Úterý 6. července 2004

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickou poznámkou pán poslanec Maxon.

M. Maxon, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Pani kolegyňa, ja obsahovo súhlasím s vami, len chcel by som si ujasniť jednu vec. Vy ste spomínali vo svojom vystúpení aj našu dohodu, mám na mysli dohodu výboru pre pôdohospodárstvo so samosprávou, a konštatovali ste, že prvým krokom pred zrušením komory by malo byť dobrovoľné členstvo. My sme sa nedohodli na ničom takom, že komora by sa mala zrušiť, ale dohodli sme sa na tom, žeby malo byť dobrovoľné členstvo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pani Tkáčová.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Pán poslanec Maxon, keby ste ma troška pozornejšie počúvali, tak som nehovorila o zrušení komory, ale len zákona č. 30/1992 Zb. o zriadení komory.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú.

Pán minister, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, len v krátkosti na tú otázku, ktorá bola smerovaná od pána poslanca Béreša smerom ku mne.

Úloha komory, to je záležitosť poľnohospodárskej samosprávy, ktorá sa nedá presne vyšpecifikovať, pretože komora a poľnohospodárska samospráva musí reagovať na aktuálny čas a požiadavky trhu a zastupovať záujmy poľnohospodárskej samosprávy. Dnes predpovedať, čo presne budem musieť vykonať v roku 2005, 2006, sa nedá presne predpovedať, ale z vývoja v posledných mesiacov jednoznačne vidieť, že poľnohospodárska samospráva, ktorá doteraz bola zoskupená v štyroch profesijných komorách, sa sústreďuje pomaly, ale iste do jedného.

Je to dobrý a pozitívny trend z toho dôvodu, že aj v Európskej únii na zastupovanie a hájenie záujmov poľnohospodárska samospráva má založenú takzvanú Coppu - Cogecu, ktorá zastupuje poľnohospodárov pri Európskej komisii na úrovni celej Európy. Preto tento trend chceme podporiť aj tým, že zrušíme povinné členstvo, pretože sa nazdávam, že kvalitu a profesionalitu samosprávy vieme zvýšiť len tým, keď nebudeme umelo niekomu prikazovať, čo musí a čo nemusí.

Týmto spôsobom si myslím, že tento zákon, táto novela prispeje k zvýšeniu kvality poľnohospodárskej samosprávy a hájeniu záujmov celého vidieka. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca? Nech sa páči.

A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Ja takisto len zareagujem na predrečníka pána poslanca Béreša. My sme naozaj vo výbore pre pôdohospodárstvo zvlášť po tom, ako vstúpil do platnosti nový systém podávania žiadostí o dotácie, naozaj videli obrovský kus práce, ktorý urobila samospráva, poľnohospodárska a potravinárska komora, pretože pri tom návale práce jednoducho v súbehu s pôdohospodárskou platobnou agentúrou a táto stavovská samosprávna organizácia dokázali v krátkom časovom úseku urobiť kus práce s tým, že nakoniec podnikatelia v agrosektore stíhali podávať žiadosti podľa nového predpisu a takýmto spôsobom vlastne dokázali, že sú životaschopní a pripravení vlastne na nové podmienky, a na druhej strane si myslím, že ak táto komora dnes bude na báze dobrovoľnosti, určite sa skvalitní táto ich činnosť a o tom, ako si rozhodnú regionálne zastúpenia, o tom je vlastne v zákone hovorené, že na základe prijatých stanov. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o

vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 758 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 775.

Prosím ministra životného prostredia Slovenskej republiky pána Lászlóa Miklósa, aby návrh zákona uviedol. Nech sa páči, pán minister.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, tento návrh zákona preberá príslušnú smernicu Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa ustanovujú schémy obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v spoločenstve. Namiesto toho, aby som išiel do detailov administratívneho obsahu tohto zákona, vám poviem fyzicky, o čo ide.

Environmentálna stránka je nasledovná: Skleníkové plyny idú do atmosféry a rozptyľujú sa bez ohľadu na to, kde boli produkované. Z toho vyplýva, že aj kdekoľvek znížime tieto skleníkové plyny, tak sa znižujú, nehľadiac na to, v ktorom štáte, dokonca aj na ktorom kontinente. Ekonomická stránka tohto je, že v rôznych štátoch sa dajú znížiť skleníkové plyny za rôzne peniaze, a preto sa vymysleli stratégie, takzvané flexibilné mechanizmy jednak celosvetové, takzvaný keltský protokol, ktorý ale ešte nie je v platnosti, jednak v rámci Európskej únie.

A ešte tretia taká ekonomická záležitosť je, že niektoré štáty v rámci sledovaného obdobia, ktoré od 1990 už znížili emisie a niektoré ešte nie, respektíve, samozrejme, nie štáty, ale subjekty v rámci daných štátov. Preto sa vytvoril systém alebo schéma obchodovania s emisiami, kde je možné, že ten subjekt, ktorý produkuje veľa emisií, sa môže rozhodnúť, či vie znížiť emisie v rámci svojej prevádzky, ale vie tie peniaze poskytnúť do takého regiónu, kde je možné toto zníženie za lacnejšie peniaze. Keď to zoberieme teraz regionálne alebo v rámci európskeho kontinentu, tak áno, Európska únia má záväzky znížiť svoje emisie, ale v rámci Európskej únie sú štáty, ktoré už znížili na danú mieru, a sú štáty, ktoré ešte neznížili. My patríme medzi štáty, ktoré už znížili, a preto mnohé subjekty majú už takzvané kvóty, s ktorými je možné obchodovať.

Samozrejme, zákon rozoberá nuansy tohto systému a musím povedať, že ten celý systém je dosť zložitý, preto som si dovolil vám povedať skôr túto fyzickú stránku, ako ísť do detailov, ktoré sa priznám, každý detail ani nepoznám v tomto zákone.

Takže toľkoto, pán predsedajúci. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Pán minister, zaujmite, prosím, miesto pre navrhovateľa. Teraz dávam slovo spravodajkyni, ktorú určil navrhnutý gestorský výbor pre životné prostredie a ochranu prírody, pani poslankyni Libuši Martinčekovej.

L. Martinčeková, poslankyňa: Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpila v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 758, ako spravodajkyňa určená Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Problematika návrhu zákona je prioritou podľa Partnerstva pre vstup, v ktorom Slovenská republika prevzala záväzok dokončiť zosúlaďovanie legislatívy Európskej únie v oblasti životného prostredia s dôrazom na kvalitu životného prostredia ako celku a kontrolu priemyselného znečisťovania. Návrh zákona je zaradený do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na tento rok.

