V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister, teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre sociálne veci a bývanie, pani poslankyni Ľubici Navrátilovej.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vystúpiť na dnešnej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona ma určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie na svojej 40. schôdzi. V súlade s § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú správu o predmetnom návrhu zákona.

Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona č. 350/1996 Z. z., ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z tohto vyplýva, že návrh zákona obsahuje paragrafové znenie a dôvodovú správu.

Cieľom návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy doplnkového dôchodkového poistenia, zvýšiť jeho transparentnosť a transformovať doplnkové dôchodkové poisťovne na štandardné subjekty finančného trhu.

Predložený návrh zákona upravuje osobný rozsah doplnkového dôchodkového sporenia, vznik, prerušenie a zánik doplnkového dôchodkového sporenia, platenie príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, vecný rozsah doplnkového dôchodkového sporenia, vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, vytváranie a správu doplnkových dôchodkových fondov, dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a transformáciu doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti. Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.

Dámy a páni, s ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú z § 73 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) zákona č. 350/1996 Z. z. na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 846 z 20. augusta 2004 prideliť návrh zákona, ktorý máme ako tlač 818, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a bývanie. Súčasne navrhujem, aby výbory, ktorým bol uvedený návrh pridelený, ho prerokovali v lehote do 32 dní a gestorský výbor do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Ďakujem, pán predsedajúci, skončila som, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pani poslankyňa. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne som nedostal žiadne prihlášky. Ústne, prosím, do rozpravy sa hlási pán poslanec Burian. Nikto viac. Končím možnosť prihlášok do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo, nech sa páči.

J. Burian, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, z dielne ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny dostávame návrh o doplnkovom dôchodkovom sporení. Musím povedať, že na začiatku by bolo dobré, aby sme sa sústredili na tie najpodstatnejšie zmeny, ktoré v tomto zákone sú a ktoré v tomto zákone, upravujú zmeny oproti pôvodnému zneniu zákona o doplnkovom dôchodkovom poistení.

Tak po prvé. Znížila sa podstatne výška daňovo uznateľných nákladov pre zamestnanca, z 24-tisíc korún klesla na 12-tisíc korún, teda výška, do ktorej je daňovo uznateľný výdavok pre zamestnanca. Zamestnávateľ mal obmedzenú výšku, do výšky teda troch percent z vyplatených miezd mohol prispievať zamestnávateľovi a dostával daňovo uznateľný náklad.

Ďalej doplnkové dôchodkové poisťovne neboli spracované alebo nepracovali na ziskovej báze, čo si myslím, že sa dosť opomenulo aj v úvodnej reči pána ministra vzhľadom na to, že to vidím ako dosť významnú, podstatnú zmenu. Doteraz doplnkové dôchodkové poisťovne mohli používať alebo používali na začiatku šesť, potom neskôr tri percentá na správnu réžiu z výnosov, ktoré realizovala daná poisťovňa alebo daná doplnková dôchodková poisťovňa na správu svojich nákladov.

Dnes sme zmenili celkom filozofiu doplnkových dôchodkových poisťovní a zmenili sme filozofiu v tom, že zo spoločností, ktoré pracovali na neziskovej báze, dnes otvárame spoločnosti alebo transformujeme na spoločnosti, ktoré budú pracovať na komerčnom princípe, teda už zisky tejto spoločnosti nebudú pripisované na výnosy alebo k výnosom, alebo výnosy pre konkrétnych sporiteľov, ale bude to konkrétnym ziskom danej spoločnosti, danej doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá týmto spôsobom si už bude zabezpečovať svoju réžiu a svoju ziskovosť na inej báze ako doteraz. Je jasné, že zisky alebo teda správna réžia, ktorá nebola použitá touto doplnkovou dôchodkovou poisťovňou, bola redistribuovaná v podstate na účty sporiteľov.

Treba tiež povedať, že významnou zmenou oproti tomuto stavu je aj to, že túto výhodu vláda alebo vládny návrh poskytuje aj pre komerčné poisťovne tým, že dáva rovnaké daňové výhody pre komerčné poisťovne. Ja sa dnes pýtam a je asi na mieste otázka, či vôbec dnes je dôležité, aby sme mali dva zákony, jeden upravujúci fungovanie komerčných poisťovní a jeden zákon, ktorý sa týka doplnkových dôchodkových spoločností alebo doplnkového dôchodkového sporenia.

Je jasné, že v princípe poistnom systéme existujú schémy, ktoré tiež sú založené na sporivom systéme a vlastne vláda sa rozhodla o tom, že urobí určitú nivelizáciu medzi tým, čo robia konkrétne komerčné poisťovne a čo robí doplnková dôchodková spoločnosť. V každom prípade ale treba, by som povedal, jasne povedať, že my sme vlastne z doplnkových dôchodkových poisťovní urobili dnes normálne komerčné poisťovne a dnes vlastne sme pred otázkou, či vôbec a akú vôbec logiku má dnes nastaviť takéto parametre, keď vlastne už sme vytvorili rovnakú bázu pre všetkých tých, ktorí sa zaoberajú sporivým systémom, ktorý je minimálne na desať rokov a má určité parametre, ktoré obsahuje tento zákon.

