S p r á v a

o 29. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky

konanej 6. júla 2004 o 13.07 hodine

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vážené panie poslankyne, páni poslanci, poprosím vás, aby ste sa dostavili do rokovacej sály, aby som mohol otvoriť rokovanie 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, otváram rokovanie 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Prosím, aby ste sa prezentovali stlačením hlasovacieho tlačidla, aby som mohol zistiť počet prítomných poslancov na rokovaní Národnej rady.

Páni poslanci, prosím, aby ste sa ešte raz prezentovali.

(Prezentácia.) 81 prítomných poslancov. Konštatujem, že Národná rada je uznášaniaschopná.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci a panie poslankyne Abelovský, Beňová, Danko, Duray, Federič, Hurban, Chovanec, Kiňo, Ondrejka a Zuzana Plháková.

Ďalej vás chcem informovať, že overovateľmi budú poslanci Tomáš Galbavý a Jaroslav Jaduš, ich náhradníkmi Pavol Abrhan a Maroš Kondrót.

Písomný návrh programu 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky máte rozdaný v laviciach. Teraz pristúpime ku schvaľovaniu návrhu programu 29. schôdze. Chcem sa opýtať prítomných pánov poslancov, či má niekto návrh na zmenu alebo doplnenie jednotlivých bodov programu 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky?

Pán poslanec Ďaďo, nech sa páči.

V. Ďaďo, poslanec: Ďakujem pekne. Kolegyne, kolegovia, pán predseda, na 28. schôdzi sme končili program s prísľubom toho, že 29. schôdza sa bude začínať bodom č. 15, a to je návrh poslancov Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady o stiahnutí našich vojsk z Iraku.

Dávam procedurálny návrhy, aby dohoda bola dodržaná, aby sme ho prerokovali hneď ako prvý bod rokovania tejto schôdze.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Mám dva návrhy na zmenu programu.

Môj prvý návrh je. Žiadam, aby bol bod č. 9, je to vládny návrh novely zákona č. 140/1998 Z. z. o liekoch vyradený z programu 29. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky, pretože zákon svojou filozofiou jasne nadväzuje aj sa odvoláva na ešte neprijatý balík reformných zákonov v zdravotníctve, o ktorých je už teraz zrejmé, že prejdú v druhom čítaní rozsiahlym pripomienkovým konaním. Preto považujem za účelné zaradiť tento návrh zákona na rokovanie Národnej rady až na obdobie, keď bude známe konečné znenie šestice reformných zákonov, teda po ukončení druhého, prípadne tretieho čítania v septembri.

Môj druhý návrh na zmenu. Žiadam, aby sme zaradili bod programu, v ktorom Národná rada Slovenskej republiky požiada vládu Slovenskej republiky, aby predložila správu o podmienkach uzatvorenej zmluvy so Svetovou bankou na čerpanie úveru na modernizáciu sektora zdravotníctva...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Zapnite pána poslanca Pašku.

P. Paška, poslanec: ... predovšetkým podmienky úverovej zmluvy, úroková sadzba, garancie, spôsob, doba splácania, ale najmä účel a objem čerpania vrátane spolufinancovania zo štátneho rozpočtu, podmienky výberových konaní alebo priamych zadaní a adresáti plnenia za rok 2003 a za rok 2004 s údajmi k 30. 6. 2004. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Hort.

M. Hort, poslanec: Vážený pán predseda, v mene štyroch poslaneckých klubov SDKÚ, SMK, KDH, ANO žiadam, aby v aktuálnom programe, ktorý sme dostali, bod č. 15 Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ukončeniu pôsobenia príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku, ktorý sme dostali ako tlač 714, bol vyradený z rokovania tejto schôdze Národnej rady. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Jarjabek.

D. Jarjabek, poslanec: Nechcem, aby sme o tom hlasovali, pán predseda, ja by som len vás ako predsedu parlamentu poprosil, ktorí ste ten sľub dali, aby ste splnili svoj sľub spred dvoch mesiacov a informovali poslanecké grémium o ďalšom osude problému, ktorý má parlament s istou nemenovanou redakciou, aby som nikomu nerobil reklamu, tak ho nebudem menovať. Je to dohovor, vieme, o čom hovoríme. Poprosil by som, aby sme to doriešili či už tak, alebo onak. To je druhá vec. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, ďalšie návrhy na doplnenie a zmenu programu nie sú. Teraz pristúpime k hlasovaniu o jednotlivých návrhoch.

