V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec bol ako druhý v poradí prihlásený do rozpravy za poslanecký klub. Teraz otváram možnosť ústnych prihlášok do rozpravy. Ako prvý sa prihlásil pán poslanec Bódy. Nikto viac? Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, mikrofón zapnite pánu poslancovi Bódymu. Ak pán poslanec bude vystupovať z miesta a v rámci rozpravy, tak mu tam naskakuje čas, tak aby nemal obmedzenie.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za možnosť vystúpiť z tohto miesta aj napriek tomu, že by som mohol byť zakrytý tými mikrofónmi, alebo by som musel predkladateľa požiadať o odstúpenie zo stoličky, ale nevadí. Budem vystupovať z tohto miesta.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, na predchádzajúcom plenárnom zasadnutí Národnej rady Slovenskej republiky odznelo v rozprave v šiestich navrhovaných reformných zákonoch z dielne Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky množstvo skutočností, návrhov a pripomienok. Jednoznačne z nich rezonovala nutnosť reformovania poskytovania starostlivosti o zdravie občanov. Rovnako aj, že zdravie občanov nie je trhový artikel a zdravotníctvo nie je biznis.

V tomto kontexte aj poskytovanie lekárenskej starostlivosti občanom ako súčasť systému starostlivosti o zdravie, ktorá je zahrnutá v predloženom návrhu zákona č. 140, by mala minimálne nadväzovať na šesticu reformných zákonov. Samozrejme, aj na oblasť poskytovania liekov obyvateľstvu sa vzťahujú už spomínané charakteristiky nutnosti reformovania, ako aj trhových aspektov. Táto oblasť je pre väčšinu alebo lepšie povedané pre laikov mnohokrát zúžená na liek, diagnózu, lekáreň, lekárnika s požiadavkou na kvalitu a, samozrejme, aj ekonomickosť, ekonomiku či hospodárnosť.

Preto by som chcel vašu pozornosť upriamiť v stručnosti predovšetkým na nasledovné otázky. Týkajú sa niektorých oblastí práve v kontexte predkladaného návrhu zákona, a to lieku, lekárnika, definícií, sietí lekární alebo počtu lekární, reťazca lekární, monopolného vlastníka, respektíve ďalších požiadaviek, trhových aspektov a výdajne liekov v hypermarketoch, vlastníctva a istých konkrétnych snáď návrhov, ktoré by mohli zmeniť alebo mať charakter pozmeňujúcich návrhov, ak teda táto novela zákona alebo tento zákon prejde do druhého čítania.

Preto k tomu lieku. Takou štandardnou definíciou je asi táto. Liek je stále "tovarom" špecifikovaného charakteru, tak sa s ním má aj zaobchádzať. Aj liek bez potreby lekárskeho receptu má svoje pravidlá uchovávania, výdaja a užívania. Lekárnik, to je odborník s univerzitným vzdelaním, je posledným, "kontrolnou inštanciou lieku" na jeho ceste od výrobcu až k pacientovi a jeho funkcia sa tak stáva rozhodujúca pre bezpečné a správne použitie lieku.

Sieť lekární a počet lekární. Sieť lekární dnes počtom spĺňa európske parametre, rezervy sú práve v kvalite a táto novelizácia otvára práve priestor pre ďalší pokles kvality, prípadne nahradenie existujúceho stavu a počtu lekární reťazcom lekární orientovaných len obchodne.

Pán minister, poprosím vás, keby... Počet lekární sa nezväčší, lebo novo otvorené lekárne s dobrým finančným pozadím vytlačia z trhu tradičné lekárne, najmä na vidieku a okrajových častiach.

Čo sú to reťazce lekární? Reťazec lekární patriaci veľkodistributérovi liekov maximalizuje svoj zisk vo vertikálnej rovine, čo je proti zásadám dobrej obchodnej politiky. Okrem toho sa takto vytvára monopol, ktorý potom diktuje svoje podmienky nielen svojim odberateľom, ale aj tým, u ktorých nakupuje a neberie ohľad na nejaké spoločenské záujmy. Príklad. V Nórsku po otvorení trhu s lekárňami sa 90 percent súkromných lekární stalo súčasťou dvoch reťazcov, ktoré diktujú svoje podmienky vláde, ktorá už dnes proti nim nevie zasiahnuť a súčasne si vyberá výrobcov, od ktorých nakupuje. Po počiatočnom znížení nákladov na lieky nasledovalo prudké zvýšenie cien a kartelové správanie, výsledkom boli policajné razie v Nórsku a v Nemecku, ktoré zaistili dôkazy. Myslím si, že nemenovať taký fénix.

