B. Bugár, podpredseda NR SR: Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram druhý rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. O ospravedlnenie neúčasti na dnešnom rokovaní 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky písomne požiadali poslanci Anton Danko a Renáta Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Banáš.

Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o

návrhu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach.

Návrh zákona ste dostali ako tlač 824. Návrh na jeho pridelenie výborom máte v tlači pod č. 828.

Teraz dávam slovo navrhovateľovi pánovi poslancovi Paškovi. Nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som veľmi krátko uviedol návrh zákona o zdravotných poisťovniach a zdravotnom poistení. Súčasný systém pluralitného povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike zaviedol od 1. januára 1995 zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273 o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Uvedený zákon od 1. novembra 1994 inštitucionálne usporiadal systém zdravotného poistenia tým, že rozdelil pôvodnú národnú poisťovňu.

Od zavedenia pluralitného systému povinného zdravotného poistenia v roku 1995 sa predovšetkým očakávalo zabezpečenie dostupnosti, rozsahu a kvality zákonom garantovanej a definovanej bezplatnej zdravotnej starostlivosti, posilnenie solidarity, vytvorenie predpokladov na viaczdrojové financovanie zdravotnej starostlivosti, zvýšenie motivácie a zainteresovanosti všetkých subjektov v systéme, odstránenie takzvaného zvyškového financovania zdravotníctva zo štátneho rozpočtu a jeho nahradenie vlastnými zdrojmi a nakoniec vytvorenie podmienok na efektívnu integráciu nášho zdravotného systému do podmienok Európskej únie.

Očakávania, ktoré sa vkladali do pluralitného systému povinného zdravotného poistenia, sa naplnili len čiastočne a najväčším problémom sa stal nárast deficitu finančných prostriedkov na financovanie zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti. Treba povedať, že základnou funkciou zdravotného poistenia je zabezpečenie zdravotnej starostlivosti vrátane liekov, zdravotných pomôcok poistencom zdravotného poistenia.

V oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti sa dlhodobo prejavujú určité systémové nedostatky, ktoré je potrebné odstrániť legislatívnymi úpravami. Každým dňom sa zvyšuje, a je to všeobecne známe, vnútorná vonkajšia zadlženosť zdravotných poisťovní a zdravotníckych zariadení, a to napriek opatreniam, ktoré začal realizovať minister Zajac po svojom nástupe do funkcie v roku 2002.

Z uvedených dôvodov, dámy a páni, predkladaná právna úprava - návrh zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach -, má snahu vyriešiť základné neuralgické body a problémy fungovania systému tvorby zdrojov, jeho spravovania a jeho prerozdeľovania. V podstate zákon rieši dve základné oblasti, a tou je povinné verejné zdravotné poistenie a rozsah definovaný zo zákona a druhým je nepovinné individuálne zdravotné poistenie.

Dámy a páni, predkladaný návrh v štruktúre, tak ako ho neskôr predstavím, je podľa nás dobrým inštrumentom na to, aby sa podarilo odstrániť najzávažnejšie problémy fungovania slovenského zdravotníctva.

Skončil som, pán predsedajúci.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, poslancovi Jánovi Gabrielovi. Pán poslanec, nech sa páči.

J. Gabriel, poslanec: Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k návrhu zákona poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Pavla Pašku na vydanie zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach.

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Návrh zákona bude mať dopad na štátny rozpočet a verejné financie. Dôvodom dopadu na rozpočet bude, že štát nebude určovať sumu poistného v štátnom rozpočte. Odvod štátu na poistencov na nasledujúci rok sa bude počítať vždy z oficiálnych zdrojov za predchádzajúci rok. V návrhu zákona sa stanovuje, že štát platil 6 percent z priemernej mesačnej mzdy, ktorá je o dva kalendárne roky posunutá dozadu voči aktuálnemu rozpočtovému roku. Návrh nepredpokladá výraznejší dopad na zamestnanosť.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a právom Európskych spoločenstiev.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre sociálne veci a bývanie, výbor pre obranu a bezpečnosť, výbor pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 32 dní a v gestorskom výbore do 34 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán podpredseda, nech sa páči.

B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu a pýtam sa, či sa hlási niekto ústne do rozpravy? Ako jediný pán poslanec Paška. Končím možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.

Pán poslanec, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Poprosím o chvíľočku. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi niekoľko slov na úvod, kým si dovolím odprezentovať základné obsahy navrhovaného zákona v podobe, ktorá mala predsa len napomôcť lepšie pochopenie z vašej strany a možno aj navodiť atmosféru budúcej polemiky a diskusie o postupoch, ktoré, a je to rešpektovateľné, určite majú aj svoj politický rozmer.

V posledných dňoch rezonuje téma zdravotníctva na Slovensku čoraz viac a najmä v súvislosti s tým, že na schôdzi Národnej rady, ktorá sa začala včera, budeme podľa programu prerokúvať šesticu reformných zákonov pána ministra Zajaca v druhom čítaní. Sám som veľmi zvedavý aj na základe skúsenosti, ktorú tvorí suma poznatkov s polemikou stavovských organizácií, pacientských organizácií, akademickej obce, ale aj odborníkov z oblasti poistenia, ktoré sú vyjadrené v desiatkach a desiatkach pozmeňujúcich návrhov k šestici reformných zákonov pána Zajaca, ako nakoniec tento zápas o reformu dopadne a či záverečné hlasovanie bude vyjadrenie logiky rozumu, alebo jednoducho opäť prevládne napriek všetkým negatívam a rizikám, ktoré z takéhoto postupu vyplývajú, politický postup v duchu účel svätí prostriedky.