Z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Z dôvodovej správy vyplýva, že návrh zákona o obchodovaní s emisnými kvótami je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi normami a zabezpečuje úplnú zlučiteľnosť so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/87 Európskych spoločenstiev. Na zavedenie obchodovania s emisnými kvótami sa predpokladajú náklady v rámci schváleného rozpočtu kapitoly Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Je možno očakávať príjmy do štátneho rozpočtu z predaja emisných kvót a z pokút.

Prijatie zákona nespôsobí priame dopady na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iné právnické osoby. Umožní im zapojenie sa do obchodovania s emisnými kvótami. Predpokladaný návrh zákona nebude mať vplyv na zamestnanosť ani na rozpočty obcí. Zákon bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Jeho prijatie zabezpečí potrebné znižovanie emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok tak, aby sa neprekročila úroveň národných emisných stropov alebo prípustné národné množstvá emisií vyplývajúce z medzinárodných záväzkov.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky na tom, že po rozprave odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Súčasne odporúčam v zmysle § 64 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 775 z 18. júna 2004 prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody.

Za gestorský výbor navrhujem v súlade s citovaným rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody, pričom odporúčam, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali do 27. augusta 2004 a gestorský výbor v lehote do 3. septembra 2004.

Pán predseda, ďakujem, skončila som. Odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, zaujmite miesto, prosím, pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám prihlášky do rozpravy, ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 754, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 771.

Prosím ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Rudolfa Zajaca, aby návrh zákona uviedol.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán predsedajúci, pani poslankyne, páni poslanci, navrhovaný zákon je po prvýkrát za obdobie, odkedy som nastúpi do funkcie ministra, ktorý nerieši aproximačné a harmonizačné problémy, otázky registrácie liekov, ale ktorý rieši národnú legislatívu, a to znamená oblasťami, ktoré naozaj nie sú harmonizované s Európskou úniou.

V neharmonizovaných oblastiach v oblasti liekovej politiky Európska únia ponecháva v právomoci členského štátu kompetenciu upravovať vzájomné vzťahy v národnej legislatíve. Jej harmonizovanou oblasťou je poskytovanie lekárenskej starostlivosti ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti špecifického typu. Tento návrh zákona, tento návrh novely je zameraný najmä na poskytovanie lekárskej starostlivosti na území Slovenskej republiky.

Čo chceme dosiahnuť? Ja som sa to snažil vám dať v taxatívnej forme, aby bolo jasné, že po prvýkrát chceme zaviesť istý poriadok, ktorý potrebujeme zaviesť v takej citlivej otázke, akou je lieková politika.

Novelou zákona chceme umožniť zriadenie verejných lekární aj právnickým osobám za zákonom definovaných podmienok. Umožňuje sa predaj dnes už voľno predajných liekov v hypermarketoch a obchodných domoch za zákonom stanovených podmienok a za dodržania zdravotníckeho charakteru, to znamená samostatný pult, uzavretý pult, kvalifikovaný farmaceut predavač.

Ustanovuje sa, čo považujeme za veľmi významné, lekárnikom povinnosť predkladať na štatistické spracovanie údajov o počte a sortimente zdravotníckych pomôcok a liekov vydaných bez predpisu. Zakotvuje sa povinnosť zabezpečiť výkon lekárenskej pohotovostnej služby. Ustanovuje sa povinnosť lekárom a lekárnikom poskytovať pacientom informácie o náhradných lacnejších, pre pacienta výhodnejšie generických liekov. Lekárnikom sa umožňuje vydať náhradný generický liek, ak s tým súhlasí predpisujúci lekár a pacient.

Ustanovuje sa povinnosť uzavrieť zmluvu medzi poskytovateľom, lekárňou a zdravotnou poisťovňou v oblasti verejného zdravotného poistenia. Veľmi výrazne sa sprísňujú požiadavky na vystavenie tlačiva lekárskych predpisov a na ich výdaj preskribujúcim lekárom. Ide o to, aby sa zabránilo v čo najväčšej možnej miere nežiaducim, neoprávneným a finančne náročným manipuláciám, často hraničiacim až na úrovni rozkrádania. Umožňuje sa, aby zdravotné poisťovne zaviedli liekové knižky, na ich evidenciu predpísaných vydaných liekov v prvej etape o najcitlivejšie skupiny, to je 15 percent pacientov, ktorí vyčerpávajú 85 percent zdrojov.

Navrhuje sa, aby dohľad nad poskytovaním lekárenskej starostlivosti vykonával alebo novo utvorený úrad, alebo zdravotné poisťovne, alebo ministerstvo. Navrhuje sa, aby zdravotné poisťovne vydávali preukaz zmluvným lekárom, na základe ktorého bude možné vydávať lekárovi prázdne tlačivá. Zákon obsahuje aj sprísnenie požiadaviek pre všetky subjekty zakladajúce s liekmi a so zdravotníckymi požiadavkami na evidenciu a inventarizáciu. Ustanovuje sa, že farmaceuti pracujúci na ministerstve zdravotníctva, prípadne na Úrade pre dohľad, v zdravotných poisťovniach a farmaceuti pracujúci v samosprávnych krajoch nesmú byť držiteľmi povolenia na zaobchádzanie s liekmi a zdravotníckymi pomôckami, ide o takzvaný konflikt záujmov.

Navrhuje sa ďalšie legislatívne obránenie za zabránenie nežiaducim javom v oblasti praktickej realizácie liekovej politiky. Takisto sa navrhuje doplnenie pojmov so smernicou Európskej únie č. 2002/98 z 27. januára 2003 ustanovujúce normy kvality a bezpečnosti pre odber skúšania a spracovanie, uskladnenia a distribúcie ľudskej krvi a zložiek z krvi pozmeňujúcich smernicu 2001/83 ES.

Návrhom novely zákona sa ako lieky upravujú aj prírodné liečivé vody plnené do spotrebiteľského balenia v súlade so smernicou Rady 80/777 EHS a v súlade s aproximáciou právnych predpisov členských štátov vzťahujúcich sa na využívanie a obchodovanie s prírodnými minerálnymi vodami.

Značnú časť novely, a tu uvidíte, je to takýto spis, zabezpečuje aproximácia týkajúca sa veterinárnych liekov. Návrhom novely zákona sa pristupuje k novelám ďalších zákonov, ktoré sú v priamom vzťahu s lekárskou starostlivosťou.

