slovenska nepodporia predložené zdravotnícke návrhy a navrhujem nepokračovať v rokovaní o zdravotníckych návrhoch zákonov. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ondriaš bol posledný písomne prihlásený za kluby. Písomné prihlášky ďalšie nemám, do rozpravy. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Pán poslanec Novotný? Do rozpravy, áno? Aj pán poslanec Ševc. Končím, ešte pán poslanec Soboňa, pán poslanec Fajnor. Prosím, keby ste to opravili, aby tam bolo R, označenie do rozpravy. Končím, pani poslankyňa Tóthová. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto návrhu zákona. Ako prvý vystúpi pán poslanec Novotný, nech sa páči.

V. Novotný, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vystúpil v mene poslaneckého klubu SDKÚ k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pri vystúpení k tejto reformnej šestici zákonov v prvom čítaní som začínal tými istými slovami, ako začnem dnes.

Stav v súčasnom slovenskom zdravotníctve je dlhodobo neudržateľný. Systém "uchyľuje", zadlžuje sa a stráca dych. Potrebujeme komplexnú zmenu. Nebudem vás stokrát zdržiavať povedanými dôvodmi, prečo je najvyšší čas urobiť skutočnú reformu zdravotníctva. Myslím, že nielen my, ktorí sa seriózne zaoberáme problematikou zdravotníctva, to už dokonale poznáme. Programové vyhlásenie súčasnej vlády Slovenskej republiky otvorilo cestu ku komplexnej reforme zdravotníctva. Veľa sa už hovorilo aj o rôznych možnostiach a spôsoboch ako reformovať slovenské zdravotníctvo. Naposledy demonštrovali svoje predstavy politici zo Smeru a Slobodného fóra. Zodpovedne však možno konštatovať, že jediná kompaktná a ucelená verzia reformy zdravotníctva, ktorú máme v súčasnosti k dispozícii, je verzia reformy z dielne ministra Zajaca v podobe šestice zákonov.

Prvá možnosť je zmietnuť túto reformu v parlamente. Čo bude nasledovať? Nová verzia reformy z pera terajšieho ministra? Jeho demisia? Upravená verzia tejto reformy? Bude ešte vôľa v tomto parlamente do volieb v roku 2006 schváliť akúkoľvek reformu? Myslím, že už nie. Budeme naďalej reparovať a symptomaticky liečiť tento upadajúci systém, ktorý tu dnes máme. Menej alebo viac úspešne. A počkáme po voľbách 2006 na novú verziu reformy.

Druhá možnosť je odložiť schvaľovanie a znovu začať diskutovať o východiskách reformy, čo sa blíži predstavám Smeru a Slobodného fóra. Treba povedať, že je to politický trik. Dnes začať diskutovať o alternatívach reformy zdravotníctva, znamená odsúvať ju za rok 2006 s uvedenými dôsledkami.

Tretia možnosť je vrátiť zákon na dopracovanie. Čo si od toho sľubujeme. Že ministerstvo zdravotníctva dopracuje to, čo tam chceme my, poslanci, koaliční aj opoziční, vidieť? Alebo že dopracuje do zákonov pripomienky desiatok zdravotníckych organizácií? A keď dopracuje len časť, vrátime to ministerstvu opäť na dopracovanie? Pripadá mi to alibistické.

Štvrtá možnosť je schváliť túto šesticu upravenú kompromisnými pozmeňujúcimi návrhmi tak, ako sú uvedené v spoločných správach. V danej chvíli sa mi to zdá ako najrozumnejšie. Uvedomujú si všetky otázniky a riziká ich dopadu na občana spojené s náhlym zavedením tvrdých rozpočtových pravidiel a trhových vzťahov v celom rozsahu do systému zdravotníctva.

SDKÚ považuje reformu zdravotníctva za jeden z najdôležitejších záväzkov, ku ktorému sme sa zaviazali v našom volebnom programe a vláda vo svojom programovom vyhlásení. Občania pacienti a daňoví poplatníci odvádzajú svoje poistné a ďalšie poplatky a oprávnene očakávajú kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Štát vynakladá z daní všetkých občanov obrovské prostriedky s cieľom zabezpečiť zdravotnú starostlivosť každému, kto ju potrebuje. Napriek tomu zadlženie zdravotníctva pokračuje a s jeho stavom je dnes nespokojná väčšina našej spoločnosti. Pacienti, lekári, aj zdravotnícky personál.

Slovenské zdravotníctvo, predovšetkým dnešní a, žiaľ, budúci pacienti preto potrebujú reformu, ktorej cieľom bude efektívne vynakladanie vložených prostriedkov z daní a poistného. Potrebujeme zachovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre každého, kto ju potrebuje, ale zároveň je nevyhnutné zvyšovať kvalitu liečby. Sme presvedčení, že občania Slovenska potrebujú v zdravotníctve taký systém, ktorý zabezpečí zdravotnú starostlivosť a potrebné prostriedky na ňu dnes, ale aj zajtra. Taký systém, ktorý bude občanov motivovať k väčšej starostlivosti o svoje zdravie, zdravotnícke zariadenia, lekárov a zdravotný personál k vysokej profesionalite a celý systém k zvyšovaniu kvality na úrovni doby.

