P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás privítal na pokračovaní rokovania 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Ospravedlňujem sa za neskorší začiatok, rokovalo poslanecké grémium. Budem vás informovať o výsledku politickej dohody z poslaneckého grémia, o ďalšom postupe prerokúvania jednotlivých bodov programu.

Teraz pristúpime k rokovaniu o šiestich návrhoch zákonov, ktoré tvoria blok zákonov súvisiacich so zdravotnou reformou. Dohodli sme sa, že poradie prerokúvaných bodov bude nasledovné: ako prvý bod by sme prerokovali

pozrite si v programe, je pod tlačou 640. Druhý v poradí by sme prerokovali

Tretí zákon bude

Štvrtý

máte ako tlač 638. Piaty v poradí

A posledný zákon,

tlač 637, s tým, že pán minister zdravotníctva uvedie všetky návrhy ako predkladateľ naraz a potom bude diskusia jednotlivo ku každému prerokúvanému zákonu. Po rozprave o návrhu zákona, tak ako som ich uviedol, bude hlasovanie individuálne o každom prerokovanom zákone s tým, že ak v rozprave budú podané pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, vytvoríme časový priestor na diskusiu predkladateľov s navrhovateľom, poprípade na rokovanie gestorského výboru a pokračovali by sme v rokovaní o ďalšom v poradí predloženom návrhu s tým, ale že budeme dodržiavať termíny hlasovania vždy každý deň o 11.00 a 17.00. Ďalšia zmena v poradí prerokúvaných bodov sa týka zákonov súvisiacich s fiškálnou decentralizáciou, kde došlo k politickej dohode, že ako prvý v poradí zo štyroch návrhov zákonov by sme prerokovali zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení zákonov, ktorý máte ako tlač 724, a potom by sme pokračovali v poradí tak, ako sú uvedené v programe schôdze.

Teraz pristúpime k rokovaniu o zdravotnej reforme a o 11.00 budeme hlasovať o celkom šiestich prerokovaných bodoch, ktoré sme prerušili pred prerušením 31. schôdze Národnej rady.

Teraz poprosím pána ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky, zdravotníctva, pardon, zdravotníctva, uviedol a odôvodnil v poradí tak, ako som uviedol, jednotlivé návrhy zákonov súvisiacich so zdravotnou reformou. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Predkladám ako prvý vládny návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Základnú funkciu...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Prepáčte, pán minister, páni poslanci, tí, ktorí sa chcete prihlásiť písomne do rozpravy, prezenčná listina je ešte na stolíku pred rokovacou sálou. Nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Áno. Základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie úhrady zdravotnej starostlivosti vrátane liekov a zdravotníckych pomôcok pre poistencov zdravotného poistenia v zodpovedajúcom rozsahu a kvalite. Súčasný systém, ktorý je zakotvený v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení a financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovniach v znení neskorších predpisov uvedenú funkciu už neplní dlhšiu dobu. Každým dňom sa zvyšuje vnútorná aj vonkajšia zadlženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení. Dôsledkom súčasného stavu v rezorte zdravotníctva je predovšetkým neexistencia takého legislatívneho prostredia, ktoré by umožnilo zdravotným poisťovniam a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti správať sa zodpovedne. Legislatívne prostredie musí byť také, aby sa štát nepodieľal na sanácii dlhov tých, ktorí sa správajú nehospodárne a nezodpovedne. Predkladaný zákon definuje dva typy zdravotného poistenia - verejné a individuálne. Verejným zdravotným poistením je poistenie, na základe ktorého má každý občan Slovenskej republiky právo na zdravotnú starostlivosť v rozsahu určenom zákonom. Verejné zdravotné poistenie je súčasne solidárnym zdravotným poistením priebežného typu vzhľadom na to, že povinnosť platiť poistné má každý poistenec, ktorému túto povinnosť ukladá zákon. Individuálne zdravotné poistenie je fakultatívne, nad rámec povinného zdravotného poistenia v rozsahu stanovenom v zmluve. Individuálne zdravotné poistenie budú poisťovať poisťovne v rámci svojho predmetu činnosti na základe súhlasu Úradu pre finančný trh.

Zmena v zákone nastáva aj v systéme prerozdelenia poistného na verejné zdravotné poistenie. Úprava má zabezpečiť väčšiu angažovanosť a zodpovednosť zdravotných poisťovní pri vymáhaní nedoplatkov poistného na verejné zdravotné poistenie. V návrhu zákona sa uvádza nový inštitút - ročné zúčtovanie poistného na verejné zdravotné poistenie, ktorého účelom je zabezpečiť poistné na verejné zdravotné poistenie zo všetkých príjmov zo závislej činnosti dosiahnutých v príslušnom, nielen kalendárnom mesiaci, ale v celom kalendárnom roku.

Návrh zákona napĺňa všetky kritériá solidarity a rovnosti financovania. Systém zdravotného poistenia je solidárny a univerzálny, zdravotné poistenie sa financuje z verejných zdrojov, systém každému poistencovi garantuje slobodný výber zdravotnej poisťovne, odvodové zaťaženie lineárne, od najvyššej hranice trojnásobku priemernej mzdy až po minimálnu hranicu, ktorú reprezentuje minimálna mzda.

Za vulnerabilné, zraniteľné skupiny navrhujeme, aby štát platil 4 % z priemernej mesačnej mzdy, čo bude ďaleko presnejšie odzrkadľovať reálnu ekonomiku a možnosti ekonomiky financovať solidárny systém.

Som presvedčený, vážené pani poslankyne, páni poslanci, že tento návrh zákona podporíte.

Ako druhý si dovolím uviesť návrh zákona Slovenskej republiky, vládny návrh zákona o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotným poistením. Ako som už spomínal, platný zákon č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení v súčasnosti už nedokáže plniť potreby poistencov, ale ani potreby štátu na fungovanie zdravotného poistenia alebo takpovediac aby sa vyriešil základný rozpor medzi potrebou finančných zdrojov a medzi spotrebou finančných zdrojov. Zdravotné poisťovne sa z dôvodu mäkkých rozpočtových pravidiel spojených aj s nízkou mierou zodpovednosti, vysokou mierou regulácie zo strany štátu a absencie základných nástrojov, základných ekonomických nástrojov nesprávajú ako efektívny nástupca dostupných a kvalitných zdravotných služieb. Existujúci systém zdravotného poistenia už je nepružný, neefektívny a nereparovateľný. Dôkazom toho je, že fungovanie tohto systému sa nezlepšilo ani po niekoľkoročných zásahoch a následných oddlžovacích procedúrach v desiatkach miliárd korún. Naopak, ponukovo predimenzovaný systém, v ktorom neexistuje vytlačenie neefektívneho a nekvalitného poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, vytvára čoraz väčšie rozdiely medzi finančnými možnosťami, ktoré odhadujeme zhruba na 6,4 % z HDP, a skutočnými výdavkami, nadbytočnými, ktoré reprezentujú 7,2 % z HDP.

