V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Krajči bol ako jediný písomne prihlásený. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Nikto.
Pán podpredseda, chcete vystúpiť? Nech sa páči, máte slovo.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vidím, že keď existujú aj v justícii osobné ambície, tak aj nesporný návrh zákona môže mať v parlamente problémy, čo mi je veľmi ľúto, lebo som pokladal tento návrh zákona do vystúpenia pána poslanca Krajčiho za takmer nesporný.
Pán poslanec Krajči však uviedol mnohé informácie, ktoré musím označiť hneď v úvode za nepravdivé. Zrejme informácie, ktoré mu boli poskytnuté, nie sú korektné a nie sú pravdivé. Spomeniem presne, o ktoré prípady ide.
Eurojust bol schválený rozhodnutím Rady ministrov v roku 2002. Rozhodnutím Rady ministrov spravodlivosti. Jednou z funkcie Eurojustu je pripravovať podklady ministrom spravodlivosti na rokovanie rady. Eurojust ani jeho národní členovia nemajú žiadnu vyšetrovaciu kompetenciu, majú koordinujúcu kompetenciu, to znamená, nikoho nestíhajú ani nepodávajú obžaloby, preto je aj súvis s európskym prokurátorom, nech sa na mňa pán poslanec nehnevá, trochu vedľa. Je to úplne iný inštitút, aj v Európskej ústavnej zmluve úplne inak definovaný a inde zakotvený. To po prvé.
Po druhé, mandát národného člena musí byť vymedzený v našom vnútornom poriadku, pretože tak znie čl. 9 ods. 3, ktorý pán poslanec citoval, že každý členský štát bude definovať samostatne charakter a rozsah, teraz spomeniem adjektívum, súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi.
V zásade nie je pravda, máte zlú informáciu, pán poslanec, ak vám niekto tvrdil, že v Eurojuste sú len prokurátori. Nie sú. Niekoľko krajín tam má sudcov, ale súhlasím s vami v tom, že by tam prioritne mal byť prokurátor. Osoby, ktoré vás informovali, ale asi zabudli, ja vám doručím písomné materiály, že som ešte v januári oslovil bývalého generálneho prokurátora, aby mi navrhol kandidáta, ktorého budem notifikovať, predsedovi Kolégia Eurojustu.
Pýtal som sa niekoľkokrát dnešného generálneho prokurátora, aby mi niekoho navrhli. Nenavrhli mi nikoho, navrhli mi potom prokurátora JUDr. Paludu, ktorý bol dlhoročný prokurátor a teraz je sudca Najvyššieho súdu. Dokumenty vám predložím aj môj list generálnemu prokurátorovi, môj zámer bol, aby išiel prioritne do Eurojustu prokurátor.
Váš informátor, pán poslanec, vám nehovoril pravdu, ak vám hovoril niečo iné. A je mi to úprimne ľúto. Ak budete mať záujem, tak ten list vám, samozrejme, pošlem na vedomie.
Čo sa týka dôvodu, pre ktorý zákon prichádza až dnes, mnohé krajiny, ešte aj staré členské krajiny Európskej únie dodnes nemajú právnu úpravu o Eurojuste, pretože ide o legislatívne dosť komplikovaný problém.
My sme vychádzali pri návrhu zákona z úpravy rakúskej, francúzskej a belgickej. Boli veľké spory, či to má byť úprava v Trestnom poriadku, alebo osobitným zákonom, jednoducho tak ako pri Európskom zatýkacom rozkaze boli dlhšie diskusie o tom, akou legislatívnou formou pretaviť nariadenie rady do nášho právneho poriadku.
Máte pravdu, pán poslanec, v tom, že nariadenie rady je priamo aplikovateľné, ale tu ide o takzvanú doplnkovú právnu úpravu, ktorú musí mať každý členský štát, ak chce takéto nariadenie Rady realizovať.
Spomínali ste dokonca otázku ústavnosti. Tam ste ale veľa argumentov neuviedli, neviem, s akými článkami ústavy by to bolo v rozpore, spomínali ste Súdnu radu, ale Súdna rada nominuje kandidátov pre vládu do medzinárodných súdnych orgánov, ktorým nie je Eurojust, bez akýchkoľvek pochybností. Ten argument je ústavnoprávne úplne vedľa, musím povedať. Neviem vôbec, ako mohol ten argument vzniknúť. Spomínali ste, že ak tam bude sudca, nebude vykonávať svoju funkciu sudcovskú a že to je tiež protiústavné. No, do dnešného dňa máme v zákone o sudcoch a prísediacich možnosť, aby sudca vo funkcii bez prerušenia výkonu funkcie vykonával stáž napríklad na Ústavnom súde, napríklad na ministerstve spravodlivosti. Do dnešného dňa nikto nenamietal túto právnu konštrukciu. A je to úplne identická právna konštrukcia. Ja som úplne prekvapený, že vôbec názor o protiústavnosti takého riešenia mohol vzniknúť. Neviem, o ktorý článok ústavy by ste to mohli oprieť.