SDKÚ preto vyslovuje svoju politickú podporu reforme zdravotníctva. Obraciame sa na poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, aby ju pomohli presadiť. Obraciame sa na všetkých poslancov, ktorí dali svoju podporu Programovému vyhláseniu vlády, aby splnili svoj politický záväzok. Obraciame sa aj na ďalších poslancov Národnej rady, aby prejavili odvahu a zodpovednosť a podporili zmeny, ktoré budú na osoh zdravotníctvu, pacientom a všetkým daňovým poplatníkom.

Dámy a páni, pristavím sa teraz pri predmetnom vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a krátko ohodnotím jeho klady a možné zápory.

Zákon o zdravotnom poistení patrí medzi najvydarenejšie zákony ministerstva zdravotníctva v tomto funkčnom období. Prináša niekoľko nových prvkov do poisťovníctva, ktoré síce na prvý pohľad vyzerajú nenápadne, ale výrazne pomôžu stabilizácii poisťovacieho systému. Zákon definuje verejné a individuálne zdravotné poistenie. Do verejného zdravotného poistenia, ktoré zostáva solidárnym, t. j. každý občan bude mať právo na zdravotnú starostlivosť v rozsahu určenom osobitným predpisom, čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, a aj keď nie je schopný platiť, má nárok na zdravotnú starostlivosť, pribudli progresívne prvky. Prvým je povinnosť štátu odvádzať za svojich poistencov 4 % priemernej mesačnej mzdy. V štáte s dynamickým rastom hrubého domáceho produktu a miezd, akým Slovensko je, to znamená, každoročný výraznejší nárast odvodov štátu, ako to bolo doteraz. Takisto to obmedzí každoročné politické handlovanie pri zákone o štátnom rozpočte, koľkože to bude štát za svojich poistencov platiť.

Druhým progresívnym prvkom je zníženie prerozdelenia medzi zdravotnými poisťovňami pod dohľadom úradu pre dohľad. Prerozdeľuje sa 90 % zo základu, ktorým je 95 % z povinného poistenia, teda nie stopercentný prerozdeľovák, ako to bolo doteraz. Tento progresívny prvok znamená dokončenie plurality poisťovacieho systému pri zachovanom systéme solidarity, ktorá pri doterajšom stopercentnom prerozdeľováku bol skôr teoretickým tvrdením.

Tretím progresívnym prvkom je slobodný výber zdravotnej poisťovne, ale len jedenkrát ročne. Tento prvok umožní poisťovni plánovať marketingové aktivity s istotou, že ich nezasiahne vlna "prepoistenia" špekulatívnych poistencov, ak povedzme v dôsledku dobrého hospodárenia poskytne svojim platiacim poistencom respektívne dobrým zmluvným poskytovateľom nejaké bonusy.

Štvrtým progresívnym krokom je odvodové zaťaženie, ktoré sa mení na lineárne do trojnásobku priemernej mzdy, potom je už regresívne a ročné zúčtovanie poistného, ktoré zabezpečí poistné zo všetkých príjmov za celý rok.

Zákon má aj dve negatíva, po prvé neodstraňuje, dokonca ani nenaznačuje cestu k postupnému odstráneniu pojmu poistenec štátu a prechodu povedzme na modernejší rodinný typ poistenia a po druhé, individuálne zdravotné poistenie rieši len okrajovo ako fakultatívny produkt ponúkaný poisťovňami, prostredníctvom ktorého sa bude uhrádzať zdravotná starostlivosť v rozsahu stanovenom v zmluve.

Na záver sa mi dovoľte pozastaviť pri jednom z pozmeňujúcich návrhov v spoločnej správe, ktorý má však z pohľadu SDKÚ zásadný charakter. SDKÚ zásadne nesúhlasí s pozmeňujúcim návrhom poslanca Národnej rady za KDH pána Bielika k návrhu zákona o zdravotnom poistení, na základe ktorého sa majú zvýšiť platby štátneho rozpočtu za poistencov štátu zo 4 na 5 % z priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve, čo znamená zvýšenie o 5,2 miliardy Sk na výdavkovej strane štátneho rozpočtu. Ako lekár rozumiem tejto iniciatíve. Veď ktorý zdravotník by nechcel viac zdrojov do rezortu. Veľa a často sa v našej krajine diskutuje o nedostatku finančných prostriedkov, ktoré plynú do zdravotníctva. Rád by som preto uviedol niekoľko argumentov proti tomuto tvrdeniu. Treba povedať, že Slovensko odvádza do zdravotníctva, lebo z hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky plynie do zdravotníctva okolo 6,4 %. Pri reálnej spotrebe, ktorá sa pohybovala okolo 7,2 % hrubého domáceho produktu. Treba povedať, že hrubý domáci produkt Slovenskej republiky sa pohybuje sotva okolo 50 % z hrubého domáceho produktu v Európskej únii, teda vyspelých krajín Európskej únie a pri takom nízkom hrubom domácom produkte je 6,4 %, ktoré sú reálne, disponibilné zdroje v rezorte dokonca viac, ako si táto ekonomika môže dovoliť. Samozrejme, v rezorte prostriedky chýbajú, keďže spotrebúva reálne 7,2 % hrubého domáceho produktu, čo vedie každoročne k zadlženiu okolo 8 až 10 miliárd.