Predkladaný návrh zákona je založený na úplne nových princípoch. V prvom rade zavádza tvrdé rozpočtové obmedzenia pre zdravotné poisťovne, prehľadné finančné vzťahy, vlastnícke vzťahy, zákonom predpísané účtovníctvo, systém vnútornej kontroly a systém externej, vonkajšej nezávislej kontroly auditov.

Predkladaný návrh zákona vychádza z poznania, že pravidlá ekonomiky sú vo svojej univerzálnosti aplikovateľné za presne definovaných podmienok aj na zdravotné poistenie, čím sa podporuje síce princíp regulácie ako základného nástroja zdravotnej politiky, ale súčasne sa ponecháva vhodná miera súťaživosti medzi zdravotnými poisťovňami, ktoré majú súťažiť nie pri výbere zdravotného poistenia, ale majú súťažiť pri efektívnom nákupe zdravotných služieb.

V predkladanom návrhu zákona poistenie sa zveruje spoločnostiam obchodného práva, ktoré na túto činnosť budú musieť dostať povolenie. Pre zdravotné poisťovne je predpísaná právna forma akciovej spoločnosti. Skutočnosť, že sa taká dôležitá činnosť, ako je zdravotné poistenie, zveruje práve spoločnostiam podľa obchodného práva, je odôvodnená potrebou vytvoriť právne prostredie a podmienky, ktoré zaručia, že zdravotné poistenie bude vykonávané odborne, účelne a efektívne.

Predložený návrh zákona vytvára také prostredie pre činnosť zdravotných poisťovní, v ktorom zdravotné poistenie bude na základe kvality svojich poistných služieb súťažiť o poistencov a ekonomicky nútiť poskytovateľov k vyššej efektivite. Napriek tomu, že zdravotné poisťovne budú podľa obchodného práva, ich hospodárenie sa musí nutne prejaviť v hospodárení verejného okruhu používanej metodiky ESA 95, bude teda ich hospodárenie mať vplyv na hospodárenie verejných financií. Na zabezpečenie dohľadu a kontroly nad zdravotnými poisťovňami pri vykonávaní verejného zdravotného poistenia na jednej strane, ale aj dohľadu a kontroly nad poskytovateľmi na strane druhej sa zriaďuje úrad, ktorý je právnickou osobou, kde štát odovzdáva úradu zákonom svoje kompetencie, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad je právnickou osobou a jeho činnosť bude zameraná na nepretržitý dohľad nad dodržiavaním štandardov zdravotnej starostlivosti. Prechod na nový spôsob zdravotného poistenia bude vyžadovať určité prechodné obdobie, počas ktorého sa existujúce zdravotné poisťovne budú musieť pretransformovať na akciové spoločnosti. Predkladaný návrh zákona má dopad na štátny rozpočet vzhľadom na to, že bude nutné zabezpečiť úhradu doteraz vzniknutých pohľadávok zdravotníckych zariadení voči zdravotníckym poisťovniam.

Ako tretí predkladám vládny návrh zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia. Keď som hovoril, že zdravotné poistenie je produkt, ktorý bude financovať solidárne, verejné, univerzálne zdravotné poistenie, zdravotné poisťovne sú inštitúcie, ktoré budú zbierať tieto prostriedky a efektívne vynakladať, potom musíme ešte povedať, čo bude hradené z verejného zdravotného poistenia, a na to slúži zákon o rozsahu. V súlade s programovým vyhlásením vlády, v ktorom si vláda kladie za cieľ vytvoriť stabilné podmienky pre činnosť v zdravotníctve a zastaviť rast dlhu, predkladáme návrh zákona o rozsahu, o úhradách služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti na základe verejného zdravotného poistenia.

Aby sme mohli udržať slovenské zdravotníctvo v prevádzke, musíme eliminovať niekoľko rizikových faktorov. Prvý, postupná zmena štruktúry chorobnosti smerom do vyššieho veku k nákladnejším chorobám, ktoré je spojené s demografickými faktormi starnutia populácie, ktoré je spojené s technologickým pokrokom, kladúcim vyšší nárok na náklady na lieky a vyšetrovaciu techniku a zdravotnícke pomôcky, zvýšenom očakávaní občanov, že keď bude potreba poskytnutia zdravotnej starostlivosti, táto sa im dostane v plnej miere a kvalitne a, samozrejme, všetko je závislé od dostupných zdrojov. Zvyšovanie veku populácie a nárast kritického rizika u tejto populácie musí riešiť každá spoločnosť spôsobom, ktorý umožní seniorom a starším ľuďom tú najkvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť v plnom rozsahu. K tomu, aby sme to mohli dosiahnuť, musíme eliminovať tieto riziká, ktoré som vymenoval. Ak má byť systém udržateľný a môže plniť tieto priority, potom nemôže každý poberať bezplatnú zdravotnú starostlivosť v neobmedzenom rozsahu, pretože objem disponibilných zdrojov v každom systéme zdravotníctva, v každej krajine na svete je obmedzený. Určenie rozsahu, v rámci ktorého sa bude zdravotná starostlivosť financovať z verejných zdrojov, závisí od stanovenia priorít, ktoré spoločnosť očakáva od systému solidárneho zdravotného poistenia. Zákon obsahuje univerzálny mechanizmus, ktorý umožňuje rôzne nastavenia rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejných zdrojov podľa toho, aký typ zdravotnej politiky chce tá-ktorá vláda presadzovať. Stanovenie priorít prebieha podľa navrhovaného zákona na dvoch úrovniach. Prvá je úroveň priorít súčasťou zákona, kde je taxatívne vymenované vyše 6 000 chorôb, ktoré budú vždy plne hradené z verejného zdravotného poistenia. Druhá, zoznam chorôb, u ktorých v budúcnosti bude možné uvažovať o istej miere spoluúčasti občana. Bude potrebné zostaviť katalóg výkonov vedúci k zisteniu choroby a katalóg výkonov vedúci k odstráneniu choroby a súčasne nastaviť systém kategorizácie týchto katalógov tak, aby bol dosiahnutý želaný stav, vyššie finančné riziko, vyššie zdravotné riziko musí byť plne kryté z verejného zdravotného poistenia každému občanovi Slovenskej republiky, každému poistencovi na území Slovenskej republiky. Najdôležitejšou vlastnosťou predkladaného zákona je v danej chvíli jeho politická neutralita. Nerobí si zákon ambície iné ako pripraviť univerzálny systém, ktorý bude slúžiť každej vláde na realizovanie jej zdravotnej politiky.