Pán poslanec Ďaďo žiada, aby sme bod programu návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Dagmar Bollovej a Karola Ondriaša na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ukončeniu pôsobenia príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v Iraku zaradili ako prvý bod rokovania 29. schôdze.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 112 prítomných, 42 za návrh, 48 proti, 21 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme neschválili.

Pán poslanec Paška navrhuje, aby sme z bodu programu vypustili bod 9, to je pôvodný bod, ktorý ste dostali v pozvánke, a teraz je to bod 10, aby sme len vedeli posúdiť poradie bodov.

Poprosím vás, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 114 prítomných, 55 za návrh, 35 proti, 22 sa zdržalo, 2 nehlasovali.

Konštatujem, že návrh sme neschválili.

Pán poslanec Paška navrhol, aby Národnej rade bola predložená ministrom financií správa o podmienkach uzatvorenia zmluvy o pôžičke so Svetovou bankou, ktorej prostriedky majú slúžiť na reformu zdravotníctva. Zjednoduším, ale ide o tento návrh.

Prosím, páni poslanci, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 115 prítomných, 58 za (potlesk), 25 proti, 29 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Pán poslanec Hort navrhuje, aby bod 15 bol vyradený z rokovania 29. schôdze.

Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 114 prítomných, 58 za, 12 proti, 41 sa zdržalo, 3 nehlasovali.

Návrh sme schválili.

Návrh pána poslanca Jarjabka budeme riešiť v poslaneckom grémiu.

Tým sme odhlasovali všetky podané návrhy na zmenu a doplnenie programu.

Budeme teraz hlasovať o návrhu ako o celku. Prosím, prezentujme sa a hlasujme.

(Hlasovanie.) 112 prítomných, 92 za návrh, 2 proti, 17 sa zdržalo, 1 nehlasoval.

Návrh sme schválili.

Na základe schváleného programu teraz pristúpime k rokovaniu o prvom bode programu, ktorým je

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, ktorý prerokúvame ako tlač 753.

Prosím teraz, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil minister financií a podpredseda vlády Ivan Mikloš.

Pán minister, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predmetný návrh zákona na základe plánu legislatívnych úloh vypracovalo ministerstvo financií a Národná banka a návrh tohto zákona schválila na svojom rokovaní vláda.

Zámerom predloženého návrhu zákona je plne implementovať do právneho poriadku Slovenskej republiky smernicu Európskeho parlamentu a Rady o doplňujúcom dohľade nad úverovými ústavmi, poisťovňami a investičnými firmami vo finančnom konglomeráte.

Táto smernica bola prijatá v dôsledku toho, že nový vývoj na finančných trhoch viedol ku vzniku finančných skupín, ktoré poskytujú služby a produkty v rôznych sektoroch finančných trhov nazývaných finančné konglomeráty. V tejto súvislosti sa návrh zákona dopĺňa o ustanovenia o doplňujúcom dohľade nad finančnými konglomerátmi najmä, čo sa rozumie finančným konglomerátom, finančnou holdingovou spoločnosťou, finančnou holdingovou spoločnosťou so zmiešanou činnosťou, podmienky, kedy doplňujúci dohľad vykonáva Národná banka Slovenska, limity na identifikáciu finančného konglomerátu a požiadavky zabezpečujúce bezpečné podnikanie na úrovni finančného konglomerátu, ktorého súčasťou sú banky alebo inštitúcie elektronických peňazí, spolupráca Národnej banky Slovenska s príslušnými orgánmi dohľadu zodpovednými za dohľad nad ďalšími osobami tvoriacimi finančný konglomerát.

V návrhu zákona sa tiež spresňujú niektoré ustanovenia o hypotekárnom bankovníctve v súvislosti s presunom kompetencií na vyplácanie štátneho príspevku z ministerstva financií na ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja.

Návrhom zákona sa zároveň v čl. 2 upravuje zákon o platobnom styku v znení neskorších predpisov tak, že na inštitúciu elektronických peňazí, ktorá je súčasťou finančného konglomerátu, sa vzťahujú ustanovenia zákona o bankách upravujúce doplňujúci dohľad.