Našim cieľom je stabilizovať príjmy a výdavky rezortu na úrovni 6,5 % z hrubého domáceho produktu, teda lepšie a efektívnejšie hospodáriť v rezorte zdravotníctva s prostriedkami, ktoré si táto ekonomika môže dovoliť do tohto rezortu dať. Treba povedať, že v krajine, kde je rast hrubého domáceho produktu okolo 5 %, tých 6,5 % každé rok o 5 % narastá, čiže toto je veľmi dôležitý moment, nemáme 0,1 ani 0,5 % rast HDP, ale 5-percentný, čo je jeden z najvyšších rastov HDP na svete.

Ďalší dôležitý fakt, na ktorý by som chcel poukázať, je, že efektivita slovenského zdravotníctva sa pohybuje okolo 60 %. Sú to zase údaje, ktoré nám ponúka Svetová banka. 60 % efektivity znamená, že zo 100 korún, ktoré pošleme do rezortu zdravotníctva, len 60 reálne využijeme na zdravotnú starostlivosť, 40 sa nám stráca vo všelijakých poplatkoch, maržiach a neefektívnom vynakladaní týchto prostriedkov. Naším cieľom a cieľom celej reformy zdravotníctva je zvýšiť efektivitu v slovenskom zdravotníctve a tak využiť tie finančné prostriedky, ktoré tam plynú reálne na zefektívnenie a skvalitnenie zdravotnej starostlivosti.

Ďalší fakt, na ktorý chcem poukázať, je, že zadlženie celého rezortu sa znižuje. V dôsledku dobrých zmien v liekovej politike, ktoré sme urobili v priebehu minulého a predminulého roku, sa dlh za prvý polrok tohto roku dostal iba na úroveň 1,6 miliardy Sk, to znamená, že celkový dlh v zdravotníctve v tomto roku nepresiahne 4 miliardy a to sú tie najnegatívnejšie, teda najpesimistickejšie odhady. To znamená mýtus o desaťmiliardovom zadlžení sme, myslím, že prekonali. Na druhej strane treba povedať, že 4 % z priemernej mesačnej mzdy je jednak veľké pozitívum, pretože nebudeme odvádzať nejaké percento z minimálnej mzdy, ktorá je vždy politickou dohodou, ale z priemernej mzdy, ktorá je viazaná na rast HDP a rozvoj ekonomiky, ktorý je, ako som už uviedol, nesmierne dynamický, a tieto 4 % z priemernej mesačnej mzdy znamenajú navýšenie o 2,6 miliárd korún, čo sa týka odvodov štátu za svojich poistencov v budúcoročnom štátnom rozpočte. Treba ešte povedať, že sprísnenie zákona o zdravotnom poistení voči predchádzajúcemu zákonu povedie aj do určite miery k lepším odvodom, alebo k vyšším odvodom od aktívnych, ekonomicky aktívnych obyvateľov, odhaduje sa táto výška asi okolo 1,9 miliardy Sk. To znamená, o toľko viac peňazí bude reálne z poistného plynúť do zdravotníctva v budúcom roku ako plus v porovnaní s týmto rokom.

Podľa návrhu štátneho rozpočtu dôjde v budúcom roku k nárastu disponibilných zdrojov v rezorte zdravotníctva o viac než 7 % a, podotýkam, pri očakávanej inflácii v budúcom roku okolo 3 - 3,5 %. Otázka je naďalej, či budúcoročné navýšenie zdrojov v rezorte bude dostačujúce, či by sme nemohli smerovať do rezortu zdravotníctva viac peňazí. A aj keď sa mi táto myšlienka ako lekárovi nesmierne páči, ako zodpovedný politik nemôžem súhlasiť s takýmto hazardom. Takýto návrh, ktorý schválil výbor Národnej rady pre zdravotníctvo, by znamenal rozvrat verejných financií a neúnosné zadlžovanie budúcich generácií. V prípade, že takýto návrh bude schválený aj v pléne Národnej rady, pri všetkej vážnosti musím konštatovať, že SDKÚ bude žiadať stiahnutie návrhu zákona o zdravotnom poistení z rokovania Národnej rady. SDKÚ vyzýva koaličných partnerov, predovšetkým KDH, ale aj opozičných poslancov k zodpovednosti za ďalší vývoj hospodárstva v krajine a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľstva. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Fajnor, pán poslanec Paška. Končím možnosť prihlášok s faktickými poznámkami, prosím, pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som sa k predrečníkovi chcel vyjadriť v jednej krátkosti. Poplatky, o ktorých tu hovoríte, že sú využité len na 60 %, ste zaviedli vy. Dám vám jednu dobrú radu v tom rezorte. Zvýšte tam kontrolu, ako peniaze idú, nájdete ich, aj tých 40 % a od poplatkov môžeme odísť veľmi jednoducho. Čo sa týka zadlženia, že ho znižujeme, zadlženie ako také vzniklo po roku 1993, to znamená, opäť ho zaviedli ponovembrové vlády, tak sa treba pozrieť, ako sa dá zdravotníctvo riadiť bez dlhu, a dokonca sa dá riadiť tak, že vieme stavať aj nové nemocnice. My dnes zatvárame nemocnice. Bol som vo Fakultnej nemocnici v Bratislave, kde mi, žiaľ, zomrel mladý priateľ, nedožil sa päťdesiatky. Bol som na izbe, ktorá ešte za zlého socializmu mala len štyri postele, dnes ich je tam sedem. Keby ste videli tú biednu starostlivosť, a to má byť alma mater zdravotníctva, prosím vás pekne, pán doktor, ste mladý človek, naštudujte si trošku históriu a potom rozprávajte. A čo sa týka tej tvorby HDP, takej zázračnej, dám vám jednu radu, choďte si pozrieť do Číny, tam je HDP 9,9 % a neplačú nad tým. Ďakujem vám. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Veľmi krátko k zmienenému HDP. Osobne sa domnievam, že argumentácia, akokoľvek, samozrejme, sa javí logická, používa miešanie dvoch parametrov. Jedna vec je úroveň zdrojov, ktoré percentuálne idú z nášho hrubého domáceho produktu, a tam sa zrejme zhodneme na tom, že dnešná úroveň, ktorá je mimochodom najnižšia z okolitých štátov, aj z postkomunistických štátov, je nevyhovujúca, nesúhlasím však s argumentom, že hrubý domáci produkt Slovenska je len 50 % Európskej únie a preto logicky aj úroveň zdrojov, ktoré idú z nášho hrubého domáceho produktu, je len taká, aká je, my predsa nežiadame, aby boli navýšené percentá ako základný parameter alebo ukazovateľ hrubého domáceho produktu alebo priemerného hrubého domáceho produktu Európy. Hovoríme o našom hrubom domácom produkte, preto sme presvedčení, že otázka proporcionality vyjadrená týmto parametrom je úplne identická aj doma, je to vždy len otázka priorít a politického rozhodnutia. Súhlasím však s doktorom Novotným v tom, že takou malou nádejou, alebo takým drobným pozitívom je, že trvalý rast hrubého domáceho produktu predsa len ako-tak zabezpečuje nárast zdrojov. Neznamená to však, že by sme sa nemali pokúsiť aj politicky dosiahnuť dohodu o tom, že vzhľadom na, aj ústavné postavenie zdravotníctva a povinnosti plniť jeho funkcie by vyžadovalo percentuálne navýšenie objemu zdrojov z nášho hrubého domáceho produktu. Znovu opakujem, je to otázka priorít konštrukcie štátneho rozpočtu. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S reakciou pán poslanec Novotný.