Chcem povedať, že keď sa doteraz podarilo akýmsi spôsobom zabezpečiť v rámci prístupových rokovaní a v rámci prístupových procesov v rámci prístupovej zmluvy ako-tak registráciu, schvaľovanie a kategorizáciu liekov, teda všetko veci, ktoré platia v celej Európe, teraz po prvýkrát pristupujeme k výraznému zvýšeniu efektivity a k zníženiu možnosti nežiaducich javov na úrovni liekovej a lekárenskej politiky s tým, akoby sme liberalizovali trh, umožňujeme aj akciovým spoločnostiam, ale aj nemocniciam, ktoré môžu prevádzkovať verejné lekárne, výnos verejnej lekárne používať na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ale súčasne výrazným spôsobom ideme do zavádzania, nerád to slovo používam, ale poriadku. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre zdravotníctvo, pánovi poslancovi Birošovi. Prosím, pán poslanec.

P. Biroš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne a kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Máte to pred sebou ako tlač 754.

Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami. Návrh novely si nevyžiada zvýšené nároky na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí. Návrh zákona nemá dopad na zamestnanosť a zvýšenie počtu pracovných síl. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskych spoločenstiev a s právom Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 771 z 18. júna tohto roku a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy sa prihlásili... Pán Bódy, do rozpravy? Až potom ústne, hej, tak najskôr majú prednosť za kluby. Za klub HZDS sa prihlásil pán poslanec Džupa, potom pán poslanec Paška, a keď prednesú svoje vystúpenia, dám príležitosť na ústne prihlášky do rozpravy.

Tak ako prvý vystúpi pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán predseda Národnej rady, pán podpredseda Národnej rady, dámy poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Národnej rady č. 220/1996 Z. z. o reklame v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyvolá, predpokladám, hlavne počas druhého čítania dosť značnú pozornosť odbornej aj laickej verejnosti.

Pokúsim sa pomenovať aspoň niektoré okruhy problematiky, kde predpokladám záujem nielen čisto odborný, ale aj lobistický záujem, pretože musím súhlasiť s predkladateľom a s argumentáciou, ktorou oslovil Národnú radu, že ambíciou tohto zákona alebo tejto novely, ktorá sa potom dotýka následne ďalších zákonných noriem Národnej rady Slovenskej republiky, ide o otvorenie siete, čo sa týka poskytovania lekárenských služieb, ale aj o sprísnenie režimov poskytovateľov a na nich nadväzujúcich systémov organizácií a dodávateľov čo, samozrejme, nemusí byť vždy prijaté s porozumením a s nejakou zvlášť veľkou radosťou.

Preto pri zhodnocovaní prínosov a negatív takto navrhovaného znenia novely zákona, ktorý predložil v mene vlády minister zdravotníctva, zásadne musíme zvažovať, aký to prinesie prínos predovšetkým a v poradí pre klienta, pacienta, občana, pre zdravotníka a zdravotníckych pracovníkov až následne pre ostatné zložky, ktoré participujú na zdravotnej starostlivosti vrátane poskytovateľov aj povedzme z kategórie, ktorí poskytujú farmaceutické a lekárenské služby.

Naozaj znenie tohto zákona je tak koncipované, že dáva záruky, čo sa týka sprísnenia režimov, že sa tieto dajú postrehnúť, vymáhať, kontrolovať a následne aj konkretizovať na jednotlivé komodity a výstupy.

Z pozitív, ktoré prináša toto znenie novely, musím jednoznačne priznať, že ide o prísnu implementáciu tejto zákonnej normy s normami štátov Európskej únie a Európskeho spoločenstva.

Ďalej musím kvitovať, že sa po prvýkrát v histórii kategorizuje voda ako liek a podľa noriem prislúchajúcich na posudzovanie lieku bude voda v prípade, že sa bude uchádzať o prívlastok liečivá voda, musieť podrobiť presne takým istým schvaľovacím, dokazovacím a kontrolným mechanizmom ako iné liečivá.

Ďalej by som kvitoval zjednodušenie schvaľovacích administratívnych procesov pri klinickom skúšobníctve v prípade multicentrického skúšania, čo zaiste môže priniesť lepšie podmienky pre prácu klinických lekárov a skúšobníkov, ale aj významne skrátiť čas, ktorým sa dostane liek v takej alebo inej liekovej forme na pulty a k pacientom.

Čo sa týka sporných záležitostí alebo okruhov, kde očakávam kritiku, očakávame aj lobizmus, je a vyplýva z toho, že lekárne budú môcť zriaďovať aj právnické osoby. Môžeme v tejto chvíli diskutovať, či je to dobré, alebo je to zlé. Či je to v prospech, alebo v neprospech veci. Ale ak sa držíme toho, čo som si dovolil už tu predniesť, či to prinesie, alebo neprinesie zlepšenie dostupnosti a služieb, skvalitnenie týchto služieb, či to donesie konkurenciu v prospech klienta, v prospech pacienta, občana, tak myslím si, že pokiaľ vymedzenie bude precizované, a ak sa vyskytujú nejaké chybičky v paragrafovom znení v podobe, ktorú nám predložila vláda, v druhom čítaní sa to dá odstrániť. Svoj osobný názor poviem. Nevidím dôvod, prečo by lekárne nemohli zakladať aj právnické osoby.

Ďalej, čo sa týka predpokladanej diskusie, bude ďalší okruh problematiky, ktorý vyplýva zo skutočnosti, že sa oddeľujú okresné hematologické oddelenia, takzvané transfúzky, a krvné banky. Opäť je tu veľké pole pôsobnosti na rôzne argumentácie pre a proti tomuto kroku, pre a v prospech tohto kroku, ale vcelku takáto organizačná zmena s presným vymedzením náplne práce krvných bánk môže vytvárať dobré podmienky na to, aby bola zamedzená možnosť s nezákonnou manipuláciou s krvou a krvnými derivátmi, pričom, samozrejme, rátam do tohto termínu aj rôzne snáď sťaby ambície kupčiť s ľudskou krvou, krvnými derivátmi. Nehovorím predávať a kupovať, ale kupčiť. Druhým aspektom, ktorý zase je v prospech takéhoto kroku, je skutočnosť, že sa pravdepodobne vytvorí právna norma, ktorá donúti zdravotnícke zariadenia, ktoré budú prevádzkovať krvné banky, aby sa nestávalo pravidelnosťou, že nepoužitý expirovaný krvný derivát pôjde do odpisu a vlastne znehodnotenia na ďalšie využitie v systéme zdravotnej starostlivosti či priamo klinickej, alebo následne potom v laboratórnych a iných činnostiach.

Ďalším okruhom, kde očakávame diskusiu a množstvo pripomienok, je, či verejné lekárne a nemocničné lekárne môžu mať pobočky, alebo nemôžu mať pobočky a či tieto pobočky môžu byť v hypermarketoch, alebo nemôžu byť v hypermarketoch. Skutočne aj tu je možné použiť za priehrštie argumentácií podporujúcich alebo vyvracajúcich tie isté argumenty toho istého človeka, ktorý bude argumentovať pre alebo proti tomuto kroku.

