P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Džupu pani poslankyňa Tkáčová, Paška, Ondriaš. Končím možnosť ďalších prihlášok. Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán poslanec Džupa, chcela by som povedať k vášmu vystúpeniu asi toľko, že za stav, aký je momentálne v zdravotníctve, sú zodpovedné viaceré vládne garnitúry, aj tie, ktoré vytvorila HZDS. Chcem vás upozorniť, že všetky vlády odvádzali za svojich poistencov len také sumy, aké si stanovili každý rok v zákone o štátnom rozpočte, a bolo to podstatne menej, ako odvádzalo ekonomicky činné obyvateľstvo. A tak vznikal dlhodobo dlh v systéme. Teraz sa mení filozofia. Vláda bude zaviazaná zákonom odvádzať pevnú sumu a tá bude určená priemernou mzdou a percentom z nej. A myslím si, že tak sa oveľa viac zvýrazní solidarita ekonomicky aktívnych občanov. Momentálne odvádzajú ekonomicky činné osoby, ktorých je asi 1,9 milióna, v priemere 1500 korún. Štát za svojich poistencov, ktorých je zhruba 3,3 milióna, okolo 580 korún a náklady na každého zdravého či chorého občana predstavujú v priemere 1000 korún. A tým sa denne generuje stále dlh. Dlh sanuje štát a to sú verejné prostriedky a to znamená všetci občania. Čo je väčšmi solidárne? Ďakujem za slovo.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Paška do rozpravy, aj pán poslanec Ondriaš, asi do rozpravy, áno? Pán poslanec Džupa, chcete reagovať? Nech sa páči.
K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ďakujem pani poslankyni Tkáčovej, že sledovala pozorne môj diskusný príspevok. Prirodzene, že ja som nepoužil jednoznačnú formuláciu, pretože som ohraničil obdobie rokov 92 - 93, kedy sa rozbiehala reforma, a ďalších období. V každom prípade si stojím za tým, čo hovorím ohľadne zodpovednosti politikov, ktorí vtedy aj dnes sú na slovenskej politickej scéne, a ich priamu zodpovednosť, ktorú urobili na základe politického rozhodnutia, a toto politické rozhodnutie opierali o kvázi odbornú argumentáciu reformátorov. Alebo takí, ktorí sa cítili byť reformátormi, a potom, samozrejme, to dospelo do stavu, v ktorom sa zdravotníctvo Slovenskej republiky momentálne nachádza. Veľmi rád by som si s vami precvičil aj moju znalosť, čo sa týka nákladov na zdravotníctvo, odvodov štátu, ale v tejto chvíli to nepovažujem za podstatné. Podstatné považujem len to, že vaša argumentácia v nijakom spôsobe nespochybnila závery, ku ktorým sme dospeli na úrovni našich odborných štruktúr a na úrovni poslaneckého klubu a vedenia Ľudovej strany HZDS. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Teraz vystúpi za poslanecký klub strany Smer pán poslanec Paška. Nech sa páči.
P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Pán predseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, hneď v úvode sa ospravedlním za mierne ironizujúci alegorizujúci a metaforický spôsob svojho vystúpenia, ktorý určite nemá byť prejavom nedôvery voči vám, ani nemá byť prejavom nedôvery v odbornosť a vo vecnosť, ale po hodinách diskusií a diskusií a polemík, ktoré sme viedli o tejto problematike, som veľmi dlho rozmýšľal, čo sa dá a či sa vôbec ešte dá niečo racionálne povedať, čo by tu nebolo odznelo, ale hlavne čo by vedelo tých, ktorí ešte nie sú presvedčení, aj presvedčiť. Priznám sa, že napriek pocitu istej politickej márnivosti, ktorej v tomto parlamente ako pragmaticky koncipovaný jedinec v poslednej dobe podlieham, pokúsim sa o záverečnú reflexiu, tak ako ju cítim, bez ohľadu na odozvu, ktorú pravdepodobne vyvolám.
Začnem možno netradične - a nie je to prejav žiadnej nostalgie za starými časmi -, ale použijem metaforu, ktorá je absolútne výstižná. Kedysi za starých čias bežala v televízii zábavná relácia, mimochodom veľmi obľúbená, a tak nech mi jej tvorcovia odpustia, ktorá mala elektrizujúci záver uvádzaný sloganom: Ideme do finále. Zdalo sa mi to v celku trefné, lebo aj my dnes ideme po dvoch rokoch do finále. Tá relácia sa, dámy a páni, volala Možno príde aj kúzelník. Do slovenského zdravotníctva, žiaľ, žiadny kúzelník neprišiel, aj keď ilúzia, ktorú vytvára táto reforma, je možno dokonalejšia ako tie, ktoré vytvára David Copperfield. S Copperfieldom má spoločné možno len to, že na toto predstavenie, ktorého miera vkusu je diskutabilná, sa minulo a minie ešte viac peňazí, ale, samozrejme, pre istotu cudzích, od občanov, platiteľov poistného, ale i od Svetovej banky, ktorá nám požičia, aby si to nechala dobre zaplatiť. Kým spomenutý iluzionista nechá zmiznúť Manhattan alebo Boeing 747, aj to len na pár sekúnd, dámy a páni, zo slovenského zdravotníctva však navždy, ak bude táto reforma prijatá, zmizne nielen sociálna istota a roky budovaná solidarita, ale čo je ešte horšie, aj množstvo poskytovateľov a ich majetku. Ak nezmizne, tak sa určite ocitne v iných rukách. Čo na tom, že pôvodný scenár schválený v programovom vyhlásení vlády, ktorý Smer samozrejme nikdy nepodporil, režisér značne prekoncipoval, určite v nezištnom záujme a čo na tom, že dej a obsah nedáva vôbec nádej záverečných titulkov sprevádzaných zaslzenými očami spokojných divákov, pacientov, občanov, ale s určitosťou štartuje nekonečnú telenovelu plnú pokračovaní v podobe novelizácií, vyhlášok, usmernení, metodických pokynov, žiaľ, s dejom, ktorý vždy a ďalej uspokojí len úzke skupiny ľudí.