Čo je to monopolný vlastník? Takýto monopolný vlastník väčšinou svoj zisk neutráca v krajine pôvodu, ale ho vyváža. Je to odliv financií z domáceho trhu. Nechcel by som sa orientovať na požiadavky, ale napriek tomu ministerstvo zdravotníctva, a to je len môj názor, by v návrhoch malo skôr posilniť kvalitu poskytovania lekárenských služieb, o čom v predkladanom návrhu nie je ani slovo. Stále nie je definovaná (legislatívne) pohotovostná služba, prevádzková doba, minimálny počet lekárnikov a ostatných pracovníkov lekárne, napríklad v susednom Rakúsku nie je možné lekáreň uzavrieť ani počas čerpania dovolenky.

To je len minimum činiteľov, ktoré sa dotýkajú kvalitatívnej stránky poskytovania lekárenských služieb občanom a ktoré doposiaľ neboli riešené a nie sú zahrnuté ani v predmetnom návrhu.

Rovnako zákon v súčasnom znení a ani v navrhovanej novele neposilňuje postavenie odborného zástupcu vo vzťahu k vlastníkovi lekárne, čo má za následok, že odborný zástupca nemôže garantovať, že majitelia lekární bez farmaceutického vzdelania budú mať prístup k liekom. No, trhové aspekty, slobodný trh Európskej únie neznamená, že by mal byť neregulovaný, budem o tom hovoriť v Charte Európskej lekárenskej spoločnosti, respektíve lekárenské skupiny Európskeho spoločenstva.

Tie výdajne liekov v hypermaketoch. Veľmi stručne. Ak sa pamätám, voľakedy možno budem trošku nahrávať Charlesovi Chaplinovi, ktorý voľakedy na Klondiku doloval zlato. Malo to opodstatnenie, pán minister, že v týchto častiach sa ustanovil zákon, kde naozaj v tých predajniach zmiešaného tovaru alebo predajniach čohokoľvek, čo ten občan mohol kúpiť, sa predávali aj lieky. Ten zákon v Spojených štátoch zostal dodnes, ale my by sme naozaj mohli byť trošku na inej kultúrnej úrovni a ustanoviť, aby hypermarkety alebo iné inštitúcie, ktoré sú na základe trhového mechanizmu predajnými miestami, nemali možnosť alebo mali možnosť predávať alebo distribuovať lieky len za istých podmienok, pán minister, a tie podmienky nie sú v tomto zákone presne stanovené. Práve preto, že mne sa môže stať, že na jednej strane budem mať predaj platní, na druhej strane budem kupovať vysávače, ale hneď vedľa toho budem mať kopec analgetík, ktoré si môže ktorékoľvek dieťa, no, minimálne kúpiť alebo maximálne ukradnúť.

Takže veľmi stručne, zreteľne predaj liekov v hypermarketoch nezapadá do siete zdravotníckych zariadení a tie nie sú prístupné všetkému obyvateľstvu, len čo ja viem snáď takému mobilnému motorizovanému. No a čo sa týka vlastníctva, z etických dôvodov by rozpočtu na lieky pomohlo, keby ani vlastníctvo lekární nebolo dovolené lekárom a veľkodistribúcii, ale to je na zváženie. Nebudem hovoriť teda o konkrétnych zmenách paragrafov, pretože to, ak teda posunieme do druhého čítania, bude mať snáď efekt pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.

Ale na záver ešte k tejto časti. Lekárnictvo ako povolanie má v Európe viac ako 750-ročnú tradíciu a históriu, ktorá zahŕňa vývoj lekárnictva v Európe, ktorý sa odlišuje od vývoja na ostatných kontinentoch. Bol by som rád, keby sme si ctili tú históriu oddelenia medicíny a lekárnictva ako distribúcie a poskytovania liekov.

V ďalšom by som sa chcel trošku orientovať na krajiny, ktoré sú nám veľmi blízke nielen z hľadiska toho, že máme hranice, že sú to krajiny, ktoré majú snáď už teraz, keď sme v Európskej únii, podobný systém, ale napriek tomu by som veľmi rád prečítal alebo prezentoval Chartu Európskej lekárne alebo lekárnické skupiny Európskeho spoločenstva.

Ja si myslím, že pán minister veľmi dobre pozná toto všetko, ale napriek tomu, európski lekárnici zastúpení lekárnickou skupinou Európskeho spoločenstva vedomí si skutočností, že dnešná spoločnosť má dnes lepšiu a viac kompletnú zdravotnícku pomoc a tiež si uvedomujúc nové európske perspektívy, ktoré majú byť dôsledkom vybudovania Európy bez hraníc a dosiahnutia jej vnútorného trhu, určujú týmto tie princípy, ktoré budú slúžiť ako základ pre súčasnú a budúcu prax, ich povolania v rámci Európskeho spoločenstva.