Návrh zákona schválila vláda uznesením č. 570 z roku 2004 na svojom rokovaní 16. júna tohto roka. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Teraz poprosím pána predsedu výboru pre financie, rozpočet a menu pána poslanca Farkasa, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výbore, ktorému bol návrh vlády pridelený na prerokovanie.

Pán predseda, máte slovo.

P. Farkas, poslanec: Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré ďalšie zákony ako spravodajca výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel zaradil ho na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Pán predseda, žiadam vás, aby ste otvorili rozpravu. Potom po rozprave budeme hlasovať o jednotlivých hlasovaniach. Nech sa páči.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán predseda. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy k prvému čítaniu som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o bode programu, ktorý prerokúvame ako tlač 753 a teraz poprosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky pán minister financií a podpredseda vlády uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 765.

Pán podpredseda vlády, máte slovo.

I. Mikloš, podpredseda vlády a minister financií SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh na rok 2004 a patrí medzi priority z hľadiska aproximácie právnych noriem s právom Európskej únie.

Cieľom predkladanej novely zákona je zapracovanie zmien vyplývajúcich z prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2003/51 ES, ktorou sa menia smernice 78/660 EHS, 83/349 EHS, 86/635 ES a 91/647 ES o ročnej a konsolidovanej účtovnej uzávierke niektorých typov spoločností, bánk a iných finančných inštitúcií a poisťovní.

Smernica nadobúda účinnosť 1. januára 2005. Súčasne sa týmto zákonom zabezpečuje aj rozšírenie účinnosti nariadenia Európskych spoločenstiev č. 1606 z roku 2002 Európskeho parlamentu a Rady o uplatňovaní medzinárodných účtovných štandardov a nariadenie komisie o prijatí určitých medzinárodných účtovných štandardov v nadväznosti na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady.

Návrh zákona ustanovuje povinnosť zostavovať konsolidovanú účtovnú uzávierku na Slovensku od roku 2005 podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva vo všetkých spoločnostiach.

Ďalej ustanovuje spoločnosti, ktoré začnú zostavovať svoju individuálnu účtovnú uzávierku podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva od roku 2006.

Navrhovaný zákon nebude mať priamy ani nepriamy dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády. Poprosím teraz pána poslanca Mikuša, aby z poverenia výboru informoval Národnú radu o stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona. Nech sa páči.

J. Mikuš, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážený pán podpredseda vlády a minister financií, kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z. ako spravodajca výboru pre financie, rozpočet a menu.

Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.

Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie dnešnej 29. schôdze Národnej rady.

Ako spravodajca v prvom čítaní sa osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predložený návrh zákona rieši závažnú problematiku, ktorú je potrebné upraviť spôsobom, ako sa navrhuje v predmetnom návrhu.

Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som nedostal žiadne písomné prihlášky. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú.

Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a poslancovi Mikušovi a poprosím teraz podpredsedu vlády a ministra hospodárstva Pavla Ruska, aby z poverenia vlády uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z., ktorý prerokúvame ako tlač 749.

Pán podpredseda vlády, nech sa páči, máte slovo.

P. Rusko, podpredseda vlády a minister hospodárstva SR: Ďakujem pekne, pán predseda, za slovo. Vážené poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zákona, ktorý reaguje na investičný boom v Slovenskej republike, ktorý vytvára lepšie podmienky a sprístupňuje obciam a mestám budovanie priemyselných parkov a zvýhodňuje tie obce, mestá, ktoré sú pripravené na tieto kroky tak, aby dokázali vyhovieť v pomerne krátkom čase aj novým investorom najmä na území od stredu cez východné Slovensko, respektíve na území stredného a východného Slovenska.

Návrh zákona počíta s tým, že zlepšuje spôsob a zlepšuje možnosti, akým sa dostávajú obce a mestá k týmto prostriedkom, a to najmä tým, že znižuje pôvodnú hranicu a pôvodnú sadzbu spoluúčasti na 10 percent zo strany obcí a miest a zároveň nepotvrdzuje povinných dvoch, ale stačí iba jeden investor na to, aby sa takýto projekt mohol realizovať s podporou štátneho rozpočtu.

Ďalej tento zákon rieši a jeho poslaním je, aby sa umožnilo, aby priemyselný park mohli zriaďovať aj viaceré obce. To znamená, aby sa mohli združovať do jedného subjektu za účelom realizácie takejto investície.