Táto hra má však aj iný rozmer. V scenári občan pacient zostáva tým, čím je v každej pokazenej melodráme, žiaľ, štatistom.
Dámy a páni, dovoľte niekoľko postrehov. Keď som v prvom čítaní hovoril o porušovaní podmienok legislatívneho procesu a žiadal som o vrátenie zákonov na dopracovanie, lebo neboli vzaté do úvahy názory odbornej a stavovskej verejnosti, ani som netušil, aký masívny bude dôkaz a potvrdenie toho v podobe viac ako 650 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, ktoré sa objavili v druhom čítaní. Chcete mi vážne tvrdiť, že ak by to bolo tak, ako sme boli presviedčaní zo strany navrhovateľa, že všetky pripomienky stavovských odborných organizácií a pacientských organizácií boli akceptované a zapracované, že by naozaj tento proces prebiehal štandardným spôsobom, že by takéto obrovské množstvo, aké osobne za dva roky pôsobenia v Národnej rade nepoznám, sa bolo objavilo? Čo je však najhoršie, dnes sa navrhovatelia tvária ako tie najväčšie konsenzuálne typy. Aká je pravda? Stačí sledovať spokojnosť pána ministra, ktorý sa nikdy netajil tým, že ak by mali byť prijaté zásadné pozmeňujúce návrhy, stiahne zákony. Máte ten pocit? Ja nie. Prijali sme desiatky, možno stovky návrhov, ale bez zásadného vplyvu v oblastiach, ktoré od začiatku vyvolávali množstvo otázok. Reforma narazila predsa od začiatku na širší odpor práve pre zásady a podstatu zmien a nie pre mechanizmy, ktoré dnes fungujú takisto v systéme zdravotníctva. Chcem tu na tomto mieste vyvrátiť to, čo dnes po skončení rokovaní výborov rezonuje a prezentuje sa prostredníctvom médií občanovi.
S výnimkou zriadenia piatej komory a čiastočného preformulovania procesu transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti pán minister a navrhovatelia v ničom podstatnom svoje návrhy nekorigoval, a to len pre pamäť tých, ktorí budú obhajovať svoju podporu týmto zákonom aj takýmito argumentmi. Chcem, dámy a páni, povedať veľmi otvorene a odporučiť, aby si tieto argumenty všetci tí, ktorí podporia tieto zákony, pripravili najmä pre svojich voličov, pacientov. Tí sa totiž budú, ak bude naplnené uznesenie lekárskej komory a Únie špecialistov, stretávať s vašimi menami v každej ambulancii, u každého poskytovateľa na Slovensku. Pripravte si, dámy a páni, argumenty, aby ste týmto občanom, pacientom vysvetlili, ako ste to mysleli, keď ste hlasovali za. A nedá mi, aby som znovu nepoukázal na značne neštandardný priebeh druhého čítania vo výbore pre zdravotníctvo. Pán minister mal s celým štábom dobre platených ľudí dva týždne na to, aby sa vyjadril k tomu, čo akceptuje a čo nie. Opoziční poslanci mali dve minúty na to, aby zaujali stanovisko k vopred v koalícii dohodnutým pozmeňujúcim návrhom a veciam. Ostatné nevyhovujúce návrhy sa v záujme preukázania koaličnej sily cudne z rokovania stiahli. Preto, dámy a páni, spoločné správy, o ktorých budeme hlasovať, sú prejavom tej najhoršej politickej sterility, akú slovenský parlament zažil. Škoda, že podobne sterilné nie je aj masívne masírovanie verejnej mienky, všetko, samozrejme, v záujme dosiahnuť širšiu podporu aspoň vo verejnosti, keď už sa to nepodarilo v politickom a odbornom priestore.