Je tam niekoľko bodov, kde sa konkrétne uvádza základ toho, čo vlastne lekárnictvo je. No, jednoducho je to slobodné, nezávislé povolanie vyhradené pre tých, ktorí majú vysokoškolský farmaceutický diplom. Nevylučujem liberalizáciu v tom zmysle, ak má niekto peniaze, tak si zoberie 4 - 5 takýchto farmaceutov a zriadi si lekárne, ale napriek tomu sa mi zdá v súčasnom stave asi nekorektné brániť alebo eliminovať možnosť práve týmto lekárnikom a práve týmto vzdelaným ľuďom v našej spoločnosti dávať priority pre to, aby oni boli práve tými, ktorí nepustia do toho systému niekoho, kto síce má len peniaze, ale s prepáčením do toho nevidí. Liekový prípravok zohráva nenahraditeľnú súčasť v prevencii a v liečbe chorôb. Prostredníctvom svojej vedeckej prípravy je v oblasti liekových výrobkov jediným odborníkom lekárnik. Mám skončiť? Pardon.

Z dôvodov verejného zdravia a v záujme spotrebiteľa má byť lekárnik prítomný pre verejnosť v každej fáze, od výroby až k vydávaniu liekových prípravkov. V prevencii chorôb a zabezpečovaní verejného zdravia má primárny význam úloha verejného lekárnika, čím sa lekáreň stáva prvoradým strediskom, kde sa uskutočňujú zdravotnícke, osvetové kampane a odhaľujú sa menej známe ochorenia, pričom lekárnik má tiež dohliadnuť, aby sa dodržal lekársky predpis. Lekárnik je zodpovedný za farmakovigilanciu, t. j. farmakoterapeutickú bezpečnosť a domácu starostlivosť, ako aj za určité ďalšie zdravotnícke zariadenia mimo vydávania liekov na predpis, ktoré sa majú vykonávať v súlade s ostatnými zdravotníckymi povolaniami.

Nebudem dlho rozprávať, ale základným právom pacienta je slobodná voľba. Slobodná voľba pri výbere jeho lekárnika. Je zásadné, aby sa lekárne integrovali do rozličných zdravotníckych služieb krajiny, aby sa dosiahlo optimálne verejné zdravie. Vzťah medzi lekárnikom a jednotlivými zdravotníckymi systémami sa musí určiť na základe slobodne uznávaných zmlúv, kontraktov, ktoré zaručujú nezávislosť lekárnika a slobodu pacienta pri výbere verejnej lekárne, kde vlastne je lekárnik tým, ktorý má zodpovednosť za distribúciu aj vydávanie lieku.

No, to, čo lekárnici hovoria, by mohlo byť povedané preto. Lekárnici sú si vedomí svojho poslania strážcov verejného zdravia, ktorí sú verejnosti neustále k dispozícii. Zaväzujú sa vykonávať povinnosti svojho povolania a dodržiavať vždy profesionálnu etiku a nezávislosť lekárne, lekárnictva.

Na záver by som ale chcel ešte povedať, že v zákone, ktorý predkladá ministerstvo zdravotníctva, nachádzam aj ustanovenia, ktoré sú veľmi pozitívne. Dotýkajú sa vydávania liekov a dotýkajú sa sortimentu lekární a zdravotníckych výdajní. Preto to, čo som doteraz hovoril, nechcem postaviť do pozície, ktorá by tento zákona nemala posunúť do druhého čítania, práve naopak, v rámci toho zneužívania receptov a sortimentu v jednotlivých lekárňach alebo zdravotníckych výdajniach a toho všetkého, čo sa nachádza v predkladanom návrhu zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. budem veľmi zdržanlivý a budem veľmi intenzívne konzultovať jednak s pánom ministrom, s predkladateľom a s naším klubom o podpore alebo o možných zmenách v rámci predloženého zákona. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: S faktickými poznámkami sa prihlásili páni poslanci Fajnor, Džupa a Ševc. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Ako prvý bude vystupovať pán poslanec Fajnor.

K. Fajnor, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som si dovolil podporiť pána Bódyho, a to hlavne v tej časti, kde hovoril o tom, že monopoly obyčajne investujú peniaze v inej krajine. Áno, je to pravda. Ale treba si uvedomiť, že keby sme túto všeobecne platnú pravdu aplikovali v celej ekonomike, tak by bola dnes situácia iná. Nedá sa totižto zdravotníctvo z kontextu celej ekonomiky vytrhnúť.

Treba povedať, ak by sme neboli predali prirodzené monopoly, z tých ziskov sme mohli výdatne dotovať zdravotníctvo, a pokiaľ by sme všetky diery v zdravotníctve efektívne upchali, tak sme sa dnes nemuseli baviť o takzvanej reforme, ktorá zníži zdravotnú starostlivosť našich občanov, zdraví budú len tí, ktorí budú bohatí, ale sme sa mohli baviť o tom, akú kvalitu na začiatku 21. storočia občania Slovenskej republiky budú mať.

Mohli sme sa baviť o tom, že Fakultná nemocnica na Rásochách mohla byť, obrazne povedané, štátnym sanatóriom pre 5,1 milióna obyvateľov, mala to byť alma mater našej medicíny, a nie to, čo, žiaľ, vidíme, tú ruinu, ktorá je tam, kde dnes fakultná nemocnica funguje. Takže aj o tomto je to, o celom komplexe otázok. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Džupa.