Zároveň sa upresňuje obsah zmluvy medzi obcou a podnikateľom v priemyselnom parku a uskutočnenie jeho podnikateľského zámeru, uprednostňuje alebo teda nejakým spôsobom sa bližšie špecifikuje spôsob preukázania finančného zabezpečenia, a to podielu obce na spolufinancovaní nákladov na zriadenie priemyselného parku, ale aj realizácie podnikateľského zámeru podnikateľa v priemyselnom parku.

Zjednodušuje sa postup pri vybavovaní žiadosti, liberalizujú sa požiadavky na dokladovanie výšky oprávnených nákladov na zriadenie priemyselného parku a umožňuje sa podnikateľovi v priemyselnom parku odkúpiť od obce pozemky a technickú infraštruktúru priemyselného parku za trhovú cenu pozemku a technickej vybavenosti a inžinierskych stavieb.

Tým sa vlastne môže vytvárať konštrukcia, keď obec realizuje tento park, ale investor v priebehu rokov nadobudne dostatok zdrojov zo svojej činnosti, aby si mohol pozemok a budovy, ktoré k parku prináležia, privlastniť, respektíve získať do vlastného majetku, a teda do vlastníctva.

Ak pôjde len o odpredaj určitej časti územia priemyselného parku, do tejto ceny predaja sa započíta aj pomerná časť nákladov na obstaranie technickej vybavenosti a inžinierskych stavieb priemyselného parku. Je to zákon, ktorý výrazne umožňuje obciam a mestám zlepšiť dostupnosť zdrojov, ktoré slúžia na budovanie priemyselných parkov práve pre to, aby sme v rámci regiónov s vyššou nezamestnanosť boli schopní kreovať ponuku, ktorá je pre nových veľkých investorov dostatočne zaujímavá a je náležite flexibilná.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás poprosiť a požiadať o podporu tohto zákona. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán podpredseda vlády. Poprosím teraz pána poslanca Malchárka, aby z poverenia výboru pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie informoval Národnú radu o odporúčaní a stanovisku výboru k predloženému vládnemu návrhu zákona.

J. Malchárek, poslanec: Ďakujem, pán predseda, za slovo. Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie svojím uznesením č. 380 z 23. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 193/2001 Z. z. o podpore na zriadenie priemyselných parkov a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 156/2003 Z. z.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh obsahuje doložku zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie. Problematika štátnej pomoci je upravená v čl. 64 Európskej dohody o pridružení.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 prerokovať predmetný návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali nasledujúce výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona v druhom čítaní prerokovali v lehote do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

Pán predsedajúci, prosím, môžete otvoriť všeobecnú rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Pýtam sa prítomných pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky? Nie. Končím rozpravu. Ďakujem pánovi podpredsedovi vlády a poslancovi pánovi Malchárkovi.

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím teraz pána ministra Gyurovszkého, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a  o  zmene a  doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a  o  zmene zákona č. 455/1991 Zb. o  živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý prerokúvame ako tlač 767.

Pán minister, máte slovo.

L. Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja SR: Vážený pán predseda parlamentu, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prijatie Slovenskej republiky za plnoprávneho člena Európskej únie si vyžiadalo dokončenie aproximácie platnej európskej legislatívy v oblasti civilného letectva, a teda aj systémové zmeny v zákone o civilnom letectve.

Uvedený návrh zosúladuje letecký zákon s právom Európskej únie, konkrétne s nariadeniami Rady a nariadením Komisie, ktoré sú uvedené v doložke zlučiteľnosti. Ide najmä o dokončenie transpozície predpisov o licencovaní, o zodpovednosti leteckých dopravcov, dochádza k zrušenie prekážok voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu v oblasti leteckej dopravy, čím sa zároveň zabezpečuje požiadavka čl. 3 písm. c) zmluvy o Európskej únii.

Významnou zmenou, ktorú predkladaný návrh rieši, je rozšírenie predmetu zákona aj na vykonávanie letov štátnych lietadiel podľa pravidiel lietania platných pre civilné letectvo, čím návrh reaguje na integračné prvky v oblasti spoločnej obrany Európskej únie. Súčasne sa zo zákona dopĺňajú pôsobnosti ministerstva obrany a ministerstva vnútra vo vzťahu k štátnym lietadlám.

