P. Hrušovský, predseda NR SR: Nech sa páči, pán poslanec Horák.
V. Horák, poslanec: Vážený pán predseda, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh k práve prerokúvanému vládnemu návrhu zákona. V čl. 1 navrhujem vykonať nasledovné zmeny: za bod 3 vládneho návrhu doplniť nové body 4 a 5 v znení: 4 - v § 60 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie: "3. Člena správnej rady a člena dozornej rady je možné odvolať aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v ods. 2". Doterajšie ods. 3 a 4 sa označujú ako ods. 4 a 5. V § 60 ods. 5 sa slová "ods. 3" nahrádzajú slovami "ods. 4". Odôvodnenie: Vzhľadom na charakter činnosti recyklačného fondu, ktorý nie je regulačným orgánom, nie je potrebné ponechať úzke vymedzenie dôvodov na odvolanie členov orgánov recyklačného fondu. Navrhovaná zmena vytvára príslušným ministrom priestor na odvolanie členov orgánov, ktorých do funkcie menovali aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v platnom znení zákona. Zároveň táto zmena umožňuje efektívnejšie zabezpečenie pôsobenia odborníkov v orgánoch fondu s cieľom dozerať na nakladanie s prostriedkami fondu. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister, chcete sa vyjadriť? Pán poslanec, pán minister, chcete sa vyjadriť k rozprave? Nech sa páči.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len jednu vec, tento posledný pozmeňujúci návrh, ten sme nemali možnosť preštudovať, ani o tom rokovať, takže ja to v tomto momente musím nechať na rozhodnutie parlamentu, ako to bude myslené, my sme sa jednoducho týmto nemohli zaoberať zatiaľ.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Muránsky, spoločný spravodajca, chcete sa vyjadriť? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu a poprosím pána ministra, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol návrh na vyslovenie súhlasu, poprosím vás, nevyrušujte teraz pána ministra, páni poslanci! Páni poslanci! Predniesol v Národnej rade
návrh na vyslovenie súhlasu s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb, schválenému vo Washingtone 2. decembra 1946 a Protokolu zmien a doplnkov (tlač 759),
ktorý prerokúvame ako tlač 759. Pán minister, nech sa páči, máte slovo.
L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, ide o medzinárodný dohovor prezidentskej povahy a podľa čl. 7 ods. 3 Ústavy SR nebude mať prednosť pred zákonmi. Ide o dohovor, ktorý podpísala aj Európska únia a v rámci nej teda Európske spoločenstvá, v rámci nej 11 členov. Len pre zaujímavosť, sú tam aj vnútrozemské štáty, ako je Rakúsko a Luxembursko. Prosím, aby ste podporili tento návrh. Ďakujem.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Teraz poprosím pána poslanca Jaďuša, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu vo výboroch, o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru k predloženému medzinárodnému dohovoru. Pán poslanec Jaďuš, máte slovo.
J. Jaduš, poslanec: Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som vás na základe poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie ako gestorského výboru pri prerokúvaní návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s pristúpením SR k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov informoval o výsledku rokovania výborov Národnej rady. Spoločnú správu, tlač 759a, máte pred sebou. Spoločná správa výborov NR SR bola schválená uznesením gestorského Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody č. 137 dňa 24. júna 2004. Vážené kolegyne, kolegovia, návrh na vyslovenie súhlasu NR SR s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov, tlač 759, pridelil predseda NR SR svojím rozhodnutím č. 772 z 18. júna 2004 na prerokovanie Zahraničnému výboru NR SR a Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody. Súčasne určil ako gestorský výbor na prerokovanie návrhu Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh v lehote určenej rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 109 z 24. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre životné prostredie a ochranu prírody uznesením č. 134 z 23. júna 2004. Odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov uvedených k tomuto návrhu v súlade s § 88 ods. 3 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby rozhodla, že vyslovuje súhlas s pristúpením Slovenskej republiky k Medzinárodnému dohovoru o regulácii lovu veľrýb a Protokolu zmien a doplnkov. To je všetko, ďakujem veľmi pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Zaujmite miesto pre spravodajcov. Prosím vás, páni poslanci, nevyrušujte teraz pána ministra, aby sa mohol sústrediť na prerokúvaný bod. Otváram rozpravu. Pýtam sa pánov poslancov, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne, keďže som nedostal žiadne písomné prihlášky. Nie sú žiadne ústne prihlášky. Končím rozpravu, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďakujem pánovi ministrovi.
Poprosím teraz pána ministra Palka, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil
vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 633),
ktorý prerokúvame ako tlač 633. Pán minister, máte slovo.
V. Palko, minister vnútra SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený návrh zákona bol vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády na rok 2004. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je riešenie vecných problémov súvisiacich s hlásením a evidenciou pobytu občanov od prijatia uvedeného zákona a potreba reagovať na zmeny vyplývajúce z reformy verejnej správy. Zmena technologického riešenia informačného systému registra obyvateľov a presun niektorých kompetencií zo štátnej správy na samosprávu si vyžadujú aj nevyhnutnú úpravu viacerých ustanovení zákona. Návrhom novely sa zjednocuje postup pri hlásení pobytu občanov, ktorí nemajú alebo nemôžu získať trvalé bývanie a vymedzujú sa spôsoby zániku trvalého pobytu. Miestom trvalého pobytu sa v týchto prípadoch určuje obec. Návrh zároveň "deklaruje", že inštitút trvalého pobytu má iba evidenčný charakter a z jeho uplatňovania nevznikajú občanovi žiadne vlastnícke ani iné práva. Novelizáciou sa taktiež upravujú povinnosti štátnych orgánov a obcí vyplývajúce zo zmien v organizácii verejnej správy a jej obsahom sú aj opatrenia proti nečinnosti ohlasovní alebo iných právnických osôb. Návrh zákona prerokovali určené výbory Národnej rady Slovenskej republiky, s pripomienkami vyplývajúcimi zo spoločnej správy vrátane pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov súhlasím. Ide o legislatívno-technické pripomienky, ktoré návrh zákona vecne nemenia a uvedené pozmeňujúce a doplňujúce návrhy skvalitňujú a spresňujú príslušné ustanovenia navrhovanej právnej úpravy.
Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne a páni poslanci, prosím, aby ste predložený návrh zákona svojím hlasovaním podporili a schválili aj so zmenami, ktoré sú uvedené v spoločnej správe výborov. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi za uvedenie návrhu. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pána poslanca Abrhana, ktorého poveril výbor pre verejnú správu, aby Národnú radu informoval o výsledku prerokúvania návrhu zákona vo výboroch ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Abrhan, nech sa páči.
P. Abrhan, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som z poverenia gestorského výboru pre verejnú správu predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon číslo 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky, registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu ako gestorský výbor k predmetnému návrhu, k vládnemu návrhu zákona podáva Národnej rade nasledujúcu spoločnú správu: Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 931 z 12. mája 2004 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, ďalej výboru pre verejnú správu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253, prerokovali všetky uvedené výbory Národnej rady nasledovne: Národnej rade Slovenskej republiky odporúčajú schváliť s pripomienkami Výbor Národnej rady pre financie, rozpočet a menu uznesením č. 374 z 9. júna 2004, ďalej výbor pre verejnú správu uznesením č. 209 z 8. júna 2004 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 235 z 11. júna 2004. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. K predmetnému návrhu zákona bolo predložených vo výboroch 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 253, a vyjadrení z uznesení uvedených pod bodom 3 tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade predmetný vládny návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave schváliť. Súčasne gestorský výbor poveril spoločného spravodajcu poslanca Pavla Abrhana predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4 a § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní predmetného vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením č. 212 zo 16. júna 2004. Pán predseda, skončil som.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Trošku veselšie, lebo ste uspali plénum, život do prejavu. Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Konštatujem, že som písomne nedostal žiadnu prihlášku, preto sa pýtam, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne? Nie. Prerušujem rokovanie, ďakujem pánovi ministrovi aj pánovi poslancovi Abrhanovi. A poprosím pána ministra obrany, aby uviedol posledný návrh vlády na 28. schôdzi Národnej rady, ktorý prerokovávame v druhom čítaní, ktorým je
vládny návrh zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 652),
ktorý prerokúvame ako tlač 652. Pán minister, máte slovo.
J. Liška, minister obrany SR: Ďakujem, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predložený vládny návrh zákona má vytvoriť legislatívne podmienky na realizáciu strategických zámerov reformy a modernizácie Ozbrojených síl Slovenskej republiky v oblasti vojenského školstva, najmä na zariadenie Akadémie ozbrojených síl ako jedinej vojenskej vysokej školy. Na zlúčenie vojenskej vysokej školy s verejnou vysokou školou a na zriadenie Národnej akadémie obrany ako vzdelávacieho a výcvikového centra v pôsobnosti ministerstva obrany. Reforma celého systému vojenského školstva je mimoriadne dôležitá na vytvorenie predpokladov reformy ozbrojených síl Slovenskej republiky. Na dosiahnutie hlavných cieľov reformy celého systému vojenského vzdelávania je potrebné,
po prvé, zriadiť jediné vzdelávacie a výcvikové centrum na prípravu a rozvoj dôstojníkov a práporčíkov na báze Vojenskej akadémie v Liptovskom Mikuláši s jediným logistickým zabezpečením,
po druhé, oddeliť poskytovanie vysokoškolského vzdelávania v rámci akreditovaných civilných študijných programov uchádzačom o výkon profesionálnej služby v nástupných funkciách plánovaných pre dôstojníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky od vzdelávania a výcviku v kariérnom rozvoji dôstojníkov a práporčíkov, ktoré bude realizované v centre kariérneho rozvoja a vykonávané inštruktormi z praxe,
po tretie, vojenské odborné vzdelávanie a výcvik na získanie požadovanej vojenskej odbornosti poskytovať až po ukončení civilného vysokoškolského štúdia na Vojenskej vysokej škole,
po štvrté, reformný proces zamerať tak, aby sa v maximálne možnej miere zachoval vedecko-pedagogický, materiálny, technický a priestorový potenciál vojenských vysokých škôl pre vysoké školstvo Slovenskej republiky.
Zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach ako štátnej vysokej školy s Technickou univerzitou v Košiciach ako verejnej vysokej školy bolo legislatívne upravené v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Takýto postup zlúčenia bol v priebehu legislatívneho procesu navrhnutý Ministerstvom školstva Slovenskej republiky. Zlúčenie štátnej a verejnej vysokej školy je potrebné vykonať najmä z dôvodu zachovania unikátnych vedeckých, vzdelávacích a materiálno-technických kapacít, ktoré sú v rezorte ministerstva obrany nevyužiteľné. Výcvik pilotov nie je a nemôže byť vysokoškolským študijným odborom a v novom systéme vojenského vzdelávania a výcviku sa bude vykonávať úplne novým spôsobom. Národná akadémia obrany má byť podľa návrhu zákona vrcholným vojenským vzdelávacím a výcvikovým centrom v rezorte ministerstva obrany a nielen výcvikové zariadenie ozbrojených síl. Jej zriadenie zákonom dáva tejto vrcholnej ustanovizni v rezorte ministerstva obrany dôstojnosť, ktorá je i napriek svojej nevysokoškolskej forme prípravy v pôsobnosti ministerstva obrany veľmi dôležitá a potrebná, najmä pre rozvoj kvalifikovaného a špičkového dôstojníckeho personálu ozbrojených síl.
