I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, zámerom návrhu zákona je predovšetkým plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskej únie č. 2002/87/ES o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi a smernicu č. 6/2003/ES o zneužívaní trhu a harmonizovať úpravu záložného práva k cenným papierom so smernicou Európskeho parlamentu a Európskej rady č. 2002/47/ES o finančných kolateráloch.
Medzi najdôležitejšie zmeny, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona, patrí najmä sprísnenie doterajšej úpravy manipulácie s trhom a zneužívania dôverných informácií pri obchodovaní s investičnými nástrojmi a jej rozšírenia aj na obchody uzavreté mimo regulovaných trhov, zavedenie pravidiel pre vypracovávanie a šírenie investičných odporúčaní v oblasti finančného trhu, doplnenie úpravy doplňujúceho dohľadu nad finančnými konglomerátmi tvorenými bankami, poisťovňami a obchodníkmi s cennými papiermi, úprava niektorých ustanovení týkajúcich sa záložných práv k cenným papierom a iným finančným nástrojom za účelom zjednodušenia niektorých postupov pre záložcov a záložných veriteľov, ktorí sú verejnými orgánmi alebo finančnými inštitúciami.
Súčasťou predkladaného návrhu sú aj novelizácie zákonov o Burze cenných papierov, zákona o kolektívnom investovaní, Občianskeho zákonníka, ktoré boli vyvolané zavedením doplňujúceho dohľadu a úpravou ustanovení v záložných právach. Novela Občianskeho zákonníka okrem toho obsahuje aj úpravu nakladania s vkladmi na doručiteľa zrušenými k 31. 12. 2003 za účelom rešpektovania požiadaviek Európskej únie v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí.
Návrh zákona bol schválený vládou Slovenskej republiky dňa 23. 6. 2004. Vážený pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Prosím teraz pána poslanca Komlósyho, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vlády a o stanovisku gestorského výboru. Nech sa páči, pán poslanec.
Zs. Komlósy, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený podpredseda vlády, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67, § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa v návrhu navrhuje.
Ďakujem pekne, pán predseda, toľko.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal písomné prihlášky do rozpravy. Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Ďakujem pánovi poslancovi Komlósymu.
A prosím pána podpredsedu vlády, aby uviedol
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 772.
Pán podpredseda, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predmetnou novelou sa najmä v súlade so smernicou Európskej únie č. 2002/87/ES sa zavádza doplňujúci dohľad nad finančnými konglomerátmi, ktorého cieľom je sledovanie a regulácia rizík, ktorým sú poisťovne alebo zaisťovne a ďalšie regulované finančné inštitúcie vystavené v dôsledku ich účasti v skupinách tvorených finančnými inštitúciami, ktoré pôsobia v rôznych finančných sektoroch. Touto novelou sa ďalej ukončuje proces preberania smerníc Európskej únie, ktoré vyplývajú z Komplexnej monitorovacej správy Európskej komisie, za oblasť poisťovníctva, v oblasti ochrany, ide najmä o spolupoistenie, poistenie právnej ochrany a rozhodné právo pri výkone poisťovacej činnosti.
V čl. II návrhu novely sa upravuje v povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v súlade so smernicou EÚ č. 2000/26/ES povinnosť Informačného strediska Slovenskej kancelárie poisťovateľov poskytnúť údaje o likvidačných zástupcoch informačným strediskám členských štátov.
Návrh bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 23. júna 2004. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi za uvedenie návrhu.
Prosím pána poslanca Horáka ako povereného člena výboru, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru.
V. Horák, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 772), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Ďakujem za pozornosť a prosím, otvorte rozpravu, pán predsedajúci.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa nehlási žiaden z prítomných pánov poslancov.
Preto prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A prosím pána podpredsedu vlády, aby z poverenia vlády uviedol
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov,
ktorý prerokúvame ako tlač 786.