Ako štvrtý zákon si dovoľujem predložiť zákon o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou. Cieľom navrhovaného zákona je inovovať pôvodný zákon 277 o zdravotnej starostlivosti z roku ´94 a to jednoznačným spôsobom definovať pojem zdravotná starostlivosť a formy jej poskytovania, povinnosť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti s dôrazom na úpravu informovaného súhlasu na spôsob vedenia zdravotnej dokumentácie, na ponímanie zdravotnej starostlivosti v technickom slova zmysle ako poslania a v etickom slova zmysle ako služba, v etickom slova zmysle ako poslania. Medzi kľúčové ustanovenia nielen z právneho, ale aj z etického hľadiska patria ustanovenia, ktoré upravujú poučenie a informovaný súhlas a to s osobitným dôrazom pri biomedicínskom výskume, sterilizáciách, transplantáciách a iných náročných bioetických výkonoch. Informovaný súhlas musí mať preukázateľnú formu, musí, poskytnutú zdravotnú starostlivosť bez informovaného súhlasu možno poskytnúť iba v prípade poskytovania neodkladnej starostlivosti alebo starostlivosti na základe rozhodnutia súdu.

V časti o sterilizáciách navrhovaným zákonom prestáva platiť vyhláška umožňujúca sterilizácie zo zdravotných indikácií. Sterilizácia rozhodne nie je neodkladnou starostlivosťou a možno ju vykonať iba s informovaným súhlasom klienta. Čím sa zabráni neželaným, neobjednaným a niekedy možno aj nie korektným sterilizáciám, ktoré sa na Slovensku robili.

Zdravotná dokumentácia a prístup k nej je častým predmetom sporov. Zákon stanovuje, že vedenie zdravotnej dokumentácie je súčasťou zdravotnej starostlivosti a nemôže byť zdravotná dokumentácia predmetom predaja.

Návrh zákona prvýkrát v histórii Slovenskej republiky definuje pojem neodkladná zdravotná starostlivosť, pretože to má vplyv na financovanie vzhľadom na to, že neodkladnú zdravotnú starostlivosť musí poskytnúť každý poskytovateľ na území Slovenskej republiky nezávisle od toho, či má, alebo nemá zmluvný vzťah.

Osobitným prvkom v návrhu zákona je zavedenie pojmu služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Patrí sem v prevažnej miere ubytovanie, stravovanie v nemocnici, neakútna preprava a podobne. Služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou nie sú samotnou zdravotnou starostlivosťou, preto - tak ako to už platí teraz -, je možné ich zaťažiť v menšej a vo väčšej miere poplatkami.

Ako piate si dovolím uviesť zákon, návrh zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov a stavovských organizáciách. Ak dovolíte k tomuto zákonu, nebudem veľmi široko ho uvádzať vzhľadom na to, že je veľmi dobre preskúmaný aj vami, pani poslankyne a páni poslanci, pretože patrí z pohľadu poskytovateľov k najcitlivejším zákonom.

Predkladáme v novej štruktúre a novej obsahovej podobe niektoré ustanovenia z doterajšej právnej úpravy, ale prinášame rozhodujúce zmeny pre systém poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorý by mal zvýšiť samostatnosť a odôvodnil rozhodovania konkrétnych poskytovateľov. Najvýraznejšie zmeny oproti súčasnej právnej úprave sú obsiahnuté v ustanoveniach, ktoré upravujú právne postavenie poskytovateľa, podmienky poskytovania zdravotnej starostlivosti fyzickými osobami a právnickými osobami, sieť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti transformáciu jednotlivých zdravotníckych zariadení a postavenie stavovských organizácií v zdravotníctve.

V návrhu zákona ďalej upravujeme uznávanie dokladov o odbornej spôsobilosti, vydávanie licencií na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, licencií na výkon zdravotníckeho povolania a licencií zodpovedným pracovníkom. Povoľovanie prevádzky zdravotníckych zariadení, ktoré sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, ktoré bude ministerstvo vydávať, alebo tých, ktoré sú v pôsobnosti vydávania povoľovacích konaní na úrovni vyššieho územného celku.

Významnú časť úpravy tvorí ustanovenie o transformácii štátnych zdravotníckych zariadení na akciové spoločnosti s rôznou účasťou štátu, čím sa zabezpečí proces odštátňovania zdravotníckych zariadení, ktorý sa začal v roku 1992. Novým spôsobom definujeme verejnú minimálnu sieť, verejnú sieť poskytovateľov a postavenie jednotlivých účastníkov v tejto sieti. Kým verejná sieť predstavuje poskytovateľov, s ktorými má zdravotná poisťovňa uzatvorenú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, t. j. neobmedzuje počet poskytovateľov, verejná minimálna sieť, najmenší možný počet poskytovateľov, ktorým ešte zabezpečí kvalitu a dostupnú zdravotnú starostlivosť každému poistencovi na území Slovenskej republiky.

Tento zákon doznal aj najväčšie zmeny. V rámci môjho úvodného slova to už môžem dnes povedať, v rámci vám predloženej správy gestorského výboru, pretože bol podrobený aj najväčšiemu tlaku poskytovateľov s tým, že poskytovatelia, myslím, že v tých pozmeňujúcich návrhoch to je dobre vidieť, vzniká ešte jedna komora pre poskytovateľov typu klinickí psychológovia, logopédi, asistenti, fyzioterapeuti a ďalšie skupiny.

Ako posledný si dovolím uviesť návrh zákona o záchrannej zdravotnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Predkladaný návrh zákona zabezpečuje v prvom rade poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti, ktorú zabezpečuje rýchla zdravotnícka pomoc alebo záchranná služba. V situáciách, keď je ohrozené zdravie a život osoby a je úlohou záchrannej zdravotnej služby, ktorá je podľa zákona č. 129/2002 súčasťou integrovaného zdravotného systému, záchranného systému, jednou zo základných zložiek integrovaného záchranného systému, je preto nevyhnutné zabezpečiť efektívne pôsobenie záchrannej služby ako súčasť integrovaného záchranného systému, ale súčasne zabezpečiť dostupnosť tejto záchrannej služby v časových limitoch na európskej úrovni.

Návrh zákona je úzko prepojené so zákonom o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov v stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladaných ako súčasť balíka reformných zákonov.