Všetci sme už možno aj trošku unavení po tých obrovských diskusiách, chcem vás láskavo požiadať, aby ste hlavne tí, ktorí máte záujem o túto problematiku, venovali trochu pozornosti prezentácii našej reálnej alternatívy ozdravenia slovenského zdravotníctva trpiaceho dlhodobo známymi a pomenovanými chorobami.

Asi minulý týždeň sa objavil v médiách názor, že tak prezentácia vízie Slobodného fóra, ako aj náš návrh alternatívy, aj keď ide len do podstaty systému v zdravotnom poistení a v zdravotných poisťovniach, sú akési narýchlo pozliepané, nekoncepčné a ušité veci, ktoré v žiadnom prípade nemôžu fungovať.

Chcel by som sa ohradiť a pripomenúť, že Smer od októbra alebo od novembra roku 2002, keď sa objavili prvé malé náznaky "ozdravenia" z ministerstva zdravotníctva, striktne odmietol vtedy, samozrejme, ešte len filozoficky koncipovanú víziu ozdravenia zdravotníctva z dielne pána ministra Zajaca.

Chcem zdôrazniť, že na tomto zákone sa podieľal tím ľudí, odborníkov, ktorí, samozrejme, na rozdiel od poradcov, oficiálnych poradcov ministerstva to robia dobrovoľne, ale treba povedať, že je za tým kus roboty a dobrej viery, aby sa podarilo dostať systém do podoby, kde v konečnom dôsledku by sme videli pred sebou spokojného občana, pacienta a poskytovateľov, ktorí bez obáv môžu rozvíjať svoju činnosť a pôsobiť v systéme zdravotníctva.

Predložený návrh zákona o zdravotných poisťovniach a zdravotnom poistení je kontinuálnym pokračovaním, budeme o tom hovoriť, chcem ale ešte predbehnúť trošku tú prezentáciu a zareagovať aj na základe skúseností z včerajšej prvej oficiálnej mediálnej prezentácie na niektoré veci, ktoré ma tak trochu mrzia.

Musím povedať, že som trošku sklamaný z toho, že sa interpretácie dostali do polohy, ako keby podstatou celého zákona bolo len to, že Smer populisticky chce drancovať štátny rozpočet a že navrhuje ďalšie miliardy korún.

Dámy a páni, každý, kto len trošku seriózne si dal tú robotu a pozrel sa na vývoj charakteristiky dlhu a urobil si analýzu vývoja nákladovosti, a to nielen v súvislosti s technologickým a medicínskym pokrokom, ale aj so všetkými finančnými súvislosťami, musí jednoznačne dospieť k názoru, že niekto raz ten účet zaplatiť musí.

Chcem zdôrazniť, že aj keď sa hovorí o desiatich miliardách korún, že v konečnom vyjadrení táto suma, ktorú štát prostredníctvom platieb za ekonomicky neaktívnych obyvateľov do systému bude dávať, bude oveľa nižšia. Sme presvedčení, že treba zmeniť systém kapitálových výdavkov, rádovo ešte pre rok 2005 sa aj v rozpočte od pána ministra Zajaca počíta so sumou skoro 3,8 miliardy korún, už by sme sa dostali niekde na úroveň len 6 miliárd korún, a čo je veľmi dôležité, nami navrhovaný systém nepočíta so žiadnymi ďalšími finančnými vstupmi štátu a žiadnymi finančnými a majetkovými garanciami fungovania štátu. Preto, a ukážeme si to v prezentácii, je veľmi dôsledne rozpracovaná činnosť kancelárie spoločných činností a dohľadu nad výkonom systému tak, aby sa zabraňovalo veľmi striktne popísaných mechanizmov tvorbe dlhu, ale aby sa dosiahla optimálna vymožiteľnosť.

Dnes chcem len pripomenúť, že postupne od roku 2002 sa aj v navrhovaných zmenách zákonov č. 277 a č. 273 dosiahol stav, keď vlastne štát ručí len za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, nie sú vymožiteľné príslušenstvá a problematicky vymožiteľná je aj istina.

Chcem zdôrazniť, že prax veľmi jasne ukázala, akým spôsobom sa kumuluje potreba zdrojov. Ja použijem len tri príklady a každý, kto tomu rozumiete, budete vedieť, o čom hovorím. Dnes sú najlukratívnejšie a najefektívnejšie fungujúce tri oblasti. Trošku to zjednodušujem. Podotýkam, že všetky sú odštátnené a tie, ktoré nie sú, je o nich obrovský boj. No, nečudo. Hovoríme o výkonoch kardio, fungovanie kardiocentier, hovoríme o obrovskom zápase o dialyzačné centrá a hovoríme o biochémiách a o svalzoch.

Dámy a páni, z veľmi jednoduchého dôvodu v týchto troch oblastiach bola výrazným spôsobom prostredníctvom cenového výmeru navýšená cena výkonov, a sú to oblasti, kde po prvýkrát ceny korešpondujú s objektívnymi priamymi nákladmi, režijnými nákladmi a nevyhnutnou mierou zisku, ale aby sme sa dobre rozumeli, to je to, čo každý poskytovateľ potrebuje z hľadiska svojich strednodobých a dlhodobých investícií na pokrytie miery odpisu. To je mimochodom problém, ktorý sa dnes ukazuje v zariadeniach, ktoré majú VÚC, a to bude problém, ak prejde reforma pána ministra Zajaca, aj budúcich poskytovateľov, či už budú akciové spoločnosti, alebo iné formy obchodných spoločností.