Čiže veľmi jasne som povedal, že moja priorita bola pre prokurátora a by som vám odporúčal, pán poslanec, opýtať sa pána generálneho prokurátora, koľkokrát som ho žiadal, aby prišiel návrh z Generálnej prokuratúry a JUDr. Paluda bol návrh Generálnej prokuratúry, aj keď je sudca.
Čiže toľko k otázkam, ktoré vzniesol pán poslanec. Mrzí ma, že mnohé boli dezinformácie a verím, že sa čoskoro vysvetlia.
Ešte na záver k otázke Európskeho prokurátora. No, je to, samozrejme, veľmi sporný inštitút, ktorý je v návrhu ústavnej zmluvy, ale je celkom odlišný od Eurojustu. Eurojust len koordinuje trestné stíhanie pri určitých formách trestnej činnosti. Európsky prokurátor, ak vznikne, lebo podmienkou jeho vzniku je jednohlasný súhlas rady, ak vznikne, tak bude mať osobitnú trestnoprávnu jurisdikciu, zrejme obmedzenú na trestné činy súvisiace s ochranou finančných záujmov spoločenstva. Áno, to bude orgán činný v trestnom konaní, ktorý bude podávať obžalobu na súdoch členských štátov. Ale s Eurojustom Európsky prokurátor ako inštitúcia nemá nič spoločné.
Ja verím, že sme si mnohé vysvetlili a v prípade záujmu pána poslanca, samozrejme, mu pošlem môj list - hneď po tom, ako prezident kolégia Eurojustu pán Kennedy ma vyzval nominovať národného člena -, ktorý som poslal Generálnej prokuratúre. Mrzí ma, že k takýmto dezinterpretáciám na rokovaní pléna pri tomto zákone prišlo. Ďakujem, pán predsedajúci.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z. a ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 761. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 776.
Prosím podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti pána Lipšica, aby uviedol vládny návrh zákona.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh novely ústavy nadväzuje na snahy v minulosti, ktorých účelom bolo, po prvé, limitovať imunitu niektorých ústavných činiteľov, a po druhé, zabezpečiť rozšírenie možnosti vonkajšej kontroly územných samospráv rozšírením právomocí Najvyššieho kontrolného úradu.
Hneď na úvod by som rád zdôraznil, že vláda vo svojom programovom vyhlásení, ktoré bolo schválené v tejto snemovni, sa zaviazala k úprave ústavy, ktorá bude limitovať trestnoprávnu imunitu ústavných činiteľov len na imunitu, pokiaľ ide o výkon práv a povinností súvisiacich s výkonom tej ktorej ústavnej funkcie.
Takto vytýčený cieľ je aj v súlade s Národným programom boja proti korupcii, ktorý bol prijatý ešte v roku 2000, ako aj odporúčaniami viacerých ďalších inštitúcií. Okrem toho v Národnom programe boja proti korupcii sa uvádza, citujem: "Ďalej bude potrebné zabezpečiť rozšírenie pôsobnosti NKÚ na kontrolu hospodárenia so všetkými verejnými prostriedkami a verejným majetkom bez ohľadu na to, či ide o centrálnu, alebo oblastnú úroveň," pričom rozšírenie kontrolných právomocí NKÚ na všetky verejné financie tiež odporúča viacero medzinárodných organizácií.
Predložený materiál vznikol v úzkej koordinácii ministerstva spravodlivosti s Najvyšším kontrolným úradom aj odborom boja proti korupcii na Úrade vlády a je jednou z legislatívnych iniciatív, ktorá má zabezpečiť ochranu pred neprimeraným zvýhodňovaním vyčlenených skupín a transparentnosť a kontrolovateľnosť verejného života na všetkých úrovniach vrátane územnej samosprávy. Má sa odbúrať potreba udelenia súhlasu s trestným stíhaním u poslancov, sudcov Ústavného súdu, sudcov a u generálneho prokurátora, pričom zostáva zachovaný súhlas so vzatím do väzby ako krokom, ktorý smeruje k obmedzeniu osobnej slobody a pri NKÚ sa má umožniť plná kontrola územných samospráv a niektorých ďalších subjektov.