Pán podpredseda, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, cieľom novely zákona o stavebnom sporení je zefektívnenie a rozšírenie činnosti stavebných sporiteľní v súvislosti s obchodovaním s vybranými produktmi finančného trhu, ako aj s rozšírením možností poskytovania stavebných úverov za komerčných podmienok právnickým osobám z dočasne voľných zdrojov fondu stavebného sporenia bez nároku na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Novela zásadným spôsobom mení určovanie výšky percentuálnej sadzby štátnej prémie, a to v ustanovení matematickej závislosti rendity stavebného sporenia pri referenčnej trhovej hodnote. Zároveň ohraničuje minimálnu a maximálnu výšku percentuálnej sadzby štátnej prémie. Novela ďalej prenáša kompetencie v oblasti návrhu celkového objemu prostriedkov určených na štátnu prémiu, ako aj v jej vyplácaní na Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Návrh zákona bol upravený o pripomienky Legislatívnej rady vlády, ktorá ho prerokovala 29. júna 2004. A vláda predmetný návrh zákona schválila 7. júla 2004. Ďakujem pekne za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Teraz prosím pána poslanca Hurbana, aby z poverenia výboru pre financie, rozpočet a menu informoval Národnú radu o stanovisku, ktoré prijal výbor k predloženému návrhu vlády. Nech sa páči.
J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov, ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku.
Predseda Národnej rady tento návrh posúdil podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že tento návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona, ktoré sú uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Pán predseda, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce okrem pána poslanca Béreša prihlásiť do rozpravy ďalší poslanec. Konštatujem, že nie. Vyhlasujem možnosť ďalších prihlášok do rozpravy za skončenú. Pán poslanec Béreš.
V. Béreš, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte len veľmi krátky príspevok k predmetnému zákonu. Samozrejme, v zásade súhlasím s jeho znením, akurát mal by som jednu možno takú poznámku, ktorá sa týka cudzincov, ktorí vlastne dostali pobyt, môžu teda legálne vlastne bývať a žiť na území Slovenskej republiky, ale v zmysle tohto zákona nemajú možnosť zapojiť sa do stavebného sporenia. Tým pádom súvisí to aj so získavaním štátnej prémie a podobne. Čiže sú to vlastne benefity a všetky veci, ktoré súvisia s týmto stavebným sporením. Takže tento pozmeňujúci návrh predložím až teda vo výbore pre verejnú správu počas jeho ďalšieho prerokúvania, len rád by som bol teda ešte predtým, keby sa mohol aj pán minister príp. k tomu vyjadriť, či by nebolo možné podporiť napr. aj občanov tým pádom Európskej únie, ktorí sú teda cudzinci, ale majú teda legálny pobyt na území Slovenskej republiky a chceli by sporiť. Ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán minister, nech sa páči.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja to dám preskúmať, samozrejme, ak tomu nebráni niečo závažné, tak podporím, aby sa to rozšírilo aj na takýchto ľudí. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca sa nechce vyjadriť k rozprave.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A prosím vás, pán podpredseda, aby ste z poverenia vlády uviedli ďalší návrh zákona, ktorým je
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 815.
Pán minister, máte slovo.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh novely zákona reaguje na zmeny vykonané v jednotlivých hmotnoprávnych daňových zákonoch, predovšetkým v zákone o dani z príjmov, v zákone o dani z pridanej hodnoty. Ďalšie zmeny vyplynuli z poznatkov, ktoré sa získali z aplikácie tejto právnej normy, napr. v oblasti daňovej kontroly, sankcií, registrácie, odvolacieho konania, preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, poskytovania úľav, ako aj zavedením nových ustanovení, ako je napr. doručovanie písomností správcovi dane, daňovým subjektom na základe písomnej dohody elektronickými prostriedkami bez zaručeného elektronického podpisu.
Súčasťou novely procesného zákona o správe daní a poplatkov sú aj novely ďalších zákonov, zákona č. 446/2002 Z. z. o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok, zákona č. 472/2002 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a o zmene a doplnení zákona č. 366/1999 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, v súvislosti s poskytovaním údajov členským štátom Európskej únie o vyplatených úrokoch alebo iných výnosoch fyzickej osobe z členského štátu Európskej únie, transponovaním ustanovenia o doručovaní rozhodnutí a iných písomností príslušným orgánom Slovenskej republiky, ktoré boli vydané príslušným úradom zmluvného štátu, daňovým subjektom na území Slovenskej republiky, a návrh postupu pri simultánnej daňovej kontrole u daňových subjektov, ak o jej vykonanie majú záujem dva alebo viaceré členské štáty Európskej únie. A tiež súčasťou novely tohto procesného zákona je zákon č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v čl. IV, v ktorom nadväzne na zákon o vzájomnej pomoci pri vymáhaní niektorých finančných pohľadávok sa definuje prenos pomocou elektronických prostriedkov. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda, za uvedenie návrhu.