Tvorba odpisov rádovo v desiatkach miliónov korún ročne, ktorá nie je dnes súčasťou konečného ocenenia v cenovom výmere, zabije všetkých poskytovateľov, ktorí sa nedostanú k zdrojom. Účet musí niekto zaplatiť. Buď nájdeme ústavné riešenie, to znamená poskytneme zo strany štátu, ktorý je dnes garantom výkonu zdravotnej politiky taký objem finančných zdrojov, aby sa dali ceny zreálniť, pretože len vtedy je možné povedať a skončiť ten cirkus na trhu, kto vlastne objektívne je dobrý a schopný ekonomicky a finančne prežiť a kto sa vlastne priživuje.

Dnes to neviete posúdiť, s výnimkou niektorých neziskových organizácií, ktoré vykazujú vyrovnané hospodárenie, myslím si a veľmi dobre vieme, prečo všetci ostatní tvoria dlh, nikto z vás nevie dnes ani na regionálnej úrovni, ani na celoslovenskej povedať, či je dobrá nemocnica vo Vranove alebo v Humennom, či je dobrá v Prešove, či je tam, jednoducho ceny a príjmy za realizované výkony nekorešpondujú s reálnymi nákladmi, a pokiaľ sa tak nestane, nebude možné naozaj štandardným objektívnym spôsobom rozlíšiť, ktoré zariadenia majú odôvodnenie zostať na trhu a ktoré nemajú.

Veľmi stručne už len poviem, že návrh zákona upravuje zdravotné poistenie, právne vzťahy vznikajúce na základe poistenia a prerozdeľovanie poistného, potom je to organizácia zdravotného poistenia, financovanie zdravotného poistenia, postavenie zdravotných poisťovní a podmienky na vykonávanie verejného zdravotného poistenia, činnosť zdravotných poisťovní, ich organizácia, riadenie, zriadenie Všeobecnej zdravotnej poisťovne, zriadenie Spoločnej zdravotnej poisťovne, zriaďovanie rezortných odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní, podmienky na výkon nepovinného zdravotného poistenia, čo je nový inštitút, ktorý by mohol napomôcť výrazným spôsobom, potom je to zriadenie kancelárie pre správu činnosti spoločného záujmu a dohľad nad výkonom systému, nakoniec zriadenie inštitútu dohodovacieho konania a zriadenie stáleho rozhodcovského súdu.

Chcem ešte poznamenať, že z pohľadu štruktúry poistenia nie je tajomstvom, prebieha dlhšiu dobu zápas o tom, či je opodstatnené zachovať na Slovensku pluralitný systém fungovania zdravotných poisťovní, alebo či by nebola z hľadiska aj vývoja režijnej nákladovosti alebo priamej nákladovosti na správu koncentrácia do jednej poisťovne. Sme presvedčení, že pluralitný systém sa osvedčil ako na Slovensku, tak aj v celej Európe a že jednoducho práve naopak zníženie alebo dosiahnutie určitej optimálnej hladiny počtu poistencov, kde na základe skúseností poisťovní hovoríme niekde o čísle 800 000, maximálne milión, to je suma, kde z hľadiska správy, dozoru a revíznych činností aj na úrovni ekonomických finančných vzťahov je zdravotná poisťovňa aj v súčasnom stave schopná realizovať relatívne vyrovnané hospodárenie. Príklady Sideria, Dôvera, menšie poisťovne, najzávažnejší negatívny prípad Všeobecná zdravotná poisťovňa, kde po tej snahe skoncentrovať trh poisťovní došlo k absolútnej alebo k preregistrácii veľkého počtu členov alebo poistencov.

Poďme ale už na prezentáciu, aby som vám ozrejmil aspoň niektoré zásadné veci. Na rozdiel od reformy, ktorá prišla z dielne pána ministra Zajaca, tento zákon považujeme za alfu a omegu, za základ fungovania celého systému, ale jeho obsah a navrhované mechanizmy riešení sú kontinuálnym pokračovaním z doterajšieho vývoja v oblasti financovania zdravotnej starostlivosti, čo je ale veľmi dôležité po zaradení Slovenska do Európskej únie, samozrejme, reagujeme veľmi rýchlo aj na podnety, ktoré vyplývajú z nášho pristúpenia, a v tom je tento zákon prostriedkom na ďalší rozvoj a systém v intenciách začlenia sa Slovenskej republiky do systémov uplatňovaných v Európskej únii. Budeme ďalej hovoriť, čo tam je, len na zdôraznenie nášho, a vôbec sa nebudem tajiť, trošku politického, ale aj ideového a filozofického prístupu k riešeniu systému treba povedať, že striktne vychádzame zo skúseností európskych krajín a európskych demokracií, kde systém zdravotného poistenia funguje už 120 rokov a vykonávajú ho zdravotné a vzájomné poisťovne na základe princípov, ktoré sú implementované v návrhu zákona, je to zabezpečenie zdravia, solidarity, autonómneho riadenia, neziskovej orientácie, to je jeden zo zásadných rozdielov v našom prístupe oproti prístupu ministra zdravotníctva, zodpovednosti a sociálnej demokracie.