V. Novotný, poslanec: Ja len krátko zareagujem na pána poslanca Fajnora, naozaj vecne, hovoril o tom, že zvýšme kontrolu, zvyšujeme ju, keď budeme prerokúvať zákon o zdravotných poisťovniach a úrade na dohľad, pán poslanec sa bude môcť presvedčiť o tom, že práve preto zriaďujeme úrad na dohľad, ktorý bude mať veľmi silné kompetencie, aby sa táto kontrola využívania a kvality poskytnutia zdravotnej starostlivosti výrazne zvýšila v celom rezorte a aj preto pán minister trval na transformácii nemocníc a poisťovní na akciové spoločnosti, aby sme tam zaviedli veľmi progresívne formy kontroly, ktorými sú vonkajší, vnútorný audit a veľmi jasné a prehľadné účtovníctvo, to je jedna vec. A čo sa týka druhej veci, ja nehovorím o 60-percentnej efektivite využitia poplatkov, ktoré sme zaviedli, pán poslanec mal zrejme na mysli poplatky za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, čiže tie 20-, 50-korunáčky, ktorých príjem, teda príjem z týchto peňazí je naozaj len marginálny, skôr je dôležité, či viedli k zníženiu zneužívania zdravotnej starostlivosti, a to treba jednoznačne povedať, že viedli, ja hovorím o celkovom efektívnom využití zdrojov, ktoré prichádzajú zo zdravotných poisťovní, pretože nemocnice dnes hospodária s peniazmi, ktoré prichádzajú zo zdravotných poisťovní, a tieto peniaze na zdravotnú starostlivosť sú využívané len do výšky okolo 60 %, čiže len 60 % peňazí, ktoré plynú z poisťovní pre poskytovateľov, je využité na zdravotnú starostlivosť. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, vážené dámy, vážení páni, poslankyne a poslanci, prerušujem rokovanie 31. schôdze Národnej rady, budeme pokračovať v rozprave o 14.00 hodine, ako prvý popoludní vystúpi pán poslanec Ševc a pripraví sa pán poslanec Soboňa. Dobrú chuť prajem.

(Prerušenie rokovania o 11.59 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 13.59 hodine.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: ...pána ministra Zajaca a spoločného spravodajcu pána poslanca Novotného, aby sa dostavili do rokovacej sály. Je štrnásť hodín jedna minúta, aby sme mohli včas začať rokovanie, pokračovať v rokovaní Národnej rady.

Pán minister, prosím, keby ste zaujali miesto pre navrhovateľov a s oneskorením deväť minút budeme pokračovať v rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky. Pán poslanec Novotný ako spravodajca tu bol presne načas. Budeme pokračovať v rozprave. Ako prvý v popoludňajšej časti dnešného rokovania vystúpi pán poslanec Ševc. Prosím, pán poslanec, aby ste sa ujali slova.