Materiál sa predkladá aj ako návrh, ktorý napĺňa uznesenie tejto snemovne zo 6. marca minulého roku, kde sa konštatuje, že korupcia a klientelizmus vo verejnom živote je vážnym problémom a kde sa vyzvala vláda Slovenskej republiky hlasmi ústavnej väčšiny poslancov, aby urýchlene dopracovala a predložila Národnej rade návrhy zákonov, ktoré okrem iného zabezpečia aj obmedzenie trestnoprávnej imunity ústavných činiteľov.
Dovoľte mi na záver, pán podpredseda, dve poznámky. Keď v histórii vznikal inštitút poslaneckej imunity, vznikal ako ochrana poslancov pred možnou svojvôľou výkonnej moci, v tom čase reprezentovanej kráľom. Parlament vznikol a jeho základná funkcia bola obmedzovať právomoci kráľa pri vyrubovaní daní. To bola prvá kompetencia parlamentu. A práve preto, aby kráľ nemohol znefunkčniť parlament, ktorý obmedzoval jeho moc tým, že by obmedzil osobnú slobodu napríklad počas cesty na rokovanie parlamentu členom zákonodarného orgánu, tak sa v určitom rozsahu, napríklad počas cesty alebo počas rokovania parlamentu zabezpečovala poslanecká imunita.
V súčasnosti o obmedzení slobody výkonná moc nerozhoduje. Rozhoduje moc súdna, ale napriek tomu sme považovali za potrebné, aby zostala zachovaná právomoc Národnej rady a Ústavného súdu rozhodovať v tých prípadoch, kde je hrozba obmedzenia osobnej slobody bezprostredná. To znamená, kde ide o možné väzobné stíhanie. To by malo zostať v kompetencii Národnej rady u poslancov a Ústavného súdu u sudcov ústavného súdu, sudcov všeobecných súdov a u generálneho prokurátora. Samozrejme, rozhodnutie o vine a treste je vecou nezávislej súdnej moci, takže ani tam zneužitie zo strany moci výkonnej nie je vôbec aktuálne.
Takisto by som pri rozšírení kompetencií NKÚ spomenul potrebu, aby aj finančné toky na úrovni samospráv boli transparentné. Posledné podozrenia z korupcie na úrovni územných samospráv, a nie je ich málo, poukazujú na potrebu riešiť kontrolu nezávislou inštitúciou aj územných samospráv, a to aj prostriedkov, ktoré nemajú na výkon štátnej správy.
Rád by som zdôraznil, že kontrolovať samosprávy pri výkone ich právomoci a pri ich financovaní nebude exekutívny orgán, ale Najvyšší kontrolný úrad ako orgán, ktorý je od vlády nezávislý. Myslím si, že aj z dôvodu dôveryhodnosti demokratických procesov na úrovni samosprávy je dôležité, aby takúto kompetenciu Najvyšší kontrolný úrad dostal a Najvyšší kontrolný úrad plne spolupracoval pri príprave tejto novely ústavy.
Z toho dôvodu si vás dovoľujem, vážené pani poslankyne, páni poslanci, požiadať o podporu návrhu novely ústavy a o posunutie návrhu novely ústavy do druhého čítania. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda. Dávam slovo predsedovi navrhnutého gestorského ústavnoprávneho výboru pánovi poslancovi Drgoncovi.
J. Drgonec, poslanec: Dámy páni, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky.
Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona sa predkladá mimo plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004. V časti o zúžení imunity poslancov a sudcov je motivovaný programovým vyhlásením vlády a vychádza z uznesení vlády z minulého roku č. 213/2003 a č. 350/2003. V časti o Najvyššom kontrolnom úrade ide o reakciu na uplatňovanie platného zákona v praxi.
Návrh z formálnoprávnej stránky obsahuje všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách tak vlády Slovenskej republiky, ako aj uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Z dôvodovej správy vyplýva, že vládny návrh ústavného zákona, po prvé, nebude mať dopad na štátny rozpočet ani na rozpočty obcí a vyšších územných celkov, po druhé, nebude mať vplyv na životné prostredie, po tretie, nebude mať priamy dopad na obyvateľov a hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb, a po štvrté, nebude mať vplyv na zamestnanosť.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu ústavného zákona. Problematika návrhu ústavného zákona nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práve udelené v čl. 70 Európskej dohody o pridružení, priority odporúčané v príprave asociovaných krajín strednej a východnej Európy na integráciu do vnútorného okruhu Únie, nie je zaradený do Národného programu pre prijatie acquis communautaire. V práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie nie je problematika návrhu predmetného predpisu riešená.