K. Džupa, poslanec: Ďakujem. Pán poslanec sa vybral do jedného teritória ohľadne profesionálnej zdatnosti a poslania farmaceutov, čo, samozrejme, musím kvitovať, aj keď na druhej strane treba povedať, že je to veľmi ťažká téma, kde sa veľmi zložitým spôsobom hľadajú argumenty pre a proti. A keď to mám aplikovať na prerokúvaný zákon, tak nie som si istý, či argumentácie, ktoré pán poslanec použil snáď ako kritické voči predloženej novele, vlastne nepotvrdzujú túto novelu. Neviem teda, či boli mienené ako kritické, či podporné tejto novele. Snáď by to bolo potrebné ešte v jeho záverečnej faktickej pripomienke upresniť. Mne aspoň vyzneli ako podporné pre toto znenie zákona.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán poslanec Ševc.

J. Ševc, poslanec: Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Je mi sympatický názor pána Bódyho. Veľmi fundovane a možnože aj s trochou zodpovednosti, i keď nie je farmaceut, pozerá sa na tento problém a možno len plne s tým súhlasiť a podporiť ho. Mňa zaujala jedna faktická poznámka okolo budúcich alebo nebudúcich majiteľov lekární, že môže byť aj právnická osoba. Treba si skutočne veľmi sakramentsky rozmyslieť, do čoho ideme, či skutočne berieme to zdravotníctvo ako tovar a nesieme aj takú zodpovednosť, teda hľadať zisky a pre každého, alebo robíme farmaceutov a lekárne pre chorých. V tomto prípade chcem podporiť myšlienky pána poslanca kolegu Bódyho. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán Bódy.

P. Bódy, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Rád by som najskôr reagoval na pána Fajnora a pána Ševca. Naozaj máte pravdu, že mám isté výhrady voči predloženému návrhu zákona, ale tento zákon alebo tento návrh zákona nebol predkladaný, pretože by tá situácia na Slovensku bola od roku 1989 taká, že by sa vtedy tak rapídne zmenila. Práve opak je pravdou, ona sa kvasila a vyvíjala práve počas 40, možno 45 rokov, práve preto je teraz nutná nielen reforma zdravotníctva, ale možno aj reforma liekovej politiky. Ja som skôr...

V. Veteška, podpredseda NR SR: Zapnite ešte mikrofón pánovi Bódymu.

P. Bódy, poslanec: Ja som skôr narážal na tie veci, ktoré sú možno v tom zákone kontraproduktívne, alebo ktoré nemajú takú vyváženosť. Tá jedna sa dotýka práve toho, čo povedal pán kolega Džupa, kde on možno nerozumel tým dvom rovinám. Tá jedna rovina je práve tá, ktorá dáva veľký liberálny priestor distribúcii a predaju liekov, a tá druhá rovina je možno trošku takou ochranou všetkých tých, ktorí majú vzdelanie a kompetenciu vykonávať služby v prospech občana v distribúcii a predaji liekov. Takže asi takto. Ďakujem za slovo.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú. Ešte predtým, ako dám slovo pánovi ministrovi ako predkladateľovi, predseda parlamentu pán Hrušovský zvoláva teraz poslanecké grémium do rokovacej zasadačky za rokovacou sálou. Prosím, aby sa tam predsedovia poslaneckých klubov dostavili.

Teraz, pán minister, máte slovo.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Nebudem reagovať na pána poslanca Džupu, pretože najpresnejšie vystihol to, čo je podstatné.

Budem reagovať na pána poslanca Pašku, pretože predniesol dva procedurálne návrhy, a chcem len toľko povedať, že sa hlboko mýli, keď viaže tento zákon na zákon o takzvanú reformnú šesticu. Jedno jediné styčné miesto je tam, raz je tam spomenutý Úrad pre dohľad. Všetko ostatné je úplne autonómny zákon a myslím si, že to siahodlhé expozé, ktoré mal, skôr viedlo k tomu nie vecne, ale z iných dôvodov oddialiť prijatie tohto zákona. Nevidím tam žiadny iný vážny vecný problém a skôr si myslím, že zastávať isté rigorózne stanovisko prakticky cez mŕtvoly v tomto prípade sa nedá. Logická pasca je v rukách pána poslanca, zavádzame poriadok, podčiarkujem poriadok, po ktorom ktosi tak volal.

Najťažšie sa mi bude reagovať na pána poslanca Bódyho, ktorý, po prvé, je v nevýhode, lebo naozaj to, čo hovoril, dostal. A pán poslanec Džupa mu to naznačil, že treba byť opatrný, lieková politika je úžasne nebezpečná a môžeme si povedať niektoré čísla, aby sme si ich zopakovali.

Celá skupina primárnej a sekundárnej ambulantnej starostlivosti, na ktorú je napojených na špecializovanú a primárku vyše 10-tisíc lekárov, stojí okolo 6 miliárd. Všetky nemocnice sú povinné vyjsť z 9 plus 6 miliardami, z toho drvivú väčšinu im tvoria mzdy. Lieková politika spotrebúva 35 až 38 percent existujúcich zdrojov, a to sa chválime pred celou Európou, ako sme znížili náklady.