J. Ševc, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister. Neviem, či má zmysel vôbec diskutovať o zdravotnej reforme pri takejto atmosfére, ale zrejme, čo sa dá robiť. Úcta jeden k druhému, zrejme chýba nám aj kultúra, aj charakter poslanca. Predkladaná reforma zdravotníctva v podobe šiestich zákonov je v tejto podobe pokusom hľadania východísk problémov, do ktorých sa naše zdravotníctvo dostalo za posledných 15 rokov. Obsah zákonov nie je však odpoveďou na potrebu mať jasnú štátnu zdravotnú politiku. Žiadna vláda dodnes nepredložila takúto víziu. Predkladaná reforma je akýmsi pokusom, ale otázka je pre koho. Znova opakujeme, že sme za reformy, rozumné hľadania, ktoré uľahčia občanom i život a nie im ho sťažia. Po mesiacoch intenzívneho premývania mozgov v rámci nákladnej propagačnej kampane ministerstvo zdravotníctva a vláda nám opätovne predložila na schválenie svoje návrhy zákona reformy zdravotníctva.

Súčasne robí všetko, aby ich za každú cenu prijala Národná rada. Dokazujú tým, že ide o veľa. Je len otázne, v záujme koho a čo prinesie reforma občanom, samotnému Slovensku. Stanovisko KSS k vládnej reforme zdravotníctva predloženej verzie je všeobecne známe. Tlmočili sme ho aj tu v Národnej rade v priebehu prerokúvania predložených návrhov v prvom čítaní. Pre nás táto filozofia reformy je neprijateľná. Napriek tomu považujeme za potrebné ešte raz zhrnúť naše dôvody, prečo odmietame to, čo vláda považuje za reformu zdravotníctva. Chrbticou celého vládneho návrhu zdravotníckej reformy je transformácia zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti. My túto transformáciu kategoricky odmietame. Prečo? Dôvodov je veľa. Najdôležitejším je to, že táto transformácia by vyhnala z nášho zdravotníctva jeho základný princíp, ktorým je solidarita, i keď táto predložená reforma po tom volá, ale svojím obsahom tomu nezodpovedá. Ide o to, aby sa nastolili trhové vzťahy, ktorým je cudzie všetko okrem zisku. Pre kapitalizmus problémom problémov ostáva živelný, slepý trhový mechanizmus a bezohľadná orientácia na zisk ako základné kritérium úspešnosti a rozvoja. Na tomto základe vznikla potreba a prax zavádzania všemožných štátnych pák na odstraňovanie negatívnych dôsledkov slepého trhu a regulovania štátneho zasahovania do takej miery, aby sa nestalo brzdou rozvoja.

Z ekonomického hľadiska postindustriálna etapa predpokladá pluralizmus foriem vlastníctva a nie monopol súkromného, ako o to všemožne usiluje slovenská vláda. Transformácia poisťovní a zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti skrýva v sebe aj ďalšie veľké riziká. Nie je vylúčené, že je to len prvý, ale veľmi dôležitý krok k ich rozpredaju. Treba si len spomenúť, ako sa doteraz scudzoval náš spoločný majetok. Najprv sa vytvorili akciové spoločnosti. Aj v takých prípadoch, kde bolo možné odpredať len 49 % akcií, našiel sa spôsob ako to obísť. V súčasnosti sa pripravuje už aj odpredaj 66 podielov. Prišli sme už o všetko alebo takmer o všetko. VSŽ, Slovnaft, SPP, Slovenské telekomunikácie, banky. Teraz sú na rade Slovenské elektrárne, letiská a prečo by nie zdravotné poisťovne a nemocnice? Kedysi som sa zamýšľal, čo sa skrýva za heslom o vstupe do Európy, keď sme v samotnom strede Európy. Dnes už je jasné, že v Európe budeme konečne vtedy, keď nám už nič nebude patriť. Vďaka tejto politike dnes máme najdrahší benzín v celej Európe. Miliardy ziskov zo Slovnaftu tečú do zahraničia. Máme najdrahšie telefóny. Miliardy idú na záchranu Deutsche Telekom. Prečo by sme nemohli odpredať aj zdravotné poisťovne a konečne zbaviť občanov takej príťaže, ako sú zdravotné poisťovne a nemocnice. Ak nie zahraničným nadnárodným monopolom, tak aspoň pánu ministrovi a jeho klientele.

V národe sa hovorí, že bývalí ministri zdravotníctva si toho dosť sprivatizovali. Nič zatiaľ ešte nestihol pán Zajac s rodinou a s priateľmi? Zrejme on ide na to koncepčnejšie a rozšafnejšie. Patrí mu to k úcte.

Ak sa prijme predložený návrh reformy, bude mať neobmedzené možnosti. Bude menovať respektíve navrhovať riaditeľov štátnych akciových zdravotných poisťovní, nemocníc, predsedov a členov ich správnych a dozorných rád. A potom stačí len malý krôčik - rozpredať akcie. Dokonca ani to nie je nevyhnutné. Postačí, aby mali bezprecedentný štatút, aký má Veriteľ a Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Hospodárenie Veriteľa už dnes nemá právo do hĺbky kontrolovať ani Najvyšší kontrolný úrad, lebo ide o obchodnú spoločnosť. Ale ani daňový úrad, lebo ide o štátnu spoločnosť. Napriek tomu, že spravuje verejné financie, jej činnosť podlieha utajeniu. V stanovisku Slovenskej lekárskej únie špecialistov sa zdôrazňuje, že to nevzbudzuje dôveru zdravotníckej a inej verejnosti, ktorá sa danou problematikou zaoberá. Veriteľ, akciová spoločnosť, má po vysporiadaní pohľadávok zaniknúť. Mnohí odborníci, v tom počte aj komora lekárov a Slovenská lekárska únia špecialistov upozorňujú, že nebolo určené akým spôsobom. Je to skutočne veľmi dôležitá otázka. Prečo nebolo určené? Náhodou, úmyselne? Odpredajom alebo prevodom akcií? A komu? Predpokladá sa, že minimálna hodnota akcií bude 2 % majetku všetkých zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení.