Pokiaľ ide o otázku novelizácie ústavy, lebo o tom je predložený návrh zákona, respektíve ústavného zákona, je to problematika, ktorej podstatu alebo základnú myšlienku vyjadril predchádzajúci minister spravodlivosti JUDr. Čarnogurský veľmi jasným sloganom o tom, že ústava nie je trhací kalendár. To nie je spochybňovanie predloženého návrhu ústavného zákona, len si myslím, že veľmi ilustratívne upozorňuje na jednu skutočnosť, ktorá sa v tomto kalendárnom roku zabúda, že ústava by naozaj nemala byť predmetom toľkých a tak častých novelizácií ako, ja neviem, zákon o konkurze a vyrovnaní alebo Obchodný zákonník, alebo rad ďalších zákonov, ktoré majú za sebou zhruba 30 novelizácií.
Upozorňujem na to z jednoduchého dôvodu, že tie veci, ktoré sú predmetom aktuálnej novelizácie, by mali byť prežuté zo všetkých strán, ktoré môžu prichádzať do úvahy. Konkrétne hovorím napríklad o čl. 136 ústavy, ktorý je predmetom navrhnutej úpravy a rieši otázku imunity, a teda právomoci Ústavného súdu pri rozhodovaní o imunite. Toto isté ustanovenie ústavy čl. 136 hovorí zároveň o nejakých podmienkach rozhodovania o disciplinárnej zodpovednosti, teda presnejšie predsedu Najvyššieho súdu, podpredsedu Najvyššieho súdu, generálneho prokurátora.
V tejto chvíli v Slovenskej republike existuje skupina sudcov, ktorí sami osebe vlastne nepodliehajú disciplinárnej zodpovednosti. Sú to sudcovia Ústavného súdu, pričom súdna moc v Slovenskej republike je jedna. Člení sa na ústavné súdnictvo a všeobecné súdnictvo, ale ústava hovorí v spoločnej hlave o jednej súdnej moci. Myslím si, že otázka disciplinárnej zodpovednosti by teda mala byť vecou, ktorá by bola riešená v čl. 136 okrem toho, čo navrhuje vláda vo svojom ústavnom zákone.
Keď to všetko zhrniem do stručného vyústenia, je možné, alebo je tu dôvod na to, aby sa prípadne hľadali ďalšie veci, ktoré by mohli byť predmetom riešenia v tých ustanoveniach, ktoré vláda Slovenskej republiky navrhuje zmeniť. Tento moment pokladám za dôležitý iba z jedného hľadiska, z hľadiska určovania termínu na prerokovanie návrhu zmeny alebo návrhu ústavného zákona v jednotlivých výboroch Národnej rady. Zatiaľ predložený návrh uvažuje s rokovaním vo výboroch v druhom čítaní v termíne vlastne do konca augusta. Gestorský výbor by mal návrh prerokovať do 3. septembra. Je to v tom istom čase, ako gestorský ústavnoprávny výbor má prerokovať návrh nového Trestného zákona, má prerokovať návrh nového Trestného poriadku a v podstate tak veľmi okrajovo by sa mal zaoberať v tom istom nápore práce aj zmenou ústavy.
Osobne sa nazdávam, že tento skutkový stav je príčinou alebo opodstatňuje prerokovanie návrhu ústavného zákona o niečo v dlhšom termíne, teda hneď v nasledujúcom termíne, ktorý vyplýva z plánu činnosti Národnej rady a z plánu rokovaní o návrhoch právnych úprav v druhom čítaní.
Ale pokiaľ ide o oprávnenia, ktoré ako spravodajca mám na základe § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku odporučí uvedený vládny návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 776 z 18. júna 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky s výnimkou mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a Osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 13. októbra 2004 a v gestorskom výbore do 15. októbra 2004.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám žiadne prihlášky. Teraz je priestor pre ústne prihlášky do rozpravy. Ústne sa do rozpravy hlási pán Maxon? S faktickou poznámkou pán Maxon. Pán Miššík, s faktickou poznámkou? Tiež. Takže do rozpravy nemám žiadne prihlášky. (Reakcie z pléna.) Prosím? Práve chcem povedať, že faktické poznámky nemôžu byť na stanovisko spravodajcu, a keďže v rozprave sa nevyjadruje, takže vám nemôžem dať priestor. Do rozpravy sa hlásia pán Miššík, pán Maxon. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Pán Miššík, máte slovo. Áno, pán Maxon, nech sa páči, je to tak.