Ale musím podotknúť, čo som si už dovolil povedať niekoľkokrát počas tohto príspevku. Všetko je to postavené na zákonnej norme, na tom, aby bola vyprecizovaná a aby bola jasne definovaná v každom bode vrátane toho, s akou komoditou, akým postupom budú pobočky nakladať. Povedzme aj v tých hypermarketoch. A paragrafové znenie je tak koncipované, že znemožňuje, aby nedošlo ku dvojitej kontrole, čo sa týka diagnózy pacienta, ordinácie lieku a výdaja tohto lieku. Pokiaľ tento atribút bude splnený, tak potom je úplne jedno, či bude pobočka alebo výdajňa umiestnená v hypermarkete, alebo v nejakej celkom inej, možno pre niekoho "váženejšej" budove.

Ďalej za pozitíva musím považovať to, že zákon taxatívne určuje, že dodávatelia liekov pre lekárne a tak ďalej nesmú účtovať cenu obchodného výkonu. To je veľmi dôležitý ukazovateľ a myslím si, že aj vďaka tlaku nás opozičných poslancov a členov výboru pre zdravotníctvo sa demaskovala a týmto spôsobom dáva na správny rámec jedna oblasť, kde dochádzalo k nevhodným zásahom a manipuláciou s cenou a s účtovaním obchodného výkonu niekedy aj medzi dvoma subjektmi tej istej právnickej osoby. Takže toto jednoznačne považujem za pozitívum.

Ďalším okruhom, kde bude veľká diskusia a je množstvo argumentov pre a proti, že zdravotné poisťovne budú môcť nakupovať lieky a špeciálny zdravotný materiál. No a tu opäť len táto jedna téza môže založiť diskusiu niekoľkohodinovú, niekoľkodňovú. Či je to možné, či to nie je možné, či je to v súlade s normami súťaže, či je to v súlade s tým, aby lekár mohol mať slobodnú voľbu pri výbere lieku, aby nebol tlačený zdravotnou poisťovňou zvoliť liekovú formu, ktorá nevyhovuje jeho presvedčeniu alebo je dokonca v rozpore s jeho presvedčením, čo sa týka konkrétneho pacienta, konkrétnej diagnózy, konkrétneho času, priestoru a podobne. Opäť si myslím, že je argumentácia 50 ku 50 v prospech a proti tomuto kroku.

Čo rozhoduje? Rozhoduje opäť jednoduchá záležitosť. Pokiaľ zákon taxatívne vymenuje podmienky, za ktorých, akým spôsobom, kedy a kde bude môcť zdravotná poisťovňa nakupovať, akým spôsobom to ošetriť, cez koho, lebo, samozrejme, zdravotná poisťovňa nemá právomoc, aby to robila cez seba, musí mať sprostredkovateľskú organizáciu, právnickú, pravdepodobne najistejšie pre ňu je to právnickú osobu, ktorá tieto úkony urobí. Čiže očakávam aj v tejto oblasti silný tlak, ale šance uspieť v argumentácii pre a proti tomuto kroku dávam 50 ku 50.

Ďalšia oblasť, kde očakávam diskusiu, je, že vlastne novela tohto zákona nabáda zdravotné poisťovne zaviesť liekovú knižku. Niektorých poisťovniam, podotýkam menším poisťovniam, myslím tým výšku obratu a počtu klientov, sa to osvedčilo. Môj osobný názor je, že lieková knižka môže byť pomôckou na prechodnú dobu. Ale v roku 2004 sa spoliehať na to, že budú mať naši pacienti "žiacke knižky", s ktorými budú chodiť po lekároch, ktorí tam budú, alebo nebudú zapisovať lieky, ktoré užívajú, ktoré dostali predpísané, sa mi trošku zdá byť pritiahnuté za vlasy.

Myslím si, že súčasná výpočtová technika poskytuje oveľa lepšie, transparentnejšie, úspornejšie a časovo menej náročné spôsoby, ako ustrážiť liekovú evidenciu, dokonca až na hodnote kusovej, nie na druhovej, šaržovej z hľadiska expiračnej doby a podobne.

Ďalším okruhom, kde očakávam veľkú diskusiu a svojím spôsobom už aj počas hlasovania o programe tejto schôdze kolega poslanec magister Paška tu naznačil, je vykonateľnosť tohto zákona vzhľadom na ostatné zákony, ktoré ministerstvo zdravotníctva predložilo na májovej schôdzi a prešli do druhého čítania.

Môže byť táto argumentácia veľmi silná, to priznávam, ale zase je text urobený tak, že všetky prechodné doby a prechodné obdobia, keď sa končia zákony a nabiehajú iné zákony, pretože určite ste zaregistrovali, že účinnosť jednotlivých zákonov nie je daná jedným termínom. Teda účinnosť sa presúva a posúva podľa toho, ako je potrebné zabezpečiť kompatibilitu týchto jednotlivých systémov. Takže ak to mám dať iba na tento zákon č. 140, ktorý predpokladá účinnosť od 1. októbra 2004, tak pre tento konkrétny zákon zásadný problém, čo sa týka kompatibility s reformnými zákonmi, nevidím.

Problém by vznikol, ak by v reforme zákony neprešli v druhom čítaní, ale to nie je náš problém. Je to problém vlády, problém koalície a zase viem, že ak by tieto zákony neprešli v druhom čítaní, tak potom je povinnosť ministerstva v termíne od októbra do decembra, keď je vlastne to prechodné obdobie aj s ohľadom na účinnosť tohto zákona dať veci do súladu s predchádzajúcimi alebo doteraz platnými zákonnými normami.

Čo sa týka poslednej výhrady, dovolím si upriamiť pozornosť na "§ 33a", ktorý hovorí o súbežnom dovoze humánneho lieku alebo veterinárneho lieku. Tam sa totiž v prvom odseku hovorí, že ako súbežný dovoz sa rozumie dovoz humánneho lieku alebo veterinárneho lieku do Slovenskej republiky, ktorý je súčasne registrovaný v Slovenskej republike a v inom členskom štáte, myslí sa v Európskej únii, ktorý nie je vykonávaný držiteľom rozhodnutia o registrácii lieku Slovenskej republiky alebo v súčinnosti s nim.