Druhou poistkou je vytvorenie takzvaného Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Riaditeľa tohto orgánu, správnu a dozornú radu navrhuje tiež ministerstvo zdravotníctva a schvaľuje vláda. Úrad schvaľuje vedenie zdravotných poisťovní, rozhoduje o kvalite poskytnutej zdravotnej starostlivosti a má ďalšie bezprecedentné právomoci. Má právo kontrolovať okrem zdravotnej starostlivosti aj účtovníctvo a daňové doklady zdravotníckeho zariadenia. Má takmer neobmedzené, nekontrolovateľné a ľahko zneužiteľné právomoci. Prosím. Aj keby sme predpokladali možnosť zmien v riadiacich orgánoch, o zmene vlády, jeho činnosť bude značne spolitizovaná a podliehať nepretržitým personálnym výmenám. Okrem toho vznik ďalšej štátnej administratívy a jej prevádzky, financovaná zo zdravotného poistenia, bude stáť stovky miliónov slovenských korún. Zoberiem si na pomoc stanovisko Slovenskej lekárskej únie špecialistov, ktorá vo svojom stanovisku, s ktorým sa obrátila menom svojich 500 členov na všetkých poslancov Národnej rady, otvorene a nebojácne konštatuje, že hlavným cieľom navrhovaného systému a predložených návrhov zákonov je tvorba zisku a nie zdravie občanov. Poukazujú aj na to, že reforma a predložené návrhy zákonov sú v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. 70 % obyvateľov Slovenskej republiky podľa štatistiky, ktorá je urobená sociologickými inštitúciami, lekárske organizácie až na niekoľko výnimiek odmietajú reformu, pretože jej ciele sa diametrálne líšia od potrieb občana. Ako vidieť, za touto transformáciou je skrytý záujem ministerstva alebo jeho aj spolupodnikateľov a nadnárodných spoločností skúpiť zdravotníctvo a tým ovládnuť peniaze, ktoré v ňom kolujú a ktoré platia poistenci na zdravotnú starostlivosť. Vzniká tiež otázka, prečo sa súčasná vláda tak ponáhľa s presadením zdravotníckej reformy za každú cenu? Asi potrebujú čas. Ak sa im podarí personálne obsadiť riaditeľské miesta, správne a dozorné rady v transformovaných poisťovniach a nemocniciach svojimi ľuďmi, štát bude voči ním v budúcnosti bezmocný. Nech dôjde k akýmkoľvek zmenám v parlamente a v exekutíve, ich sa to vôbec nedotkne. Schizofrénia súčasnej politiky je v tom, že na jednej strane odsudzujete socializmus za zasahovanie do hospodárskych procesov a na druhej strane zasahujete do vlastných vzťahov ďaleko bezohľadnejšie. Realita je taká, že takmer k stopercentnému odcudzeniu spoločného majetku občanov a jeho prechod do súkromného vlastníctva domácich a zahraničných privatizérov sa udialo na základe rozhodnutia vlády a ďalších štátnych orgánov. Teda nie cez mechanizmus trhu. Zmena vlastníckych foriem nenastala ako dôsledok konkurencie, ale v dôsledku politického rozhodnutia, čo dokorán otvorilo stavidlá korupcie a klientelizmu. V dôsledku bezohľadného zasahovania štátu do hospodársko-sociálnych procesov, ktoré je dokonca cudzie trhovej spoločnosti, sa Slovensko dostalo do takej katastrofálnej situácie, v akej sa nachádza. V súčasnej postindustriálnej spoločnosti na západe vzniká veľmi zložitý systém, keď sa v štáte usilujú o sociálny dialóg, vzájomne pôsobia, hádajú a dohovárajú sa všetky sily spoločnosti. Štát sa stáva arénou zápasu všetkých síl spoločnosti o vlastné záujmy. Všetci vieme, že zdravotníctvo patrí medzi sféry života krajiny, ktoré veľmi citlivo a často aj veľmi bolestivo dotýkajú každého človeka. A to od počiatku až do smrti. Je prvoradým barometrom úrovne humanity, účasti a porozumenia s každým, kto sa dostal do situácie ohrozenia a trpí. Preto k zdravotníctvu v žiadnom prípade nemožno pristupovať obdobne ako k SPP, Slovnaftu, telekomunikáciám a podobne. V žiadnom prípade ho nemožno premeniť na slovenský klondajk pre novodobých zlatokopov. To bol aj dôvod, prečo naša strana a ďalšie parlamentné strany, zdravotnícke a stavovské organizácie, odborná široká verejnosť žiadali, aby sa reforma zdravotníctva stala predmetom verejného posúdenia. Chceme privítať, že Slovenská lekárska komora a Slovenská lekárska únia špecialistov i ďalšie stavovské štruktúry ako aj niektoré médiá k tejto spoločenskej potrebe pristúpili zodpovedne. V stanovisku Slovenskej lekárskej únie špecialistov sa zdôrazňuje, že lekárske organizácie spoločne až na výnimky odmietajú reformu v podaní ministra Zajaca, pretože sa diametrálne líši od potrieb občana, ale tiež od toho, čo minister Zajac proklamoval pred svojím nástupom do funkcie.