Myslím si, že z daňového hľadiska by ešte bolo dosť zaujímavé povedať, že v terajšom zákone nie je obmedzená výška poskytovania príspevku zo strany zamestnávateľa, kde v minulom zákone to bolo obmedzené do výšky troch percent z celkových vyplatených miezd. Dnes nie je obmedzenie. Čiže vlastne zamestnávateľ môže poskytnúť v neobmedzenej výške tento príspevok, avšak zdaňovať to bude konkrétny prijímateľ, teda zamestnanec. Čiže my sme vlastne dnes postavili alebo tú ťarchu toho zdanenia previedli na zamestnanca, ale treba tiež povedať, že tieto vyplatené peniaze zo strany zamestnávateľa nebudú podliehať odvodovým náležitostiam, teda odvodom na sociálne, zdravotné, nemocenské a poistenie v nezamestnanosti, čiže budú oslobodené od týchto náležitostí a trocha si myslím, že musím pripomenúť to, že môžu nastať určité špekulácie vzhľadom na to, že odvodové náležitosti pri vyplatenej korune miezd sú zo strany zamestnávateľa na úrovni 35 percent, na úrovni zamestnanca od 12 percent. Čiže tam môžu nastať určité špekulácie o tom, že zamestnávateľ môže takýmto spôsobom obchádzať vyplácanie, alebo by som povedal zlacňovanie výdavkov alebo zlacňovanie príjmov pre zamestnávateľa.

Čo je ďalšou dôležitou vecou, čo vidím, je v podstate aj určitým spôsobom taká malá retroaktivita, lebo tento zákon v spoločných alebo záverečných ustanoveniach hovorí o tom, že v rámci transformácie doplnkových dôchodkových sporení sa môžu zúčastňovať iba tí zriaďovatelia, ktorí boli k dátumu 31. 12. 2003 zriaďovateľmi doplnkovej dôchodkovej poisťovne, alebo osoby, ktoré poskytli finančné prostriedky na zabezpečenie vykonávania doplnkového sporenia.

Čiže tu je vážny precedens v tom, že my dnes v roku 2004 ideme transformovať doplnkové dôchodkové poisťovne, ale zákon hovorí o tom, alebo návrh vládneho zákona hovorí o tom, že zúčastňovať sa na takejto transformácii sa môžu iba tí zriaďovatelia alebo tí, ktorí poskytli finančné prostriedky, ktoré boli realizované k dátumu 31. 12. 2003.

Myslím si, že neobstojí vôbec ani úvaha o tom, že by mohli nastať špekulácie, ak by sa ten dátum posunul, teda do dátumu účinnosti tohto zákona alebo teda od účinnosti tohto zákona od 1. 1. 2005, lebo si myslím, že logika veci káže, že chceme, aby tie doplnkové dôchodkové poisťovne mali svojich aj v zmysle tohto zákona vlastníkov, jasných vlastníkov a filozoficky by to mali byť vlastníci, ktorí sú silní, ktorí by mali byť, dá sa povedať, z okruhu bánk alebo z okruhu spoločností, ktoré dávajú vierohodnosť tohto systému. Ja si myslím, že poisťovne práve tie, ktoré neprijímali žiadne finančné prostriedky, ktoré pracovali len na báze správy peňazí alebo peňazí, ktoré získali na správu z výnosov, ktoré realizovali v danom období, ktoré nepotrebovali na ďalšiu správu ďalšie peniaze, tak títo budú týmto spôsobom potrestaní, lebo teraz je otázka o tom, do akej miery zriaďovatelia budú mať záujem na tejto transformácii. V tejto transformácii treba zabezpečiť základné imanie, ktoré je na úrovni 50 miliónov korún a tak ďalej.