Návrh zákona je v súlade so základnými princípmi solidárneho zdravotného poistenia, najmä s princípom nezávislej a autonómnej samosprávy poistencov a platiteľov poistného, s princípom autonómneho financovania. Bolo by veľmi časovo náročné ozrejmiť, ale ak sa pozriete na riešenia riadenia fungovania poisťovne z hľadiska tvorby správnych orgánov a výkonných orgánov, veľmi jasne uvidíte, že navrhované riešenie v oblasti tvorby, ale aj personálneho obsadenia je výlučne apolitické a že zabezpečuje participáciu všetkých zúčastnených na príprave a personálnom riadení tohto systému a že jednoducho vylučuje politické vplyvy a zasahovanie a umožňuje narábať autonómnym samosprávnym spôsobom jednak so systémom, so zdrojmi, ale na druhej strane, keďže celý systém je vyjadrením vzťahu medzi zdrojmi a pacientom, umožňuje participovať pacientom na všetkých úrovniach správy, riadenia, prípravy, pripomienkovania a výkonu zdravotného poistenia.

Predložený návrh zákona vychádza zo zákona č. 273 o zdravotnom poistení a zákona č. 280 o Spoločnej zdravotnej poisťovni. Tu chcem len poznamenať, že na rozdiel od tých, ktorí sa snažia zlikvidovať Spoločnú zdravotnú poisťovňu, sme presvedčení, že takáto rezortná zdravotná poisťovňa má opodstatnenie na trhu nakoniec keď pre nič iné, tak funguje naozaj dobre, a po druhé, je obvyklé, že si štát všade vo svete zachováva inštitúty, ktorými môže realizovať určité motivačné opatrenia pri stabilizácii ľudských zdrojov, najmä v represívnych orgánoch, mám na mysli políciu a ostatné aparáty. Som presvedčený, že to, čo sa dáva ako negatívum, že spotrebúva jedno percento, to, čo majú navyše dnes z hľadiska rozsahu na preventívne prehliadky, je to minimum, čo môžeme pri dnešných nízkych úrovniach miezd či už policajtov, alebo iných pracovníkov ponúknuť ako takzvané naturálne plnenia a inú motiváciu stabilizácie ľudských zdrojov.

Samozrejme zákon zosúlaďuje terminológiu aj so zákonom o sociálnom poistení, ten dôvod je veľmi jednoduchý. Snažili sme sa, priznám sa, že do poslednej chvíle bol obsahom zákona takzvaný inštitút poistníka, budeme o tom hovoriť, sme presvedčení, že tento zákon, ak by bol prijatý, by bol dobrým východiskom na postupnú zmenu a prechod na systém takzvaného rodinného poistenia a zníženie účasti štátu, a tým aj možnej deformácie tvorby zdrojov. Preto, keďže to vyžaduje zásah do daňového a sociálneho systému, už tento zákon je terminologicky zosúladený so zákonom o sociálnom poistení.

Ďalej sa zosúlaďuje a zrovnoprávňuje postavenie zdravotných poisťovní v prostredí Slovenskej republiky, zabezpečuje dostupnosť, rozsah a kvalitu zákonom garantovanej zdravotnej starostlivosti, a tým aj zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a znižovanie chorobnosti.

Treba povedať, všetky zdravotné poisťovne, aj všeobecná, aj zdravotná, aj ostatné rezortné, občianske a odvetvové, sú verejnoprávne inštitúcie, ktoré pracujú na rovnakých princípoch. Zákon im veľmi jasne definuje rozsah a obsah ich činnosti a zakazuje im vykonávať podnikateľské činnosti alebo narábať so zdrojmi iným spôsobom, ako predpisuje zákon.

V tejto súvislosti opäť trošku odbočenie, určite viete, že najväčšia kritika zo strany pána ministra Zajaca k inštitútu verejnoprávnosti má dva rozmery, a to prvá, že nikto nevie, čo je to verejnoprávne, a po druhé, že tento typ právnickej osoby, a to chcem zdôrazniť, aby nevznikali nedorozumenia, keď tam čítate, že zdravotná poisťovňa je právnická osoba zapísaná v Obchodnom registri, to je § 33 súčasného zákona. Tieto poisťovne sú verejnoprávne a sú zapísané ako iné právnické osoby, narábajú s obchodným menom, majú ho registrované, nič to ale nemení na ich verejnoprávnom charaktere.

Čo sa týka tej výčitky, že verejnoprávne inštitúcie a poisťovne majú účtovníctvo ako politické strany, že je tam "bordel" a nikto nevie, kde je koruna, no, dovolím si aj na základe rozhovoru so skúsenými audítormi a ekonómami povedať, že dnes je účtovná osnova zdravotnej poisťovne oveľa transparentnejšia, prehľadnejšia a striktnejšia aj z hľadiska výkonného dozoru, ako je napríklad účtovná osnova akciovej spoločnosti v zmysle obchodného práva.