Žiaľ, vláda z princípu odmieta dialóg s každým, kto prejaví iný názor, ako sú jej predstavy a záujmy. Vo svojej bohorovnosti ide až tak ďaleko, že vynakladá nemalé prostriedky, aby umlčala každý iný názor. Svedčia o tom aj arogantné pokusy zamerané na likvidáciu tripartity. Aj Slovenská lekárska únia špecialistov s trpkosťou konštatuje: Sme si vedomí toho, že v prostredí masívnej proreformnej demagógie, ktorá bola rozpútaná s nevídanými nákladmi, nebolo možné získať dostatok informácií o jej skutočnej podstate. Hlasy oponentov ako aj naše argumenty prenikli do médií len veľmi ťažko a do niektorých neprenikli vôbec. Oponenti sú premyslene dehonestovaní, zastrašovaní a znevažovaní. Zahraničie dostáva zidealizovaný obraz. Verejne sa hovorí a píše, že redaktor verejnoprávnej STV Ivan Brada, ktorého vedenie televízie prepustilo po tom, čo v investigatívnej reportáži pod názvom Veriteľ poukázal na nejasnosti pre oddlžovanie zdravotníckych zariadení, sa stal výstrahou pre všetkých ostatných. Z každej strany počúvame, že slovenské zdravotníctvo je čiernou dierou, v ktorej miznú obrovské dotácie. Slovenské zdravotníctvo rozhodne nie je také neefektívne, ako zavádza pán minister Zajac. Ľudia, ktorí v ňom pracujú, robia to zodpovedne a profesionálne, za čo im patrí naša úcta a poďakovanie, že i v takých zložitých podmienkach vedia liečiť a liečia na úrovni.

Zdravotníctvo nemožno hodnotiť cez prizmu účtovníctva. Ak sektor zdravotnej starostlivosti vyprodukoval dlh, štát musí nájsť dostatok prostriedkov na jeho splatenie, pretože zdravie nie je kšeft, ale hodnota, za ktorú sa oplatí platiť z verejných zdrojov. Je totiž hodnotou, ktorá je v záujme celej spoločnosti a ktorej význam ju principiálne predurčuje k solidárnemu prístupu. Dlhodobé dopady reforiem na vývoj Slovenska sú dôsledkom politickej krátkozrakosti. Zahraničný kapitál prichádza na Slovensko, aby sa tu nabalil. Slovensko potrebuje nie špekulatívny kapitál, ktorý prichádza hlavne kvôli krátkodobým výhodám. My potrebujeme investorov, ktorí budú podporovať výskum, školstvo, zdravotníctvo a ktorí sa budú orientovať na vysokokvalifikovanú pracovnú silu. Ak máme udržať a ďalej zvyšovať úroveň pracovných síl, musíme investovať do zdravotníctva a vzdelania a do vedy. Zo všetkých členských krajín EÚ sme na tom najhoršie vo všetkých uvedených oblastiach. V uvedenej súvislosti vzniká logická a oprávnená otázka: Možno vôbec predpokladať, že by vláda, ktorá doteraz všetky reformy urobila v prospech najbohatších a nadnárodných monopolov, urobila reformu zdravotníctva na prospech všetkých občanov? Štát vynakladá obrovské finančné prostriedky na príchod veľkých automobiliek a na daňové úľavy pre zahraničné nadnárodné monopoly. Vôbec ho nezaujímajú názory vlastných občanov. Treba mať mieru. Je načase si uvedomiť, že v mori biedy nemôže žiť nikto šťastne na zlatom ostrove bohatstva. Nikto nemôže vylúčiť ani možnosť búrky, ktorá zmetie tento ostrov.

Vážení páni, nebuďte takí nenásytní. Veď nemožno obrať občanov o všetko, čo je presiaknuté potom a krvou mnohých generácií a premeniť občanov na bedárov, ktorí budú novodobými otrokmi. Dnes už väčšina chápe, že všetko, čo prešlo do vlastníctva iných, slúži iba záujmom nových vlastníkov.