Nemôžem na jednej strane chcieť od lekára, aby bol iba na zmluvu a na nijaký iný spôsob nebol napojený na verejné zdravotné poistenie a doslova a do písmena v oblastiach, ktoré sú veľmi zložité, fungoval možno za 30-, možno za 40-tisíc korún, z čoho sa mu odráta nájomné, z čoho sa mu odrátajú náklady na sestru. A nemôžem chcieť dávať 38 percent, to je rádovo 30, 28 miliárd brutto a 23 až 24 miliárd netto z verejných zdrojov a nechať to len tak pod takými klišé, ako je slobodná voľba a etické oprávnenie.

Aký je rozdiel medzi poskytovateľom lekárnikom a poskytovateľom lekárom a poskytovateľom sestrou? V tom, že jeden bude mať zmluvu a druhý nie? Obviňujete ma z nejakého neoliberalizmu, rád by som si pri kávičke podiskutoval o liberalizme, neoliberalizme, o ľavici a pravici, nie je to až super ultra extra neoliberalizmus, ak necháte lekárne napojené na verejné zdravotné poistenie, aby fungovali len tak? Na základe iných parametrov, ako je parameter zmluvy. Viete, prečo chcú poisťovne zmluvy? Aby mali možnosť kontrolovať, na čo idú verejné prostriedky, ktoré ony vynakladajú.

Hovoríte o liekových knižkách. Neuvedomujete si, že stojí to skoro nič. Za čarovné považujem faktické poznámky komunistov, ktorí sa rok a pol domáhajú poriadku a v tejto chvíli sú ochotní poprieť aj to, že 2 a 2 sú 4, len aby mali pravdu. Aj to je spôsob opozície, ale v tejto chvíli mám výbornú pozíciu. Ten zákon je skvelý a zavádza konečne pravidlá hry po 14 rokoch do lekárnictva. Ale, čo chcem oceniť na pánovi poslancovi Bódym, že jasne povedal, ja som to počul, aj keď opatrne, predsa len chce tomuto zákonu dať šancu.

Aby som nezdržoval, lebo ešte by sa dalo všeličo dnes prerokovať. Myslím si, že ani ten návrh, aby sme oddialili prijatie tohto zákona, ktorý je úplne autonómny, a pán poslanec Paška by mal preukázať nielen verbálne a len tak buchnúť, čo príde na jazyk, kde je väzba na reformné zákony v tomto? V tom, že chceme dať do poriadku veci, zaviesť zmluvy, robiť inventúry, chceme mať čipové karty, chceme mať liekové knižky, kópie receptov, chceme zabrániť tomu, čo sa stalo na východnom Slovensku, odkiaľ pochádzate, že pod jedným menom a jednou adresou na deviatich rôznych miestach to isté meno, tá istá ulica, len iné mesto sa objavili lieky rádovo za 4-, 5-tisíc korún, ktoré neexistujúci pacient mal údajne vyčerpať? Len 50-tisíc korún som dal na jednom sedení, Sideria vám to ukáže, úplne pokojne bez problémov je to teraz. Takýchto prípadov máme už stovky.

Otázka, ktorá bude postavená, je otázka regulácie slobodného povolania a slobodné povolanie neznamená, robím si, čo chcem. Slobodné povolanie je viac regulované ako neslobodné, ak je takéhoto typu poskytovania. To je otázka, čo umožním a čo neumožním. Logicky sa budú lekárnici správať korporatívne. Nakoniec ide o 22-miliardový balík. Logicky sa právnické osoby budú domáhať toho istého práva, ako majú súkromné osoby, pretože zákon riešil situáciu, za ktoré právnická osoba môže poskytovať. A považujem túto zdravotnú starostlivosť za úplne legitímnu. A komora dostala veľké kompetencie, ako takých vyradiť, len by to museli chcieť robiť. Problémom, samozrejme, je, že máme dnes vyše 300 lekární, ktoré patria právnickým osobám, ak nie viac, ktoré ale vznikajú tak trošku nelegálne a tak trošku poza bučky cez takzvaných falošných lekárnikov a falošné nájmy.

Je umenie veci pomenovať pravým menom? Otvoriť regulovaný trh, ale dohodnúť si ceny, dohodnúť si pravidlá hry? Iste nie. Zle sa proti takémuto zákonu ide, oceňujem, pán poslanec, jasne povedal, 12 rokov je v biznise a veľmi presne vie, keby bol on ministrom zdravotníctva, k čomu raz tiež príde, presne takýto istý zákon predloží prinajmenšom v oblasti práv a právnických osôb poskytovať túto starostlivosť tak, ako ju majú, nemocničnú, adosovú a inú, úplne nepochybne.