Ak som si mohol včera prečítať, že, citujem: "Aj Svetová banka pochopila, že Zajacom navrhované opatrenia si zaslúžia súhlas a odmenu, keď majú v úmysle vliať do zdravotníctva viac súkromných zdrojov a ušetriť tlak na verejné financie." Veľmi rád si od autora tohto článku nechám vysvetliť, odkiaľ tie zdroje prídu. Pretože zákon hovorí o opaku. Zdrojmi sprivatizovaných zdravotných poisťovní budú peniaze ľudí, ktorí sa budú povinne skladať cez zákonnú povinnosť v podobe odvodov na aktivity nových majiteľov a majitelia rozdaných akcií nemocníc budú z nich peniaze skôr ťahať ako do nich nalievať. Možno mal autor na mysli peniaze pacientov, ktorým ich reforma vytiahne z vrecák v podobe rastu spoluúčasti.
A ešte raz poznámka k Svetovej banke. Už ma to nebaví, počúvať alebo sledovať vytváranie glorioly a veľkého morálneho rozmeru, ktorý sa podsúva v záujme presviedčania o správnosti. Dámy a páni, každá banka na svete predáva svoj tovar. Pre túto banku sú to peniaze a robí to všetko preto, aby ho predala čo najlepšie a aby zarobila. Svetová banka nám nedáva peniaze, Svetová banka si za veľmi dobrých podmienok s úrokmi a so stopercentnými garanciami štátu nechá zaplatiť. A ja som, dámy a páni, (Potlesk.) nevidel na svete obchodníka, ktorý by zatratil takého skvelého obchodného partnera, ako v danom prípade je Slovenská republika cez rezort zdravotníctva. Svetová banka nie je žiadnou výnimkou. Tým nechcem povedať, že máme niečo proti Svetovej banke, len som trošku chcel vymedziť priestor, do ktorej sa to podsúva práve cez mediálne interpretácie. A ešte som sa, samozrejme, dočítal ďalšiu zaujímavú vec, že "reforma zachováva solidárnu tvár zdravotnej starostlivosti, rozdielom oproti súčasnosti je, že pacientom ponúka viac možností a šancí ako sa naučiť dbať o svoje zdravie". Autor mal zrejme na mysli šancu vysvetliť - a teraz sa ospravedlňujem za tú ľahkú iróniu, ktorá naozaj, nechcem, aby zabila vecnosť a obsah toho, čo poviem -, mal zrejme na mysli šancu vysvetliť revíznemu lekárovi, že si čistil zuby a chodil na prehliadky, aby mu poisťovňa veľkodušne zaplatila opravu zubného kazu, alebo šancu vysvetliť občasnému konzumentovi alkoholu, že si infekčný zápal pečene neprivodil prípitkom na promóciách svojho vnuka.
Ešte raz k Svetovej banke, 120 miliónov korún na presviedčanie. Koho? Tých presvedčených? 90 % populácie, a treba povedať, že 100 % politickej reprezentácie na začiatku tohto volebného obdobia sa zhodlo na tom, že reforma zdravotníctva je nevyhnutnosť a že so slovenským systémom treba niečo robiť. Paradoxne, po použití obrovského balíka peňazí však prichádza prieskum a dovoľte z neho zacitovať, kde postoje ľudí sú úplne iné. Niekoľko otázok a čísel z prieskumu. Otázka: Súhlasíte, alebo nesúhlasíte s reformou zdravotníctva, ako ju navrhuje pán minister Zajac? 69,6 % - nesúhlasím. Otázka: Súhlasíte, alebo nesúhlasíte so zvyšovaním platieb za zdravotné poistenie, ako sa to navrhuje v zákone o zdravotnom poistení? 82,5 % - nesúhlasím. Otázka: Súhlasíte, alebo nesúhlasíte, aby sa dnešné verejnoprávne zdravotné poisťovne zmenili na súkromné akciové spoločnosti? 74,8 % - nesúhlasím. Dámy a páni, nech už sa minie miliónov, koľko chcete, nikto nezmení nič na dôležitom fakte, že ak bude táto reforma prijatá, bude to bez širšej podpory politických reprezentácií, ale najmä bez podpory odbornej a pacientskej verejnosti.
Je tu ešte jeden moment, ktorý v priebehu debát o reforme rezonuje, a nazvem to sľuby. Sľuby. Nedá mi, aby sme sa nevrátili trošku na začiatok. V roku 2002 po nástupe do funkcie navrhovateľ sa postavil pred túto Národnú radu a povedal: Systém má dostatok peňazí, len ich používa krajne neefektívne, preto prijmeme v tomto roku, v tejto Národnej rade, rozumej rok 2002, prvé čiastkové opatrenia na zastavenie rastu deficitu. V roku 2003 potom začneme prijímať prvé systémové opatrenia v tejto Národnej rade, a to také, aby od roku 2004 systém fungoval vo vyrovnanom hospodárení. Čas bežal, prijímali sa naozaj - z nášho pohľadu - drobné legislatívne úpravy a korekcie, ale čo sa ukázalo, opatrenia prijaté v roku 2003 nezabrali, a tak sa zrazu vo filozofii navrhovateľov začal objavovať trošku iný prístup a pripustilo sa, že systém nemá dostatok peňazí, no ale, žiaľ, nemá na to ani štát. A preto treba zaťažiť občana a to bol prvý krok odôvodnenia dnešnej konštrukcie znižovania rozsahu zdravotnej starostlivosti, aj keď treba povedať, že možno aj neschopnosťou pripraviť samotný rozsah v podobe súčastí zákona bude znamenať, že zrejme minimálne rok alebo možno rok a pol, možno dva ešte bude trvať, kým samotný proces ďalšieho zaťažovania cez navyšovanie spoluúčasti začne fungovať.