Čiže ja si osobne myslím, že by sme mali dať priestor na to, aby sa konkrétni a reálni vlastníci alebo reálni vlastníci, skôr by som povedal subjekty, ktoré pracujú na finančnom trhu a ktorí dajú vierohodnosť tohto systému, aby mohli reálnym a legálnym spôsobom vstúpiť do tohto systému nie tým, že dáme obmedzenie, že iba tí môžu vstupovať, ktorí boli zriaďovatelia k 31. 12. 2003. Treba jasne povedať, že keďže boli na zamestanecko-zamestnávateľskom princípe realizované doplnkové dôchodkové poisťovne, tieto boli na iných princípoch pri tom zriaďovaní realizované, dnes sú zriaďovatelia v podstate takí, by som povedal nedefinovaní vlastníci a obmedziť to teda tým dátumom znamená to, že tí, ktorí do toho vstupovali s iným úmyslom ako neziskovým úmyslom, dnes sa zmenila celá situácia a my dnes postavíme tento dátum ako ten určujúci, nehovoriac o tom, že spoločnosti, v ktorých boli zriaďovatelia, buď zanikli, alebo sa pretransformovali na iné spoločnosti a dnes môžeme mať konkrétny paradox, že zamestnávateľ, ktorý poskytuje stámiliónové príspevky za zamestnanca, dnes nie je zriaďovateľom a on nemá de iure a de facto žiadnu kontrolu nad konaním s týmito peniazmi a jednoducho určitým spôsobom vytvoril sociálny program a vytvoril sociálny program pre svojich zamestnancov, ktorým prispieva a nemá žiadnu ani minimálnu, by som povedal kontrolu ani dosah na to, či tieto zverené peniaze v tejto spoločnosti budú využívané, dá sa povedať v prospech zamestnancov a nebudú realizované len na ziskovej báze, aby si konkrétna poisťovňa riešila svoju ziskovosť alebo si zlepšila svoje hospodárenie.

Čiže ja by som chcel na záver tohto môjho príspevku povedať. Pokiaľ bude na tomto princípe postavený tento zákon a nebude akceptovať povedzme určité výhody, ktoré dnes sú poskytovateľom pre doplnkové dôchodkové poisťovne, keď budeme fixne trvať na dátumoch, ktoré, by som povedal, zaváňajú retroaktivitou, myslím si, že nie je ochota takýto zákon podporiť v takomto znení. Čiže dávam procedurálny návrh na to, aby tento zákon bol dopracovaný a potom daný na opätovné prerokovanie do Národnej rady. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.

Pán minister, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Ďakujem. Zaznel len jeden príspevok, pokúsim sa na niektoré hlavné veci zareagovať, pretože podľa môjho názoru nevychádzajú zo skutočnej reality a skôr to znamená, že by nás zaviedli na úplne slepú koľaj a slepú uličku.

V prvom rade, prečo vlastne je potrebné zmeniť súčasnú podobu doplnkových dôchodkových poisťovní? Preto, lebo tu máme dôchodkový systém, ktorý je komplexný. Súčasné doplnkové dôchodkové poisťovne sa vymykajú z tohto systému. Zámerom, snahou a v súlade so schválenou koncepciou dôchodkovej reformy je, že všetky tri piliere vzájomne na seba nadväzujú ako skladačka. To znamená, nie je žiaden racionálny dôvod, aby tretí pilier bol postavený na úplne iných principiálnych základoch, ako je postavený druhý pilier, ktorý máme schválený. Keď druhý pilier funguje na báze akciových spoločností, ktoré sú špecializované na spravovanie dôchodkových úspor občanov na základe povinnej účasti, nie je žiadny racionálny dôvod, prečo by v treťom pilieri nemali fungovať takisto akciové spoločnosti, ktoré na tom istom princípe spravujú úspory občanov založené na dobrovoľnom princípe, na dobrovoľnom prispievaní si na vlastné osobné účty, ale to je jediný rozdiel a väčšia liberálnosť tohto piliera oproti druhému pilieru. Žiaden iný dôvod tam racionálne nemá existovať, pretože pokiaľ by to bol iný systém, bol by to chaos. Bol by to úplne nesúrodý systém.

Neziskovosť a akciové spoločnosti. No, dnes tvrdiť po fungovaní, mnohoročnom fungovaní doplnkových dôchodkových poisťovní, že tieto spoločnosti fungujú naozaj na neziskovom princípe, to znamená asi na báze charity alebo nejakého iného systému, je naozaj skôr úsmevnou záležitosťou. Sú to všetko súkromne vlastnené, tvrdo komerčne orientované inštitúcie, ktorých jediným cieľom je dosahovanie zisku, samozrejme, ako každej komerčnej inštitúcie. A ich podivuhodná forma, ktorá bola založená ako nezisková, vytvorila nejasnosť a netransparentnosť vlastníctva, zmiešavanie vlastníctva vkladateľov alebo poistencov s vlastníctvom samotných spoločností a nejasnosť rozlíšenia tohto vlastníctva, čo ohrozuje, reálne ohrozuje do budúcnosti zachovanie a rozvoj vlastníctva vkladateľov, pretože ich majetok je zmiešaný.

