Úterý 7. září 2004

Prvý deň rokovania

31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky

7. septembra 2004 o 13.06 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, prosím, aby ste zaujali miesto v rokovacej sále.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Skôr ako pristúpime k samotnému rokovaniu, chcem poprosiť pánov poslancov, aby sme si minútou ticha uctili obete nesmiernej tragédie, ktorej sme boli svedkami, v severoosetskom Beslane.

(Minúta ticha.)

Ďakujem.

Prosím teraz, prezentujme sa stlačením tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov v rokovacej sále a zistiť, či je Národná rada uznášaniaschopná.

(Hlasovanie.) Prítomných je 96 poslancov.

Národná rada je schopná uznášať sa.

Ešte predtým, ako pristúpime k samotnému priebehu rokovania, chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Devínsky, Drgonec, Soboňa a pani poslankyňa Zmajkovičová. Na zahraničnej pracovnej ceste je pán poslanec Jozef Banáš.

Ďalej vás chcem informovať, že overovateľmi na 31. schôdzi budú poslanci Zoltán Horváth a Jozef Hrdlička, ich náhradníkmi budú Jozef Šimko a Ľudmila Mušková.

Program 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky vám bol rozdaný do lavíc, pristúpime teraz k schvaľovaniu programu. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či má niekto návrhy na zmenu alebo doplnenie rokovania 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Pán poslanec Čaplovič.

D. Čaplovič, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby sme na piatok 10. septembra ako prvý bod programu zaradili návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý by žiadal vládu Slovenskej republiky predložiť do 30 dní správu o plnení úloh o súčasnom stave športu Slovenskej republiky a pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít, na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých. Návrh prosím zaradiť ako prvý bod programu na piatkovú schôdzu, odôvodnený návrh uznesenia s odôvodnením predložím osobitne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hopta.

I. Hopta, poslanec: Vážený pán predseda, v zmysle rokovacieho poriadku navrhujem, aby body 64 až 69 čiže zákony týkajúce sa zdravotníckej reformy boli stiahnuté z rokovania tejto schôdze Národnej rady. Myslím si, že prijatie takýchto zákonov by do značnej miery poškodilo občanov Slovenskej republiky a práve úlohou poslancov Národnej rady je ochraňovať oprávnené záujmy občanov v oblasti aj sociálnych otázok. Čiže navrhujem ich stiahnuť z rokovania tejto schôdze. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Pán predseda, nie je to návrh do programu, je to skutočne poďakovanie vedeniu parlamentu, poďakovanie aj vám ako predsedovi parlamentu za to, že v parlamente bol realizovaný skutočne po dlhej dobe čakania nový televízny systém, ktorý zabezpečuje priame prenosy a záznamy televízií, či už verejnoprávnej alebo súkromných. Myslím si, že túto kauzu v tejto chvíli a naplnenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám môžeme považovať za uzavreté. A dovoľte mi, aby som za všetkých tých, ktorí to chceli, aj vám osobne vyslovil poďakovanie. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pekne.

Pán poslanec Mikuš. (Ruch v sále.) Tibor. Pán predseda, prosím, sadnite si na svoje miesto a prosím operátorov, aby zapli mikrofón pánovi predsedovi výboru pre európske záležitosti, a vás prosím, keby ste svoju kartu vložili do svojho hlasovacieho zariadenia. Nech sa páči.

T. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, dovolím si požiadať o rozšírenie programu rokovania, síce na návrh štyroch poslaneckých klubov, Ľudovej strany - HZDS, Smeru a KSS, o návrh uznesenia o Jadrovej elektrárni V1. A zároveň si dovolím požiadať o prerokovanie návrhu uznesenia o dostavbe Jadrovej elektrárne Mochovce, 3. a 4. bloku, na návrh štyroch poslaneckých klubov, Ľudovej strany - HZDS, Smeru, KSS a ANO. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Fico.

R. Fico, poslanec: Vážený pán predseda, na základe diskusie, ktorá dnes bola na poslaneckom grémiu, dávam návrh, aby sme o bode programu č. 39, je to tlač 824, návrh poslanca Národnej rady Pavla Pašku na vydanie zákona o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, rokovali ako o prvom bode rokovania zajtra ráno o 9.00 hodine.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďalšie návrhy na zmenu a doplnenie programu nie sú.

Pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch, o prvom návrhu, pána poslanca Čaploviča, ktorý žiada, aby Národná rada Slovenskej republiky v piatok ráno ako prvý bod rokovania prerokúvala návrh uznesenia, ktorým Národná rada žiada vládu Slovenskej republiky spracovať, do Národnej rady predložiť správu o plnení úloh o súčasnom stave športu v Slovenskej republike a o pripravovaných opatreniach na skvalitnenie a sprehľadnenie finančných tokov a legislatívnych aktivít na zlepšenie podmienok pre mládežnícky, regionálny a vrcholový šport a šport pre všetkých. Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a o návrhu hlasujme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 76 za návrh, 1 proti, 53 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Ďalej budeme hlasovať o návrhu pána poslanca Hoptu, ktorý navrhol, aby sme body 64 až 69, čo sú zákony súvisiace so zdravotníckou reformou, stiahli z rokovania 31. schôdze. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 134 prítomných, 65 za návrh, 42 proti, 27 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Ďalší návrh podal pán poslanec Mikuš, vlastne podal dva návrhy, prvý návrh, ktorý sa týka V1 Jaslovské Bohunice, termínu prevádzky. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o prvom z dvoch podaných návrhov.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 68 za, 2 proti, 61 sa zdržalo, 5 nehlasovalo.

Návrh sme neschválili.

Druhý návrh. Pán poslanec Mikuš navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky prijala uznesenie, ktorým vyjadrí svoj postoj k dostavbe 3. a 4. bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 78 za, 2 proti, 52 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Pán poslanec Fico navrhol, aby sme bod programu, ktorý je uvedený pod poradovým č. 39, prerokovali zajtra ráno o 9.00 hodine ako prvý bod programu. Pýtam sa, páni poslanci, či je všeobecný súhlas aj bez hlasovania. Na poslaneckom grémiu sme uviedli dôvody, prečo je vhodné a nutné, aby sme tento bod predradili na rokovanie pred ostatné. Pán poslanec pán predseda zahraničného výboru Paška ako súčasť stálej delegácie zajtra, štvrtok a piatok sprevádza predsedu izraelského knesetu a je jediný a sám predkladateľ tohto návrhu zákona. Je to len z toho dôvodu, zo žiadneho iného. (Odpoveď z pléna.) Áno. Ďakujem pekne.

Páni poslanci, tým sme odhlasovali všetky návrhy na zmenu a doplnenie programu. Prezentujme sa a hlasujme o návrhu programu ako o celku.

(Hlasovanie.) 137 prítomných, 122 za návrh, 2 proti, 13 sa zdržalo.

Program 31. schôdze Národnej rady sme schválili.

Pristúpime k rokovaniu o prvom bode programu, ktorým sú

návrhy na zmeny v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky.

Návrh ste dostali ako tlač 860, máte ho v laviciach, vychádza z politickej dohody poslaneckého grémia.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Hlási sa pán poslanec predseda výboru pre obranu a bezpečnosť Kaliňák. Končím ďalšiu možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Kaliňák.

R. Kaliňák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Vážené dámy a páni, v súvislosti s dohodou v našom poslaneckom klube strany Smer by som rád podal pozmeňujúci návrh, v ktorom by sme pod bodom B. navrhli doplniť bod 7, v ktorom z Mandátového a imunitného výboru Národnej rady Slovenskej republiky odvolávame poslanca Roberta Kaliňáka, a v ktorom v bode C. v novom bode 6 by sme zvolili za člena mandátového a imunitného výboru poslanca Miroslava Číža.

Dovolil by som si odôvodniť tento pozmeňujúci návrh tým, že vo výboroch, v ktorých som už v tejto chvíli, čiže výbore pre obranu a bezpečnosť, výbore na kontrolu činnosti NBÚ, Stálej delegácii v Parlamentom zhromaždení NATO už majú takú širokú agendu, že sa nemôžem tejto funkcii dostatočne venovať, preto by som prosil, aby aj ostatní kolegovia poslanci a poslankyne zobrali tento návrh na vedomie. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Páni poslanci, keďže nie sú ďalšie pripomienky k predloženému návrhu, pristúpime k hlasovaniu. Odporúčam, aby sme o všetkých troch častiach uznesenia hlasovali spoločne. Prosím, prezentujme sa a hlasujme vrátane pozmeňujúceho návrhu, ktorý podal pán poslanec Kaliňák.

(Hlasovanie.)

Páni poslanci, vyhlasujem toto hlasovanie za neplatné.

Budeme hlasovať najskôr o návrhu zmeny uznesenia, ktorý podal pán poslanec Kaliňák, ktorý žiada doplniť bod B. uznesenia o nový bod 7 a bod C. o nový bod 6. Odporúčal v bode 7 odvolať z mandátového a imunitného výboru pána poslanca Kaliňáka a v bode 6 zvoliť za člena tohto výboru pána poslanca Číža. Prosím, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 130 za návrh, 1 proti, 5 sa zdržalo.

Návrh sme schválili.