Tam chcem upriamiť pozornosť na to a upozorniť hlavne predkladateľa, aby pozorne prešiel paragrafové znenie, pretože ak beriem do úvahy ďalšie odseky a body tohto § 33a, môže sa stať, že prípadný dovoz mierne zmeneného, nie v základnej liekovej forme, ale v súčastiach, ktoré dopĺňajú túto zákonnú liekovú formu, mierne zmenený liek môže byť následne vyvezený do inej krajiny Európskej únie a zase s ohľadom na platnosť súhlasu členskej krajiny Európskej únie. A treba veľmi pozorne tieto paragrafy premyslieť a myslím si, že to urobíme aj vo výbore pre zdravotníctvo, pretože my tu musíme chrániť nielen nášho klienta, nášho pacienta, nielen naše zdravotníctvo, ale musíme rozmýšľať aj o tom, aby sme neurobili precedens, ktorý by nám s odstupom niekoľkých týždňov, niekoľkých mesiacov "otĺkla" Európska únia o hlavu, že sme jej posunuli na trh liek, ktorý ona vo svojej krajine nemá schválený a je teda proti týmto normám.

Niekto sa môže nad touto argumentáciou pousmiať alebo hodiť rukou. Ale pozor! My sme si ešte zatiaľ ani v teoretickej úvahe nepripustili skutočnosť, akým prísnym okom bude sledovaná farmakoterapia nielen dňom, keď sme vstúpili do Európskej únie, ale aj v najbližšej budúcnosti. U nás to nejako tak berieme, že keď sa lekár pomýli, tak prepáč, pán pacient, ale tieto pardony sa už dnes nebudú môcť brať do úvahy o to viac, ak by to malo byť generálne pardon od členskej krajiny Európskej únie.

O to viac je táto obava aktuálna, keď si uvedomíme, že doba, keď môže subjekt dostať súhlas na súbežný dovoz humánneho alebo veterinárneho lieku je 45 dní, čo je teda o polovičku kratšia doba, ako je doba zavádzania iného lieku na trh Slovenskej republiky a do praxe zdravotníckych subjektov a zdravotníckych zariadení vrátane lekárenských služieb.

Na záver. Ak zvážime plusy a mínusy, prínos a diskomfort, ktorý prinesie táto navrhovaná novelizácia predmetného zákona o liekoch, verím, že aj môj jednoduchý výklad dáva svedectvo o tom, že pozitíva prevyšujú negatíva. Navyše, tie negatíva sa v druhom čítaní odstrániť dajú. Z týchto dôvodov klub poslancov Národnej rady za Ľudovú stranu - HZDS podporí hlasovaním, aby zákon prešiel do druhého čítania. Ďakujem. (Potlesk.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Vážený pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, chcel by som v úvode neobvykle reagovať na predrečníka Karola Džupu, ktorý jednak vyčerpal značnú časť problematiky, ktorú som vo všeobecnej časti chcel použiť, ale keďže som bol pri schvaľovaní programu 29. schôdze navrhovateľom zmeny a žiadal som, aby tento bod bol vyňatý a presunutý až na septembrovú schôdzu, nedá mi, aby som trošku neobjasnil tieto príčiny ešte raz a nezaujal negatívne stanovisko k postoju môjho kolegu aj z výboru pre zdravotníctvo Karola Džupu.

Myslím si, že zákon č. 140 o liekoch až príliš súvisí s balíkom reformných zákonov, ktoré predložil do Národnej rady pán minister Zajac, a to nielen v parciálnych odkazoch pod čiarou, ale najmä v jednej zásadnej veci, a to je celá hlava hovoriaca o kompetenciách, právomociach a pôsobení Úradu pre dohľad, ktorý prevezme v oblasti kontroly, inšpekcie, ale aj sankcionovania významnú úlohu v celom systéme zdravotníctva aj voči nielen poskytovateľom lekárenskej starostlivosti, ale aj voči distribúcii a výrobcom liekov.

Bez ohľadu na to, že si uvedomujem, že obsah zákona je nevyhnutné prijať a že doba opäť pokročila a reálne vzťahy v systéme zdravotníctva vyžadujú novelizáciu aj tohto zákona, znovu chcem z tohto miesta vyzvať kolegyne a kolegov, keďže podám procedurálny návrh, aby sme skúsili porozmýšľať, či by vyslovene z procedurálnych dôvodov nebolo lepšie počkať na konečné znenie, na schválené konečné znenie zákonov, ktoré predkladá pán minister Zajac, aby sme aj v zmysle rokovacieho poriadku, aj keď nehovorím o priamej súvsťažnosti, ale odvolávam sa na spôsob, keď je obvyklé mať 30 dní ako možnosť na prerokovanie príslušných zmien, a ak uvážime, že v septembri prídu tieto zákony do Národnej rady a prejdú, a je to známe už teraz obrovským rozsahom zmien a doplňujúcich návrhov, ak pustíme tento návrh zákona v takejto podobe do druhého čítania, ocitne sa na septembrovej schôdzi bez ohľadu na to, že sa budú výbory zaoberať parciálne jeho znením, ak dôjde k zásadným zmenám v šestici zákonov, ale aj k niektorým, ktoré sa len odvolávajú, nebudeme mať, dámy a páni, dostatočnú lehotu na to, aby sme reagovali na čokoľvek a môže sa nám stať, že zákon, tak ako je to na Slovensku obvyklé, bude musieť prísť niekto s návrhom ďalšej novely.

Chcem zdôrazniť, že tak ako som povedal, si uvedomujem nevyhnutnosť zadefinovania, ako to povedal pán minister pri svojom uvedení na záver v poriadku aj v tejto oblasti, ale chcel by som teraz veľmi krátko za poslanecký klub Smeru zaujať niekoľko stanovísk a pripraviť si tak pôdu na zmeny v druhom čítaní, ktoré nebudem tajiť, že sa pokúsime pripraviť tak, aby sme vás presvedčili, pretože sa domnievam, že zákon, tak ako je navrhnutý, obsahuje niekoľko minimálne problematických ustanovení, ktoré, ak ich prijmeme bezo zvyšku, môžu narobiť viac škody ako osohu po jeho zavedení do praxe.

Je úplne normálne, že zdravotníctvo sa snaží reagovať na nové skutočnosti po vstupe do Európskej únie. Už tu odznela problematika paralelných dovozov alebo národná identita v registrácii a zosúladenie registračných procesov používania liekov, zdravotníckych pomôcok, ale nie celkom normálna mi pripadá viditeľná snaha púšťať sa do boja za tieto diskutabilné zmeny pod heslom zavádzania veľkého poriadku.