Som presvedčený, že parlament pochopí, že nejde o žiadny siedmy zákon, nemá na to väzbu a môžeme ho prerokovať v normálnych termínoch, nevraviac o tom, že všetkých 150 poslancov bude pod úžasným lobingom. Nakoniec tí, čo ovládajú a majú prístup k 22-miliardovému balíku, ten lobing musia spraviť, však majú zdravý rozum a nepôjdu proti sebe. Tomu rozumiem a na tento lobing som pripravený, preto ďakujem pánovi poslancovi Paškovi, ktorý povedal, že som milovníkom dobrodružstiev, lebo presadzovať túto stoštyridsiatku, to naozaj bude pre mňa veľmi príjemné dobrodružstvo.

A keď teda hovoríme o hodnotách a hodnoty sú pojem, ktorý sa v tomto parlamente začal objavovať, tak potom pre mňa je najvyššia hodnota, aby za tie isté peniaze naši občania dostali čo najviac kvalitnej zdravotnej starostlivosti, aby poslanci z komunistickej strany nemuseli mať obavy a aby čo najmenej peňazí zbytočne išlo inde, ako boli určené. A nepochybne v liekovej politike tieto veľké rezervy máme. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Pán spravodajca si neželá vystúpiť. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a nasleduje prvé čítanie o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.

Vládny návrh zákona ste dostali ako tlač č. 766, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom máte v rozhodnutí č. 781.

Prosím ministra obrany Slovenskej republiky pána Juraja Lišku, aby návrh zákona uviedol.

J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je zladenie zákona o vojenskej službe s niektorými ustanoveniami ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu a zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú úpravy základných zložiek ozbrojených síl Slovenskej republiky a jej vnútorného a organizačného členenia.

Návrhom zákona sa majú tiež upraviť niektoré aspekty ustanovovania vojaka do funkcie a upresňujú sa niektoré ustanovenia týkajúce sa vojenských hodností.

V súvislosti so zrušením branného zákona sa navrhuje tiež upresniť ustanovenie upravujúce prieskumné konanie vykonávané za účelom posúdenia zdravotnej spôsobilosti vojaka tak, aby bola zabezpečená možnosť vykonávať prieskumné konanie u všetkých kategórií vojakov uvedených v § 2 ods. 2 písm. a) až f) zákona o vojenskej službe.

Navrhuje sa zmena aj tých ustanovení zákona, ktoré predstavujú režim právnej regulácie času zamestnania tak, aby nová právna úprava zodpovedala európskym štandardom.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o postúpenie predloženého vládneho návrhu zákona do druhého čítania. Ďakujem.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť, pánovi poslancovi Romanovi Vavríkovi.

R. Vavrík, poslanec: Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister obrany, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som ako spravodajca výboru pre obranu a bezpečnosť podal spravodajskú správu v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov. Máte ho doručený pod tlačou č. 766.

Dovoľte mi ďalej konštatovať, že predložený vládny návrh zákona spĺňa všetky formálnoprávne náležitosti, ktoré vyžaduje zákon o rokovacom poriadku, najmä § 67 a § 68, a takisto aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Dovoľte mi ďalej, aby som vám navrhol v zmysle § 73 zákona o rokovacom poriadku, aby sa Národná rada uzniesla podľa ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

Ďalej mi ešte, prosím, dovoľte, aby som vám navrhol, aby túto tlač prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor, výbor pre sociálne veci a bývanie, ako gestorský výbor pre obranu a bezpečnosť. Ďalej teda navrhujem, aby tento zákon bol prerokovaný v lehote do 27. augusta tohto roku a gestorský výbor do 3. septembra tohto roku. Toľko zo správy spravodajcu.

Vážený pán podpredseda, prosím vás, otvorte rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram všeobecnú rozpravu. Prosím. Písomne nemám žiadne prihlášky. Ústne sa kto hlási do rozpravy k tomuto návrhu zákona? Nikto. Končím všeobecnú rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať prvým čítaním o

návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Návrh zákona ste dostali ako tlač č. 764, návrh na jeho pridelenie výborom máte v rozhodnutí č. 780.

Dávam slovo poslancovi Jozefovi Burianovi, aby za skupinu poslancov návrh zákona uviedol.

J. Burian, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som v mene skupiny poslancov Národnej rady dal návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

Ide o krátku novelu. Základnou myšlienkou tejto novely je v podstate vypustenie článku 21, ktorý sa javí ako nadbytočný, článku 21 ods. 3, ktorý sa javí byť nadbytočný vzhľadom na to, že novelou zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov sa odstránilo ustanovenie o daňovo uznateľných úrokoch prevyšujúcich štvornásobok, respektíve šesťnásobok vlastného imania.

Vzhľadom na to, aby uvedený odsek nevyvolával pochybnosti a neistotu, respektíve problematický výklad, navrhujeme tento odsek vypustiť. Tento odsek hovorí o výpočte priemernej výšky úveru alebo teda pôžičky. Javí sa ako anachronizmus, ktorý môže vyvolávať určité pochybnosti.