Dovoľte mi pri tej polemike o tom, či zachovať verejnoprávny charakter, či nie, či ísť do jurisdikcie obchodného práva a s tým súvisiacej zmeny vzťahov. Toto je tabuľka, ktorú ste už videli, všetky európske krajiny s výnimkou, samozrejme, často používaného Holandska, kde ide len o čiastočné fungovanie niektorých malých akciových spoločností, za desiatky rokov bez ohľadu na to, či vládli socialisti, či vládli konzervatívci, či vládla taká koalícia, nesiahli na základné princípy a zachovali sociálne poistenie aj zdravotné poistenie v podobe verejnoprávnosti a neziskovej orientácie. Sú tam všetky krajiny Európskej únie, Švajčiarsko. V návrhu sa mení štruktúra hospodárenia zdravotných poisťovní, čo je významný stabilizačný prvok. Správny fond sa znižuje zo 4 percent na 3,8 percenta, rušia sa fondy rezervný a účelový a zavádzajú sa fondy, o ktorých každý bude vedieť, na čo sú a ako sa budú využívať. Je to fond plnenia záväzkov vo vzťahu k členským štátom, je to problematika, určite viete, že po vstupe do Európskej únie reciprocita poskytnutia zdravotnej starostlivosti občanom Slovenska v zahraničí a občanom zahraničia alebo členských štátov Európskej únie u nás. Je to riešenie, ktoré už dnes majú zdravotné poisťovne problém, je to otázka klíringového centra, aj keď sa to nezdá, ale o pár mesiacov, možno do roka je otázka vzájomného finančného vyrovnania v rádovo v desiatkach, možno stovkách miliónov korún. Je to nevyhnutné riešiť, preto zavádzame tento fond plnenia záväzkov vo vzťahu.

Ďalej je to fond na úhradu zvlášť finančne náročných výkonov. Tu by som sa chcel trošku zastaviť a ukázať vám, ako to funguje. Matematika je zázračná veda, keď sa pozrieme čisto štatisticky alebo štatistika, tak, samozrejme, všetci z pohľadu nákladov máme matematicky tie isté náklady na svoje zdravie a na svoju zdravotnú starostlivosť. V skutočnosti je to ale inak, pretože sú to oficiálne údaje na základe analýz. Je známym faktom, že jedno percento ľudí čerpá až 29 percent výdavkov, teda z celkových nákladov, 10 percent ľudí čerpá až 74 percent výdavkov, chcem požiadať, aby ste nerobili matematiku, počítať viem aj ja, že 74 a 29 je už 103 a ešte 2 percentá, tam je prienik, dobre, aby si niekto nemyslel, že neviem počítať do štyri, a 50 percent ľudí čerpá menej ako 2 percentá výdavkov, čo je opäť nejaké štatistické vyjadrenie. Je faktom, že teda najväčšia nákladovosť na poskytovanie je koncentrovaná do relatívne úzkej skupiny ľudí, ktorá má svoju sociálnu, ekonomickú a inú štruktúru, nie je to podstatné.

Prístup, ktorý je prezentovaný v návrhoch reformných zákonov, hovorí zjednodušene toto. Keďže nemáme dosť peňazí, aby sme pokryli všetky náklady a že vysoká koncentrácia nákladov je práve v týchto skupinách, poďme povedať, čo sú tie finančne náročné spôsoby liečby, povedzme, komu ich budeme dávať, a toto bude priorita, no ale keďže objem zdrojov je limitovaný, tak v tej hierarchii alebo pomyslenej hierarchii, čo nie je pre mňa prijateľné, diagnóza liečebných postupov sa niekde ocitne 10, 20, 50, 100, 1 000, 2 000, 3 000 diagnóz a tu sa povie, že s týmto sa dá relatívne žiť a to nie sú život ohrozujúce diagnózy, a to si buď zaplať sám, alebo si nájdi riešenie.

Prichádzame s úplne iným riešením, a preto vytvárame fond, špeciálny fond, ktorý je ale tvorený percentuálne zo všetkých poisťovní a spravuje ho potom kancelária príslušným spôsobom, budeme o tom hovoriť.

Posledná poznámka. Samozrejme rozsah zdravotnej starostlivosti, tak ako je definovaný dnes zákonom č. 98, považujeme za relatívne konzistentný a nepovažujeme za účelné v ňom robiť zásadné zmeny. Chcem len povedať, či stavovské organizácie, ale aj na základe zadania ministerstva zdravotníctva už prebieha dnes tvorba nového rozsahu alebo takzvaného Liečebného poriadku.

Poďme sa pozrieť na zdroje a náklady, pretože na pochopenie týchto postupov, ako aj toho, o čom som hovoril, prečo si myslíme, že tento systém by mohol vytvoriť veľmi dobré predpoklady na postupné znižovanie paternalizmu štátu a jeho aj finančných vstupov, je prechodná na iný spôsob a treba tam pochopiť, ako sa tvoria zdroje. Jasne vidieť na základe vekovej štruktúry platcov, ako sa tvoria zdroje, samozrejme, ekonomicky aktívni, produktívni ľudia dodávajú do systému najviac, paradoxne najmenej od neho očakávajú. Na ľavej časti spektra máme naše deti alebo mládež až zhruba do tých 19 rokov, kde, samozrejme, tá tvorba zdrojov je definovaná platbami štátu a úroveň nákladov má svoju štandardnú charakteristiku a potom máme veľmi veľkú a zraniteľnú skupinu dôchodcov alebo sociálne odkázaných, kde ich príspevok, samozrejme, do systému je minimálny, rast nákladov je obrovský.