Prosím teraz pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu, aby informoval Národnú radu o stanovisku gestorského výboru k predloženému návrhu vlády Slovenskej republiky na zmenu zákona č. 511/1992 Zb. Nech sa páči, pán predseda.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 815), ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie rozpočet a menu.
Uvedený vládny návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 31. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.
Potom po rozprave, pán predseda, budem odporúčať, aby sme prerokovali tento zákon v druhom čítaní a v druhom čítaní aby bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a ako gestorský výbor aby bol určený výbor pre financie rozpočet a menu.
Ďakujem pekne. Nech sa páči, otvorte rozpravu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť ústne, keď som nedostal žiadne písomné prihlášky do rozpravy. Nie.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
A prerušujem rokovanie o bode 7 programu 31. schôdze Národnej rady.
Pristúpime k rokovaniu o bode 8, ktorým je
vládny návrh zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov,
ktorý prerokúvame ako tlač 816.
Pán podpredseda, prosím, aby ste z poverenia vlády predmetný návrh zákona odôvodnili.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v predloženom návrhu zákona sa navrhuje nová štruktúra daňových orgánov so systémom dvojstupňového riadenia s cieľom zjednodušenia a zefektívnenia daňovej správy. Z doterajších 101 daňových úradov sa navrhuje vytvoriť 8 daňových úradov s pôsobnosťou v územnom obvode jednotlivých krajov. Novozriadené daňové úrady vzniknú z doterajších pracovísk Daňového riaditeľstva. Súčasne sa navrhuje, aby na zabezpečenie niektorých činností daňového úradu minister financií na návrh generálneho riaditeľa Daňového riaditeľstva mohol zriadiť pracoviská daňových úradov a určiť rozsah ich činnosti a pôsobnosti. Koncentrácia väčšieho množstva zamestnancov na novozriadených daňových úradoch umožní väčšiu špecializáciu zamestnancov a efektívnejšie využitie technických prostriedkov. Podľa navrhovaného zákona daňové úrady zriadené podľa doterajších predpisov budú pracoviskami daňového úradu s určenou činnosťou a rozsahom pôsobnosti, čím sa nezhorší prístup daňových subjektov k správcovi dane.
Predložený návrh zákona ďalej obsahuje rozšírenie kompetencií Daňového riaditeľstva a daňových úradov súvisiacich so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie, a to v oblasti medzinárodnej pomoci pri výmene informácií a vymáhaní daňových pohľadávok.
Navrhuje sa zrušenie Úradu daňového preverovania a nadväzne na jeho zrušenie novelizácia zákona o Policajnom zbore a zákona o Železničnej polícií. Súčasne sa navrhuje aj novela zákona č. 312/2002 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov z dôvodu navrhovaných zmien v odmeňovaní zamestnancov daňových orgánov. Ďakujem za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda.
Dávam teraz slovo predsedovi navrhnutého gestorského výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Pálovi Farkasovi. Nech sa páči.
P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona o orgánoch štátnej správy vo veciach daní a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov (tlač 816) ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši veľmi závažnú problematiku, o ktorej bude treba ešte diskutovať.
Vážené dámy, vážení páni, po rozprave odporučím, aby sme hlasovali o tom, že tento zákon prerokujeme v druhom čítaní, a odporúčam prerokovať tento zákon v druhom čítaní a prideliť tento zákon v druhom čítaní ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a za gestorský výbor určiť výbor pre financie, rozpočet a menu. Ďakujem pekne.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán predseda.
Otváram všeobecnú rozpravu o tomto bode programu. Pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pani poslankyňa Sabolová, nech sa páči, a potom pán poslanec Šulaj.
M. Sabolová, poslankyňa: Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, možno neobvykle, na základe odborných podkladov a mojej skúsenosti spred dvoch rokov, keď sme sa zaoberali v tejto Národnej rade generálnou úpravou postavenia orgánov štátnej správy vo veci daní, dovolím si predniesť môj názor, s ktorým sa stotožňujem a ktorý je z praxe a z regiónu.