Uvedený návrh zákona nemá dopad na štátny rozpočet. Navrhovaný zákon nebude zakladať nároky na pracovné sily, organizačné zabezpečenie a nebude mať dopad na životné prostredie. Návrh zákona nevyvolá žiadne právne problémy, pokiaľ ide o vzťah k Ústave Slovenskej republiky, ostatným zákonom, iným všeobecne záväzným predpisom, ako aj medzinárodným zmluvám, ktorými je Slovenská republika aj viazaná.

Vážené kolegyne, vážené poslankyne, vážení poslanci, chcel by som vás poprosiť o podporu tejto novely zákona, ktorá je veľmi krátka a vlastne pomôže tomu, aby sa naplnilo to, čo sa vlastne už v zákone o dani z príjmu prijalo od 1. 1. 2003. Ďakujem za pozornosť.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie, rozpočet a menu, pánovi poslancovi Farkasovi. Nech sa páči.

P. Farkas, poslanec: Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, vážený pán predkladateľ, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z., zaskakujem teraz za kolegu, ktorý je neprítomný, o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, tlač 764, ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočnilo prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie 29. schôdze, teda dnešnej schôdze Národnej rady. Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákonov uvedené v § 67 a v § 68 zákona NR SR o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Prosím, pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem pekne, pán poslanec, zaujmite, prosím, miesto pre spravodajcov. Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne nemáme žiadne prihlášky do rozpravy k tomuto bodu programu. Prosím, ústne kto sa hlási do rozpravy? Nikto. Končím možnosť prihlášok do rozpravy k tomuto bodu programu. Vyhlasujem všeobecnú rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, bod číslo 13 nemôžeme prerokovať, pretože teraz bude o 17.00 hodine zasadať ústavnoprávny výbor a výsledky rokovania tohto výboru sú potrebné na ďalšie prerokovanie tohto bodu v parlamente. Predpokladám, že ešte do konca dnešného rokovacieho dňa sa výsledky rokovania ústavnoprávneho výboru dozvieme a budeme môcť zaujať stanovisko.

Ďalej v bode číslo 14 máme návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada, aby vláda Slovenskej republiky predložila na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky správu o situácii v Iraku. O tomto budeme len hlasovať a ďalej budeme pokračovať bodom

návrh na zmeny v zložení členov stálych delegácií Národnej rady Slovenskej republiky v medzinárodných parlamentných organizáciách.

Návrh uznesenia Národnej rady, ktorý bol vypracovaný na základe návrhov jednotlivých poslaneckých klubov, ste dostali ako tlač č. 778.

Otváram rozpravu. Kto sa hlási, prosím, do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť prihlášok. Vyhlasujem rozpravu za skončenú a prerušujem rokovanie o tomto bode programu, ktorý bude predmetom potom hlasovania. Pristúpime k rokovaniu o

návrhu uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky, ktorým Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky o predloženie správy o uzatvorení zmluvy so Svetovou bankou na čerpanie úveru na modernizáciu sektora zdravotníctva.

Návrh uznesenia ste dostali ako tlač č. 784.

Dávam slovo poslancovi Pavlovi Paškovi, aby návrh uznesenia uviedol. Pán poslanec Paška! Prosím kolegov z poslaneckého klubu strany Smer, keby ste mohli pána poslanca Pašku vyhľadať, aby mohol predložiť, nech sa páči.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne. Ospravedlňujem sa za mierne zdržanie, dámy a páni. Problematika úveru Svetovej banky pre potreby modernizácie sektora zdravotníctva sa dostala do popredia zhruba pred dvoma, troma týždňami. Treba povedať, že nejde o žiadnu novú vec, ale o vec, ktorá sa tiahne od konca roka 2002, keď ministerstvo zdravotníctva predložilo vláde návrh projektu modernizácie sektora zdravotníctva, na ktoré odporučilo čerpať finančné prostriedky z úveru Svetovej banky. Po určitej genéze uznesení najprv vo februári tohto roku, keď najmä na základe výhrad ministerstva vnútra a ministerstva školstva bol materiál vrátený, nakoniec vláda prijala toto uznesenie o čerpaní.

Dámy a páni, vzhľadom na to, že sa v súvislosti s uvedenou problematikou objavilo množstvo špekulácií, dohadov najmä o podmienkach poskytnutia tohto úveru, kde sú informácie dostupné len sprostredkovane cez všeobecné správy, ale najmä v súvislosti s čerpaním daného úveru, ktoré predpokladalo podľa uznesenia z marca tohto roku už pre rok 2003 čerpanie 400 miliónov korún a pre rok 2004 čerpanie skoro 900 miliónov, 930 miliónov korún za spoluúčasti rok 2003 32 miliónov a v roku 2004 66 miliónov korún zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, chcem požiadať, aby sme aj v zmysle slobodného prístupu k informáciám, ale najmä v súvislosti so snahou predchádzať zbytočným špekuláciám a zbytočným deformáciám pri prenose jednotlivých informácií, chcem predložiť toto uznesenie a požiadať vládu, aby príslušné informácie poskytla.