Sme presvedčení, že od prechodu po stabilizácii pri dostatočnom objeme zdrojov by sa mohol zmeniť systém tak, že skupinu detí vie pokryť typ takzvaného rodinného poistenia, predpokladá to zmenu v daňovom a sociálnom systéme, hovoríme o daňových nákladoch a tak ďalej a tak ďalej. Takisto skupina dôchodcov, za ktorú dnes platí štát, by sa mohla dostať do polohy samoplatcu poistného, samozrejme, za predpokladu, že by sociálny systém a úroveň dôchodkov bola navýšená takým spôsobom, aby to bolo možné realizovať. Dôležité je povedať, že vychádzame z princípu motivácie poistenca a pacienta, ktorá je nakoniec aj v našom zákone vyjadrená potom určitými postupmi, prístupom k osobnému účtu, k nákladom, k sledovaniu nákladovosti, konzultovaniu tohto vývoja.

Ešte k tým podstatným zmenám chceme ukázať, že podiel na hrubom domácom produkte je akýsi ohraničujúci parameter, na základe ktorého sa kreujú všade systémy. Vidieť na základe porovnávacej tabuľky, že podiel financovania zdravotníctva z hrubého domáceho produktu na Slovensku je najnižší, v krajine Európy má 5,9 percenta. Chcem povedať, že argument na to nemáme, hrubý domáci produkt je všade taký, aký je, hovoríme o politickom prístupe a o stanovení priority a proporcionality prerozdelenia tohto hrubého domáceho produktu a vrátim sa k tomu, čo som povedal na začiatku, paradoxne to, čo je dnes kritizované a označované za populizmus, je najlepším nástrojom na to, aby sa systém dostal do vyrovnaného hospodárenia a pre budúce obdobia odstránil bolehlav každej vlády a politických reprezentácií, pretože by sa postupne znížila úroveň vplyvu, aj finančného vplyvu štátu.

V samostatnej časti zákona riešime nepovinné zdravotné poistenie, k nemu veľmi krátko. Dodatkové, doplnkové, môžu ho vykonávať len zdravotné poisťovne spôsobom vymedzeným v zákone. Treba povedať, že od nepovinného zdravotného poistenia neočakávame zázraky, predpokladáme, že by sa jeho zdroje mohli pohybovať niekde na úrovni možno dvoch, možno maximálne štyroch miliárd korún. Treba si uvedomiť, že sa bavíme o skupine ekonomicky aktívnych ľudí, ktorých je dnes na Slovensku cirka niečo menej ako 2 milióny s príjmovými hladinami nad 20-tisíc korún. Ak začneme počítať 20-percentnú účasť niekde s tisíckorunovým poplatkom, ktorý bude vyjadrovať mieru nákladov či už na doplatok na lieky, neočakávame veľké príjmy, na druhej strane treba povedať, že práve systém nepovinného zdravotného poistenia zvyšuje mieru motivácie a je pre najmä obdobie stabilizácie siete, kde sa domnievame, že je nevyhnutné sieť uzatvoriť, umožňuje zotrvanie na trhu poskytovateľov, ktorí poskytujú špecializované zdravotné služby práve cez platby poistencov na báze nepovinného zdravotného poistenia. Je to inštitút, ktorý je vonku bežný a určite na Slovensku ho bude treba implementovať, pretože bez ohľadu na to, že zo začiatku nebude tvoriť veľa zdrojov, z pohľadu sociálneho a ekonomického a hospodárskeho vývoja, ktorý všetci predpokladáme, bude tak pozitívny, ako je nám prezentovaný, môže nadobúdať významnejší rozmer.

Úplne v závere najpodstatnejší zásah je opäť kancelária spoločných činností a kancelária pre dohľad. Inštitút, ktorý vyvoláva, že sa v nejakej podobe objavuje aj v zákonoch pána ministra Zajaca, objavilo sa aj v prezentácii Slobodného fóra veľa dohadov. Chcem upresniť niektoré zásady a rozdiely. Táto kancelária naozaj primárne vzniká ako prienik činností, ktoré dnes vykonávajú všetky zdravotné poisťovne, a všetky zdravotné poisťovne na ne vynakladajú nemálo finančných prostriedkov, združuje sa táto činnosť na jedno miesto, pričom ju zdravotné poisťovne financujú zo svojho vlastného správneho fondu. To je zásadný, dámy a páni, rozdiel oproti návrhu, ktorý poznáme od pána ministra Zajaca, kde úrad pre dohľad je financovaný paušálnou sadzbou 0,5 percenta, ale z objemu vybraných zdrojov, to znamená, v danom prípade zriadenie kancelárie nie je navyšovanie fixných nákladov, ale je to len presunutie, a práve naopak na úrovni výkonu spoločných činností môže dôjsť k výraznej úspore. Len samotné zníženie správneho fondu rádovo dáva do systému ďalších 140 miliónov korún, ktoré môžu ísť potom na krytie úhrad poskytovateľom. Je tam výkon spoločných činností vyplývajúcich zo zdravotného poistenia, plnenie medzinárodných záväzkov, to je to, čo už som spomínal z hľadiska našich povinností, potom je tam ďalší rozsah činností, kde dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona, spolupracuje so štátnymi orgánmi, vydáva povolenie, iné rozhodnutia podľa tohto zákona a dohliada na plnenie podmienok.

Chcem povedať, že aj v našom systéme, samozrejme, zdravotná poisťovňa ako inštitúcia plní vážnu a zásadnú úlohu regulátora, preto chcem týmto aj odpovedať kritikom, ktorí nemajú radi takúto formu inštitucionalizácie, že ukázala aj súčasná prax a budúcnosť, nevyhnutne potrebuje revízne a kontrolné činnosti na jednotlivých úrovniach, ale zvnútra systému, čiže to je zásadný rozdiel opäť oproti takzvanému úradu pre dohľad, ktorý zvonku nemá skoro žiadne povinnosti, ale má len práva a vstupuje do niektorých aktov, ktoré majú samosprávny charakter na úrovni zdravotného poistenia. Toto je zásadný rozdiel. Zdravotná poisťovňa aj v našej koncepcii je základným regulátorom a na to, aby systém fungoval vybalansovaný z pohľadu finančných zdrojov, potrebuje svoje vnútorné úrovne kontroly.