Teraz pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia ako o celku vrátane schváleného pozmeňujúceho návrhu. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 136 prítomných, 123 za návrh, 1 proti, 12 sa zdržalo.

Návrh uznesenia sme schválili.

Teraz pristúpime k prerokúvaniu návrhu uznesenia k

návrhom na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách,

ktoré máte ako tlač 861.

Otváram rozpravu k tomuto bodu programu. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Nie.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Pristúpime k hlasovaniu o návrhu uznesenia, tak ako ho máte rozdaný v laviciach. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 132 prítomných, 114 za návrh, 1 proti, 16 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh uznesenia sme schválili.

Pristúpime teraz k rokovaniu o

zákone z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátenom prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.

Skôr ako pristúpime k druhému čítaniu o vrátenom návrhu zákona, chcem vás informovať, že som pána prezidenta písomne požiadal o jeho účasť na prerokovaní tohto bodu programu. Pán prezident požiadal Národnú radu Slovenskej republiky o ospravedlnenie neúčasti. Uviedol, že vrátenie zákona je v písomnom rozhodnutí dostatočne odôvodnené a dôvody, ktoré uviedol, sú nesporné. Preto vyjadril presvedčenie, že jeho účasť na schôdzi Národnej rady v tomto prípade nie je nevyhnutná.

Návrh ste dostali ako tlač 801.

Prosím teraz pána spoločného spravodajcu Karola Mitríka, člena výboru pre verejnú správu, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania vráteného zákona pánom prezidentom. Nech sa páči, pán poslanec Mitrík.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som vám predložil informáciu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania zákona z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, vo výboroch Národnej rady. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor podáva Národnej rade v zmysle rokovacieho poriadku v znení neskorších predpisov túto informáciu o prerokovaní uvedeného vráteného zákona prezidentom republiky.

Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 803 pridelil zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, týmto výborom Národnej rady: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie, rozpočet a menu, výboru pre verejnú správu. Zároveň určil k predmetnému vrátenému zákonu Výbor Národnej rady pre verejnú správu ako gestorský. Podľa rokovacieho poriadku Národnej rady výbor pre verejnú správu podáva Národnej rade informáciu o výsledku ich rokovania.

Výbory predmetný návrh zákona prerokovali nasledovne.

Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu odporúča schváliť zákon v pôvodnom znení v uznesení č. 427 z 25. augusta 2004.

Výbor Národnej rady pre verejnú správu odporúča schváliť zákon so zmenou uvedenou v časti III bode 2 rozhodnutia prezidenta republiky z 22. júla 2004.

Ústavnoprávny výbor prerokoval zákon a neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov v zmysle rokovacieho poriadku. Z celkového počtu 11 poslancov bolo prítomných 9, za návrh uznesenia nehlasoval z poslancov nikto, nikto nehlasoval proti návrhu a 9 poslancov sa zdržalo hlasovanie.

Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko v zmysle rokovacieho poriadku.

Gestorský výbor k uvedenému vrátenému zákonu prezidentom Slovenskej republiky odporúča Národnej rade tieto zmeny: 1. v čl. I sa vypúšťajú prvý bod a tretí bod a súčasne sa zrušuje označenie druhého bodu, gestorský výbor odporúča túto zmenu neschváliť, 2. Čl. II znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembra 2004." Výbor pre verejnú správu ako gestorský výbor odporúča túto zmenu schváliť. O pripomienkach uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta republiky sa odporúča hlasovať osobitne.

Spoločná správa výborov Národnej rady o prerokovaní zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou, v druhom čítaní nebola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu z 2. septembra 2004, nakoľko nezískala podporu nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov členov výboru. Počet členov výboru je 14, prítomných bolo 9, za jej návrh hlasovalo 5 poslancov, proti jej návrhu nehlasoval nikto a 4 poslanci sa zdržali hlasovania.

Výbor ma zároveň poveril, aby som informoval na schôdzi Národnej rady o výsledku rokovania výborov.

Vážený pán predseda, v zmysle § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku ako spravodajca navrhujem hlasovať o pripomienkach uvedených v časti III rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky osobitne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán spoločný spravodajca, prosím, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu.

Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa ústne hlásia pán poslanec Číž, pán poslanec Béreš. Písomne je prihlásený pán poslanec Hurban, ospravedlňujem sa, dostal som až teraz jeho písomnú prihlášku.

Chcem vás požiadať, aby sme po prerokovaní vráteného pánom prezidentom zákona hlasovali a potom ďalšie hlasovania uskutočnili o 17.00 hodine. Je všeobecný súhlas s takýmto návrhom? Áno.

Nech sa páči, pán poslanec Hurban.