Po druhé, vytvorila v realite taký systém, že doplnkové dôchodkové poisťovne existujú prevažne ako škrupinka, to, kde sú zamestnaní dvaja ľudia, možno jeden z nich je obslužný personál a všetky činnosti vykonávajú zmluvné spoločnosti, správcovské spoločnosti, obchodníci s cennými papiermi, ktoré na báze zmlúv inkasujú za tieto služby peniaze od doplnkových dôchodkových poisťovní, ktoré nie sú malé a ktoré podľa našich analýz hovoria o tom, že táto sféra činnosti je dosť drahá pre jednotlivých vkladateľov, pre samotný systém, to znamená pre ľudí. Určite nie je pravdou, že zisk sa používa naozaj na zvyšovanie hodnoty majetku všetkých vkladateľov. Len zostatok zisku, ktorý nevytiahnu z tejto spoločnosti servisné spoločnosti, ktoré poskytujú služby, v súlade, samozrejme, so zákonom, ale určite nie v súlade s dobrými mravmi, ktoré by sme mohli chcieť, aby tu fungovali, a preto táto zmena je potrebná, aby bolo všetko čisté, jasné, transparentné, aby každý vkladateľ vedel, koľko jeho spoločnosť zinkasuje za to, že mu spravuje prostriedky, aby jasne videl prírastky na svojom účte, aby jasne bolo oddelené jeho vlastníctvo od vlastníctva samotnej spoločnosti, ktorá zabezpečuje túto správu.

Prečo 12-tisíc korún maximálne ročne oproti 24-tisícom. Pán poslanec to povedal nakoniec sám. Myslím si, že je správne, aby sme nevytvárali zvýhodnenú skupinu, ktorá pôsobí na trhu. Dnes tou zvýhodnenou skupinou sú doplnkové dôchodkové poisťovne, ktoré požívajú daňové výhody, a spoločnosti, ktoré poskytujú obyvateľstvu obdobné druhy produktov, tieto výhody nepožívajú. Životné poisťovne nemajú žiadne výhody, obchodníci s cennými papiermi nemajú žiadne výhody, správcovia aktív, správcovské spoločnosti nemajú žiadne výhody. To je diskriminácia jednoznačne a je, myslím si, a bolo to veľmi kritizované, je veľmi správne, že dochádza k rozšíreniu daňového zvýhodňovania na všetky typy produktov, ktoré majú spoločnú charakteristiku, že sú dlhodobé, že sú určené na dôchodkový vek, na prilepšenie k dôchodku, a to nemusia byť len doplnkové dôchodkové spoločnosti alebo poisťovne v dnešnom ponímaní. Ale keďže dochádza k rozšíreniu, je logické, že možnosti štátneho rozpočtu sú obmedzené a zároveň je teda potrebné pristúpiť k redukcii na istú mieru. Ja by som osobne, samozrejme, mohol byť potešený, keby tá daňová výhoda bola vyššia. Ale je to dané možnosťami štátneho rozpočtu a dnes možnosti sú také, že zakladajú tisíc korún na mesiac.

Trošku takú politickú, ideologickú poznámku. Tisíc korún na mesiac, že si človek môže odložiť, to znamená, že, alebo poviem to inak, najmä u nižších príjmových skupín je dosť ťažko očakávať, že si budú môcť odložiť každý mesiac viac ako tisíc korún na doplnkové dôchodkové sporenie. To znamená, znížením na túto sa zachováva širokospektrálnosť tohto produktu a umožňuje sa, neobmedzuje sa nejakým spôsobom to, že najmä nízkopríjmové skupiny môžu do tohto vstupovať. Zvyšovaním tejto latky, samozrejme, urobíme výhodu pre bohatších, ktorí si môžu dovoliť viac. Od ľavicovej strany, za ktorú sa Smer definuje, je pozoruhodné počuť, ako sa snaží vytvoriť priestor pre tých bohatších, aby si mohli odkladať daňovo zvýhodnenie viac, aj keď skôr by som čakal námietku, že oni to už nepotrebujú a že treba daňovo zvýhodňovať predovšetkým tie nižšie príjmové skupiny. Ale tieto paradoxy v strane Smer, na to som si už zvykol.

Z hľadiska daní, poznámka na stranu daní. Je logické v každom daňovom systéme a v tomto, ktorý u nás je a ktorý je myslím naozaj čistý a transparentný, že zdaňuje ten, ktorý je prijímateľom, ktorý dostane peniaze, nie ten, ktorý mu ich dá. To je proti logike veci. Ako ten, kto dostane a užíva peniaze, ten platí daň, takže je úplne logické, že to zdaňovanie je na strane prijímateľa, nie na strane toho, kto dáva peniaze a prostriedky.