M. Maxon, poslanec: Pán kolega, nemusíte mať obavu, že budem hovoriť dlho, pretože som to chcel povedať vo faktickej poznámke.
Pán predseda ústavnoprávneho výboru, teraz som trošku na rozpakoch, lebo to, čo ste obsahovo hovorili v prvej časti, to je všetko súčasťou správy výboru. Vy ste boli splnomocnený ako spravodajca, a to, čo ste nám chceli povedať, tak malo odznieť v rozprave, nie v správe spravodajcu. Takže ja len pre poriadok. V súlade s rokovacím poriadkom sme mali postupovať takýmto spôsobom. Obsahovo z hľadiska toho, či je Ústava Slovenskej republiky trhací kalendár, alebo nie je, tak s obsahom vášho vystúpenia súhlasím, len mali by sme dbať aj na procedúru.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Miššík.
P. Miššík, poslanec: Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, ja budem reagovať na predrečníka, lebo som asi vedel, s čím vystúpi. Nemôžem súhlasiť s tým jeho názorom, pretože pán predseda ústavnoprávneho výboru vystúpil s vlastnou úvahou počas podávania spravodajskej informácie, čo je absolútne prípustné aj v poriadku, a tiež súhlasím s tým, čo v tej svojej vlastnej úvahe povedal. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Pán podpredseda, želáte si vystúpiť? Nech sa páči.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ja len naozaj veľmi stručne. Ja sa nebránim diskusii. Takže súhlasím s posunom termínu a musím povedať, že novela ústavy naozaj vychádza z vládneho programu, ale aj z rozhodnutia parlamentu, ktoré získalo súhlas ústavnej väčšiny. Ja si myslím, že to rozhodnutie parlamentu je vecne správne. Sme v parlamentnej demokracii a vychádza z programového vyhlásenia vlády. (Reakcie z pléna.)
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ja to nerád hovorím, ale musím zabezpečiť pokoj pre vystúpenie navrhovateľa. Prosím poslaneckú snemovňu, aby dala šancu pánovi ministrovi hovoriť.
D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Vychádza z programového vyhlásenia vlády, lebo to tam je napísané. Preto z toho vychádza priamo v texte. Ja si myslím, že je to dôležitá zmena, parlament už rokoval v tomto roku o článku, ktorý sa týka poslaneckej imunity a indemnity, novela sa týkala verbálnych prejavov, kde imunita alebo indemnita bola rozšírená aj na občianskoprávnu oblasť. Ja som presvedčený o tom, že poslanec musí byť chránený za výroky a hlasovanie v snemovni. Chránený absolútne, určite v zmysle trestnoprávnom. Pri iných konaniach, ako sa priamo týkajú jeho funkcie, si myslím, že nie.
Jeden princíp právneho štátneho je princíp rovnosti všetkých občanov. To nie je absolútna rovnosť, to znamená, pripúšťa sa aj nerovnosť, ale tá diferenciácia musí mať nejaký legitímny cieľ. Ona má legitímny cieľ, ak sa týka výrokov a hlasovania v parlamente, lebo každý poslanec nesmie byť viazaný príkazmi, ale podľa mňa už tá diferenciácia nie je celkom legitímna, čo sa týka mimoparlamentnej činnosti. Tam by každý z nás mal byť posudzovaný podľa svojich skutkov, nie podľa toho, v akej je funkcii konkrétne v danom čase.
Takže z toho dôvodu si vás dovoľujem požiadať ešte raz o podporu návrhu a posunutie do druhého čítania. Ja nevylučujem aj to, že by bolo vhodné upraviť článok, ktorý spomínal pán predseda výboru. Máme viaceré anomálie, napríklad, že sudcovia Ústavného súdu nie sú disciplinárne stíhateľní. Máme naozaj viaceré anomálie v právnom poriadku, a ak by sme vedeli čo len malý zlomok z nich vyriešiť v tom návrhu novely ústavy, tak si myslím, že by to bolo pre ústavné právo na Slovensku dobré. Ďakujem.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca, želáte si vystúpiť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Pokračujeme prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 762, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 778.