Nebudem sa už vracať k tomu, čo aj kolega spravodajca, ako aj pán minister povedali, o čom je vlastne návrh zákona a o aké postavenie a úpravu organizácie pôsobnosti orgánov ide. Možno hneď na začiatku ale poviem, že ak sa predpokladá jeho účinnosť 1. januára a dnes je september, myslím si, že aj účinnosť zákona je už na hrane toho, aby celá daňová správa mohla fungovať tak, aby boli na to pripravené všetky úrady v prípade, že tento návrh zákona by mal prejsť.
V predkladanom návrhu sa navrhuje zrušiť Úrad daňového preverovania, v dôsledku čoho sa odporúča presunúť túto záležitosť na Policajný zbor. Vy, pán minister a podpredseda vlády a aj v minulom volebnom období ako podpredseda vlády, veľmi dobre poznáte môj názor, keď som hovorila, že jednou krátkou zmenou v návrhu zákona bolo možné presunúť kontrolu nad hospodárením alebo nad daňovou správou na Policajný zbor, na finančnú políciu. Bohužiaľ, vtedy na základe odporúčania jednak bývalej ministerky a ministra a aj vás sa vytvoril tento úrad s veľkými problémami, s veľkou komplikáciou, dokonca už pri výberovom konaní na šéfa úradu neboli v poriadku ani konkurzné podmienky. Sami sme zistili, že dnes po dvoch rokoch je to nefunkčný úrad, ktorý tak či tak musí využívať vyšetrovacie orgány a musí byť použitý. Je na škodu veci, že sa vložilo mnoho finančných prostriedkov do tvorby tohto úradu a, bohužiaľ, nesplnil predpokladané predstavy. A myslím, že vtedy bol jasný aj súhlas ministra vnútra, ktorý hovoril, že veľmi krátkou a malou úpravou zákona je možné tento úrad zrealizovať.
Ďalej hovoríte, že úlohami Daňového riaditeľstva sa navrhujú rozšíriť kompetencie, ktoré by boli v oblasti medzinárodnej pomoci pri výmene informácií, pri vymáhaní daňových pohľadávok. Ja si myslím, že už aj dnes zákon ukladá Daňovému riaditeľstvu túto spoluprácu, túto činnosť. Čiže nie je to podstatný dôvod na to, aby sme potrebovali nejakú takúto základnú úpravu.
V dnešnej dobe, keď daňová správa sa topí v problémoch a v úlohách, ktoré sú na ňu kladené v nadväznosti na reformu jednotlivých druhov daní, na nestabilnú legislatívu, daňové zákony, bohužiaľ, patrí to do našich radov, ale príprava je vždy v rezortoch, sa menia v priebehu roka aj niekoľkokrát. Už aj predchádzajúci návrh zákona, ktorý sme prerokovali v predchádzajúcom bode, bol prerokovaný minimálne trikrát, keď nie viackrát tohto roku, došlo k nejakej úprave, aj keď možno článkami v iných zákonoch. Čiže ak je nestabilná legislatíva a chceme robiť totálnu zmenu, reorganizáciu daňovej správy, ja to nepovažujem za prospešné a efektívne, pretože ide o jednu veľkú skupinu ľudí. Možnože poviete, že však sa nič nedeje, bude môcť zriaďovať ministerstvo financií na návrh Daňového riaditeľstva pracoviská, ale daňová správa so svojimi 5 000, asi 5 500, možno 6 000 ľuďmi bude otrasená. Vy určite, pán minister, lepšie ako ja poznáte, ako funguje alebo ako by mala fungovať. A viete veľmi dobre, akými úlohami sú dnes zaťažené tieto úrady, že sa nám podarilo, a myslím, že o tom svedčia aj príjmy do štátneho rozpočtu, akosi minimálne stabilizovať aj výber daní a poplatkov. A tým vlastne sa ukázal aj systém, ktorý je rozbehnutý a prebiehal aj v tejto Národnej rade dosť veľkej diskusii. Je na škodu veci ho meniť. Možno to len veľmi krátko spomeniem a nebudem históriu rozoberať, je to tu popísané možno na jednej strane, ale po vzniku, teda z histórie daňovej správy vidíme, že od roku 1991, keď vznikla a keď vznikli daňové orgány, prešla vážnou reorganizáciou v rokoch 1992, 1993, 1995, potom vlastne v rokoch 2001, 2002 v Národnej rade. Nie je možné po veľmi krátkom období meniť vždy ten systém, kde je orgán s právnou subjektivitou, niečo sa zastabilizuje. Nie som zástanca, že treba možno aj širokú sféru daňových úradov, ktoré sú aj v tých možno malých, celkom maličkých mestečkách, kde sú veľmi malé pracoviská. Môžeme o tom hovoriť, vecne diskutovať, ale v žiadnom prípade nie je to možné, celý návrh zákona vlastne v jednoduchosti hovorí o centralizácii daňovej správy, a nie o decentralizácii na výkon bližšie k daňovníkovi.