Posledná poznámka sa viaže na otázku dátumu, ktorý tu bol spomenutý. Možno na vysvetlenie pre tých, ktorí to ešte nemajú tak dobre preštudované. Najkomplikovanejšou časťou pri transformácii doplnkových dôchodkových poisťovní na akciové spoločnosti je transformácia, pretože to je reálne existujúci subjekt, ktorý má svojich vkladateľov a v žiadnom prípade sme nechceli spraviť nič, čo by vyrušilo samotných účastníkov, ktoré by zatriaslo týmto systémom, znepokojilo vkladateľov a spôsobilo nejaké pochybnosti jednotlivých účastníkov. Preto táto pasáž bola najkomplikovanejšia, nájsť spôsob, ako to dosiahnuť. Veľmi veľa času sme venovali diskusiám s jednotlivými doplnkovými dôchodkovými poisťovňami a s asociáciou týchto spoločností a dospeli sme ku konsenzu. To, čo dnes máte na stole, je výsledkom prerokovania. Žiadna z dnes existujúcich doplnkových dôchodkových poisťovní nevzniesla a nevznáša závažné námietky proti tomuto spôsobu. Prečo 31. 12. 2003. Pretože ide o dátum, ktorý je minulosťou, do ktorého už nie je možné vstupovať a je to úmyselne dané. Pretože keby sme ten dátum posunuli dopredu, vyvolali by sme alebo vytvorili by sme priestor na to, aby v snahe získať čo najväčší budúci akcionársky podiel sa vytvorili alebo rozbehli všetky možné aj nemožné, ktoré si nevieme možno dnes ani predstaviť, boje, vnútorné boje v jednotlivých doplnkových dôchodkových poisťovniach, zmeny pomerov, nové vklady, súboje skupín, ktoré tam dnes existujú, aby dosiahli nadvládu nad týmito doplnkovými dôchodkovými poisťovňami, pretože ich budúce akcionárske podiely sa budú vytvárať podľa toho, koľko jednotlivé spoločnosti majú dodnes tam vložené alebo teda do 31. 12. 2003. Keď dáme dátum, ktorý už sa stal, tak vieme, že takýto boj už nemôže existovať, pretože sa nedá realizovať. Keď dáme dátum, ktorý je do budúcnosti, otvárame voľné pole naozaj možno niekedy až veľmi nepredstaviteľne dravej a možno aj bezohľadnej súťaže o to, kto bude mať navrch a akými právnymi, neprávnymi a inými prostriedkami to dosiahne. A ja by som sa veľmi vyvaroval toho, aby sme takýto priestor vytvorili, pretože to je skôr snaha o istý lobizmus niektorých záujmových skupín, ktoré majú snahu zmeniť pomery, ktoré dnes existujú.

Poznámka k tomu, že niektorí zamestnávatelia vkladajú vlastne veľké prostriedky na účty svojich zamestnancov v doplnkových dôchodkových poisťovniach a že na základe tohto by mali mať vlastne vlastnícke podiely. Nuž kladiem otázku, prečo potom v druhom pilieri, kde zamestnávatelia budú odvádzať deväť percent za svojich zamestnancov na ich osobné účty, tiež sa nezamýšľame nad tým, prečo tento odvod im nezakladá akési vlastnícke podiely v týchto spoločnostiach, na ktoré budú odvádzať v týchto správcovských spoločnostiach. Odpoveď je jednoduchá. Pretože to nie sú ich peniaze, to je ich rozhodnutie o tom, že ich dávajú svojmu zamestnancovi a sú to peniaze ich zamestnanca tým pádom. To nie sú vklady spoločnosti. To sú vklady, tak ako je mzda. To by sme mohli povedať, že mzda je vlastníctvom spoločnosti, pretože ju vyplatil zamestnávateľ. Samozrejme, nemôžeme sa na to nijakým spôsobom dívať ako na vklad spoločnosti. Vklad je to, čo vložili zriaďovatelia do spoločnosti, pretože to je isté pripodobenie k akcionárskemu podielu. Že vznikli tak, ako vznikli, to už škoda rekriminovať dozadu, ale jednoducho nie je to štandardná spoločnosť. Však koniec koncov ani nikto netvrdil, že takou spoločnosťou DDP sú. Takže z tohto pohľadu je to veľmi problematické sa dívať takto na tieto prostriedky a myslím si, že ani z právnej stránky to neobstojí. Ďakujem za pozornosť.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pani spravodajkyňa, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči, máte slovo.

Ľ. Navrátilová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Chcela by som sa vyjadriť k dvom veciam, ktoré odzneli v rozprave vo vystúpení pána kolegu a pána ministra. Ja som hlboko presvedčená, že tento zákon je potrebný a že na trhu by mali byť štandardné spoločnosti. S čím však nemôžem celkom súhlasiť, a to mierim teraz vlastne na znenie zákona, ktorý nám bol predložený, že sa zníži samotný priestor na to, aby tieto spoločnosti neodovzdávali prevádzku väčšiny svojej činnosti ďalším firmám. Práve naopak, táto právna úprava vytvára priestor na to, aby sa ešte vo väčšej miere mohli správcovské spoločnosti správať tak, že v podstate budú fungovať na báze dvoch, troch ľudí.