Vyhnem sa v tomto úvode zámerne častiam zákona, ktoré sú, samozrejme, účelné a nevyhnutné a hovoria o veterinárnych liekoch, o vzťahoch vo veterinárnej oblasti, o časti, ktoré hovoria o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti a pokúsim sa naozaj zamerať skôr na oblasť liekov, zdravotníckych pomôcok, teda oblasť, ktorá je veľmi citlivá a asi naozaj bude aj v druhom čítaní oblasťou, kde dôjde k veľkému množstvu pozmeňujúcich návrhov.

Chcem ale konštatovať, že dikcia zákona, tak ako je predložená z dielne ministerstva zdravotníctva, opäť ukazuje, že pán minister nestráca dobrodružného ducha, na ktorý sme si zvykli a bez ktorého si už pán minister zrejme svoj zápas s odbornou verejnosťou a stavovskými organizáciami nevie ani predstaviť.

Kým sa pokúsim zadefinovať tie oblasti, len pripomínam, že zákon č. 140 sa neobjavuje po prvýkrát v tejto Národnej rade a že ak prebehne takou diskusiou, akú očakávam, bez ohľadu na to, či prijmete niektoré moje pozmeňujúce procedurálne návrhy, môže byť takou istou kultovou záležitosťou, ako bol v roku 2003 zákon č. 277 o zdravotnej starostlivosti. To znamená, že bude prebiehať obrovský boj medzi jednotlivými skupinami, ktoré sa na zdravotníckom pomyslenom trhu v tejto oblasti pohybujú. Zákon č. 140, keď sa objavil minulý rok po prvýkrát, bol tak trochu nástrojom výmeny názorov medzi pánom ministrom a lekárnickou komorou a zdá sa, že ani táto predložená novelizácia nie je celkom zbavená od rezíduí tohto napätia, aj keď treba objektívne povedať v prospech ministerstva, že tak, ako je predložená, nezaváňa protiústavnosťou a snahami vyrovnať sa priamo s odbojnými postavením lekárnickej komory a dotknutých stavovských organizácií.

Samozrejme, vo vnútri a vo vzťahoch paragrafov, tak ako sú navrhnuté, sú ukryté oveľa účinnejšie zbrane, ktoré sa skrývajú za často používané vznešené reformné ciele finančných úspor, akejsi pomyselnej slobody pacienta pri voľbe lieku, hovorím o generickej substitúcii a už spomínaného poriadku, ekonomicko-finančné nástroje, hrozba zmeny vlastníckych vzťahov, ale najmä dôsledne centristický úrad s obrovskými právomocami a primeranou mierou subjektivity pri kontrole a sankciách minimálne v oblasti, ktorú s obľubou používame pod názvom kvalita, ma nútia opäť sa zamyslieť a použiť ak nie úplne negatívny postoj, tak veľmi opatrný postoj s apelom na všetkých z vás, aby sme, ak tento zákon postúpime do druhého čítania, venovali maximálnu pozornosť pozmeňujúcim návrhom, aby sme pozorne počúvali tých, ktorých sa to týka.

Ja sa pokúsim zhrnúť niektoré tie oblasti veľmi stručne. Azda najdiskutovanejším problém je zmena možnosti získania licencie na prevádzkovanie. To je tá večná debata o tom, či môže licenciu na poskytovanie lekárenskej starostlivosti mať fyzická osoba, farmaceut, alebo môže ju mať aj právnická osoba. Musím za seba povedať, že azda najväčší problém vidím v samotnej histórii a v genéze tohto problému. Je to spoločenský fenomén, kde sa hľadajú aj politicky, ale aj právne veľmi ťažko riešenia, a či sa to páči, alebo nie, aj táto oblasť prešla od roku 1990, keď došlo k zásadnej zmene spoločenských pomerov, niekoľkými etapami, kde bola viditeľná snaha o dominanciu jedného alebo druhého názoru.

Toto považujem za veľmi podstatné a za veľmi nebezpečné. Umelé zásahy do organizácie spoločenských, ale aj ekonomických vzťahov sú vždy veľmi citlivé nielen politicky, ale aj eticky.

V roku 1990, keď sa naštartovala možnosť poskytovať privátnymi subjektmi lekárenstvo, bolo Slovensko alebo bývalé Československo azda najliberálnejšie vo vtedajšej Európe. Samozrejme, po trošku ozdravení vzťahov aj v stavovských organizáciách niekde v polovici 90. rokov došlo k opačnému reverznému tlaku a zaujímavé skupiny okolo farmaceutov presadili vtedy nie veľmi podľa mňa šťastný návrh, keď malo dokonca dôjsť k zániku vlastníckych vzťahov právnických osôb. Nakoniec sa vtedy situácia skončila patom a dnes funguje zhruba niečo menej ako 300 právnických osôb, pretože zákon dovolil pokračovať týmto osobám, a viac ako 700 fyzických osôb.

Dnes sme, a považujem to za politicky legitímne, v perióde, keď politicky prevláda liberalizmus alebo neoliberalizmus ako prístup k trhu a návrh o tom, či vlastníctvo právnických, alebo fyzických osôb bude také alebo onaké, nechcem komentovať.

Chcem len konštatovať, že sme za obdobie od roku 1990 už po tretíkrát alebo možno štvrtýkrát, keď spomeniem pána Finďa v roku 2002 so svojím návrhom v tejto Národnej rade, v situácii, keď sa táto citlivá téma otvára.

S tým súvisí otázka vzťahov na úrovni logistiky, distribúcie, výroby, dodávok, opäť oblasť, ktorú sa zákon snaží prekoncipovať podľa mňa nie vždy šťastne, pretože, a to treba povedať, systém ako taký funguje.

Dámy a páni, s výnimkou problému, ktorý ale zákon ani v tejto konštrukcii nerieši, a to je problém malých nerentabilných výdajní alebo lekární, systém lekárenstva a dostupnosti liekov zdravotníckych pomôcok v štruktúre, v sortimente, v cene a kvalite je na Slovensku napriek obrovským finančným problémom už roky fungujúcim systémom, preto nevidím dôvod najmä, aby snahy o zavedenie akýchsi zmluvných lekární alebo subjektov medzičlánkov, ktoré by pod kepienkom takzvaných úspor mali deformovať celý systém, mali byť úspešné.

Nedá mi, aby som sa nepristavil, pretože súvisí to nakoniec aj s niektorými pohľadmi na znenia zákona, ktoré hovoria o usporiadaní vzťahov na úrovni zdravotnej poisťovne, lekárne, na úrovni distributér, výrobca a práve aj v súvislosti s tým, o čom som hovoril, a to je, aby sme vedeli, aká bude dikcia zákona o zdravotnom poistení, aká bude konečná dikcia zákona o zdravotných poisťovniach a o Úrade pre dohľad.