Tu si dovolím povedať aj jednu poznámku na úkor Daňového riaditeľstva, pretože vznikom nového úradu v Banskej Bystrici, kde dnes možno pracuje podľa odhadov, ktoré sú, 600 ľudí, vznikol jeden veľký orgán, ktorý dnes nerobí základný výkon, robia ho daňové úrady v regiónoch, robia ho daňové pracoviská, a, bohužiaľ, jeden veľký orgán, ktorý by mal byť metodickým nejakým centrom, myslím si, v mnohom nespĺňa tie náležitosti, ktoré sú naňho kladené, alebo predstavu, aká bola pri jeho tvorbe. A myslím si, že na výkon, ktorý robí, je naddimenzovaný, a na výkon, ktorý je v regiónoch, má málo pracovníkov.
Ak tento návrh zákona prijmeme a vytvoríme z pracovísk Daňového riaditeľstva úrady s právnou subjektivitou čiže daňové úrady, stane sa, že budú ľudia k správcovi dane cestovať v jednom regióne, lebo ich bude 8 v krajských mestách. Keď si zoberieme od Sniny po Svit, po Poprad alebo od Sobraniec po Rožňavu celý región, bude ten výkon sústredený na základný výkon dane do centra regiónu, vytvárame zbytočne náklady pre daňovníkov. Je tam aj nejaký výkon funkcie v regiónoch, aj to je vlastne len na rozhodnutí ministra a na rozhodnutí riaditeľstva. Čiže ak nebude zo zákona zadefinované, aký rozsah by mal byť vo výkone, tiež nie som presvedčená o tom, že je to správne, že by to malo byť len na nejakom rozhodnutí ministerstva alebo riaditeľstva.
Dnes vývoj jednoznačne ukázal, že samotné pracoviská, ktoré sú v regióne a sú takto fungujúce, sú funkčné. V čase, keď sme to prijímali v rokoch 2001, 2002, tá rozprava bola veľká a mali sme tu aj stanoviská Medzinárodného menového fondu a vyplynuli vlastne z Medzinárodného menového fondu závery v tom čase, že bolo treba posilniť pracoviská regionálne. My sme posilnili kompetencie do okresov a tie pracoviská dostali isté kompetencie. Čiže ja ako neodborník, nie ekonóm, ale snáď s logickým myslením ako technik si dovolím povedať, že taký chaos alebo taká nekonečná stála zmena v správe daní nerobí dobre ani pre občana, ani pre úradníka. A budem vždy aj tým prostredníkom medzi jedným aj druhým. A teda podľa môjho názoru nie je opodstatnené zmeniť v tejto situácii systém, pretože sa mi zdá, že nejdeme k horšiemu, ale možno k lepšiemu výberu daní. A ja navrhujem, aby sme o tomto zákone nerokovali ďalej. A považujem ho za vážne rozhodnutie, ktoré by malo podliehať diskusii odbornej a diskusii aj, by som povedala, parlamentnej, pretože je to zmena, ak by prebehla, na veľmi dlhé obdobie a verím, že nielen na 2 roky.