Uchádzačov o prijatie do služobného pomeru s vysokoškolským vzdelaním možno získať náborom absolventov verejných a súkromných vysokých škôl, ale vojenské vzdelanie môže poskytnúť len vojenská ustanovizeň. Ide tu o zásadnú koncepčnú zmenu realizácie vojenského vzdelávania. S pripomienkami uvedenými v spoločnej správe súhlasím.
Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, prosím vás o schválenie predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Teraz dávam slovo pánovi poslancovi Ladányimu, ktorého poveril výbor pre obranu a bezpečnosť, aby Národnú radu informoval o stanovisku gestorského výboru pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona, ktorý predniesol pán minister obrany. Nech sa páči, pán poslanec.
L. Ladányi, poslanec: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážení páni ministri, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 652. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 932 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelanie, vedu, šport a mládež, kultúru a médiá a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Z celkového počtu 11 poslancov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky bolo prítomných 8 poslancov, za návrh predneseného uznesenia nehlasoval nikto, nikto z poslancov nehlasoval proti návrhu a 8 poslanci sa zdržali hlasovania. Ostatné výbory súhlasili s predmetným vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré máte v spoločnej správe. Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: O bodoch 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9 a 10 hlasovať spoločne a tieto schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zrušení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov prednesených v rozprave. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany a o zmene a doplnení niektorých zákonov v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 262 na svojej 36. schôdzi. Prosím, pán predsedajúci, predseda, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Páni poslanci, otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy piati páni poslanci: Buček, Šimko, Béreš, Paška, Čaplovič. Nech sa páči, ešte pred poslancami, ktorí sa hlásia do rozpravy ústne, vystúpi písomne prihlásený pán poslanec Blajsko za poslanecký klub Hnutia za demokratické Slovensko. Nech sa páči, pán poslanec.
A. Blajsko, poslanec: Pán predseda ďakujem. Vážené poslankyne, poslanci, pán minister, jednou z významných oblastí obrany obrannej reformy a rozvoja ozbrojených síl Slovenskej republiky je aj reforma vojenského školstva. V dôvodovej správe k predkladanému návrhu zákona o zriadení Akadémie ozbrojených síl, o zlúčení Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach, o zriadení Národnej akadémie obrany je zvýraznený význam reformy vojenského školstva a celého systému vzdelávania, prípravy a rozvoja profesionálnych vojakov a civilného personálu ozbrojených síl, predovšetkým v kontexte nových úloh a požiadaviek po získaní členstva v NATO. Postup Slovenska alebo teda takto, vstup Slovenska do Aliancie a najmä nové požiadavky vyplývajúce z plnenia cieľov síl Coarse Goals, Force Goals vrátane dohodových požiadaviek v tejto oblasti, ktoré sa týkajú rozvoja vojenskej vedy a výskumu, ako aj ďalšie požiadavky vyplývajúce zo slovenských záväzkov v rámci pražských záväzkov spôsobilosti, potreba plnohodnotnej spolupráce s výbormi a pracovnými skupinami NATO, hlavne s odbornými orgánmi štandardizácie v oblasti C3, vyzbrojovania, operačnej logistiky a operačnej oblasti. Celkové trendy v rozvoji vojenstva ako takého a obranných zbraňových systémov, zabezpečenie potrebnej úrovne obranyschopnosti a ďalšie faktory jednoznačne potvrdzujú potrebnosť ponechania a ďalšieho rozvoja vojenského inžinierstva alebo inžinierskeho vzdelávania a takisto rozvoja vojenskej vedy, pokiaľ Slovensko nemá byť odsúdené do úlohy len druhotnej členskej krajiny Aliancie, čo v oblasti rozvoja obranných spôsobilostí platí aj v rámci spolupráce s Európskou úniou. V intelektuálnej obrannej závislosti a s ňou priamo spojenou závislosťou v mnohých ďalších oblastiach od nielen najvyspelejších, ale aj ďalších štátov Aliancie vrátane nových členov tohto zoskupenia. Nielen najvyspelejšie štáty NATO, ale aj prevažná väčšina štátov Aliancie vrátane Poľska, Bulharska, Rumunska má v sústave vojenských vysokých škôl a akadémií vzdelávacie inštitúcie univerzitného typu. Viaceré sú pritom pomerne úzko špecializované. V nadväznosti na uvedené skutočnosti so zohľadnením nielen tradícií vysokého vojenského školstva univerzitného typu na Slovensku, ale aj vo väzbe na jeho súčasnú úroveň, veľmi dobre akreditované odbory poskytujúce vysoko odborné a kvalitné inžinierske vzdelávanie s využitím nielen pre príslušníkov ozbrojených síl, ale aj pre civilnú sféru a vo viacerých odboroch skutočne špecificky špecializované vojensko-inžinierske vzdelávanie a doktorandské štúdium, by som sa rád opýtal a požiadal pána ministra obrany Slovenskej republiky o vysvetlenie, aké sú hlavné dôvody toho, že v § 1 písm. 2) zákona sa navrhuje, aby aj Akadémia ozbrojených síl bola vojenskou vysokou školou neuniverzitného typu. Súčasne prosím z jeho strany o vysvetlenie, ako môžu právo konať štátne skúšky v študijných odboroch inžinierskeho štúdia, obhajoby rigoróznych práv, doktorandské štúdium a udeľovanie vedecko-pedagogických hodností, v príslušných vedných odboroch prejsť od nadobudnutia účinnosti tohto zákona na Akadémiu ozbrojených síl, treba pozrieť § 5 písm. 3), keď táto inštitúcia bude neuniverzitného typu a má podľa dôvodovej správy poskytovať v prevažnej miere vysokoškolské vzdelanie v akreditovaných študijných odboroch prvého stupňa, t. j. bakalárske štúdium.
V tejto súvislosti dávam do pozornosti skutočnosť uvedenú v dôvodovej správe, že pre výkon funkcií nielen dôstojníckych, ale dokonca aj generálskych hodnostiach, je kvalifikačným predpokladom len bakalárske vzdelanie. Skutočne si predkladatelia zákona myslia, že len bakalárske vzdelanie a len vyslovene kariérne vojensky zamerané kurzy sú postačujúce pre celý rad vysoko špecializovaných vojenských odborníkov, nehovoriac o tom, že vojenská technika pre modernizáciu a skúšky, obsluhu, údržbu a prevádzkovanie, ktorej bolo doposiaľ potrebné vojensko-inžinierske vzdelanie a ktoré vo viacerých prípadoch ešte dlhé roky zostanú vo výzbroji Ozbrojených síl Slovenskej republiky a dokonca aj pre udelenie dokonca generálskych hodností? Skutočne by ma zaujímalo, či je to tak v ďalších členských štátoch NATO, keď napríklad v Spojených štátoch existuje Národná univerzita obrany a súčasne aj viaceré špecializované vojenské univerzity, napríklad v belgických ozbrojených silách s hrdosťou nosia na rukávoch uniforiem označenie I ako inžinier, je skutočne zámyslom, že ak bude na vybraných funkciách v rezorte obrany požadované inžinierske vzdelanie, čo predpokladám, budú to len inžinieri, absolventi civilných vysokých škôl, ktoré plne zabezpečia prípadné požiadavky ozbrojených síl na inžinierske vzdelávanie vrátane úzko špecializovaných v takých oblastiach, ako sú výzbroj a technika pozemných a vzdušných síl a viaceré ďalšie? Nebude u žiadnych funkcií v rezorte obrany plánované aj vyššie ako inžinierske vzdelanie, t. j. vedecká hodnosť? Aké inštitúcie a akým spôsobom zabezpečia rozvoj vojenských vied? Budú to len vybraní jedinci, ktorým sa dá šanca absolvovať "draho platené" zahraničné vojenské univerzity, ktorí skutočne zabezpečia to, čo rozvoj ozbrojených síl, aj samotný rozvoj vojenského vzdelávania bude na požadovanej úrovni z hľadiska požiadaviek na rozvoj moderných ozbrojených síl členského štátu NATO a Európskej únie? To sú niektoré otázky, o ktorých je potrebné diskutovať v rámci tohto druhého čítania. So zohľadnením uvedených skutočností a informácií vo väzbe na podľa mňa nedocenenie a de facto likvidáciu vojenského inžinierskeho vzdelávania a rozvoja vojenskej vedy v návrhu zákona predkladám nasledujúci pozmeňujúci návrh, odporúčam, aby obsah § 1 písm. 2) bol zmenený nasledovne: "Akadémia ozbrojených síl je vojenská vysoká škola univerzitného typu." Ďakujem za pozornosť.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Blajsko bol prihlásený do rozpravy písomne, sám s faktickou poznámkou na jeho vystúpenie pani poslankyňa Bollová. Nech sa páči, pani poslankyňa...
D. Bollová, poslankyňa: Ďakujem pekne, pán predseda. Chcela by som podporiť všetko to, čo tu povedal pán poslanec Blajsko, hlavne pokiaľ ide o požiadavku zvýšiť úroveň štúdia na univerzitné. V každom prípade. Máme totiž taký dojem, že ministerstvu obrany vôbec nezáleží na kvalitných a vysokoškolsky vzdelaných kádroch, tak podobne na odborníkoch, pretože keď sa necháme informovať o tom, ako sa pripravuje reforma vojenských síl, a vzápätí nato sa dozvieme, ako narába naša armáda alebo ministerstvo obrany s materiálom, ktorí určili ako prebytočný, pozri včerajšie oznámenie o tom, že sa predáva osem kusov lietadiel SU-25, ktoré sú obdobou amerických A-10A, za takú smiešnu sumu, tuším 8 miliárd hovorili, a potom následne naša firma ich predáva za 36 miliárd, rada by som vedela, kto dal licenciu tejto firme na predaj lietadiel, kto dáva ministerstvu obrany právo, alebo kto vyžaduje od neho, aby likvidoval naše letectvo. Prosila by som, keby sa k tomu pán minister vyjadril. Ďakujem pekne.
P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Buček ako prvý ústne prihlásený do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec.
J. Buček, poslanec: Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, vážený pán minister, Vojenská letecká akadémia generála Miroslava Rastislava Štefánika v Košiciach je akreditovaná vojenská vysokoškolská inštitúcia, ktorá bola zriadená rozkazom prezidenta republiky dňom 1. 9. 1973, pričom nadviazala na dlhoročné skúsenosti predchádzajúcich leteckých škôl na území mesta Košice. Vojenské letecké školstvo má v Košiciach takmer 65-ročnú tradíciu, ktorá sa z objektívneho pohľadu začína už 5. 11. 1939, čo je vo svete ojedinelé. Vojenská letecká akadémia je integrálnou súčasťou sústavy vysokých škôl Slovenskej republiky a je jednou z hlavných vzdelávacích inštitúcií Ozbrojených síl Slovenskej republiky. Jej hlavné zložky sú katedry a výcviková letka bez fakultných medzičlánkov, pričom využívajú jedno logistické zabezpečenie. Jej hlavnou prednosťou je to, že ako relatívne malá, ale flexibilná vysoká škola je schopná zabezpečiť potrebu vzdušných síl Ozbrojených síl Slovenskej republiky a súčasne je schopná zabezpečiť centralizované vzdelávanie domáceho a zahraničného leteckého personálu. V súčasnosti vojenská letecká akadémia poskytuje vysokoškolské vzdelanie v leteckých odboroch vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Pripravuje špecialistov s vysokoškolskou kvalifikáciou v oblasti riadenia a pozemného zabezpečenia letectva plne kompatibilne s požiadavkami predpisov, Jednotné letecké predpisy slovenských leteckých úradov európskych krajín. Zároveň zabezpečuje aj celoživotné vzdelávanie v akademických a preškoľovacích kurzoch pre vojenských a civilných príslušníkov slovenského letectva ako aj pre zahraničných záujemcov. Vojenská letecká akadémia už tradične zabezpečuje štúdium zahraničných pilotov a leteckých pozemných špecialistov na základe medzinárodných dohôd. Doposiaľ na Vojenskej leteckej akadémii študovali leteckí odborníci z 22 krajín sveta. Pre ilustráciu je potrebné uviesť, že v rokoch 2000 až 2003 vo Vojenskej leteckej akadémii absolvovali krátkodobé preškolenie a výcvik piloti a leteckí špecialisti z Rwandy, Angoly, Ugandy, Estónska, Poľska, Maďarska a USA. Celkový výnos z tejto činnosti vojenskej leteckej akadémie v uvedených rokoch predstavuje sumu 160 mil. Sk. V porovnaní s prideleným rozpočtom pre vojenskú leteckú akadémiu na rok 2003 vo výške 165 mil. Sk to nie je zanedbateľná suma, ktorá naznačuje, že úvahy o ekonomickej samostatnosti vojenskej leteckej akadémie sú správne. Uvedené zároveň ukazuje, že rozhodnutie Ministerstva obrany Slovenskej republiky z roku 2001 o pričlenení výcvikovej letky k Vojenskej leteckej akadémii bolo veľmi správne, lebo spojenie akademickej a výcvikovej časti vo vojenských podmienkach je veľmi lákavé pre zahraničných partnerov a to prináša potrebný finančný zisk.
V súčasnosti z celkového počtu študentov vojenskej leteckej akadémie je asi 40 % civilných študentov. Štúdium týchto študentov však nie je financované zo štátneho rozpočtu. Po zavedení plánovaného školného títo študenti opäť vylepšia finančnú situáciu Vojenskej leteckej akadémie. V súčasnosti má Vojenská letecká akadémia podpísanú medzinárodnú zmluvu s americkou spoločnosťou US Aviation Services vo výcviku súkromných pilotov a technikov lietadiel L-39 a L-29 z USA a Kanady na obdobie do 1. 1. 2007. Rovnako aj americká spoločnosť Glynnel International Ltd., registrovaná vo Veľkej Británii, prejavila záujem vytvoriť spoločne s Vojenskou leteckou akadémiou v Košiciach slovensko-americkú leteckú univerzitu, na ktorej by študovali piloti a leteckí špecialisti z rôznych krajín sveta. Uvedená inštitúcia okrem zabezpečenia zahraničných študentov sa chcela zaviazať, že do rozvoja materiálno-technickej a výcvikovej základnej leteckej univerzity investuje 200 miliónov USD v priebehu 10 rokov. Tieto atribúty a dosiahnuté výsledky školy sú dostatočným dôvodom pre to, aby popri určitom ekonomickom zoštíhlení Vojenská letecká akadémia v Košiciach mohla bez problémov aj naďalej plniť nielen prioritné požiadavky na ňu kladené z Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ale tiež od zahraničných partnerov. Veď na tomto našom malom Slovensku máme Vojenskú leteckú akadémiu, inštitúciu, ktorú nám svet závidí a vyslovuje nám slová uznania. Skúsenosti z posledných lokálnych vojen a bojov s terorizmom jednoznačne ukazujú na rastúci význam letectva, a preto by bola veľká škoda takúto významnú leteckú inštitúciu likvidovať.
Môj návrh riešenia je nasledovný: Vzhľadom na medzinárodnú akceptovanosť Vojenskej leteckej akadémie ako aj zvýšený zahraničný dopyt aj z krajín NATO po leteckom vzdelávaní a výcviku v Košiciach ukazuje sa výhodnejšie Vojenskú leteckú akadémiu ponechať ako štátnu vysokú školu v pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Kvôli zníženiu finančných nákladov na prevádzku a k zefektívneniu činnosti Vojenskej leteckej akadémie je však potrebné vykonať, po prvé, znížiť počet študijných programov presunom veliteľsko-štábnych a lobistických študijných programov na Akadémiu ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. Na Vojenskej leteckej akadémii by študovali len príslušníci leteckého personálu, piloti, riadiaci letovej prevádzky a leteckí technici. Po druhé, pre všetkých príslušníkov leteckého personálu zaviesť bakalárske štúdium a vzdelanie vykonať v duchu jednotných leteckých predpisov európskych krajín. Po tretie, vojensko-profesionálnu prípravu vykonať hlavne v rámci kurzov na Národnej akadémii obrany v Liptovskom Mikuláši. Na minimum znížiť počet profesionálnych vojakov a zamestnancov Vojenskej leteckej akadémie. Scivilnením profesionálnych vojakov sa ročne ušetrí približne 20 miliónov slovenských korún. Za úhradu umožniť štúdium civilných študentov pre potreby civilného letectva Slovenskej republiky. Školením zahraničných študentov zabezpečiť príjem 20 až 30 miliónov slovenských korún, ktoré by boli použité na rozvoj akadémie. Ponechaním Vojenskej leteckej akadémie sa vytvorí vhodná príležitosť rozvíjať pri nízkych nákladoch leteckú akadémiu ďalšej generácie, ktorá bude slúžiť medzinárodným požiadavkám niektorých členských štátov NATO a členských štátov v spojeneckých leteckých úradoch Európskych krajín. Podporou európskych leteckých štandardov sa Slovensko dostane do lepšieho kontaktu s vyspelými krajinami a bude schopné zúčastňovať sa viacerých spoločných projektov so západom. Výučbou a dodržaním európskych leteckých štandardov sa Vojenská letecká akadémia de facto stane štandardom pre letecké vzdelávanie a výcvik v Európe.
K dôvodovej správe zákona mám určité pripomienky a to nasledovné: V dôvodovej správe na strane 2 sa uvádza, že cieľom zákona je vytvoriť legislatívny základ pre uskutočnenie plánovaných reformných a inovačných zmien v oblasti vojenského školstva všeobecne a osobitne pre zavedenie nových študijných programov a vojenských programov do systému prípravy vojakov a civilného personálu ozbrojených síl, integrovať vojenské vysokoškolské vzdelávanie, personálne, technické a materiálne kapacity, zriadiť akadémiu ozbrojených síl a národnú akadémiu obrany, ktoré preberú zodpovednosť za vojenské vysokoškolské vzdelávanie a za kariérne vzdelávanie dôstojníkov a práporčíkov Ozbrojených síl a tiež umožní zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach s Technickou univerzitou v Košiciach. V tejto súvislosti je potrebné povedať, po prvé, na zriadenie Národnej akadémie obrany, ktorá, ako sa v dôvodovej správe na strane 3 uvádza, bude systémom vstupných kurzov, kariérnych kurzov a odborných špeciálnych kurzov poskytovať ďalšie vzdelávanie dôstojníkom a práporčíkom, nie je potrebné prijímať zákon, takýto krok je v plnej kompetencii ministra obrany, veď ak minister obrany svojím rozhodnutím zruší vojenské stredné školy, tak svojím rozhodnutím môže zriadiť Národnú akadémiu obrany, ktorá bude vlastne len akýmsi doškoľovacím strediskom profesionálnych vojakov. Národná rada by nemala nahrádzať ministra obrany.
Po druhé, zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou nie je inovačnou zmenou, je len zrušením Vojenskej leteckej akadémie, lebo návrh zákona nepočíta s tým, že Technická univerzita bude pripravovať odborníkov pre vojenské letectvo, čo potvrdzuje skutočnosť, že Technická univerzita bude plniť úlohy súvisiace s ukončením vysokoškolského vzdelania, vojenských a civilných študentov študujúcich na Vojenskej leteckej akadémii podľa doterajších predpisov a s prípravou leteckého a pozemného personálu a špecialistov v študijných odboroch konštrukčného inžinierstva a informácií pre civilné letectvo Slovenskej republiky, teda mimopilotných študijných odborov, pozri strana 4 dôvodovej správy.
Po tretie, ako sa v dôvodovej správe na strane 4 ďalej uvádza, Vojenská letecká akadémia je aj akreditovaná vysokoškolská vzdelávacia a vedecká ustanovizeň, ktorá od roku 1993 je bezfakultnou vysokou školou s minimálnym počtom riadiacich článkov, ktoré sú situované v jednom objekte s jediným spoločným logistickým zabezpečením. V súčasnosti poskytuje vysokoškolské vzdelávanie vo všetkých troch stupňoch. Vojenská letecká akadémia má dlhoročné skúsenosti s leteckým výcvikom a odbornou prípravou zahraničného leteckého personálu na základe konkrétnych dvojstranných medzinárodných dohôd. Má veľmi intenzívne a dlhoročné budované zahraničné kontakty s obdobnými európskymi školami Českej republiky, Maďarskej republiky, Poľskej republiky, Francúzska, Anglicka, Nemecka, Ruska, Ukrajiny ako aj v USA. Je to inovačná zmena, keď sa zruší svetoznáma letecká akadémia, ktorá ako jediná v rámci aliancie NATO zabezpečuje školenie leteckého personálu na ruskú leteckú techniku, ktorú, ako bolo rozhodnuté, budú vzdušné sily ozbrojených síl ešte dlho prevádzkovať. Začína sa modernizácia lietadiel MIG-29 a vrtuľníkov MI-24. Nie je to náhodou narušenie prípravy personálu a v konečnom dôsledku aj narušenie bojaschopnosti vzdušných síl? Nebolo by vhodné pred takým závažným rozhodnutím, ako je zrušenie Vojenskej leteckej akadémie, vykonať poslanecký prieskum na tejto akadémii?
Po štvrté, zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou, takzvanej štátnej vysokej školy s verejnou vysokou školou je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje, že zlučovať sa môžu len verejné vysoké školy. Novelizácia citovaného ustanovenia, tak ako to predpokladá navrhovaný zákon, je neprístupná, pretože by vytvárala precedens a narušila by pôvodný zámysel zákonodarcu dôsledne oddeliť štátne a verejné vysoké školy.
Po piate, predložený návrh zákona spoplatňuje štúdium pre študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, čo je v súčasnej dobe v rozpore s platnou legislatívou.
Po šieste, prechod vojenských študentov Vojenskej leteckej akadémie na Technickú univerzitu podľa navrhovaného zákona vôbec nerešpektuje ustanovenie § 141 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov, ktorá definuje podmienky štúdia profesionálnych vojakov.
Po siedme, predložený návrh zákona nerieši prípad, keď vojenskí študenti súčasných vojenských akadémií z dôvodu nemožnosti pokračovať v štúdiu na doterajších akadémiách ukončia svoj služobný pomer. Vzhľadom na to, že skončenie služobného pomeru nebude u nich z dôvodov nimi zavinených, nebude od nich možné vymáhať náhradu nákladov vynaložených na ich naturálne a finančné zabezpečenie počas ich doterajšieho štúdia, prípravy alebo výcviku v zmysle ustanovenia § 71 a zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
Pri súčasných počtoch vojenských študentov a súčasných problémoch so zaraďovaním nových absolventov vojenských akadémií na dôstojnícke funkcie vzhľadom na hodnostnú štruktúru môže ministerstvu obrany vzniknúť škoda vo výške až niekoľko desiatok miliónov korún. Kto túto škodu nahradí? Takýto prípad môže nastať zvlášť pri vojenských študentoch Vojenskej leteckej akadémie, ktorí vlastne po ukončení služobného pomeru budú môcť pokračovať v štúdiu vo svojej špecializácii na Technickej univerzite.
Po ôsme, nedostatkom predloženého zákona je aj to, že neurčuje, ktorá súčasť Ozbrojených síl Slovenskej republiky zabezpečí pre vojenských študentov Vojenskej leteckej akadémie, ktorí po zlúčení s Technickou univerzitou prejdú na Technickú univerzitu, plnenie ich základných práv, naturálne zabezpečenie a uloženie zvrškov a iných osobných predmetov vrátane zbraní v zmysle ustanovení § 139, 139a a 143 zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov.
Po deviate, prevod majetku štátu, ktorý je v správe Vojenskej leteckej akadémie, na Technickú univerzitu je v hrubom rozpore s ustanovením § 8 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako aj s ustanovením § 3 a 4 zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok. Uvedené ustanovenia jednoznačne stanovujú, že ak o prebytočný majetok štátu neprejaví záujem iná štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia alebo obec či vyšší územný celok, musí sa uskutočniť osobitné ponukové konanie, na základe ktorého sa môže uskutočniť len odplatný prevod prebytočného majetku štátu. Vzhľadom na to, že Technická univerzita nie je štátnou rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou, schválenie navrhovaného prevodu majetku štátu v správe Vojenskej leteckej akadémie na Technickú univerzitu by vytvorilo neodpustiteľný precedens, ktorý by otvoril dvere nekontrolovaným prevodom štátneho majetku.
Vzhľadom na to, že predložený návrh zákona porušuje zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov ako aj zákona č. 172/2004 Z. z. o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok, podám procedurálny návrh predložený návrh vrátiť na prepracovanie. Súčasne podávam pozmeňujúci návrh k tomuto návrhu zákona, a to v čl. 1, po prvé k § 2: doterajší § 2 sa vypúšťa v celom rozsahu, zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou, takzvanej štátnej vysokej školy s verejnou vysokou školou je v rozpore s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov, ktorý stanovuje, že zlučovať sa môžu len verejné vysoké školy. Novelizácia citovaného ustanovenia, tak ako to predpokladá navrhovaný zákon, je neprípustná, pretože by vytvorila precedens a narušila by pôvodný zámysel zákonodarcu dôsledne oddeliť štátne a verejné vysoké školy. Odkaz pod čiarou 3 sa vypúšťa. Zlúčenie Vojenskej leteckej akadémie s Technickou univerzitou nie je inovačnou zmenou, je len zrušením Vojenskej leteckej akadémie, lebo návrh zákona nepočíta s tým, že Technická univerzita bude pripravovať odborníkov pre vojenské letectvo, čo potvrdzuje skutočnosť, že Technická univerzita bude plniť úlohy súvisiace s ukončením vysokoškolského vzdelávania vojenských a civilných študentov študujúcich na Vojenskej leteckej akadémii podľa doterajších predpisov a s prípravou leteckého a pozemného personálu a špecialistov v študijných odboroch konkurenčného inžinierstva a informácií pre civilné letectvo Slovenskej republiky, teda mimopilotných študijných odborov, pozri strana 4 v dôvodovej správe.
Po druhé, k § 3, doterajší § 3 sa označuje ako § 2.
Po tretie, k § 4, doterajší § 4 sa vypúšťa v celom rozsahu. Národnú akadémiu obrany, ktorá nebude vysokou školou, ale ktorá, ako sa v dôvodovej správe na strane 3 uvádza, bude systémom vstupných kurzov, kariérnych kurzov a odborných a špecializovaných kurzov poskytovať ďalšie vzdelávanie dôstojníkom a práporčíkom, nie je potrebné zriaďovať zákonom. Zriadenie takejto inštitúcie v zmysle čl. 7 ods. 6 písm. a) organizačného poriadku Ministerstva obrany Slovenskej republiky je v plnej kompetencii Ministerstva obrany Slovenskej republiky. Podľa citovaného ustanovenia minister obrany Slovenskej republiky rozhoduje o zriadení, zrušení a zlúčení právnických osôb v pôsobnosti ministra. Poznámky pod čiarou k odkazom 4 až 9 sa vypúšťajú.
Po štvrté, k § 5, doterajší § 5 sa označuje ako § 3. V doterajšom § 5 sa ods. 2 vypúšťa v plnom rozsahu. Prijatím uvedeného ustanovenia môže vzniknúť prípad, keď vojenskí študenti Vojenskej leteckej akadémie z dôvodu nemožnosti pokračovať v štúdiu na doterajšej akadémii ukončia svoj služobný pomer vzhľadom na to, že skončenie služobného pomeru nebude u nich z dôvodov nimi zavinených, nebude od nich možné vymáhať náhradu nákladov vynaložených na ich naturálne a finančné zabezpečenie počas ich doterajšieho štúdia prípravy alebo výcviku v zmysle ustanovenia § 71 a zákona č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe v znení neskorších predpisov pri súčasných počtoch vojenských študentov a súčasných problémoch v zaraďovaní nových absolventov vojenských akadémií na dôstojnícke funkcie. Vzhľadom na hodnostnú štruktúru môže ministerstvu obrany vzniknúť škoda vo výške až niekoľko desiatok miliónov korún. Poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 12 sa vypúšťajú. V doterajšom § 5 sa ods. 3 označuje ako ods. 2. V doterajšom § 5 sa ods. 4 vypúšťa v plnom rozsahu.
Uvedené ustanovenie v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. V doterajšom § 5 sa ods. 5 a 6 označuje ako ods. 3 a 4. V doterajšom § 5 sa v ods. 7, vypúšťajú slová. "a z vojenskej leteckej akadémie alebo národnú akadémiu a alebo na Národnú akadémiu obrany".
Uvedené slová v prípade vypustenia doterajšieho § 2 a § 4 nie sú potrebné. Doterajší ods. 7 sa označuje ako ods. 5. V doterajšom § 5 sa ods. 8 sa vypúšťajú slová: "alebo na Národnú akadémiu obrany".
Uvedené slová v prípade vypustenia doterajšieho § 4 nie sú potrebné. Doterajší ods. 8 sa označuje ako ods. 6. V doterajšom § 5 sa ods. 9 vypúšťa v plnom rozsahu.
Uvedené ustanovenia v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. V doterajšom § 5 sa ods. 10, sa slová "7, 8, 9" nahrádzajú slovami "5 a 6". V doterajšom § 5 sa ods. 10 a 11 označuje ako ods. 7, 8. V doterajšom § 5 ods. 12 vypúšťa v plnom rozsahu.
Uvedenie ustanovenia v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. V doterajšom § 5 sa ods. 13 označuje ako ods. 9. V doterajšom § 5 sa ods. 14 vypúšťa v plnom rozsahu.
Prevod majetku štátu, ktorý je v správe vojenskej leteckej akadémie na technickú univerzitu, je v rozpore s ustanovením § 8 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku v znení neskorších predpisov ako aj s ustanovením § 3 a 4 zákona čl. č. 172/2004 Z. z. o prevode nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky na obec alebo vyšší územný celok.
Uvedené ustanovenia jednoznačne stanovujú, že ak o prebytočný majetok štátu neprejaví záujem iná štátna rozpočtová alebo príspevková organizácia alebo obec či vyšší územný celok, musí sa uskutočniť osobitné ponukové konanie, na základe ktorého sa môže uskutočniť len odplatný prevod prebytočného majetku štátu vzhľadom na to, že technická univerzita je štátnou rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou.
Schválenie navrhovaného prevodu majetku štátu správy vojenskej leteckej akadémie na technickú univerzitu by vytvorilo neodpustiteľný precedens, ktorý by otvoril dvere nekontrolovaným prevodom štátneho majetku.
Po piate, k § 6. Doterajší § 6 sa vypúšťa v celom rozsahu. Uvedené ustanovenia v prípade vypustenia doterajšieho § 2 nie je potrebné. K čl. 2 k ods. 1. Doterajší ods. 1 sa vypúšťa v celom rozsahu. Novelizácia ustanovenia § 5 ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov je neprípustná, pretože by vytvorila precedens a narušila by pôvodný úmysel zákonodarcu dôsledne oddeliť štátne a verejné vysoké školy. Poznámka pod čiarou k odkazu 3a sa vypúšťa.
Po siedme, k ods. 2, doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 1. V doterajšom ods. 2 § 43 ods. 1 sa medzi slová, "študujú študenti", vkladá slovo "najmä". Slová "študenti, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, ukončia štúdium v akademickom roku 2005/2006," sa nahrádzajú slovami, "so súhlasom ministra obrany môžu na vojenských vysokých školách študovať aj študenti, ktorí nevykonávajú vojenskú službu".
Zákaz štúdia na vojenských vysokých školách pre študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, by zavádzal určitý stupeň diskriminácie. V doterajšom ods. 2 § 43 ods. 3 sa vypúšťajú slová "pre študentov, ktorí nevykonávajú vojenskú službu, nie je štúdium bezplatné". Uvedené slová zavádzajú spoplatnenie štúdia, čo je v rozpore so zákonom č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. Poznámka pod čiarou k odkazu 20 sa vypúšťa.
Po ôsme, k ods. 3. Doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 2. V doterajšom ods. 3 sa za slová "Akadémia ozbrojených síl" pripájajú slová "v Liptovskom Mikuláši" a dopĺňa sa názov "Vojenská letecká akadémia generála Milana Rastislava Štefánika v Košiciach".
K čl. III 9, k čl. 3, doterajší čl. 3 sa vypúšťa v celom rozsahu. Novelizácia zákona č. 321/2002 Z. z. o ozbrojených silách Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nie je potrebná. Poznámka pod čiarou k odkazu 11 sa vypúšťa. K čl. 4, doterajší čl. 4 sa označuje ako čl. 3. Ďakujem pekne za pozornosť.