Nie je mi tiež celkom jasné, prečo sa hovorí o tom, alebo prečo v diskusii odznelo vyjadrenie, že táto právna úprava umožní ľuďom, ktorí vstúpia do tretieho piliera, získavať lepšie podmienky pre dávky z tohto systému. Ak si pozorne prečítate tento zákon, zistíte, že podmienky na získavanie dávok sa sprísňujú.

Otázka teda znie. Prečo sa vlastne sprísňujú a komu to bude slúžiť? Myslím si, že je tam kopa otázok, ktoré si budeme musieť vydiskutovať, ale opakujem, som rada, že ten zákon tu je a budeme viesť asi korektnú diskusiu o tom, ako majú vyzerať dávky a či napríklad majú byť vyplácané aj vdovské dôchodky. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec, nemôžete mať faktickú poznámku, už je koniec rozpravy a to boli záverečné vystúpenia. Takže prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Teraz budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 770).

Prosím teraz ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby návrh uviedol. Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona bol vypracovaný hlavne z dôvodu, že vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie automatické nariadenia Európskej únie sa stávajú platnými aj v Slovenskej republike, sú priamo aplikovateľné. Keby sme tie ustanovenia, ktoré majú byť duplicitné a ktoré bolo treba doplniť, keby sme mali doplniť do existujúceho zákona, tak ten zákon by bol prakticky nečitateľný, preto sme sa rozhodli, že pripravíme návrh zákona ako celok, ako nový zákon. Ešte raz, hlavným zmyslom je prebratie príslušných nariadení Komisie. Okrem toho sa tu ešte zapracovala nová smernica Rady o dovoze koží určitých tuleních mláďat a výrobkov z nich do členských štátov. To je všetko, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, poslancovi Petrovi Muránskemu. Nech sa páči.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Dovoľte mi, aby som v zmysle § 73 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Konštatujem, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku. Zároveň odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 83 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku o tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Zároveň navrhujem prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu, pre financie rozpočet a menu, pre pôdohospodárstvo, pre verejnú správu a pre životné prostredie a ochranu prírody. Zároveň odporúčam, aby gestorským výborom bol výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bude pridelený tento zákon, ho prerokovali do 13. októbra 2004 a gestorský do 15. októbra 2004. Ďakujem, môžete otvoriť rozpravu.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, otváram všeobecnú rozpravu o tomto vládnom návrhu a pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne? Pán poslanec Muňko ako jediný. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.

Pán poslanec, nech sa páči, máte slovo.

D. Muňko, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, predtým, ako sa vyjadrím k zákonu č. 770, chcel by som sa vyjadriť k zákonu č. 237, ktorý je zákon č. 770, je návrh nového znenia. Pán minister povedal, že zákon je aproximáciou zákona Európskeho parlamentu. Keď požiadalo ministerstvo životného prostredia skupinu expertov Európskych spoločenstiev, aby sa vyjadrila k zákonu č. 237/2002 Z. z., o stanovisko, ktoré potvrdilo, že je s rozporom nariadenia Rady Európskej únie č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín, reguláciu obchodu s nimi v znení nariadenia Komisie Európskeho spoločenstva č. 1497/2003 a nariadenia Komisie Európskeho spoločenstva č. 1808/2001 o ustanovení podrobných pravidiel týkajúcich sa implementácie nariadenia Rady Európske únie č. 338/1997 o ochrane voľne žijúcich živočíchov, rastlín a regulácie obchodu s nimi.

Mám tu správu o kontrole a zhody nariadenia Rady Európskej únie Európskeho spravodajstva č. 338/1997 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín a riadení obchodovania s nimi zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 237/2002.

Záver tejto správy. Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie budú ustanovenia nariadenia Európskeho spravodajstva priamo aplikovateľné. Preto bude nevyhnutné zabezpečiť vymazanie, rušenie väčšiny implementovaných ustanovení v slovenskom zákone alebo vyhláške s účinnosťou od dátumu vstupu. Nebudem čítať všetko ďalej, pretože si to môžete prečítať a pán minister túto záležitosť pozná.

Záver je ale nasledovný. Keďže veľkú väčšinu ustanovení slovenského zákona alebo vyhlášky bude potrebné vymazať alebo zrušiť, Slovensko môže zvážiť, či je žiaduce v záujme jasnosti a jednoty zrušiť uvedené nástroje k ich úplnosti a uzákoniť nové vnútroštátne ustanovenia s účinnosťou od vstupu do Európskej únie.

Pán minister tu uviedol, že preto je novela zákona, pretože ide len o tulenie mláďatá. Pokiaľ by išlo o kože a predaj, tak by sa nemusel novelizovať tento zákon. Čo je ale podstata novely zákona č. 770, že ministerstvo životného prostredia nespravilo nič, len poprehadzovalo odseky a paragrafy a znova predložilo ten istý zákon do parlamentu, ktorý komisia expertov povedala, v akom stave je. Môžeme si ten zákon č. 237 porovnať so zákonom, keď si ho porovnáte so zákonom č. 770.