A posledná poznámka. Mne chýba v dôvodovej správe, po tom, keď som si prečítala veľmi krátku dôvodovú správu k tak vážnej zmene, pretože ja to považujem za dosť vážnu, ekonomické zhodnotenie. Hovorí sa, že zmena alebo návrh zákona neprináša požiadavky na navýšenie administratívneho aparátu, a tým vlastne ani na navýšenie nejakej ekonomickej potreby. Nikde to nie je vyčíslené. A tu si dovolím, možno byť taká trošku adresnejšia. Ak to nemáme v našich poslaneckých návrhoch, ak sa to nenachádza v návrhoch zákonov od iných rezortov, vždy ministerstvo financií žiada toto ekonomické zhodnotenie. Mne v tomto zákone chýba vyčíslenie, čo reorganizácia v tak krátkom čase, ako je to do 1. januára 2005, môže priniesť, pretože ani pracoviská nie sú pripravené na to, aby prišli ľudia z tých okresov na pracoviská, čiže bude to stáť nejaké zdroje finančné, a čo bude s ľuďmi, ktorí dnes, a to je ešte možno jedna poznámka, sú v dočasnej štátnej službe, mali by teraz podliehať skúškam, je to samozrejmé. A tu treba jasne povedať, že, bohužiaľ, vládne taká obava v celej tej daňovej sfére, tí ľudia či sa majú vyjadrovať, či sa nemajú vyjadrovať, či nebudú náhodou za to nejakým spôsobom ohrozovaní alebo či nebudú niektoré vážne problémy v ich pracovnoprávnom vzťahu.
A o konkrétnych problémoch, pán minister, potom s vami osobne. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Šulaj. Nech a páči.
I. Šulaj, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, prerokúvame jeden z ďalších reformných zákonov, ktorý sa dotýka priamo organizačnej štruktúry daňových úradov. Ja sám osobne som si vedomý politickej sily, ktorá je tu v Národnej rade, asi aj skutočností, ktoré ju sprevádzajú.
Chcel by som upozorniť však len na jednu pragmatickú vec. Predpokladám, že každá reforma, tak ako je navrhnutá, by mala doniesť určitý prínos ekonomický, personálny, finančný alebo iné prínosy súvisiace so správou daní a poplatkov. Je tu namieste otázka, či tento zákon bude vedieť okamžite a rýchlo reagovať na potreby doby, pretože ak ho schválime tak, že bude platiť od 1. 1. 2005, by sme mali dôjsť k novej organizačnej štruktúre, ktorá je tu navrhnutá. Preto si myslím, že v ďalšej rozprave, ktorá môže byť v druhom čítaní, by pán minister mal vysvetliť aj problematiku zavádzania nového informačného systému, ktorý doteraz bol robený pre daňové úrady a ktorý bol prispôsobovaný výkonným rozhodnutiam daňových úradov. Predpokladám, že mala by byť vysvetlená aj problematika personálna, pretože podľa mojich skúseností, podľa informácií, tak ako som sa rozprával s pracovníkmi daňových úradov, niektorí len teraz pred dvoma týždňami skončili výberové konania. Ak navrhneme novú organizačnú štruktúru, predpokladám, že asi budeme znova musieť otvoriť výberové konania. Je otázka, ako budujeme a spracujeme personálnu základňu na daňových úradoch. A takisto je tu aj otázka finančná, či naozaj tie daňové pracoviská, ktoré zriadime a ktoré budú podliehať daňovým úradom, budú mať efektívnosť činnosti na takej úrovni, že budú lepšie a efektívnejšie využívať prostriedky daňových poplatníkov tohto štátu. Bez zodpovedania týchto otázok je naozaj nový zákon veľmi problematický a môže spôsobiť veľké problémy. Preto predpokladám, že v druhom čítaní sa budeme rozprávať aj na takéto témy.
B. Bugár, podpredseda NR SR: Pán poslanec Šulaj bol posledný, ktorý sa prihlásil ústne do rozpravy.
Preto vyhlasujem všeobecnú rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči, môžete sa vyjadriť k rozprave.
I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Áno, rád by som sa vyjadril k vystúpeniam pána poslanca Šulaja a pani poslankyne Sabolovej.
Najskôr k tomu, čo povedal pán poslanec Šulaj. Áno, a súvisí to aj s tým, čo povedala pani poslankyňa Sabolová, tento zákon je zákonom, je legislatívnou normou, ktorá vytvára predpoklady na reštrukturalizáciu a reorganizáciu daňovej správy. A faktom je, že mnohé otázky aj tie, na ktoré poukázal pán poslanec Šulaj, my, samozrejme, riešime a pripravujeme. Takže ja v druhom čítaní veľmi rád odpoviem aj na tieto, aj na ďalšie otázky, ktoré súvisia vlastne s tým vecným obsahom, ktorý tento zákon rámcuje.