J. Hurban, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, ctené kolegyne a kolegovia, vážený pán podpredseda vlády, prezident Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 22. júla 2004 vrátil Národnej rade zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov. Chcem ctenému auditóriu pripomenúť, že tento zákon predovšetkým a prioritne riešil alebo rieši dlhodobý spor mesta Kežmarok a obce Ľubica o stanovenie nových katastrálnych hraníc na sídlisku Juh.

Ako jeden z predkladateľov zákona chcem sa vyjadriť k dôvodom, ktoré viedli pána prezidenta k vráteniu zákona na opätovné prerokovanie v Národnej rade. V časti II je vyslovená domnienka, že kompetencia vlády rozhodnúť o inej zmene územia obce aj bez jej súhlasu je zásahom do ústavného princípu samostatnosti obce a že podľa rozhodnutia Ústavného súdu č. 5/1997 rešpektovanie územnej samosprávy je rovnako ako zachovávanie základných práv a slobôd nevyhnutným komponentom právneho štátu a zároveň že obec je samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky združujúci osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt.

Ak žijeme v právnom štáte, kladiem si nasledovné otázky. Ako je možné, že vyše 4 500 obyvateľov dotknutej časti sídliska Juh sa prihlásilo k trvalému pobytu v meste Kežmarok. Štatistický úrad Slovenskej republiky porušil zákon č. 165/1998 Z. z. o sčítaní obyvateľov, domov a bytov v roku 2001, keď neodôvodnene a na základe nezákonného výkladu citovaného zákona Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky zmenil výsledky sčítania obyvateľov a pričlenil ich k obci Ľubica. Ďalej, Ministerstvo financií Slovenskej republiky na základe nezákonných podkladov od Štatistického úradu Slovenskej republiky nezákonne od roku 2002 poukazuje podielové dane na dotknutých obyvateľoch sídliska Juh v obci Ľubica, čo predstavuje za roky 2002 až 2004 takmer 25 mil. korún. Ďalej, 4 500 obyvateľom Kežmarku sú upierané ich práva na vlastníctvo bytu a iné ústavou a zákonmi tohto štátu garantované práva. Takto by som mohol pokračovať v kladení otázok, ale o týchto veciach, takých citlivých, sa vo výhradách pána prezidenta nehovorí nič. Ja sa pýtam, kde zostal občan a človek. Ďalej, problematické je slovné spojenie: urbanistická súčasť. Sporné územie nielen administratívne, ale aj technicky, infraštruktúrne a urbanisticky úplne splynulo s mestom Kežmarok a tvorí jeho prirodzenú urbanistickú súčasť. Stačí naozaj jedna návšteva tohto dotknutého územia a netreba ďalšie teoretické výklady a poučky. Ďalej, zákon neustanovuje, čo je verejný záujem. Čo môže byť jasnejším a zrozumiteľnejším znakom verejného záujmu ako to, že dotknutí obyvatelia sídliska sú všetci prihlásení k trvalému pobytu v meste Kežmarok, nikdy, v žiadnom čase ani jeden z obyvateľov nebol prihlásený ani nevyjadril vôľu prihlásiť sa k trvalému bydlisku v obci Ľubica, alebo niekoľkonásobné petície, v ktorých podstatná časť týchto obyvateľov aj verejne prejavila vôľu byť obyvateľmi Kežmarku. Ďalej, podľa čl. 5 Európskej charty miestnej samosprávy so zainteresovanými samosprávami sa vopred prekonzultujú všetky miestne zmeny územných hraníc, príp. sa tam, kde to zákon umožňuje, uskutoční referendum. Hovorím zodpovedne, že toto prekonzultované so štatutárnymi zástupcami mesta Kežmarok aj obce Ľubica bolo. A nakoniec konštatovanie, že zmena územia je spojená aj so zmenou vlastníckych vzťahov, je úplne nesprávne, pričom ako keby podsúvalo predkladateľom zákona akýsi nejasný či dokonca zlý úmysel. Priamo v zákone je stanovené, že zmena katastrálnej hranice nezasiahne do vlastníckych vzťahov, teda vlastnícke práva zostávajú zachované v takom rozsahu, ako sú doteraz.

Dovolím si tvrdiť a znovu zopakovať, že je vysoko pravdepodobné, že 21. júla 1992 naozaj neboli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie vlády Slovenskej republiky o odčlenení obce Ľubica od mesta Kežmarok. Ak sa tak napriek tomu stalo, myslím si, že je povinnosťou Národnej rady a vlády Slovenskej republiky, ktorá v tejto novele zákona túto kompetenciu dostáva, túto chybu zákonným spôsobom napraviť. Chcem vás teda prosiť a vyzvať zároveň, aby sme konečne dali priechod spravodlivosti a právu v meste Kežmarok. Prosím vás preto, ctené kolegyne a kolegovia, v mene skupiny poslancov, ale aj v mene obyvateľov mesta Kežmarok a najmä tej dotknutej časti sídliska Juh o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani poslankyňa Tóthová sa hlási s faktickou poznámkou. Predpokladám, že pán poslanec Číž a Béreš sú prihlásení do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Tóthová.