Prosím, pán minister pôdohospodárstva, uveďte vládny návrh zákona.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení zákona č. 464/2002 Z. z. vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 830 z 3. septembra 2003.
Návrh zákona vychádza s vládou schváleného materiálu Analýza vplyvu všeobecných profesných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie s návrhom ďalšieho postupu.
Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je zrušiť povinné členstvo v komore, čo je v súlade s týmto uznesením. V predloženom návrhu zákona sa podmienky členstva v komore ustanovujú tak, aby každý uchádzač mal právo na prijatie za člena komory za podmienok ustanovených zákonom. Návrh zákona bol 24. februára 2004 a 1. júna 2004 prerokovaný v Legislatívnej rade vlády a dňa 16. júna bol schválený vládou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že predloženým návrhom zákona sa reaguje na uznesenie vlády z 3. septembra 2003 tým, že sa ruší povinné členstvo v Slovenskej lesníckej komore, dovoľujem si vás požiadať o prerokovanie predloženého návrhu zákona a vyjadrenie súhlasu s ním. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Zaujmite miesto pre navrhovateľov. Pán minister, teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo pán Zoltán Horváth.
Z. Horváth, poslanec: Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, výbor pre pôdohospodárstvo svojím uznesením č. 214 zo 17. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 259/1993 Z. z. o Slovenskej lesníckej komore v znení neskorších predpisov.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a v § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dopade na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2004 č. 778 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali nasledovné výbory, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre pôdohospodárstvo a výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemám prihlášky, prosím, kto sa hlási do rozpravy ústne? Nikto. Končím rozpravu.
Pán minister, ani keby ste chceli, nemáte k čomu ďalej hovoriť, váš návrh ste predložili. Chcete sa ešte na záver po spravodajcovi vyjadriť? Nie. Fajn. Ďakujem pekne.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z.
Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 763. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 779.
Pán minister, teraz máte slovo a prosím, aby ste uvedený návrh zákona uviedli.
Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej komore a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z. vypracovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády č. 830 z 3. septembra 2003.
Podkladom na vypracovanie návrhu zákona bola vládou schválená analýza vplyvu všeobecných profesných a prierezových komôr na podnikateľské prostredie a s návrhom ďalšieho postupu a zásady novelizácie zákona upravujúcich komory.
Hlavným cieľom predloženého návrhu zákona je rušiť povinné členstvo v komore, čo je v súlade so schválenými zásadami. Týmto návrhom zákona sa ruší členstvo v komore, ktoré vzniklo zo zákona fyzickým osobám a právnickým osobám zapísaných v obchodnom registri, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve, v potravinárstve a v biologických, technických a obchodných službách pre poľnohospodárstvo a potravinárstvo. Predložený návrh zákona bol dňa 16. júna 2004 schválený vládou Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o jeho prerokovanie a vyjadrenie súhlasu s ním.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodársvo pánovi poslancovi Andrejovi Hajdukovi. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Hajduk, poslanec: Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážený pán minister, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo svojím uznesením ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 30/1992 Zb. o Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v znení zákona č. 448/2001 Z. z.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky, o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy, o hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet, o finančnom dosahu na rozpočet obcí.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Znenie návrhu zákona svojou problematikou nepatrí medzi prioritné oblasti aproximácie práva uvedené v článku 70 Európskej dohody o pridružení a medzi priority odporúčané v Bielej knihe. Problematika návrhu zákona nie je prioritou podľa Partnerstva pre vstup. Problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev a v práve Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. júna 2004 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 27. augusta a gestorský výbor do 3. septembra 2004.
Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.
V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán spravodajca. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomné prihlášky nemám, ústne, prosím, kto sa hlási do rozpravy? Pán poslanec Béreš. Končím možnosť ďalších prihlášok ústne do rozpravy k tomuto bodu programu a ešte pani poslankyňa Tkáčová. Nech sa páči, pani poslankyňa Tkáčová. Sú to už všetci poslanci? Áno. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Pán poslanec Béreš ako prvý vystúpi v rozprave. Nech sa páči.
V. Béreš, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené poslankyne, poslanci, návrh, ktorý rieši poľnohospodársku a potravinársku komoru, je v súlade s ekonomickým programom ANO, kde bola stanovená práve úloha dobrovoľnosti členstva v komorách. Hovoríme, samozrejme, o predmetnej komore, pričom mnohí poberatelia podpôr môžu byť aj nepodnikateľskými osobami a obcami. Súvisí to, samozrejme, s rozvojom vidieka a celá filozofia spoločnej poľnohospodárskej politiky smeruje k rozvoju vidieka a krajinotvorbe, samozrejme, okrem výroby potravín.