Rok 2004 ukázal, že je potrebná ďalšia korekcia v názoroch, a kým ešte pri rozprave o stave pripravenosti zdravotníctva v prvej polovici tohto roku pán minister reagoval na môj argument, že systém na základe dlhodobých analýz, vykazuje potrebu 7 - 8 miliárd Sk naviac, slovami: Odkiaľ sme to nabrali, čo to je za údaj. Neubehlo však, dámy a páni, veľa času a aj navrhovateľ priznal, že systém nemá dostatok zdrojov a začal hovoriť o potrebe zdrojov. Naďalej v konštrukcii, ktorá tvrdila, že oddlžený systém po zavedení reformných zákonov bude v roku 2005 fungovať vyrovnane. To je ten večný spor, dávam to len do pozornosti, o miliardách, ktoré prostredníctvom Veriteľa tečú na oddlžovanie poskytovateľov, mimochodom úplne správne, len dva momenty, na ktoré chcem upozorniť, samotný fakt, že nie je možné spustiť reformu bez toho, aby bol systém oddlžený, naráža na to, že nie celý segment bol oddlžený a, samozrejme, segment tak ako to bolo konštruované a očakávané, naďalej produkuje niekoľkomiliardový deficit. A teraz vôbec nie je podstatné, či budeme preberať a osvojíme si veľmi optimistické čísla, ktoré vykazuje rezort, ktorý hovorí o zadlžení za prvý polrok roku 2004 len okolo 1,6 mld. korún, alebo budeme načúvať informáciám a číslam z praxe a z terénu, ktoré hovoria o trošku iných číslach. Vôbec to nie je podstatné. Kto, ako a kedy uhradí tento dlh a aký má zmysel sa do toho púšťať, ak základnou podmienkou bolo oddlženie a prechod na vyrovnané hospodárenie.
Dámy a páni, sme pred schvaľovaním zákonov a nikoho už neprekvapí, že súčasný postoj je, ako som už spomínal, že to bude trvať ďalšie dva roky, ak vôbec bude systém fungovať vyrovnane. Znovu dovoľte otázku: Načo to ideme robiť a zároveň aj konštatovanie, ale nemusíte s ním súhlasiť, že podľa mňa je fatálnym omylom vyrovnané hospodárenie akéhokoľvek systému zdravotníctva. A to vôbec nie z organizačných a legislatívnych dôvodov, ale z dôvodov objektívneho predbiehania medicínsko-technologickej úrovne pokroku zdravotníctva pred administratívno-legislatívnym mechanizmom definovania zdrojov, ale aj nemožnosťou absolútnej objektivizácie výkonov cez prizmu limitov, ak, samozrejme, je politicky zdravie a dostupnosť prioritou a nie naopak, ako je to základným obsahom tejto reformy. Toto je jeden z primárnych dôvodov, prečo sa nikde v Európe štáty nezbavujú takým naivným spôsobom kontroly nad aktívami systému. Trhovo-matematický a štatistický model je v solidárnej civilizovanej Európe neprijateľný a nerealizovateľný.