K. Tóthová, poslankyňa: Ďakujem, pán predsedajúci. Nedá mi neupozorniť na jedno, o čom sa zmienil pán poslanec, a síce na to, že pre predložený zákon nie je jasný pojem verejný záujem. Ak si pamätáte, v tejto snemovni sa prijímal ústavný zákon o konflikte záujmov, slangom povedané, a tam bola veľká diskusia o tom, čo je to pojem verejný záujem. Keďže je to ústavný zákon, musí platiť na všetky zákony. Vtedy som apelovala na pána ministra spravodlivosti, aby tento pojem z ústavného zákona vypustil, lebo sa nemôže aplikovať na všetky prípady v oblasti verejnej správy. A už tu narážame na to, pretože pojem verejný záujem, ktorý je definovaný v ústavnom zákone, sa na tieto prípady, kde tiež ide o verejný záujem, vôbec nemôže, resp. veľmi ťažko môže použiť. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Číž. (Hlasy z pléna.) Pán poslanec Číž a Béreš sú prihlásení do rozpravy ústne. Pán poslanec Miklušičák je ďalší prihlásený do rozpravy? Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok.

Nech sa páči, pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Vážený pán predseda, ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len veľmi krátko. Predložený návrh zákona, ktorý pán prezident vrátil, uvádza dva dôvody. Dovoľte mi vyjadriť presvedčenie, že tieto dôvody, ktoré pán prezident uvádza v písomnej časti svojho podania, sme veľmi podrobne prebrali tak na rokovaní výborov, tak na rokovaní Legislatívnej rady vlády a tak aj na rokovaní vlády. A mám pocit, že po hlbšom posúdení tej veci tak boli akceptované tie dôvody. A z toho dôvodu vlastne keby sme prijali pánom prezidentom vrátené dve pripomienky, tak vlastne zákon prestáva existovať. Potom by bolo lepšie navrhnutý zákon prijať ako celok, pretože s tým jedným bodom, ktorý by tam zostal, sme ako navrhovatelia súhlasili, ale nemá s predmetom veci nič spoločného.

Dovoľte len veľmi krátko k tým dôvodom. Základným atribútom obce sú dva základné znaky, jedným je územie, o ktorom toľko hovoria kolegovia z Ľubice, a druhým sú tí, ktorí sú občania. Obec Ľubica a mesto Kežmarok fungovali asi 30 alebo 40 rokov, neviem ten termín presne, spolu ako jeden celok. V rámci toho sa prirodzene rozvíjal, mal katastrálne územie, ktoré patrilo celé do Kežmarku. V tom období spoločného spolužitia sa začalo stavať sídlisko, na ktorom žije teraz 4 000 ľudí, ktorí petíciou potvrdili, že sa cítia Kežmarčanmi a chcú byť v Kežmarku. Neviem si predstaviť, ako nejakým administratívnym právnym, nejakým divným výkladom urobíme zo 4 000 ľudí obyvateľov inej obce, ktorá ich má 1 200. Chcem pripomenúť, keď sme prijali fikciu, že to územie patrí Ľubici, potom by bolo vlastne neplatné aj rozčlenenie obce Ľubica, pretože za odčlenenie hlasovalo iba 1 200 obyvateľov Ľubice a tých 4 000 ľudí predsa nehlasovalo. Podľa môjho názoru dokonca ani majetok tam nie je. Ak citujem dotknuté ustanovenie zo zákona o obecnom zriadení, hovorí sa o časti obce spravidla s vlastným katastrálnym územím. Z toho logicky nevyplýva, že v čase spoločného užívania sa musí vrátiť teraz do obce celé katastrálne územie, ako to bolo predtým, pretože tam jednoducho boli zmenené právne pomery, už tam žijú noví občania, noví ľudia. Preto bolo treba jednoducho odčleniť a upraviť kataster vo väzbe na reály, ktoré vznikli počas 40-ročného spoločného života. Je nesmiernym problémom, že toto sa nepodarilo vyriešiť vláde tým, že sú neustále nejaké úvahy o tom, či je dotknutý záujem obce a či sa môže alebo nemôže s tým rokovať. V danom prípade je primárne to, že jednoducho právo 4 000 ľudí, ktorí sú občanmi Kežmarku, musíme vrátiť. Vzhľadom na retroaktivitu a nepresnosť a nedobrú právnu úpravu od roku 1990 do roku 1992, ktorá je recipovaná ale aj do súčasnej právnej úpravy, sa to vo väzbe na inú právnu úpravu nedá, pretože by išlo o retroaktivitu. Uznávam aj to, čo hovorí pani Tóthová. Ale nemôžeme vytrestať teraz ľudí, ktorých žije až 4 tisíc, za to, že nie je to definované poriadne. A to súhlasím s vami so všetkým, čo ste povedali.