Predkladaný zákon v súlade so zákonom 129/2002 o integrovanom záchrannom systéme upravuje organizáciu a povinnosti záchrannej služby tak, aby bola kompatibilná s ostatnými zložkami integrovaného systému a bola schopná plniť svoje úlohy, ktoré jej zo zákona vyplývajú. Záchranná zdravotná služba sa bude zabezpečovať prostredníctvom operačných stredísk zriadených ako rozpočtové organizácie ministerstva zdravotníctva a operačných stredísk poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, ktorí budú prevádzkovať ambulancie záchrannej zdravotnej služby na základe povolenia vydaného ministerstvom zdravotníctva. Záchrana ľudského života je jednou z priorít našej spoločnosti, vybudovanie kvalitného a rýchleho systému záchrannej služby je predpokladom záchrany života občanov a ich dôvery v zdravotný systém.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci. Uviedol som šesť takzvaných reformných zákonov v poradí, ako bolo dohodnuté na politickom grémiu, a požiadam vás vždy pri každom hlasovaní o podporu týchto zákonov. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhov zákonov. Teraz poprosím pána poslanca Novotného, aby z poverenia výboru pre zdravotníctvo informoval Národnú radu o výsledku prerokúvania návrhu zákona ako aj o stanovisko o odporúčaní gestorského výboru k jednotlivým bodom zo spoločnej správy. Pán poslanec Novotný, máte slovo.

V. Novotný, poslanec: Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor pri rokovaní o vládnom návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného návrhu zákona: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 974 z 26. mája 2004 po prerokovaní vládneho návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 o poisťovníctve v prvom čítaní rozhodla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady prerokuje uvedený materiál v druhom čítaní a prideľuje návrh podľa § 74 ods. 1 citovaného zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu, výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výboru pre verejnú správu, výboru pre sociálne veci a bývanie, výboru pre obranu a bezpečnosť a výboru pre zdravotníctvo. Gestorský výbor nedostal žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky prerokoval vládny návrh zákona o zdravotnom poistení. Neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia schváliť návrh zákona a odporučiť Národnej rade schváliť predložený vládny návrh nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval vládny návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 o poisťovníctve. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona 9. septembra 2004. Výbor neprijal platné uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu prerokoval predmetný vládny návrh zákona 26. augusta a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu prerokoval predmetný vládny návrh zákona 25. augusta a odporučil Národnej rade vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.

Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie prerokoval predmetný vládny návrh zákona 9. septembra 2004 a odporučil Národnej rade predmetný vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval predmetný vládny návrh zákona 16. septembra 2004 a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť so zmenami a doplnkami.

V časti IV predloženého návrhu spoločnej správy máte, vážené kolegyne, kolegovia, pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, celkom 63, ktoré vyplynuli z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto spoločnej správy.

Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o zdravotnom poistení a o zmene zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve schváliť s odporúčanými pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor ďalej poveril spoločného spravodajcu výborov Viliama Novotného predniesť v súlade s § 80 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky a návrhy v zmysle § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku.

Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán spoločný spravodajca, prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Chcem informovať, že do rozpravy sa písomne prihlásili traja páni poslanci, za poslanecký klub HZDS Karol Džupa, Smer - Pavol Paška a KSS - Karol Ondriaš. Nech sa páči, pán poslanec. (Hlas v rokovacej sále.) Pán predseda, tu mám prihlášky do rozpravy. Prerokúvame zákon o zdravotnom poistení. Vy ste prihlásený do rozpravy k zákonu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. (Hlas v sále.) Nepomenili sme to my, ideme podľa poriadia, ako sme sa dohodli. Nech sa páči, pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister. Vyjadrenie Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko, ktoré budem prezentovať v tejto časti rokovania schôdze, sa týka všetkých šiestich reformných zákonov. Prinesú totiž zásadnú zmenu v systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti Slovenskej republiky. Na úvod je preto potrebné zdôrazniť. Predložených šesť zákonov je celok. Jeden zákon s druhým sa prelína, navzájom súvisí, dotýka sa celého zdravotníctva, nie iba jednej jeho časti. Preto úvahy o tom podporiť napríklad jeden, či niektoré z nich sú nedomyslené. Predložené zákony je možné prijať všetky alebo ani jeden. Dovoľte predniesť zásadné východiská, ktoré sme zohľadňovali pri vypracovaní stanoviska našej strany k predmetným zákonom.

Vychádzali sme predovšetkým z poznania, že transformácia slovenského zdravotníctva je potrebná najmenej preto, lebo sa zásadným spôsobom na Slovensku zmenil politický systém, ďalej preto, že Slovenská republika získala suverenitu samostatného štátu, čím musela a musí definovať a zabezpečiť štátnu samostatnosť sieťou zdravotníckych zariadení, výkonmi a službami celého zdravotníctva. Ďalej berieme do úvahy, že bol zavŕšený integračný proces a Slovenská republika sa stala súčasťou Európskej únie a Severoatlantického paktu. Celkom logicky a konkrétne táto skutočnosť musí byť premietnutá aj do zákonných noriem dotýkajúcich sa zdravotníctva. Ďalej berieme do úvahy, že rozsah a stav transformácie ostatných odvetví, najmä hospodárskeho a spoločenského života a ekonomiky štátu predbehol rezortný vývoj v zdravotníctve. Zdravotníctvo sa muselo a musí podriaďovať systému, ktorý nebol zmenený úplne a detailne a nebol prepojený na ostatné transformované odvetvia. Neustále teda zdravotníctvo je pozadu oproti iným rezortom toho istého štátu, tej istej ekonomiky. Novým prvkom najmä z hľadiska odborného, organizačného, ale hlavne prevádzkového, vyplynul z privatizácie činnosti a z procesu prenosu kompetencie a vlastníctva zdravotníckych zariadení na vyššie územné celky od mesta, obce. Len túto tézu by bolo možné veľmi obšírne a v rozsahu niekoľkých minút samostatne komentovať.