Dovoľte zastaviť sa ešte alebo ísť opäť na začiatok a povedať si niečo o základnom vzorci, od ktorého sa odvinula celá reforma. Určite to poznáte z niekoľkých publikácií kníh vydaných pánom ministrom pred reformou, v priebehu reformy a nakoniec aj ktorý sa objavuje v nesmierne optimistickej ladenej brožúre Ozdravené zdravotníctvo v službách občanov. Z čoho to celé vzniklo. Navrhovatelia povedali: systém nefunguje, zjednodušene, pretože môže fungovať len vtedy, ak ponuka sa rovná finančným zdrojom a tie sa rovnajú dopytu. Dovoľte odcitovať, navrhovatelia tvrdia: "Zdedená štruktúra zdravotného systému socialistického typu založeného na rozsiahlej siete nemocníc s dôrazom na fyzickú dostupnosť je v Slovenskej republike naďalej finančne neudržateľná. Zvýšenie nákladov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je spôsobené starnutím populácie, rozšírením neprenosných chorôb a tak ďalej a tak ďalej a rastúcimi očakávaniami obyvateľov. A ďalej hovoria: Máme v Liečebnom poriadku prebytok dopytu pri prebytku ponuky, preto obidva faktory zdravotníckeho trhu vo finančnom vyjadrení prevyšujú reálne disponibilné zdroje a vytvárajú tlak. Tak ako som povedal, celá konštrukcia reformy viedla potom od vzorca ponuka je vyššia ako finančné zdroje, aj dopyt je väčší ako finančné zdroje, kde ponukou sa myslí, ako bolo povedané, rozsiahla sieť poskytovateľov, o ktorej rozsiahlosti môžeme diskutovať, minimálne môžeme hovoriť o jej proporcionalite a v geopriestorovom prerozdelení, a otázka dopytu, to je to, čo sa zjednodušene pomenúvalo, to sú tí zlí ľudia, pacienti, ktorí zbytočne chodia k lekárovi a stále od tých lekárov niečo chcú, aby ich liečili, aby im písali lieky a recepty, takže aj tých treba umravniť a dať im, najlepšie by bolo, nejaký koeficient a povedať im, koľkokrát kde a akým spôsobom môžu navštíviť lekára. Čo je však najdôležitejšie, že nikto nepochybuje o absolútnej podstate, a tým sú zdroje. Už to tu padlo, nakoniec aj kolegyňa pri svojej faktickej poznámke naznačila, že za celé desaťročie bol systém deformovaný práve úbytkom zdrojom, ktoré štát neplatil za svojich poistencov, nech už to malo akýkoľvek politický dôvod a rozmer, je to fakt, na ktorom nič nezmeníme a neoddiskutujeme. Aj v konštrukcii, ktorú navrhuje minister v rozpočte pre rok 2005, často sa to používa ako význačný argument finančného progresu, kde sa hovorí o navýšení zdrojov o zhruba 7 alebo 7,5 %, treba sa pozrieť, aká je štruktúra. Štát napriek tomu - a s tým treba súhlasiť -, že navrhovatelia v zákone zvolili oveľa realistickejší a politicky menej ovplyvniteľný prístup, to je tá zmena platby štátu vypočítaná z priemeru štatistickej priemernej mesačnej mzdy, na druhej strane treba povedať, že opäť sa štát zbavuje svojej zodpovednosti a prenáša celé bremeno rastu zdrojov do systému na ekonomicky aktívnych obyvateľov. Keď sa pozriete do tabuľky, až 4 miliardy Sk sa očakáva zo zvýšených príjmov z povinného zdravotného poistenia u ekonomicky aktívnych osôb. Som presvedčený, že návrh reformy, tak ako je koncipovaný v zákonoch, nijakým zásadným spôsobom nevyrieši, ani na úrovni ponuky, ani na úrovni finančných zdrojov, to už sme si povedali, ale ani na úrovni dopytu, situáciu a nepovedie k rovnováhe.
Ešte k tej ponuke. Samozrejme, trhový mechanizmus a vlastnícke vzťahy a prechod pod jurisdikciu obchodného práva veľmi jasne umožňuje mechanizmy, ako sa na strane ponuky môže situácia meniť. Isteže, hovoríme o rôznych spôsoboch vyrovnania, konkurzov, exekúcii, spôsobov prevzatia majetkovej podstaty, zmeny vlastníckych vzťahov, ale nakoniec aj to, čo sa bežne na trhu deje v akýchkoľvek oblastiach, a to je vytlačenie z trhu a tým vlastne zníženie na strane ponuky. Tomu ešte ako-tak rozumiem a rozumiem aj týmto mechanizmom. No nerozumiem snahe, a to zásadné odmietnutie z pohľadu Smeru, znižovať otázku dopytu alebo generovať ju akýmsi finančno-matematickým vyjadrením a nie spôsobom, kde jednoducho dopyt po poskytnutí zdravotnej starostlivosti je prejavom základného občianskeho práva a nie je možné ho žiadnym politickým rozhodnutím meniť a deformovať.
Dámy a páni, ekonomizácia systému musí mať podľa Smeru úplne iný charakter a treba povedať, že s výnimkou zmeny vlastníckych vzťahov ju reforma nerieši. Všetko to, čo v tejto oblasti vyvolalo ostrú kritiku a čo navrhovatelia začali označovať pojmom mýtus, je, žiaľ, krutá pravda, s jedinou výnimkou. Ak bude bezo zvyšku naplnené uznesenie vlády, mýtus o Veriteľovi by sa nemal naplniť, teraz hovorím o tých nekonečných debatách, či sa dostanú pohľadávky koncentrované na Veriteľovi do cudzích rúk a či umožnia v zmysle obchodného práva zneužitie v celom systéme. Ja predpokladám, že na Slovensku sa uznesenia vlády budú plniť, aj keď uznesenia Národnej rady sa neplnia vždy. Nikto však nevyvráti obavy z transformácie zdravotných poisťovní na akciové spoločnosti. Som presvedčený, že najmä štátne akciové spoločnosti, teraz hovorím o Všeobecnej zdravotnej poisťovni a čiastočne aj o Spoločnej, sa od prvého dňa budú boriť s obrovskými problémami. Stačí položiť otázku, ako sa vysporiadajú s rastom deficitu a strát a s tým súvisiacimi súvislosťami obchodného práva v podobe vyrovnaní, konkurzov, ako sa bude riešiť otázka efektivity nákladov, ako sa zabráni napríklad úniku zdrojov cez práce a služby, ako sa bude predchádzať vysokej miere subjektivity v uzatváraní dodávateľsko-odberateľských vzťahov, ako sa zabezpečí špekuláciám v narábaní so zdrojmi, najmä s charakterom časového rozlíšenia možných preddávkových platieb nielen za úrovni záloh, ale aj zákonom povolených štandardných operáciách na úrovni dodávok tovaru súvisiacich s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Z čoho sa bude kryť povinný rezervný fond, kto a ako zabezpečí likviditu týchto subjektov pri raste deficitu - ten je priznaný, že deficit rastie -, príjmov a nákladov, ak zákon zakazuje vykonanie štandardných finančných operácií, mám na mysli teraz narábanie s finančnými aktívami, cudzími aktívami. Ostáva sa len nádejať, že to bude naďalej štát, ktorý by mal byť stopercentným vlastníkom. No kto to bude v ostatných súkromných poisťovniach, dámy a páni, snáď si niekto nemyslí, že to budú altruisticky dlhodobo robiť súkromní vlastníci, ak v systéme nebude dostatok zdrojov. Bude sa to dať len na úkor poskytovateľov alebo poistencov.