A k vystúpeniu pani poslankyne Sabolovej, ktoré bolo dlhšie a obsažnejšie, musím najskôr povedať, že som bol trochu prekvapený týmto vystúpením, pretože tento zákon napĺňa programové vyhlásenie vlády, jeho cieľom je zvýšiť, práve výrazne zvýšiť efektívnosť správy a výberu daní. Tento zákon nezhoršuje prístup daňovníkov k službám daňovej správy, tento zákon ale mení štruktúru, ktorá je drahá, nepružná a neudržateľná a neefektívna. Dnes je štvorstupňové riadenie v daňovej správe, to asi uznáme, že je neudržateľné. Navrhujeme dvojstupňovú štruktúru, ktorá ale nebude znamenať, že sa zhorší prístup daňovníkov k daňovej správe, z hľadiska miest, na ktoré chodia daňovníci, sa počet týchto miest vôbec nezníži, nezmení, len sa znížia stupne riadenia, nebude toľko riaditeľov, nebude toľko sekretariátov, nebude toľko služobných áut, áno, toto všetko je pravda, ale z hľadiska styku daňovníka a daňovej správy sa pre daňovníka nič nezhorší, naopak.
Ale ja by som, lebo mohol by som podrobne hovoriť k jednotlivým tým argumentom, k tomu Úradu daňového preverovania chcel len povedať, že problém tohto útvaru bol v tom, že tie kompetencie neboli dostatočné, aby mohol efektívne fungovať, a zároveň nebola vôľa rozširovať kompetencie tohto Úradu daňového preverovania. A ja musím osobne povedať, že ani neviem, či by bolo účelné mať paralelné štruktúry v oblasti vyšetrovania. Takže prišli sme k záveru, že naozaj neosvedčil sa, ale nie preto, že by tam neboli schopní ľudia alebo že by tam boli nejaké subjektívne príčiny, ale jednoducho preto, že tie kompetencie určené zákonom neboli dostatočné. A preto sme usúdili, že lepšie bude, aj keď je to asi netypické, že sa ktorékoľvek ministerstvo alebo minister vzdáva takejto zložky, ju nemať, ako mať ju neefektívnu.
A k všetkým tým vecným otázkam chcem poprosiť naozaj pánov poslancov aj konkrétne osobne pani poslankyňu Sabolovú, aby sme nedávali, príp. nepodporovali ten návrh nepokračovať v tomto zákone. Ja sa ospravedlňujem za to, že teda tie informácie neboli úplne a dostatočné. Ja poskytnem vám všetkým poslancom ten materiál, ktorý vlastne vecne obsahuje ten návrh reštrukturalizácie daňovej správy aj s cieľmi, ktoré tam sú. My chceme výrazne zvýšiť efektívnosť daňovej správy, chceme zvýšiť napr. dobrovoľný výber, čo je najdôležitejší ukazovateľ efektívnosti daňovej správy, je to percento dobrovoľného plnenia daňových povinností, ktoré dnes na Slovensku je okolo 88 %. Chceme ho v priebehu štyroch rokov zvýšiť na 94-percentnú úroveň, ktorá je už porovnateľná s krajinami Európskej únie, ale nemôžeme to dosiahnuť a nevieme to dosiahnuť bez reštrukturalizácie daňovej správy aj tej, ktorá je navrhnutá týmto zákonom.
Ten materiál, o ktorom hovorím, ktorý vecne obsahuje všetky tie zámery, je tam sedem hlavných cieľov k tej reštrukturalizácii zvýšenia efektívnosti daňovej správy, je na internete, na stránke aj Daňového riaditeľstva, aj ministerstva financií. Len podotknem, že aj s tou výčitkou, čo sa týka počtu zamestnancov Ústredného daňového riaditeľstva, ja sa stotožňujem. Ale práve preto prebieha audit na Daňovom riaditeľstve v Banskej Bystrici, ktorého cieľom je práve aj zmenšenie počtu zamestnancov a zvýšenie efektívnosti.
Takže ja by som si dovolil požiadať vás o to, aby ten zákon mohol prejsť do druhého čítania. A v druhom čítaní veľmi rád vysvetlím tieto všetky vecné pripomienky a budem o nich diskutovať a zároveň si dovolím doručiť vám aj ten materiál o reforme daňovej správy. Ďakujem.