Malo by ísť teda o členstvo v komore, ktoré by malo byť, samozrejme, liberálnejšie, čo je v súlade s § 2 ods. 3 predmetnej novely. Treba však jasne špecifikovať, že členom komory môže byť aj fyzická osoba nepodnikateľ, nakoľko aj tieto osoby sú poberateľmi podpôr v poľnohospodárstve, ako aj štátne lesy, obce alebo cirkev. Ide o nadväznosť na služby a poradenstvo, ktoré môže komora poskytovať aj týmto osobám, nakoľko v oblasti poľnohospodárskych podpôr Poľnohospodárska a platobná agentúra túto službu neposkytuje a neposkytuje ju ani Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Naša Slovenská poľnohospodárstva komora teda poskytuje poradenstvo výhradne svojim členom a ostatným len za úhradu, respektíve v rámci projektov či aktivít zastrešených z Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky.
V iných štátoch Európskej únie spolupracuje aj na administrovaní dotácií, pričom poskytovať poradenstvo je absolútne normálne, ale, samozrejme, záleží to vždy na konkrétnych podmienkach, ktoré sa vlastne dohodnú s príslušnou komorou, myslím tým buď člena, alebo nečlena.
V súčasnosti nečlenom komory táto nechce bezplatne poskytovať poradenstvo, čo je logické a pracovníci agentúry túto činnosť vykonávať nesmú. Mohlo by ju vykonávať napríklad Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré si však zrušilo regionálne odbory.
V niektorých krajinách Európskej únie poskytuje štát bezplatné poradenstvo prostredníctvom regionálnych zástupcov. Z toho dôvodu si mnohé fyzické osoby, napríklad záhumienkari či samostatní roľníci nevedia ani vyplniť žiadosti na dotácie, respektíve ich vypĺňajú chybne, čo môže mať za následok ich sankcionovanie, nepodanie žiadosti v najbližšom období a nevyčerpanie prostriedkov z Únie pre rezort pôdohospodárstva. Preto štát musí nájsť najrýchlejšie a profesionálne inú formu informovanosti, čo by v zmysle novely postavilo fungujúci systém poradenstva napríklad prostredníctvom regionálnych komôr.
Treba zvážiť aj rakúsky model financovania komôr, keď jej pracovník vykonáva farmárovi prvú administratívnu kontrolu priamych podpôr alebo mu vypíše formuláre žiadostí o dotáciu, teda podieľa sa priamo na administrovaní dotácií, čím vykonáva časť tej činnosti, ktorú u nás robí napríklad prostredníctvom Poľnohospodárskej platobnej agentúry. Možný by bol model aj väčšej prenesenej kompetencie, keď napríklad potravinárska komora v plnej miere administrovala domáce platby, za čo by dostala časť finančného balíka vyčleneného na účel ako úhradu za službu poskytnutú štátom.
Rozpor medzi Slovenskou potravinárskou komorou a regionálnymi komorami je v odvodoch príspevkov okrem iného na činnosť, keď regióny chcú väčšiu časť financií pre svoju potrebu znížiť odvody do centra. Súvisí to aj s prenosom kompetencií, keď regionálne komory prevzali časť legendy, najmä štatistiku a informačné listy od zrušených regionálnych odborov ministerstva pôdohospodárstva a za úplatu od ministerstva pôdohospodárstva, no podľa názoru regiónov s neprimeraným rozdelením tejto úhrady viac v prospech poľnohospodárskej komory ako pre regionálne komory. Situáciu komplikuje aj platobná neschopnosť veľkých podnikov, ktoré neplatia napríklad svoje záväzky z členského, a teda znefunkčňujú samosprávu týchto komôr. Na druhej strane dobrovoľným členstvom sa skončí nečinnosť niektorých funkcionárov komôr, ktorí, ak budú chcieť prežiť, budú musieť vykázať viditeľnú činnosť pre členské organizácie, čo bude mať za následok aj omladenie okrem iného, samozrejme, týchto komôr.
Nerozumiem celkom bodu č. 3, ktorý hovorí o upresnení úloh komôr najmä v nadväznosti na zákon č. 518/2003 Z. z., v ktorom nie je zmienka o potravinárskej komore, a nie je mi ani jasné, aké úlohy by presne táto komora mala vykonávať. Preto by som chcel požiadať aj pána ministra, aby špecifikoval, o ktoré úlohy by vlastne malo ísť, ktoré by vlastne komora mala povinne vykonávať.