Ďalším mýtom označujú navrhovatelia nemorálnosť tvorby zisku na úrovni zdravotných poisťovní. Podľa nás je nielen nemorálny, ale úplne neakceptovateľný. Porovnanie s ostatnými subjektami zdravotníckeho trhu nemá totiž logiku, zdravotné poisťovne zdroje netvoria, ale ich dostávajú povinne od občana a predmet ich činnosti nie je tvorba pridanej hodnoty, ale správa a úhrada, respektíve prerozdelenie cudzích zdrojov. Už samotný spôsob povinnosti platiť súkromným spoločnostiam považujeme za protiústavný.
Ďalší mýtus - reforma je antisociálna. To nie je mýtus, dámy a páni, vidíme to, parametrizácia prístupov k liečbe, zavádzanie obmedzení a podmieňujúcich opatrení liečby a úhrady ako aj samotný fakt rastu spoluúčasti, ale aj inštitucionalizácia správnych aktov zasahujúcich alebo regulujúcich práva pacientov je cestou k strate rovnoprávneho postavenia pacienta, ale paradoxne aj poskytovateľa v základnej štruktúre systému. Azda najzávažnejším narušením princípu rovnosti prístupu a povinnosti je politická deformácia a zvýhodnenie štátu ako subjektu tvorby zdrojov a tým vážneho znefukčnenia sociálneho parametra solidarity.
Úplne neprijateľný je deformovaný výklad mýtu o zdraví ako o verejnom statku. Nikto nepochybuje, dámy a páni, o tom, že zdravie je hodnota, o ktorú sa treba starať, ale preniesť toto výsostne individuálne občianske právo z podoby subjektívneho a výrazne sumou poznatkov aj schopnosti poznania ohraničeného aktu do sankciou podmieneného účelu, ktorý je ešte inštitucionálne povýšený na nástroj efektivity a záujmu dohľadu, považujeme za krajne demotivujúce.
A nakoniec mýtus, že slovenské zdravotníctvo je efektívne, len nemá peniaze. (Sporadický potlesk.) Slovenské zdravotníctvo je funkčné a disponuje porovnateľnou úrovňou poznatkov, postupov, technologického vybavenia, ľudských zdrojov a schopností zabezpečiť výkonnosť v kontexte Európy. A je fakt zázrakom, že pri takom mále zdrojov za uplynulé roky to tak je. Neznamená to, že niet čo naprávať, ale zásadne odmietam spôsob, aký navrhovatelia zvolili pri presadzovaní reformy v záujme získať podporu verejnosti. Vytváranie obrazu nepriateľa - lekára, farmaceuta, sestričky - neschopných, skorumpovaných indivíduí, ktorí nemajú záujem pacientovi pomôcť, považujem za to najnebezpečnejšie, čo sa v reforme objavilo. Z pohľadu dôležitosti dôvery ako základného úspechu liečby sa tento fenomén bude bez ohľadu na efekty alebo deformácie reformy odstraňovať veľmi ťažko. Ak niečo objektívne existuje, je to predovšetkým vždy a vždy o ľuďoch. Dajme zdravotníctvu zdroje, ktoré potrebuje, a ľuďom v systéme postavenie, aké im prislúcha, a tieto negatíva sa stratia bez toho, aby sme ďalej dehonestovali zdravotnícky stav.
Dámy a páni, dalo by sa ešte veľmi veľa povedať. Po všetkých tých peripetiách si kladiem otázku: Má to ešte vôbec zmysel? Ideme do finále, asi je zbytočné snažiť sa o logické argumenty, tie, zdá sa, v tejto politickej reforme nemajú miesto. Tí, čo boli rozhodnutí od začiatku, majú jasno, tí, čo váhali, ale niekto ich urobil presvedčenými, už vedia ako hlasovať a tak zostávate, dámy a páni, len tí, ktorí ste za celé obdobie nenadobudli presvedčenie, že je to správne a nikdy ste sa netajili svojím názorom. Máte, dámy a páni, pred sebou posledné okamihy vnútornej slobody presvedčenia o svojej autonómii osobnosti, vychutnajte si tento vzácny okamih politického bytia, lebo o chvíľu sa rozplynie v tvrdej realite straníckej disciplíny. Alebo sa možno aj mýlim.