Čo sa týka vyhlášky, samozrejmá vec, ministerstvo ju upravilo. Chcem vás, pán minister, upozorniť, a vy to viete veľmi dobre, že vtáky, ktoré chováte, by mali byť očipované, alebo by mali byť okrúžkované. Certifikát na očipovanie ste dostali od veterinárnej správy, rozhodnutie veterinárnym transportérom 29. 10. 2002. Kedy začala vyhláška platiť? Kedy začal platiť zákon č. 237/2002 Z. z., pričom naháňate chovateľov, pričom ste nemali zásadné rozhodnutie, že sa vtáky majú čím a ako očipovať. Dostali ste ho, kedy? Čiže zavádzate verejnosť v tejto celej záležitosti.

Čo sa týka ešte zákona č. 770. Keď sme tento zákon dali na prerokovanie chovateľským zväzom, občianskej verejnosti, pre ktorých my tento predmetný zákon pripravujeme, boli za účelom diskusie o súčasnej legislatíve rezortu životného prostredia Slovenskej republiky smerujúcej k chovateľom exotických zvierat, akváriových rybiek, plazov a vtáctva, pestovateľov okrasných rastlín a drevín, chápu legislatívu ministerstva životného prostredia ako likvidačnú a zameranú proti nažívaniu človeka so zvieraťom alebo relaxu v prostredí okresných rastlín.

Prítomní konštatovali, že sa legislatíva predmetnej činnosti podstatne odlišuje od legislatívy Európskej únie, pričom ide o záujmovo-relaxačnú činnosť zameranú na vzdelávanie, v mnohých prípadoch záchranu vzácnych a miznúcich druhov našej planéty. Po analýze právnych noriem experti zistili, že tvorcovia slovenskej legislatívy tvorili neprofesionálne, pričom filozofii tvorby zákonov chýba ústredná myšlienka rezortu životného prostredia - záchrana a skvalitňovanie podpory životu.

Experti v Európskej únii zistili 64 rozdielov v neprospech slovenského občana, pričom ide o porušovanie základných ľudských práv a slobôd, porušovanie Ústavy Slovenskej republiky, ako aj nezhody s nariadeniami a uzneseniami Rady Európy. Pri analýze legislatívy vzniká dojem, že chovateľ je priekupník a pašerák. Zo slovenskej legislatívy ďalej vyplýva, že jej tvorcovia sú predpojatí chovateľskej verejnosti, ktorá v Slovenskej republike tvorí 250- tisícovú skupinu občanov. Niektoré paragrafy prezrádzajú nebiologickú vzdelanosť ich tvorcov, ich silné emotívne vplyvy, ktorých snahou je pustiť do prílohy každé, už aj domestikované zviera. Zabúdajú a dehonestujú obrovský význam chovateľstva, ktoré je vysoko kvalifikované a v mnohých prípadoch na vyššej odbornej úrovni ako tvorcovia zákona a príslušná exekutíva, ako aj na to, že v mnohých prípadoch práve chovateľské skúsenosti zachránili rastlinné a živočíšne druhy pred úplným vyhynutím alebo vyhubením.

Vážené dámy, vážení páni, prečo poukazujem na tento zákon a prečo sa ho snažím tak široko rozobrať. My sme prijali nielen tento zákon, ale prijali sme z hľadiska životného prostredia zákony, ktoré išli do praxe a nie sú schopné, samozrejmá vec, naši občania a naše právnické subjekty naplniť, pretože na to nemajú finančné prostriedky.

Preto na záver by som chcel povedať, že tento zákon nemôžem podporiť a navrhujem v súlade s § 73 ods. 3 písm. a) vrátiť zákon na dopracovanie jeho navrhovateľom. Ďakujem.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol jediný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Predovšetkým sa chcem poďakovať pánovi poslancovi za pripomienky a chcel by som na niektoré reagovať, na niektoré sa, samozrejme, nedá. Znovu by som zopakoval, prečo sme pripravili tento návrh zákona ako nový zákon. Preto, lebo keby sme to urobili len legislatívnotechnickými vsuvkami a najrôznejšími inými technikami, tento zákon by bol nečitateľný. Čiže naozaj je to tak, pán poslanec, že sa niektoré kapitoly prehodili oproti pôvodnému zákonu preto, aby ten zákon bol čitateľný. Takže preto je to takto.

Druhá vec. Kritizovali ste, že ako je to v porovnaní s európskymi normami. Na to boli povolaní právnici na Úrade vlády, Legislatívna rada vlády a všetci ostatní skonštatovali úplnú zhodu tohto zákona s príslušnými nariadeniami Európskej únie a Európskych spoločenstiev. Takže, keď skutočne budete mať konkrétne veci, ktoré sa vám zdajú, že nie sú v zhode, tak, samozrejme, sme ochotní prerokovať každý jeden paragraf, čo podľa vás nie je v zhode.