Je tam ešte ďalší rozsah tých činností, poskytovatelia, medzinárodné vzťahy, plní ďalšie záväzky zdravotných poisťovní v oblasti zdravotníctva vyplývajúce z medzinárodných zmlúv, určuje spôsob vykazovania poistného, schvaľuje vzor poistenca, vedie účet prerozdeľovania povinného zdravotného poistenia, prerozdeľuje poistné na povinné zdravotné poistenie, fond plnenia záväzkov vo vzťahu k členským štátom, fond na úhradu zvlášť finančných náročných výkonov zdravotných poisťovní, centrálny register poistencov, zoznam zdravotných poisťovní, ktoré vykonávajú poistenie, zoznam poskytovateľov, zoznam kódov, register príslušných inštitúcií členských štátov, register zvlášť finančne náročných výkonov, čakacie listy, stanovuje dátové rozhranie na vykazovanie, spracovanie zdravotníckych výkonov, lekárskych predpisov a poukazov, treba povedať, že tá miera informatizácie paradoxne v celom systéme je veľmi nízka. Dnes všetci poskytovatelia a všetky prvky systému používajú výpočtovú techniku, majú napojenie na internet, ale za celé roky, a začalo sa o tom hovoriť už niekedy v roku 1993, sám si pamätám, keď vtedy Národná poisťovňa predstavovala prvý projekt centrálneho informačného systému, sa neurobilo vôbec nič a jednotlivé úrovne nie sú schopné vzájomne komunikovať a miera vypovedateľnosti dát, ktoré obsahujú, je veľmi nízka.

Návrh zákona rieši postup pri zriadení centrálneho informačného systému, ktorý bude obsahovať všetky nevyhnutné dáta o poskytnutej zdravotnej starostlivosti, o jej nákladoch a umožní tak veľmi flexibilne cez inštitúty, ktoré na záver spomeniem, a to je dohodovacie konanie, rozhodcovské konanie, udržiavať systém rovnováhy.

Ďalej je tam spolupráca s ministerstvami financií, zdravotníctva, regulácia cien, jednotná metodika, ďalej je to usmerňovanie zmlúv medzi zdravotnými poisťovňami, zdravotnými zariadeniami, výkon činností stáleho rozhodcovského súdu, výkon činností inštitútu dohodovacieho konania, vypracovať návrh zásad revíznej činnosti zdravotnej poisťovne.

Čo je veľmi dôležité, že nad vlastne fungovaním týchto vzťahov dohliada Národná rada Slovenskej republiky, a preto kancelária zostavuje, predkladá Národnej rade aj vláde správu o činnosti, správu o stave verejného poistenia, rozpočet, súhrnnú správu z poistných rozpočtov. Na záver poskytuje bezplatné požadované informácie, údaje ministerstvu zdravotníctva a prideľuje číselné kódy, odporúča ministerstvu zdravotníctva zaviesť nútenú správu. Je tam viac inštitútov, chcem zdôrazniť, že je to dosť podstatný rozdiel a ekonómovia tomu budú určite rozumieť, dnes otázka vymožiteľnosti je nulová, pretože od elementárnej úrovne takzvaného obchodného vzťahu až po súdne konanie sú všetky úrovne buď zablokované legislatívne, alebo jednoducho z hľadiska nevymožiteľnosti práva subjektívne dlžníci neplnia svoje záväzky.

Veľmi jednoduchý prepočet, ak kumulovanie, tvorba deficitu ročne od roku 1996 predstavovala rádovo niekde 6, 7, 8 miliárd korún, pri objeme zdrojov, ktoré sa ročne pohybovali a rástli postupne od 54 až na súčasných 70 miliárd korún, sa z hľadiska splatnosti a likvidity cash-flow pohybujeme niekde na predĺžení splatnosti od 30 do 60 dní.

Pýtam sa, ako je možné, že dnes evidujeme v systéme pohľadávky, ktoré majú tri roky a nie sú stále zaplatené. No, je to tým, že bola znížená vymožiteľnosť práva, na jednotlivých úrovniach sa to premietlo do špekulácií, lobizmu a klientelizmu.

Zákon navrhuje veľmi jasne, akým spôsobom z úrovne dohľadu a dozoru môžu vstupovať aj do takýchto elementárnych vzťahov a môžu cez inštitúty nútenej správy, ozdravenia až po vyrovnanie a konkurz v subjektoch, a nehovorím len o poisťovniach, ale aj poskytovateľoch, ktorým sa preukáže porušenie či už účtovných a ekonomických zákonov, alebo súvisiacich právnych noriem zásadným spôsobom do toho zasiahnuť a nedovoliť tak, aby dochádzalo k disproporciám.