Dámy a páni, pre obsah, ktorý som sa snažil prezentovať, ale hlavne z dôvodu viery v racio dovoľte na záver vás informovať, že poslanecký klub Smeru v žiadnom prípade nepodporí reformné zákony z dielne pána ministra Zajaca. Ďakujem. (Potlesk.)
P. Hrušovský, predseda NR SR: S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Pašku pani poslankyňa Tóthová.
K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcem povedať len toľko, že potlesk, ktorý sa pánu poslancovi dostal z pléna, keď spomínal Svetovú banku, bol opodstatnený. Skutočne, vyjadrenia zástupcov Svetovej banky majú ten motív, ktorý pán poslanec uviedol. Veď pozrime sa do histórie, aké boli pozitívne vyjadrenia Svetovej banky k Argentíne a kam sa Argentína dostala. Tak ja si myslím, že je pekné vypočuť si tieto vyjadrenia, ale na nich stavať kvalitu tejto reformy za to, že to zástupcovia Svetovej banky pochvaľujú, je veľmi pofidérne. Okrem toho si myslím, že 120 miliónov, ktoré sú určené na propagáciu reformy, mám veľké obavy, že budú využité na propagovanie, áno, v tlači, ale na zamedzenie aj článkov, ktoré by poukazovali na jej nevýhodnosť, čiže tu treba veľký balík peňazí, aby v prípade, keby sa táto reforma prijala, aby bolo možné zakryť tie nedostatky a tie negatívne dôsledky na sociálnu istotu veľkej väčšiny občanov, ktoré táto reforma bude mať. Ja osobne túto reformu nemôžem podporiť, pretože má veľa negatívnych prvkov. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prerušujem teraz rozpravu a rokovanie o bode programu pod tlačou 640. Budeme hlasovať o návrhoch zákonov, ale aj o návrhoch na vyslovenie súhlasu s medzinárodnými zmluvami, ktoré, body programu, sme prerokovali pred prerušením 31. schôdze v piatok pred týždňom.
Poprosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály.
Panie poslankyne, páni poslanci, budeme hlasovať o návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine. Návrh prerokúvame ako tlač 789. Poprosím teraz pani poslankyňu Henzélyovú, aby predložila Národnej rade návrh uznesenia k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa.
I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda...
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prosím o pokoj v rokovacej sále. Poprosím technikov, aby vyhotovili pani poslankyni Antošovej náhradnú hlasovaciu kartu a ostatných poslancov o chvíľku trpezlivosti. Prosím pánov poslancov, aby vytiahli zo svojich hlasovacích zariadení svoje hlasovacie karty, pani poslankyňa Antošová má vyhotovenú novú, prosím, aby sme ich zasunuli späť. Nech sa páči, pani poslankyňa Henzélyová.
I. Henzélyová, poslankyňa: Ďakujem. Vážený pán predseda, v rozprave nevystúpil žiadny poslanec, preto môžete dať hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Európskemu dohovoru o krajine s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme o návrhu. Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 135 prítomných, 135 za návrh.
Návrh sme schválili.
Poprosím teraz pána poslanca Jána Mikuša, aby predložil návrh uznesenia k správe o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike v roku 2003. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Mikuš, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že v rozprave nikto nevystúpil, a na základe odporúčania výborov a gestorského výboru navrhujem uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré je prílohou spoločnej správy, aby Národná rada Slovenskej republiky správu o vodnom hospodárstve v Slovenskej republike za rok 2003 pod č. 785 zobrala na vedomie.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o návrhu.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 126 za návrh, 11 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Poprosím pána poslanca Horáka, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu poslanca Igora Šulaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Nech sa páči, pán poslanec Horák.
V. Horák, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. V rozprave neodzneli žiadne pozmeňujúce návrhy, preto budeme hlasovať len o pozmeňujúcom návrhu zo spoločnej správy s návrhom gestorského výboru súhlasiť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme o bodoch zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 136 za návrh, 1 proti, 1 sa zdržal, 1 nehlasoval.
Schválili sme body zo spoločnej správy.
Prosím, ďalší návrh.
V. Horák, poslanec: Ďakujem. Teraz odporúčam, aby sme hlasovali o tom, že prerokujeme zákon v treťom čítaní.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 136 prítomných, 116 za, 17 sa zdržalo, 3 nehlasovali.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu o návrhu pána poslanca Šulaja. Otváram rozpravu. Pýtam sa, či sa chce niekto z pánov poslancov do rozpravy prihlásiť. Nie. Končím rozpravu. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku s odporúčaním, pán spoločný spravodajca?