Navrhovaná úprava je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky a nebude mať dopady na štátny rozpočet, negatívny vplyv na životné prostredie ani na zamestnanosť.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, žiadam vás o podporu tohto návrhu zákona.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz poprosím pána poslanca Opaterného, aby...

B. Opaterný, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie ma svojím uznesením č. 320 zo 16. apríla 2004 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve, takzvaný letecký zákon, a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, takzvaný živnostenský zákon, v znení neskorších predpisov, tlač 767.

V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie, z ktorej vyplýva, že problematika návrhu zákona je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Návrh zákona je zahrnutý do plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2004.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 21. júna 2004 č. 782 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor zároveň navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní vo výboroch do 27. augusta 2004 a v gestorskom výbore do 3. septembra 2004.

Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Konštatujem, že som do rozpravy nedostal k tomuto návrhu zákona žiadne písomné prihlášky. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi, pánovi poslancovi Opaternému a poprosím teraz pána podpredsedu vlády a ministra spravodlivosti, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý prerokúvame ako tlač 755.

Pán podpredseda vlády, máte slovo.

D. Lipšic, podpredseda vlády a minister spravodlivosti SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá za účelom zabezpečenia efektívnej účasti Slovenskej republiky v Eurojuste v orgáne Európskej únie vytvorenom na účely zlepšovania koordinácie a spolupráce justičných orgánov členských štátov pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní najzávažnejšej trestnej činnosti. Z týchto dôvodov je nevyhnutné prijať zákonnú úpravu, ktorá bude zabezpečovať dôsledné plnenie úloh a záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z rozhodnutia Rady ministrov z 28. februára 2002, ktorým sa zriadil Eurojust.

Potrebná je najmä úprava otázok vymenovania, vyslania a pôsobenia národného člena Slovenskej republiky v Eurojuste, ďalej určenia jeho mandátu a dĺžky jeho trvania, ako aj jeho práv a povinností. Potrebná je tiež vnútroštátna úprava týkajúca sa vymenovania asistenta národného člena, určenia národných spravodajcov a zástupcu spoločného dozorného orgánu.

Návrh zákona v čl. 2 a v čl. 3 rieši aj postavenie sudcu a prokurátora v prípade jeho vymenovania za národného člena v Eurojuste. V čl. 4 a v čl. 5 sa novelizuje zákon o registri trestov a zákon o cestovných náhradách tak, aby umožňovali bez akýchkoľvek pochybností aplikovať tieto zákony aj na sudcu alebo prokurátora, ktorý zastupuje Slovenskú republiku v Eurojuste.

Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu vládneho návrhu zákona a jeho posunutie do druhého čítania.

Ďakujem, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Poprosím teraz pána poslanca Gábora Gála, aby z poverenia ústavnoprávneho výboru Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu v ústavnoprávnom výbore, ako aj o odporúčaní výboru o ďalšom postupe prerokúvania návrhu zákona.

G. Gál, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 30. júna 2004 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona je predkladaný ako iniciatívny návrh vlády. Obsahuje z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách.

Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Z dôvodovej správy vyplýva, že nároky na štátny rozpočet vzniknú v súvislosti so zastúpením Slovenskej republiky v Eurojuste. Vládny návrh zákona nebude mať vplyv na životné prostredie. Problematika upravená v návrhu zákona by mala prispieť k zvýšeniu bezpečnosti, stability a ekonomiky rozvoja.

Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení vládneho návrhu zákona. Návrh zákona nie je prioritou aproximácie práva podľa čl. 70 Európskej dohody o pridružení Národného programu pre prijatie acquis communautaire na rok 2004 Bielej knihy, Partnerstva pre vstup, aproximácie práva podľa skríningu.

Návrh zákona je prioritou aproximácie práva vyplývajúcich z pravidelnej správy Európskej komisie o pripravenosti Slovenskej republiky na členstvo v Európskej únii. Problematika vládneho návrhu zákona nie je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Je upravená v práve Európskej únie.

Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku prerokuje uvedený vládny návrh zákona v druhom čítaní.

V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 774 z 18. júna 2004 podľa § 74 rokovacieho poriadku navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnosti a postavenie žien. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 27. augusta 2004 a gestorský výbor do 3. septembra 2004.

Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Chcem vás informovať, že do rozpravy som dostal jednu písomnú prihlášku pána poslanca Gustáva Krajčiho.

Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

G. Krajči, poslanec: Vážený pán predseda, páni ministri, panie poslankyne, páni poslanci, zákon o zastúpení Slovenskej republiky v Eurojuste je veľmi potrebný a už teraz je oneskorený a v predloženej podobe je však neprijateľný najmä pre nasledujúce zásadné výhrady.

Po prvé. Slovensko by bolo po prijatí zákona jediným z 25 členských štátov Európskej únie, ktorý by v Eurojuste nebol zastúpený prokurátorom alebo aspoň vyšetrujúcim sudcom, alebo policajným dôstojníkom s rozhodujúcou právomocou v oblasti vyšetrovania, akú má obvykle prokurátor, ale sudcom, ktorý v slovenskom právnom systéme nemá žiadne právomoci potrebné na výkon funkcie člena Eurojustu.

Po druhé. Zástupca Slovenskej republiky v Eurojuste, ktorého aktivity sa týkajú výlučne prípravného trestného konania, by bol plne podriadený ministrovi spravodlivosti, ktorý by určoval aj okruh jeho oprávnení vo vzťahu k prokuratúre a polícii, mohol by ho odvolať aj pred uplynutím funkčného obdobia, mohol by mu vydávať pokyny a záväzné stanoviská, takže je zrejmé, že by nemal postavenie sudcu, ale ministerského úradníka.

Po tretie. Zákon by najmä z uvedených dôvodov, ale aj z ďalších dôvodov nebol v súlade s rozhodnutím Rady z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom, ktorého vykonanie má zabezpečiť.

Po štvrté. Zákon má nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2004, ale podľa prechodných ustanovení § 10 zákona a § 150e zákona č. 385/2000 Z. z. má vyvolať účinky spätne od 1. mája 2004.

Vláda alebo jej podpredseda a minister spravodlivosti totiž v rozpore s čl. 2 ods. 2 ústavy bez zákonného oprávnenia, ba dokonca v priamom rozpore s viacerými zákonmi už rozhodli o vyslaní sudcu ako zástupcu Slovenskej republiky do Eurojustu, o jeho postavení vedúceho diplomatickej misie, o jeho materiálnom a finančnom vybavení i jeho mandáte. Národná rada Slovenskej republiky má zohrať už len úlohu gašparka poskakujúceho tak, ako vláda poťahuje špagátikmi.

Predložený vládny návrh zákona, komuniké a dôvodová správa obsahujú aj ďalšie nesprávne, nejasné, ale aj nepravdivé a zavádzajúce údaje, ktoré si neraz navzájom odporujú. Ak je pravdou, že rozhodnutie Rady má v našom právnom poriadku priame účinky, ako uvádza dôvodová správa, načo je potrebné, aby minister podľa § 3 ods. 1 návrhu vymedzoval rozsah mandátu národného člena v rozsahu a v súlade z rozhodnutím, ktorým sa zriadil Eurojust.

Toto ustanovenie je navyše nejasné a tautologické, keď rozhodnutie Rady naopak v čl. 9 ustanovuje, že každý členský štát bude definovať charakter a rozsah súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi v rámci svojho vlastného územia. Taktiež bude definovať právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným súdnym orgánom v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

Priame účinky na fyzické osoby a právnické osoby v Slovenskej republike jednoznačne nemôže vyvolať napríklad text rozhodnutia Rady, ktorý je formulovaný napríklad takto: Národní členovia budú, pokiaľ ide o ich štatút, podliehať vnútroštátnemu právu ich členského štátu. Dĺžku funkčného obdobia národného člena určí členský štát pôvodu.

Priame účinky nemôže vyvolať ani norma, ktorá znie: Každý členský štát bude definovať charakter a rozsah súdnych právomocí, ktoré udelí svojmu národnému členovi v rámci svojho vlastného územia. Taktiež bude definovať právo národného člena konať vo vzťahu k zahraničným súdnym orgánom v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami. Alebo vzťahy medzi národným spravodajcom a príslušnými úradmi členských štátov budú upravované vnútroštátnym právom a podobne.