Vážené dámy a páni, v období rokov 1992 - 1993 naša politická strana začala transformáciu slovenského zdravotníctva. Bola odmietnutá politikmi a odborným zázemím politických strán, ktoré ostali dodnes alebo sa štiepením a delením zmenili do podoby politických strán dnešnej vládnej moci za výdatnej podpory médií, polarizáciou a spolitizovaním odbornej verejnosti, zástupcov odborov a stavovských organizácií. Presvedčili verejnosť, odbornú aj občiansku, že zmenu zdravotníctva a systému zdravotnej starostlivosti je možné vykonať čiastkovými krokmi, drobnými úpravami existujúcich federálnych zákonov. Transformácia z dielne ministra Soboňu bola odmietnutá, následne sťaby reformovaná, vlastne deformovaná. Vstupom ďalších reformátorov, avšak pri nezmenenom zásadnom názore na spôsob transformácie slovenského zdravotníctva nasledovalo obdobie takpovediac látania, plátania. Rezort sa dostal do štádia a podoby, keď reálne hrozilo a stále hrozí jeho zrútenie. A zrazu tí, ktorí mobilizovali verejnosť proti zásadnej transformácii slovenského zdravotníctva v rokoch 1992 - 1993, prijali sťaby sebakritiku a objavili objavené. Prišli na to, že nestačí čiastková, sťaby kozmetická úprava, ale zásadná a radikálna zmena. Lenže ubehlo nenávratných 12 rokov. Reforma, ktorú sme v rokoch 1992 - 1993 pripravili, bola seriózne vyvážená, odborne, organizačne, zohľadňovala finančnú náročnosť, hlavne v položke príjmov a výdavkov. Vyváženým spôsobom tiež rozdelila povinnosti, zodpovednosť a výhodnosť reformy medzi štát, poskytovateľov, teda zdravotníckych pracovníkov všetkých stupňov a štát. Rovnako rešpektovala slobodnú voľbu lekára a zdravotníckeho zariadenia ako aj sociálny rozmer reformy, hlavne v dopadoch na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Zameškaných 12 rokov znamená, že tá dnešná reforma musí mať a aj bude mať tvrdšie dopady najmä na občana a tiež na výkonných zdravotníckych pracovníkov. A tento fakt nemôžeme a ani nechceme opomenúť, ani ho prehliadať, či dokonca o ňom nehovoriť, aby sme si nebodaj nevyslúžili nevôľu a kritiku provládneho intelektuálneho zázemia či dokonca politikov súčasnej vládnej moci. Naopak, nutné je razantne zdôrazniť: Súčasná vládna garnitúra je plne zodpovedná za stav zdravotníctva, do ktorého sa dostalo nekoncepčnými riešeniami najmä za posledných 6 rokov, rovnako je zodpovedná za tvrdosť reformných krokov, ktoré už dopadli a ešte budú dopadať predovšetkým na obyvateľov, no zároveň a najmä tiež aj na zdravotníckych pracovníkov. Do akej miery a po akú hranicu sa tieto dopady dajú zmierniť pozmeňujúcimi návrhmi, je otázne. Povedané obrazne, občania a zdravotníctvo vďaka "dobrým pozmeňujúcim návrhom" nedostanete päťadvadsať na chrbát, ale iba tucet, ale bití tak či onak budete. Tešte sa, že menej, ako si zaslúžite. Preto je potrebné absolútne jasne povedať, reforma zdravotníctva z dielne tejto vlády bude oveľa tvrdšia, rádovo tvrdšia, ako bola reforma ministra Soboňu. A to je zásluha, vina a zodpovednosť tejto vlády, lebo ju priamo spôsobila.

Ďalším okruhom, ktorý musíme brať do úvahy pri politickom rozhodovaní a pri hlasovaní o šestici zákonov, je skutočnosť, že boli odbornou aj laickou verejnosťou akceptované po prvom čítaní bez problémov a bez väčšej zamietavej odozvy! Opozícia síce v pléne argumentovala, diskusia trvala skoro týždeň, ale napokon neuspela! Reakcia, myslím tým okamžitá reakcia odbornej verejnosti nebola výrazná. Reakcia občianskej verejnosti bola síce ostrejšia, ale zaobišla sa bez masovejších prejavov v podobe záplavy protestných listov, petícií, či iných verejných akcií. Zväčša začala a skončila prejavmi hlasného rozhorčenia a tichého protestu v domácom prostredí, v úzkom okruhu známych a v duchu našej povahy - pošomreme, ponadávame, ale asi to tak musí byť a život ide ďalej. Počas prvého čítania síce politici opozície protestovali najmä proti filozofii zákonov a hlavne argumentovali dopadmi, ktoré šestica zákonov prinesie pre občana a zdravotníka, ale bez masovejšej odozvy, bez politického úspechu. Poslanci koalície vtedy nereagovali. Prehlasovať koalíciu opozíciou v pléne nebolo možné. V priebehu diskusie v rámci prvého čítania sme sa nestretli teda s väčšími a masovými oficiálnymi alebo aspoň polooficiálnymi výhradami zo strany odbornej verejnosti zdravotníckych pracovníkov, ale najmä zo strany odborných spoločností, odborov, komôr, združení a tak podobne. Tie prišli až oveľa neskôr v okamihu, keď sa mnohí našli a videli v týchto zákonoch, keď im došlo, aké osobné a skupinové nevýhody im prinesú v budúcnosti oproti terajšiemu stavu. Faktom však ostáva, záverečné hlasovanie a schválenie zákonov po prvom čítaní znamenalo, že minister Zajac prakticky obhájil svoju reformu. A na tom nič nezmení - a treba to brať ako fakt - ani prípadné odmietnutie zákonov v druhom a treťom čítaní, o čo sa, samozrejme, opozícia usilovať bude.

V úvahách nad schvaľovacím procesom o šestici zdravotných zákonov nemožno aspoň bez komentára obísť ani obdobie medzi prvým a druhým čítaním rozloženým do dvoch mesiacov až 10 týždňov po schválení zákonov v prvom čítaní. Už tento samotný fakt, že samotná koalícia si vyžiadala vyše dvojmesačnú pauzu medzi prvým a druhým čítaním, svedčil, že to nie je len pre počet a rozsah predkladaných zákonov, ten sa vo svojej podobe nezmenil, nepribudla ani jedna nová stránka textu. Všetko, čo malo a mohlo byť preštudované pred prvým čítaním, tak muselo byť vykonané, najmä poslancami vládnej koalície. Svedčili o tom jednoznačne súčty hlasov pri hlasovaní pri prvom čítaní. Všetkých 6 zákonov prešlo hladko, každý najmenej 76 hlasmi. Začalo obdobie, ktoré nemôžem nazvať ináč, teda obdobie po prvom čítaní, ako obdobím vzájomného sa vydierania subjektov koalície navzájom. O dôvodoch teraz nie je potrebné diskutovať, ale odborníci na organizáciu zdravotníctva, praktickí, výkonní manažéri v zdravotníctve vedia, o čom hovorím. Subjekty vládnej koalície zrazu začali nachádzať v znení zákonov - a teraz budem citovať oficiálne vyjadrenia z dennej tlače - "Závažné i menej dôležité nedostatky", ktoré sa zrazu stali predmetom, a opäť citácia, "nezmieriteľných výhrad zásadného charakteru", s pokračovaním a opäť citácia, "že sú odstrániteľné pozmeňujúcimi návrhmi", ale so zdôraznením a opäť citát, "že niektoré, v prípade, ak zapracované nebudú, sú pre ten alebo oný subjekt neprekonateľnou prekážkou, čo by znamenalo vážny dôvod pre nehlasovanie poslancov toho alebo oného klubu za niektorý zákon či dokonca viacerých zákonov. Rozumej teda odmietnutie reformy ako celku. Citoval som len vyjadrenia z bežne dostupnej dennej tlače.