Dámy a páni, vidím určitú mieru nebezpečenstva. Ja nepatrím k ľuďom, ktorý špekuluje, je pravda, že je to hypotéza, ale za predpokladu, že naozaj dôjde k transformácii verejných zdrojov na úrovni zdravotného poistenia a ich vlastníckej subjektivizácii, ak dôjde k prijatiu zákona o lieku v takejto podobe na úrovni povinného zmluvného vzťahu zdravotnej poisťovne a poskytovateľa, zabudnime na akúkoľvek autonómiu, zabudnime na akúkoľvek slobodu výkonu, pretože som presvedčený, že je otázka času, kedy na úrovni týchto vzťahov budú dominovať ekonomické a finančné vzťahy.

Znovu opakujem, sú to možno pre niekoho fikcie, pre niekoho až príliš krutá realita, ak prejde zákon v takejto podobe. Opäť súvisiaca problematika prevádzkovania lekární, udeľovania licencií. Už som o tom hovoril. Napriek tomu, že oblasť výdajní je pomerne exaktne riešená, ale aj vzhľadom na určitú finančnú a ekonomickú efektívnosť podľa mňa nevyrieši dlhoročný problém a to, aby mohli vznikať malé lekárne alebo malé výdajne v odľahlých oblastiach v obciach, pretože ich ekonomická, finančná rentabilita nebude zabezpečená. S tým súvisí pohľad na hypermarkety, supermarkety.

Kolega Džupa povedal jeden z možných pohľadov, druhý z možných, ktorý reprezentuje aj lekárnická komora, je, že nakoniec dnes v súvislosti s boomom tohto typu obchodnej siete vlastne asi na Slovensku všetky tieto zariadenia majú už vybavenú lekáreň. Riadnu lekáreň. Na druhej strane je faktom, že tieto lekárne často fungujú vo veľmi komplikovaných majetkovofinančných vzťahoch, pretože práve nemožnosť získať licenciu pre právnické osoby vidím ako hendikep. Možno by stálo za to uvažovať, ako vyriešiť tento vzťah. Na druhej strane napriek tomu, že nie som farmaceut, ale mám skúsenosti z 13-ročného pôsobenia aj najmä pre anglické firmy, ktoré, samozrejme, dominantne najmä v tejto oblasti presadzujú iný taký voľný obchodný vzťah, si myslím, že na Slovensku sme ešte nedospeli k tomu, aby voľné predajné lieky, ktoré budú obsahovať paracetamol, acetyl, salicyl, ibuprofen a ja neviem čo všetko, ešte boli dostupné za podmienok, ako stanovuje zákon.

Totižto chýba mi logika, tvorca zákona sa snaží tomu dať, ako hovoria naši západní susedia, "řád", pretože hovorí o minimálnej vybavenosti, hovorí o odbornej príprave toho predavača alebo predajcu. Teraz mi odpustia všetci farmaceuti, ktorým stavajú vlasy dupkom, keď som to použil, ale v dobrom zámere, ale domnievam sa, že je to riešenie, ktoré zbytočne len irituje odborný terén a nebude mať žiadny vplyv na zvýšenie dostupnosti.

Už som spomínal ten veľmi nepríjemný okruh, ktorý súvisí so zadefinovaním povinného zmluvného vzťahu. Ja rozumiem logike a racionalite tej konštrukcie, pretože tá niť sa vlastne vinie od spomínaného zákona č. 277 a možno si je tak trochu na vine aj samotná lekárnická komora, ktorá v tom primárnom spore, keď bol pokus definovať v zákone o zdravotnej starostlivosti lekárenstvo či už ako službu, alebo zdravotnú starostlivosť, trvali na zdravotnej starostlivosti, čo následne cez konštrukciu paragrafov vytvorilo potom aj závislosť od celého obsahu príslušných zdravotných noriem.

Na druhej strane ale nerozumiem aj v súvislosti s rizikami, o ktorých sme hovorili, prečo musí byť povinný zmluvný vzťah lekárne, poskytovateľa na zdravotnú poisťovňu. Dnes túto situáciu podľa mňa a opäť prax ukázala, že bezproblémovo rieši zákon č. 98 § 10, ktorý hovorí o tom, že zdravotná poisťovňa je povinná uhradiť poskytnutú zdravotnú starostlivosť v odbore lekárenstva v zmysle príslušných zákonných noriem aj bez povinného zmluvného vzťahu.

Minimálne mi ale neracionálne pripadá v konštrukcii zákonov pána ministra, prečo, ak hovorí u poskytovateľov o elastickej sieti alebo o niečom, čo nazvime polootvorené, práve v oblasti lekárenstva je snaha o opačnú tendenciu, to znamená zaviazať poskytovateľov zmluvným vzťahom. Domyslené opäť úplne do dôsledkov, ak zdravotná poisťovňa, ktorá bude po schválení zákona, tak ako je predložený, mať možnosť legitímne podnikať aj v oblasti distribúcie, aj v oblasti lekárenstva, bude disponovať miliardami zdrojov, na ktoré sa budú skladať všetci občania, nebude mať chuť uzatvoriť povinný zmluvný vzťah so súčasným poskytovateľom.

Žiadny problém, aby si zriadila novú lekáreň, právnickú osobu, fyzickú osobu a súčasného poskytovateľa vylúčila úplne z hry. Úplne najväčším paradoxom bude, ak dôjde k transformácii verejných zdrojov, že lekárnik, fyzická osoba, ktorý 14 rokov financuje deficit zdravotníctva a je poistencom poisťovne, zveruje svoje osobné privátne zdroje súkromnej zdravotnej poisťovni na to, aby ho doviedla do krachu, pretože nebude ochotný vstúpiť do tak zadefinovaného priameho obchodného vzťahu, ako o tom hovorí zákon. To je skutočne veľmi zaujímavá konštrukcia. (Potlesk.)

Ďalší okruh nazvem administratívno-prevádzkovými problémami. Tam sú veci, o ktorých treba hovoriť. Sú to diskutabilné nariadenia o čiarovom kóde, potom je to evidencia receptov s liekmi bez úhrady, ak je na recepte napísaný aj liek, ktorý je na úhradu, ktorý nie je. A predpokladám, že niekde fúka vietor v snahe znemožniť zneužívanie lekárenského systému na získavanie úhrady alebo zdrojov zo zdravotnej poisťovne na to, čo sa dnes bežne robí, a to všetci vieme, to sú tie náhrady, to sú tie rôzne zámeny, ktoré sa v lekárňach robia, a práve recept, ktorý je pol ku pol, umožňuje najlepšie urobiť alebo alternovať to, čo nazýva lekárnik kusovou inventúrou alebo množstvovou inventúrou, len takzvanou finančnou inventúrou. Tu ale chcem povedať, že to kvitujem a že som presvedčený, že naozaj do lekárenstva v záujme šetrenia peňazí treba vniesť poriadok tam, kde to treba urobiť.