Vážení kolegovia, vážené kolegyne. Pán minister nám predložil návrhy na premenu nášho zdravotníctva na zlatú baňu pre niekoľkých zbohatlíkov. Teraz už len treba, aby ich tento parlament poslušne a ešte možno aj s potleskom odhlasoval. Neporadil sa nielen s občanmi, ale ani s odborníkmi. Nechcem zneužiť výrok pána poslanca Mikloška, ktorý mal v tlači vo svojom interview, ale pán poslanec Mikloško, ja súhlasím s vami, že nie je možné dať do rúk moc dvom alebo trom ľuďom vo vláde a prizerať sa, ako sa s vami hrajú. Sen o zbohatnutí nemajú hlavne ľudia v núdzi. Ľudia v núdzi sú pohlcovaní problémom ako prežiť. Sen po väčšom zbohatnutí majú zbohatlíci, chamtivci, ktorí chcú byť ešte bohatší. Predloženým návrhom reformy zdravotníctva sa súčasne vláda usiluje o vytvorenie svojho všeobsiahleho zdravotníckeho kartelu, ktorý by rozhodoval o živote a smrti obyvateľov Slovenska a bol by nástrojom na ovládanie prostriedkov, ktoré občania povinne odvádzajú na zdravotnícku starostlivosť. Transformované akciové spoločnosti by de facto rozhodovali o všetkom. Cez mechanizmus uzatvárania dohôd so zdravotníckymi zariadeniami a lekármi by rozhodovali o bytí a nebytí každej nemocnice a každého lekára. Okrem toho transformované zdravotné poisťovne vrátane všeobecnej by si mohli vytvárať vlastné zdravotnícke zariadenia. Ak by bol prijatý predložený návrh zdravotníckych reforiem, nebude prínosom pre všetkých, ale iba pre najbohatšie záujmové skupiny. Štruktúry, ktoré predstavujú, je súčasne vláda, síce môžu ovládnuť zdravotníctvo, to je ich cieľ. Budú kontrolovať a regulovať tok peňazí z poisťovní do svojich zdravotníckych zariadení, ktoré distribuujú lieky a iný zdravotnícky materiál. Okrem toho reforma sa v konečnom dôsledku stane semeniskom a generátorom novej vlny klientelizmu a korupcie na Slovensku. Ešte viac prehĺbi polarizáciu slovenskej spoločnosti a protiklady s nedozernými dôsledkami. Tým, že vláda scudzuje majetok ľudu, štát neplní svoju základnú úlohu starostlivosti o spoločné veci občanov. Stovky miliárd z odpredaného spoločného majetku sa míňajú na sústavne rozširovanie byrokracie, jej platy a ďalšie, stále rastúce nároky.

Predložené návrhy podľa našej mienky reformy je v príkrom rozpore aj s obsahom a charakterom reforiem v Európskej únie. Najnebezpečnejšie na nich je to, že menia charakter štátu zakotvený v Ústave Slovenskej republiky. Návrhy ignorujú taký základný princíp, ako je vyváženosť zásady solidarity a jej individuálnej zodpovednosti. Tvrdenie, že navrhovaný model transformácie poisťovne na akciové spoločnosti je zárukou bezpečného spravovania verejných financií v zdravotníctve, považujeme nie za čestné. Len také spravovanie verejných financií v zdravotníctve môže byť bezpečné, ktoré je prioritne zamerané na poskytovanie úplnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti o poistenca. Nemali by sme zabúdať, že každá reforma, ktorá svojimi dôsledkami podstatne presahuje časový mandát vlády, mala by byť prijatá konsenzom alebo ústavným zákonom. Kalkulovanie s nezávislými poslancami je zúfalý pokus o záchranu, ktorý paroduje demokraciu a spochybňuje zákonodarný mandát Národnej rady Slovenskej republiky. Presadenie reformy môže byť užitočné pre súčasnú vládu, ale dlhodobo veľmi kontraproduktívne pre slovenský národ a Slovensko. Návrh reformy je nielen nad rámec ústavnosti, ale aj v rozpore s ústavou. Sociálne dopady reformy na občanov by boli tragické a dlhodobo škodlivé. Nielen z hľadiska kvality súčasného života väčšiny občanov, ale aj z hľadiska takých dôležitých parametrov ako je demografický vývoj obyvateľstva na Slovensku. Do tejto navrhovanej reformy sa nedajú ani implantovať pozmeňujúce návrhy, lebo celý systém je neprijateľný. KSS je za to, aby zdravotníctvo naďalej fungovalo na neziskovom princípe. Solidarita musí byť alfou a omegou celého systému. K jej naplneniu patrí aj progresivita poistného a teda diferenciácia poistného podľa príjmov poistencov. Efektívny solidárny systém predpokladá aj zníženie počtu zdravotných poisťovní. Vytvorenie pluralitnej siete zdravotných poisťovní, ako vieme, neprinieslo želaný efekt a naopak, prispelo k väčšiemu chaosu v zdravotníctve. Sme za jednu zdravotnú poisťovňu verejnoprávneho charakteru. Akékoľvek reformné kroky v zdravotníctve musia vychádzať z predpokladu, že zdravie je spoločenskou hodnotou a nie účtovou položkou. Štát sa nesmie vzdávať zodpovednosti za zdravie svojich občanov a musí do systému prispievať adekvátnym percentom z HDP. Štát by mal zvýšiť platbu poistného za svojich poistencov a dokonca by mal financovať celoplošne programy prevencie. V tomto zmysle podporíme návrh pána predsedu Bielika zo zdravotníckeho výboru na zvýšenie na 5 %.

Vážené dámy, vážení páni, podávam procedurálny návrh na stiahnutie a prepracovanie vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95. Naše choré zdravotníctvo vylieči iba sociálne spravodlivá spoločnosť a ak to chcete, poviem to otvorene, socializmus. Hovorte si, čo chcete, pán minister Zajac, o socializme a komunistoch, vy to viete, ale lepší systém fungovania zdravotníctva, ako bol, ste nevymysleli doteraz. Zdravie človeka to nie je tovarovo-peňažný vzťah. Zdravie človeka, to je vyšší princíp. Neprijatie predloženého návrhu reformy je to najlepšie, čo môžeme urobiť. Ak reforma prejde, história Slovenska nám to nikdy neodpustí a okrem toho reforma určite skončí na Ústavnom súde. Ďakujem. (Potlesk.)