V. Horák, poslanec: S odporúčaním schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme.
(Hlasovanie.) 137 prítomných, 110 za, 1 proti, 22 sa zdržalo, 4 nehlasovali.
Národná rada Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, schválila.
Teraz poprosím pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru predniesol návrhy hlasovaní k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 728. Nech sa páči, pán poslanec.
Z. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, v rozprave nikto nevystúpil, takže nemáme o čom hlasovať, nevznikli žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy. Máme len doplňujúce a pozmeňujúce návrhy zo spoločnej správy, spolu sú tam 4 pozmeňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča body 1, 3 a 4 schváliť a bod 2 neschváliť. Čiže budeme najprv hlasovať en block o bodoch 1, 3 a 4.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o bodoch 1, 3 a 4 zo spoločnej správy s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 135 za návrh, 4 sa zdržali.
Body 1, 3, 4 zo spoločnej správy sme schválili.
Z. Komlósy, poslanec: Pán predseda, ešte predtým ako budeme ďalej hlasovať, chcem upozorniť, že z odboru legislatívy som dostal podnet alebo upozornenie, že v bode 3 by sme si mali opraviť, a je to len prepisová chyba, že tam chýba § 37 ods. 1. Čiže ten ods. 1 tam vypadol, keby ste si všetci opravili.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Je súhlas s takouto legislatívnou úpravou? Áno. Nech sa páči, ďalší návrh.
Zs. Komlósy, poslanec: Môžeme pristúpiť k hlasovaniu o bode č. 2, ktorý gestorský výbor odporúča neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o bode 2 zo spoločnej správy.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 19 za, 89 proti, 34 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Ďalší návrh.
Zs. Komlósy, poslanec: Tým sme vyčerpali všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, môžeme pristúpiť k hlasovaniu o tom, že postúpime návrh zákona do tretieho čítania s tým, že gestorský výbor odporúča neschváliť tento zákon.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme o odporúčaní prerokovať zákon v treťom čítaní.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 74 za návrh, 38 proti, 27 sa zdržalo.
Návrh sme schválili.
Pristúpime k tretiemu čítaniu. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť k prerokúvanému návrhu zákona o dani z príjmov do rozpravy? Prosím pánov poslancov, ktorí sú na svetelnej tabuli, aby... Svoje mená... Do rozpravy sa nehlási nikto z prítomných poslancov. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Pristúpime k hlasovaniu o návrhu zákona ako o celku so schválenými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi s odporúčaním gestorského výboru...
Z. Komlósy, poslanec: Neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 67 za, 46 proti, 26 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Návrh sme neschválili.
Poprosím pána poslanca Hamarčáka. Pani poslankyňa Henzélyová?
I. Henzélyová, poslankyňa: Je na ceste. Pán Hamarčák mi volal pred chvíľočkou, veľmi sa ospravedlňuje, mal nehodu pri Trenčíne, niečo s autom, že príde trošku neskôr.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby ako predseda výboru predniesol návrh uznesení k prerokúvanému návrhu. Poprosím o zmenu poradia v hlasovaní, aby sa mohol pán predseda pripraviť a poprosím pána poslanca Hurbana, aby ako spoločný spravodajca uviedol hlasovanie k prerokúvanému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Nech sa páči, pán poslanec Hurban.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, v rozprave nezazneli žiadne pozmeňujúce návrhy, budeme teda hlasovať o bodoch zo spoločnej správy. Navrhujem, aby sme najprv hlasovali spoločne o bodoch 2, 4, 9, 10, 12 až 16, 18 až 24, 27 až 32, 35 až 41, 44 až 50 a 53 až 55 s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni, o bodoch zo spoločnej správy tak, ako ich uviedol pán spoločný spravodajca s odporúčaním gestorského výboru schváliť.
(Hlasovanie.) 139 prítomných, 138 za návrh, 1 sa zdržal.
Uvedené body zo spoločnej správy sme schválili.
Nech sa páči, pán poslanec.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Ďalej budeme hlasovať spoločne o bodoch 1, 3, 5, 6, 7, 8, 11 a 17 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Prezentujme sa a hlasujme.
(Hlasovanie.) 140 prítomných, 2 za návrh, 54 proti, 84 sa zdržalo.
Neschválili sme uvedené body zo spoločnej správy.
J. Hurban, poslanec: Posledné hlasovanie k bodom zo spoločnej správy bude, chcem tu povedať, že sú to súvisiace body a ide o účinnosť, čiže budeme spoločne hlasovať o bodoch 25, 26, 33, 34, 42, 43 a 51, 52 s odporúčaním gestorského výboru neschváliť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci.
(Hlasovanie.) 138 prítomných, 22 za návrh, 59 proti, 56 sa zdržalo, 1 nehlasoval.
Neschválili sme body zo spoločnej správy.
J. Hurban, poslanec: Pán predseda, hlasovali sme o všetkých bodoch zo spoločnej správy. Mám odporúčanie gestorského výboru, aby sme prerokovali tento návrh zákona v treťom čítaní, ihneď. Dajte, prosím, hlasovať o tom.