Na druhej strane som presvedčený, že dnes zákon rieši túto problematiku. Povinnosť kusovej evidencie po schválení zákona č. 277, to je otázka povinných doplatkov. Je to otázka povinnosti prispôsobovať pri znížení ceny doplatok, sú to všetky veci, ktoré pri riadnom výkone či už štátneho dozoru, alebo dozoru z poisťovní a pri povinnosti používať autorizované softvéry, ktoré nielen z dôvodu zákona o účtovníctve, ale aj zákona o zdravotných poisťovniach neumožňujú takzvané zásahy na tvrdo. Je možné nájsť takéto prešľapy a je možné po doplnení sankcií v zákone vyvodzovať dôsledky voči takýmto poskytovateľom.

V tejto súvislosti by som chcel spomenúť ešte jednu vec, ktorá mi chýba tak trochu v koncepcii snažiacej sa o zvýšenie poriadku. Som presvedčený, že aj na základe skúseností z minulých rokoch by prospelo, keby podmienky udeľovania boli rozšírené o čosi, čo sa už objavilo aj v zákone o poskytovateľoch, to sú tie finančné audity, ale hlavne o čomsi, čo by sme mohli nazvať preukázanie finančnej spôsobilosti.

Bez ohľadu na to, či bude prijatý zákon takto alebo inak, naďalej pôjde o podnikanie na základe osobitných predpisov, preto nevidím problém, aby takáto dôležitá podmienka bola súčasťou. Zabránilo by sa naozaj špekuláciám hlavne u právnických osôb, kde môže dochádzať v zmysle iného účtovníctva predsa len k úniku peňazí.

Tých administratívno-byrokratických vecí je tam viacero. Sú to hlásenia o predaji liekov a pomôcok bez receptu. Naozaj obsahuje to každá štatistika a obsahuje to hlásenia výrobcov, čo je veľmi závažné ustanovenie, ktoré považujem za nerealizovateľné, to je rozsah doplnkového sortimentu. Má ho stanovovať Slovenská lekárnická komora, na druhej strane, dámy a páni, aj tento zákon neruší podmienku, že každá lekáreň je dnes živnostník, musí mať či už právnická, alebo fyzická osoba živnostenské povolenie a živnostenské povolenie je registrované ako voľná činnosť na kúpu a predaj tovaru za účelom ďalšieho predaja.

Znamená to, že my sa môžeme pokúsiť zadefinovať minimálny sortiment, ale nevieme obmedziť celkom a hlavne vágnou definíciou, že sú to prostriedky slúžiace na podporu zdravia. Rozsah, či tá lekáreň bude mať ešte aj niečo, čo sa objaví ako čosi nové a bude na pomedzí.

Za veľmi problematické považujem ustanovenia o možnosti rozbaľovať kompletné balenia, aj keď viem, že takisto sa často dá, a najmä v súvislosti s výdajom, lekárovi dosiahnuť určitá úspora. Sú tam technické problémy. Naozaj hovorím o tom len z pohľadu logistiky.

Za veľmi vážny problém, dámy a páni, považujem problematiku generickej substitúcie ani nie tak z pohľadu kritiky, ktorá ide dovnútra techniky, ktorú zákon zavádza, ale uniká mi zmysel, dva pohľady. Prvý, ak by dnes takúto filozofiu, a treba podotknúť, že generická substitúcia je známa dlhé roky a je používaná aj v iných systémoch, ak by naozaj financovanie, ekonomika zdravotníctva vo všetkých krajinách používala takéto účelové prostriedky, dnes by nemal kto vyvíjať originálne lieky a možno by sme ďalej umierali na banálne choroby, a to vôbec nehovorím, pretože sa chcem zastávať originálnych výrobcov, ale, a to po druhé, prax veľmi jasne ukázala, že otázka sales supportu a marketingových nástrojov vždy v určitej časovej krivke vytlačí objem finančných nárokov či už pri používaní originálnych liekov, alebo generických liekov na identickú úroveň, to znamená celý primárny a veľmi rozumný zámer, ktorý sleduje úsporu prostriedkov, nakoniec si naháňa vždy vlastný chvost.

No a na záver výhrada, ktorá tu už zaznela. Som presvedčený, že liekové knižky sú zbytočným administratívnym počinom. Skôr by som chcel požiadať, a pán minister vie, že to zdôrazňujem nie po prvýkrát, aby sa prostriedky napríklad aj z úveru Svetovej banky urýchlene použili na vybudovanie centrálneho informačného systému, aby sme boli schopní v 21. storočí používať inštitúty, ktoré sú tejto dobe vlastné, a aby sme nezahlcovali lekárov a farmaceutov prácou, ktorú robili možno ich predchodcovia pred 100 alebo 200 rokmi. Mohli by sme o tom debatovať strašne dlho. Ten účinok nie je efektívny napriek tomu, že viem, že tej Sidérii sa to možno osvedčilo, ale nepovažujem to za účelné.

Dámy a páni, keďže som neuspel pri svojom návrhu na zmenu programu s návrhom, aby sme to posunuli naozaj z racionálnych dôvodov na september, chcem predložiť dva návrhy.

Prvý je, aby sme práve z týchto dôvodov a aj z dôvodov širšej diskusie podľa § 73 ods. 3a vrátili zákon navrhovateľovi na prepracovanie.

Zároveň chcem podať druhý návrh, ak by tento návrh neprešiel, chcel by som, aby sme rozhodnutie predsedu Národnej rady o pridelenie zákona výborom rozšírili ešte tak, že navrhujem, aby tento zákon bol pridelený nad rámec výborov, ktoré určil predseda Národnej rady, aj výboru pre sociálne veci, rodinu a bývanie, a zároveň navrhujem, aby sa lehoty na prerokovanie vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch zmenili do 4. októbra 2004 a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004. Je to v súlade s programom a plánom práce Národnej rady. Naozaj dosiahneme a učiníme zadosť aj rokovaciemu poriadku, pretože ak prejdú v septembri zákony, šestica zákonov v podobe po pozmeňujúcich návrhoch, budeme mať dostatočné obdobie, aby sme v súvislosti s paragrafovým znením tohto zákona vedeli reagovať vo výboroch aj v gestorskom výbore na príslušné zmeny. Ďakujem pekne. (Potlesk.)


Související odkazy



Přihlásit/registrovat se do ISP