Zásadné výhrady k novele preto nemám, očakávam, že potravinárska komora bude mať voči nemu tvrdé výhrady. Vyplýva to z doterajšej reality zatiaľ platného zákona o potravinárskej komore, lebo aj keď nenapĺňa svoju funkciu podľa očakávania členskej základne, každá právnická osoba podnikajúca v poľnohospodárstve musela byť členom poľnohospodárskej komory, a teda aj povinne platiť členské, čo v iných záujmových, profesijných združeniach rezortu neexistuje.
Myslím si, že napriek tomu táto novela predstavuje istý krok dopredu a chcel by som osobitne ešte raz požiadať, aby pán minister povedal, o ktoré presne úlohy by malo ísť, teda ktoré by komora mala plniť v zmysle aj tejto novely. Ďakujem pekne.
V. Veteška, podpredseda NR SR: V rozprave bude pokračovať pani poslankyňa Tkáčová.
J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, vláda vo svojom programovom vyhlásení hovorí o zásadnom znížení miery korporativizmu. Korporativizmus je definovaný nadštandardnými alebo privilegovanými vzťahmi určitej, zákonom definovanej skupiny pri vyjednávaní s vládou a táto skupina získava určitú komparatívnu výhodu pri tomto vyjednávaní a snaží sa, samozrejme, aj realizovať skupinové záujmy.
Typickými príkladmi korporativizmu sú odbory alebo komory. Povinné členstvo v komore je obmedzením niektorých základných slobôd, teda napríklad slobody subjektu rozhodnúť sa, či sa na činnosti komory chce podieľať, alebo nie. Tieto komory mávajú rôzne kompetencie, ktorými napríklad osvedčujú bonitu subjektu, ktorými vydávajú licencie, osvedčenia o vzdelaní a podobne, a tým vstupujú do súťaže, môžu ovplyvňovať aj konkurenciu.
V prípade Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory ide aj o špecifický prípad donedávna, keď sa jej členovia stávali rozhodujúcim prvkom alebo súčasťou prvku v procese prideľovania dotácií, keďže jej zástupcovia boli do týchto dotačných komisií nominovaní. Vieme, že každá komisia môže byť potenciálnym zdrojom alebo možnou príčinou korupcie. Nikto nespochybňuje argument zástancov komôr, že majú chrániť čistotu profesií a profesionálnu morálku, čo môžu, samozrejme, robiť i na základe dobrovoľného členstva.
Vláda svojím uznesením prijala zásady novelizácie zákonov upravujúcich komory. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora bola v materiáli ministerstva spravodlivosti uvedená medzi komorami, ktoré by mali byť zo zákona zrušené.
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora je komora s definovaným dvojakým členstvom. To znamená, že právnické osoby zapísané v obchodnom registri sú povinne členmi komory, ostatní sú dobrovoľne, čo vytvára dvojaké členstvo, dvojaký meter. Po diskusiách s predstaviteľmi komory s ostatnými poľnohospodárskymi samosprávami, ako sú botkovci, vaškebovci, fabriciovci, sme vo Výbore Národnej rady pre pôdohospodárstvo dospeli k presvedčeniu, že prvým krokom k zrušeniu komory by malo byť najprv upravenie zákona o poľnohospodárskej komore v zmysle zadefinovania dobrovoľného členstva. Je potom na predstaviteľoch poľnohospodárskej samosprávy, ako pružne sa jednotliví predstavitelia dokážu dohodnúť a vytvoria, zjednotia sa v jedinom samosprávnom subjekte, ktorý bude slovenských farmárov zastupovať v rámci Európskej únie.
Na základe zákonov bolo v Národnej rade Slovenskej republiky zriadených 27 stavovských komôr, z ktorých väčšina má povinné členstvo, iba 6 z nich deklaruje dobrovoľnosť.
Som presvedčená, že napriek dobrovoľnému členstvu môžu byť komory silné, keď dokážu presvedčiť svojich členov o svojej kvalite a profesionalite, ako to dokazujú regionálne obchodné komory napríklad v Holandsku, Nemecku alebo Rakúsku.
Preto podporujem ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré predložilo návrh zákona s cieľom zaviesť jediné, a to dobrovoľné členstvo v komore. Ďakujem.