Ja som presvedčený, že tento zákon, ktorý je naozaj vecný, ktorým sme navrhovali prierezovo zo všetkých poslaneckých klubov vyriešiť situáciu, je korektný, neškodí ani obyvateľom Ľubice, objektívne im neškodí. Predsa otázka katastra a súčasti katastra, to nie je majetkový vzťah, to je spravujúci vzťah, ktorý má celkom iný charakter ako vlastnícke vzťahy, niekto to tu už aj vysvetlil. Ja to nechcem vysvetľovať podrobnejšie, ale som vnútorne absolútne presvedčený, že toto je naozaj nepolitický zákon, ktorým pomôžeme občanom v území, a je spravodlivý. Jednoducho musíme už vyriešiť spor. A je na vláde, aby následne predložila potom ďalší zákon, ktorý znemožní akékoľvek ďalšie takéto problémy, a to tým, že keď jednoducho v časti hovoríme o rozdelení obce, zároveň určíme orgán, ktorý je zodpovedný za to, že ak vznikne nejaký spor, tak ten problém vyrieši. Zatiaľ to nemáme. Nedá sa to vyriešiť týmto nie celkom perfektným spôsobom, ale z právneho hľadiska mu nemožno nič vyčítať. A myslím si, že takto prijatý zákon veci jednoznačne pomôže. Nestačí upozorňovať na problémy spojené s vyriešením tejto situácie, právnik nemôže upozorniť len na to, že niektoré riešenie má úskalia, ale musí navrhnúť, ako vec vyriešiť. A toto riešenie podľa môjho názoru je jediné a je korektné. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Béreš.

V. Béreš, poslanec: Vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, dovoľte len pár takých informácií, ktoré sa týkajú celej tejto záležitosti. Samozrejme, hovoríme celý čas vlastne o území, dalo by sa povedať, sídlisku Juh, ktoré sa nachádza, dalo by sa povedať, trošku v Ľubici, trošku v Kežmarku. V každom prípade si myslím a cítim to na základe tých informácií, ktoré som si preštudoval, iste mi dáte za pravdu, že najhoršie sú na tom obyvatelia sídliska Juh, áno. Celý čas hovoríme o tom, ku ktorému vlastne katastru by to malo patriť. Myslím si, že najviac to škodí celý čas obyvateľom tohto sídliska. A neskôr aj vysvetlím, prečo to tak je.

Chcel by som ísť len trošku do histórie. V roku 1997 a ešte skôr, v roku 1974 došlo k zlúčeniu Ľubice a Kežmarku. V roku 1991 boli zasa rozdelení, pričom v osemdesiatych rokoch bolo postavené menované sídlisko. Chcel by som povedať, že 22. januára 1992 bola podpísaná zmluva medzi Ľubicou a Kežmarkom, na základe ktorej sa vlastne toto sídlisko malo dostať a dostalo sa vlastne nie celkom ešte vtedy ako úplne do katastrálneho územia Kežmarok, avšak s tým, že bude vlastne poskytnutá nejaká refundácia, resp. nejaké iné územie práve obci Ľubica. Vlastne reakciou na túto zmluvu bola vlastne ponuka, ktorá išla z Kežmarku, s tým, že 42 hektárov bolo vlastne ponúknutých v podobe lesa práve obci Ľubica. Treba povedať, že vlastne ide o štyrikrát väčšie územie, keby som myslel tým rozlohu, ako bolo sídlisko Juh. A musím teda povedať, že vlastne došlo k odmietnutiu tejto ponuky. Preto si myslím, že celý čas ide tu svojím spôsobom, domnievam sa, o nejakú špekuláciu súvisiacu s podielovými daňami. A celý čas, myslím si, bolo to prakticky hlavným kritériom posudzovania zo strany Ľubice.

V každom prípade chcel by som povedať jednu vec, že, hovoril to aj kolega poslanec Číž, bola tam podpísaná petícia. Naozaj toto je záujem týchto obyvateľov, len pripomeniem, že ide o 4 500 obyvateľov, pričom 3 227 ľudí podpísalo petíciu, ktorou vlastne chceli byť pričlenení ku Kežmarku. To znamená, že jednoznačne toto je vôľa týchto ľudí. A, samozrejme, právnici budú namietať, že ide vlastne o protizákonný, protiústavný stav. V každom prípade jedno je isté, že títo ľudia chcú patriť do Kežmarku.