Čo sa týka tých konkrétnych vecí, to si tiež myslím, tam, čo ste spomínali o čipovaní, tak, samozrejme, je možné prerokúvať počas legislatívneho procesu tu v parlamente a neuzatvárajme sa pred akýmikoľvek vylepšeniami a zracionálnením tohto zákona. Čiže to je v poriadku. V tomto momente na to neviem reagovať, ale na to budú rokovania vo výboroch. No ale to, čo ste potom nakoniec povedali vo všeobecnosti, že je to zákon likvidačný a že považuje každého obchodníka za priekupníka a tak ďalej, tak to musím odmietnuť. Ten zákon je ale naozaj na to, aby upravoval obchod s chránenými druhmi živočíchov a rastlín, pretože ten obchod existuje a ten, kto dodržiava zásady tohto obchodu, ktorý je zameraný práve na to, aby sa nevyberali z prírody živočíchy a rastliny, tak ten sa nemusí tohto zákona obávať. Isteže, každá regulácia prináša so sebou ťažkosti a naozaj je to zamerané na reguláciu obchodu. Ja aj to viem prežiť, že tí, ktorí obchodujú, tak to považujú z hľadiska svojho biznisu, teda zo svojho obchodu ako obmedzenie, ale v žiadnom prípade nejde o likvidáciu. No a ešte ste povedali niekoľko slov o spolužití ľudí, živočíchov a rastlín. No, musím povedať, že najideálnejšie spolužitie je, keď tie rastliny a živočíchy sú vo voľnej prírode, a nie v izbách, hoci nemám absolútne žiadne problémy s tým, že sú chovatelia, zberatelia a tak ďalej a tak ďalej, s tým ja nemám žiadne problémy, len toto je môj názor a celkom iste tí, ktorí chcú mať tieto zvieratá a rastliny pre potešenie, že si to chcú kúpiť a kúpia to legálne, tak nebudú mať s tým žiadne problémy.

Znovu hovorím, zákon je práve preto, lebo ho uznáva celá Európska únia, je preto, aby sa obchodu a najmä nelegálnemu obchodu týmto zákonom zabránilo a aby sa obchod reguloval. Znovu na záver ale chcem povedať, že keď budete mať konkrétne podnety a konkrétne pripomienky ku konkrétnym ustanoveniam zákona tak, samozrejme, sme otvorení ich prerokúvať. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nie. Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Nasleduje teraz prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona o ochrane pred povodňami (tlač 788).

Prosím znovu pána ministra životného prostredia Slovenskej republiky Lászlóa Miklósa, aby tento vládny návrh zákona uviedol. Nech sa páči.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Doteraz ochranu pred povodňami upravovali viaceré všeobecne záväzné právne predpisy. Ak by som ich spočítal, je ich asi 15, takže celá problematika bola dosť roztrieštená a boli ťažko uskutočniteľné, respektíve ťažko regulovateľné tie ustanovenia, ktoré sú potrebné na ochranu pred povodňami. Okrem toho sa zmenili určité administratívne podmienky vykonávania zákona, vytvorili sa samostatné úrady životného prostredia a v tomto zákone upravujeme aj nové povinnosti no a nakoniec treba povedať, že aj v rámci novej organizácie pôsobnosti ministerstiev došlo k zmene tým, že voda ako celok prešla do pôsobnosti ministerstva životného prostredia. Všetky tieto dôvody nás nútili, respektíve vyvolali potrebu spracovania nového zákona.

Zákon upravuje podmienky na ochranu života, zdravia a majetku pred povodňami, vymedzuje jednotlivé druhy opatrení, vymedzuje povinnosti orgánov štátnej správy a obcí, práva a povinnosti právnických osôb aj fyzických osôb, upravuje zriaďovanie povodňových komisií a ustanovuje sankcie za porušovanie povinností ustanovených v týchto zákonoch. Ďakujem pekne.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru pre životné prostredie a ochranu prírody poslancovi Mikulášovi Juščíkovi. Pán poslanec, nech sa páči.

M. Juščík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o ochrane pred povodňami, ktorý máme ako tlač 788.

Ako spravodajca určený výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, čo sa týka môjho stanoviska k návrhu tohto zákona v prvom čítaní, konštatujem, že predmetný návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady a zároveň aj náležitosti určené legislatívnymi pravidlami.

S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky uznesením v zmysle § 73 písm. 3 ods. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky sa uzniesla na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Súčasne odporúčam v zmysle § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 802 z 21. júla 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre poľnohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 13. októbra 2004 a gestorský výbor do 15. októbra 2004.

Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som, otvorte rozpravu.