Aj pre laickú verejnosť bolo nad slnko jasnejšie, o čo týmto subjektom ide. Odborníci na teóriu a prax organizácie a riadenia zdravotníctva to začali vidieť v oveľa jasnejších kontúrach. Nezriedka za konkrétnym pozmeňujúcim návrhom videli nielen konkrétny profit, ale aj konkrétnu záujmovú skupinu, ktorá ho cez politický subjekt presadzovala. Trúfam si povedať, že v drvivej väčšine prípadov išlo a ide prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov o zapracovanie vlastných predstáv, ktoré by umožňovali budúci profit a zábezpeku výhodných riešení pre svoj politický subjekt a ekonomické zázemia týchto subjektov s dôrazom na praktické a veľmi konkrétne riešenia v období po nadobudnutí účinnosti zákonov. Niektoré politické subjekty zrazu a počas schvaľovacieho obdobia prišli dokonca s návrhmi vlastných verzií reformných zákonov. Prečo práve v tomto období? Veď prvú verziu zákonov vlády sme mali k dispozícii v novembri roku 2003 a pred týmto termínom boli všetky kluby, najmenej koalície, oboznámené s východiskami, s takpovediac základnou filozofiou tvorby spomínaných zákonov. Aby tento proces presadzovania separátnych riešení nebolo možné identifikovať, aby bol zamaskovaný, aby pozornosť verejnosti bola odklonená iným smerom, podsúvali sa jej "zaručene nezaručené správy" o tom, ako a kto z opozície je podplatený, ako kolaboruje s koalíciou, aké tajné dohody existujú a tak ďalej. Zaujímavé, že vždy a najviac pred verejnosťou a médiami kričali hlavne tí, ktorí najviac presadzovali svoje záujmy alebo záujmy im blízkych lobistických skupín.

Bez škrupiny sa vzájomné vydieranie subjektov vládnej koalície ukázalo počas rokovaní výborov. Aj správy, ak si ich pozorne prečítate, sú toho jasným svedectvom, hlavne čo sa týka hlasovania v niektorých výboroch. Najusilovnejší boli poslanci Strany maďarskej koalície a Kresťanskodemokratického hnutia. Priam ukážkovo ich koncentrovali aj nespočetné a zdĺhavé rokovania výboru pre zdravotníctvo. Opozičné subjekty alebo tie, ktoré sa prezentujú ako opozičné, v tejto súvislosti hodnotiť nebudem. Aj keď nezriedka sme sa stretli so situáciami, keď si najmä jednotlivci s obľubou prihrievali svoju politickú polievočku na úkor Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko. Často sa poslanci vládnej koalície alebo kluby pohybovali pri predkladaných pozmeňujúcich návrhoch na hranici, ktorú charakterizujeme termínom ad absurdum. V niektorých prípadoch až za ňou. Excelentným príkladom je situácia, keď výbor pre zdravotníctvo s pochopiteľnou a nadšenou podporou všetkých opozičných poslancov právoplatným hlasovaním prijal návrh svojho predsedu na zvýšenie vymeriavacieho základu za poistencov štátu z terajších štyroch na päť percent. Veď ktorý opozičný politik zdravotného výboru by sa netešil, keď môže vládu a štátny rozpočet v úvodzovkách obrať o päť až sedem miliárd korún navyše pre zdravotníctvo. Bude nanajvýš zaujímavé, ako si vládna koalícia s týmto uznesením poradí, lebo rokovací poriadok má svoje ustanovenia a uznesenie bolo v zmysle neho právoplatne prijaté. Na strane druhej s blížiacim sa termínom prerokovania zákonov v pléne začala silnieť aj všeobecná hystéria, licitovanie, dokonca stávky, či vláda bude, alebo nebude mať dosť hlasov, koľko a ktorých, na prijatie zákonov. Ktorý klub, ktorí poslanci sú kúpení, vydierateľní, ktorí budú hlasovať za, proti, ktorí znížia kvórum. Nezaručene zaručených správ je toľko, že nech hlasovanie o zdravotníckych zákonoch dopadne akokoľvek, určite sa naplní nejaká prognóza a kombinácia, lebo boli vyslovené asi všetky. Aj z týchto dôvodov naša politická strana dala jasné stanovisko: Prijatie, alebo neprijatie reformných zákonov je výlučne záležitosťou vládnej koalície. Nezavádzajte verejnosť hlasitým presviedčaním, že prípadné prijatie zákonov, odborné organizačné dôsledky z nich vyplývajúce nebudú schválené preto, že ich pripravila a odhlasovala vládna koalícia, ale preto, že niektorí, v úvodzovkách, "zlí opoziční poslanci" zákony podporili, lebo zrazu, opäť v úvodzovkách, "dobrí poslanci koalície" boli proti. Skúsenosť obdobia medzi prvým a druhým čítaním a najmä v čase rokovania vo výboroch preto odhalilo veľmi znepokojujúcu skutočnosť, zložitú morálnu krízu politického systému a najmä vo vládnej koalícii. Trochu z iného pohľadu sa tejto problematike budem venovať v ďalšej časti svojho príspevku.