Samozrejme, je tu ešte jeden faktor, ktorý je, myslím si, veľmi dôležitý, že reálne sa o verejné osvetlenie, ako aj napr. o odvoz smetí a tak ďalej stará práve Kežmarok, áno. To znamená, že vlastne ten reálny servis, ktorý sa týka práve tohto sídliska, ide zo strany Kežmarku, ktorý prišiel toho času plus-mínus o 20 mil. Sk. To znamená, že istým spôsobom ide tu vlastne o prirodzený servis zo strany mesta Kežmarok, čím sa dá dedukovať ten vzájomný vzťah medzi sídliskom a mestom Kežmarok.

Chcel by som ešte jednu vec povedať, ktorú som povedal v úvode, veľmi stručne, že najviac na to doplácajú občania práve menovaného sídliska. Myslím si, že ide napr. aj o takú vec, ako je napr. odkúpenie bytov, ktoré zatiaľ jednoducho nemôžu ísť do osobného vlastníctva, áno. Tým, že vlastne ide o nevysporiadané územia a tým pádom vlastne aj o tie byty, tak prakticky nie je možný žiaden prevod, odkúpenie a tak ďalej. Čiže vlastne reálnym spôsobom blokujeme záujem občanov, ďalej nejakým spôsobom vlastne zobrať si tieto byty napr. do osobného vlastníctva. A čím ďalej odsúvame tento problém, ak ho nevyriešime napr. v podobe zákona, domnievam sa, že tento problém tým naďalej bude pokračovať. A som presvedčený, že tieto dve obce sa nemôžu alebo nevedia dohodnúť, áno. Je to jednoznačné. Tento spor sa ťahá prakticky od roku 1991, pretože už vtedy vlastne boli prvé náznaky rôzneho názoru na túto vec. Takže domnievam sa, že bol tu dosť dlhý čas na to, aby sa dohodli tieto obce. Myslím si, že aj referendum by to jednoznačne neukázalo a opäť by vlastne sa nedospelo vlastne ku konečnému výsledku.

Takže týmto si dovoľujem vás poprosiť o vlastne podporu tohto zákona, pretože myslím si, že je správne to rozhodnúť touto Národnou radou. A nerád by som ako kolega Hurban, myslím, hovoril, čo je spravodlivé, pretože asi sú tu dva takéto rôzne názory, ale chcel by som vás naozaj poprosiť o podporu. Ďakujem veľmi pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Miklušičák najskôr s faktickou poznámkou.

J. Miklušičák, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Chcem len upresniť slová kolegu v súvislosti so spomínanou zmluvou. Treba pravdu povedať aj, že tú zmluvu neskôr súd zrušil. A preto nemá právne účinky a spomínať ju ako právne záväznú je zavádzajúce. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Béreš chce reagovať na faktickú poznámku. Nech sa páči.

V. Béreš, poslanec: Áno, samozrejme, súhlasím s tým, čo povedal kolega Miklušičák. Chcel by som len povedať, že faktom ostáva, že v čase, keď sme sa to domnievali a táto zmluva bola otvorená, bola platná, tak Ľubica jednoducho odmietla akúkoľvek vlastne nápravu, akýchkoľvek tých 48 hektárov, o ktorých som hovoril. Takže toto je reálna situácia. Jednoducho bola odmietnutá akákoľvek ponuka zo strany obce Ľubica.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec.

J. Miklušičák, poslanec: Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vystupoval som k tomuto zákonu, aj keď bol prvýkrát predkladaný alebo keď bol prvýkrát pokus o predloženie tohto zákona v parlamente. A vystúpil som vtedy so zamietavým stanoviskom aj v súvislosti s riešením sporu Ľubica - Kežmarok, hoci sa týkal aj ďalších vecí.

Súhlasím s tou časťou vystúpenia pána poslanca Hurbana a aj kolegu Béreša, keď bolo spomínané, že vlastne obyvatelia sídliska Kežmarku, sídliska Juh sú vlastne rukojemníkmi, to je pravda, s tým sa súhlasiť dá, a sú vo veľmi nevýhodnej situácii. Nemôžeme však riešiť ich ťaživú situáciu tým, že zoberieme územie obci Ľubica a pričleníme ho ku Kežmarku.