Dámy a páni, dovoľte mi na záver tejto prezentácie, kde by sme, samozrejme, mohli hovoriť ešte veľmi dlho, ten zákon je rozsiahly a podrobný. Napriek tomu, že som počul názory od niektorých, že tomu tak nie je, by som vás požiadal na záver o jednu jedinú vec. Ja viem, že budeme alebo mali by sme od dvadsiateho prvého v druhom čítaní hovoriť o reformných zákonoch pána ministra Zajaca. Keď tieto zákony prišli do prvého čítania a stretli sa s primeranou mierou rezistencie, ozvalo sa aj z úst niektorých kolegov, ktorí boli proti, ozval sa argument, že pusťme túto právnu normu do druhého čítania, veď v druhom čítaní je možnosť vždy zásadným spôsobom cez pozmeňujúce návrhy obsah zákona upraviť alebo nakoniec takisto v zmysle rokovacieho poriadku zákon vrátiť.

Dámy a páni, chcem vás požiadať, aby aj táto právna norma, ktorú považujem za reálnu alternatívu, v ktorej je možné aplikovať veľmi rýchlo a ktorá môže stabilizovať systém, aby ste jej umožnili prejsť do druhého čítania. Ak prejdú reformné zákony pána ministra Zajaca, objektívne v zmysle rokovacieho poriadku v zákone nebudeme pokračovať. Ak neprejdú, a reagujem opäť na to, čo povedal aj pán minister, že jeho stabilizačné opatrenia sa vyčerpajú a bude treba so systémom niečo robiť, máme dobré východisko na diskusiu, aby sme mohli robiť také efektívne ekonomické opatrenia, ktoré by zabránili ďalšiemu rastu dlhu a mohli by sme pokračovať v reforme systému zdravotníctva. Veľmi pekne vám ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pýtam sa pána spravodajcu, či chce vystúpiť? Nie. Ešte predtým musím vyhlásiť všeobecnú rozpravu za skončenú, pretože pán Paška ako navrhovateľ zároveň bol aj jediný prihlásený do rozpravy. Pán spravodajca sa vzdal slova, to znamená, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a

budeme pokračovať prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 818. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 846.

Prosím ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky pána Ľudovíta Kaníka, aby návrh zákona predložil a uviedol.

Ľ. Kaník, minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR: Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, návrh zákona o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov je vypracovaný na základe plánu legislatívnych úloh Slovenskej republiky na rok 2004.

Cieľom predloženého návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasného systému doplnkového dôchodkového poistenia, zvýšiť transparentnosť systému dôchodkového sporenia ako tretieho piliera dôchodkového systému v Slovenskej republike.

V právnej úprave účasti na dôchodkovom sporení sa zachováva zamestnanecko-zamestnávateľský princíp a novo sa umožňuje individuálny vstup do systému každej fyzickej osobe, ktorá dovŕšila najmenej 18 rokov veku. Z doplnkového dôchodkového sporenia sa navrhuje poskytovať doplnkový starobný dôchodok, doplnkový výsluhový dôchodok, jednorazové vyrovnanie a odstupné. V právnej úprave doplnkového starobného dôchodku sa navrhuje sprísniť podmienky jeho vyplácania, a to zvýšením minimálneho veku z 50 rokov na 55 rokov a predĺžením minimálneho obdobia doplnkového dôchodkového sporenia späť na 10 rokov.

Vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4 podmieňujúce vyplácanie doplnkového výsluhového dôchodku, sa zachováva povinnosť ich zamestnávateľa platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie najmenej vo výške 2 percentá z vymeriavacieho základu. V právnej úprave výšky odstupného sa na rozdiel od súčasnej úpravy navrhuje vyplatiť nielen príspevky účastníka vrátane výnosov z hospodárenia s týmito príspevkami, ale aj príspevky zamestnávateľa a výnosy z hospodárenia s týmito príspevkami, a to v sume určenej dávkovým plánom, ktorá nesmie byť nižšia ako 80 percent zostatku na osobnom účte účastníka. Na rozdiel od súčasnej právnej úpravy doplnkového dôchodkového poistenia sa navrhuje, aby v doplnkovom dôchodkovom sporení predmetom dedenia bola celá suma zostatku na osobnom účte účastníka vrátane príspevkov zamestnávateľa a výnosov z ich investovania.

Navrhuje sa transformácia doplnkových dôchodkových poisťovní na doplnkové dôchodkové spoločnosti, ktoré budú vykonávať doplnkové dôchodkové sporenie výlučne na základe povolenia na vznik a činnosť doplnkovej dôchodkovej spoločnosti udeleného úradom pre finančný trh. Výkon dohľadu v doplnkovom dôchodkovom sporení prechádza z pôsobností Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a Ministerstva financií Slovenskej republiky na úrad pre finančný trh.

Súčasne sa navrhuje novelizovať živnostenský zákon z dôvodu, aby činnosť sprostredkovateľov starobného dôchodkového sporenia a doplnkového dôchodkového sporenia nebola živnosťou, zákon o ochrane vkladov tak, aby sa na vklady doplnkovej dôchodkovej spoločnosti vrátane majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde tento zákon nevzťahoval, zákon o dohľade nad finančným trhom z dôvodu rozšírenia pôsobností úradu pre finančný trh o dohľad nad vykonávaním doplnkového dôchodkového sporenia a zákon o dani z príjmov tak, aby príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie boli nezdaniteľnou časťou, o ktorú sa znižuje základ dane, a to v úhrne najviac 12-tisíc korún za zdaňovacie obdobie, a aby zdaneniu daňou z príjmu podliehali výlučne príjmy doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, a nie príjmy z majetku v doplnkovom dôchodkovom fonde. Ďakujem za pozornosť, to je všetko.