Pri úvahách o priechodnosti alebo nepriechodnosti vládnych zákonov si je potrebné rovnako a s plnou zodpovednosťou narátať reálnu silu opozície v súčasnej dobe. Pred a najmä občiansku verejnosť sa zvykne podsúvať, že vládna moc má v parlamente menšinu, lebo disponuje 68, 69, 70 hlasmi. Skutočnosťou však je, že tento počet, plus - mínus jeden hlas, je za súčasnej situácie schopná dať dokopy ako svoje maximum opozícia, nie koalícia. Hlavná príčina je v tom, že v Národnej rade Slovenskej republiky sa ako metóda práce zakorenilo uprednostňovanie významu takzvaného nezávislého poslanca pred záujmom jeho bývalého materského politického subjektu a dokonca pred záujmom svojho vlastného poslanca. Uvedené zovšeobecnenie v súčasnej Národnej rade Slovenskej republiky platí všeobecne a dotýka sa všetkých jej poslaneckých klubov, bez výnimky. Ak to v tejto situácii a chvíli poslúži ako metóda práce pre presadenie povedzme reformných zdravotníckych zákonov, môže niekto namietať, že účel svätí prostriedky. Uvedenú, všeobecne platnú tézu je však možné aplikovať aj ináč. Pre dosiahnutie priorít vlády a jej programového vyhlásenia, kde medzi štyri priority reforma zdravotníctva patrí, možno použiť každú metódu práce. Z takej či inej strany hodnotenia to v konečnom dôsledku vychádza na jedno. Disciplinovaný alebo hlúpy poslanec akéhokoľvek klubu Národnej rady Slovenskej republiky má nižšiu hodnotu ako takzvaný nezávislý poslanec, ktorý z takých alebo onakých dôvodov vystúpil z pôvodného klubu, za ktorý bol do parlamentu zvolený. Avšak pre lídrov strán, vedenia klubov to je a musí byť jasná výstraha a výzva zároveň. Ak sa razantným spôsobom uvedený trend posudzovania významu a práce takzvaných nezávislých poslancov zmení na bežnú metódu práce slovenského parlamentu a politickej scény, ohrozuje samotnú podstatu politického systému. (Potlesk.)

Ako to súvisí s prerokúvanou šesticou zákonov? Konkrétne a zreteľne. Ak má stať otázka schválenia, alebo neschválenia akéhokoľvek zákona v Národnej rade Slovenskej republiky na vôli, ochote, či inom dôvode nezávislého poslanca, potom tí, ktorí sú v kluboch, môžu mať pokušenie rady nezávislých rozšíriť. Postupne sa reálnou, ale nie príležitostnou politickou silou v Národnej rade môže stať nesúrodá skupina nezávislých poslancov, väčšou ako sila ktoréhokoľvek klubu poslancov v Národnej rade Slovenskej republiky pripravená rokovať a podporiť všetko a každého, byť zároveň pre a proti v súlade s koalíciou aj opozíciou. Čo je však horšie, následne a s odstupom nejakého času nielen zmeniť pomery v Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj vo vládnej moci. Do podriadenosti dostať zajtra tých, ktorí sa dnes usilujú o získavanie ich hlasov potrebných na preváženie misky váh na svoju stranu. Čiže ďalšie prilievanie na oheň separátnych tendencií do poslaneckých klubov, napríklad aj v súvislosti so schvaľovaním zákonov, zväčšovanie skupiny nezávislých poslancov je dnes reálnou hrozbou, že tento štát ešte v priebehu tohto volebného obdobia naozaj ovládnu skupinky či lobistické skupiny. Ďalší dôkaz ťažkej morálnej politickej krízy. Podľa mňa - a v tejto chvíli hovorím svoj osobný názor -, musia predsedovia politických strán zastúpení v Národnej rade Slovenskej republiky, ktorí majú mandát daný voľbami 2002, uvedenú situáciu začať riešiť. Zvážiť, čo je z hľadiska dlhodobého horším zlom. Urobiť buď riadnu politickú dohodu s relevantnými politickými stranami, aj keď v danej chvíli to verejnosť nebude schopná alebo ochotná pochopiť, alebo ďalej uvoľňovať proces, ktorý môže samotných iniciátorov a všetkých ostatných pohltiť, prevalcovať. Rokovať aj v priereze opozícia - koalícia na úrovni predsedov strán a klubov, ktoré prešli parlamentnými voľbami a v záujme zabezpečiť predovšetkým stabilitu Slovenska pred inými a ostatnými krátkodobými prioritami. A práve diskusia a obdobie medzi prvým a druhým čítaním predmetných zákonov dáva množstvo závažných dôvodov urobiť prezentovaný záver.

Vážené dámy a páni, na druhej strane mince prezentovanej úvahy je potrebné uviesť, že paragrafové znenie predložených zákonov, aj keď povedzme bez priameho úmyslu, prinajmenej umožňujú dvojaký výklad niektorých častí. Umožňujú ako prakticky reálny výstup reformy predpokladať, že po zavŕšení procesu transformácie slovenského zdravotníctva ten, kto bude kontrolovať toky poistného a verejných financií v zdravotníctve, už nebude odkázaný, ani potrebovať politikov, politické strany, väčšinu v parlamente a tak ďalej. Na dosiahnutie tohto cieľa preto použije akýkoľvek prostriedok. Ale Slovensko, to nie je iba zdravotníctvo a má dlhodobejšie perspektívu, tým zodpovednosť voči občanovi, nech sa to akokoľvek pateticky povedané zdá. Preto je nutné o týchto súvislostiach hovoriť, aj keď možno na prvý pohľad priamo nesúvisia s prerokovanými zákonmi, ale počas dvojmesačného obdobia medzi prvým a druhým čítaním sa odhalili a vo svojich záverečných výstupoch mocensko-politických a majetkovo-kontrolných sú prinajmenej celkom zreteľné.

Dôležitou kapitolou pri rozhodovaní ako pristupovať o hlasovaní o reforme zdravotníckych zákonov a reforme ako o celku sú tiež odhady, čo bude, obrazne povedané, deň po. A to v prípade, že reforma prijatá bude, rovnako ako v prípade, že prijatá nebude. Najmä v rezorte samotnom a smerom k občanovi voličovi. Realizácia prijatých zákonov, ich dopady do režimov práce zdravotníckych zariadení všetkých typov vrátane zdravotných poisťovní, zdravotníckeho školstva a tak ďalej na jednej strane, oproti dopadom v rezorte v prípade, že zákony prijaté nebudú. Rozhodovanie v tejto oblasti nie je vôbec jednoduché. V tej či onej verzii však vznikne napokon chaos. Totiž realizácia a aplikácia prijatých zákonov do praxe je prinajmenej taký zložitý a stresujúci proces ako ich tvorba vrátane legislatívno-schvaľovacieho postupu. V konečnom dôsledku pre zdravotníctvo i občana má alternatíva realizácie reformy predsa len priaznivejšiu perspektívu ako možnosť, že ostanú v platnosti doterajšie zákony. V prípade, že zákony prijaté nebudú, nastúpi totiž tvrdá logika ekonomiky a jej diktát. Obe vetvičky predpokladaného vývoja - prijatie alebo neprijatie zdravotníckych zákonov - prinesú závažné negatíva. O pozitívach nech hovorí koalícia. Predovšetkým svojimi dopadmi. Dotýkajú sa predovšetkým občana, ale výrazným spôsobom aj zdravotníckych pracovníkov. Paradoxne a na prvý pohľad na konci celého procesu získa štát. Konštatovať tento samotný fakt však nie je dobré, lebo v skutočnosti a s odstupom času štát napokon stratí. Lebo to "lukratívne", v úvodzovkách, zo zdravotníckej starostlivosti budú spravovať fyzické a právnické osoby, to menej lukratívne, najmä riešenie ľudí problémových, takzvaných neaktívnych poistencov bez poistky, bez práce, dôchodku, zdravotne a sociálne odkázaných a tak ďalej ostane na bedrách štátu. Ale podľa logiky to už bude musieť riešiť a vyriešiť nová vláda, nech sa snaží.