Navyše článok 34 ods. 2 písm. c) Základnej zmluvy o Európskej únii, ktorá je nadriadená nášmu právnemu poriadku, výslovne ustanovuje, že rozhodnutia v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach nemajú priame účinky. Je teda jasné, že kamufláž s priamymi účinkami má slúžiť len na zamaskovanie skutočností, že vláda si nesplnila ďalšiu integračnú povinnosť a neprijala včas potrebné legislatívne opatrenia, ktoré by umožnili plnohodnotnú účasť slovenského zástupcu v Eurojuste odo dňa vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie.

Ak by bolo pravdou, že potreba prijať zákon nevyplývala z našich integračných povinností a ide len o iniciatívu ministra, ako uvádza dôvodová správa, prečo majú viaceré významné účinky zákona nastať spätne päť mesiacov pred jeho prijatím 1. mája 2004 a ako potom vysvetlí skutočnosť, že v uznesení vlády Slovenskej republiky č. 1286 z 27. novembra 2002 k správe o stave prístupových rokovaní Slovenskej republiky s Európskou úniou a nosných úlohách z hľadiska plnenia negociačných záväzkov Slovenskej republiky bod P1, ktorým vláda uložila svojim členom plniť príslušné legislatívne úlohy uvedené v prílohe uznesenia.

Toto je v časti prílohy venované kapitole č. 24 spolupráca v oblasti spravodlivosti a vnútra pod bodom 24.20 úloha pre oblasť legislatívy implementovať rozhodnutie Rady č. 187 z 28. februára 2002 o vytvorení Eurojustu s cieľom posilniť boj proti závažnej trestnej činnosti. Termín 31. 12. 2003.

Ako si vysvetliť skutočnosť, že samotné rozhodnutie Rady v čl. 42 výslovne ukladá členským štátom zosúladiť celé jeho znenie s vnútroštátnym právom, pri najbližšej príležitosti a v každom prípade najneskôr do 6. septembra 2003.

Slovenská republika tak bola povinná urobiť do dňa, keď sa stala členským štátom Európskej únie, teda do 1. mája roku 2004.

Podľa navrhovaného znenia § 13a zákona č. 385/2000 Z. z. by zástupca Slovenskej republiky v Eurojuste, ktorý by bol sudcom, naďalej mal postavenie a konal s výnimkou rozhodovacích právomocí ako sudca. Sudca však môže v trestnom konaní pred podaním obžaloby konať len o návrhu prokurátora na vzatie do väzby alebo na vyslovenie súhlasu so zákonom taxatívne určenými obmedzeniami slobody občanov, a to výlučne len vo veciach, v ktorých koná príslušný súd, na ktorý je sudca pridelený na výkon funkcie.

Podľa uvedeného ustanovenia návrhu sudcu možno poveriť plnením úloh v orgáne Európskej únie, len ak sa podľa osobitného predpisu vyžaduje, aby bol stálym členom takéhoto orgánu sudca. Funkcia zástupcu si výkon funkcie sudcu nevyžaduje ani sčasti. Navyše sudca pridelený k orgánu Európskej únie by nemal podľa Trestného poriadku ani podľa navrhovaného textu zákona žiadne sudcovské kompetencie.

Navrhované ustanovenie zákona, podľa ktorých vymenúva zástupcu v Eurojuste a určuje jeho mandát minister spravodlivosti aj vtedy, ak by nim bol prokurátor, je v zjavnom rozpore s čl. 150 Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 5 ods. 2 zákona sa ukladá zástupcovi povinnosť postup vo vzťahu k nečlenským štátom Európskej únie a k medzinárodným orgánom a organizáciám vopred konzultovať s Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky bez vymedzenia, aký postup má byť konzultovaný, s kým konkrétne a s akou záväznosťou. Navyše je prinajmenšom sporné, prečo by vôbec mal byť postup v prípravnom trestnom konaní konzultovaný s ministerstvom.

Keby napriek všetkému mal byť zástupcom sudca, potom by podľa článku 141a ods. 4 písm. d) ústavy per analogiam mala predkladať návrhy kandidátov na zástupcu Súdna rada Slovenskej republiky.

Vzhľadom na jeho postavenie ako vedúceho diplomatickej misie by bolo potrebné zvážiť, či by zástupcu nemal podľa čl. 102 ods. 1 písm. c) ústavy výkonom funkcie poveriť prezident Slovenskej republiky a či postavenie sudcu ako zástupcu nie je v rozpore s čl. 145 ods. 2 ústavy a ostatnými ustanoveniami o súdnej moci a súdoch Slovenskej republiky.

Vzhľadom na uvedené chcem vyzvať ministra spravodlivosti, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu k 1. máju 2004 umožňovalo vyslať sudcu ako zástupcu Slovenskej republiky do Eurojustu. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré umožňovalo poskytnúť tomuto sudcovi príspevok na štúdium jeho detí a príspevok pre manželku počas pobytu v Haagu. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu umožňovalo poskytnúť vyslanému sudcovi úhradu za zariadený byť v Haagu. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré mu umožňovalo poskytnúť vyslanému sudcovi postavenie vedúceho diplomatickej misie a vydať mu diplomatický pas. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré vyslanému sudcovi umožní od 1. mája 2004 doposiaľ vykonávať akékoľvek oprávnenia súvisiace s výkonom funkcie zástupcu Slovenskej republiky v Eurojuste. Ďalej, aby označil konkrétne zákonné ustanovenie, ktoré vyslanému sudcovi v súčasnosti umožňuje bez absolvovania akéhokoľvek stupňa bezpečnostnej previerky zoznamovať sa s prísne tajnými skutočnosťami týkajúcimi sa vyšetrovania prípadov medzinárodného organizovaného zločinu, ktoré sa má vzhľadom na svoje postavenie právo dozvedieť od Úradu špeciálneho prokurátora, špeciálnych útvarov polície, colných orgánov a podobne, ale aj od zástupcov ostatných členských štátov Únie v Eurojuste.

Chcem poprosiť ministra, aby uviedol jediný rozumný dôvod, prečo má byť Slovensko v Eurojuste zastúpené sudcom ako jediný z 25 členských štátov Únie, keď Eurojust sa má podľa znenia návrhu Zmluvy o Ústavnej listine Európskej únie pretransformovať na Úrad Európskeho prokurátora, ktorého činnosť má byť zavŕšená podaním žaloby.

Ako uvádza aj dôvodová správa k § 1 zákona, úlohou Eurojustu ako samostatného orgánu Európskej únie bude v zmysle návrhu Európskej ústavy vytvoriť základ budúcej Európskej prokuratúry a napomôcť jej vytvorenie.

Všetky ostatné členské štáty sú v Eurojuste zastúpené prokurátormi alebo osobami s faktickým postavením, aké má podľa právneho poriadku Slovenskej republiky prokurátor. Aj Slovensko bolo až doposiaľ tak v Projuste, ako aj v postavení pozorovateľa v Eurojuste zastúpené vždy prokurátorom. Aj keď z inštitucionálnych dôvodov boli príslušnými orgánmi Európskej únie o nominovanie zástupcu požiadaní vždy ministri spravodlivosti, vždy sa tak stalo s odporúčaním, aby určeným zástupcom bol prokurátor a minister Ján Čarnogurský, samotný Daniel Lipšic doposiaľ preto vždy odstupovali takéto požiadavky na vybavenie generálnemu prokurátorovi.

Eurojust má kompetencie výlučne v etape vyšetrovania a trestného stíhania v predsúdnom konaní. Podľa čl. 2 ods. 1 rozhodnutia o zriadení Eurojustu Eurojust bude zložený z jedného národného člena s podporou každého členského štátu, ktorý bude v súlade s jeho právnym systémom, prokurátorom, sudcom alebo policajným dôstojníkom s rovnakou kompetenciou. Pojem s rovnakou kompetenciou nemožno však vyložiť tak, že všetci zástupcovia členských štátov v Eurojuste majú rovnakú kompetenciu.

Rozhodnutie totiž ponecháva plne na členské štáty, aby vymedzili vnútroštátnu kompetenciu svojho zástupcu a jeho oprávnenia vo vzťahu k iným štátom čl. 9 ods. 1 a 3. Pojem s rovnakou kompetenciou sa môže preto vzťahovať len na kompetenciu, akú má obvykle prokurátor.

Vzhľadom na uvedené a v zmysle zákona o rokovacom poriadku dávam preto procedurálny návrh, aby zákon bol vrátený predkladateľovi na prepracovanie a nepostúpil do druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.