Na záver chcem povedať. Môžeme politicky a morálne diskutovať o tom, či v súčasnej situácii sú tieto 3 miliardy korún alebo 2,8 miliardy korún v predmete, pre ktorých je to uznesením vlády určené, či je to zmysluplné čerpať, či tieto prostriedky sa naozaj nedali použiť ináč a či štruktúra plnenia, ktorú poznáme z uznesenia, ktorá mimochodom obsahuje aj podľa mňa veľmi dôležité riešenie komplexného informačného systému, sa nedala financovať iným spôsobom, napríklad z prevádzkových prostriedkov rezortu zdravotníctva.

Preto bez ohľadu na to, aký máme na to politický pohľad, ak naozaj vláda rozhodla uznesením, ak podmienky plnenia sú objektívne, nevidím dôvod, aby jednak podmienky úverovej zmluvy, a to najmä garancia, splatnosť, úrokové sadzby, spoluúčasť na financovaní, predmet spoluúčasti na financovaní, ale potom najmä aj čerpania samotného úveru, ak bolo vôbec naplnené podľa uznesenia vlády, akým spôsobom, komu, kde, na základe akých kritérií boli tieto práce a služby zadané, preto chcem predložiť, dámy a páni, uznesenie nasledujúceho znenia.

Národná rada Slovenskej republiky žiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o podmienkach uzatvorenej zmluvy so Svetovou bankou na čerpanie úveru na modernizáciu sektora zdravotníctva, predovšetkým podmienky úverovej zmluvy, úroková sadzba, garancie, spôsob a doba splácania, ale najmä účel a objem čerpania vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, podmienky výberových konaní alebo priamych zadaní a adresáti plnenia za rok 2003 a za rok 2004 s údajmi k 30. 6. 2004. Ďakujem pekne.

V. Veteška, podpredseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, keby ste zároveň zaujali miesto pre navrhovateľov a zároveň plnili aj funkciu spravodajcu. Tak je to správne. Otváram rozpravu. Ako prvý sa prihlásil pán minister zdravotníctva Zajac. Nech sa páči, pán minister.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne. Budem veľmi stručný. Všetko, čo pán poslanec Paška požaduje, je odo dňa podpísania zmluvy od 2. decembra 2003 na internete. Celá zmluva je otvorená na ministerstve financií, ktoré je gestorom. Tak si nájdime internetovú stránku ministerstva financií a tam je kompletne dikcia, úroky, kto ju podpísal. Viete, že túto zmluvu podpisuje ministerstvo financií, a nie ministerstvo zdravotníctva. Takže, nech sa páči, ale pokojne si to ešte môžeme zopakovať aj tu. (Reakcie v pléne.)

V. Veteška, podpredseda NR SR: Prosím, kto sa ústne hlási do rozpravy k tomuto bodu programu? Nikto. Končím možnosť ďalších prihlášok a vyhlasujem rozpravu za skončenú a zároveň, chcete sa, vraciam slovo späť, nemôžem ukončiť, máte záverečné slovo po skončení rozpravy.

Nech sa páči, teraz máte slovo, pán Paška.

P. Paška, poslanec: Dámy a páni, pán minister, v predchádzajúcom vystúpení som spomenul, že 21. storočie je plné zaujímavých informačných technológií a nie po prvýkrát v snahe získať informácie sme od predstaviteľa vlády získali odporučenie na internetovú stránku alebo na tento spôsob, určite veľmi zaujímavej treťotisícročnej komunikácie. Je škoda, že si to naozaj nevieme osvojiť. Jednak niektoré tie informácie je veľmi ťažko nájsť, po druhé, možno by sme aj ušetrili, ak by sa presadil takýto spôsob komunikácie nielen medzi vládou a parlamentom, ale aj medzi nami, tony a tony papiera a lesov Slovenska, ktoré nám predkladajú z našej rozmnožovne tejto Národnej rady každý deň alebo každý druhý deň do našich schránok.

Napriek tomu si myslím, že niektoré údaje, ktoré v zmysle správy požadujem, nie sú uverejnené priamo, ale že sú len v sprostredkovaných úvodoch v dôvodových správach, v návrhoch uznesení vlády a čo určite nie je ale uverejnené nikde a veľmi rád si nechám ešte raz vysvetliť, kde je otázka akým spôsobom, komu, ak boli tieto prostriedky čerpané, boli zadané, či priamym zadaním, či to bola verejná súťaž, ak bola, kde bola, aká bola, na základe akých kritérií bola určená.

Minimálne z týchto dôvodov by som sa, dámy a páni, priklonil k tomu, aby predsa len vláda takúto správu predložila, pretože nielen vzhľadom na niekedy veľkú vyťaženosť elektronických liniek, ale aj z dôvodu štandardných, možno minulostoročných, verbálnym spôsobom komunikácie s našimi voličmi by som ich rád s takýmito informáciami oboznámil. Ďakujem pekne.