Politické dôsledky reformných zákonov som naznačil v predchádzajúcej časti. V danom okamihu občana a možno ani zdravotníka nezaujímajú, aj keď sa ho neskôr budú bezpochyby bezprostredne dotýkať. Zameriam sa preto aspoň na niektoré odborné a organizačné dopady, lebo tie nastúpia okamžite po nadobudnutí účinnosti reformných zákonov. Na prvom mieste v podobe redukcie siete a predovšetkým siete lôžkových zdravotníckych zariadení všetkých typov, teda nemocníc. S najväčším tlakom najmä ekonomickým na mnohé malé a niektoré stredne veľké nemocnice, teda mestské a okresné nemocnice. Hrozí vysoká miera rizika ich zániku. Už z tohto faktu je zrejme, že pre obyvateľa sa zníži dostupnosť lekárskej starostlivosti, akú mal doteraz, na akú bol zvyknutý, najmä v regiónoch a na takzvanom vidieku. Zároveň zdravotnícki pracovníci týchto zariadení, teda aj lekári, nie iba sestry prídu o prácu. Len časť z nich si nájde uplatnenie v inom regióne, v zahraničí alebo rekvalifikáciou. Náklady na obyvateľa na zdravotnícku starostlivosť nebudú nižšie. Naopak, sme presvedčení, že budú rásť, na prvý pohľad a zo začiatku nebadaným, ale trvalým dlhodobým spôsobom. Nárast nákladov sa napokon zavŕši možnosťou zdravotného doplnkového poistenia nad rámec povinného poistenia, ktoré bude v konečnom dôsledku vlastne nutnosťou. Čo to prinesie? U toho, kto si bude môcť dovoliť doplnkové poistenie, aby dostal ten rozsah zdravotnej starostlivosti, aký má dnes, ďalšie a pravidelné finančné náklady navyše. Kto si doplnkové poistenie dovoliť nebude vedieť, bude mu vymedzená zdravotná starostlivosť prakticky na úrovni mierne prekračujúcej rozsah výkonov akútnej medicíny, teda život zachraňujúcich stavov. Povedané ináč, dnešný, súčasný stav, ktorý platí ešte pred prijatím reformných zákonov, bude ešte nejaký čas pretrvávať. Najmenej počas takzvaného prechodného, nábehového obdobia. Dotýkať sa bude predovšetkým najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, detí a ľudí v poproduktívnom veku, dôchodcov všetkých typov a ľudí zdravotne a sociálne odkázaných. Všetci vieme, že je pre mnohých, najmä z uvedených skupín obyvateľstva dnes finančne, ale aj medicínsky neúnosný. Ďalšie jeho pretrvávanie a následné stupňovanie bude pre mnohých znamenať katastrofu. Sľubované ďalšie nové a vyššie zdroje zakotvené v paragrafoch reformných zákonov prídu do systému aj z odvodov štátu, ale až s odstupom nejakého obdobia, takzvaného nábehového. Predpoklad, ktorý priznáva vláda, je, že toto obdobie bude trvať 2 - 3 roky. Čiže povedané ináč, v skutočnosti to bude raz toľko. Vyplýva z toho, že v prechodnom, nábehovom období bude hlavná ťarcha financovania zdravotníctva položená na skupine zamestnancov, zamestnávateľov a strednej vrstve obyvateľstva. Otázkou ostáva, dokedy táto časť populácie bude schopná a ochotná znášať zvyšovanie položky mal dať a dal oproti položke mal dostať a dostal svojho mesačného príjmu. Celý systém totiž automaticky očakáva rast priemernej mzdy, čo je optimistické. Ale bude mať zodpovedajúcu dynamiku rastu aj reálna mzda? Určite nie. Tieto a ďalšie argumenty, z časových dôvodov ich nemožno uviesť všetky, nieto podrobne vymenovať a rozvádzať, musia odborné a organizačné zložky pre prijatie politických záverov zvažovať, zaradiť ich veľmi citlivo do kolónky proti a pre. Znovu musím pripomenúť zmeškaných 12 rokov, deväťdesiate roky minulého storočia, keď na základe nereálnych sľubov o inej alternatíve bola odmietnutá, zosmiešnená a škandalizovaná naša reforma. Súčasnej vláde sa vtedajšie kroky z opozície vrátili ako bumerang. Aj pre zmeškané roky, počas ktorých sa život nezastavil, má dnes súčasná vláda pre slovenské zdravotníctvo a obyvateľstvo pripravené dve varianty, nie dobrú a zlú v prípade, že parlament schváli či odmietne reformné zdravotné zákony. Ako opozičný politik by som mal byť spokojný, lebo realizácia reformy či jej odmietnutie prinesú v každom prípade negatívne dopady, tým nepriaznivú odozvu voči tejto vláde, voči súčasnej vládnej koalícii, rovnako aj v zdravotníckej a občianskej verejnosti. Ako zdravotník viem, že dnes neurobiť žiadnu reformu slovenského zdravotníctva je oveľa horšie ako urobiť reformu, hoci zlú. Znova musím však pripomenúť zbytočne stratených 12 rokov, keď politici dnešnej koalície presvedčili odbornú, občiansku verejnosť a napokon aj sami seba, že majú model na reformu slovenského zdravotníctva. Klamali telom. Nemali nič. Preto sú a budú zodpovední aj za všetky dôsledky, ktoré reforma zdravotníctva spôsobila, spôsobí a neobstojí ani argumentácia, že inej cesty niet, neexistuje iná možnosť.

Všeobecným úvahám našej analýzy k predkladaným zákonom je možné pridať aj ďalšie odborné a organizačné. Postupne ich prednesieme počas rozpravy. Nakoniec všetky spolu boli a sú východiskom stanoviska našej strany k šestici prerokovaných zákonov.

Keďže politika má byť umenie o tom, ako stručne formulovať zložité veci, tak na záver dovoľte stanovisko Ľudovej strany - Hnutia za demokratické Slovensko prezentovať. Rozumné pozmeňujúce návrhy, ktoré predovšetkým zmiernia dopady reformných zákonov na občana a zdravotníka, podporíme. Zákony ako celok nie. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)