Ja som aj vtedy vystúpil a trvám na tomto stanovisku dodnes, že vláda urobila veľmi málo na vyriešenie toho problému. Naozaj, samozrejme, Ľubica nesúhlasí s výmenou kusa za kus. Aj cena pozemkov pod KIA nie je tá, ktorá bola dovtedy, kým sa nerozhodlo, že toto územie bude slúžiť pre výstavbu závodu. Samozrejme, keďže vznikol dopyt po tomto území, stúpla aj cena. Takisto aj pre Ľubičanov má toto územie tou udalosťou, ktorá tam nastala, vyššiu cenu. A určite čakajú lepšiu ponuku ako len výmenu kusa za kus.

Rozhodne nie je možné riešiť to takýmto zákonom a volať, spoliehať sa, pán kolega Číž, na vládu, že vláda potom predloží zákon, ktorý zamedzí zneužívanie tohto zákona. No, pán kolega, naozaj veľmi ma to mrzí, z vašich úst som už počul veľa múdrych rečí, ale takýto úlet sa vám hádam ešte ani nestal.

Budem hlasovať za pripomienky pána prezidenta a proti zákonu v prípade, že nebudú prijaté. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Číž.

M. Číž, poslanec: Ďakujem pekne. No ja sa zdržím vecnej polemiky, len dve také veľmi krátke pripomienky. Zásadné nedorozumenie spočíva v tom, že tu nejde o vlastnícky vzťah. Pokúsim sa, pán kolega, uviesť jeden malý príklad. Obyvatelia mestskej časti Bratislava-Lamač, starej historickej dediny sa rozhodnú, že sa odčlenia od Bratislavy. Odčlenia sa tým, že ich bude hlasovať koľko ja neviem, možno 1 000. Potom zistia, aké bolo ich staré katastrálne územie, na základe toho vznikne 40-tisícový osobitný Lamač, pretože na katastrálnom území bývalej obce Lamač dneska sú veľmi vážne sídliská. To by sa podľa takéhoto výkladu mohlo veľmi ľahko stať. A sami vieme, že to je predsa nezmysel. Obec tvoria obyvatelia a územie. Čiže obci Ľubica patrí a treba vyčleniť nové katastrálne územie, na ktorom bývajú obyvatelia Ľubice, a priľahlé pozemky. Ak je tam dohoda, že je možné dať tú výmeru, ktorá akože kvázi pripadne Kežmarku, tak to treba urobiť a je to korektné napriek tomu. Ale jednoducho pričleniť 4 000 ľudí k malej obci, to je predsa nezmysel a nad týmto sa treba zamyslieť. Ďakujem za pozornosť.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skočenú.

Pán spravodajca sa chce vyjadriť? Nie.

Pristúpime k hlasovaniu, keďže pán spoločný spravodajca nechce zaujať svoje stanovisko, prosím pánov poslancov, aby sa dostavili do rokovacej sály, o pripomienkach pána prezidenta, ktoré sú uvedené v časti III.

Prosím pána poslanca Mitríka, aby uvádzal návrhy hlasovaní.

K. Mitrík, poslanec: Vážený pán predseda, dajte hlasovať o bode 1, ktorý sa nachádza v časti III, s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o pripomienke 1 v časti III.

(Hlasovanie.) 122 prítomných, 30 za návrh, 55 proti, 37 sa zdržalo.

Návrh sme neschválili.

Prosím druhý návrh.

K. Mitrík, poslanec: Pán predseda, dajte hlasovať o druhom bode, kde je odporúčanie gestorského výboru schváliť ho.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Hlasujeme, páni poslanci, o druhej pripomienke.

(Hlasovanie.) 124 prítomných, 63 za návrh, 11 proti, 49 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Pripomienku pod bodom 2 pána prezidenta sme neschválili.

Teraz pristúpime k tretiemu čítaniu a hlasovaniu o zákone ako...

K. Mitrík, poslanec: Ako o celku.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Chcem upozorniť, že na opätovné schválenie je potrebná nadpolovičná väčšina všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.

Hlasujeme, páni poslanci.

(Hlasovanie.) 126 prítomných, 93 za návrh, 14 proti, 15 sa zdržalo, 4 nehlasovali.

Konštatujem, že Národná rada po opätovnom prerokovaní schválila zákon z 30. júna 2004, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, vrátený prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou.

Teraz budeme pokračovať v rokovaní ďalším bodom programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 566/2001 Z. z. o cenných papieroch a investičných službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o cenných papieroch) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Návrh zákona prerokovávame ako tlač 771.

Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh uviedol a odôvodnil podpredseda vlády a minister financií Ivan Mikloš. (Ruch v sále.)

Pán minister, prosím vás ešte o krátku chvíľu. Páni poslanci, pani poslankyňa, pán poslanec Číž, prosím o pokoj. Nech sa páči, choďte si vydiskutovať pokojne do parlamentnej kaviarne veci.

Nech sa páči, pán podpredseda vlády.


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP