P. Hrušovský, predseda NR SR: Panie poslankyne, páni poslanci, vítam vás na ôsmom rokovacom dni 28. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.

Chcem vás informovať, že o ospravedlnenie svojej neúčasti na dnešnom rokovacom dni požiadali páni poslanci Eva Antošová, Monika Beňová, Juraj Blanár, Milan Cagala, Anton Danko, Igor Federič, Ivan Kiňo, Karol Ondriaš, Zuzana Plháková, Alojz Přidal a Ján Rusnák. Na zahraničnej pracovnej ceste nie je žiadny poslanec.

Budeme pokračovať, páni poslanci, prerokúvaním včera prerušeného bodu programu, ktorým je

ktorý prerokúvame ako tlač 613.

Prosím teraz pána poslanca Biroša, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov. Poprosím pána ministra zdravotníctva, ktorý zatiaľ nie je prítomný v rokovacej sále, aby zaujal miesto pre navrhovateľov, a pána poslanca Pašku, aby vystúpil ako posledný ústne prihlásený do rozpravy k prerokúvanému návrhu zákona. Nech sa páči, pán poslanec Paška, máte slovo.

P. Paška, poslanec: Ďakujem pekne, pán predseda. Dámy a páni, dovoľte niekoľko krátkych poznámok k zákonu, ktorý nám predložil pán minister zdravotníctva. Nedá mi, aby som na úvod svojho vystúpenia nespomenul všetky peripetie, ktoré sprevádzali prijatie alebo návrh tohto zákona. Len pre lepšiu pamäť dávam do pozornosti celú genézu, ktorá vyvolala minimálne množstvo otázok nielen u mňa, ale aj u viacerých kolegov, a ktorá vyústila aj do podoby postoja, kde chcem otvorene spomenúť výraznú mieru lobingu a klientelizmu, ktorý sprevádzal prípravu tejto zákonnej normy. Niekedy koncom minulého roka - a treba povedať, že úplne odôvodnene -, pripravilo ministerstvo zdravotníctvo otvorením zákona č. 140 o lieku, vtedy prerokúvaného, riešenie problematiky, ktorá rezonovala v dvoch extrémoch. Nakoniec to pán minister pri úvode tohto zákona spomenul. Hovoril o extréme na strane určitých skupín, právnych zástupcov, ktorí sa snažili zneužiť nedokonalosť vtedy zastaranej vyhlášky č. 32 z roku 1965. Na druhej strane, prirodzenú snahu poisťovacích spoločností, pre ktoré narastal objem miliardových náhrad a dostával sa mimo kontrolu. Už vtedy som k tomu zaujal stanovisko, ktoré ani tak nesúviselo s obsahom, s ktorým sa chcem aj z tohto miesta stotožniť, a chcem povedať, že som veľmi rád, že tento zákon je v Národnej rade a že tento zákon v takom znení, ako je pripravený, a po prijatí niektorých pozmeňujúcich návrhov, o ktorých viem, že padli, by mohol splniť akýsi, alebo by mohol byť veľmi šťastným kompromisom z pohľadu aj záujmov poškodených občanov na zdraví, aj záujmov jednak právnych zástupcov, ale aj poisťovacích spoločností. Na druhej strane už vtedy som namietal spôsob...

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem, ale myslím, že toto je rozprava, ktorú by v prvom rade mal počuť pán minister zdravotníctva. Keďže nie je tu, odporúčam prerušiť rokovanie o tomto bode programu a s dovolením snemovne využiť prítomnosť pána ministra životného prostredia, ktorý je predkladateľom, aj pána ministra pôdohospodárstva, budeme pokračovať v rokovaní o zákone o bolesti až potom, keď príde pán minister, lebo predpokladám, že budete chcieť počuť aj stanovisko ministra na vaše vystúpenie a nemá to zmysel. Dobre. Ďakujem veľmi pekne.

Poprosím teraz pána ministra pôdohospodárstva Zsolta Simona, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

ktorý prerokúvame ako tlač 605. Spoločnú správu výborov máte ako tlač 605a. Nech sa páči, pán minister, máte slovo.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládnym návrhom o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa upravujú podmienky a spôsob vykonávania súkromných veterinárnych činnosti a služieb, právo a povinnosti súkromných veterinárnych lekárov a postavenie a úlohy Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky. Hlavným cieľom navrhovaného zákona je zabezpečiť súlad upravovanej oblasti s príslušným právom predpisov Európskej únie v oblasti slobodného pohybu osôb, ktorý je jednou zo základných slobôd garantovaných zmluvou o založení Európskeho spoločenstva, a taktiež zabezpečiť súlad s platnou legislatívou Slovenskej republiky v súvislosti s prijatím zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za konštruktívny prístup pri prerokúvaní vládneho návrhu zákona vo výboroch a dovoľujem si vás požiadať o vyjadrenie súhlasu s ním. Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov. Poprosím teraz, aby z poverenia výboru ako spoločný spravodajca informoval Národnú radu pán poslanec Hamerlik o spôsobe prerokúvania a stanovisku výborov ako aj o odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Hamerlik.

R. Hamerlik, poslanec: Ďakujem za slovo, pán predseda. Milé kolegyne, vážení kolegovia, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. č. 928 z 12. mája 2004 pridelila vládny návrh zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu nasledovné stanoviská: Ústavnoprávny výbor Národnej rady neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo uznesením č. 200 z 9. júna 2004 s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s vládnym návrhom zákona súhlasil a odporučil ho Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pripomienkami.

Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, uvedených v bode III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, tak ako ich máme všetci písomne pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: O bodoch spoločnej správy č. 1 až 17 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe a prednesených v rozprave.

Spoločná správa výborov o prerokovaní vládneho návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo č. 209 z 17. júna tohto roku. V citovanom uznesení výboru poveril spoločného spravodajcu výborov predložiť Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov a splnomocnil ma podať návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky. Pán predseda, skončil som, môžeme otvoriť rozpravu.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Nedostal som žiadne písomné. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne do rozpravy? Konštatujem, že nie. Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.

Budeme teraz pokračovať rokovaním o

Pán minister sa dostavil do rokovacej sály. Poprosím vás, pán minister aj pán poslanec Biroš, aby ste zaujali miesto pre spravodajcu a pána poslanca Pašku ako posledne prihláseného o vystúpenie. Nech sa páči, pán poslanec.

P. Paška, poslanec: Dámy a páni, budeme pokračovať. Pán minister, krátke zhrnutie. Som rád, že táto norma je v Národnej rade. Vyhneme sa zbytočným špekuláciám o tom, či má byť na prospech záujmových skupín, právnych zástupcov alebo je to na prospech poisťovateľov. Som presvedčený, že stará vyhláška nespĺňala svojím obsahom potreby skutkovej podstaty a dnešného stavu na Slovensku, zároveň však chcem povedať, že tá genéza vývoja niesla svojím spôsobom všetky znaky klientelizmu a snahy o zásah a možno niekedy aj legitímneho lobingu a niesla so sebou aj niekoľko, z hľadiska legislatívnych mechanizmov, postupov, s ktorými som sa nie vždy vedel stotožniť. Myslím si, že snaha o otvorenie zákona nad rámec zákona 140 o lieku, ktorým sa začal celý proces prijímania tohto zákona minulý rok, nebola práve šťastná. Nakoniec, pamätáte si trošku obštrukcie a chaos, ktorý vznikol v druhom čítaní pri snahe presadiť takéto znenie, pôvodné znenie, ktoré, treba povedať, nie celkom korešpondovalo so záujmom profesionálnej praxe a terénu, pretože úplne vylučovalo z možnosti rozhodovania súdy a úplne vylučovalo možnosť občianskych podaní na civilných súdoch. Nakoniec vo výbore pre zdravotníctvo aj na základe odporučenia pána ministra došlo ku konsenzu a s kolegami, najmä s Karolom Džupom a ostatnými, ktorí, a to sa priznám, tejto problematike naozaj rozumejú, pretože sa jej venovali, sa pripravila konštrukcia návrhu, o ktorej sme si mysleli, že bude v tejto Národnej rade prednesená, výbor predložil tento svoj názor, nakoniec ho opäť pán minister stiahol, aby sme sa po niekoľkých mesiacoch dostali do stavu, ktorý považujem za objektívny, legitímny a najmä z pohľadu legislatívnej čistoty správny, a to je to, po čom sme volali od začiatku, aby namiesto unáhlených zásahov a otvárania zákonov nad rámec bola pripravená nová právna norma. Chcem povedať to, o čom som sa už zmienil, že som rád, že táto norma tu je, a som presvedčený, že s pozmeňujúcimi návrhmi, ktoré boli predložené, je schopná plniť účel, pre ktorý bola pripravená. Ja poviem to, čo som sa včera snažil prezentovať v krátkej faktickej poznámke, pretože viem, že voči pozmeňujúcemu návrhu, ktorý hovorí o možnosti navýšiť maximálnu náhradu, môžu rozhodovať súdy až do výšky 10 miliónov korún, vyvoláva búrku nevôle, odvolávajúc sa na niektoré nekalé postupy ako právnych zastúpení, tak niektorých súdov, ako sa hovorilo najmä na východe. Nakoniec niektoré kauzy boli.

Dámy a páni, ja naozaj verím v nezávislosť súdnictva. Som presvedčený a povedala to a je to taký moment z pripomienkového konania, tuším pani legislatívka z ministerstva práce a sociálnych vecí, veď my nakoniec nevieme prejudikovať súdy v občianskych konaniach, môžeme ich ohraničiť, a preto si myslím, že tento návrh za takých podmienok, kde veľmi jasne špecifikuje, kedy a akým spôsobom môže súd rozhodnúť, je úplne správny. Ja verím, že naše súdy sú objektívne a v prevažnej väčšine rozhodujú správne a pre mňa nie je možné prijať filozofiu vytvárania legislatívnych noriem apriori vo vedomí, že systém súdnictva koná nekalým spôsobom alebo že vymožiteľnosť práva na Slovensku nefunguje. Som presvedčený, že tá filozofia by mala fungovať inak.

Dámy a páni, toľko k obsahu zákona. Poďme však k ďalšej závažnej problematike, ktorá súvisí tak trochu aj s tým, čo sa udialo včera pri hlasovaní v tejto Národnej rade. Pán minister, a opäť treba povedať, objektívne dokumentujúc požiadal pri návrhu tohto zákona vo výbore pre zdravotníctvo rozšírenie opäť pre zákon 273 z dôvodu možnosti naplniť uznesenia vlády z 19. mája, ktoré hovorí o oddlžení zdravotníctva, na ktoré všetci, ktorí robíme v zdravotníctve, tak dlho čakáme.

Dámy a páni, včerajšie hlasovanie Národnej rady, ktoré schválilo v 7. bode spoločnej správy v čl. 1 v 21. bode v § 282a ods. 1 návrh, že sa slová "Sociálna poisťovňa môže" nahrádzajú slovami "Sociálna poisťovňa nesmie", závažným spôsobom zasiahla do celého procesu oddlženia, pretože celá konštrukcia oddlženia zdravotníctva, postavená na veľmi komplikovaných zápočtoch medzi daňovými pohľadávkami, medzi pohľadávkami sociálnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, medzi pohľadávkami súvisiacimi s prerozdeľovacieho účtu a medzi príslušenstvami, napríklad tohto prerozdeľovacieho účtu, ktoré sú obsahom návrhu aj tohto zákona v hlave 3, kde sa otvára zákon 273, dámy a páni, padla. Neviem, či si uvedomujete, že sme včera odhlasovali, že nie je možné obchodovať a narábať s pohľadávkami sociálnej poisťovne. Objem pohľadávok sociálnej poisťovne voči poskytovateľom zdravotníckej starostlivosti dosahoval niekoľko miliárd korún a mal byť cez Veriteľa, a. s., započítaný alebo odkúpený pohľadávkami daňového úradu voči neplatičom daní za 20 miliónov korún a zaplatený tak, aby zdravotnícke zariadenia zostali oddlžené. Vzhľadom na to, že sa ukázalo, dámy a páni, že platí nielen zákon o zachovaní hmoty a energie, ale tak ako som to už raz spomenul, aj zákon o zachovaní peňazí a nie je možné robiť "obchod", v úvodzovkách, na papieri a nie je možné stavať konštrukcie fungovania zdravotníctva na imaginárnych peniazoch v konštrukcii akýchsi zápočtov a oddlžovania. Veľmi jasne sa ukázalo, a to treba zdôrazniť, že objem niekoľkých miliárd korún pohľadávok Sociálnej poisťovne voči zdravotníckym zariadeniam je dlhom štátu. A chcem aj z tohto miesta vyzvať nielen ministra zdravotníctva, ale aj ministra financií a podpredsedu vlády pána Mikloša, aby konečne do systému prišli reálne peniaze. Spýtajte sa manažmentov zdravotníckych zariadení, jednoducho žiadne komplikované zápočtové schémy nevyriešia elementárny dlh, že nemajú lôžkové zariadenia, na toaletný papier, že nemajú na základné lieky, že si musia pacienti v ťažkých stavoch nosiť od príborov až neviem po čo. V tomto som presvedčený, že by sme mali požiadavky pána ministra podporiť a nedá mi, aby som v tejto súvislosti nespomenul, že asi jeho najkardinálnejšou chybou boli pri nástupe do funkcie vyhlásenia, že on pre reformu zdravotníctva nepotrebuje peniaze. Som veľmi zvedavý, akým spôsobom sa bude realizovať oddlženie zdravotníctva potom, ako padla schéma, ktorá bola pripravovaná skoro rok, pretože si treba uvedomiť, dámy a páni, že preambula všetkých reformných zákonov hovorí o možnosti o účinnosti a implementácie týchto zákonov len za podmienky, že celý systém bude pred nadobudnutím účinnosti oddlžený. Chcem sa z tohto miesta spýtať nielen pána ministra Zajaca, ale aj pána ministra financií, akým spôsobom teda bude realizované oddlženie zdravotníctva po páde schémy, ktorá súvisela s obchodovaním s pohľadávkami Sociálnej poisťovne, ktoré sme včera svojím hlasovaním znemožnili. Toľko. Ďakujem vám pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Elsner s faktickou poznámkou. Končím možnosť ďalších prihlášok s faktickými poznámkami. Nech sa páči.

J. Elsner, poslanec: Pán predseda, ďakujem za slovo. V súvislosti s návrhom zákona o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia vzhľadom na vyjadrenie predrečníka by som chcel uviesť niekoľko poznámok, ktoré v podstate zabudol vo svojej reči zvýrazniť. Dnes sa bavíme o tom, že tento zákon rieši problém ťažkých úrazov alebo úrazov, za ktoré by zamestnancovi alebo teda občanovi mali patriť isté náhrady. Tu sa však zabudlo na jednu podstatnú vec, že v podstate z tohto procesu sa nejakým spôsobom vylúčila otázka zamestnávateľa, ktorý často v súvislosti s tým, že zanedbá istú formálnu záležitosť vyplývajúcu z podradnej treťoradej normy, poviem teda z nejakej smernice inšpektorátu práce, a jednoducho na základe toho súdy často rozhodujú o tom, že teda je tu zodpovednosť aj zamestnávateľa a následne teda ak sa... (Prerušenie vystúpenia časomierou.)

P. Hrušovský, predseda NR SR: Zapnite pána poslanca Elsnera.

J. Elsner, poslanec: A teda ak sa takéto plnenie zo strany poisťovne uskutoční často teda zo zákona, je táto poisťovňa teda povinná uplatňovať si náhradu voči zamestnávateľovi. A v podstate tento zákon, alebo tento návrh, ktorý dá pán Ivanko, navýšenie 10 miliónov korún, teda aby takéto odškodnenie bolo, práve privádza takéto firmy do situácie, že sú to likvidačné rozhodnutia. Treba si uvedomiť, že toto sa v praxi stáva, pretože sa začína, alebo bol a existuje skutočný lobing. Aj tento návrh vychádza z toho, že je tu určitý lobing na to, aby sa jednoducho určitým skupinám, nechcem pomenovať teda ktorým, jednoducho nechala takáto vôľa rozhodovať neobmedzene. Zvážte, panie kolegyne, kolegovia, že skutočne ten zamestnávateľ je na tom konci a ten je najviac bitý. A takto likvidujeme slušné podnikateľské subjekty. Poprosím, podporte návrh pána ministra, podporte tento návrh, je vynikajúci a myslím si, že donesie v právnej praxi opodstatnenie. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pán poslanec Paška.

P. Paška, poslanec: Naozaj niekoľko záverečných poznámok. Súhlasím s kolegom Elsnerom, len som sa snažil niekde vymedziť ten priestor, v ktorom by sme mali právne operovať, na druhej strane už keď spomenul určité záujmy, je pravdou, že sa treba zamyslieť na tým, že tento zákon rieši aj obdobie pre prípady, ktoré boli podané do nadobudnutia účinnosti, a je fakt, že sa bavíme o objemoch, ktoré idú do miliárd korún. Hovorím teraz o možnosti aj mimosúdneho vyrovnania. Sú to všetko veci, ktoré ma takisto nútia potom, a nielen mňa, ale aj ľudí sa zamyslieť, kde by sa mohla nájsť tá stredná, kompromisná cesta a som presvedčený, že pozmeňujúci návrh, ktorý je podaný a ktorý veľmi jasne špecifikuje možnosti, ktoré sú veľmi obmedzené len pre prípady, kedy objektívne plnenie by malo byť vyššie, ako je 20-percentné navýšenie základnej sadzby. Nebude žiadnym strašným zaťažením a že pri objektivite súdov a celého procesu by to malo fungovať úplne normálne. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú. Pán minister si žiada záverečné slovo, nech sa páči.

R. Zajac, minister zdravotníctva SR: Ďakujem pekne, pán predseda. Niekoľko otázok padlo, nerád by som ich nechal nezodpovedané a rád by som sa vyjadril k pozmeňujúcim návrhom. K pozmeňujúcemu návrhu pani poslankyne Záborskej, ktoré boli dva, jeden je podaný v štyroch bodoch, ako za predkladateľa vyjadrujem súhlas. Druhý bol, aby sa zo spoločnej správy hlasovalo zvlášť o bode 12. Chcem, panie poslankyne a páni poslanci, vás upozorniť, že budete hlasovať, či 20- alebo 50-percentné navýšenie v prípade rozhodnutia súdu. Je to na vás, ja sa prikláňam k 20-percentnému navýšeniu súdom, ale viem si predstaviť aj 50-percentné navýšenie súdu. Pani poslankyňa Záborská sa pýtala, k niektorým veciam, a teda hovorila napríklad, že je to vlastne zákon, ktorý robí náhradu za bolesť, ale nie odškodnenie za sťažené spoločenské uplatnenie. Chcem upozorniť, že nie je to celkom tak, je to riešené v zadných paragrafoch, kde je presný popis, ako sa to má robiť. Ale otázka žien a mužov sa nedá napísať do zákona pre nebezpečenstvo pozitívnej diskriminácie, ale vychádza sa, myslím, z § 10, kde sa hovorí jasne, že odškodnenie. Pri odškodnení sa posudzuje a zohľadňuje aj povolanie, priestor a tak ďalej. Tak iste herečka alebo hlásateľka v televízii alebo moderátorka, ktorá je odkázaná na tvár, bude inak odškodňovaná pri jazvách na tvári, ako bude odškodňovaný muž. Jedine, kto by nemal byť odškodnený v takomto prípade, ja to nechcem zľahčiť je Jeoffrey de Peyrac, lebo ten z tej jazvy žil. Tak sa postupuje a taká je aj naša prax a modus vivendi, tak sa postupuje aj pri nohách, napríklad, pretože je známe, že ženy, na rozdiel od slovenských mužov, nosia sukne a zohyzďujúce jazvy na nohách by im mohli sťažiť ich spoločenské uplatnenie, teda spôsobiť trvalé následky.

Druhá otázka, čo mala pripomienku, riešiť otázku slovíčkom "najmä". V § 5 ods. 5 je riešené, pretože je to riešené spoločne v správe v 11. bode.

A tretiu pripomienku, rieši sa tiež v spoločnej správe pod 11. bodom. Takže myslím si, že tie pripomienky skôr idú, že ten zákon je napísaný trochu modernejším spôsobom. Včera, keďže som nemal pri sebe nič, pretože mi záhadným spôsobom zmizli všetky moje doklady, som zabudol povedať jednu podstatnú záležitosť, a to, že prvýkrát zákon stanovuje aj spôsob písania posudku. To, čo potom pani poslankyňa navrhla, aby sa zjednodušil, aby do 200 bodov to riešili jednoduchším spôsobom, akceptujeme.

Záležitosti ďalšieho pozmeňujúceho návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Ivanko a ku ktorému sa vyjadrovali viacerí, akože dôverujú v naše súdy a v ich objektivitu, nemám s tým žiadny problém a prehlasujem z tohto miesta, tiež dôverujem v našej súdy a objektivitu. A mohol by som tento zákon podporiť vtedy, tento pozmeňujúci návrh, keby tam bola aj veta, hoci dôverujem aj našim právnikom, že honoráre za takto vysúdené peniaze nebudú vyššie ako 0,01 %. Pokiaľ by sme vedeli, ale, žiaľ, rozprava sa už skončila, takto upraviť ten návrh, nemal by som s tým skoro žiadny problém.

Trošičku mi ešte prekáža jedna vec. Právnici vedia veľmi presne, čo je slovo gumený. Gumený znamená ťažko vyložiteľný. To znamená, nechávame na rozhodnutie tretieho. Nakoniec na to sú súdy. A my sme mali snahu čo najmenej gumených ustanovení dostať do tohto zákona, práve preto, aby občan čím presnejšie vedel, na čom je, a čím skôr mohol svoju náhradu dostať. Treba totižto vedieť, že pokiaľ sa ide súdiť o náhradu, tak to môže niekedy trvať do právoplatnosti aj 5 - 7 rokov a dovtedy nič nedostane, ani korunu. A treba tiež vedieť, že súdom, ktorí tak všetci dôverujeme tu, kľudne 5 až 7 rokov takéto spory trvajú.

Poslednú poznámku by som mal k vystúpeniu pána poslanca Pašku. Chcem mu poďakovať, pretože naozaj veľmi objektívne vystihol tú situáciu, nie vinou rezortu zdravotníctva sa dostane do situácie, že sme museli ten zákon sa snažiť tlačiť do pozmeňujúceho zákona o liekoch. Bol to len taký zúfalý pokus o stihnutie termínu. Treba tiež povedať, že 6. júna, myslím tohto roku, Generálna prokuratúra podala podnet na Ústavný súd pre neústavnosť vyhlášky 32/19675 menovite, myslím, § 7 ods. 3, ktorý zhodou okolností je znova zopakovaný viac-menej v návrhu pána poslanca Ivanka. Súčasne chcem povedať, pán poslanec, že nezrušila sa štruktúra oddlžovania, alebo schéma, došlo len k situácii, že zdravotné zariadenia, ktoré budú oddlžené, musia byť zariadenia "kešom". To znamená, Sociálna poisťovňa naozaj "obdrží keš", ja som včera večer už vyjednával s ministrom financií tu a následne so štátnym tajomníkom Podstránskym a doniesol som im takú smutnú správu, že je mi ľúto, ale nijaké daňovo-sociálnopohľadávkové zápočty nebudú možné vzhľadom na stanovisko parlamentu, a teda zo štátnych aktív budeme potrebovať "keš" do Sociálnej poisťovne. Úprimne povedané, nebol som, ja som tu aj vystúpil, pretože tak sme sa dohodli vo vláde, že mám vystúpiť, ale nebol som takým úplným nadšencom toho, aby jeden rezort išiel trošku na úkor druhého rezortu, a úlohou ministra zdravotníctva zaiste, všetci uznáte, napriek tomu, že všeličo som si zobral za úlohy, nie je zháňať zdroje. To je výsostná úloha ministra financií. To znamená, ak budeme oddlžovať, a podľa zákona č. 416, delimitované zariadenia oddlžiť musíme, tak v tejto chvíli vláda stojí pred úlohou zohnať na to zo štátnych aktív "keš", čo nakoniec aj pán minister financií potvrdil, že to budeme musieť spraviť. On má jednu výhodu, že nebude sa rátať do deficitu, čo je u nás trochu fetiš, do deficitu, pretože to sú dlhy z minulých období, a do deficitu by sa rátal prípadný úrok z pôžičky, keby sme na takéto oddlžovanie si brali pôžičku. To len hovorím pre poriadok, že až taká tragédia, pán poslanec, to nebude. Sociálna poisťovňa nebude mať daňové pohľadávky dobytné, nedobytné, bude mať efektívny "keš". To je zhruba rozdiel, ale žiadna schéma oddlžovania sa nezrúti a zodpovedne hovorím, zariadenia delimitované v zmysle zákona č. 416, budú oddlžené do konca leta a zariadenia, kde je zriaďovateľská pôsobnosť štátu, v polovici budú oddlžené do septembra tohto roku, októbra, ak dokážu včas predložiť doklady. Tam je vždy najväčší problém s uznávaním ich nimi deklarovaných dlhov.

Napriek tomu vám ďakujem za podporné stanovisko k zákonu a že sa budeme prieť pri hlasovaní, 20 %, 50 %, to je výsostná úloha parlamentu. Ja požiadam vládu ešte, teraz idem na vládu, lebo, myslím, hlasovanie je neskoršie, aby mi dala mandát k ďalšiemu postupu v prípade, že by boli niektoré pozmeňujúce návrhy prijaté. Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Pán spoločný spravodajca nechce vystúpiť. Páni poslanci, prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v jeho rokovaní hlasovaním o 11.00 hod. Teraz pokračovať v rokovaní ďalšími návrhmi zákonov, ktorých predkladateľom je pán minister pôdohospodárstva, ktorého prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky uviedol a odôvodnil

Nech sa páči, pán minister.

Zs. Simon, minister poľnohospodárstva SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve vypracovalo ministerstvo pôdohospodárstva podľa plánu legislatívnych úloh vlády na rok 2004. Predložený návrh zákona upravuje pravidlá vyplývajúce z ustanovení právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie v oblasti ekologicko-poľnohospodárskej výroby, ktoré sa dňom 1. mája 2004 stali záväznými pre Slovenskú republiku a budú sa v ekologickej poľnohospodárskej výrobe na Slovensku aplikovať. Návrh zákona špecifikuje a konkretizuje realizáciu povinností a zodpovedností jednotlivých subjektov v systéme ekologickej výroby v podmienkach Slovenskej republiky. Ide o systém výkonu inšpekcie a certifikácie, výkonu povinností kompetenčného orgánu pre ekologickú poľnohospodársku výrobu, systém registrácie záujemcov o ekologickú výrobu ako aj zavádzanie štátneho loga pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Prijatím predkladaného návrhu zákona sa v Slovenskej republike dovŕši prebranie právnej úpravy systému ekologickej poľnohospodárskej výroby a podporí sa realizácia významnej časti pôdohospodárskej politiky Slovenskej republiky. Podľa navrhovaného zákona ekologická poľnohospodárska výroba svoju ekologickú činnosť produkcie s vylúčením priemyselných hnojív, pesticídov, stimulátorov, antibiotík, geneticky modifikovaných organizmov bude mať pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života a vytvára priestor na rozvoj podnikateľských aktivít poľnohospodárskych a potravinárskych subjektov.

Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ďakujem za konštruktívny prístup pri prerokovaní vládneho návrhu zákona a žiadam vás o podporu v ďalšom konaní. Pán predseda, skončil som.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister. Prosím, zaujmite miesto pre navrhovateľov a poprosím pani poslankyňu Tkáčovú, aby informovala Národnú radu o spôsobe a výsledku prerokúvania vládneho návrhu zákona vo výboroch, ktorým bol pridelený, ako aj o stanovisku a o odporúčaní gestorského výboru. Nech sa páči.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Ctené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo ako gestorský výbor podáva Národnej rade spoločnú správu výborov k vládnemu návrhu zákona o ekologickom poľnohospodárstve, tlač 667. Národná rada pridelila vládny návrh zákona o ekologickom poľnohospodárstve na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre pôdohospodárstvo, výboru pre financie, rozpočet a menu a výboru pre životné prostredie. Za gestorský výbor určila výbor pre pôdohospodárstvo. Výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v lehote určenej a poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanoviská k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Výsledok rokovaní jednotlivých výborov je nasledujúci: ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal podporu potrebnej nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a výbor pre financie, rozpočet a menu súhlasili s návrhom zákona a odporučili ho Národnej rade schváliť s pripomienkami. Výbor Národnej rady pre životné prostredie súhlasil s návrhom zákona bez pripomienok. Z rokovaní výborov a ich uznesení vyplýva 12 pozmeňujúcich návrhov uvedených v bode 4 spoločnej správy, o ktorých dám po ukončení rozpravy hlasovať spoločne s odporúčaním gestorského výboru schváliť. Na základe stanovísk výborov gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona schváliť. Pán predsedajúci, skončila som. Prosím, otvorte rozpravu a zároveň sa hlásim do rozpravy.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pani poslankyňa, za spravodajskú informáciu. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadne písomné prihlášky, preto sa pýtam pánov poslancov, či okrem pani spoločnej spravodajkyne sa chce prihlásiť niekto do rozpravy ústne. Nie. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne k prerokúvanému bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa, máte slovo.

J. Tkáčová, poslankyňa: Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, dámy poslankyne, páni poslanci, predložený vládny návrh zákona je plne kompatibilný so smernicami Európskej únie k tejto problematike a po formálnej stránke jednoduchý, rámcový, odvolávajúci sa na nariadenia Európskeho spoločenstva. Zákon určuje orgány štátnej správy a kompetentný orgán pre ekologické poľnohospodárstvo, výkon inšpekcie a certifikácie dotknutých objektov, systém registrácie a zavádza štátne logo pre ekologickú poľnohospodársku výrobu. Vo výbore sme najviac diskutovali o výške sankcií. Považujeme za potrebné a v tomto sme podporili predkladateľa, aby sankcie za porušenie zákona zostali vysoké, tak ako boli navrhnuté a rozpätie pokút, aby bolo čo najmenšie, čím by sme eliminovali priestor pre korupčné správanie. Je to pochopiteľné, pretože konzument si kupuje produkt ekologického poľnohospodárstva v dobrej viere, že spĺňa nároky na kvalitu, bezpečnosť a zdravotnú nezávadnosť potravín, a dozorujúci orgán štátnej správy je povinný túto deklarovanú kvalitu zaistiť a kontrolovať. Inšpekcia a kontrola musia pokrývať celý výrobný proces, všetky jeho výrobné stupne vrátane skladovania, spracúvania a balenia. Za porušenie povinností sú okrem finančných postihov aj postih odobratia označenia ekologického výrobku, kvázi licencie. Inšpekcie sa vykonávajú minimálne raz ročne, ale navyše sa vykonávajú i náhodné kontroly. Tento spôsob hospodárenia predstavoval v roku 2000 v Európskej únii len približne 3 %, ale patrí k jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov v Európskej únii. Tento rozvoj je podnietený záujmom občanov o bezpečné a zdravotne nezávadné potraviny. Ekologické poľnohospodárstvo sa chápe ako trvalo udržateľný systém hospodárenia s kladným vplyvom na životné prostredie a rozvoj vidieka a je základom druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky.

Mení sa aj filozofia na finančné kompenzácie. Zavádza sa systém, že ten kto znečisťuje, ten platí. Na strane druhej používanie prírode priateľských opatrení v rámci rozvoja vidieka umožňuje farmárom získať dotácie za environmentálne opatrenia.

Musím troška sarkasticky poznamenať, že sa ide naprávať to, čo sa intenzívnou poľnohospodárskou výrobou motivovanou na výrobu orientovanými dotáciami napáchalo. Ekologické poľnohospodárstvo uprednostňuje obnoviteľné zdroje, recykláciu i návrat živín organických produktov späť do pôdy. Vyhýba sa používaniu herbicídov, chemických hnojív, rastových hormónov, antibiotík. Ožarovanie potravín a geneticky upravované materiály sú zakázané. V živočíšnej výrobe sa riadi ohľadmi na ustajnenie a takzvaný "welfare" alebo "wohlfühlen" zvierat a využívanie prírodných krmív. Podstatným faktorom pre uznanie bioprodukcie je i vysledovateľnosť z poľa až na stôl konzumenta, čo kladie aj nárok na kvalitnú evidenciu vo výrobných a spracovateľských jednotkách, na označovanie výrobkov i na informácie o pôvode potravín. Takto vyrobené produkty sú drahšie ako tradične predávané potraviny. Ich cena je preto limitujúcim faktorom spotreby aj výroby. Napriek tomu záujem spotrebiteľov o biopotraviny rastie.

Na záver mi dovoľte poznamenať, že nie nepodstatným prínosom ekologického poľnohospodárstva je tvorba pracovných miest pri ich výrobe, pri ich spracovaní a s tým spojenými službami a je dobrým typom pre slovenských farmárov ako spestriť alebo naplniť svoj výrobný program. Ďakujem za pozornosť a prosím vás o podporu vládneho návrhu zákona.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Pani spoločná spravodajkyňa, ďakujem. Vyhlasujem rozpravu za skončenú, pán minister, chcete sa vyjadriť k vystúpeniu pani poslankyne, alebo nie? Nech sa páči.

Zs. Simon, minister pôdohospodárstva SR: Pán predseda, nedá mi, aby som sa nepoďakoval pani poslankyni za podporné stanovisko, pretože naozaj, ekologické poľnohospodárstvo je jedným z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich sektorov poľnohospodárstva nielen na Slovensku, ale v celej Európe a myslím si, že takýto záujem sa jedine dá oceniť. Ďakujem.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem pánovi ministrovi. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Budeme pokračovať v rokovaní

ktorý prerokúvame ako tlač 665. Prosím, aby z poverenia vlády Slovenskej republiky predmetný návrh zákona uviedol a odôvodnil pán minister, minister životného prostredia László Miklós. Pán minister, máte slovo.

L. Miklós, minister životného prostredia SR: Ďakujem. Vážený pán predseda, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ide o legislatívny čin, v tomto prípade keď chceme z našich právnych predpisov odstrániť duplicitu vzhľadom na to, že nariadenia Rady, ktoré platia u nás automaticky od dátumu vstupu do Európskej únie, platia, takže sú duplicitné ustanovenia. Takže tu v tomto prípade o nič iné nejde, len odstrániť tieto duplicity. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán minister, za uvedenie návrhu. Poprosím pána poslanca Muránskeho, ktorého poveril výbor pre životné prostredie, aby Národnú radu informoval o výsledku rokovania o návrhu vlády vo výboroch, ktorým bol zákon pridelený, ako aj o stanovisku a odporúčaní gestorského výboru. Pán poslanec Muránsky, máte slovo.

P. Muránsky, poslanec: Ďakujem, pán predseda. Dovoľte, aby som na základe poverenia výboru pre životné prostredie ako gestorského výboru pri prerokúvaní tohto vládneho návrhu zákona vystúpil. Predmetná spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 223/2001 Z. z. o odpadoch, bola schválená uznesením gestorského výboru 16. júna 2004. Uvedený vládny návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi tieto výbory: výbor pre financie, rozpočet a menu, výbor pre hospodárstvo, privatizáciu a podnikanie, výbor pre životné prostredie a ochranu prírody. Ústavnoprávny výbor neprijal platné uznesenie. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodmi 1 až 36 v časti IV spoločnej správy. Ďakujem pekne.

P. Hrušovský, predseda NR SR: Ďakujem, pán poslanec. Prosím, zaujmite miesto pre spravodajcov. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Sabolová sa hlási do rozpravy ako jediná, ústne. Pán poslanec Horák, druhý. Končím možnosť ďalších prihlášok do rozpravy. Nech sa páči, pani poslankyňa Sabolová.

M. Sabolová, poslankyňa: Ďakujem pekne. Jeden pozmeňujúci návrh. Na minulej schôdzi sme schválili pri novele zákona o živnostenskom podnikaní urýchlenú registráciu pri živnostiach a skrátili sme lehoty. Zrejme nedopatrením a možno nepreviazaním na zákon o správe daní a poplatkov sme skrátili aj lehoty, ktoré sa týkajú hlavne odvolacích konaní zo 60 na 30 dní, čo je v zmysle zákona nereálne naplniť, pokiaľ by sa malo možnosť odvolať, dovolávať daňový subjekt pri odvolaniach, ktorý má na to 14 dní a po 14 dní nedá sa splniť táto lehota, keďže týka sa toto odvolacie konanie aj zákona o odpadoch, preto si dovoľujem predniesť jeden pozmeňujúci návrh, ktorý však musím prečítať, pán minister.

Je to nový článok, ktorý sa týka zákona č. 511/1992 Zb., a keď sa vloží nový článok, musia sa následne prečísľovať ostatné. Viem, že v spoločnej správe sa dopĺňa článok o obaloch, takže bolo by potom potrebné tie články zosúladiť. Čiže doplniť nový článok, ktorý znie: Článok, a teraz to bude zrejme čl. 3, zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 165/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 253/1993 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 254/1993 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 172/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 187/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 249/1994 Z. z., ospravedlňujem sa, žiaľ, toľko noviel mal tento zákon, zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 367/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 374/1994 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 58/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 146/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 304/1995 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 386/1996 Z. z., zákona č. 12/1998 Z. z., zákona č. 219/1999 Z. z., zákona č. 367/1999 Z. z., zákona č. 240/2000 Z. z., zákona č. 493/2001 Z. z., zákona č. 215/2002 Z. z., zákona č. 233/2002 Z. z., zákona č. 291/2002 Z. z., zákona č. 526/2002 Z. z., zákona č. 114/2003 Z. z., zákona č. 609/2003 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 215/2004 Z. z. a zákona č. 350/2004 Z. z., sa mení takto:

1. V § 30a ods. 2 sa slová "15 dní" nahrádzajú slovami "30 dní" a slová "30 dní" nahrádzajú slovami "60 dní".

2. V § 30a ods. 3 sa slová "30 dní" nahrádzajú slovami "60 dní". V § 30a ods. 4 sa slová "30 dní" nahrádzajú slovami "60 dní". Odôvodnenie som na začiatku už povedala, že došlo zrejme nedopatrením ku skráteniu lehôt, aj tých, ktoré sú pre odvolacie konania, zachováva sa registrácia živností v tom skrátenom konaní, tak ako bolo navrhnuté v poslednej novele. Následne však treba prečíslovať články v tejto novele zákona, tak ako som povedala. Prosím vás o podporu vzhľadom na to, aby bol zákon o daniach vykonateľný, a prosím kolegov z ústavnoprávneho výboru prípadne finančného výboru, aby pri najbližšej novele o správe daní a poplatkov požiadali vydať zákon ako úplné znenie, aby sme mali jedno číslo tohto zákona. Ďakujem pekne.